51. schôdza

Pán podpredseda Klus.

Ďakujem pekne za slovo aj kolegom za faktické poznámky. Áno, ten chaos v roku 2022 predpokladáme aj my. Mnohí občania nemajú úplne jasno v kompetenciách a obzvlášť v Bratislave a v Košiciach očakávam, že bude pomerne komplikované vysvetliť, aký je rozdiel medzi primátorom a potom starostom mestskej časti a zároveň aj županom, a možno ešte ťažšie bude potom aj zvoliť tie mestské, obecné alebo teda v tomto prípade miestne zastupiteľstvá a následne aj župné zastupiteľstvá v momente, keď do mnohých z nich budú kandidovať tie isté osoby. Takže možno aj z tohto dôvodu, ako pán poslanec Laurenčík správne uviedol, by bolo fajn, keby sme minimálne na tie exekutívne pozície využili vo väčšinovej voľbe dvojkolovú voľbu.
Veľmi zaujímavá myšlienka, pokiaľ ide o tú opakovanú voľbu. My sme uvažovali v minulosti aj nad tým, že či podobne ako v prípade pozície prezidenta a prezidentky Slovenskej republiky neísť do možnosti limitovať počet volebných období napríklad na dva alebo na tri, ale ukázalo sa v minulosti, že pri dvetisíc takmer deväťsto obciach, ktoré na Slovensku máme, by to spôsobilo ešte väčší problém, ako v súčasnosti čelia desiatky obcí na Slovensku, ktoré už dnes nemajú nikoho, kto by vôbec chcel kandidovať. Takže sme od tohto upustili a práve preto ten silný mandát, o ktorom som hovoril a ktorý by sa mohol pokojne ukázať aj v prvom kole, čo je tak trošku reakcia aj na kolegu poslanca Mizíka. Keď bude mať daný starosta alebo primátor viac ako 50-percentnú podporu, žiadne druhé kolo sa konať nemusí. Takže aj ten finančný faktor v tomto prípade je výrazne menej problematický.
A ak pán kolega Mizík hovorí o tom, že Slovensko obchádza strašidlo, tak ja s ním úplne súhlasím, je to strašidlo fašizmu a neonacizmu, s ktorým sa musíme vysporiadať v tejto krajine.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne krátko vystúpiť k tomuto prejednávanému bodu tejto schôdze. Možnože budem až príliš krátky, pretože niektoré veci možno by sa dali stihnúť aj vo faktickej poznámke, ale z tohto, z tejto pozície a tu ako tu stojím, chcem povedať niekoľko zásadných vecí k tejto problematike.
Osobne podporujem tento návrh zákona. To znamená, vrátime sa, aby sme sa vrátili späť k dvojkolovej voľbe aj sčasti z dôvodov, ktoré tu už boli spomenuté, pretože tie všetky zásadné veci, ktoré jednak súvisia aj s tou vyššou legitimitou, tým silnejším mandátom toho, kto vyhrá, sú namieste a sú to argumenty, ktoré sú racionálne a keď o nich diskutujeme, môžeme mať k tomu ten svoj postoj a ten svoj uhol pohľadu, z ktorého sa na to pozeráme.
Ale je tu jeden dôležitý a praktický aspekt, kam dospel náš život komunálnej politiky v súčasnosti. A myslím si, že najlepšie sa to dá charakterizovať na príbehu, ktorý som počul na vlastné uši a najprv som si myslel, že je to len vtip. Potom, keď som si to overoval, tak som zistili, že to vychádzalo zo skutočného zistenia a rozhovoru. Ten príbeh je úplne jednoduchý, de facto už dnes bývalý jeden pán starosta mi hovoril, že sa tak stretli na jednom stretnutí starostov pred voľbami a videli tam jedného svojho kolegu, ako, aký je taký smutný. Tak sa ho pýtali, že prečo je taký smutný. No, voľby sú tu a ja mám iba jedného protikandidáta. No a mnohí tam ho začali ľutovať, no tak to budeš mať teda ťažké, keď je iba jeden. A uvideli tam takého jedného vysmiateho a sa ho pýtajú, a ty čo si taký vysmiaty? Ja, ja ich tam mám siedmich. Takže ono až do často takýchto absurdít sme dospeli.
