53. schôdza

Dobrý deň, kolegovia a kolegyne, pán minister, pán predsedajúci, ja si dovolím v rámci rozpočtu vystúpiť práve k rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí, rodiny, a teda upriamiť pozornosť pána ministra na položky, ktoré pán minister Richter rozpočtuje v budúcom roku, ako to vidím ja. Áno, budem k tomu pristupovať konštruktívne, aby teda naozaj ste videli aj iný pohľad na rozpočet ministerstva práce pod vedením ministra Richtera. Budem predkladať aj pozmeňujúci návrh a ten vlastne bude vychádzať aj z priorít, ktoré, si myslím, že v rámci práve sociálnych opatrení majú byť výrazne posilnené a do ktorých nie je potrebné investovať až toľko peňazí, koľko ide investovať budúci rok minister práce Richter.
Ku kvantifikácii niektorých rozpočtových položiek v kapitole rozpočtu ministerstva práce mám niekoľko pripomienok.
V programe 07C Sociálna inklúzia sa v časti sociálnej pomoci znižuje rozpočet výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi o 26 565 876 eur. Z toho výdavky na pomoc v hmotnej núdzi program 07C01 sú rozpočtované na 139 mil., á, sú rozpočtované na 139 130 a voči roku 2019 sa znižujú o 13 282 938 eur. Za prvých desať mesiacov tohto roka sa na výdavky v hmotnej núdzi vyčerpalo 116 305, á, 1 674 eur a dá sa očakávať, že do konca roka dosiahne táto suma hranicu 139 567-tisíc eur, teda viac ako bolo rozpočtované na rok 2019.
Návrh rozpočtu na rok 2020 vychádza z počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi 61-tisíc osôb, čo je reálny predpoklad, aby tento stav, lebo tento stav sa dá očakávať aj ku koncu tohto roka. Samotná dávka v hmotnej núdzi je v poriadku, ale dotácia na stravu pre dieťa v hmotnej núdzi vôbec nie je v relácii s vývojom v roku 2019, kde za prvých desať, á, kde za prvých desať boli výdavky 16 005 543 eur a dá sa očakávať, že do konca roka bude štát platiť dotácie v sume okolo 19 mil. eur.
Podľa komentára ministerstva práce prostriedky na obedy zadarmo nie sú zahrnuté do rozpočtu ministerstva práce a budú vraj postupne uvoľňované z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, čo sa nedá overiť, prípadne čo ja neviem overiť, a preto sa pýtam ministra financií, v akej sume je v rozpočte Všeobecnej pokladničnej správy rozpočtová dotácia na stravu zadarmo. Neviem sa zbaviť dojmu, že túto položku budeme musieť dodatočne, že na túto položku si budeme musieť dodatočne požičať.
Rovnako nie sú v rozpočte zvýšené výdavky na náhradné výživné podľa novely zákona o náhradnom výživnom, ktorá je na programe aj teraz. Na podporu rodiny sú rozpočtované prostriedky v sume, ktorá je oproti roku 2019 skutočne navýšená, a skladba programu je vykazovaná v piatich analytických ukazovateľoch. Štátom platené poistné v sume 309 260 796, čo je o 49 717 740 viac ako v roku 2019. Neviem, ako sa môže stať, že výdavky za štátom platené poistné za poistencov uvedených v § 15 zákona o sociálnom poistení rozpočtuje ministerstvo práce v sume 309 260 796 a Sociálna poisťovňa príjem v sume 272 902 000. Rozdiel je teda 36 348 796 eur a to nie je málo.
Ale treba zároveň povedať, že suma v rozpočte ministerstva práce sa mi zdá reálna, kým rozpočet Sociálnej poisťovne je výrazne podhodnotený príjmami od štátu a treba sa pýtať prečo.
V rozpočtoch Sociálnej poisťovne na rok 2018, 2019 a 2020 stúpa počet poistencov štátu, konkrétne v roku 2019 vychádzal rozpočet Sociálnej poisťovne z počtu 147 985, pričom očakávaná skutočnosť z platieb štátu v roku 2019 uvedená v rozpočte na rok 2020 je 276 110-tisíc eur a pri počte poistencov 165 874 kvalifikovaných na rok 2020 je príjem nižší, čo nie je možné, lebo rastom priemernej mzdy rastie aj vymeriavací základ štátu. A pokiaľ ostávame v desiatkovej sústave, potom súčin dvoch menších čísel musí byť menší ako súčin dvoch väčších čísel.
V rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2020 očakávaná skutočnosť za rok 2019 sa dá jednoducho zistiť, že roku 2019 platil štát za jedného poistenca ročne priemerne 1 866 eur a pri cirka 6,5-percentnom náraste priemernej mzdy nemôže priemerný prírastok štátu v roku 2020 klesnúť pod túto sumu. Ak vynásobíme plánovaný počet poistencov štátu v roku 2020 a priemerný výdavok na jedného poistenca na úrovni roku 2019, ide o sumu 309 487 246 eur a to je suma blízka rozpočtu ministerstva.
Otázka znie, ako je možné, že dve inštitúcie, ktoré robia odhady tej istej veci, urobia taký odlišný odhad, pričom minister práce je predsedom Dozornej rady Sociálnej poisťovne a má k dispozícii celý aparát ministerstva, aby takéto lapsusy ustrážil.
Prídavok na dieťa, rozpočtované v sume 334 mil. je oproti rozpočtu roku 2019 vyšší o 13 mil. Teda vychádza z reálneho odhadu. Rodičovský príspevok rozpočtovaný v sume 551 mil. je oproti rozpočtu roku 2019 vyšší o 169 mil., ale považujem ho za podhodnotený.
Zvýšenie argumentované zavedením dvojúrovňového rodičovského príspevku, my si myslíme, že výdavky na dvojúrovňový rodičovský príspevok budú vyššie. Vychádzame z počtu narodených detí 57 500, zodpovedajúci priemerný mesačný počet dávok rodičovského príspevku cirka 140-tisíc, z toho rodičovský príspevok pre poistné ženy tvorí 71,4 %, to jest v počte 99 912 mesačných dávok a pre nepoistené ženy 40 087 dávok. Z týchto predpokladov odvodených zo štatistických dát potom zistíme, že rozdiel voči roku 2019 bude cca 195 mil. eur. Z uvedených dôvodov považujem odhad výdavkov na dvojúrovňový rodičovský príspevok na, za podhodnotený.
Príspevok na starostlivosť o dieťa je rozpočtovaný v rovnakej sume ako v roku 2019, a to v sume takmer 5 mil., s tou sumou mám nasledujúci problém. Štatistický vývoj počtu poberateľov sociálnych dávok a dotácií, ktorú, ktorú sprístupňuje na svojom webovom sídle Ústredie práce, je uvedené, že výdavky na príspevok na starostlivosť o dieťa od začiatku roka do konca za október 2019 je 9 557 532 eur, čo je dvojnásobok rozpočtovanej sumy na celý budúci rok. Počet poberateľov príspevku na starostlivosť o dieťa klesá, ale pri priemernom vyplatenom príspevku v roku 2019 277 eur by to znamenalo pokles na 1 430 poberateľov mesačne. Ale prečo je potom táto suma rovnaká ako v roku 2019, keď sa priemerný mesačný počet poberateľov blíži k hodnote 3 396? Bola by som rada, ak by mi to niekto vysvetlil.
