53. schôdza

Chcem oznámiť pre záznam, že pri tlači 1814 pri prvom hlasovaní som sa pomýlil, chcel som sa zdržať, hlasoval som za. Pardon.

Prosím o opravu tlače, pán predsedajúci, 1814, chcela som hlasovať za. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za slovo, pán predseda. (Zaznievanie gongu.) Kolegyne, kolegovia, môžeme pokračovať po hlasovaní v rozprave v novele zákona o športe, ktorú som predložil s kolegom zo Slovenskej národnej strany s Tiborom Jančulom. Tak ako som vás informoval, množstvo dôvodov, prečo si myslím, považujeme za správne, aby dneska športovci si mohli vybrať v kolektívnych športoch, profesionálnych športoch, chcel si vybrať či sa rozhodnú, či budú mať zmluvný vzťah na základe Zákonníka práce, alebo či to bude na základe Občianskeho zákonníka, si myslím, že je veľmi dôležité, predovšetkým, lebo aj tá prax to ukázala, v športových kluboch dneska majú možnosť športoví odborníci, ktorí sú a vystupujú vo funkcii trénerov, majú možnosť a sú dneska samostatne zárobkovo činné osoby, hráči nie, a preto si myslím, že odstrániť diskrimináciu profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch je správne, lebo dneska profesionálni športovci v individuálnych športoch môžu byť, vystupovať, využívať inštitút samostatne zárobkovo činnej osoby. Takže ja si myslím, že toto zrovnoprávnenie je úplne v poriadku, môže sa slobodne rozhodnúť. A hlavne predovšetkým stále tu vzniká a hovorím vám, je tu možnosť vybrať si na základe dohody hráča a trebárs konkrétneho klubu.
Pán Mihál včera povedal, že do športu sa za posledné roky nalialo veľa financií a prečo kluby nemôžu hradiť odvodové zaťaženie z týchto prostriedkov. No musím povedať, že bol som trošku prekvapený touto jeho informáciou, lebo samozrejme, teším sa, že prišlo do športu viacej peňazí, dostávajú ich podľa vzorca jednotlivé športové zväzy, na druhej strane športové, profesionálne kluby sú obchodné spoločnosti a obchodné spoločnosti nemôžu čerpať financie verejné na financovanie platov, odvodov a ich činnosti. Športové kluby môžu dostať finančný príspevok na infraštruktúru, môžu dostať na mládežnícke akadémie, ale nemôžu z toho hradiť činnosť profesionálneho mužstva. Preto vás chcem len informovať, že všetky profesionálne kluby na Slovensku v akomkoľvek športe nečerpajú financie na svoju činnosť, aby mohli z toho hradiť či už mzdy, odvody a iné nároky.
Pán Mihál včera povedal, že tento návrh nepodporuje ani bard slovenskej žurnalistiky pán Kotian. Priznám sa, mám na to svoj názor a ale aj tak sme včera pozvali pána Kotiana na tlačovú besedu, aby sa stretol tvárou v tvár k zástupcom hokeja, basketbalu, volejbalu, hádzanej, aby si vypočul požiadavky prezidentov týchto zväzov, aby videl, aká skutočne situácia je v týchto menšinových, poviem, zväzoch, ktoré sa trápia so základnými problémami. Bohužiaľ, pán Kotian neprišiel a, samozrejme, čakám, že zase napíše veľmi zaujímavé články, ktoré sú vždy proti všetkému, čo sme navrhli, ale hovorím, keď mal prísť na otvorenú diskusiu, tak, bohužiaľ, na tú tlačovú besedu včera neprišiel.
