51. schôdza

Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 1644). Poprosím pani poslankyňu Magdalénu Kuciaňovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci poslancu..., poslankyňu Bašistovú, aby zaujala miesto pre spravodajcu. Nech sa páči, dámy.
Do rozpravy sa ako jediný ústne prihlásil poslanec Jozef Mihál, ktorému odovzdávam slovo, nech sa páči pán poslanec.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1644.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Dobrý deň prajem. Vážená pani predkladateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, k minimálnym dôchodkom.
Pokiaľ ide o minimálne dôchodky, ktoré boli zavedené, ak sa nemyslí..., nemýlim, od roku 2015, môj názor je, že je čo opravovať z pohľadu toto dôležitého prvku zákona o sociálnom poistení. Kto si spomenie alebo kto si vyhľadá v archívoch, tak si nájde, že moja kritika v tom čase bola najmä voči nastaveniu minimálnych dôchodkov voči sporiteľom, kde to krátenie, ktoré tam jednoducho máme v zákone, ja nepovažujem za správne. Minimálny dôchodok má, samozrejme, v prvom rade funkciu sociálnu, je to fakticky, fakticky, fakticky dávka, ktorou štát dopláca k starobnému dôchodku tak, ako je vypočítaný podľa zákona o sociálnom poistení, a cieľom minimálneho dôchodku bolo, keď bol zavedený, napríklad aj to, aby poberateľ dôchodku, ktorý si skutočne odpracoval najmenej 30 tých tzv. kvalifikovaných rokov, nebol nedôstojným spôsobom nútený vybavovať si dávku v hmotnej núdzi, aby aj z hľadiska akejsi spravodlivosti vzhľadom na ten počet odpracovaných rokov nebol hádzaný v úvodzovkách do jedného vreca s tými, ktorí možno celý život nepracovali a sú na dávkach. Takže je možné mať výhrady, samozrejme, je možné mať výhrady aj k samotnému nastaveniu parametrickému sumy minimálneho dôchodku.
Vy, váš návrh vlastne veľmi výrazným spôsobom vylepšuje tú základnú štartovaciu sumu minimálneho dôchodku namiesto doterajšej logiky 1,36-násobok sumy životného minima, pri tých 30 kvalifikovaných rokoch to bude 33 % priemernej mzdy, čo, samozrejme, je jednak viac, ale jednak, jednak si treba uvedomiť aj to, že v tých ďalších rokoch postupne potom ten medziročný nárast nebude skromne na základe rastu životného minima, ktoré je naviazané vlastne na rast cien, na infláciu, ale bude na základe rastu priemernej mzdy.
Filozoficky je to trošku možno rozporné, pretože keď si napríklad vezmeme, ako je nastavená valorizácia dôchodkov, tak tá je nastavená vzhľadom na rast cien, na infláciu. Takže dôchodky ako také, medziročne priznané dôchodky nám rastú o rast cien, o infláciu, samozrejme, je tam tá klauzula, že minimálne to musia byť 2 % ročne, ale minimálne dôchodky budú rásť prudšie. Čiže ja sa nechcem tváriť, že som hrozný purista, že všetko to musí mať jednu logiku, ale čoho je veľa, toho je veľa. Keď sa pozriete na systém sociálneho poistenia, tak každý pes iná ves, doslova. Jednoducho tam sa tá koncepčnosť úplne stráca.