Ostatné príspevky na podporu rodiny sú rozpočtované v sume takmer 50 mil., čo je o 14-tisíc, o 14 253 eur menej, čo je reálny odhad vychádzajúci z doterajšieho čerpania za predpokladu, že sa tieto výdavky nebudú valorizovať, ide o príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok pri narodení viac detí súčasne a príspevok na pohreb za, na ktoré sa za 10 mesiacov tohto roka vyplatila suma 39 mil. Do konca roka by táto suma mala narásť na 47, á, 1 771, á, 1 208 eur. Takže rezerva je len veľmi tesná.
Aj keby sme, aj keby sme sa mali do budúcnosti vážne zamyslieť nad tým, že príspevok na pohreb nebol valorizovaný od roku 2007, a teda úctyhodných 20 rokov, 12 rokov, pardon, 12 rokov. Tabuľková časť rozpočtu ľudské zdroje je zmätočná a nie je rovnaká ako v minulom roku, preto ak chceme porovnať zámery predkladateľa, musíme si zrekonštruovať prílohu k rozpočtu ministerstva, obsahujúci rozpočet podľa programov, pomocou textovej časti rozpočtu, to neviem prečo, ale poslancom týmto komplikujete, komplikujú život. Neviem, či to nie je aj naschvál, aby sme si to nevedeli nejako pospájať.
Z rekonštrukcie tabuľky vyplýva, na aktívnu politiku trhu práce sa rozpočtuje 41 713 803 eur, na ľudské zdroje v réžii ministerstva práce sú vyčlenené prostriedky v sume 216 925 948 eur, spolu je na program 06 G vyčlenených 258 639 741 eur. Na aktívne opatrenia trhu práce tvorené nástrojmi aktívnej politiky trhu práce z politiky zamestnanosti je vyčlenených 179 463 443 eur, čo je takmer dvojnásobnok (dvojnásobok, pozn. red.) minulého rozpočtu.
Ústredie práce v ročnom štatistickom výkaze uvádza aj údaje miery nezamestnanosti a výdavkov na aktívne opatrenia trhu práce, a teda nie je mi zrejmé, prečo v podstate výdavky na aktívne opatrenia trhu práce neklesajú, keď v podstate je väčší, väčšia ponuka, a teda na trhu práce, ako ju vieme uspokojiť. Z nich mi teda vyplýva, že medzi mierou nezamestnanosti a výdavkami na aktívne opatrenia trhu práce je záporná korelácia v hodnote mínus 0,6, čo nie je mnoho, a o kauzalite vôbec nemôžeme hovoriť. Pre mňa je dôležitý ten fakt, že pri 12,5-percentnej nezamestnanosti sme sa, sme na podporu zamestnanosti dávali takmer toľko peňazí ako v roku 2018, keď bola miera evidovanej nezamestnanosti 5,42, to znamená, na čo investujeme toľko peňazí, ako keď bola kríza. A očakáva sa miera nezamestnanosti v budúcom roku, že sa nejako výrazne nebude meniť, to povedal aj pán minister. A zopakujem, zopakujem to, čo konštatovalo aj Ústredie práce, totiž že „z makroekonomického hľadiska sú aktívne opatrenia trhu práce len doplnkovým prostriedkom zmierňovania nerovnováhy na trhu práce". A je namieste teda otázka, akú funkciu teda tieto opatrenia plnia dneska v ponuke práce, keď je ponuka práce nad dopytom po práce (práci, pozn. red.)?
Tu sa dá ťažko vysvetliť, prečo v takejto situácii ideme zdvojnásobňovať rozpočet aktívnych opatrení trhu práce.
Z môjho posúdenia navrhovaného stavu ide o iné ako o racionálne dôvody, a preto budem aj dávať pozmeňujúci návrh, kde práve sú na, aktívne opatrenia trhu práce budem presúvať do sociálnych služieb a poviem aj prečo. Aj keď ste správne povedali, že sa navýšili finančné prostriedky do sociálnych služieb, ale rapídne sa zvyšuje minimálna mzda, a teda ľudia nám odchádzajú z profesie, ako sú opatrovateľky, nedokážeme dokonca ani ustrážiť dopyt po týchto službách, a teda naozaj najväčším problémom je starnutie obyvateľstva a postarať sa o ľudí, ktorí ostanú na lôžko, sú chronickými klientmi zariadení sociálnych služieb alebo potrebujú opatrovateľskú službu v domácom prostredí. A práve priorita budúceho roku, kde nám narastá počet ľudí nad 80 rokov, by mala byť posilnená práve o finančné prostriedky do sociálnych služieb a aj môj pozmeňujúci návrh bude smerovať tam, aby sme sanovali ľudí nad 80 rokov v prípade, že nám pribúda aj vigilíkov, ktorí sú v chronických stavoch a ktorých vlastne nemá kto prijať či už do hospicov, alebo aj do iných zariadení zdravotníckeho charakteru, tak sa nám ocitnú v sociálnych službách. Tam nevieme zaplatiť personál, a preto tie finančné prostriedky posúvam do sociálnych služieb, aby sme neohrozili ľudí v budúcom roku.
Ak by som bola ja ministerka práce, každopádne by som systémovo riešila tento problém, ktorý bude z roka na rok narastať, systémovým riešením, a to zavedením tzv. štátnej dávky v odkázanosti.
Keďže naozaj som, som aj predstaviteľka Kresťanskodemokratického hnutia a tam je priorita starí, chorí, núdzni ľudia, tak naozaj táto priorita, s ktorou žijem 20 rokov, by bola prioritou môjho rozpočtu.
Ja teda, ja teda, moje odôvodnenie je, že na trhu práce dominuje ponuka práce nad dopytom po práci a v takejto situácii je zvyšovanie výdavkov na aktívne opatrenia trhu práce nad dopytom po práci a v takejto situácii je zvyšovanie výdavkov absolútne iracionálne.
Navrhujem preto presunúť 20 mil. eur z programu 06G1S04 na podporu sociálnych služieb, ktoré sú nedofinancované a pre mnohé osoby odkázané na pomoc iných fyzických osôb nedostupné či už z kapacitných, alebo finančných dôvodov, kde sa tí ľudia nedokážu o nich adekvátne postarať.
Čiže ja končím a prečítam môj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020, pod tlačou 1600.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 sa mení takto:
Po prvé: "V prílohe č. 4 v kapitole 22 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa výdavky z programu 06G1S04 OP Ľudské zdroje 2004 - 2020 ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny znižujú o 20 mil. eur a presúvajú sa v uvedenej sume do programu 07C0A Podpora sociálnych služieb."
Ďakujem za podporu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyňa Gaborčáková, ďakujem pekne za tvoj hlboký vhľad práve do tých sociálnych vecí.
Ja by som chcel zareagovať práve na to, čo si hovorila o tých opatreniach na trhu práce, pretože je pravdou, že viacero (viaceré, pozn. red.) opatrenia, ktoré dnes sú ukotvené v legislatíve a vlastne sú to nástroje na ovládanie alebo, by som povedal, prácu, na trhu práce, sú podľa mňa buď neúčinné, alebo sú nefunkčné, alebo dokonca odsávajúce finančné zdroje na činnosti, ktoré nič neprinášajú.
