51. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V krátkosti, vážení kolegovia, vážené kolegyne, s účinnosťou od 1. 1. 2019 bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút príspevok na rekreáciu zamestnancov v takom rozsahu, že tí zamestnanci, ktorí majú pracovný pomer u zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov nepretržite, tak na ich žiadosť sú povinní poskytnúť mu takýto rekreačný poukaz tí zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov. Ostatní zamestnávatelia, ktorí patria pod túto hranicu, nemusia svojim zamestnancom tento príspevok poskytnúť, aj keď budú o to žiadať.
Touto, týmto návrhom, ktorý dneska predkladáme, chceme zrušiť tú podmienku, ktorá sa týka veľkosti zamestnávateľa, to znamená, každý zamestnávateľ bez ohľadu na to, aký je veľký, bude musieť vyhovieť svojmu zamestnancovi za tých istých podmienok, ktoré sú už v súčasnosti stanovené v tomto zákone. Čiže všetky ostatné podmienky, ktoré v tom zákone sú, a to je to, že pracovný pomer musí trvať najmenej 24 mesiacov nepretržite, aj ten pomer príspevku zamestnanca zamestnávateľovi vo výške 55 % k 45 zostáva nezmenené, čiže jedinú vec, ktorú v tomto zákone meníme, je oblasť alebo množina zamestnávateľov, ktorých sa to bude týkať, a nebude tam stanovená žiadna podmienka, ktorá sa týka veľkosti zamestnávateľa.
Ďakujem, zatiaľ je to všetko z mojej strany.

Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Bašistovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2048 z 19. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona (tlač 1565) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti predmetný návrh prerokoval, avšak o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 203 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky od poslancov Jozefa Mihála a Mariána Viskupiča.
Nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

Ďakujem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, trošku som v takom, v takom rozpoložení, že som sa snažil rýchlo si naštudovať pozmeňovací návrh, ktorý vlastne zaznie po mojom vystúpení z úst pána poslanca Baláža, aby som teda vedel, že čo vlastne všetko ešte chcete zmeniť. No dobre, tak po poriadku.
Bavíme sa o príspevkoch na rekreáciu, ktoré boli zavedené od januára tohto roka. No pre vašu informáciu, ja celý rok obieham po Slovensku a vysvetľujem zamestnávateľom, ako tie príspevky na rekreáciu fungujú. Mojimi, pod mojimi rukami prešlo momentálne možno okolo 5 000 ľudí, mzdárok z firiem, ktorým som sa to snažil vysvetliť a ktorí mi zároveň dávajú aj silnú spätnú väzbu z praxe, ako to funguje. Ja rozumiem tomu, že pohľad hotelierov a pohľad SNS je taký, že príspevky na rekreáciu sú úžasne úspešná vec, pretože slovenské hotely sú plné, cestovnému ruchu to nepochybne pomohlo, hotelieri sú spokojní. Pretože keď na jednej strane im niekto uložil povinnosť povedzme platiť vyššie mzdy zamestnancom, platiť príplatky za soboty, za nedele, vyššie príplatky za sviatky, tak niekto ďalší im vlastne zvýšil tržby týmto spôsobom. To je úplne super. Ale ja by som bol rád, keby sme sa na veci pozerali trošku z väčšieho nadhľadu.
Vy budete obhajovať príspevky na rekreáciu napríklad aj tým, že je to pre zamestnancov daňovo zvýhodnené, pre zamestnávateľov odvodovo zvýhodnené, čiže má to svoj zmysel. Áno, určite z pohľadu toho, že sumy potenciálne 275 eur ročne, ktorá by možno inak bola vyplatená ako odmena alebo mzda, ten zamestnávateľ neplatí odvody, zamestnanec takisto neplatí odvody, neplatí daň, čiže je to výhodnejšie, ako poskytnúť nejakú mzdu alebo odmenu. Ale prečo sa, preboha, o veciach bavíme takto? Veď takto sa poškrabme, touto rukou takto rovno. (Rečník názorne gestikuluje rukami.) Čiže pokiaľ chceme zamestnancom znížiť dane, odvody, pokiaľ chceme zamestnávateľom znížiť odvody, no tak to urobme rovnou cestou, a nie cez všelijaké príspevky a podobne. Neuveriteľne sa tým komplikuje systém a... To..., jednoducho toto pre mňa, ja na to nemám slov. Pre mňa toto nie je cesta. Ja som zástanca jednoduchého daňového odvodového systému s čo najjednoduchšími pravidlami, aby som ja ako človek, ktorý si dnes zarába na tých školeniach prišiel o chleba, ja to nechcem. Ja chcem, aby v tomto štáte bol čo najjednoduchší daňový a odvodový systém, čo najjednoduchší Zákonník práce, ktorý garantuje zamestnancom ich práva, ale neriešme tu nejaké príspevku na rekreáciu. Ja toto odmietam.
