53. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými traja. Pán poslanec Dostál.

No teda som rád, že sa tu potvrdzuje súzvuk medzi dvoma stranami, o ktorom hovorila vo svojom vystúpení aj pani poslankyňa Zimenová, teda že fašisti z ĽSNS si v tomto dobre rozumejú so Slovenskou národnou stranou.
No ale, pán poslanec Drobný, no aká zmena definície manželstva? Povedzte mi, ktoré ustanovenie Istanbulského dohovoru priamo alebo nepriamo mení definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. Žiadne. Žiadne. Nie je tam žiadne také ustanovenie, ktoré by zaväzovalo členské štáty meniť definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy.
A opakujem, ako som to hovoril aj vo vystúpení, my dvaja sa určite nezhodneme na tom, aké práva priznať osobám alebo párom osôb rovnakého pohlavia, ale to nerieši Istanbulský dohovor. Istanbulský dohovor rieši páchanie, teda násilie páchané na ženách a domáce násilie. Tvrdíte, že, že Istanbulský dohovor nechce uznať, že pojmy muž a žena vyplývajú z ich biologickej podstaty. Ale toto opäť nerieši Istanbulský dohovor, Istanbulský dohovor hovorí o mužoch a ženách, to je pohlavie, a hovorí o spoločenských očakávaniach a rolách, ktoré sú s tým, že je niekto muž alebo žena spojené, a to nazýva rodom a rozlišuje medzi pohlavím a rodom a tvrdí, že problém nie je v pohlaví a nie je to pohlavne podmienené násilie, že muži nepáchajú násilie, pretože sú muži, ale že to súvisí práve s rodom, teda s tými rolami.

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem. Stanko, ja ti ďakujem za tvoj vysoko kultivovaný prejav a, v ktorom hovoríš naozaj pravdu, a chcela by som k tomu ešte pripomenúť, že ten Istanbulský dohovor my nemôžme pripomienkovať, Slovenská republika. To znamená, že nemôžme, my ho len môžme prijať. A to znamená, že nemôžeme vylúčiť, čo nám nevyhovuje. Tento dohovor nebol prerokovaný, diskutovaný v parlamentoch. Čiže vlastne tam je veľká chyba, ja si myslím, že aj toto je jeden z dôvodov, pre ktorý v žiadnom prípade nemôžeme Istanbulský dohovor prijať. Ďakujem.

Pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo. Práve tá rodová rovnosť, ktorá sa, ktorá neni jasne definovaná a o ktorej sa hovorí, že teda pohlavie si môže určiť podľa nejakých stereotypov, zvykov a teda ako sa cíti, práve umožňuje aj to, že biologickí muži súťažia na podujatiach a vyhrávajú pred ženami. A teda ak, ak naozaj niekomu ide tu v tejto sále o práva žien, tak by mal povedať: a dosť, toto nie. Ak teda si bol muž do 20 rokov a zrazu teraz sa cítiš byť ako žena a ideš súťažiť so ženami, tak to je niečo neprípustné.
Tak naozaj, páni a panie poslankyne, ak vám naozaj záleží na právach žien, tak to dokážte tým, že takéto niečo spoločne odmietneme. Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci a hostia. Toto nie je diskusia a debata o technikáliách, ako sa to snaží byť prezentované. Toto je veľmi jednoduchý príklad civilizačného sporu. Nič viac a nič menej. Keby sme sa naozaj mali baviť k veci, keby sme sa mali rozprávať o tom, že o čom Istanbulský dohovor reálne je a o čom nie je, tak by to bol spor pravdy a lži. Pravda je taká, že väčšina inštitútov, ktoré sú súčasťou Istanbulského dohovoru a jeho definícií, je rešpektovaná legislatívou Slovenskej republiky. Je to tak preto, lebo Slovenská republika rozoznáva rodovo podmienené násilie, bojuje proti nemu svojou vlastnou legislatívou a tým pádom rozoznáva aj definíciu rodu, ktorá je iná než definícia pohlavia. To je pravda. Všetko ostatné, čo tu bolo dneska povedané, je lož a konštrukt.
Pravda tiež je, že ten návrh uznesenia, ktorý tu dnes máme, sem nepatrí, pán Paška. Vy ste si pomýlili parlament. Slovenskú republiku zastupuje vo veci pristúpenia Európskej únie ku Istanbulskému dohovoru parlament európsky. Naši poslanci v Európskom parlamente majú rozhodovať o tom, či Európska únia pristúpi ako zmluvná strana k Istanbulskému dohovoru alebo nie. Vy sedíte v zlom parlamente. A áno, boli ste už aj v parlamente európskom, robili ste tam vtedy podržtašku pánovi Farageovi, ktorý má teraz na svedomí rozpad Británie a Európskej únie, ale tie časy sú preč, pán Paška. Sú preč. A momentálne aj vďaka tomu, aká super zostava kandidovala za SNS do europarlamentu, tam nemáte nikoho.