Čo tým myslím? Napríklad samotná čiastka na podporu na rekvalifikáciu, vidíme, že je často zneužívaná, že sa robia rôzne kurzy, ktoré stoja naozaj radovo milióny eur až desiatky miliónov eur, boli, aj sme to medializovali počas tohto volebného obdobia, a v konečnom dôsledku tú rekvalifikáciu buď ani neprinesú, samotné napríklad aj v automobilovom priemysle povedali, že my to nepotrebujeme, my si aj tak potom musíme zaškoliť toho zamestnanca priamo vo fabrike podľa seba, ale štát už minul niekoľko miliónov eur na to, aby toho človeka rekvalifikoval, aby sa naučil, ako sa zaťahujú skrutky na nejakej stene s nejakou šróbovačkou, čo mi príde absolútne absurdné.
Nehovoriac o opatreniach na presťahovanie, ktorá je 4-tisíc eur na jednu osobu. Ale keď sa pozrieme a v samotnom návrhu, keď ho predkladatelia predkladali, povedali, že využije to 92 ľudí. Načo je, prosím vás pekne, opatrenie v zákone, ktoré využíva 92 ľudí? Však to tuná Národná rada nesedí kvôli tomu, aby robila opatrenie pre 92 ľudí. A znie to bombasticky, 4-tisíc euro, ale kto to vie vôbec použiť, je, je druhé, druhé opatrenie.
Takže toto sú presne také tie opäť nášľapné míny alebo akokoľvek by sa to dalo nazvať, alebo nástroje, ktoré, ako som povedal, buď neúčinné, nefunkčné a dokonca niektoré aj odsávajúce finančné prostriedky na zbytočné veci.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, že naozaj sa venuješ aj ekonomickej stránke, aj hospodárstvu a vieš dobre, že čo sa týka výsledkov aj Najvyššieho kontrolného úradu, aktívne opatrenia trhu práce nemajú vplyv na trvalé pracovné miesto a hlavne u dlhodobo nezamestnaných.
To znamená, dlhodobo sa nám nedarí znižovať počet ľudí dlhodobo nezamestnaných, ktorí si nájdu trvalé pracovné miesto.
Čiže rekvalifikácie v rámci aktívnych opatrení trhu práce nie sú správne nastavené a treba presunúť peniaze tam, kde to ľudia ozaj potrebujú, pretože ležia na lôžku a rodina je bezradná.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa tiež vyjadrila k návrhu štátneho rozpočtu. Nie som ekonóm, a preto môj pohľad bude skôr z pohľadu, z mojich skúseností alebo kapitol, ktorým sa venujem, a je to z pohľadu výdavkov na životné prostredie.
Vo všeobecnej dôvodovej správe sa píše, že „návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu“ a tak ďalej a že je aj viazaná „a v súlade s právom Európskej únie“. Nuž, musím povedať, nie je. A prečo, vám vysvetlím.
A je to hlavne z toho dôvodu, že v tomto návrhu rozpočtu na rok 2020 nie sú zapracované ekosystémové služby. Táto povinnosť zapracovať ekosystémové služby do návrhu rozpočtov členských štátov vyplýva z Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá, keď bola na úrovni Európskej únie prijatá stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2020, v piatej úlohe druhého cieľa sa zaviazala Európska komisia a členské štáty, že do roku 2014 zmapujú a posúdia stav ekosystémových, ekosystémov a ich služieb na svojom území, posúdia hospodársku hodnotu takýchto služieb a do roku 2020 podporia začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov a systémov vykazovania na úrovni Európskej únie a na vnútroštátnej úrovni.
Prečo o tom hovorím? Čo sú to tie ekosystémové služby? No sú prínosy a úžitky, ktoré poskytujú ekosystémy. Napríklad voda, potraviny, drevo, tvorba pôdy, čistenie ovzdušia a vody, ochrana pred povodňami a suchom, opeľovanie plodín a ďalšie. Ľudská činnosť však ničí biodiverzitu a znižuje odolnosť a schopnosť zdravých ekosystémov poskytovať túto širokú škálu tovarov a služieb.
V najbližšom období je teda potrebné dosiahnuť väčšie povedomie o ekonomickej hodnote ekosystémov na úrovni rozhodovacích orgánov, ale aj širokej verejnosti. Je potrebné prijať aj účinné opatrenia na zastavenia (zastavenie, pozn. red.) poklesu biodiverzity. To všetko má dopady aj, samozrejme, na životné, na štátny rozpočet.
Ochrana a tvorba životného prostredia niečo stojí, treba si to otvorene povedať a nezakrývať oči pred touto realitou. A preto som si osobitne pozrela podmienené záväzky, ktoré sú súčasťou štátneho, teda návrhu rozpočtu. A v týchto podmienených záväzkoch v pasívach chýbajú vyčíslené záväzky vo vzťahu k životnému prostrediu. V materiáli je opísané, čo majú tieto pasíva obsahovať. Odcitujem: „Je to možná povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti a ktorej existencia závisí od toho, či nastane, alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti, ktorých vznik nezávisí od účtovnej jednotky, alebo je to povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti, ale ktorá sa nevykazuje v súvahe, pretože nie je pravdepodobné, že na splnenie tejto povinnosti bude potrebný úbytok ekonomických úžitkov alebo výška tejto povinnosti sa nedá spoľahlivo oceniť.“
To znamená, že jednoznačne tu chýbajú známe záväzky voči životnému prostrediu, environmentálne záťaže, staré sklásky (skládky, pozn. red.), odkaliská, napríklad Poša. Práve včera bola definitívne určená zodpovedná osoba za túto environmentálnu záťaž, kde na 68 % doručení ako zodpovednosti štát pri jej prevádzkovaní. Sú to ale aj iné skládky, rakúska skládka a z toho dopadu aj znečistenie podzemných vôd ža (na, pozn. red.) Žitnom ostrove. Staré záťaže, environmentálne záťaže napríklad v Seredi a ďalšie časované známe bomby, ktoré tikajú ako tichý zabijak, sa rozširujú ako mor. Likvidácia škôd bude oveľa vyššia, ak si nepovieme pravdu a budeme sa tváriť, že sa nič nedeje. Obdobne je to aj so znečisteným ovzduším, nedostatočnými opatreniami na adaptáciu na zmenu klímy a tým dopady na zdravie a dodatočné výdavky na štátny rozpočet.
V tomto duchu som sa pozrela na jednotlivé kapitoly, ktoré majú vo svojej agende starostlivosť o životné prostredie. Vláda sa hlási k opatreniam voči klimatickej zmene, avšak naďalej bol ponechaný v štátnom rozpočte osobitný odvod pre správcu lesov Lesy Slovenskej republiky. Je pozoruhodné, že dôvodová správa sa neunúva o vysvetlenie k tomuto § 7, kde ukladá osobitný odvod v sume 5 mil. eur k Lesom Slovenskej republiky.