Ja vás len môžem ubezpečiť, že tento zákon a podobné zákony, ktoré sme predkladali, snažíme sa, aby boli dobré pre šport. Škoda, že neprešla novela zákona, kedy sme chceli, aby bolo vytvorené ministerstvo športov, lebo dneska po tých štyroch rokoch, čo som v Národnej rade ako poslanec, musím povedať, áno, je to pravdou, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu pri svojej agende je tak zaťažené, že otázkam športu vie, nemá priestor sa dostatočne venovať, a preto si myslím, že do budúcnosti, či už to bude formou ministerstva alebo to bude trebárs formou agentúry, ako to je v Českej republike, bude nevyhnutné, aby sme tento šport riešili. Preto aj tie návrhy, ktoré sme prešli, či to boli športové poukazy, či to bol fond na podporu športu, kde včera vláda schválila 11-člennú správnu radu, alebo športové poukazy, z ktorých sa budú v budúcnosti financovať aktivity malých detí, považujem za veľmi správne a ďakujem tým, ktorí podporili tieto návrhy. A naozaj vás prosím, aby ste podporili túto novelu, ktorá nepomôže mne osobne, lebo priznám sa, že už sa nechystám aktívne športovať, ale predovšetkým pomôže tým, ktorí hrajú naše profesionálne súťaže. Nedotkne sa to práve veľkých klubov, tak ako povedal pán Mihál. Pre, veľké kluby s tým nemajú najmenšie problémy, veľké kluby majú dostatok financií, či to je vo futbale alebo v hokeji, možno dva, tri najväčšie kluby, ale je to pomoc pre tých menších. Dneska som volal s generálnym manažérom Liptovského Mikuláša, mužstvo, myslím, že piate, šieste mužstvo druhej najvyššej súťaže, plat sa pohybuje v druhej lige okolo 1000 euro v hrubom a samozrejme vítajú takúto podporu, lebo hráčom to umožní ten inštitút samostatne zárobkovo činnej osoby ďaleko lepšie benefity, ako keď je zamestnanec. Keď si hráč kúpi kopačky, môže si dať do nákladov, keď je zamestnanec, bohužiaľ, klub, ktorému poskytne, musí ich užívať, ale keď má náhodou záujem, aby používal inú formu, iné pomôcky, ja neviem, nehovorím už o aute, mobilnom telefóne, počítači, ktorý využíva na svoju činnosť, samozrejme toto si už do nákladov nemôže dať, keďže je zamestnanec.
Takže ďakujem. Samozrejme, je pripravený pán Mihál, takže pokračujeme v diskusii. Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Šport je fenomén, ktorý spája ľudí, a nepochybujem o tom, že všetci poslanci tuná čo sedíme, máme svoje rodiny, máme svoje deti a určite chceme, aby sme im vytvorili lepšie podmienky. O tom nepochybujem, že ani jeden poslanec, či je z koalície, opozície, bude proti. Vadí mi jedna vec a to sa stalo aj pri prvom zákone, že nesadneme si spolu koaliční, opoziční poslanci, odborníci, ako je pán Mihál, ako je pán Burian, a nedáme nejaké spoločné vyjadrenie k tomu, pretože tak ako naši, tak aj opoziční máme svoje deti, máme svoje rodiny a chceme im vytvoriť lepšie podmienky. Ale predsa tuná sú ľudia, ktorí rozhodujú o takýchto zákonoch. A prečo by sme my mali rozhodovať, veď to isté sa bude aj ich týkať. Tak si sadnime, tí ľudia, spolu za okrúhly stôl, tí odborníci, ktorí tejto problematike rozumejú, a nieže tí, čo nerozumejú, poúčajú tých, čo tomu rozumejú. Pretože ja som presvedčený o tom, že pán Mihál, aj keď je v opozícii, ja si ho vážim a som hlboko presvedčený o tom, že on tejto problematike rozumie. Ale prečo sa náhlime? Veď je dosť času. Veď je koniec volebného obdobia, tak ešte dva roky tam bol čas na to, tak ja neviem prečo, rýchlo sa, rýchlo to treba uzavrieť, lebo čo. Však sú tu ľudia, poslanci, ktorí skutočne majú vzťah k športu. A nerozdeľujme šport! Veď šport, preboha, spája ľudí a to je to podstatné pre mňa. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Tittel, teda nerád by som sa tu hral na odborníka v tejto oblasti, avšak zaujalo ma niečo, o čom nie som si istý, že či sa o tom hovorilo. A to je to, že ak sa má jednať o závislú činnosť, čo si myslím, že napríklad typický futbalista v nejakom klube asi to predstavuje, závislú činnosť, tak pokiaľ viem, tak na toto sú záväzné prepisy o tom, že závislá činnosť sa nedá robiť formou obchodno-právneho vzťahu. Čiže to je tzv. švarc systém. A mňa by len v krátkosti zaujímalo, že či táto úvaha hrala nejakú rolu pri tvorbe tohto návrhu. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som zareagoval. Pán Baránik, predovšetkým samozrejme vzniká tu situácia, či je výkon profesionálneho športovca závislá alebo nezávislá. Najvyšší súd v Českej republike rozhodol, že aj keď, by som povedal, značia sa znaky závislej práce, ale je to športová činnosť, je tak špecifická, že nenapĺňa všetky znaky závislej práce. Dneska keď sa opýtate v profesionálnych kluboch, trebárs volejbale, keď prídu zahraniční hráči z Česka na tri dni odohrať za svoje mužstvo, absolvujú dva tréningy, odohrajú jeden zápas a 4 dni sú inde, nie sú viazaní, by som povedal, v tom meste, kde pôsobia pravidelne, ako to vieme. Každý šport to má veľmi individuálne. A ja preto naozaj sa snažím tú možnosť, keď to dneska umožňujú, legislatíva v Česku, v Poľsku, kde hrajú súťaže, ktoré musím povedať, že sú kvalitnejšie, ako sú tie naše a umožňuje to legislatíva, prečo by sme my mali tomuto brániť. Ja naozaj, dneska vzniká problém, do roku 2015 som sám ako v pôsobení, som bol samostatne zárobkovo činná osoba a nebol s tým problém. Potom sa tu vytvorila snaha, že futbal, alebo športovanie, alebo profesionálna činnosť športovca je závislá, ja si myslím, že činnosť profesionálnych športovcov má bližšie k umelcom, tak ako sú to herci, ktorí vykonávajú voľnú živnosť. Takže preto hovorím tá definícia. A preto si myslím, že tu vzniká priestor na to, tak ako isto aj, poviem naši asistenti poslancov. Sú zamestnanci Národnej rady a vykonávajú pre nás činnosť, takže to je ten špecifický vzťah. A preto by som chcel povedať, že si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme našli to riešenie, a preto hovorím, ja si myslím, že je tu možnosť si vybrať.
A na pána Galisa by som len povedal, ja som bol na konferencii v Poprade, kde sme diskutovali dve hodiny so všetkými odborníkmi a bavili sme sa o tom. A to, čo povedali zástupcovia profesionálnych hokejových, basketbalových, volejbalových a hádzanárskych klubov: "Vítame krok zákonodarcu, ktorý konečne jasnejšie rieši súčasnú nie úplnú jednoznačnú možnosť výkonu profesionálnej činnosti športovcov na Slovensku. O tejto téme hovoríme a vyzývame na jej riešenie tri roky..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pána Tittela poznáte, dlhoročný aktívny športovec, reprezentant Slovenskej republiky. Opakujem to, čo som povedal včera. Veľmi si vážim jeho športovú kariéru a ctím si aj jeho súčasné postavenie poslanca Národnej rady, ctím si jeho legislatívnu iniciatívu a budem ju rešpektovať a nebudem v tom pánovi Tittelovi samozrejme nijakým spôsobom brániť ani presúvať jeho návrhy. Ale napriek tomu využijem svoje právo podľa rokovacieho poriadku a požiadam pani spravodajkyňu, aby zapísala môj podnet a teda návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby Národná rada prestala, prestala ďalej rokovať o tomto zákone. Odôvodňujem to najmä tým, že včera tu bol predstavený pozmeňovací návrh práve váš, pani spravodajkyňa, ktorý zásadným spôsobom mení filozofiu pôvodne predloženého návrhu, a k tomu sa ešte dostaneme.
