57. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
21.1.2020 o 15:15 hod.
Mgr.
Radoslav Pavelka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, pán predsedajúci, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa aj ja za poslancov Demokratickej strany vyjadril k uvedenému zákonu.
Na začiatku treba povedať, že tento zákon o pozemkových úpravách je, nie tento zákon, pozemkové úpravy je treba určite robiť a je veľmi dôležité, aby sa udiali a myslím, že všetci majitelia pozemkov na to dlhodobo čakali, pretože naozaj toto nie je v poriadku. Žiaľ, treba konštatovať, že zákon, ktorý bol prijatý a ktorý pani prezidentka teraz vrátila, nespĺňa tieto očakávania a určite nie je tým správnym.
Treba zdôrazniť, že sme za to, aby takéto pozemkové úpravy prebiehali na základe zákona, ktorý nebude nikoho diskriminovať, nebude nikoho zvýhodňovať a najmä na prvom mieste si bude ctiť vlastnícke právo vlastníka k jeho pozemkom. Zastávame názor, že tento zákon nie je dobrý a treba ho zmeniť, respektíve neprijať a ak zmeniť, tak tak, aby rešpektoval práva slovenských občanov, predovšetkým ich vlastnícke práva k pozemkom. Na túto skutočnosť sme poukazovali aj v minulosti pri prejednávaní tohto zákona. Znenie tohto zákona v znení, v akom bol prijatý, jednoznačne zvýhodňuje nájomcu pred vlastníkom, čo pokladáme za veľmi nešťastné a veľmi nesprávne.
Tento stav považujeme nielen za nesprávny v rovine logickej, ale je podľa nás aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zaručuje právo každého človeka na jeho súkromné vlastníctvo.
Ďalším problémom je tiež fakt, ktorý uvádza aj pani prezidentka, že Slovenská republika týmto zákonom nerešpektuje záväzky, ku ktorým sa zaviazala voči európskym inštitúciám. Dovolím si citovať časť vety, ktorú použila vo svojom odôvodnení. Citujem: "Zákon je nesúladný s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.". Uvedené skutočnosti sa snažili viacerí, predovšetkým opoziční poslanci upraviť alebo pozmeniť pozmeňujúcimi návrhmi pri prejednávaní tohto zákona v minulosti, žiaľ, tieto pozmeňovacie návrhy neboli akceptované, a preto ten zákon sa prijal v podobe, v akej je daný teraz. Tento zákon má aj ďalšie nedostatky a jedným z nich je skutočnosť, že informácie o procese vykonávania pozemkových úprav nedostanú všetci jeho účastníci priamo do rúk. Považujeme to naozaj za veľkú chybu a za zásah do vlastníckych práv majiteľov, keďže títo majitelia pozemkov sa reálne vlastne ani nemusia dozvedieť o tom, že sa s ich majetkom niečo robí a keďže, povedzme si to na rovinu, je veľký rozdiel, keď niečo sa dá formou ohlášky, resp. verejnej vyhlášky, o ktorej sa teda, ako som vravel, majitelia nemusia dozvedieť a ako, keď vám to príde priamo do vlastných rúk, kde si túto poštu prevezmete.
Jedná sa konkrétne o znenie zákona, ktoré hovorí o tom, že ak je v konaní o pozemkových úpravách počet účastníkov viac ako 20, tak sa tieto rozhodnutia doručujú vlastníkom, zdôrazňujeme vlastníkom, len formou vyhlášky a teda nie do osobných rúk, teda do vlastných rúk. Paradoxne, ako už spomínal aj môj predrečník, orgánom štátnej správy a samosprávy, teda Slovenskému pozemkovému fondu a dotknutej obci alebo vyššiemu územnému celku sa doručujú do vlastných rúk.
Na tomto príklade je úplne jasne vidieť, v akom postavení sa vďaka tomuto zákonu ocitá vlastník pozemkov, keď nie je pokladaný za rovnocenného v porovnaní s inými účastníkmi. S tým sa, samozrejme, nemôžeme stotožniť. V tomto prípade neobstojí ani tvrdenie, ktoré sme viackrát počuli pri prejednávaní zákona, že ak sa budú, ak sa bude vykonávať doručenie písomnosti každému účastníkovi osobne, tak by to celý proces výrazne spomalilo, dokonca, že predražilo. Naozaj nevidím v tom žiadnu logiku a preto s tým, samozrejme, tiež nemôžeme súhlasiť.