V médiách sa pani Matečná, ministerka Matečná nechala počuť a konečne si osvojila môj tri roky predkladaný návrh o zrušení tohto odvodu, avšak nepremietlo sa to do návrhu rozpočtu, a preto mám pozmeňovací návrh, ktorý napĺňa moju a v tomto ojedinelom prípade aj dodatočne osvietený názor vlády, ktorý bol prezentovaný podpredsedníčkou vlády za prítomnosti premiéra. Tak verím, že tento pozmeňovací návrh bude v tomto pléne schválený, keďže to bolo avizované pani, á, tak zatiaľ to nie je schválené... (Reakcia z pléna.) Tak o to lepšie, ak to takto je, že sa to dostane do spoločnej správy, tak uvidíme, či to bude odsúhlasené.
Ale je to ojedinelý prípad, kedy si ministerka Matečná osvojila môj návrh, ale, samozrejme, nebola som jediná, pretože už v predchádzajúcom volebnom obdobe (období, pozn. red.) sa našli ekológovia, ktorí na toto poukazovali.
Takže teraz poukážem na tie jednotlivé kapitoly.
Ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra, ktoré spravuje okresné úrady. Napriek valorizácii platov dochádza k poklesu výdavkov zabezpečenie účinnej štátnej správy v životnom prostredí. Preto ma prekvapuje, ma naozaj znižovanie výdavkov pre činnosť okresných úradov. Ľudia utekajú z týchto pracovísk a tí, čo zostávajú, sa delia na dve skupiny. Tých, ktorí sú zavelenou, zavalení agendou a robia, čo môžu. Potom sú aj takí, ktorí alibisticky rozhodujú na základe politických objednávok a objednávok rôznych subjektov, až na úrovni trestnoprávnej. Boli sme tomu svedkami. Takto sa to nedá dosiahnuť nejaká efektívna a spoľahlivá štátna správa. Konania sa naťahujú. Rastie nedôvera vo výkon štátnej moci. Verejnosť nahrádza kontrolu a výkon štátnej správy. Ľudia sa boja veriť, že projekty, ktoré by mali pomôcť napríklad aj ochrane životného prostredia, budú realizované v súlade s princípmi trvalo udržateľnosti bez udeľovania výnimok, a že bude štát vykonávať dôslednú kontrolu.
Ďalší rezort, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Najväčším znečisťovateľom ovzdušia je doprava a tá má aj najväčšie dopady zo znečistenia na zdravie obyvateľstva. Nedostatok obchvatov, zlá kvalita, to sú príčiny, ktoré zvyšujú mieru znečistenia v našich obciach a miest. Je smutné, že Slovenská správa ciest má rozpočtované znížené výdavky oproti roku 2018 o 15 mil. eur. Chýbajú financie na údržbu a opravu ciest I. tried a plánované výdavky na rok 2020 zostávajú na rovnakej úrovni. Navrhovaným rozpočtom preto nie je možné zabezpečiť dostatočný štandard údržby a opráv ciest I. tried, čo bude mať negatívny dopad na udržanie prevádzkyschopnosti ciest, bezpečnosti na cestách a v konečnom dôsledku aj na zhoršenie životného prostredia.
Chýbajú výdavky na opravy mostov, ktoré sa nám v čoraz väčšej miere dostávajú do havr..., do havarijného stavu. A to, že mosty padajú, a nielen v zahraničí, ale aj v Európe a na Slovensku, žiaľ, sme smedkami (svedkami, pozn. red.) aj v uplynulých dňoch. V rozpočte mi chýbajú výdavky na budovanie cykloinfraštruktúry, teda na cyklodopravu.
Všeobecne budovanie infraštruktúry je na Slovensku mimoriadne neefektívne, neefektívne. Vláda nedokáže využiť ani schválené kapitálové výdavky. Na posledné, napríklad za posledné dva roky vo výške 1,1 mld. eur.
Na cestnú infraštruktúru je na rok 2020 vyčlenených 325,758-tisíc eur. Oproti návrhu rozpočtu na rok 2019 to predstavuje pokles o 15 mil. Pritom najväčšiu položku v rozpočte sú na cestnú infarštruktúru, kde sú, sú výsdavky (výdavky, pozn. red.) s PPP projektmi v oblasti cestnej infraštruktúry. Tu chcem poukázať aj na situáciu, ktorá nie je v rozpočte zahrnutá, to je v súvislosti s ťažkosťami aj hrozbami rôznych vysokých kompenzácií zo strany neschopnosti štátu pri príprave diaľnice D4, R7, kde naďalej pretrváva nezákonný stav vzhľadom na to, že ministerstvo životného prostredia a ministerstvo dopravy nerešpektujú rozhodnutie krajského súdu. S týmto, samozrejme, budú následne súvisieť vysoké výdavky na zdržiavanie stavby a kompenzácie zo strany, zo strany staviteľa a tieto nie sú zahrnuté ani len nieže v tomto ka..., v tejto rozpočte, ale ani v tých podmienených záväzkoch.
Osobitne poukazujem na tunel Višňové, kde ťarchy s tým vyhodením staviteľa z tejto investície sa predražia niekoľko nám násobne a už dnes sú známe miliónové výšky, sa o nich hovorí, ako pokuty v konaniach arbitrážnych voči, ktoré si uplatňuje staviteľ voči Slovenskej republiky (republike, pozn. red.). Ani tieto výdavky, hoci sú už aj vyčíslené, sa ani len o nich nehovorí v podmienených záväzkoch.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Zaujala ma v správe jedna poznámka k hospodáreniu štátnych lesov, citujem: „Hospodárenie štátnych lesov je horšie ako neštátnych lesov. Dôvodom je odlišná štruktúra výnosov aj nákladov a miera verejnoprospešných činností. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky prejde hĺbkovým auditom, ktorý navrhne opatrenia na zlepšenie ziskovosti na meter kubický ťažby.“
Oceňujem poznámku síce, že „plocha lesov na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík každoročne zvyšuje, ale náhodná ťažba tvorila v roku“, teda „je nadmerne vysoká. Dôvodom sú hlavne lykožrútové kalamity spôsobované veternými smršťami a klimatickými zmenami.“
A teraz počúvajte: „Pre zvýšenie transparentnosti budú všetky programy starostlivosti o lesy zverejnené na portáli Data.gov v úplnom znení.“
Pýtam sa, prečo je táto poznámka v zákone o rozpočte a nebola súčasťou zákona o lesoch, ktorý sme pred pár týždňami schvaľovali v Národnej rade, a tu sa dočíta..., čítame o takejto dôležitej veci v štátnom rozpočte?
Ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia bude mať v budúcom roku k dispozícii 455 mil. eur, avšak z toho rozpočtové prostriedky by mali tvoriť len 74,5 mil. eur. Je to pokles bežných aj kapitálových výdavkov. Celkové výdavky štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom klesajú o jedna, o 11,2 mil. eur, čo predstavuje v tomto rezorte 13 %. Výdavky sú jedna tragédia. Pokles okrem vodného hospodárstva v každej jednej kapitole.
