51. schôdza

Kolega Poliačik, ja si dovolím zase nesúhlasiť, lebo trošku si odporuješ, keď hovoríš na konci, že v záujme historickej spravodlivosti návrh podporíš, ale zároveň hovoríš, že Michal Kováč mladší v kauze Technopol nespáchal podvod, hoci bol spolupáchateľom toho podvodu aj s Mariánom Kočnerom. Tak jedno druhému si odporuje. Nemôžeš predsa hlasovať za zrušenie milosti voči Mariánovi Kočnerovi preto, že spáchal podvod, a zároveň hovoriť, že jeho komplic Michal Kováč mladší podvod nespáchal iba preto, lebo jeho otec Michal Kováč starší bojoval spravodlivý boj s Mečiarom alebo mečiarizmom.
Ja si osobne myslím v tejto konkrétnej veci Michal Kováč starší zlyhal. A ak by teda mu išlo iba o to, že chce chrániť svojho syna, ktorý je perzekvovaný štátom, dal by milosť iba voči svojmu synovi. Ale on dal milosť voči všetkým páchateľom v kauze Technopol. Tým pádom, keď aj by som zobral tvoju logiku, že bránil svojho syna voči perzekúcii a bolo správe využiť aj takýto nástroj milosti voči svojmu synovi, bolo hlboko nesprávne využiť nástroj milosti voči ostatným spolupáchateľom v tejto kauze, to znamená všetkým ostatným v kauze Technopol.

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Pán Hrnko, ak Trnavská univerzita a považskobystrické gymnázium sú americké školy, tak to zhruba validuje silu vášho argumentu v tejto diskusii. To je jedna vec.
A, Igor Matovič, ja to iba zopakujem. Považujem za absolútne nemiestne, aby o prezidentovi Kováči bolo v tejto sále hovorené ako o niekom, kto zneužil právomoci verejného činiteľa. Považujem za absolútne nemiestne, aby Michala Kováča mladšieho, slušného človeka a dobrého diplomata, niekto označoval za podvodníka po tom, čo na všetkých úrovniach bolo vyhlásené súdom, že je nevinný. A tým pádom nebol odsúdený.
A to, čo som povedal na konci o hlasovaní za tento návrh, sa týka dokončenia procesu, symbolického procesu aj právneho procesu, ktorým sa vyrovnávame s neštandardnými nástrojmi, ktoré v tej dobe boli použité. Nehovorí to nič o tom, čo konal prezident, a nehovorí to nič o vine Michala Kováča.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, na návrh troch poslaneckých klubov, SMER, SNS a MOST - HÍD, navrhujem prerokovať návrh novely zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (tlač parlamentná 1623) zajtra, 18., o 9.00 hodine ráno. Dôvod je dlhodobo plánovaná operácia predkladateľa. Ďakujem za pochopenie.

Ďakujem. Oznamujem vám výsledky v zápisnici, zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 17. októbra 2019.
Na tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 118 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 118 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady zo 118 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 115 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– Sylvia Beňová: za hlasovalo 78 poslancov, proti 14 poslancov a zdržalo sa hlasovania 23 poslancov,
– Slavomír Brudňák: za 19, proti 55, zdržalo sa 41,
– pán Miroslav Čelinský: za 52, proti 29, zdržalo sa 34,
– Jozef Ďuratný: za hlasovalo 16, proti 53 a zdržalo sa 46 poslancov,
– Vladimír Sirotka: za hlasovalo 5, proti 60 a zdržalo sa 50 poslancov.
Na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za členku Regulačnej rady zvolená pani Sylvia Beňová.
Keďže nebol zvolený požadovaný počet kandidá..., požadovaný počet, zvolený poža..., pardon, zvolený požadovaný kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci nezvolení kandidáti.

Dobre. Zápisnica z výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa, ktoré sa konalo toto hlasovanie 17. októbra 2019.
Na tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 118 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 118 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky zo 118 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 114 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– v prípade pána Ľuboša Kunaja: hlasovalo za 4 poslanci, proti 58 a zdržalo sa 52 poslancov,
– v prípade pána: Majerníka za 43 poslancov, proti 46 poslancov a zdržalo sa 25 poslancov,
– v prípade pána Viliama Pohančeníka: za hlasovalo 62, proti 23 a zdržalo sa hlasovania 29 poslancov.