Neviem, či ste si vedomí, ale asi ste, však ste autori tohto návrhu, čo vám urobilo ministerstvo financií. Ministerstvo financií koncom marca vydalo metodické usmernenie, má deväť strán. A ministerstvo financií, teda Finančná správa, Finančná správa, aby som bol presnejší na webe Finančnej správy v priebehu tohto roka uverejňuje informačný servis v podobne odpovedí na otázky z praxe, ako zamestnávatelia majú teda pristupovať k príspevkom na rekreáciu v takej, v takej, v takej situácii. Ten informačný servis dnes číta možno okolo sto otázok a odpovedí a ďalšieho výkladu pozície Finančnej správy, ako sa stavia k príspevkom na rekreáciu. Samozrejme, najmä z pohľadu oslobodenia od dane.
Toto všetko je v konečnom tak komplikovaná problematika, že by ste tomu neverili. Áno, sedíte tu v parlamente, niekto vám dá do ruky pozmeňovací návrh, povedzte to skrátka v pléne, hotovo, vybavené. Len netušíte vôbec, čo sa odohráva v tých firmách. Netušíte. Strašne ste skomplikovali či Zákonník práce, či ste skomplikovali daňovo-odvodový systém. No ja vám položím jednu odbornú otázku. Sme na pôde parlamentu, verejnoprávna, čiže povedzme si príklad zo štátnej sféry.
Predstavte si zamestnanca, štátneho radcu na ministerstve hospodárstva, ktorý je tým štátnym radcom v štátnej službe na ministerstve hospodárstva už päť rokov. Má nárok na príspevok na rekreáciu na tom služobnom úrade, na ministerstve hospodárstva? No odpoveď by mala byť automaticky, že nárok má, lebo podmienkou na priznanie príspevku na rekreáciu aj v úradoch v štátnej službe je, aby bol v tej štátnej službe najmenej dva roky. On je päť rokov. Čiže, samozrejme, má nárok na príspevok na rekreáciu. Ale teraz si predstavte, že toho štátneho radcu prevelia z ministerstva hospodárstva na ministerstvo financií, na iný služobný úrad, kde bude jeden rok. Čiže rok pôsobí na ministerstve financií, predtým bol na ministerstve hospodárstva, čo je iný služobný úrad. A teraz vám položím zákernú otázku. Má po tom prevelení na ministerstvo financií, na ktorom je rok, právo na príspevok na rekreáciu, keď je tam rok? Má toto právo? A s touto otázkou sa trápia všetky mzdové účtovníčky na všetkých služobných úradoch v tomto štáte , s touto otázkou. To by ste neverili. Ale ja to viem, pretože sa s nimi bavím. Viete, aká je odpoveď?
Odpoveď na tento príbeh je taká, že celý rok sa to riešilo, pingpongovalo sa s ministerstvom financií, s Finančnou správou, ako sa tento problém bude riešiť. No odpoveď je taká, že Finančná správa k tomu minulý mesiac, minulý mesiac v septembri k tomu zaujali stanovisko, bude sa ten nárok uznávať, pretože je to vlastne štátny zamestnanec. Pred 6 rokmi bol prijatý na ministerstvo hospodárstva do štátnej služby, čiže ten služobný vzťah voči štátu začal pred 6 rokmi. To, že pred rokom prešiel na iný služobný úrad, nie je podstatné. Je šesť rokov štátny zamestnanec, čiže podmienku dvoch rokov spĺňa, aj keď iba rok je na tom služobnom úrade na ministerstve financií. Čiže odpoveď je, nárok má.