Poviem k vodnému hospodárstvu, citujem, áno, "cieľom v oblasti vodného hospodárstva je dobrý stav všetkých vôd najneskôr do roku 2027“. Hovoria o tom, že budú dbať o to, aby bolo dôsledné dodržiavanie prioritizácie projektov v oblasti protipovodňovej ochrany, kde sa zvýši vytvorená hodnota a posilní potenciál na zabránenie škôd z povodní. No tak budeme si to dôsledne sledovať a verím, že teda nová vláda naozaj sa týmto bude riadiť, pretože papier znesie všetko a doteraz sa tak nedialo. Bola (Bol, pozn. red.) to aj jeden z hlavných dôvodov, kde implementačná jednotka poukázala na to, že Slovenský vodohospodársky podnik, ale ani envirorezort sa neriadi hodnotou za peniaze, neriadi sa výberom priority projektov.
Je absolútny výsmech, že napríklad Výskumný ústav vodného hospodárstva má pokles vo svojich výdavkoch napriek tomu, že mu bol (bola, pozn. red.) v zákone o vodách priradená osobitná, veľmi závažná úloha, tzv. § 16, ktorý má posudzovať každý jeden projekt z pohľadu dopadov na ochranu, ochranu vôd. Tá interpretácia, že sa zvyšujú výdavky na vodné hospodárstvo, je tendenčná, pretože klesajú nielen výdavky VÚVH, ale aj SHMÚ, a pritom im narastajú úlohy zo zákona. Pri SHMÚ je to najmä v oblasti, v oblasti ovzdušia.
Prekvapujú ma aj znížené výdavky na štátnu geologickú službu a najmä na štátnu ochranu prírodu (prírody, pozn. red.) práve v čase prijatia nového zákona s riadnou dávkou nových kompetencií pre tento, pre túto organizáciu. Majú množstvo nových úloh, majú množstvo nových povinností s vyhlasovaním nových kategórií hranených (chránených, pozn. red.) území a klesá rozpočet, výdavkový rozpočet pre túto organizáciu. Táto situácia bude nezvládnuteľná a bude to mať veľký negatívny dopad na zabezpečenie ochrany prírody.
Nuž, ale aby sa nepovedalo, v rozpočte sa nachádza taká zaujímavá kapitola Riadenie rizík a mimoriadnych udalostí v súvislosti so zmenou klímy. Zaujímavá položka na neurčité projekty. A zvláštna je aj položka Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo, ktorá sa nachádza v kapitole životného prostredia.
Avšak tu si treba povedať, že niektoré opatrenia, ktoré sa nachádzajú prierezovo v množstvoch, v množstvo sektoroch (v množstve sektorov, pozn. red.), napríklad túto istú úlohu má aj rezort ministerstva hospodárstva, ale nakoniec aj Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, napokon teda aj rezort životného prostredia a Environmentálny fond. Takéto roztrieštenie týchto projektov vlastne nasvedčuje k nesystémovému potom, nesystémovým opatreniam a plytvaniu prostriedkov.
Hovorí sa, že dôvodom poklesov výdavkov pre rezort životného prostredia je dôvod zníženia alokovaných prostriedkov z Európskej únii (únie, pozn. red.) na spolufinancovanie v rámci tretieho programového obdobia ministerstva životného prostredia.
Chcem poukázať na absurdnosť, že napriek vysokému výberu ekologickej dane, kde sa, samozrejme, rátajú rôzne, rôzne dane podľa metodiky, ktorá je spracovaná na, na úrovni Európskej únie, sa do rezortu životného prostrava..., á, životného prostredia dostáva tak žalostne málo.
Ako sa môžu napĺňať ambiciózne plány zákona o ochrane prírody, keď kapitálové výdavky by mali klesnúť o 75,5 %, teda o 2,87 mil.? Súvisí to najmä s tým, že v roku 2019 bol vytvorený priestor na výkup chránených území v chránených oblastiach. To znamená, že keď teraz tam je takýto veľký pokles, výkupy sa už nebudú realizovať? Bol (Bolo, pozn. red.) to naozaj len predvolebné divadlo minulého roka? Chcela by som veriť, že tak nebude a že vlastne je koncepcia, že sa to vyrieši prostredníctvom poz..., á, usporiadania pozemkov cez pozemkové úpravy. Avšak, pravdu povediac, neverím tomu, pretože tie pozemky, ktoré by mohli slúžiť na tento účel, už dávno neexistujú, lebo boli rozkšeftované cez Slovenský pozemkový fond rôznym tzv. zástupcom reštituentov.
Ešte sa chcem zmieniť k slovenskému, á, Slovenskému vodohospodárskemu podniku. Slovenský vodohospo..., financovanie z tohto, tohto podniku je dlhodobo podfinancované. Znižovanie platieb za neregulované služby dostáva Slovenský vodohospodársky podnik do každoročnej straty. Je to podnik, ktorý má za..., má zabezpečovať protipovodňovú ochranu. Ale nielen to. Má zabezpečovať aj splavnosť rieky Dunaj a práve to sú tie neregulované služby, ktoré si objednáva u tohto podniku štát a štát za ne neplatí. Je absurdné objednávať zo služby, objednávať služby od štátu a následne za ne neplatiť.
Taktiež treba si poukázať na to, že Slovenský vodohospodársky podnik prehĺbil, prehlbuje neustále svoju stratu. Má aj svoje medzery, samozrejme, v hospodárení tento podnik, avšak nie je to práve pri týchto, zabezpečovaní služieb. Je pravdou, že realizuje rôzne projekty nie na základe priority hodnoty za peniaze, ale za (na, pozn. red.) základe rôznych objednávok zo strany, zo strany štátu. Napríklad ako v minulosti priorita bola Land Rover Jaguar, zabezpečenie rieky Nitry a nie tie priority, ktoré mali byť.
Ale má aj svoje medzery. Sú to napríklad pri správe majetku. Nedávno, nedávno medializované podozrivé zmluvy o nájme pod vodnými tokmi, a to nie ako relikt minulosti, ale množstvo zmlúv, ktoré sa dostali pozemky pod vodné toky po pozemkových úpravách.
Chcem poukázať aj na to, že hmotný majetok štátu v správe SPP dosahuje hodnotu 1,4 mld. eur.
Poprosila by som, keď mi skončí čas, ešte tri minútky naviac, keby som mohla dostať, aby som mohla dokončiť svoj príspevok, ak budete všeobecne súhlasi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Na to by som musel požiadať o všeobecný súhlas.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Dobre, tak rýchlo pokračujem.
Dôsledkom, hodnota majetku má viac ako jednu miliardu. Avšak majetok sa bezpečnosť...
Pardon, tak môžem dokončiť štyri vety? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Štyri vety, nech sa páči.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Áno? Ďakujem pekne.
Dôsledkom, veľký problém je starnutie majetku vodných stavieb. Sú to niekoľkomiliónové podmienené výdavky na uchovanie bezpečnosti vodných stavieb, ktoré súvisia so starnutím. Tento materiál bol predložený vo vláde, avšak bol stiahnutý, pretože vláda sa nevedela chlapsky postaviť voči tomuto, tomuto problému, avšak je to veľké riziko, ktoré nám hrozí.