Na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Súdnej rady Slovenskej republiky zvolený pán Viliam Pohančeník.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu programu najmä z toho dôvodu, že považujem za mimoriadne dôležité, aby to zaznelo, to už tu bolo opakované, ako je pre nás kľúčové, pre našu spoločnosť pre Slovenskú republiku mať konečne čistý stôl. Práve preto, aby sme dodržali zásadu toho, že ak riešime nejakú konkrétnu vec, už robme veci poriadne a vyriešme už tento problém raz a navždy, pretože práve všetko to, čo súviselo so všetkými týmito amnestiami a všetkou tou nespravodlivosťou, ktorá bola s tým spojená, vytvorilo určitý komplex problémov, ktoré si nesieme stále so sebou v tom batôžku tou cestou tvorby nášho štátu. A treba napraviť tieto chyby, ktoré sa vtedy urobili.
Už konečne raz vyberme všetkých kostlivcov zo skrine, ktorých tam máme, vyčistime to poriadne a najmä si hovorme pravdu o tom, aká tá doba v minulosti bola. Nepozerajme sa na to, kto aké chyby urobil alebo neurobil z toho dôvodu, že čo by to nám mohlo priniesť. Pomenúvajme vždy problémy jasne, zrozumiteľne. Ľudia tam vonku si to zaslúžia, aby my práve tu sme ako garanti spravodlivosti a to, čím tento štát má pre nich byť, robili maximum pre obnovu dôvery občana v štát. A táto dôvera občana v náš štát je kľúčová pre to, akým spôsobom chce, aby naša republika v budúcnosti fungovala. Chyby sa stávajú, ale je dôležité vždy sa z chýb poučiť, pretože môžeme sa na to pozerať z pohľadu, že budem hľadať výhovorky, a hľadať spôsoby, ako sa niečo nedá urobiť, alebo konečne napravíme stav. Práve prijatím tohto ústavného zákona, práve prijatím tejto normy, opravou tých chýb z minulosti definitívne sa vyrovnáme s minulosťou. Urobíme nie hrubú čiaru, ale dáme jasný výkričník za minulou dobou. A preto je dôležité, aby ste všetci pri hlasovaní postupovali nielen podľa svojho svedomia a z toho, ako máte informácie o tom všetkom, čo tu už v minulosti zaznelo k tejto téme, ale aby ste sa pozerali aj do budúcnosti. Ide nám predsa o to, aby sme boli právnym štátom, ktorý garantuje tú mieru spravodlivosti, po ktorej ľudia túžia, pre ktorý boli aj v uliciach. A toto je jedna z možností, ako ľuďom dôveru v štát opäť navrátiť.
Navyše je to spomenuté s menom pána, ktorý má prezývku Brucho, je to spojené s osobou, o ktorej mnohý ani netušili, čo všetko má na rováši a za čím všetkým je. A je to zároveň aj taká možno symbolika toho, vysporiadať sa aj so spôsobom, akým fungoval tento štát doteraz a umožnil, aby takíto ľudia ako Marián Kočner mohli fungovať a mať svoju moc. Práve všetky tie spôsoby komunikácií a všetky tie veci, ktoré vyšli na povrch, nám ukazujú to vnútro, tú hĺbku toho hnusu, ktorý na verejnosť sa vyvrhol, ale je dôležité práve zniesť ten prvotný nápor, ktorý to v nás vyvoláva, a postaviť sa k tomu práve spôsobom, že práve takíto ľudia už nikdy nebudú môcť mať takúto moc a takýto vplyv. Čiže je v tom aj skrytá symbolika vysporiadať sa práve s touto konkrétnou persónou, ktorá postupne si budovala svoje impérium lží a vplyvu, a napriek tomu, že sa nám na prvý pohľad môže zdať, že je dnes porazený, všetky veci, ktoré sú naňho napojené, pokiaľ nedôjde k spravodlivému odsúdeniu a spravodlivosti nebude učinené zadosť, nemôžeme spávať pokojne.
