51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako som vystúpila pri prvom čítaní k tomuto zákonu, tak som iniciovala stretnutie na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, kde sme sa stretli v zložení zástupcovia ministerstva práce, predkladatelia, zástupcovia baníkov a zároveň sme aj komunikovali so zástupcami ministerstva hospodárstva a ministerstva financií. Z našej diskusie vzišiel pozmeňujúci návrh, ktorý, ako bolo spomenuté, bol schválený aj výborom včera a ja by som stručne chcela povedať, čo bolo týmto pozmeňujúcim návrhom vyriešené.
Týmto pozmeňujúcim návrhom sa zaraďuje kompenzačný príspevok medzi štátnu sociálnu dávku. Taktiež sa týmto pozmeňujúcim návrhom navrhuje nepodmieňovať kompenzačný príspevok zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie vzhľadom na to, že kompenzačný príspevok nemá mať charakter odškodnenia pre stratu príjmu činnosti baníkov so stálym pracoviskom v podzemí. Ide o dočasné riešenie odškodnenia baníkov. Kompenzačný príspevok by mal byť odstupňovaný podľa počtu odpracovaných rokov, rovnako tak bude odstupňovaná aj dĺžka poskytovania príspevku.
Chcem ešte podotknúť, že pozmeňujúci návrh prešiel aj, alebo reaguje okrem iného aj na pripomienky zo stanoviska legislatívy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a obsahuje aj viacero legislatívno-technických úprav.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobré ráno prajem, ešte stále ráno, myslím, je 10.00 hodín.
V minulom alebo teda v tom prvom čítaní bola moja rozprava viacej taká emotívna. Poukazoval som najmä na to, že svojím spôsobom sa jedná naozaj o takú predvolebnú korupciu, na čom trvám, ale tomuto sa naozaj dnes nebudem venovať. Skôr by som chcel poukázať na tie jednotlivé výhrady, ktoré som predtým mal po tej obsahovej stránke, a možno, že by som chcel aj troška tak nejak otvoriť diskusiu alebo opýtať sa aj priamo pani Bašistovej, či niektoré z tých výhrad boli nejakým spôsobom aj prerokovávané na týchto stretnutiach.
Najprv by som ale začal teda tým, keď pán Baška hovoril, že naozaj tie podmienky, v ktorých baníci pracujú, sú veľmi zlé a náročné. S týmto súhlasím, ja sám som ešte počas vysokej školy fáral do bane, mal som možnosť viackrát sa stretnúť aj so samotnými baníkmi, hovoriť o týchto, o ich pracovných podmienkach. Súhlasím a takisto som vravel s kompenzáciou alebo z príspevkov pre takýchto baníkov, ale samozrejme, vždy som tvrdil, že takáto kompenzácia má byť určená pre tých, ktorí majú problém tú prácu si následne nájsť. Nemá to byť forma akéhosi výsluhového dôchodku, do ktorej to momentálne naozaj spadá, aj keď pani Bašistová hovorila, že sa jedná vlastne o štátnu sociálnu dávku.
Z tohto pohľadu moja prvá otázka, či takáto štátna sociálna dávka je štátnou pomocou a teda, či musí byť notifikovaná zo strany Európskej komisie. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, dobre, ďakujem veľmi pekne, ale dobre. Budem veľmi rád, keď aj pán Baška sa k tomu vyjadrí a následne v rámci rozpravy.
Z toho pohľadu, že sa jedná o naozaj náročné alebo kompenzáciu za výkon náročného povolania v zlých podmienkach, treba ale súčasne povedať, že toto povolanie si vybrali sami baníci alebo ľudia, a teda by som možno, že v ďalšom kroku očakával, pokiaľ teda naozaj tá vláda je sociálna, že rovnako odškodnenia za ťažké pracovné podmienky sa následne dostanú, dostane aj oceliarom, drevorubačom, cestárom alebo iným povolaniam, ktoré naozaj na Slovensku sú, v ktorých sa bude v budúcnosti takisto zrejme prepúšťať, ako sme to počuli v prípade oceliarní.