A úplne na záver rozpočet Environmentálneho fondu, ktorý, ktorý do roku 2021 predpokladá celkový prebytok na úrovni 1 mld. eur a v roku 2021 1,3 mld. Hospodárenie európsk..., Environmentálneho fondu je, naozaj si zaslúži lepšiu pozornosť a nielen, nielen vlády, ale, opakovane hovorím, aj výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pretože tieto prostriedky by mali byť vynakladané pre životné, pre ľudí a pre zabezpečenie ochrany životného prostredia a zmiernenie dopadov klímy na obyvateľov a na našu krajinu.
Ďakujem pekne.
A ešte teraz na záver prečítam pozmeňovací návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 sa mení takto: § 7 sa vypúšťa. Nasledujúci paragraf sa primerane prečísluje.
Ďakujem pekne za pozornosť aj za trpezlivosť tých, dve minútky.

Pani poslankyňa, zaujímavý príspevok, a teda najmä alebo teda okrem toho aj zaujímavá ukážka nezmyselnosti nášho rokovacieho poriadku, lebo keby si nestihla dokončiť a nebolo by ti umožnené o tú minútu dlhšie hovoriť, no tak si sa mohla na záver prihlásiť do rozpravy ústne a mohla si ešte ďalších desať minút hovoriť.
Takže ak ešte si chcela niečo dodať, tak pokojne vo faktickej v reakcii na mňa.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem, že si spomenula tam aj výkup pozemkov v chránených územiach, pretože myslím si, že to je veľký kameň úrazu nie iba u nás, ale aj v iných krajinách, kde to, samozrejme, že podľa mojich dostupných informácií, riešia celkom ináč. Tá priorita výkupu týchto štátnych území je niekde v iných finančných hodnotách ako v našich. U nás hovoríme o nejakých 200, 600, 800 eur na rok, že sa niečo z toho vykúpi, teraz v súčasnom stave je tam asi okolo nejakých 400 eura na rok.
Keď nechceme ísť touto cestou, aby sme boli teda vlastníkmi cez nákup týchto pozemkov, tak stále ja tu už asi tridsiatykrát hovorím, že poďme zameniť tie pozemky, aby, pán minister financií, ste nemali problém s financiami, pretože štátnych pozemkov, čo sa týka lesných alebo poľnohospodárskych, ešte máme, chvalabohu, dosť. Lesy Slovenskej republiky majú 700-tisíc hektárov, Slovenský pozemkový fond má ďalších 235-tisíc hektárov. Tam je prevažne poľnohospodárska pôda.
Poďme zamieňať tie pozemky, ktoré by mali byť štátne, kde máme ochranu prírody, aby sme netlačili na štátny rozpočet, aby sme nemuseli ťahať peniaze, a poďme zamieňať tieto pozemky, aby ľudia, ktorí majú tam obmedzené hospodárenie a využívanie svojho vlastníctva, majú obmedzené, aby týmto spôsobom boli kompenzovaní. Takže návod na použitie tu je, len neni ešte ochota.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ďakujem pekne. Hlavne zareagujem na kolegu Martina Fecka.
Áno, máš úplne, úplne pravdu, som zvedavá, či pán minister zareaguje, pretože v minulosti minister Kažimír sa hral na úlohu štatistu, že on, vlastne za to si zodpovedá každý rezort sám a že on nie je zodpovedný za to, čo tam oni si dajú. No myslím si, že to tak nie je, že vlastne predkladateľ zastrešuje všetkých jednotlivých, jednotlivých ministrov, ktorí by mali obhajovať návrh rozpočtu. A ja vidím v oblasti životného prostredia veľkú dieru v štátnom rozpočte, ktorá by, ktorá tam nie je pomenovaná a nad ktorou stále sa zatvárajú oči. A netýka sa to len výkupu a usporiadania pozemkov, ale, samozrejme, aj, pretože to je pre hlavne ochranu, ochranu prírody, ochranu lesov, ale aj využitie poľnohospodárskej pôdy absolútny základ, aby boli usporiadané majetkové, majetkové vzťahy.
Tá diera, diera v rozpočte v tých podmienených záväzkoch, v ktorých sa, akože hovorí sa, ťažko vyčísľujú, tak ich tam radšej nedáme, je to také skrývanie sa pred pravdou, ktorá nás jedného dňa, jedného dňa dopa..., á, dobehne. Pretože tie výdavky napríklad s dočisťovaním pitnej vody pre alebo podzemnej vody pre účely pitnej vody napríklad na Žitnom ostrove s tým, že sa nerieši toxický mrak, ktorý sa šíri z územia Bratislavy do tejto chránenej vodohospodárskej oblasti, bude čosi, čo bude pre výdavky verejnej správy absurdné a veľké a je teda na škodu, že to v rozpočte nie je.

Ďakujem. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda s veľkou slávou hovorila, že budeme mať vyrovnaný rozpočet, ale v skutočnosti vytvorila tento rok nový dlh vo výške okolo troch miliárd eur. Na budúci rok vláda hovorí o nižšom deficite, okolo pol, pol percenta HDP. Väčšina ekonomických odborníkov však upozorňuje, že rozpočet je jednoducho postavený na vode. Sú tam umelo navýšené príjmy a umelo znížené výdavky. A tak ako aj tento rok, aj budúci rok si bude museť vláda požičiať (musieť vláda požičať, pozn. red.) miliardy eur na finančných trhoch.
Ja rozumiem, keby si vláda požičavala (požičiavala, pozn. red.) na rozumné investície, na rozvoj krajiny, na rozvoj ľudského kapitálu, ale tak to nie je, pretože vláda si požičiava peniaze na základnú prevádzku štátu. A vidíme to v rozpočte na budúci rok. Výstavba a obnova nemocníc – pokles, výstavba a obnova ciest a železníc – pokles, podpora bývania – pokles. Toto je rozpočet sociálnej vlády SMER.
Slovensko sa stále viac zadlžuje a na úroky investorom do nášho dlhu platíme každý rok viac ako miliardu eur, čo sú obrovské peniaze. Miliarda eur len na to, aby sme splácali to, čo sme si napožičiavali.
Minulá kríza zvýšila dlh z 28 % na 50 % HDP, dnes je menší, ale ak by sa niekedy v budúcnosti ešte podobná kríza opakovala, potrebujeme sa postarať o ľudí. Potrebujeme, aby naše financie boli v dobrom stave, a počas krízy potrebujeme podporiť ekonomiku. Počas krízy sa jednoducho šetriť nedá. Šetriť sa dá vtedy, keď máme dobré časy.
Posledné roky v celej Európe hospodárstvo veľmi rýchlo rástlo, šlo o najlepšie obdobie za dlhé roky. Táto vláda však príležitosť premárnila a my nie sme za to, aby sme sa bezhlavo zadlžovali a Slovensko aby bolo v rukách zahraničných bánk, ktoré náš dlh nakupujú.
Teraz sa vyjadrím k tomu, prečo nemáme peniaze. Prečo v rozpočte nie sú peniaze, prečo máme taký obrovský schodok, prečo neustále dlh stúpa, prečo si neustále musíme požičiavať na základnú prevádzku štátu miliardu eur.