A druhý, druhý dôležitý moment, ktorý chcem vlastne zvýrazniť. Minimálny dôchodok, na ne je nárok vtedy, keď má niekto tých 30 kvalifikovaných rokov. Kolegyne, kolegovia, to je pomerne komplikovaná téma, ale skúsim čo najjednoduchšie trošku priblížiť. Ten kvalifikovaný rok, to je taký rok, kedy som platil ako občan odvody zo mzdy alebo vymeriavacieho základu vo výške najmenej 24,1 % vtedy zistenej priemernej mzdy. Čiže pre vašu názornosť, ak je priemerná mzda zaokrúhlene 1 000 eur, tak ja musím zarábať aspoň 241 eur na to, aby sa mi toto obdobie uznalo pre priznanie minimálneho dôchodku. Za súčasného stavu predstavte si, fakt si predstavte, zarábam 241 eur, keď takýchto rokov hypoteticky, keby všetko bolo zastabilizované, platy nerastú, všetko je stále rovnaké historicky, zarábam 241 eur mesačne, mne bude priznaný minimálny dôchodok a ten, budem to hovoriť na základe roka 2020 (zaznievanie gongu), ku ktorému sa blížime, ten potom vychádza na 285 eur mesačne. Ešte raz. Zarábam 241 eur mesačne, zarábam takto 30 rokov, čiže nie tých modelových 40, ktoré obvykle používame pri nejakom príklade, že ako ti vyjde dôchodok, ak si pracoval 40 rokov, tak ti vyjde dôchodok približne vo výške polovice tvojej mzdy. Čiže keby som niekomu vysvetľoval, že ako mu, ako mu vyjde dôchodok a snažil by som sa byť vo svojej reči čo naj..., najprimitívnejší alebo vysvetliť čo najjednoduchšie, tak by som mu povedal. Ak zarábaš 800 eur hrubého a budeš zarábať takto 40 rokov, tak ti vyjde dôchodok približne 400 eur. Hej? Čiže z 800 eur hrubého, ak zarábaš, tak môžeš očakávať, keď budeš vlastne celý život pracovať, že dostaneš dôchodok 400 eur. Z 800 eur mzdy 400-eurový dôchodok.
A teraz ešte raz sa vrátim k tomu, s čím som začal. Ak niekto zarába 241 eur, a nie celý život, ale 30 rokov takto bude zarábať, ďalších 10 rokov pracovať nebude, bude možno dobrovoľne nezamestnaný, tak pri 241 eurách hrubej mzdy bude mať dôchodok 285 eur. Ešte raz, ten, kto zarábal 800, bude mať 400 a ten, kto zarábal 241, čiže trikrát menej, nebude mať 120-eurový dôchodok, čiže polovica tej svojej mzdy, ale bude mať 285. Čiže vlastne ešte viac ako hrubú mzdu, ktorú zarábal, keď pracoval. No v tom je určitý paradox nastavenia minimálnych dôchodkov, ale dobre, vieme o tom, lebo solidarita, lebo skrátka oceňujeme, že ten občan, ktorý síce zarába len 241 eur, 30 rokov pracoval, žiadne dávky od štátu nepýtal, nejaké dane, odvody zrejme zaplatil do systému, tak dobre, zhodli sme sa na tom v roku 2015, bude mať nárok na minimálny dôchodok, ktorý bude vlastne vyšší ako jeho predchádzajúca mzda.
Ja len upozorňujem na to, že ten princíp solidarity pri minimálnych dôchodkoch už teraz vyvoláva takýto efekt. No a viete, možno sú tu medzi nami ľudia, no nie v tejto snemovni, ale niekde na Slovensku, ktorí možno na toto stavajú, úmyselne si nastavia výšku svojich príjmov na úroveň tých 241 eur s tým, že vedia, že ich dôchodok nebude nejaký zázračný, ale bude vlastne lepší ako ten odvod fakticky, ktorý tomu štátu dali. Lebo jedna vec je, či ste naozaj pod tlakom životnej situácie a zarábate málo, a druhá vec je, že je tu skupina ľudí, ktorí si to takzvane vedia nastaviť. No a to je teda súčasný stav. Vy navrhujete, aby výška minimálneho dôchodku bola 33 % priemernej mzdy, to znamená niekde na úrovni 330, 340, 350. Samozrejme, medziročne tá priemerná mzda stúpa, čiže ten, kto zarába 240 eur, bude mať 330-eurový dôchodok, čiže tie nožnice pozitívne, samozrejme, sa ešte zvýšia, ale teda výrazným spôsobom sa zvýši ten rozmer solidarity, to je na jednej strane fajn, lebo sme solidárni k tým, ktorí málo zarábajú, ale na druhej strane je to zneužiteľné. Uteká mi čas, ako vidím, to ma mrzí, takže toto, na toto som chcel upozorniť.