Samozrejme, ten rozdiel v prípade takýchto štandardných povolaní je práve v tom, že k útlmu, že teda na Hornej Nitre dochádza k útlmu baníctva, ktoré bolo dlhodobo štátom dotované, teda nie priamo baníctvo, ale spaľovanie výroby elektriny z domáceho uhlia a práve tie bane mali dodávať alebo teda Slovenské elektrárne mali tú povinnosť povinne odoberať takto vyťažené uhlie. Ale súčasne treba povedať, že teda z tohto pohľadu by som čakal, že oni sami si budú vytvárať na takéto nejaké odškodnenie svojich baníkov potom, ako naozaj jedného dňa dôjde k nejakému ukončeniu takýchto dotácií, že oni sami si budú vytvárať takúto rezervu. Pretože treba povedať, že tých 115 miliónov, ktoré dnes platíme v cenách elektriny práve na to, aby sme tu pálili nejaké nekvalitné uhlie a škodili životnému prostrediu, prenesene následne teda udržiavali aj nejakú zamestnanosť na tej Hornej Nitre, tak treba tam súčasne povedať, že toto nebola jediná dotácia, ktorej sa im počas mnohých rokov dostávalo. Včera sme napríklad riešili úľavu od spotrebnej dani z uhlia, ktorá, kde som dával pozmeňovák, aby táto bola škrtnutá minimálne do toho, minimálne po tom dvadsiatom treťom a do toho dvadsiateho tretieho, aby to bolo platené v jednej desatine z výšky, ktorú majú. Tu sa bavíme asi o 20 miliónoch euro ročne.
Takisto Hornonitrianske bane Prievidza majú úľavu z platenia poplatkov za vydobytý nerast. Toto je takým, takým dočasným ustanovením v nariadení vlády, ktorý už platí 17 rokov a ja mám teda takú průpovídku, že naozaj na Slovensku nič nie je trvalejšie ako dočasné riešenia. A tak isto tam štát, resp. environfond prichádza o nemalé, nemalé peniaze. No a samozrejme, ako som aj včera upozornil, Hornonitrianske bane stále majú aj určité pohľadávky. Čiže oni sami si napriek tomu, že sú takto priamo závislé od nejakých vládnych nariadení a rôznych výnimiek, z týchto peňazí dokážu ešte poskytovať rôzne ďalšie peniaze ďalej. Čiže otázka, že prečo oni sami sa na takýchto kompenzáciách nepodieľajú? To bola taká moja druhá otázka.
Tretia sa týka toho, tá zamestnanosť na tej Hornej Nitre bola dlhodobo udržiavaná. Dovolím si povedať, že umelo, áno, tie stavy boli znižované, tá produkcia ostávala viac-menej na konštantnej úrovni. Ale vieme, že už niekoľko rokov je tam fenomén, kedy sú v Hornonitrianskej baniach zamestnávaní aj cudzí štátni príslušníci, či už sú to Rumuni, Ukrajinci, sú tam nejakí baníci aj z Českej republiky. Čiže moja otázka smeruje, či aj títo budú mať, budú mať nárok. Nie sú to štyria. Viem, že tam bolo nejakých 80, neviem, koľko tých baníkov. Prosím? (Reakcia navrhovateľa.) Päťdesiat, 50, dobre. Samozrejme, je to takisto z pohľadu, z pohľadu toho objemu, ktorý sa dotkne, tento kompenzačný príspevok, významné množstvo, lebo sa berie možno 1 500, 1 200 ľudí, ktorí majú na takýto kompenzačný príspevok nárok, a teda z nich 50 je takisto významné množstvo. Čiže či aj títo budú mať na toto nárok. Z môjho pohľadu asi áno, pretože je to, fungujeme v rámci nejakého priestoru Európskej únie a neviem, či môžme týchto diskriminovať, možnože pán Baška mi k tomuto povie viacej, ako je tam vymyslený tento mechanizmus, pokiaľ teda naozaj títo baníci to dostávať nemôžu.
No a moja, ešte možnože moja posledná alebo dôležitá vec. Vy ste hovorili aj o nových pracovných miestach, ktoré na tejto Hornej Nitre vznikajú. Hovoril som to už aj posledne, do transformácie regiónu Hornej Nitry nám, ideme naliať naozaj veľa miliónov eur. Toto sa bude týkať aj samotného príspevku, ktorý nám príde zo strany Európskej komisie, toto je určené jednak na tú rekvalifikáciu, jednak na tú tvorbu nových pracovných miest, na infraštruktúru. Bude, bude tam naozaj riešené obrovské množstvo aj v rámci akčného plánu rôzneho, obrovské množstvo týchto opatrení a mňa tam zaráža jedna vec a teda pani Bašistová to nespomenula, bola to taká moja hlavná výhrada, že či tento kompenzačný príspevok bude vyplácaný aj tým, ktorí si nájdu iné zamestnanie. To znamená, či to naozaj stále bude mať takúto formu toho výsluhového dôchodku, pretože tá moja obava naozaj smeruje práve do toho, že takýto kompenzačný príspevok bude slúžiť iba na vytváranie lacnej pracovnej sily na Hornej Nitre a je tam odôvodnené podozrenie, že toto bude slúžiť aj práve Hornonitrianskym baniam Prievidza.