Pred pár dňami Najvyšší kontrolný úrad zverejnil záverečnú správu z kontroly elektronického výberu mýta. Tento tender bol realizovaný v roku, okolo roku 2008 za vlády Roberta Fica, dnes tu sedí v sále, teda mal by sedieť v sále, minister, ktorý je za toto zodpovedný, a ja si dovolím povedať, že tento tender bol jednou z najväčších zlodejín tohto storočia, minimálne jednou z najväčších zlodejín za existenciu Slovensk..., á, samostatného Slovenska.
Ja som sa mýtnemu tendru venovala už v roku 2014, keď som porovnávala prevádzku a efektívnosť mýta s Nemeckom a vtedy mi vyšlo, keď som robila prepočty, že v Nemecku je podobný výber mýta. Takisto to vyberá súkromná firma ako na Slovensku. Súkromná firma, ktorá spravuje mýto v Nemecku, tak si necháva, ako poplatok za prevádzku mýta si necháva, z toho objemu vybratého mýta si necháva 10-11 %; 10-11 %. Slovensko, kde takisto spravuje výber mýta súkromná firma, mimochodom so sídlom na Cypre, tak si necháva z výberu mýta momentálne polovicu z vybratých peňazí a boli roky, kedy si nechávali až 70 % z celkového vybratého mýta. Sedemdesiat percent išlo súkromnej spoločnosti so sídlom na Cypre. To znamená okolo 700 mil. eur, takmer miliarda eur.
A potom sa pýtame a hovoríme tu pánu ministrovi, že mal by zvýšiť trochu tam, mal by zvýšiť onam, prečo nám chýbajú peniaze na cesty, prečo nám chýbajú peniaze na nemocnice. Preto nám chýbajú, pretože táto vláda a vláda SMER-u a SNS realizuje takéto obrovské zlodejiny.
Keď novinári žiadali, aby bola zverejnená zmluva mýtneho tendra, pretože tam sú veľmi dôležité údaje, ktoré zverejnené nie sú, tak ministerstvo odmietlo. O čo sa jedná? Slovenská republika totiž už raz zaplatila celý systém mýta, zaplatila ho prvýkrát pri tej prevádzke, a keď si ho chce odkúpiť a za čo si ho bude môcť odkúpiť, tak tú sumu ministerstvo a táto vládna koalícia taja. A je dôvodné podozrenie, že ak by sme chceli realizovať výber mýta opätovne v réžii štátu, a ja tvrdím, že to by sme mali, tak buď zaplatíme tejto cyperskej firme opäť obrovské množstvo peňazí, sumu, ktorú sa nám boja ukázať, vládna koalícia, alebo všetko budeme museť (musieť, pozn. red.) postaviť nanovo. Takže ak sa pýtame, prečo peniaze chýbajú v rozpočte, pre toto.
Dneska zhodou okolností bola zverejnená ďalšia nahrávka, nahrávka Dobroslava Trnku s Počiatkom, s bývalým ministrom financií. A na tejto, na tejto nahrávke opätovne vidíme, ako táto zlodejská partia funguje. Minister Počiatek sa rozpráva o tom, ako sa mu podarilo, hľadala som také slušné slovo, alebo okradnúť štát, a teda všetkých občanov Slovenska, ako sa to podarilo Jánovi Slotovi, ktorý dodnes si svoje obrovské majetky užíva pri obrovskej emisnej kauze. A Dobroslav Trnka, ktorý by mal byť pilierom ochrany zákona a starať sa o dodržiavanie zákona, sa stará o to, ako tieto podvody zakryť a ako občanov oklamať a rozprávať im báchorky.
No. A teraz ešte jeden údaj na porovnanie, aká je táto sociálna vláda SMER-u sociálna, to znamená, na mýtny tender súkromnej firme - nehovorím to ja, hovorí to Najvyšší kontrolný úrad - ide o 706, okolo 700, viac ako 700 mil. eur. A pozrime sa teraz na rodinné prídavky, ja vám prečítam, ako sa zvyšovali rodinné prídavky za tejto sociálnej vlády SMER-u. V roku 2016 rodinné prídavky boli 23,52 eur, v roku 2017 23,52 eur, v roku 2018 23,68 eur, v roku 2019 24,34 eur a v roku 2020 24,95 eur. Čiže rodinné prídavky pre rodičov detí sa zvýšili za vládu tejto sociálnej, tejto sociálnej vlády strany SMER, sa zvýšili o závratných 143 centov; 1,43 za 4 roky sa zvýšili rodinné prídavky. Toto je sociálna vláda, ktorá sa stará o rodiny, o rodičov, ale, samozrejme, to nebráni tomu, aby sa rozkrádali verejné financie na obrovských tendroch a kauzách ako Lemikon.
Vyjadrím sa teraz k jednotlivým problémom v rozpočte. Keď sme dostali prvýkrát do rúk tento rozpočet, bolo jasné, že sú to zámerne prikrášlené čísla, ako som už hovorila. Dôvod, prečo sa vláda uchyľuje k týmto praktikám, je zrejmý, fiškálne pravidlá jej nedovolia predložiť rozpočet s vyšším deficitom ako 0,5 % HDP, hoci reálne hospodárenie štátu je od tohto cieľa na míle, na míle vzdialené.
Očakávali sme, že deficit rozpočtu aj na budúci rok prekoná miliardu eur, ale hodnotenie návrhu rozpočtu, ktoré predstavila nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, štátna inštitúcia, prekonáva aj naše najhoršie očakávania. Podľa analýz Rozpočtovej rady obsahuje rozpočet veľké riziká, vďaka ktorým by hospodárenie štátu bez prijatia dodatočných opatrení na budúci rok skončilo s deficitom až 1,8 mld. eur. A zároveň v ďalších rokoch by sa hospodárenie štátu malo ešte viac zhoršiť, v roku 2021 by mal deficit dosiahnuť viac než 2 mld. eur, v roku 2022 dokonca viac než 2,6 mld. eur. To znamená, že vláda zadlžuje naše deti, deti našich detí a vedie nás s politikou, akú robí predovšetkým Slovenská národná strana, ale aj strana SMER, vedie nás gréckou cestou. To znamená, že tak ako v Grécku, ak pôjdeme takýmto tempom a takýmto spôsobom prijímania opatrení, o tých dôchodkoch ešte budem hovoriť, ak pôjdeme takýmto spôsobom, skončíme ako v Grécku, kde sa museli drastickým spôsobom znižovať dôchodky, znižovať platy zamestnancov a bol problém s liekmi.
Rozpočtová rada zároveň skonštatovala, že hlavným dôvodom pre zhoršujúce hospodárenie vlády nie je spomaľujúca ekonomika, ale vládne opatrenie, to znamená, že vláda je priamo zodpovedná za to, ako rozpočet vyzerá. V rozpočte je evidentné nadhodnotenie príjmov, podhodnotenie výdavkov, ide napríklad o dividendy štátnych podnikov, hospodárenie Sociálnej poisťovne, envirofondu, samospráv, zdravotníckych zariadení. Inými slovami, sú to sfalšované čísla.
Vláda pred voľbami rozhadzuje, zadlžuje štát, zadlžuje naše deti a deti ich detí a tam, kde predpokladá šetrenie, sama šetrí tým najhorším možným spôsobom, teda na investíciách. Na investíciách, ktoré sú potrebné pre, preto, aby sme boli úspešná a prosperujúca krajina.