Ďalšia vec sú finančné dopady. Na výbore sme si to prešli, nemám čas to komentovať podrobnejšie. Na výbore sme dostali informáciu, že takto nastavený minimálny dôchodok sa bude týkať skoro 250-tisíc dôchodcov, čo je zaujímavé, zaujímavo vysoké číslo, keďže poberateľov dôchodku je niečo vyše milióna, čo je možno až šokujúce, aká je úroveň dôchodkov, keď takáto obrovská skupina dôchodcov spadne do pásma minimálneho dôchodku.
Ďalší rozmer to ale však má, koľko to bude stáť štát, lebo štát vlastne dopláca tú sumu na tie minimálne dôchodky, no štát to má stáť 150 mil. ročne. Prosím pekne, niežeby som dôchodcom nedoprial, ale boli, boli im dopriate dvojité, zdvojnásobené vianočné dôchodky, bolo im dopriate to, že sa vlastne zastabilizoval, zastropoval dôchodkový vek, bola im nedávno dopriata, im dopriata tá valorizácia najmenej na výške 2 %, tak doprajme dôchodcom všetko možné, ale, ale predsa trošku musíme skúmať, aké to má dopady aj na verejné financie.
Toto je ďalšia sekera, 150 mil. euro ročne, ktorú nechávate vlastne ďalšej vláde.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci, končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Sárközy.

Minimálny dôchodok je legitímny inštitút v dôchodkovom systéme. Vychádza z logiky, že ak niekto pracoval dostatočný počet rokov počas svojej kariéry, tak by nemal spadnúť do hmotnej núdze, ale aby mal nárok na priemer..., primeraný dôchodok. To dáva zmysel, súhlasím. Veď ak niekto pracoval celý život aj za nízku sumu, tak by sa k nemu štát nemal otočiť chrbtom.
Ale ak je inštitút minimálneho dôchodku nastavený dobre, tak podporuje v ľuďoch dobré vlastnosti, ako je usilovnosť, pracovitosť či svedomitosť, ale ak sa nastaví zle, tak môže viesť k morálnemu hazardu a namiesto podpory usilovnosti môže ľudí viesť k lenivosti, k obchádzaniu systému a spoliehaniu sa na to, že sa štát postará, aj keď celý..., si to človek svojou snahou nezaslúži. A možnože takéto črty má aj tento návrh, čo máme na stole. Väčšina ľudí dnes ide do dôchodku aspoň so 44 rokmi dôchodkového poistenia, priemerný dôchodok je dnes na úrovni 460 eur a mediánový okolo 433.
Ak sa prijme predložený návrh, tak minimálny dôchodok za 44 kvalifikovaných rokov sa od roku 2021 zvýši približne na 428 eur, čo je takmer to isté, čo je dnešný medián. Budú ľudia potom motivovaní platiť vyššie odvody? Nie. Budú motivovaní platiť odvody čo najnižšie a obchádzať systém? Asi áno.
Argumentuje sa tu, že ak niekto poctivo pracoval aspoň 30 rokov, mal by dostať dôchodok aspoň vo výške tretiny priemernej mzdy. Ale bavíme sa o tom, kto pracoval poctivo? Veď rovnaký minimálny dôchodok vyjde aj tomu, čo pracoval 30 rokov 8 hodín denne za nízku mzdu niekde za pásmom, aj inému, ktorý možno pracoval len dve hodiny denne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Bernaťák.

Chcem poďakovať pánovi poslancovi Mihálovi, myslím, že také rozumné a triezve zhodnotenie, samozrejme, z pohľadu z opozičného politika. Súhlasím s tým, čo aj hovoril, treba si ale naozaj povedať, že dôchodcovia, dneska minimálny dôchodok je 278,90 eur, ak si dobre pamätám, čo je naozaj smiešna suma, malá suma, dôchodcovia sa častokrát rozhodujú, či si kúpia lieky, alebo si lieky nekúpia, pretože im to nevychádza, čiže preto z nášho pohľadu v prvom rade je potrebné zdôrazniť ten sociálny aspekt ako, ako iné, toto v prvom rade.