Pravda je tiež to, že sa tu nerešpektujú základné pravidlá prijímania medzinárodných dohôd a ich ratifikácie. To, čo pred chvíľkou hovorila pani Grausová, že najprv mal o tom rokovať parlament. To je základné nepochopenie toho, ako sa pristupuje k medzinárodným zmluvám v medzinárodnom prostredí. Máme predsa ľudí, ktorí sú poverení parlamentom, majú mandát od parlamentu a v našom systéme je to buď pani prezidentka alebo na základe jej rozhodnutia vláda alebo na základe dohody, ktorá dojednáva a podpisuje medzinárodné zmluvy, ktoré potom idú na ratifikáciu do parlamentov tak, ako sa to stalo aj s Istanbulským dohovorom a kde by sme podľa toho, k čomu sme sa zaviazali, mali ratifikáciu dokončiť v tomto parlamente.
Ale tu, dámy a páni, nehrajme sa, že ide o pravdu. Tu sa o pravdu už dávno nehrá. Tu sa hrá o to, kde v marci 2020, v roku 2020 otočíme kormidlo. Či kormidlo otočíme smerom k civilizovanému svetu, k liberálnym demokraciám, tam, kde sa reálne rešpektujú práva všetkých obyvateľov a obyvateliek, alebo či kormidlo otočíme k Orbánovi, Putinovi, súčasnej podobe Turecka a to, čo história nejakým spôsobom od tohto regiónu trochu teraz očakáva, odvrátime sa od demokratických princípov a hodnôt. O tom je táto diskusia a môžme ju zakrývať čímkoľvek, toto je ten spor, ktorý sa práve teraz v Národnej rade odohráva. Veľmi ma mrzí, veľmi ma mrzí, že je tu tak obrovská súhra ľudí, ktorí sa tvária, že sú teda národniari, a ľudí, ktorí, o ktorých vieme, a napísal to mimochodom, pani Grausová, aj pán Drábik, že ste fašisti, ste fašistickou stranou podľa všetkých dostupných definícií. Videli sme novú hnedočervenú koalíciu a SMER, SNS, ĽSNS dohromady. Videli sme ju, keď bolo treba prelomiť ústavu pri dôchodkoch, keď vtedy zrazu ľudácke fašistické hlasy boli fajn, videli sme ju pri, prvýkrát pri Istanbulskom dohovore a vidíme ju aj teraz. Krásna súhra. Nech Slováci vidia, proti čomu budú bojovať v nasledujúcich voľbách.
Stojíme na rázcestí a je, dnes už je jasné, že Slovensko sa bude musieť zmeniť. Slovensko neostane také, aké je dnes. Buď bude oveľa horšie, alebo bude lepšie. Neostane to tak, ako je dnes, pretože budúca vláda, ak vznikne so zastúpením Slovenskej národnej strany, bude musieť stáť na podpore fašistov v parlamente.
Pán Hrnko, ukľudnite sa, prosím vás, budem rešpektovať, že to nemáte v živote ľahké a nebudem vás komentovať.
Teraz tu sme, tu máme nulitný krok. Už druhý. Ten prvý nulitný krok v súvislosti s Istanbulským dohovorom bolo to uznesenie, ktoré sme prijali tento rok, kde sme zaviazali vládu, ktorá pritom nemá mandát čokoľvek robiť s prezidentskou zmluvou, aby konala, pričom jediný, kto by mohol v tejto veci konať, je pani prezidentka a tá, chvalabohu, to nerobí a dúfam, že ani neplánuje.
Teraz máme druhý nulitný krok. Lebo keď sa reálne pozrieme, že čo sa deje na tom súde, pri tom podaní, o ktorom ste včera hovorili, pán Paška, tak tam sa nehovorí o tom, že jednotlivé krajiny sa majú vyjadriť, či chcú alebo nechcú. Jednotlivé krajiny sa vyjadrili svojím vstupom do Európskej únie. Lisabonská zmluva jednoznačne hovorí, že v rozsahu právomocí, ktoré definuje Lisabonská zmluva, každá medzinárodná zmluva, ku ktorej Európska únia pristúpi, je záväzná pre všetky krajiny a v rozsahu, ktorý nie je definovaný Lisabonskou zmluvou, ostávajú právomoci v rukách členských štátov.