Ďalším problémom, ktorý máme pri tomto zákone, je viackrát podľa nás nelogické skracovanie viacerých lehôt z pôvodných 30 dní na 15. Napríklad najmarkantnejšie je to pri podávaní námietok. Naozaj tomu nerozumiem, prečo to vlastne je, na čo to je dobré? Pozemkové úpravy v takomto rozsahu robíme raz za 50 možno za 100 rokov a teraz ideme veľmi rýchlo skracovať čas na podávanie námietok, aby sme všetko zrazu veľmi urýchlili. To už v horizonte desiatok rokov nevieme dať všetkým zúčastneným stranám dostatočný čas na preštudovanie všetkých zmien? Naozaj to pokladám za veľmi nesprávne a veľmi nefér.
Pozemkové úpravy v tomto rozsahu sú výnimočné a preto prípadné, uvedené kvázi zdržania nepovažujeme za niečo, čo by sme mali kvôli akémusi vyššiemu cieľu považovať za prekážku celého procesu. Je však možné, že celé toto skracovanie termínov je úmyselné, aby bola možno zmenšená možnosť malým vlastníkom do tohto celého procesu zasahovať.
Rád by som tiež pripomenul asi najväčší problém celého zákona, a tým je prednostné právo. Čo vlastne tento termín znamená? Jednoducho povedané, aj po skončení pozemkových úprav, teda keď majiteľ bude mať svoj, pred tým svoje rozdrobené pozemky v jednom celku, musí, žiaľ, akceptovať prednostné právo nájomcu, ktorý predtým na týchto pozemkoch mal nájomnú zmluvu, čiže v platnosti ostávajú predchádzajúce nájomné zmluvy. Zákon predtým vravel, že po ukončení pozemkových úprav zaniknú súčasné nájomné zmluvy. Žiaľ, v procese prijímania tohto zákona bola vsunutá do tohto zákona veta, ktorá toto zamedzuje a podľa ktorej je teda prednostné právo nájomcu nad vlastníckym právom. Vlastník po pozemkových úpravách, kedy vznikne nový pozemok, bude vlastne šikanovaný, pretože podľa tohto zákona má súčasný užívateľ, nájomca pozemku, ktorý je len v nájme, prednostné právo naďalej na tejto pôde pôsobiť a vlastník s tým nemôže nič urobiť.
Ďalším problémom je tiež, že zostáva táto nájomná zmluva v platnosti v celku teda aj z ceny. Aj s cenou. Bez ohľadu na okolnosti a bez ohľadu na potreby či možnosti majiteľa pôdy.
Keď ministerstvo ohlásilo, že sa konečne začnú robiť tieto pozemkové úpravy, myslím, že veľmi veľa ľudí na Slovensku sa veľmi potešilo a myslím si, že už pri nástupe pani ministerky do pôsobenia pred teraz už štyrmi rokmi to mala byť jedna z prvých vecí, do ktorej sa mala pustiť, pretože naozaj je to treba ako soľ. Žiaľ, žiaľ, tento zákon dopadol tak, ako dopadol. Pokladáme teda naozaj veľmi zlé, že vlastník, vlastne vlastník, vlastníkovi sa obmedzuje právo na jeho vlastníctvo, keďže s ním nemôže nakladať ľubovoľne podľa seba. Vďaka tomuto zákonu sme v absurdnej situácii, kedy si vlastník pôdy na Slovensku nemôže rozhodnúť, ako s ňou naloží. So svojím vlastníctvom, na ktoré má nárok. A reálne tak môžu vzniknúť absurdné situácie, kedy vlastník pôdy bude mať možno možnosť prenajať svoju pôdu za výhodnejších podmienok niekomu inému a reálne to nebude môcť spraviť. Reálne tak môže prísť o vyšší zisk. Žiaľ, situácia je taká, že ani dokonca on sám na tejto pôde nemôže hospodáriť, pretože uplatňujeme už spomínané prednostné právo.
Ako som už spomínal, pokladáme toto prednostné právo za protiústavné a pripájam sa k výzve pani kolegyne, že pokiaľ bude schválený, teda respektíve bude prelomené veto pani prezidentky, tak sa pravdepodobne obrátime aj my na Ústavný súd, aby toto vyriešil a dal k tomu svoj podnet.
