51. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dňa 4. septembra 2019 sa skončilo funkčné obdobie Ing. Jánovi Holkovičovi, členovi Regulačnej rady, ktorého na návrh Národnej rady Slovenskej republiky vymenoval prezident Slovenskej republiky na obdobie šiestich rokov. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach na uvoľnené miesto člena Regulačnej rady navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorého členstvo zaniklo. Na každé miesto člena rady sa navrhujú dvaja kandidáti. Za člena Regulačnej rady môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa zákonom ustanovené podmienky.
Na 49. schôdzi Národnej rady nebol v riadnej voľbe ani v opakovanej voľbe konanej dňa 25. septembra 2019 zvolený ani jeden z navrhovaných kandidátov, preto sa musí uskutočniť nová voľba na tejto, 51. schôdzi.
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti bolo v stanovenej lehote predložených päť kandidátov, päť návrhov kandidátov do novej voľby, a to:
- Sylvia Beňová, návrh poslanca Tibora Bastrnáka,
- Slavomír Brudňák, návrh poslanca Tibora Jančulu,
- Miroslav Čelinský, návrh poslanca Tibora Bastrnáka,
- Jozef Ďuratný, návrh poslanca Antona Hrnka a
- Vladimír Sirotka, návrh poslankyne Jany Kiššovej.
Výbor na 91. schôdzi dňa 10. októbra 2019 posúdil predložené návrhy a konštatoval, že všetci piati kandidáti spĺňajú predpoklady ustanovené v § 7 ods. 5, 7, 9 a 10 citovaného zákona.
Výbor odporučil vykonať akt voľby podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a Volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov a v súlade s nimi navrhol ďalší postup, a to:
1. zvoliť dvoch kandidátov na člena Regulačnej rady verejným hlasovaním, už bol daný návrh na tajné, použitím technického zariadenia o každom navrhovanom hlasovať osobitne,
2. ak nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, t. j. dvaja kandidáti, vykonať podľa čl. 15 volebného poriadku opakovanú voľbu, do opakovanej voľby postupujú všetci nezvolení kandidáti,
3. ak ani v opakovanej voľbe nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, t. j. dvaja kandidáti, vykonať novú voľbu podľa čl. 16 volebného poriadku na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, podľa § 3 ods. 1 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov Súdna rada Slovenskej republiky má 18 členov. Troch z nich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.
Členovi Súdnej rady Slovenskej republiky JUDr. Jánovi Slovinskému zvolenému Národnou radou Slovenskej republiky dňa 11. septembra 2014 uplynulo funkčné obdobie 11. septembra 2019.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky z tohto dôvodu vyzval oprávnené subjekty, aby návrhy kandidátov na člena Súdnej rady Slovenskej republiky podávali Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 4. októbra 2019 do 16.00 hod.
V určenom termíne boli navrhnutí traja kandidáti, sudca JUDr. Ľuboš Kunay, advokát JUDr. Andrej Majerník a sudca Mgr. Viliam Pohančeník.
Ústavnoprávny výbor sa návrhmi zaoberal na 113. schôdzi a uznesením č. 757 z 15. októbra 2019 konštatoval, že navrhnutí spĺňajú zákonom stanovené podmienky voliteľnosti.
Ústavnoprávny výbor odporúča vykonať voľbu podľa ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a Volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2011 (č. 498).
Ako spravodajca poverený ústavnoprávnym výborom navrhujem, aby sa voľba uskutočnila dnes, t. j. 17. októbra po hlasovaní o 17.00 hodine.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, rokujeme o dôležitej veci napriek tomu, že sa zdá, že ide o bežnú voľbu, ideme voliť člena Súdnej rady, člena orgánu, ktorého existencia a základné úlohy sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky.
Neviem, či sa dá dať na vážky, že aký je význam, význam Ústavného súdu, ktorý je tiež orgánom zakotveným priamo, priamo v ústave. Aký je význam, význam Súdnej rady, asi by to nebolo dobre mechanicky porovnávať, ale nesporne aj Súdna rada je orgánom, ktorý má pre fungovanie justície mimoriadny význam, dokonca kľúčový význam.