Ďalej mi dovoľte, aby som sa ešte na úvod predstavil, aby tí, čo ma nepoznáte, aby ste ma poznali. V roku 2009 som ako rodič mal dvoch najstarších synov vo futbalovom klube Inter Bratislava. Mladší, starší žiaci od siedmich rokov športovali v tomto klube na Pasienkoch. A v roku 2009 sa stalo to, že, že vtedajší vlastník rozhodol o zrušení tohto klubu, predaj licencie, práve Inter Bratislava vtedy postúpil najvyššie súťaže, o predaji licencie na najvyššiu súťaž do Senice a rozpustení klubu mládeže, koniec. S tým, že Pasienky ako štadión, ktoré boli vlastne v majetku tohto futbalového klubu, ale boli kúpené od mesta Bratislava za úver, ktorý tento klub na počudovanie nevedel splácať, majetok prepadol ako predmet záložného práva, prosím pekne, banke, ktorá tú kúpu financovala, a ani nebudem hovoriť ďalej, že kto je za tým, čo je za tým, kto chce si tieto informácie dohľadá.
Veľmi nepekné sa stalo vtedy v roku 2009, ten klub mal zmiznúť zo sveta. Tá značka mala zaniknúť. Dvojnásobný majster Slovenska v novodobej histórii Slovenskej republiky vychoval množstvo reprezentantov a je zbytočné asi komentovať značku FK Inter Bratislava. Ja som sa ako rodič dvoch chlapcov, ktorí tam športovali, spolu s ďalšími obetavcami postavil za záchranu toho klubu. Poviem tu, čo som ešte nepovedal a verejne to ani nehovorím, ale táto príležitosť si to žiada. Môj rodinný rozpočet padol na to, aby sa ten klub postavil na nohy, pretože na ten šport potrebujete jednoducho peniaze. Stálo ma to asi 100-tisíc eur vtedy v roku 2009, 2010, aby ten klub mohol žiť ďalej, z vlastných peňazí. Ja nemám žiadnu fabriku, nič som nesprivatizoval, touto, naozaj touto hlavou, prednáškami, knižkami som cez honoráre tie peniaze zarobil a šli na záchranu tejto značky. Dva roky som bol prezidentom tohto klubu spolu s ďalšími obetavcami, menujem nebohých, Petra Ivanova, Petra Bauera, menujem Jožka Barmoša, menujem napr. Doda Šajánka alebo Mira Kovaříka, sme tento klub stavali na nohy. Netvrdím, že je dnes za vodou, to ani zďaleka nie, najväčší problém sú priestory, ihriská, štadión. Ten klub sa dostal z ničoho, z bažiny, zo šiestej ligy, dnes je v tretej, v bratislavskej. Žiaľ, vypadol z druhej. Problém sú samozrejme aj financie a všetko, čo s tým súvisí. Čiže ja som do tohto klubu investoval obrovské množstvo svojich peňazí a v roku 2009 som ho s ďalšími nadšencami zachraňoval.
Čiže toľko moje pôsobenie v športe. Nehral som futbal aktívne, možno niekde na dvore s chlapcami. Ak som niečo robil závodne, tak to boli vodné športy, vodáctvo, tak ako poznáte Jara Slúčika, možno, tak to bol môj kolega v Slovane Malá Fatra.
Ale ja nechcem hovoriť o sebe, chcem hovoriť o tom, že tu skutočne zastupujem slovo hráčov, ktorí chcú, aby sa ich postavenie zamestnancov nezmenilo. Vznikol tu spor, koho vlastne tá únia zastupuje, Únia futbalových profesionálov. Dostal som esemesky od pána Muchu, dostal som esemesku od pána Petra Lukášeka, ktorý ako právnik robí právnu agendu pre Úniu futbalových profesionálov. Únia futbalových profesionálov je členom medzinárodnej organizácie FIFPro, ktorá združuje asi 60-tisíc hráčov v Európe, a chcem zdôrazniť, chcem zdôrazniť, že zastupuje vyše 300 profesionálnych futbalistov na Slovensku. Prevažne sú to hráči z najvyššej súťaže, sú to aj hráči z druhej ligy. Čiže vyše 300 hráčov. A tí chcú zostať zamestnancami napríklad preto, lebo sa môžu odborovo združovať. Keby mali byť v postavení živnostníkov, tak sa odborovo združovať nemôžu, a samozrejme tá silnejšia strana, ktorá v prípadných sporoch je vždy ten majiteľ klubu alebo ten klub je tou silnejšou stranou, to si nehovorme, že to tak nie je, tá silnejšia strana nanúti hráčovi, ak sa prijme váš návrh, aby bol tým živnostníkom, a tá silnejšia strana, to znamená ten klub, keď bude chcieť, s tým hráčom výkyve a ten hráč sa nebude mať na koho obrátiť. Keď je zamestnanec, tak to najdôležitejšie je, že tí hráči sa môžu odborovo združovať, tak ako sa tí futbaloví profesionáli združujú a má ich kto zastupovať a je relevantný v akýchkoľvek ďalších vyjednávaniach.