Záverom treba povedať, že aj na základe uvedeného poslanci za Demokratickú stranu nemôžu súhlasiť s uvedeným zákonom, a preto budeme podporovať veto pani prezidentky a budeme hlasovať za jej prijatie.
Je mi veľmi ľúto, že musím konštatovať, že tento zákon nerieši problém malých poľnohospodárov tak, aby sami mohli rozhodovať o svojej pôde, ale práve naopak, naďalej nahráva veľkým spoločnostiam a oligarchom, ktorí budú aj naďalej nadradení drobným vlastníkom pôdy a farmárom. Táto vláda a koalícia končí a ak koaliční poslanci prelomia veto prezidentky, tak si myslím, že prijatím tohto zákona ako posledného v tomto funkčnom období nemohli dať drobným poľnohospodárom a roľníkom lepší príklad, na koho strane stáli za celé štyri roky vládnutia.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
14:47
Vystúpenie v rozprave 14:47
Anna ZemanováNaša strana je známa tým, že sa orientujeme na podporu podnikateľského prostredia, vrátane podnikania v poľnohospodárstve, avšak nie je možné dávať práva z nájomcu, nájomcu nad práva vlastníka pôdy. Je ozaj zarážajúce počuť od ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v médiách, že proces pozemkových úprav trvá niekoľko rokov a vlastník počas tejto doby si môže dohľadať nájomcu a sa s ním dohodnúť, a nie naopak. Opakovane sme upozorňovali, že sa domnievame, že zákon vstupuje do ústavných práv nového vlastníka pôdy po pozemkových úpravách a diktuje mu, čo a s kým môže na svojom pozemku hospodáriť.
Naše slová a obavy vyjadrila aj pani prezidentka, ktorá vrátila schválený zákon do Národnej rady s odporúčaním neprijať zákon ako celok. Dovolím si poukázať aj na kritiku od pani prezidentky, žiaľ, v tomto volebnom období pomaly k bežnej praxi a síce, že pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi cez gestorský výbor došlo k novelám zákonov, ktoré obsahovo nesúviseli so samotným návrhom zákona. Označila, a celkom oprávnene, že takýto spôsob novelizácie nie je v súlade s princípom právnej istoty ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti. Treba však povedať, ak by toto bol len jediný dôvod, tak by pani prezidentka musela vrátiť takmer každý tretí zákon, ktorý schváli táto najmä koalícia, pretože, žiaľ, v tejto Národnej rade je to pomaly bežná prax.
Pani prezidentka poukázala na viaceré novelizačné body schváleného zákona, ktoré zhoršujú postavenie vlastníkov pozemkov, ktoré mali byť predmetom pozemkových úprav a sťažujú im uplatňovanie ich ústavou garantovaných práv v plnom rozsahu. Upozorňuje aj na zjavné porušenie princípu rovnosti a ochrany slabšej strany v prípade doručovania, resp. nedoručovanie rozhodnutia občanom, ak ich je viac ako 20 účastníkov, čo je prakticky vždy. Tak ako aj strana Sloboda a Solidarita aj pani prezidentka poukázala na možnú protiústavnosť novo schváleného znenia § 14 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách. Upozorňuje na možný nesúlad aj s medzinárodným právom.
Z tohto miesta chcem povedať, že v strane SaS za farmárov súkromne hospodáriacich roľníkov i podnikateľov v poľnohospodárstve, ktorí obhospodarúvajú pôdu v nájme, jasne bojujeme. Ale povedzme si pravdu, ani oni nie sú mimo diania pozemkových úprav. Počas celého procesu tí, čo majú pozemky v nájme, majú možnosť vyjednávať s budúcimi novými vlastníkmi tak, aby mohli uzatvoriť novú nájomnú zmluvu. Súkromné vlastníctvo musí mať prednosť pred nájmom. Pre stranu SaS majú pozemkové úpravy prioritu, avšak namiesto účelových noviel ich budeme vykonávať systematicky a systémovo v najväčšom možnom rozsahu, ak dostaneme dôveru v nadchádzajúcich voľbách.