Od toho, ako rozhoduje Súdna rada, ako vážne berú členovia Súdnej rady svoje povinnosti a svoju zodpovednosť pri kreovaní súdnictva, pri, pri tom, pri rozhodovaní o tom, kto sa stane sudcom, kto bude kde pôsobiť, kto sa dostane do disciplinárnych senátov, tak od toho do veľkej miery závisí aj to, v akom stave je súdnictvo. A v posledných dňoch sme mali možnosť sa presvedčiť, že slovenské súdnictvo, prinajmenšom jeho časť, je vo veľmi, veľmi, veľmi zlom stave, pritom by nám malo mimoriadne záležať na tom, kto sedí v Súdnej rade.
Ústavnoprávny výbor sa zaoberal troma kandidátmi, ktoré boli navrhnutí poslancami za členov Súdnej rady, Súdna rada má 18 členov, 9 z nich volia samotní sudcovia a po troch volia alebo menujú Národná rada, vláda a prezident a my teraz máme zvoliť jedného z tých troch, ktorí, ktorých voľba spadá do kompetencie Národnej rady. A, žiaľ, v porovnaní s tým, čo sme, čo sme absolvovali pred voľbou kandidátov na ústavných sudcov, akoby sa ani nič nedialo, akoby len niekde máme niekoho zvoliť, no tak ústavnoprávny výbor zasadol, skonštatovali sme, že všetci traja kandidáti spĺňajú náležitosti dané ústavou a zákonom, nie sú tam žiadne formálne prekážky, ale to je tak asi všetko. Nič viac sme sa o tých kandidátoch nedozvedeli. Boli tam priložené nejaké stručné, stručné životopisy, jeden z kandidátov dodal aj niečo, čo by sa dalo nazvať motivačný list. Ale myslím si, že to nezodpovedá, takáto stručnosť, takého rýchle odbavenie významu orgánu, akým je Súdna rada.
Keď sme volili kandidátov na, na Ústavných sudcov, boli verejné vypočutia, boli zverejnené životopisy, ku ktorým sa mal možnosť každý vyjadriť, pozrieť médiá, mimovládne organizácie aj poslanci si zisťovali informácie o jednotlivých kandidátoch, aby posúdili, kto je ako vhodný na výkon funkcie ústavného sudcu. Teraz sa musíme uspokojiť s tým, že, že máme iba úplne základné a strohé, strohé informácie. Nepovažujem to za dobrý stav napriek tomu, že vo vzťahu ku kandidátom na ústavných sudcov rokovací poriadok Národnej rady upravuje ten postup, detailne ho upravuje. Takýto postup nie je, nie je obsiahnutý vo vzťahu k voľbe členov Súdnej rady za parlament. Napriek tomu si myslím, že nič nám nebránilo ako parlamentu alebo ako, ako ústavnoprávnemu výboru, aby sme kandidátov na členov Súdnej rady verejne vypočuli, podobne ako, ako to bolo v prípade ústavných sudcov. Nebu..., nemuselo, nemuselo, by to vypočutie byť v priamom prenose vysielané, aj keď mohlo. Asi by to nebolo, asi to nebolo až také dlhé, ale je v kompetencii výboru pozvať si kandidátov na funkcie, o ktorých rozhoduje parlament, a teda sú v pôsobnosti príslušného výboru. Tí kandidáti, predpokladám, že by prišli a boli ochotní sa presta..., predstaviť, povedať niečo o sebe a odpovedať na otázky poslancov. Ústavnoprávny výbor, žiaľ, takýto postup odmietol. Pokúsil som sa to pri schvaľovaní programu schôdze ešte zvrátiť tým, že by sme, že by sme vytvorili časový priestor, že by sme nehlasovali o tomto bode dnes, ale, ale až o týždeň. Ani toto Národná rada, Národná rada nespravila. Takže, žiaľ, budeme sa musieť rozhodovať bez toho, aby sme mali možnosť vypočuť si jednotlivých kandidátoch a mali možnosť položiť im, položiť im otázku, čo považujem za škodu, považujem to za zlé. Doteraz sa to tak nerobilo, ale to nie je ospravedlnenie, zvlášť v tejto situácii, v ktorej sa dnes Slovensko nachádza, v tom katastrofálnom obraze, ktorý, ktorý je dnes vykresľovaný cez nové a nové informácie, ktoré sa dostávajú navonok. Práve stav súdnictva, neblahý stav súdnictva a nekorektné konanie viacerých sudcov zohrávajú dôležitú úlohu.