Pretože vieme, že v rámci akčného plánu transformácie bolo tam spomínaných viacero referenčných projektov, ktoré si tieto Hornonitrianske bane budú, budú nárokovať alebo budú predkladať, či už sa bavíme o rozširovaní chovu sumčeka afrického, o pestovaní rajčín alebo rekonštrukcii rekreačného zariadenia Púšť. To znamená, je tam dosť vysoká pravdepodobnosť, aj keď sme sa v Bojniciach bavili, samozrejme, toto všetko bude podliehať nejakej súťaži, ale je tam dosť vysoká pravdepodobnosť, že dostanú financie na ďalšie svoje fungovanie. No a následne budú mnohí z tých baníkov v rámci transformácie prepustení, dostanú tento kompenzačný príspevok, na tento budú mať nárok aj ľudia, ktorí tam odpracovali iba dva roky, aj keď iba, samozrejme, v baniach tie dva roky sa môžu zdať niekedy, že to je celá večnosť, aj keď, ako som povedal, tí ľudia tam nerobia za trest, ale dobrovoľne, no a následne ich naspäť zamestnajú Hornonitrianske bane Prievidza cez nejakú dcérsku spoločnosť alebo na výkon nejakého iného povolania za minimálnu mzdu s tým, že veď od štátu sme vám vybavili práve túto kompenzáciu, ktorá vám bude dorovnávať úroveň vášho bývalého platu, alebo dokonca to bude prevyšovať. Lebo pokiaľ viem, niektoré tie kompenzácie sa tam, tam idú až na úroveň 800 euro na dobu ôsmich rokov.
Takže naozaj je tu takáto obava z vytvorenia lacnej pracovnej sily, dehonestácie práve toho baníckeho povolania aj s ohľadom na to, že teraz sa naozaj mnohé tie ostatné povolania budú pýtať, prečo aj my nemáme nárok na takúto, takúto kompenzáciu. Spomenul som oceliarov, drevárov, cestárov, samozrejme, ten výpočet týchto, týchto povolaní môže byť neobmedzený, ale samozrejme, všetci títo budú ukazovať a teda pýtať sa, z akého dôvodu sa dostalo takejto špeciálnej pozornosti práve baníkom.
No a potom, potom otázka, otázka je, samozrejme, na to finančné zabezpečenie a či tam je aj nejaký ten predpoklad, ako sa tieto miesta alebo tieto kompenzácie budú vyplácať, alebo ako ten nárok bude vznikať. Či to bude už od toho budúceho roka, to znamená, alebo koľko ľudí to bude v tom budúcom roku, koľko to bude v tom ďalšom a ako vlastne ten nárok bude stúpať, či sú na to vyčlenené prostriedky v štátnom rozpočte. Predpokladám, že tým, že to bolo prerokované aj s ministerstvom financií aj hospodárstva, áno, či je to v dostatočnej výške, pokiaľ ale dôjde k tomu, pokiaľ ale dôjde k tomu, že to prevýši, kde všade sa budú tieto kompenzácie, alebo kde sa na to budú hľadať tie samotné, samotné prostriedky.
Takže z môjho pohľadu kompenzácie baníkom, tak ako som povedal už aj v minulosti, áno, ale zase nemôžme kvôli tomu naozaj devalvovať a znevažovať to banícke povolanie a práve stavať tých baníkov do pozície, že budú, že budú na nich iní ľudia ukazovať prstom. Tá hlavná moja otázka teda bola hlavne na tú lacnú pracovnú silu, na tých baníkov zo zahraničia, na tú, na to vyplácanie tej kompenzácie, ako to bude prebiehať v čase, ako to bude stúpať, kde, ako je vlastne nastavený, nastavený celý ten harmonogram, na tú štátnu pomoc, ale teda to ste mi už dali pomerne jasnú odpoveď, že nie, a myslím, že bude ešte priestor na ďalšie otázky a diskusiu.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len zareagoval na niektoré veci, otázky od poslanca Galeka, ktoré zazneli, zazneli v rozprave.
Ja naozaj chcem ešte raz zopakovať, že v žiadnom prípade to nie je, pán poslanec, ako vy hovoríte, nejaká predvolebná korupcia. Je najvyšší čas tento zákon naozaj pripraviť. To, že sú teraz voľby, že bol akčný plán schválený v júli tohto roku, s danými úlohami naozaj takto to vyšlo a ja, ja som veľmi rád, že práve riešime v prvom rade tie sociálne otázky, ktoré sa dotýkajú baníkov a ich rodín na hornej, na Hornej Nitre.
Pýtali ste sa, že ten kompenzačný príspevok, že či to treba notifikovať ako štátnu pomoc. Nie. Práve preto sme sa tomu takýmto spôsobom vyhli, že je to štátna, definované ako štátna sociálna dávka, takže toto netreba notifikovať v Bruseli ako štátnu pomoc.