A práve preto, aby nielen my, ale aj občania tam vonku už konečne mohli pomýšľať na život v lepšej budúcnosti našej krajiny, je dôležité sa vysporiadať s minulosťou a začať od začiatku. Takže preto žiadam vás o podporu tohto návrhu, aby sa Slovensko nadýchlo a mohli sme konečne, hlavne mnohí ľudia, ktorí, na ktorých dopadlo, tá nespravodlivosť, ktorá z tohto všetkého vyplynula, konečne mohli začať žiť, pretože žiť a iba živoriť a prežívať sú rozdielne veci.
Ďakujem.

Pán, pán podpredseda Národnej rady, už od zajtra nebudem, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol pozmeňujúci návrh k návrhu novely ústavného zákona. Úmyselne som teraz svoje vystúpenia rozdelil a najprv som vystúpil k samotnému obsahu zákona, teda reagoval som aj na pána predkladateľa. A teraz by som chcel otvoriť ďalšiu problematiku. Ide v podstate o návrh, ktorý predkladám spoločne s pánom poslancom Baránikom, ktorý, ktorý je teda jeho hlavným autorom, aby som mu priznal, priznal zásluhy.
Ide o návrh, ktorý sa týka justície. Netýka sa, netýka sa amnestií, čiže ide, ide, ide nad rámec toho pôvodného návrhu. Návrh obsahuje päť bodov, ktoré sa dotýkajú ustanovení ústavy o Ústavnom súde a o Súdnej, Súdnej rade, resp. o súdoch. A tiež, tiež to súvisí aj s aktuálnym dianím. Sú to systémové návrhy, ktoré majú zefektívniť procesy očisťovania justície od nehodných sudcov. Sú to návrhy, ktoré nestačí zrealizovať, samozrejme, iba v ústave, ale zhodou okolností máme otvorený na tejto schôdzi aj zákon o sudcoch, a teda nadväzujúc na navrhované zmeny v ústave, potom podrobnejšia úprava je, je, je v pozmeňujúcom návrhu, ktorý takisto už bol odovzdaný a je zverejnený na webovej stránke Národnej rady. Teda k tým piatim bodom.
V tom prvom bode navrhujeme zveriť Ústavnému súdu právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, ale aj proti ich nečinnosti, čo je dôležité. Ide o najmä o prípady sťažností proti nečinnosti upravené v § 55 Trestného, Trestného poriadku a navrhujeme, aby o týchto veciach konalo plénum Ústavného súdu. V zmysle čl. 130 ods. 2 bude okruh oprávnených navrhovateľov upravovať zákon, takže sa nepoužije čl. 130 ods. 1. Aj keď to návrh výslovne neustanovuje, zo systematického zaradenia úpravy je zrejmé, že je tým vylúčené napádať rozhodnutia a postupy disciplinárnych senátov sťažnosťami podľa čl. 127 ústavy.
V druhom bode sa vzhľadom na dôležitosť tejto úpravy, keďže trestom môže byť až strata funkcie sudcu, teda strata funkcie ústavného činiteľa, navrhuje, aby o tejto otázke rozhodovalo plénum, a nie trojčlenný senát. Čiže v rámci ústavnej úpravy, úpravy to bude medzi tými, tými vecami, ktoré sú zverené plénu, ako napríklad aj rozhoduje plénum o obžalobe proti prezidentovi.
V bode 3 vypúšťame slová „na návrh Súdnej rady“, pokiaľ ide o ustanovenie teda článku 147 ods. 1, ktorý hovorí o tom, že prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.