To isté platí, dúfam, že to viete, pán Paška, o Európskom dohovore o ľudských právach. To je základný problém, prečo Európsky dohovor o ľudských právach dnes nie je stále ratifikovaný na úrovni Európskej únie a Európska únia nie je teda jedným z podpísaných signatárov Európskeho dohovoru o ľudských právach napriek tomu, že jej to vyplýva z Lisabonskej zmluvy, tam je priamo záväzok, že sa ním má stať, ale kvôli tomu, že stále nie je jasné, že kde je tá deliaca čiara medzi kompetenciami národných štátov a kde je deliaca čiara medzi kompetenciami Európskej únie, lebo je tam veľmi veľa výnimiek, kde jednotlivé štáty si vyjednali svoje vlastné postavenie. Kvôli tomu je ten proces komplikovaný. Ale aj tam je veľmi jasne povedané a konštatuje sa to aj v tom stanovisku Benátskej komisie, ktoré dneska citoval Ondrej Dostál, že neexistuje spor o tom, že ktoré kompetencie z medzinárodných zmlúv prechádzajú na jednotlivé členské štáty. Ak nejaký medzinárodný dohovor definuje, že jednotlivé krajiny majú niečo spraviť a k takémuto dohovoru pristúpi Európska únia ako celok, tak potom to, čo sa stáva z toho dohovoru záväzné pre jednotlivé členské krajiny, sú iba tie časti, ktoré právomocne Európskej únii patria, a tam sa zhodneme. (Reakcia z pléna.) Čítal som. Áno. A vy tvrdíte, že, že, že jednotlivé členské krajiny sa môžu k tomu vyjadriť, a tvrdím, že sa mýlite, že to nie je pravda. Čo... (Reakcia z pléna.) Nie, my sme boli, neboli požiadaní k tomu, že či chceme alebo nechceme ratifikovať Istanbulský dohovor ako, ako Únia. (Reakcia z pléna.) Iba právny základ toho, na základe čoho to má Únia spraviť, ten je súčasťou toho podania, ale o tom nebudeme rozhodovať my tu. O tom sa rozhodne na úrovni EÚ a o ratifikácii sa rozhodne na úrovni Európskeho parlamentu, kde my máme legitímne zvolené poslankyne a poslancov, pán Paška. To do tohto parlamentu nepatrí.
A teda hovorím, že vy ste iba zneužili túto situáciu, aby ste znovu vniesli kultúrnu vojnu do Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste znovu dali priestor fašistom a pomýleným ľuďom, ktorí nevedia, čo je to definícia psychotropnej látky, ako pán Zelník tam hore. Opakovať bludy, konštrukty a hoaxy a vytvárať napätie v slovenskej spoločnosti, nič iné za tým nie je. Pretože technicky sa o celej veci rozhodne niekde inde, než je tento parlament.
A ja pevne dúfam, že to kormidlo, o ktorom som na začiatku hovoril, sa nebude točiť tým smerom, ako si želáte vy, pretože dôsledkom toho je vytváranie zástupných tém. Že namiesto toho, aby sme sa reálne rozprávali o tom, aká je situácia žien na Slovensku, sa budeme baviť o definíciách, ktoré súčasťou Istanbulského dohovoru nie sú, neboli a nijakým spôsobom právny poriadok na Slovensku neovplyvnia. To, čo si z Istanbulského dohovoru zobrať ale môžme, je väčší dôraz na vykonateľnosť právnych predpisov, ktoré na Slovensku už platia, aby ženy, ktoré sú znásilnené, nemuseli sa báť ísť na políciu, že ich tam policajti vysmejú. A zvlášť, keď sú znásilnené svojím vlastným manželom alebo niekým blízkym, že sa nemusia báť ísť na políciu, pretože tam s nimi bude zaobchádzané ako s obeťami a nie s niekým, kto doma neposlúchal a nerobil si poriadne svoju vlastnú prácu. Že ženy, ktoré sú týrané a bité, budú mať priestor, kde sa môžu uchýliť, a že bude inštitucionálne zabezpečené, že budú ochránené pred agresormi a násilníkmi. Že dievčatá v školách budú ochránené pred násilím, zneužívaním a nežiaducim správaním jednak zo strany spolužiakov, ale aj zo strany pedagógov, a že budú vedieť rozoznať tú čiaru, za hranicou ktorej už je takéto správanie nežiaduce. To isté na úrovni predstaviteľov cirkví. Toto sú všetko veci, o ktorých treba rozprávať. To, čo reálne dievčatá a ženy na Slovensku dnes potrebujú, je podpora a rozoznanie ich špecifickej situácie. Napriek tomu, že žien je na Slovensku viac počtom, sú v tejto krajine menšinou. A o tom sa máme rozprávať.