No takýchto problémov je asi tak sto. Toľko, koľko je tých otázok na webe Finančnej správy. Otázky sú napríklad, či si môžem uplatniť príspevok, keď je so mnou taká a taká osoba, ako to mám, ako si to uplatním, keď to bolo zaplatené z účtu mojej manželky, a nie z účtu môjho, ako si to uplatním, keď nie sme zosobášení a platila to partnerka, tú rekreáciu, zo svojho účtu. To by ste neverili, čo všetko sa v praxi okolo tohto deje. A upozorňujem vás ešte raz na to, kolegyne, kolegovia z SNS, že vy si možno myslíte, že je to relatívne stručný paragraf, ale naozaj si pozrite to metodické usmernenie na webe Finančnej správy. To má deväť strán plus ďalších sto otázok. Tá mzdárka, ak má vedieť, ako má postupovať, si toto všetko musí naštudovať. A nie je to naozaj jednoduché. Sú tam také nuansy, že by ste sa čudovali. Čiže, čiže tá vaša snaha zlepšiť podmienky v cestovnom ruchu, oslobodiť niečo od dane, čiže zvýšiť čisté príjmy zamestnancov, tá snaha je možno dobrá, ale takto sa to skrátka nerobí.
No a teraz to, čo sa teda deje. Ešte akou-takou, akou-takou útechou doteraz bolo to, že sa to týkalo len firiem nad 49 zamestnancov. A vy vlastne to chcete novelizovať tak, že sa to bude týkať aj minifirmy, ktorá má možno jedného-dvoch zamestnancov. Viete, no zase. Áno, možno dobrý úmysel, však nech aj zamestnanci v menších firmách majú takýto nárok. Lenže tie menšie firmy, toto je jednoducho strašne administratívne náročná vec. To je, bohužiaľ, fakt. To znamená, že tie menšie firmy, kde to účtovníctvo častokrát majú externe vedené a podobne, kde ich to vedenie toho účtovníctva z hľadiska počtu zamestnancov už teraz neprimerane zaťažuje réžiou na túto agendu, sa ešte výrazne zvýši ešte viac. Tie malé firmy to zaťaží relatívne v omnoho väčšej miere ako firmu, ktorá má tých 49 a viac zamestnancov.
Takže toto, toto nie. Prosím vás, toto jednoducho nie. Ak už to raz máme, tak to nechajme len na tie väčšie firmy. Jednoducho toto nerobte. Menšia firma to môže poskytovať dobrovoľne, keď chce. Tak to je, keď už, tak takto to, prosím vás, nechajme. Nedávajme im to za povinnosť.
Zaviedli ste príspevky na športovú činnosť dieťaťa. Dobrovoľné. Hej, tam je to dobrovoľné, tuto to bude plne povinné aj pre malé firmy. Zase akú to má, akú má toto logiku? Dva veľmi podobné príspevky, jeden bude plne povinný aj pre malú firmu, druhý je zase plne dobrovoľný. To ako vlastne rozmýšľate potom? Na budúci rok bude aký príspevok, na čo? Aký bude? Pre veľké firmy dobrovoľný, pre malé firmy povinný? Alebo ako to vykombinujete?
Skrátka ako vaše návrhy sú neuveriteľné pestrou zmesou rôzneho. Raz je to solidárne, raz je to zásluhové, raz je to povinné, raz je dobrovoľné. Potom z dobrovoľného urobíte povinné. To sú strašne zmätky. To, keď tí podnikatelia sa sťažujú, že to podnikateľské prostredie nie je stabilné, že stále pribúdajú nejaké nové a nové povinnosti, tak hovoria o vás, o vašich návrhoch. Úplne vážne. Možno máte dobrý úmysel, ale keď chcete zamestnancom zvýšiť čistý príjem, tak im znížte dane, hej. Bavme sa o znižovaní daní. (Reakcia z pléna.) Áno, ja viem. Máte argument, znížili ste sadzbu dane na 15 % živnostníkom, hej, nie zamestnancom. Čiže tam to riešite cez príspevky na rekreáciu, cez príspevky na športovú činnosť dieťaťa, čo je síce fajn, lebo aspoň že to. Ale je to zlý spôsob, zlá cesta.