A čo sa týka, ste spomínali Hornonitrianske bane Prievidza, že oni tiež by mali niečo prispieť, by mali niečo platiť. Oni si tiež vytvárajú a zo zákona majú povinnosť si vytvárať rezervu na to uzatváranie baní, ktoré je tiež, je to v súčasnej legislatíve, legislatíve platné. Majú tam neviem koľko miliónov v tomto, v tomto rezervnom fonde a tieto finančné prostriedky budú potom použité jednak na odstupné pre tých nebaníkov, pre tých zamestnancov, ktorí, ktorí budú odchádzať neskôr z Hornonitrianskych baní z dôvodu útlmu ťažby uhlia na Hornej Nitre a z toho ešte z tej rezervy musia vlastne oni zatvárať tie bane, hej? Čiže technický, technické zatváranie a tak ďalej, ale na to bude musieť potom prispieť a ja si myslím, že aj Európska komisia prispeje určitými finančnými prostriedkami na kofinancovanie zatvárania týchto baní a myslím si, že na to prispeje ešte aj štát zo štátneho rozpočtu a toto potom bude notifikované, notifikované v Bruseli, že takýmto spôsobom sa môžu využiť jednak finančné prostriedky, ak dá na to nejaké Brusel a finančné prostriedky zo strany štátu, čiže zo štátneho rozpočtu, čiže toto bude musieť byť potom, potom notifikované.
Spomínali ste aj baníkov z iných krajín. Je tam v súčasnosti nejakých iba 50, asi 50, máme tu šéfa odborov na balkóne, baníkov, čiže je ich tam asi nejakých iba 50 a myslím, že na sociálnej alebo ako poistenec štátu na to nebudú mať, nebudú mať nárok byť poistencami štátu a ten kompenzačný príspevok hovorí o tom, kto má naň nárok, na tento kompenzačný príspevok. Sú to, je to každý baník, ktorý odrobil teda to určité obdobie, obdobie, obdobie v bani. Neviem síce, aké majú zmluvy Hornonitrianske bane s takýmito cudzími alebo baníkmi z cudziny, ale toto vám môžem ešte potom dodatočne zistiť.
Pýtali ste sa, že keď baník poberá ten kompenzačný príspevok a zároveň si nájde prácu. Ten kompenzačný príspevok je naozaj príspevok na to, že stratil ten baník, že odrobil nejaké obdobie, nejaké roky minimálne teda tie dva roky v tej bani a niektorí odrobili viac ako 30 rokov, má ten kompenzačný príspevok slúžiť na to, že prišiel o tú prácu z dôvodu útlmu baníctva. Ja budem veľmi rád, keď si oni, ja budem veľmi rád, keď si oni nájdu, keď si oni nájdu prácu. Takže áno, keď počas poberania kompenzačného príspevku, veď ten, pán poslanec Galek, ten najnižší, ten, kto odrobil, najnižší príspevok je 200 eur mesačne po dobu 12 mesiacov. Veď on je nútený si nájsť prácu, on je nútený si hľadať prácu, nútený sa možno rekvalifikovať.
Ešte k tomu, k tým rekvalifikáciám. Podľa mňa veľmi veľa ľudí využije práve tie rekvalifikácie, ten národný projekt rekvalifikácií, pretože po dobu šiestich mesiacov mu bude vyplácaná plná mzda, kým sa on bude rekvalifikovať, bude stále zamestnanec Hornonitrianskych baní, aj v tomto projekte týchto rekvalifikácií sa tiež rieši ešte štátna, štátna, štátna pomoc, akým spôsobom, koľko to bude a tak ďalej. Takže ja budem veľmi rád, keď popri tom kompenzačnom príspevku, ktorý budú dostávať, si budú hľadať aktívne prácu, prácu na Hornej Nitre a že sa, že sa zamestnajú. Naozaj ten kompenzák je z toho dôvodu, že sa skrátil všeobecný hospodársky záujem, dochádza k skráteniu, k skráteniu ťažby na hornej, na Hornej Nitre a práve preto tento kompenzačný príspevok títo baníci, ktorí takto prídu z tohto dôvodu o prácu, ho budú aj, ho budú aj dostávať.
Pýtali ste sa ešte na konci, čo sa týka financií. Ministerstvo financií to má pokryté každoročne, každoročne v rozpočte. To ste sa pýtali tú sumu, tú čiastku. Tá tabuľka, tá tabuľka bola aj priložená, v roku 2026 je to najväčší odhad, je to okolo 5 alebo 6 miliónov eur, ale to zas bude potom postupne, postupne klesať. Tú tabuľku, ak ju nemáte, ja vám ju tu, viem tú tabuľku s dopadmi na štátny rozpočet s odhadom dopadov na štátny rozpočet kľudne poskytnúť.