Prečo vytvárate zástupné témy, ktoré sa každodenného života slovenských dievčat a žien netýkajú, vytvárate kultúrne vojny tam, kde nepatria, a nepozriete sa radšej na to, čo má táto vláda v kompetencii, čo môže ovplyvniť? Na svinstvá v inštitúciách typu Čistý deň, kde matky slovenských dievčat a chlapcov dávajú svoje deti kvôli tomu, aby im štát pomohol, a tie sú tam tyranizované, týrané, sexuálne zneužívané. Prečo neriešime toto? Prečo sa nepozrieme na všetkých policajtov, ktorí zavreli oko nad Čistým dňom? Prečo minister Richter ešte stále stojí na svojej stoličke? Sedí. Prečo je to tak? Prečo tam sa nepozeráme na reálne násilie, na reálne týranie, na reálne sexuálne zneužívanie? Prečo sa zaoberáme definíciami, ktoré Slovensko nijakým spôsobom neovplyvnia?
A odpoveď je veľmi jednoduchá. Lebo vám je to jedno, vám je to šumafuk. Jediné, čo potrebujete, je civilizačný spor. Jediné, čo potrebujete, je ukázať prstom na zlých liberálov. Jediné, čo potrebujete, je zaradiť sa k priateľovi Andreja Danka, k pánovi Orbánovi, ktorý povedal, že čas liberálnej demokracie je preč. A Európa potrebuje i liberálnu demokraciu. Toto je váš cieľ, spochybniť civilizačné základy našej spoločnosti, spochybniť civilizačné základy Európy, spochybniť ľudské práva ako niečo, čo je nedotknuteľné. Lebo iba odtiaľ sa dá budovať ten takzvaný silnejší štát so silnou rukou, ako si predstavuje Andrej Danko. Iba z tej pozície sa vieme priblížiť jeho kamarátom, ako je prezident Bieloruska, ako je predseda ruskej Dumy zo sankčných zoznamov, ako je Vladimír Putin alebo ako je jeho obdivovaný vzor, prezident Turecka Erdogan.
Pevne verím, že tento ďalší nulitný nezmysel Národnou radou neprejde. A pevne verím, že je to poslednýkrát, keď namiesto toho, aby sme riešili reálne problémy slovenských žien a dievčat, aby sme riešili reálne problémy násilia na Slovensku, sa bavíme o hoaxoch, výmysloch a nekompetentných rečiach.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi. Pán poslanec Hrnko.

Ďakujem, pán predsedajúci. Viete, pán poslanec, v niektorých veciach s vami súhlasím, ale z úplne inej pozície, ako ste to tu vy vykladali. Hovoríte o nejakej pravde. Áno, vy ste tu tí, ktorí si myslia, že majú jediní pravdu, že jedine ich názor, ktorý je absolútne odtrhnutý od vecnej biologickej stránky, je správny. Nie je správny. Vy tu chcete robiť civilizačné zmeny také, aby Slovensko stratilo svoju podstatu. Vy tu hovoríte o násilí na ženách, ale to je zas len stereotyp, pretože rovnaké násilie robia aj ženy na mužoch, len je sofistikovanejšie, viete?
No a keď už hovoríte o tom Erdoganovi ako vzore, tak Erdogan bol predsa vzorom pána Kisku. Ako, však ho obdivoval ako baštu a záruku demokracie a stability na Blízkom východe. To povedal pán prezident Kiska, to som nepovedal ja ani nikto zo Slovenskej národnej strany. Vy chcete mať len jednu pravdu, neoliberálnu pravdu, odtrhnutú od života, odtrhnutú od biológie, odtrhnutú od všetkého, čo je normálne.
A keď už ste, hovoríme o tých transgender situáciách, tak vám pripomeniem jednu. V roku 1936, možno vám je známe, možno vám nie je známe, ale nacistické Nemecko dalo do súťaží atlétok biologického muža, ktorý sa vydával za ženu, a to všetko povyhrával. Toto je to, čo vy tu chcete dosiahnuť. To, to je tá vaša liberálna demokracia. Demokracia je buď taká, neni ani ľudová, ani socialistická, ani liberálna, demokracia je buď, alebo nie je.
Ďakujem.