Tam vypúšťame tie slová „na návrh Súdnej rady“, aj slová „rozhodnutia disciplinárneho senátu“. Ideme ich nahradiť slovami „disciplinárneho rozhodnutia“ a na konci pripájame slová „alebo ak dosiahol vek 65 rokov“, čo súvisí aj s úpravou hneď nasledujúceho bodu, resp. článku, kde, kde to dosiahnutie veku 65 rokov sa vypúšťa, vypúšťa z ustanovenia, kde prezident iba môže odvolať na návrh Súdnej rady sudcu, ak dosiahol vek 65 rokov, Považujeme to teda, navrhujeme, aby to bolo automatické. Spresňuje sa formulácia, keďže rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil činu nezlučiteľného s funkciou, bude môcť vydať aj Ústavný súd na základe opravného prostriedku, nepôjde teda iba o rozhodnutie disciplinárneho senátu. A v týchto prípadoch by odvolanie nemalo byť viazané na návrh Súdnej rady, keďže dôvod odvolania je tu už ustálený príslušným orgánom a Súdna rada nemá mať právo nepodaním návrhu ponechať vo funkciu sudcu, ktorý vo funkcii sudcu nemá byť.
Okrem toho navrhujeme riešiť netransparentný postup Súdnej rady pri odvolávaní sudcov po dosiahnutí vekovej hranice tak, že v týchto prípadoch prezident sudcu odvolá priamo aj bez návrhu. Toto je vlastne obsah bodov 3 a 4. Pokiaľ ide o bod, o bod 4, tak je to nová úprava súčasného čl. 148 ods. 4. Dnes tento znie, že za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie. My navrhujeme v čl. 148 ods. 4 toto vypustiť a miesto toho tam dať odvolanie alebo teda úpravu disciplinárneho konania, ústavnú úpravu. Dôvodom je, že doterajšie znenie tohto ustanovenia ústavy celkom nedôvodne vyníma sudcov zo zodpovednosti za svoje rozhodovanie. A aj sudca by mal byť zodpovedný za svoje rozhodnutia, a to tak disciplinárne, ako aj trestne. A takáto úprava je bežná aj v iných právnych poriadkoch, napríklad dávame do pozornosti trestný čin ohýbania práva podľa § 339 Trestného zákonníka Spolkovej republiky Nemecko.
Imunita sudcu pri rozhodovaní sa musí týkať len právneho názoru vyjadreného pri aplikácii veci za predpokladu, že sudca svoj záver formuluje na základe riadneho uváženia argumentov a náležite ho vysvetlí. V takom prípade sudca nemôže byť zodpovedný, ani keby jeho právny názor bol vyšším súdom považovaný za nesprávny. Sudca však musí byť disciplinárne a v extrémnych prípadoch aj trestne zodpovedný za právny názor, ktorý je svojvoľný, ničím nepodložený, ignorujúci znenie právnych predpisov, judikatúru, právnu literatúru a podobne.
Doterajší čl. 148 ods. 4 predstavoval neakceptovateľnú prekážku pre uplatnenie tejto zodpovednosti, preto sa navrhuje vypustiť ho, resp. ho, nahradiť ho a namiesto neho navrhujeme v tomto ustanovení upraviť základy disciplinárneho súdnictva, ktoré budú ako doteraz vykonávať disciplinárne senáty okrem disciplinárneho stíhania predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu, ktoré vykonáva Ústavný súd. Disciplinárne senáty volí Súdna rada. Mali sme tu voľbu člena Súdnej rady. Disciplinárnym senátom by malo byť vyhradené aj rozhodovanie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie, keďže ide o opatrenie s podobnými účinkami zbavenia funkcie sudcu.
V nadväznosti na čl. 129 ods. 8 sa stanovuje, že opravný prostriedok je prípustný len na Ústavný súd, takže ani zákon nemôže povoliť opravný prostriedok na iný orgán. Podrobnosti navrhujeme zveriť zákonu, zákonu o sudcoch, ktorý bude na programe schôdze v utorok budúci týždeň a ku ktorému máme tiež pripravený pozmeňujúci návrh s viacerými bodmi. Takže dávam vám na zváženie a chcel by som vás požiadať o podporu tohto návrhu, ktorý je dôležitý aj bez ohľadu na tú dobu, v ktorej žijeme, ale vo svetle informácií o nových a nových kauzách, ktoré nám o viacerých sudcoch hovoria veci, ktoré už pri zbežnom, zbežnom počutí vyvolávajú pochybnosti, alebo dokonca sú zjavné, že takí sudcovia by sudcami byť nemali. Je dôležité vytvoriť, vytvoriť priestor pre... (Reakcia z pléna.) Neviem, čo chce pán Hrnko povedať. Ja som spravodajca (rečník rukou zamával smerom k plénu), ja môžem hovoriť, koľko chcem. (Reakcia z pléna.) No. Ale ja už, ja už končím, aby som vám spravil radosť, tak už týmto končím.