Som rád, že to našlo podporu aj u niektorých opozičných, opozičných poslancov, aj na sociálnom výbore vlastne všetci zahlasovali za, za tento zákon aj s tými zmenami, ktoré, ktoré, o ktorých hovorila pani predsedkyňa sociálneho výboru a ja si myslím, že keď tento zákon schválime, spravíme ten Národný projekt rekvalifikácií a plus vytvoria sa ďalšie nové pracovné miesta, tak sa nemusíme báť o to, že by z Hornej Nitry bola hladová dolina alebo nejaký ďalší nízko rozvinutý okres, ako je v iných krajoch a hlavne teda na východnom, na východnom Slovensku.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste podporili tento zákon aj s tými zmenami, ktoré boli schválené na sociálnom výbore.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavila novelu tohto zákona, ktorý minulý rok bol vládnym návrhom zákona a teraz prešiel rôznymi legislatívnymi úpravami.
Hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť legislatívnu úpravu sektora sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ako aj upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci. Návrh je zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona, ako napríklad presnejšia definícia, akým spôsobom sa znevýhodnenie osoby so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia, napríklad autizmus, bude preukazovať. Je potrebné zjednodušiť úpravu základného dokumentu, čo sa týka podmienok prispôsobenia jeho štruktúry pri právnych formách neziskového sektora právnym formám v podnikateľskom sektore. Rovnako je podstatné predefinovanie pojmu podnik so sociálnym nedostatkom tak, pardon, dosahom tak, aby viac subjektov dokázalo naplniť podmienky ustanovené pre podnik so sociálnym dosahom ako medzikrok k splneniu podmienok ustanovených pre sociálny podnik.
Navrhuje sa napríklad zmeniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb zo 40 % na 30 % a zároveň ustanoviť spodnú hranicu rozsahu pracovného času pre zamestnávané znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby. Je nutné spresniť definíciu pozitívneho sociálneho vplyvu pre sociálny podnik bývania, ktorý uskutočňuje výstavbu, prestavbu a až následne prevádzkuje spoločensky prospešné nájomné bývanie pre zákonom definované skupiny osôb.
Zároveň sa rozširuje možnosť dosahovať pozitívny sociálny vplyv spoločensky prospešným nájomným bývaním pre zákonom definované skupiny osôb, ak tieto byty sociálny podnik bývania sám nevlastní, ale ich má v prenájme. Spresňuje sa, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná forma pomoci - servisné poukážky, kompenzačné príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti alebo iná výhoda, napríklad vo verejnom obstarávaní daňové úľavy -, musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom. Zároveň sa navrhuje spresniť obmedzenia týkajúce sa obchodovania registrovaného sociálneho podniku s inými osobami.
Návrhom zákona sa v čl. 2 novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a v čl. 3 zákona č. 323/2015 o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Návrhom zákona sa zavádza informačný systém sociálnej ekonomiky. Zámerom je vytvoriť právne podmienky na zber údajov o registrovaných sociálnych podnikoch Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby zhromaždené údaje boli aktuálne, ale aj overiteľné a relevantné pre potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnej ekonomiky.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu návrh zákona nemá žiadne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzirezortnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera sme predložili na výbore pre sociálne veci pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh. Dovoľte, aby som spomenula aspoň dve alebo tri časti, čo obsahoval, pretože obsahuje 18 bodov, z ktorých prvých pätnásť reflektuje na upresnenia a nejaké podnety zo strany ministerstva financií, kde ide skôr o pojmológiu, ale tie ďalšie reflektujú napríklad na to, že prijatím opatrení na, teda predchádzame negatívnym vplyvom spojenými so spomalením hospodárskeho rastu Slovenska. Toto opatrenie presadzoval aj pán premiér Peter Pellegrini po rokovaniach so zamestnávateľmi a, samozrejme, aj rezort práce. Navrhuje sa zvýšenie príspevku na podporu udržania pracovných miest, ktorý možno poskytnúť zamestnávateľovi, ktorý najmenej tri mesiace pred podaním žiadosti udržal pracovné miesto aj v prípade pretrvávajúcich vážnych prevádzkových dôvodov vymedzených v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov. Na základe nich po dohode s úradom práce na prechodné obdobie obmedzí prevádzku tak, že nebude zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu najmenej 6 % a najviac 20 % ustanoveného týždenného pracovného času. Po novom sa má zvýšiť výška percenta úhrady náhrady mzdy z terajších 50 % na 60 %. Tiež má stúpnuť rozsah neprideľovania práce na najviac 40 % ustanoveného týždenného pracovného času a predĺžiť sa má obdobie poskytovania príspevku zo 60 na 120 dní v roku. Ide o to, že keď podnik nemá zákazky, alebo má napríklad problém so zákazkami, tak až 120 dní sa mu preplatia mzdové náklady.