To, že budete predkladať ten pozmeňovací návrh. Neviem, bavili ste sa na ministerstve financií a Finančnej správe, aké sú tie prevádzkové problémy, praktické problémy? Bavili. Dávate tam napríklad to, že nebude nárok pri materskej a rodičovskej dovolenke. No, tak to sa vám poďakujú všetky ženy na materskej a rodičovskej dovolenke. Čiže tiež trochu nerozumiem logike, prečo to takto chcete zase v ich prípade osekať. Možno mi poviete, no tak to je pre zamestnávateľov. No, ak chcete niečo robiť pre zamestnávateľov, tak to celé zrušte, resp. ak chcete niečo urobiť na prospech veci, tak sa pozrite na rekreačné poukazy, pretože... (Reakcia z pléna.) Ja vidím, že ste sa pozreli. Prišli ste na to, že nie je vyriešený problém, čo s rekreačným poukazom, keď zamestnanec končí vo firme a rekreačný poukaz, ten kredit, ktorý tam má, neminul, že ho teda musí vrátiť, resp. sa to nejako exspiruje. To je v podstate dobré riešenie. Ale to len jedna, jedna vec, ktorá tam v praxi robí problém. Ďalšou obrovsky..., ďalším obrovským problémom je totižto to, že pokiaľ napríklad ja osobne som si ešte na začiatku roka myslel, že výhodou rekreačných poukazov je to, že sa odbúra tá administratíva spojená s nosením faktúr, preukazovania toho, že kde vlastne zamestnanec bol na rekreácii, s kým bol, do, na mzdové učtárne, lebo zaplatí to rekreačným poukazom v hoteli, a ďalej to nikto riešiť nebude. Neviem, či viete, ale to tak nefunguje. Pretože metodické usmernenie Finančnej správy hovorí, ak má zamestnanec rekreačný poukaz a zaplatí ním v hoteli za rekreáciu, je povinný vypýtať si faktúru v tom hoteli, je povinný to priniesť do učtárne a učtáreň je povinná preskúmať tú faktúru, o akú rekreáciu išlo, na koľko prenocovaní, s kým tam bol, či s rodinnými príslušníkmi, alebo s kamarátmi, za čo, za čo vlastne minul ten kredit. A keď tam mzdová učtáreň zistí, že tam boli nejaké porušenia pravidiel, tak mu to nemôže uznať ako oslobodené od dane. Keby to v tej mzdovej učtárni podcenili, tak pri daňovej kontrole majú obrovský problém. Neviem, či viete, že to funguje takto. No a tam nevidím vo vašom pozmeňovacom návrhu žiadny progres.
Takže môj názor je takýto. V žiadnom prípade nepodporím to, aby sa rekreačné poukazy zaviedli, teda príspevky na rekreáciu, aby sa zaviedli ako povinné pre menšie firmy. Neexistuje! Som zásadne proti.
Pokiaľ ide o tie kozmetické zmeny, ešte si ich preštudujem. Možno by bolo dobré dať o nich hlasovať potom osobitne. Však neviem, či na to, na to, po bodoch, takto som to myslel. Neviem, či je to technicky vôbec možné. Takže ten pozmeňovací návrh, to ešte, to ešte osobne zvážim.
Ale jednoducho v žiadnom prípade vo výsledku, ak v tom výsledku bude zavedenie povinnosti pre menšie firmy, to nemôže mať podporu.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, cestovný ruch kultivuje krajinu. Podporuje aj ekonomiku, prináša zamestnanosť na miesta, kde je práce málo, väčšinou neničí prírodu, o tom asi niet pochýb. Mám však pochyby, či rekreačné poukazy skutočne pomáhajú cestovnému ruchu, resp. či iné vplyvy, ktoré tu aj teraz Jozef spomínal, neprinášajú ďaleko viac negatív. Rekreačné poukazy aktuálne platia pre firmy so 49 a viac zamestnancami, teraz v úvodzovkách zrovnoprávňujeme menšie firmy. Prinášame im povinnosť teda poskytovať tento rekreačný poukaz.
Zákon hovorí, že čo je rekreačný poukaz. Je to osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky. Je použiteľný výnimočne v Slovenskej republike u poskytovateľov služieb, ktorí majú zmluvný vzťah s limitovaným poskytovateľom podľa osobitného predpisu vydávajúcim rekreačný poukaz. Slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa osobitného predpisu a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. A plus zamestnávateľ platí teda 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 euro, čo znamená platbu pre zamestnancov vo výške 225 euro.
Už z tejto zákonnej definície je zrejmé, akú ďalšiu záťaž nakladá štát, resp. predkladateľ na plecia podnikateľov, ale i verejného sektora a koľko ďalšej byrokracie prináša.