Preto dúfam, že aspoň smerom do budúcnosti, toto je vlastne dôvod, prečo, prečo vystupujem. A ak bude Národná rada opäť voliť člena Súdnej rady ako mimoriadne dôležitého orgánu, bude väčšina Národnej rady aj väčšina ústavnoprávneho výboru k tomuto pristupovať iným spôsobom. Môžme to upraviť priamo v zákone o rokovacom poriadku, áno, môžme ho zmeniť, môžu tam nejaké pravidlá podobné tým, aké sú pri výbere ústavných sudcov. Ale myslím si, že toto je vec, ktorá sa dá vyriešiť pri dobrej vôli aj bez toho, aby sa zákon meniť, lebo nič v súčasnej zákonnej úprave nám nebráni, aby sme kandidátov na členov Súdnej rady pozvali na verejné rokovanie výboru, aby sme im tam umožnili predstaviť sa a aby sme poslancom umožnili klásť im otázky. Teraz sa to nepodarilo.
Tak dúfam, že pri najbližšej príležitosti sa k tomu celá Národná rada postaví inak.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som tiež krátko vystúpil k téme kandidá..., voľba kandidáta na, na funkciu člena Súdnej rady za Národnú radu Slovenskej republiky. Kolega Dostál sa v predchádzajúcom príspevku zaoberal azda viac tou praktickou otázkou, ako možno do budúcna azda skvalitniť aj ten náš pohľad na tých kandidátov v rámci toho konania, ktoré vlastne prebieha, ktoré bude zavŕšené tajnou voľbou.
Ja sa skôr chcem dotknúť inej veci, a to, pretože som predkladateľ návrhu na jedného z kandidátov, chcem využiť túto príležitosť, aby som zaňho aj z tohto miesta istým spôsobom plejdoval, pretože to pokladám za svoju povinnosť. Verím, že ste si mali možnosť pozrieť charakteristiky a profesionálne životopisy všetkých troch kandidátov, a tak neuniklo zrejme vašej pozornosti, neunikla skutočnosť, že dvaja z navrhovaných kandidátov sú sudcovia a jeden navrhovaný kandidát, a to kandidát, ktorého som si dovolil predložiť ja, kandidát pán JUDr. Andrej Majerník je advokát.
Pokladám za dôležitosť zvýrazniť aj v nadväznosti na to, čo už tiež bolo spomenuté, a to je súčasná situácia súdnej moci, v ktorej má veľmi významnú úlohu práve Súdna rada pri azda tých pokusoch v rámci tých kompetencií, ktoré v súčasnosti má, o prinavrátenie dôvery súdnej moci. A touto otázku sa už táto Národná rada opakovane zaoberala v podstate od začiatku tohto volebného obdobia, pretože jeden z krokov, ktoré si aj táto vláda dala do svojho programového vyhlásenia bolo, aby sme prispeli k tomu, aby zloženie Súdnej rady bolo také, ktoré neumožní, aby sudcovia tam mali väčšinu, ako to, žiaľ, doteraz v praxi veľmi často bolo vo väčšine prípadov. Je teda...
Čo povedalo programové vyhlásenie? Programové vyhlásenie povedalo, že vláda bude podporovať, aby kandidáti, ktorí budú navrhovaní do Súdnej rady za vládu Slovenskej republiky aj za Národnú radu Slovenskej republiky, práve neboli sudcovia, pretože opäť kolega Dostál to konštatoval, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky si deviatich, polovičku členov vyberá súdna moc spomedzi seba. A práve preto, aby v rámci Súdnej rady tá diskusia nebola jednostranná, nezvýhodňovala práve samotných sudcov, ale dokázala im nastaviť niekedy aj to veľmi potrebné - a dnes oveľa viac ako v minulosti - zrkadlo, je potrebné, aby sa v ich činnosti v rámci kompetencií, ktoré sú dané Súdnej rade, vyjadrovali aj právnici z iných profesií. A advokátska profesia je z tohto pohľadu veľmi vhodnou profesiou, pretože advokáti, viete dobre, že prichádzajú do styku so súdnou mocou prakticky každodenne a majú možnosť poznať všetky tie boľačky, ktoré súdnu moc sprevádzajú.