A nemusí to byť len vždy náhoda a nejaký pokus o vyjadrenie svojich ambícií, že niekto chce kandidovať na daný post, ale častokrát z informácií, ktoré k nám prichádzajú, je to aj zámer, nájsť si rôznych protikandidátov alebo, resp. kandidátov, ktorí budú rozbíjať tie hlasy, ak je cítiť zmenu. Pretože ten závan zmeny v mnohých našich obciach i mestách je, ale častokrát to naráža práve na to, keď už niekto, ak je dlhodobo na svojej stoličke, začne ovládať tú technológiu moci, stane sa zručným manipulátorom a vie, ako sa to dá urobiť, to znamená, presvedčí štyroch-piatich ďalších protikandidátov, ktorí majú vážne meno, majú určité svoje postavenie, aby do toho išli. A dá sa povedať, že aj sa vybavia rôzne toky, ktorými by sme týmto kandidátom mohli pomôcť. Čiastočne by možno pomohli vtedy prieskumy verejnej mienky, lenže tie sú drahé. Nie každý človek na to má, aby vedel investovať do takéhoto prieskumu a ukázal vlastne v tej obci, v tom meste, aké je skutočné rozloženie síl, nehovoriac o tom, že nie každý tomu verí. Takže tento nástroj nie je použiteľný preto, aby sme naozaj zistili, aké je rozloženie síl.
Ale čo je isté, ak niekto má už tú svoju pozíciu pevne zakorenenú na tom, na tom svojom, v tom svojom meste, v tej svojej obci a má to jadro, voličské jadro, ktoré je presvedčené o tom a on cielene na nich pôsobí celý ten čas, tak čo je preňho najjednoduchšie, ako presvedčiť rôznych ďalších kandidátov, ktorí rozložia sily toho, ktorý by sa s ním mohol stretnúť v súboji, kde už nejde len o silu, ale kde ide aj o nejaké myšlienky, o nejaké idey, kde ide o celkovú tú zmenu. Skrátka, podľa môjho názoru aj vrátenie sa k dvojkolovej voľbe nám umožní vyvetrať v tých našich obciach i v mestách. Tam, kde je dlhodobo stuchnutý vzduch, aby sa trošku aj pohli, aby sa viac rozhýbali, aby sme umožnili tú reálnu zmenu. A preto práve prijatie tohto opatrenia nám zabezpečí, aby sa tá súťaž stala férovejšia, pretože o tomto to je, zabezpečiť lepšie podmienky pre väčšiu férovosť súťaže. O nič viac.
A že to bude drahšie? Áno, demokracia niečo stojí, ale podľa mňa ak častokrát nedôjde k zmene a sú tam stále tí istí, ktorí ovládajú tú technológiu moci, ono tie obce a mestá na to v konečnom dôsledku doplácajú, pretože sú tam vytvorené rôzne väzby, o ktorých sa potom dočítame v novinách alebo vidíme to v lokálnych televíziách. Takže podľa môjho názoru je dôležité vrátiť sa k pôvodnému modelu, mať túto dvojkolovú voľbu a umožniť zmenu, tamtú zmenu zdola, kde to ľudia môžu reálne pocítiť. Dajme im tú možnosť, aby si vedeli vybrať potom v konečnom rozhodujúcom súboji a vybrali si toho najlepšieho kandidáta a toho, kto ich bude ďalej viesť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, k tomu tvojmu príbehu, ktorý si spomínal, by som tiež doplnil jeden teraz aktuálny. Teraz bolo také stretnutie starostov a primátorov ZMOS-u v jednom nemenovanom zariadení, ktorému nechcem robiť reklamu, a práve tam títo starostovia na tom stretnutí okrem iných pracovných vecí riešili aj tento náš návrh zákona, a teda viacerí ho tam výdatne kritizovali. Sám som tak rozmýšľal, že prečo asi. Lebo keď som zvolený starosta, mám väčšinou výhodu oproti tým ostatným kandidátom a nemal by som sa báť postaviť v druhom kole zoči-voči ďalšiemu, inému kandidátovi. Keď v prvom kole vyhrám, tak mal by som mať tú guráž ísť si to víťazstvo obhájiť ešte aj v druhom kole, aby som ten mandát mal silnejší. Myslím, že ho kritizovali jedine takí, ktorí sa ozaj obávajú o to, že sa im tá stolička začne trošku triasť, keď zistia, že vlastne musia medzi dvoma sa občania rozhodnúť a oni vtedy musia vlastne ukázať, že sú lepší a že ozaj na ten mandát majú a že nielenže sú vybratí z nejakého veľkého počtu, kde im stačí pár hlasov, v niektorej dedine je to väčšia rodina, bratranci, sesternice, tety, ujovia, a zvolia si svojho starostu. Takže preto sa asi títo dotyční starostovia obávali.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi stručne, chcem sa poďakovať za podporu aj vám osobne, pán poslanec, a takisto verím aj vášmu poslaneckému klubu. Takisto podobné príbehy zdieľam z dielne viacerých najmä obcí a niektorých najmä menších miest aj ja a to bol aj jeden z motívov, prečo sme sa rozhodli predložiť tento návrh zákona a rozprúdiť k nemu spoločenskú diskusiu. Ako hovorím, na akademickej pôde táto diskusia prebieha už dlhšie obdobie a v zásade máme plnú podporu kolegov akademikov, pretože si všetci uvedomujú, že s výnimkou práve toho jedného finančného faktoru všetky ostatné sú pozitívne, v prospech tohto návrhu zákona. Takže verím, že sa to adekvátne odzrkadlí aj pri hlasovaní v pléne.