Zároveň je namieste niekoľko ďalších otázok. Ako k tomu prídu napríklad slovenskí ovocinári alebo výrobcovia vianočných ozdôb, alebo chovatelia oviec? Čo slovenskí dopravcovia bojujúci o prežitie v silnej medzinárodnej konkurencii? Dávať výnimky, resp. podporiť nejaké odvetvie, je atraktívne. Výnimka, špeciálna podpora, dotácia, to všetko je viditeľné, to všetko sa dá politicky prezentovať. Navyše v tomto prípade ešte štát preniesol náklady na podnikateľov. Ale ak všetky tieto rôzne podpory, špeciality, výnimky narátame, je z toho nevýkonná ekonomika, pretože na to, aby ekonomika zdravo fungovala, je potrebné, aby súťažili medzi sebou nielen firmy, ale aj odvet..., celé odvetvia.
Plus ďalšia rovina je vzťah teda zamestnávateľ - zamestnanec s dvomi základnými pohľadmi. Zamestnanec sa teší, že dostal nárokovateľný bonus. Dostal, áno. Teoreticky sa dá povedať, že teda jeho príjmy sa zvýšili o 275 euro ročne, ak... Ak je 24 mesiacov zamestnaný, ak má tých 225 euro na doplatenie svojej spoluúčasti, ak chce ísť na dovolenku a ak akceptuje všetky ostatné podmienky. Ale hlavne sa jeho príjem reálne zvýši len vtedy, ak zamestnávateľ zároveň nezníži dobrovoľne poskytnuté bonusy o sumu, ktorú ho teraz zákon prinútil povinne bonus poskytnúť. Mne sa z tohto nezdá, že by zamestnanec bol nejakým víťazom tohto celého.
A zamestnávateľ? Ekonomika sa skladá z odvetví v rastovej fáze, kde sú produkované dostatočné ziskové marže, ale i z odvetví, kde každý dodatočný náklad výrazne znižuje konkurencieschopnosť. Sú firmy, ktoré majú výborne prepracovaný systém zamestnaneckých bonusov, ktoré im umožňujú zamestnávať najkvalitnejších ľudí. Takéto firmy si len povzdychnú nad ďalšou várkou byrokracie. Sú však firmy, ktoré zákon dodržia tak, že jednoducho znížia dobrovoľne poskytované bonusy a nahradia ich rekreačným poukazom. Toto sa, myslím, vo finále týka aj väčšiny verejných inštitúcií. Vnímam, ako sa vyvíja tohtoročný rozpočet a v budúcom roku to bude reálne ešte ťažšie. Sú však aj firmy, kde bude zamestnancovi silno doporučené nežiadať o rekreačný poukaz. Myslím si, že ani zamestnávatelia nie sú víťazi tejto súťaže. Tak či tak majú nové povinnosti a náklady. Kto je teda víťaz? Je nejaký vôbec?
Treba povedať, že štatistiky ukazujú istý nárast domáceho turizmu. Môže sa zdať, že teda slovenskí podnikatelia v cestovnom ruchu sú spokojní. Ale sú spokojní? Do systému rekreačných poukazov totiž vstúpil ešte jeden typ hráčov. Zákon umožňuje, aby rekreačný poukaz bol vydaný vo forme elektronickej platobnej karty, a v rámci tejto možnosti platí zamestnávateľ 3 % z hodnoty rekreačného poukazu za prostredkovanie. Za sprostredkovanie. Komu? Všeobecne sú to, môžme povedať, že spoločnosti, ktoré poskytujú aj služby stravných lístkov. Ale to má aj B. Na druhej strane tieto spoločnosti uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi ubytovacích služieb a za každý využitý rekreačný poukaz si pýtajú províziu. Túto zákon nijako neurčuje, a keď sa spýtate, hovorí sa aj o desiatich a niekedy aj o viac percentách. A ja mám pocit, že sme možno našli práve skutočného víťaza.
A teraz použijem to isté prirovnanie, čo Jozef povedal: „Takto sa škrabme.“ (Rečník sa poškriabal pravou rukou za pravým uchom.) Pýtam sa, prečo v krajine, kde sa normálne dá za obed, za rekreáciu zaplatiť peniazmi, prečo je potrebné vytvárať a podporovať odvetvie, ktoré žije z provízie sprostredkovania obedov a rekreačných služieb?
Ďakujem.