Aj z toho dôvodu som presvedčený, že mnou navrhovaný kandidát Andrej Majerík, Majerník je najlepším kandidátom. Samozrejme, nejde iba o profesiu. Ide aj o životné skúsenosti, ide o vlastne tiež generačnú výmenu, navrhovaný kandidát sa narodil v roku 1973, ide aj o jeho medzinárodné skúsenosti, absolvoval viacero študijných pobytov v zahraničí, hovorí viacerými cudzími jazykmi, veľmi dobre po anglicky. Študoval v zahraničí na viacerých univerzitách. Dnes vykonáva veľmi úspešnú advokátsku prax. A je to teda človek, ktorý má odborné vedomosti a má podľa mojich hlbokých znalostí a presvedčenia aj ten morálny kredit, aby si získal vašu dôveru a aby sa stal zástupcom, členom Súdnej rady zvoleným práve Národnou radou Slovenskej republiky.
Takže ako navrhovateľ tohto kandidáta som pokladal za potrebné upozorniť na tieto veci a dovolím si vás požiadať práve o podporu pána JUDr. Andreja Majerníka za ako zvoleného kandidáta za člena Súdnej rady za Národnú radu Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Pán poslanec Kresák ako navrhovateľ jedného z kandidátov poukázal na to, že týmto smerom uvažuje aj, aj programové vyhlásenie vlády, aj teda to pôvodné, aj to nové, repasované alebo neviem, ako by som ho mal nazvať, ktoré je v podstate identické s tým pôvodným, kde sa teda, ja to zacitujem, aby to zaznelo: „Vláda bude presadzovať, aby nominanti politických mocí, prezidenta, parlamentu a vlády neboli sudcovia a tým sa eliminovalo apriórne podozrievanie sudcov nominovaných do tejto pozície politickou mocou so spriaznenosti s tou-ktorou politickou stranou.“
Dnes sme v situácii, že máme tu troch kandidátov, dvoch kandidátov poslanci vládnych strán, ktorí sa, predpokladám, hlásia k programovému vyhláseniu, navrhli práve sudcov, teda v rozpore s tým, čo, čo je, je v programovom vyhlásení napísané, v programovom vyhlásení, za ktoré oni na rozdiel od nás opozičných poslancov hlasovali. Dokonca dvakrát, lebo to, to programové vyhlásenie sa schvaľovalo najprv pre tretiu vládu Roberta Fica a potom pre vládu Petra Pellegriniho. A nám...
Navyše by som teda rád dodal, že existuje zákon o Súdnej rade, ktorý v § 3 ods. 2 okrem iného hovorí, že Národná rada, prezident a vláda ustanovia za člena Súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom. Čiže nie je to tam dané ako, ako príkaz, ale je, je tak nastavená aj legislatíva, a teda pôvodne bolo aj programové vyhlásenie vlády, že by do tej, do týchto funkcií teda za Národnú radu mali ísť najmä nie sudcovia.

Ďakujem pekne. Ja iba teda chcem vlastne potvrdiť to, čo som ja zabudol uviesť a čo spomínal kolega Dostál, že pokiaľ si dobre pamätáte, že pri ostatnej novelizácii zákona Súdnej rady skutočne bola táto Národná rada, ktorá tam vložila na návrh ministerstva spravodlivosti, a v tom čase teda Lucii Žitňanskej, toto ustanovenie, ktoré teda má odporúčací charakter, ale ktorý potvrdzuje obsah toho vládneho vyhlásenia. Len dávam vám ešte do pozornosti, že práve Súdna rada sa veľmi bránila aj tomuto jemnému odporúčaniu, aj sa bráni. Nuž, ale keď dnes vidíme, aký je stav súdnictva, za ktoré je zodpovedná aj Súdna rada, netreba sa čudovať, že im teda nevyhovuje, keď tam, keby tam mali mať polovicu právnikov, nie sudcov.