Slovenský futbalový zväz toto všetko chápe, rešpektuje. Áno, individuálne, pán poslanec, alebo, pán Kéry, ako ste spomenuli a ako donedávna aktívny futbalový rozhodca, môžte samozrejme máte právo hovoriť, že vy ste za postavenie napr. profesionálnych futbalistov ako živnostníkov. Ale futbalový zväz ako rešpektovaná inštitúcia, najväčší športový zväz a má najviac tých profesionálov, hovorí, že nechcú prijať váš návrh.
Chcú to hokejisti. Prečo to chcú hokejisti? Nuž napr. preto, lebo od roku 2016, odkedy platí zákon o športe a odkedy majú svojich hráčov evidovať ako zamestnancov, vedome porušujú zákon. Od roku 2016 s výnimkou Košíc, ktorí to robia poctivo, a s výnimkou Slovana Bratislava, zrejme aj kvôli KHL, všetky ostatné slovenské hokejové kluby vedome porušujú zákon. A majú s tým problém, pretože inšpektoráty práce, síce liknavo, ťažkopádne a možno aj preto, lebo donedávna bol generálny riaditeľ, predstaviteľ hokejového klubu v Bardejove, inšpektoráty práce to kontrolovali a máme tu niekoľko zistení.
Pán kolega Baránik sa pýta, čo a ako, aké je na to stanovisko tých inštitúcií. Tak ja neviem ako v Poľsku a Česku, ale u nás finančné riaditeľstvo vydalo usmernenie, podľa ktorého vzťah klubu a športovca v kolektívnom športe najviac vystihuje pracovnoprávny vzťah a príjem takéhoto športovca patrí medzi príjmy zo závislej činnosti zamestnanca.
Stanovisko Inšpektorátu práce Žilina z 26. 9. 2019 konštatuje, že v zmysle platnej legislatívy je nepochybné, že výkon v športovej činnosti kolektívnych športovcov spĺňa znaky závislej práce a tak ďalej. Profesionálny športovec podľa stanoviska inšpektorátu práce môže vykonávať športovú činnosť ako živnostník len v prípade individuálnych športov.
Ministerstvo školstva, legislatívny odbor. Čo myslíte, prečo pán Tittel tieto návrhy sem prináša ako poslanecké? Pričom ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu vedie nominantka SNS pani ministerka Lubyová. Prečo táto legislatíva neprichádza z ministerstva školstva? V čom je háčik? Nuž háčik je v tom, že legislatíva ministerstva školstva odmieta byť podpísaná pod takýmito zákonmi.
To, čo tu teraz prišlo cez ten pozmeňovací návrh, to svet nevidel. My tu ideme zaviesť akýsi hybrid, že živnostník, ale musia sa rešpektovať nejaké prvky Zákonníka práce, ktoré ste tam vymenovali, tie jednotlivé paragrafy. No, toto svet nevidel, toto svet nevidel. Toto keď sa spýtate nejakého slušného právnika, ktorý sa zaoberá či obchodným alebo pracovným právom, tak vám povie, že toto, kto toto, kto toto, prosím vás, napísal.
Kolegovia z opozície, vyprší mi čas, ja vás len chcem poprosiť, viete, čo nám táto partička vyparatila na začiatku schôdze. Ak niekto z vás, teraz ešte nebodaj pod vplyvom akejsi solidarity, lebo mne sa páči, keď je niekto živnostník, bude podporovať pána Tittela v týchto snahách, ktoré idú proti záujmom hráčov, tak si, prosím vás, spomeňte, akým spôsobom bola otvorená dnešná schôdza. Dobre? A poslancov za SMER, skúste si spomenúť, že koho vy vlastne zastupujete v parlamente, či zamestnancov alebo majiteľov klubov.