Len si vás dovoľujem požiadať o podporu a nebudem zneužívať to, že som spravodajca, a nebudem teda ešte ďalších 20 minút hovoriť. (Reakcia z pléna.) A faktická je tam.

Ďakujem pekne. Ja tiež by som chcel v prvom rade poprosiť ctených kolegov v Národnej rade, aby podporili tento náš pozmeňovací návrh a tým vyjadrili svoj odpor k tomu, čo sa dozvedáme z rôznych kanálov v poslednej dobe o tom, ako niektorí sudcovia, ako niektorí členovia vedenia súdnictva fungujú a sú prepojení na organizovaný zločin, a to preto... Takto prosím o podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu, lebo si myslím, že je to prvý dobrý krok k tomu, aby sme očistili naše súdnictvo, aby sme ho postavili na oveľa zdravší základ, ako je tomu dnes.
Azda najdôležitejšie z týchto ustanovení - možno okrem zjednodušenia disciplinárnych konaní - je to ustanovenie, ktoré ruší to, ten článok v ústave, ktorý hovorí, že sudca nie je zodpovedný za svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie je prameňom obrovských nespravodlivostí pri rozhodovaní súdov a sudcov po veľmi dlhý čas a vo veľmi širokom rozsahu. Na toto ustanovenie sa vyhovárajú sudcovia typu Harabin a všetci tí, ktorí sa na súdy za jeho vládnutia a za jeho ovládnutia súdnictva dostali.
Preto ešte raz prosím o podporu tohto návrhu a viac k celému systému, ktorý tu navrhujeme, poviem pri prejednávaní zákona o sudcoch v utorok.
Ďakujem.

Ďakujem. Naozaj to nerobím preto, aby som dal kolegovi Baránikovi príležitosť ešte raz sa prihlásiť s faktickou poznámkou (povedané so smiechom), aj, aj keď aj o tom som uvažoval, ale v podstate pán poslanec Hrnko ma svojou poznámkou tak rozrušil, že som zabudol prečítať ten pozmeňujúci návrh, ktorý som... (reakcia z pléna), ktorý som, ktorý som odôvodnil, a teda v zmysle rokovacieho poriadku ho musím aj prečítať, aby sa považoval za predložený.
Takže odôvodnenie zaznelo v predchádzajúcom diskusnom príspevku a teraz už iba prečítam pozmeňujúci návrh, tak ako je písomne odovzdaný.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika a Ondreja Dostála k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 1655).
V čl. I sa na začiatku vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
1. V čl. 129 sa za ods. 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:
„(8) Ústavný súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu a nečinnosti disciplinárneho súdu pre sudcov.“
Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 9.
2. V čl. 131 sa slová „čl. 129 ods. 2 až 7“ nahrádzajú slovami „čl. 129 ods. 2 až 8“.
3. V čl. 147 ods. 1 sa vypúšťajú slová „na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky“. Slová „rozhodnutia disciplinárneho senátu“ sa nahrádzajú slovami „disciplinárneho rozhodnutia“ a na konci sa pripájajú slová „alebo ak dosiahol vek 65 rokov“.
V čl. 147, to je 4. bod, v čl. 147 odsek 2 znie:
„(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej počas jedného roka nedovoľuje riadne vykonávať sudcovské povinnosti.“
5. V čl. 148 ods. 4 znie:
„(4) Disciplinárne konanie sudcov vykonáva disciplinárny senát, ak táto ústava neustanovuje inak. Disciplinárny senát rozhoduje aj o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu a vo veciach čl. 141a ods. 10, ako aj o iných otázkach ustanovených zákonom. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky. Podrobnosti o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a disciplinárnom konaní ustanoví zákon.“
Doterajší novelizačný bod v čl. I sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie som už prečítal a ešte raz sa ospravedlňujem za technickú chybu.