Ale o to viac si myslím, že je našou povinnosťou tlačiť v dnešnej situácii súdnej moci na to, aby v Súdnej rade bola skutočne polovička právnikov iného ako sudcovského povolania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ústava Slovenskej republiky vo svojom čl. 36 garantuje, že zákon zamestnancom zabezpečí právo na najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie. V súlade s týmto ustanoveným zákonom Zákonník práce podľa súčasnej platnej legislatívnej úpravy (§ 103 ods. 1) určuje základnú výmeru dovolenky zamestnanca na najmenej štyri týždne a zároveň v § 103 ods. 2 určuje u zamestnanca, ktorý sa, do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, základnú výmeru dovolenku, dovolenky najmenej na päť týždňov.
Cieľom predkladateľov je touto novelou Zákonníka práce navýšiť dĺžku základnej výmery dovolenky na päť týždňov aj pre zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa. To je v súčasnosti už platným sociálnym štandardom pre zamestnancov aj v iných členských štátov Európskej únie, ako aj platným zamestnaneckým zvýhodnením u mnohých zamestnancov v Slovenskej republike.
Predkladatelia predpokladajú najmä nasledovné dopady navrhovanej úpravy, a to pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, pozitívny vplyv na výchovu detí, pozitívny vplyv na cestovný ruch, pozitívny vplyv na bezpečnosť, produktivitu a efektivitu práce zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku a trvalo sa starajú o dieťa, pozitívne vplyvy na mladé pracujúce rodiny s maloletými deťmi a ich zakladanie.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy a návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Očakáva sa aj pozitívny vplyv napríklad v oblasti cestovného ruchu a mierne negatívny vplyv na produktivitu tých zamestnancov u zamestnávateľov, ktorým sa navýši základná výmera dovolenky o jeden týždeň. Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, na zamestnanosť, ani na vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Zároveň návrh zákona nemá negatívne sociálne vplyvy, ani vplyvy na hospodárenie obyvateľstva.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a zvyšuje sa množstvo času pre rodičov a pre deti a na realizáciu rodinného života.
Ďakujem zatiaľ.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2049 z 19. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 1630) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 204 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril , aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesla pozmeňujúci návrh k tomuto prejednávanému návrhu zákona.
Najskôr odôvodnenie. V nadväznosti na nové kategórie pedagogických a odborných zamestnancov v rámci nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch sa týmto pozmeňujúcim návrhom spresňuje nárok na dlhšiu dovolenku všeobecne pre všetkých pedagogických a odborných zamestnancoch.
Po druhé spresňuje sa, že nárok na dlhšiu dovolenku má mať aj vysokoškolský učiteľ a z dôvodu zatraktívnenia vedeckej práce Slovenskej republiky a zrovnoprávnenia s ostatnými kategóriami uvedených zamestnancov sa navrhuje dlhšia dovolenka aj pre vedcov v rámci verejného sektora.
Teraz by som prečítala pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Jančulu a Magdalény Kuciaňovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1630).
K čl. I:
V čl. I sa vkladá nový bod 2, ktorý znie:
V § 103 ods. 3 znie:
„Dovolenka je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, ak ide o
a) pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca podľa osobitného predpisu,
b) vysokoškolského učiteľa,
c) výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy,
d) zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy."
Doterajší text článku I sa označuje ako bod l.
Tento bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie. Úprava sa navrhuje z dôvodu, že zákonom č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a o odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenili kategória, kategórie, pardon, trénera športovej školy a trénera športovej triedy na kategóriu školského trénera a kategóriu školský špeciálny pedagóg už nie je odborným zamestnancom, ale pedagogickým zamestnancom a z toho dôvodu v súčasnom znení Zákonníka práce tieto osoby absentujú.
Zároveň sa výslovne uvádza, že nárok na najmenej 8 týždňov dovolenky majú aj vysokoškolskí učitelia na všetkých druhoch vysokých škôl (ruch v sále a zaznievanie gongu) a výskumní a umeleckí pracovníci verejných a štátnych vysokých škôl uvedení v § 74 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj výskumní a vývojoví zamestnanci verejných výskumných pracovísk, t. j. SAV, verejné výskumné inštitúcie a rezortné výskumné ústavy v nadväznosti na vymedzenie v § 7 ods. 1 a v prílohe č. 5 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Toto opatrenie má prispieť k zatraktívneniu vedeckej kariéry v Slovenskej republiky, republike a k zrovnoprávneniu týchto kategórií zamestnancov so zamestnancami vysokých škôl.