Ďalej chcem povedať, že dneska máme rok 2019, čiže pobavme sa o tom, kto vlastne pracoval 30 rokov, koho sa to hlavne týka, to sú ľudia, ktorí pracovali do roku 1989, čiže do Nežnej revolúcie. V čase pred Nežnou revolúciou, teda predpokladám, že nejaké veľké možnosti špekulovania neboli, tí ľudia často pracovali naozaj za nízke sumy, pracovali vlastne do roku 1989, čiže tých sa to týka najviac a tým by sme mali takisto nejakým spôsobom za to, čo tu vybudovali, ich trošku oceniť. A myslím si, že zvýšenie minimálneho dôchodku, aj ako to bolo spomínané tej, tej báze, tých 250-tisíc dôchodcov, u mňa si to zaslúži, lebo je to naozaj veľmi veľká masa.
A viete, zopár špekulantov možno v tom čase bolo, ale dovolím si povedať, že naozaj dôchodcovia, ľudia, ktorí vytvárali hodnoty, z ktorých žijeme doteraz, si zaslúžia vyššie dôchodky.
Ďakujem.

S reakciou, pán poslanec Mihál, nech sa páči.

Ďakujem za faktické poznámky. Pani Sárközyová vlastne potvrdila, alebo teda vyjadrila fakticky súhlasné stanovisko s tým, čo som ja povedal. Upozorňujem teda na to, že je otázka spravodlivosti a zmiery solidarity pri takomto nastavení.
Ale súhlasím aj s vami, pán Bernaťák, ja súhlasím aj s tým, že tie nízke dôchodky sú problémom najmä tej najstaršej generácie dôchodcov, ktorí máju dnes 70-80 rokov a gro tej pracovnej kariéry mali v čase, kedy skrátka tie platy boli naozaj nízke, a týmto určite chceme dopriať. Aj keď teda má to stáť tých 150 mil., nie, nie vždy treba pozerať na svet očami rozpočtu, ale očami toho, ako to vnímajú tí ľudia, ktorých sa to týka. Takže z tohto pohľadu vlastne súhlasím aj s vami, hľadajme riešenia.
Len ja sa znovu vraciam k tomu rozmeru špekulatívnosti, viete, ja robím prednášky pre ľudí a by ste neverili, koľko spoločníkov vo firmách, bohatých ľudí, sa ma pýta, ako si majú teda nastaviť ten svoj plat v tej svoje firme, aby im vychádzal ten minimálny dôchodok. Nuž a keď sa ma raz pýtajú, tak im ja aj odpovedám, 290 eur budete mať minimálny dôchodok, neverili by ste, koľko ľudí to naozaj dnes zaujíma, a stačilo by sa pozrieť do Sociálnej poisťovne, máme tu pána poslanca Vážneho, ktorý by to vedel potvrdiť, koľko ľudí je v takomto príjmovom pásme. A zistíte si, že prečo.
Čiže ja varujem pred takýmto nastavením.

O vystúpenie v rozprave ešte požiadala navrhovateľka.
Pani poslankyňa Kuciaňová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja oceňujem každé jedno vystúpenie, ktoré tu zaznelo, samozrejme, z jednej aj z druhej strany, ale je treba vnímať práve tento návrh zákona z toho najväčšieho záberu na sociálny aspekt osôb, ktorí pracovali pred tými 70 rokmi či koľkými rokmi, alebo pred rokom ’89, pardon, a majú dnes nejak okolo 70 či 60 rokov, 65, pretože nie často mohli objektívne ovplyvniť aj svoju výšku odvodov. To je zatiaľ všetko z mojej strany.
Dovoľte mi, aby som aj napriek tomu ešte predložila pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1644). Najsamprv krátke odôvodnenie.
Navrhuje sa posunutie účinnosti predmetného zákona o jeden kalendárny rok skôr, t. j. už od 1 .januára 2020, nakoľko máme zato, že je potrebné už aj v roku 2020 reflektovať na zachovanie, resp. zvýšenie životnej úrovne poberateľov minimálneho dôchodku s ohľadom na výraznejší medziročný rast priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky a s tým spojené zvyšovanie priemerných spotrebiteľských cien.
A teraz konkrétne zmena:
V čl. II sa číslovka „2021“ nahrádza číslovkou „2020“.
Ďakujem veľmi pekne.