Taktiež sme reflektovali v tomto zákone na požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Majú sa riešiť aj problémy cudzineckej polície pri žiadosti ľudí z tretích krajín, ktorí chcú pracovať na Slovensku. Navrhli sme v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby zamestnávateľ pri plnení nahlasovacej povinnosti pri zamestnávaní ľudí z tretích krajín predložil príslušnému úradu práce aj kópiu potvrdenia o podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Problémy v praxi nastávajú totiž vtedy, alebo najmä v prípadoch, ak ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily, a to v súvislosti s možnosťou zamestnania ľudí z tretích krajín počas šiestich týždňov na účel zaškolenia v čase rozhodovania o žiadosti o prechodný pobyt.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, tento pozmeňujúci návrh, ako aj návrh zákona prešiel na našom výbore naprieč politickým spektrom a preto si dovolím aj vás všetkých požiadať o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej a Erika Tomáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, tlač 1622.
Národná rada uznesením č. 2045 z 18. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci. Výbor pre hospodárske záležitosti predmetný návrh prerokoval, avšak o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 21 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 207 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, kolegyne, tento návrh zákona je už pomerne verejne dobre známy, preto sa obmedzím na stručné zdôvodnenie s tým, že sme, samozrejme, pripravení v rozprave zodpovedať na všetky otázky.
Cieľom tohto návrhu zákona je zmeniť spôsob určovania, resp. výpočtu minimálnej mzdy. Všetci dobre vieme, že v súčasnosti sa tak deje na základe dohody, alebo má skôr diať na základe dohody zástupcov zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a vlády, teda sociálnych partnerov, ale pokiaľ si dobre pamätám, v histórii sa ešte ani raz nestalo, že by sa sociálni partneri dohodli na minimálnej mzde.
Prvým dôležitým bodom, ktorým chcem, ktorý chcem uviesť, je, že napriek tomu, čo som povedal, zachovávame aj v tomto zákone možnosť dohody medzi sociálnymi partnermi. Ak sa sociálni partneri dohodnú na výške minimálnej mzdy do 31. júla, alebo na hospodárskej a sociálnej rade do 31. augusta, tak bude platiť minimálna mzda na základe ich dohody. V prípade ale, že sa nedohodnú, tak sa minimálna mzda stanoví vzorcom, ktorý predvída tento návrh zákona. Základom pre výpočet minimálnej mesačnej mzdy bude priemerná nominálna mesačná mzda v slovenskom hospodárstve, ktorú zverejňuje Štatistický úrad, a bude to vlastne, bude to stanovené tak, že minimálna mzda sa stanoví na základe priemernej mzdy, ktorá dva roky predchádza roku, na ktorý je tá minimálna mzda určovaná. A minimálna mzda bude znamenať 60 % tejto priemernej mzdy.
Prečo sa to určuje takto? Vieme dobre, že Štatistický úrad v danom roku zverejňuje priemernú mzdu z predchádzajúceho roka až v marci a teda v čase začiatku rozhovorov medzi sociálnymi partnermi, teda medzi zástupcami zamestnávateľov, zástupcami zamestnancov a vládou už bude známa presná, konkrétna výška priemernej mzdy za predchádzajúci rok. A preto je možné na základe tejto sumy určiť vzorcom minimálnu mzdu na ten rok nasledujúci.
V oboch prípadoch sa navrhuje, aby sa suma minimálnej mzdy určila celým číslom. A taká posledná menšia zmena je, že po určení minimálnej mzdy bude ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňovať túto sumu v Zbierke zákonov, aby si ju verejnosť nemusela počítať sama.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Dovoľte mi predložiť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša a Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, tlač 1624.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2068 z 20. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 1624, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti predmetný návrh prerokoval, avšak o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhu v IV. časti tejto spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 206 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, cieľom predloženého návrhu je podpora rodín s deťmi, kde si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom. Zvýšením príjmovej hranice na 3,3-násobok súm životného minima bude možné náhradné výživné poskytovať väčšiemu okruhu osôb. Zvýšením maximálnej poskytovanej sumy náhradného výživného na 3,7-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa sa pomôže najmä rodinám, kde bola vyživovacia povinnosť súdom určená vo vyššej sume, ako je súčasný 1,2-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Dosiahne sa tak zlepšenie finančnej situácie rodín, kde jeden z rodičov zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť.
Zmenou príjmovej hranice na 3,3-násobok súm životného minima sa táto príjmová hranica u jedného rodiča s jedným dieťaťom priblíži k priemernej mzde v národnom hospodárstve a náhradné výživné sa ako štátna sociálna dávka stane dostupnejšie.