Návrh nemá dopad na štátny rozpočet.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, zákon, ktorý spolu s pánom poslancom Vavrekom predkladáme, má za cieľ zlepšiť podmienky pre vzdelávanie detí z chudobného prostredia. Zámerne hovoríme zlepšiť, zďaleka nie vyriešiť.
Keď sme minulý rok predkladali dočasné predĺženie účinnosti zákona týkajúcej sa definície žiaka so SZP, hovorili sme o tom, že je potrebné prísť s trvalým riešením. Tento návrh slúžil ako trvalé riešenie definície žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia. Definíciu zakotvujeme priamo v školskom zákone a celý mechanizmus dopĺňame o výmenu informácií o rodičoch žiaka či žiačky medzi Sociálnou poisťovňou a ministerstvom školstva, aby sme celý proces zjednodušili pre školy a rodičov, čiže zákonných zástupcov.
Mechanizmus určenia žiaka za SZP, ktorý sme zvolili, je administratívne najjednoduchším riešením pre všetky zúčastnené strany. Zároveň pojme veľký počet žiakov, čo bolo naším cieľom. Prvotným kritériom, či žiak je, alebo nie je SZP, sú finančné pomery domácností, kde dieťa žije, čiže hmotná núdza. Cez toto sito by malo prejsť približne 95 % žiakov so SZP. Zvyšných 5 % môžu školy poslať do diagnostického centra, kde dostane žiak posudok, ktorý je platný počas celého štúdia na základnej škole, a škola si ho nemusí vyžiadať každý rok opätovne. Podmienky sú, samozrejme, alternatívne. Takéto riešenie zásadne odbremeňuje školy aj diagnostické centrá. Mechanizmus je doplnený o výmenu informácií medzi ministerstvom školstva a Sociálnou poisťovňou o domácnostiach s nízkym príjmom. Okruh domácností je limitovaný na najmenej rozvinuté okresy. Keďže naším záujmom je pomôcť čo najväčšej miere práve týmto okresom.
Ďalším súvisiacim opatrením je zvýšenie počtu asistentov učiteľa na školách, ktoré navštevujú deti so SZP. V rámci návrhu zákona sa navrhuje zavedenie definície žiaka so SZP priamo zo školského zákona pre účely financovania a zavedenie povinnosti prítomnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga v základnej škole na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia s cieľom zvýšiť počet asistentov učiteľa a sociálnych pedagógov na školách. Asistent učiteľa predstavuje v procese vzdelávania žiakov dôležité prepojenie školy a prostredia, z ktorého žiaci a žiačky pochádzajú. To, že asistent pochádza z rovnakého prostredia ako žiaci, je jeho najväčšou výhodou. Vďaka tomu poznajú asistenti spoločenské pomery detí, čo využívajú v komunikácii s nimi a ich rodičmi. Z hľadiska integrácie žiakov je to jedna z najefektívnejších metód. Rozšírenie možnosti využitia príspevku za SZP aj o pomôcky, ktorý..., pomôcky nad rámec dotácie z ministerstva práce je reakciou na medializovaný prípad malej atlétky v balerínkach v Moldavy nad Bodvou. Po zaradení tohto nákladu už bude jednoznačné, že školy môžu z príspevku uhrádzať aj pomôcky pre talentované deti, ktorých rodičia si to nemôžu dovoliť. Toto opatrenia sa nevzťahuje iba na športové, ale aj na umelecké, či iné pomôcky.
Poslednou zmenou je zjednodušenie administratívneho procesu pri vyraďovaní škôl. Dovolíme si povedať, že ide o odstránenie administratívneho nezmyslu, kedy obec či kraj museli opätovne schvaľovať vyradenie školy, ktorej vyradenie už raz schválili.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie. Zákon napomáha k dosiahnutiu princípu rovnosti príležitostí zakotveného v Ústave Slovenskej republiky.
Skončil som, pán predsedajúci.