Ďakujem pekne. Tak ja by som vlastne nadviazal na tú debatu, ktorú pán kolega Tittel vlastne svojou odpoveďou, v ktorej pokračoval, svojou odpoveďou a budem tiež reagovať na to, čo hovoril Jozef Mihál. No, ja s týmto nejak tak prichádzam do styku, keď radím spoločnostiam alebo mojim klientom v tom, že ako a čo môžu urobiť podľa nielen slovenských, ale aj európskych predpisov, ktoré jednoznačne hovoria, že závislú prácu nie je možné vykonávať v obchodnoprávnom vzťahu. A čo ten živnostník je? To je obchodno-právny vzťah. A na to je fúra európskych rozhodnutí, ktoré jednoznačne stoja nad rozhodnutiami kohokoľvek, akýchkoľvek orgánov národných. A teda mne sa zdá, že keď typicky som mal na mysli nejaký, nejaký futbalista, tak ten jednoznačne musí pracovať podľa pokynov svojho zamestnávateľa. A si myslím, že to prirovnanie s umelcom, že dosť pokrivkáva, pretože charakteristika umeleckej práce je práve tá osamotenosť, ten výkon, ktorý spočíva v tom, že, že ten umelec ten svoj nejaký výtvor musí v tom svojom vnútre nejak vytvoriť, a to je diametrálne odlišné od toho, keď futbalista pracuje podľa pokynov svojho trénera a chodí na tréningy v stanovený čas a, a tak ďalej. Takže si naozaj myslím, že akokoľvek sme pro podnikateľov, tak si myslím, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, ja zopakujem to, čo som povedal včera a vlastne nadviažem možno na slová pána Galisa, že asi je to dosť špecifické, samozrejme, že športovci sú špecifickí v zmysle celého toho podnikania alebo zamestnávania, ale na strane druhej, ak raz máme nastavené nejaké pravidlá, nemali by sme tam nejaké výnimky dávať, pretože raz dáme výnimku športovcom, lebo sú špecifickí, potom dáme niekomu inému a neplatili sa za nich odvody. Nie je to podľa mňa správne.
Ale čo mi vadí na tomto ešte viac, je to, že pán Mihál rozpráva, že tie kluby sú, tie zväzy sú proti, vy zas hovoríte o jedných zväzoch, ktoré sú za. Jednoducho nie je v tom, nie je v tom súlad, medzi samotnými tými športovými zväzmi nie je súlad. A myslím si, že by bolo asi najlepšie, keby ste naozaj vyvolali diskusiu na nejakom fóre. Neviem, možno na pôde olympijského výboru alebo neviem koho a naozaj sa v tomto zjednotilo, pretože schváli sa jedno, budú jedny kluby spokojné, schváli sa druhé, budú druhé spokojné, a nie je to, nie je to v poriadku. Takže si myslím, že je to dosť dôležité. A myslím, že by sa tieto veci mali napraviť a mal by sa ten zákon urobiť poriadne. A myslím si, že keď to vydržalo teraz chvíľu, že ešte to nejaké dva, tri mesiace vydrží. A mali ste na to dosť času, ste tu štyri roky, mohli ste to spraviť kvalitne tak, aby ste všetci boli s tým okej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že či už tí športovci budú živnostníci alebo zamestnanci, tak ten, ten dopad na šport na Slovensku nebude až tak veľký, pokiaľ, bavíme sa teraz o futbale, pokiaľ naše tímy budú diskriminované, čo sa týka toho európskeho futbalu. V súčasnosti slovenské kluby musia podstúpiť niekoľko predkôl, kým sa dostanú do tej určitej hlavnej fáze, teda ak sa tam vôbec dostanú, čo je v porovnaní s tými európskymi klubmi veľká nevýhoda. Takže keď si pozrieme napríklad v NHL-ku v Amerike, tak tam sú nastavené minimálne alebo maximálne finančné prostriedky, ktoré môže za jednotlivý klub utratiť. Takže možnože kolegovia z SNS-ky by sa mali nejak zamerať týmto smerom, aby, aby došlo k tomu zrovnoprávneniu slovenských a európskych tímov a teda aby ten balík peňazí sa dostal viac aj na Slovensko. Ďakujem pekne.