Možno pre lepšiu ilustráciu, kolegovia, by bolo, keby som povedal tie dve dôležité sumy. Čiže v prípade zvýšenia príjmu rodiča s jedným nezaopatreným dieťaťom sa tá maximálna výška príjmu, do ktorého je možné poberať náhradné výživné, zvýši na sumu tisíc eur, 1 010 eur. To je presne to, o čom hovoríme, že je to už blízko priemernej mzde. A čo sa týka samotného náhradného výživného, tak maximálna výška sa týmto opatrením zvýši na 355 eur, čo v praxi znamená, že náhradným výživným pokryjeme vlastne 95 až 98 % rodičov, ktorým bolo priznané výživné. Takže prakticky tým vyriešime ten problém, že keď nezodpovedný rodič neplatí, tak štát sa náhradným výživným postará u väčšiny rodičov, ktorí trpia.
Ďalšia zmena je: skrátením podmienky trvania exekučného konania na vymoženie pohľadávky na výživnom z troch mesiacov na dva mesiace od podania návrhu na vykonanie exekúcie sa zabezpečí včasnejšie poskytnutie náhradného výživného, ktoré bude riešiť aktuálnu potrebu finančných prostriedkov na dieťa. V tejto súvislosti sa vstupuje aj do Trestného zákona, kde sa sprísňuje skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy. Jednoducho povedané opäť ľudskou rečou, už po dvoch mesiacoch vzniká nárok na náhradné výživné od začatia exekúcie. Dokonca príslušný úrad práce je povinný v takomto prípade okamžite podať trestné oznámenie.
No a tretia významná zmena, o ktorej tu hovoríme, je, že cieľom návrhu je taktiež zmena v povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné v prípade vymoženia výživného prostredníctvom exekútora. V súčasnej dobe má túto povinnosť oprávnená osoba. Návrhom zákona sa oprávnená osoba v prípade vymoženia výživného exekútorom od tejto povinnosti odbremení. Vrátenie preddavkov poskytnutého náhradného výživného bude vykonávať priamo exekútor z vymoženej sumy výživného na základe informácií, ktoré sa budú zo zákona, ktoré si budú zo zákona príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a exekútor vymieňať. Povinnosť vrátiť vyplatenie náhradné, vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou však ostane nedotknutá v prípade, že povinný uhradí výživné priamo oprávnenej osobe.
Takže ak po vyplácaní náhradného výživného sa podarí exekútorovi vymôcť od neporiadneho rodiča to riadne výživné, tak už tá povinnosť nebude na oprávnenej osobe. To znamená, nebude musieť ten nešťastný rodič to vracať, ale priamo to exekútor pošle úradu práce a rodič, ktorý už aj tak má dosť svojich starostí, nebude mať žiadne ďalšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona poslancami Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja, Roberta Fica, Erika Tomáša a Juraja Blanára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Národná rada pridelila predmetný návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň gestorský výbor, výbor pre sociálne veci. Predmetný návrh zákona prerokovali výbory a odporúčali Národnej rade schváliť. V uznesení výborov sú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a gestorský výbor pre sociálne veci ich navrhuje schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa bola prerokovaná a bola schválená uznesením výboru č. 209 z 15. októbra 2019. A týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom návrhu informoval o výsledku prerokovania v gestorskom výbore.
Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda a vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem vám za ústretovosť a pochopenie.
V každom prípade zákon, ktorý predkladá skupina poslancov za Slovenskú národnú stranu, je veľmi stručný, veľmi jednoduchý, ale o to viac naliehavý, najmä pokiaľ ide o našich seniorov, našich dôchodcov, ktorí dosahujú svoj minimálny dôchodok v neskutočne neprijateľnom, momentálne neprijateľnom, v neprijateľnej výške. Preto mi dovoľte, aby som aspoň stručne ešte raz zdôvodnila tento návrh.
Cieľom, jeho cieľom je predovšetkým zavedenie systémovej zmeny spôsobu výpočtu základného minimálneho dôchodku tak, aby dochádzalo k rýchlejšiemu medziročnému zvyšovaniu tejto dôchodkovej dávky s ohľadom na sumu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Tie dôvody sú zrejmé, sú jasné a sú nespochybniteľné (zaznievanie gongu) už aj s poukazom na to, akým tempom postupuje, akým tempom dochádza jednak k zvýšeniu a úprave minimálnej mzdy a samozrejme aj minimálnej, nominálnej mzdy v rámci hospodárstva Slovenskej republiky.