Ďakujem, ďakujem za faktické pripomienky. Nuž áno, tiež som si najprv myslel, že to bol len zlý vtip, potom sa mi to viackrát potvrdilo, že ono to bolo myslené úprimne, tak od srdca až. A ako na to možno zareagovať? Nuž, myslím si, že viac demokracie nikdy nie je na škodu. A ak niekto bude namietať proti tomuto opatreniu, hovorím, že možno fakt sa potom musíme pozrieť aj na ten spôsob a na ten počet tých našich sídiel, koľko máme a akej sú veľkosti, a začať seriózne debatovať o tom, ako urobiť veľmi dôležitú aj reformu v rámci jednotlivých samospráv a začať sa seriózne aj baviť o municipalizácii a o ďalších týchto problémoch. Pretože ak, no ono všetci poznáme príklad Fekišoviec a iných menších takýchto dedín, tak čo si budeme nahovárať, v akom stave sú súčasné naše samosprávy. Jednoducho je to tak. A tá demokracia, pokiaľ nám nebude fungovať tam dole, tak my tu zhora veľmi veľa neporiešime a stále budeme narážať a padať na opakujúcich sa chybách. Takže z tohto miesta opäť žiadam o podporu tohto návrhu zákona, taký menší krôčik, ktorý môže urobiť veľmi veľa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, ja som pôvodne nebol prichystaný vystupovať, ale, samozrejme, keď som počul aj predkladateľa, aj ostatných kolegov, tak som si povedal, že asi by bolo dobré, keby som aj ja k tomu niečo povedal.
S čím začnem? No, asi by som mal začať s tým, že, samozrejme, všetci si uvedomujeme, že volebný systém a zásah do volebného systému je vždy mimoriadne dôležitá, vážna otázka. Ale ona je vážna nie podľa môjho názoru z tých, nech mi je prepáčené, ale takých tých politických špekulačných dôvodov, o ktorých hovoril aj kolega Sopko, aspoň tak som to vnímal. Ale pre mňa je zásah do volebného systému v prvom rade dôležitý z pohľadu občana a jeho možností. Už aj preto som troška prekvapený, že pán predkladateľ to povedal sám opakovane, sa nám dostáva na stôl návrh zákona, ktorý tu už bol a ktorý už táto Národná rada odmietla.
Ja veľmi otvorene sa priznám, ja nie som zástanca jednokolového väčšinového volebného systému a, samozrejme, tak ako to fungovalo pred tou ostatnou zmenu, tak v podstate ten dvojkolový systém bol tradičný a využíval sa. Len ten vývoj sa stále posúva a keď sa postavíme na toto miesto a máme vlastne plné ústa rečí o zmenách, o revolúcii a o potrebe demokratizácie, tak potom som prekvapený, že zároveň s týmto sa nám dostáva na stôl vlastne návrat, návrat do systému, ktorý bol predtým. A ja pochádzam z akademického prostredia a troška budem oponovať pánovi kolegovi predkladateľovi, ktorý pred chvíľou sa zmienil o tom, že jeho návrh má podporu akademickej obce alebo akademického prostredia. Nech som opravený, ak sa mýlim.