Takisto kriticky vnímame aj bankový odvod. Vláda sa na poslednú chvíľu snažila sanovať rozpočet tým, že zvýši bankový odvod, zdvojnásobila bankový odvod. Jednak je to mimoriadne nesystémové meniť, meniť to poslaneckými návrhmi, bez riadneho pripomienkového. A bankový odvod nie je určený predsa na to, aby financoval kampaň, politickú kampaň vládnych strán. Ak vláde vadí ziskovosť bankového sektora, mala by sa snažiť posilniť konkurenciu v sektore finančných služieb, pretože tam je vysoký stupeň koncentrácie. Vláda však napríklad robí pravý opak. Tento rok stopla prípravu novely zákona o cenných papieroch a investičných službách a znížiť zisk bánk v prospech zamestnancov by mohli silnejšie odbory v bankách, z čoho by profitovala štátna kasa. A, samozrejme, každé takéto nezmyselné opatrenie na konci dňa zaplatia ľudia. To znamená, že samozrejme, že banky sa budú správať trhovo a jednoducho prvé, čo urobia, budú, že zvýšia poplatky za vedenie bankových účtov všetkým občanom Slovenska, ktorí majú účty v bankách.
Ako to chcel vyriešiť Robert Fico, počuli sme jeho tlačovú konferenciu, kde povedal, že však ľudia nemusia si ukladať peniaze na účty. No neviem teda, či Robert Fico žije ešte v dobe kešu, ale jednoducho takéto, takýmto spôsobom sanovať rozpočet nie je možné.
Mimochodom vláda sa k vyrovnanému rozpočtu zaviazala vo svojom programovom opatrení a svoje vlast..., v programovom vyhlásení a svoje vlastné programové vyhlásenie vláda dlhodobo neplní.
Vládna koalícia nefunguje, ako to môžeme vidieť, predsedovia koaličných strán sabotujú prácu ministrov, občania Slovenska sú na dennej báze, ako je tomu aj dnes, oboznamovaní s neuveriteľnými kauzami, cez ktoré sú zo štátneho rozpočtu odlievané stámilióny eur, ako som už povedala, prostredníctvom mýtneho systému spoločnosti SkyToll.
Problémom je okrem korupcie aj nekompetentnosť a neriešenie problémov krajiny. A opakujem, táto vládna koalícia SMER, SNS nie je schopná riadne spravovať štát a za ich vlád boli tie najväčšie zlodejiny, kde sa okrádali občania.
My budeme, ja budem hlasovať proti tomuto rozpočtu. Ale chcem povedať, že každá normálna vláda by v prvom rade šetrila sama na sebe, na prevádzke štátu a snažila sa dávať peniaze občanom. Táto vláda, naopak, okráda občanov a peniaze úplne zbytočne rozhadzuje na nepotrebné veci.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, kolegyňa Remišová, výborné, výborné, zhrnula si to veľmi dobre. Ja by som chcel zareagovať na pár vecí, ktoré zazneli.
To mýto, veľmi dobre, že to tu zaznelo, pretože každý tu rozoberal nejaké oblasti a to mýto ešte tu, myslím, že nezaznelo, takže veľmi dobre, že si to vytiahla. Presne ten dôraz toho, sa mi páčil, ako si povedala, že preto vlastne chýbajú peniaze v rozpočte. Áno, pretože naozaj, však to je to, čo som aj tu hovoril, že tu bolo toľko darčekov, dostala táto vláda v peniazoch, či už to boli vyššie nadpríjmy, či už sú to peniaze, ktoré ležia pri nohách v rámci DPH, ktorú nevyberá, či už sú to v Útvare hodnoty za peniaze v opatreniach, alebo aj to kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré sme spomínali. Tu peniaze ležia pri nohách a vláda sa tu odvoláva na to, že, a toto je ďalší zdroj, ďalší zdroj, kde ležia peniaze, akurát ony ležia už na vačkoch, vo vačkoch rôznych oligarchov. A toto je úplne tragédia. A krásne porovnanie s tými rodinnými prídavkami alebo s rodičovským, s čímkoľvek, čo prirovnáme, ten nepomer. Veď 700 mil. je enormná, enormná suma. Keby sme to pretavili na nemocnice, tak za to by mohli byť tri nemocnice postavené a podobne.
Takže toto je úplne krásne odkryté, tá hanba tejto vlády. Som rád, že si vytiahla aj a poukázala si tiež na tú grécku cestu, pretože naozaj tých 2,5 % deficitu HDP, to nie je sranda, to nie je sranda, to sme už blízko k trom a toto sú presne, aj vôbec to, že sa ministerstvo financií uchýlilo k tomu, že začalo skresľovať tie údaje, že tam začalo klamať, to je tiež cesta, ktorou sa vydali vlastne toho času, toho času Gréci.
No a ten samotný dôchodkový systém, tam len poviem toľko, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že by sme mali mať prebytky na to, aby sme dokázali zafinancovať tie dôchodky ľuďom. To je práve to, že ľudia sa tešia, že budú mať dôchodky, že budú môcť ísť v 64 rokoch na dôchodok, ale keď pôjdu, dnes vidíme, že nebudú na to peniaze, nebudú na to peniaze.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Remišová, no tak aby sme nekrivdili SMER-u – sociálnej demokracii, tak tá kauza emisií bola predovšetkým kauzou SMER-u, či SNS, ako vyplýva aj z tej dnes zverejnenej nahrávky Jána Počiatka, vtedajšieho ministra financií, a Dobroslava Trnku, vtedajšieho generálneho prokurátora.
Ja by som zacitoval: „Ten Slota neuveriteľne zarobil. Vymyslel si nový kšeft, ktorý nikto nepoznal, a to je predaj emisných kvót,“ hovorí minister financií Počiatek niekedy v roku 2009. Predpredchodca alebo predpredpredpredchodca súčasného pána ministra. „On ti niekde vyňúral, že existujú také medzinárodné kvóty, ko..., ja som tiež netušil, že existujú, ten k... to niekde vysmrdel, vyňúral a predal to americkému, americko-japonskému vyj... konzorciu, dva celé miliardy.“ Obdivuje Slotu minister financií Počiatek. „Ten k... sa s tým už nej..., zobral motorovú pílu, to už bolo jedno, či to bolo draho, alebo lacno, ale predal to. Dve miliardy má! Ešte aj Fica oholil do p..., lebo nedal mu z toho polku, ale nejak inak ho domotal. Úplný kráľ,“ pokračuje Počiatek. Trnka sa nahlas smeje. Počiatek potom ešte hovorí, že Slota hrá iba na seba.
Čiže, áno, môžeme predpokladať, že v iných prípadoch takýchto podobných káuz to bolo na polku, alebo teda neviem presne, aké boli dohodnuté pomery v SMER-e – sociálnej demokracii, ale v tomto prípade, teda ktorý si spomínala, opakujem, aby sme tu kolegom zo SMER-u – sociálnej demokracie nekrivdili, tak tie emisie, tak tam, tam ich vynechali výnimočne (zasmiatie sa v sále) a SNS to skasla sama.