Inštitút minimálneho dôchodku momentálne zabezpečuje poistencovi, ktorý aspoň počas 30 rokov svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť a odvádzal poistné na dôchodkové poistenie v kvalifikovanej výške, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný častokrát nielen na pomoc v hmotnej núdzi, ale tak, ako to spomenula na sociálnom výbore aj opozičná poslankyňa, resp. nezaradená teraz v tomto čase, pani Gaborčáková, že to hraničí častokrát aj s chudobou. I keď, samozrejme, že to sú dva odlišné pojmy, ktoré treba rozlišovať už aj s poukazom na skutočnosť, kedy dochádza teda k tej hmotnej núdzi a kedy dochádza už aj k tej, žiaľbohu, chudobe, ktorá tu, či sa nám to páči alebo nie, je a ju evidujeme.
My ako predkladatelia tohto návrhu zákona chceme, aby inštitút minimálneho dôchodku takýchto poistencov, ktorí v minulosti pre tento štát 30 a viac rokov svojou prácou vytvárali hodnoty a odvádzali poistné na dôchodkové poistenie v kvalifikovanej výške, zabezpečil vo väčšej miere, ako tesne nad hranicou hmotnej núdze pre nich disponibilný, každodenný, každomesačný, každoročný príjem, ktorý si zaslúžia. Poberatelia tejto dôchodkovej dávky a rovnako musíme zhodnotiť, že skutočne v tomto poslednom období zo všetkých poberateľov dôchodkov vo všeobecnosti je takmer jedna tretina, ktorá ešte má dostatok síl, aby dokázala sa zaradiť aj do pracovného pomeru. Ešte popri tom si, popri dôchodku si snažia zarobiť si na svoje živobytie. To znamená, že ale väčšina z nich nemá žiadne iné príjmy a častokrát ani vlastné úspory. A to všetko je ovplyvnené aj tým, akým spôsobom sa vôbec dopracovalo k výpočtu pri nárokovej dávke, dôchodkovej dávke, aký, aký spôsob sme volili kedysi predtým, kedysi dávnejšie. Stalo sa, že sa tu vytvorila skupina, skupina starodôchodcov, novodôchodcov a tu nastal obrovský problém, ktorý je nevyhnutné a potrebné v tomto okamihu riešiť.
V súčasnosti je základný minimálny dôchodok stanovený ako 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. My navrhujeme naviazať základný minimálny dôchodok na priemernú mesačnú nominálnu mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republike, ktorá, republiky, pardon, ktorá by mala z dlhodobého hľadiska hodnovernejšie zodpovedať základným príjmovým potrebám obyvateľstva Slovenskej republiky v dôchodkovom veku, ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Teda navrhujeme stanoviť základný minimálny dôchodok ako 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia.
Áno, prešlo to aj sociálnym, ako gestorským výborom sociálnym výborom, ale bolo to prejednávané aj ústavnoprávnym výborom. Bolo to prejednávané, samozrejme, aj na hospodárskom výbore. Je pravdou, že sú aj troška kritické postrehy a pohľady na to, do akej sumy a prečo práve takýmto spôsobom.
Ináč chcem ešte doplniť, že valorizačný mechanizmus, ktorý tu nastavený bol, platí a bude platiť aj napriek tejto úprave, ktorú v rámci tohto zákona predkladáme.
Áno, možno prvýkrát v histórii parlamentu a predsa si to dovolím zdôrazniť a povedať, že áno, ideme trošku možno poprieť, možno poprieť, zopakujem poprieť zásluhovosť, aby sme solidárne pomohli tým, ktorí tú pomoc potrebujú. Dvesto osemdesiat, cca 280 eur minimálny dôchodok je príliš nízky. Ja viem, že bude potrebné, či už my teraz alebo do budúcna akákoľvek vláda, ktorá príde, bude musieť si alebo sa popasovať istým spôsobom, akým spôsobom nájdeme iné možné riešenia, iné možné opatrenia, aby sme práve aj tento nižší deficit, ja hovorím, že nižší deficit, pretože ide o ľudí, ktorí si to zaslúžia, o našich občanov Slovenskej republiky v dôchodkovom veku, že budeme musieť hľadať opatrenia také, aby sme štátny rozpočet doplnili, aby sme jednoducho dosiahli to, že nebude to na ujmu pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Dôchodca nikdy nesmie byť na ujmu. Ide o človeka, nejde o čísla.
Takže ja si vás dovolím z tohto postu veľmi pekne poprosiť, nielen koaličných poslancov, ale, samozrejme, opozičných, podporte tento náš návrh zákona. Je dobre mienený. Je mienený tak, aby skutočne k nijakému inému, k nejakému rozvratu, ako to už bolo niektorými poslancami opozičnými povedané, rozvratu štátneho rozpočtu dochádzalo.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a verím, že tento návrh zákona podporíte.