Nuž, ja musím povedať, že z toho môjho pohľadu a z pohľadu mojich vedomostí a skúseností s volebnými systémami, to tak celkom, celkom nie je. A preto som aj troška sklamaný, že aj predložením takéhoto návrhu zákona sa nerozpútala skutočne taká, by som povedal, vecná diskusia o jednotlivých volebných systémoch. A ja som to už naznačil, myslím, že to bolo vo faktickej pri tom predchádzajúcom návrhu, ktorý dával predkladateľ, a musím to teraz zopakovať a možno to viac zvýrazním, že očakával by som, že sa začneme baviť o systéme, ktorý možno nemusí byť ani jednokolový, ani dvojkolový, ale môže priniesť rovnaký výsledok, ktorý poznáme z iných krajín sveta. Kolega Klus bude určite dobre vedieť, že hovorím o väčšinovom volebnom systéme s alternatívnym hlasovaním.
Samozrejme, nie ste všetci právnici, nie každý sa vyzná vo volebných systémoch, a preto mi dovoľte vám povedať aspoň jednu vec. Tento volebný systém s alternatívnym hlasovaním je vlastne väčšinová volebná technika, ale má jednu obrovskú výhodu oproti tomuto dvojkolovému volebnému systému, že prináša a umožňuje víťazstvo a zisk nadpolovičnej väčšiny hlasov už po získaní prvého kola, teda po absolvovaní prvého kola. Inými slovami, ten výsledok je v podstate identický, akurát sa šetrí druhé kolo.
Naviac, ďalšia významná výhoda tohto volebného systému je to, o čom si ja myslím, že čo je to prioritné. To je to, čo to pozitívne prináša pre občana voliča. A to pozitívne je to, že tento systém dáva občanovi, voličovi toľko hlasov, toľko preferencií, koľko je kandidátov. A jediné, čo sa od neho vyžaduje, je urobiť poradie svojich preferencií. A, samozrejme, potom kto skúma výsledok, je volebná komisia. Tá má možno troška ťažšie, ale vôbec nie neprekonateľné a vôbec nie mimoriadne zložité matematické úkony, ktoré dokáže urobiť hravo a dokáže vyhlásiť výsledky volieb po prvom kole. A zvolený je kandidát buď ten, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu prvých preferenčných hlasov svojich voličov, alebo ten, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu prvých a prípadne druhých preferenčných hlasov voličov.
Nebudem teraz podrobne zmieňovať tú matematiku, ktorú robí volebná komisia, čo vôbec neni zložité, ale musím povedať, že obrovskou výhodou tohto systému aj zo spoločenského pohľadu je to, že víťazom sa stáva ten najprijateľnejší kandidát. To znamená, že tento systém neselektuje negatívne, ale on umožňuje, aby zvolený s väčšinou hlasov v prvom kole bol ten, ktorý je najprijateľnejší pre väčšinou hlasov voličov. Tento demokratický systém funguje už vo svete vo viacerých krajinách a očakával som a stále očakávam, možno v tom som možno naivný, že aj Slovenská republika a tvorcovia zákonov v Slovenskej republike dokážu prekročiť ten tieň jednokolového a dvojkolového väčšinového systému a pozrieť sa po svete a povedať si, krucinál, poďme nejakou inou, modernejšou cestou.
Viete dobre, že ten dvojkolový systém, a hovorím, ja som, keď porovnám s jednokolovým s relatívnou väčšinou a dvojkolový systém, tak som za dvojkolový. Ale keď si môžem vybrať a mať jednokolový volebný systém, ktorý mi už po prvom hlasovaní nenúti občanov opakovane chodiť voliť, umožní víťaza, ktorý je najprijateľnejší, tak potom nechápem návrat k dvojkolovému volebnému systému. A priznám sa, čakal som, čakal som akúsi odbornú diskusiu k tejto, k tejto problematike pred tým, ako sa dostane na stôl už prichystaný návrh, ktorý naviac nás vracia do niečoho, čo tu bolo predtým. Áno, možno to bolo lepšie, ale neni to tá zásadná zmena, ktorú by som očakával v tej dobe, ktorá sa vlastne spája s istými zmenami, s volaním po pozitívnych zmenách a po istých inováciách.
Ospravedlňujem sa, toľko som chcel povedať k tejto téme, hovorím to ako človek, ktorý sa 30 rokov zaoberá aj volebnými systémami, a som hlboko presvedčený, že to, čo som spomínal, bola, by bolo najlepšie riešenie aj pre Slovenskú republiku v prípade volieb predsedov VÚC, ale aj predsedov, teda starostov a primátorov obcí, čiže v klasických jednomandátových volebných obvodoch.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kresák, s mnohým sa dá súhlasiť. Nepochybne systém alternatívneho hlasovania je taký volebný systém, ktorý spája v sebe výhody jednokolového aj dvojkolového, teda skutočnosť, že voliči idú k hlasovacím urnám iba raz, stačí im to, a zároveň že sa nestane, že niekto, koho podporí 15 % voličov, je automaticky zvolený, lebo ten druhý v poradí mal iba 14. Čiže je tam, vytvára sa tam nejaké poradie a to poradie až umožní dospieť ku kandidátovi, ktorý cez prvé, druhé alebo tretie hlasy získal väčšinovú podporu.
Považujem však trošku za nespravodlivé, aby som to tak povedal, vyčítať opozičným poslancom, že oni nerozprúdili nejakú veľkú debatu. Až bude po voľbách, my budeme vo vláde, tak predpokladám, že ak sa budeme pokúšať novelizovať volebný zákon, tak to nebudeme robiť cez poslanecké návrhy, ale bude to robiť ministerstvo vnútra, bude tomu predchádzať nejaká odborná debata, bude riadne medzirezortné pripomienkové konanie. Možnosti opozičných poslancov sú v tomto smere značne obmedzené. To, že sa vraciame k niečomu, čo tu bolo, je pravda, ale zase keď si môžme vybrať medzi niečím, čo je lepšie a čo tu bolo, a medzi tým, čo tu je teraz, tak aj ten návrat môže mať nejaký zmysel.
Vecne jednu pochybnosť mám ohľadom alternatívneho hlasovania, a síce že ten systém je trochu zložitejší, jednokolový aj dvojkolový systém je pre voličov úplne jednoduchý, prídu, zakrúžkujú jedného a tým je tá voľba vybavená, v tom alternatívnom sa s tým musia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem a aj, pán poslanec, ďakujem za váš príspevok. Myslím si, že práve toto je presne to, po čom sme volali, odborná diskusia. Ja si vašu akademickú prácu roky-rokúce vážim, nie jednu skúšku som absolvoval aj z vašich skrípt, takže okrem iného aj o volebných systémoch by bolo hodne o čom podebatovať nielen tu v pléne.
Súhlasím s tým ale, to, čo povedal pán poslanec Dostál, a teda že ak môžme aspoň trošku opraviť to, čo tu už dnes máme a nefunguje to dobre, tak sme išli tou najschodnejšou a najjednoduchšou možnou cestou, ktorej porozumie aj občan, pretože stotožňujem sa s tým, že systém, ktorý ste navrhli vy alebo o ktorom si myslíte, že by mohol byť najpoužiteľnejší, je možno aj najefektívnejší, aj ušetrí verejné prostriedky, ale pre občana je mimoriadne ťažko zrozumiteľný, podobne ako napríklad proporcionálny systém, ktorý používajú vo voľbách do tamojšieho zhromaždenia Íri, ktorí je omnoho efektívnejší ako ten, ktorý používame my, ale samotní Íri veľmi ťažko rozumejú, akým spôsobom celé to prepočítavanie hlasov funguje. Takže môžme sa o tom baviť na odbornej úrovni a budem veľmi rád, keď spoločne možno nájdeme úplne optimálny model ako na to. Len v tomto konkrétnom prípade platí presne to, čo bolo spomenuté predo mnou, a teda že zásadná zmena môže prísť potom až po voľbách a my varíme len z toho, čo máme momentálne k dispozícii. A ja verím tomu, že ministerstvo vnútra bude ďaleko otvorenejšie odbornej diskusii o tom, ktorý volebný systém pre ktoré typy volieb by bol na Slovensku najlepší.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kresák, hovoril ste vo svojom príspevku o tom, že ste očakával nejakú debatu o tom, aký volebný systém by sme si mali vybrať. S tým, čo ste hovoril, sa dá aj súhlasiť, že existujú možno aj lepšie systémy, ako máme my, ale poviem vám to tak viac na rovinu ako predchádzajúci moji rečníci, len to snažili sa tak kulantne naznačiť. Vy ste mali štyri roky kľúče od miešačky, v podstate od vás záležalo, že či sa taká debata rozprúdi alebo nerozprúdi. Takisto počas tohto volebného obdobia ste menili volebné zákony a tiež len útržkovite v jednotlivých oblastiach a zmenili ste ich tak, že podľa môjho názoru nie sú lepšie, ale sú horšie. Takže v podstate tú debatu o tom, aký volebný systém sme tu mali mať, sme mohli otvoriť fakt už pred tými štyrmi rokmi, mohli sme o tom debatovať a možno dnes už by sme mali ten volebný systém ďaleko lepší.
Ďakujem.