Chcem zdôrazniť, že súčasná právna úprava, ktorá platí o pozemkových úpravách, je dostatočná na to, aby pozemkové úpravy prebiehali, aby sa realizovali v dostatočnej miere aj tým, že tento zákon by sa vrátil na nové rokovania, tak sa pozemkové úpravy nezastavia. Situácia chaosu vyhovuje špekulantom s pôdou a dnes nedostatok v termínoch zrealizovania pozemkových úprav tak tento chaos, tomuto chaosu pomáha.
Chcem pripomenúť, ako to bolo. Pripomeňme si, že socialistické výrobné vzťahy sa formovali na úkor súkromných vlastníkov zaberaním predmetov ich vlastníctva. Obmedzovanie vlastníctva poľnohospodárov uskutočňoval vtedajší Československý štát. Preto je plne opodstatnené, aby nápravu zjednával aj štát Slovenská republika ako právny nástupca Československého štátu na území Slovenska. Náprava nesmie byť predstieraná ani fiktívna. Faktická náprava vlastníctva na Slovensku naráža na nedostatok skutočnej vôle zjednať nápravu v právnom postavení vlastníkov, a to predovšetkým kvôli množstvu skrytých záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa dostali k užívaniu cudzieho majetku, čerpajú z neho ústavnoprávne nedôvodné výhody a príde im zaťažko vzdať sa takýchto výhod.
Názorným príkladom je aj táto schválená novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pozemkových úpravách. Zákon napráva konflikt záujmov medzi nájomcami pôdy a jej vlastníkmi v prospech nájomcov pôdy. Riešenie svojou podstatou popiera účely ochrany vlastníctva a vlastníkov, nezjednáva nápravu v deformovanom právnom postavení vlastníkov. Vlastníctvo k poľnohospodárskej pôde počas socializmu vo väčšine prípadov nebolo zrušené, bolo ale výrazne oslabené. Pozemky užívali Jednotné roľnícke družstvá. Vlastníkom, súkromným osobám sa iba formálne ponechávalo vlastnícke právo. Ústavný súd Slovenskej republiky obsah vlastníckeho práva stotožnil s obsahom, aký inštitút vlastníctva má od staroveku. Ústavný súd Slovenskej republiky toto poňatie po latinsky "uti frui habere disponére" vyjadril formuláciou "vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním".
Účelom pozemkových úprav realizovaných podľa zákona o pozemkových úpravách je okrem iného obnova panstva vlastníkov nad pôdou, návrat vlastníckych práv vlastníkom. K nim patrí aj možnosť disponovať predmetom vlastníctva, avšak tento účel predmetná novela zákona nenapĺňa.
Ustanovenie § 14 ods. 8 ponecháva obsahové prvky vlastníctva k dispozičnej sfére nájomcom pôdy. Stred záujmov vlastníkov a nájomcov sa upravuje uprednostnením záujmov nájomcov. Vlastníci naďalej zostávajú v právnom postavení, do ktorého ich uviedli zákony prijaté v ére socializmu, teda v stave predstieranej právnej ochrany. Ústava Slovenskej republiky v článku 20 zhodne s čl. 1 Protokolu č. 1 dohovoru zaručuje vlastníkom pôdy právnu ochranu. Určuje podmienky, aké sa musia dodržať pri každom zásahu do vlastníctva. Ústavné podmienky chránia vlastníkov pred vyvlastnením, ale aj pred obmedzujúcim zásahom do vlastníctva. Vždy musí ísť o zásah ustanovený zákonom vo verejnom záujme, v nevyhnutnom rozsahu a za primeranú náhradu, to je v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Obmedzenie vlastníkov sceľovaných pozemkov v ich právnom postavení nemožno rozumne odôvodniť verejným záujmom. Nie je dôvod predpokladať, že vlastníci pôdy sú z nejakého rozumného dôvodu nekvalifikovaní, či dokonca nespôsobilí disponovať pôdou podľa vlastného uváženia a na základe vlastného rozhodnutia a preto štát musí vykonať dispozíciu za nich vo svojom mene vo fáze tvorby práva, teda prijatím zákona. Cieľ zákona meniaceho a doplňujúceho zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, predložené, predloženého ako parlamentná tlač 1683 sceľovanie pozemkov, možno dosiahnuť bez toho, aby sa vlastníkom nepriznalo plné, plnohodnotné dispozičné právo k sceľovaným pozemkom. Naopak, obmedzenie vlastníkov sceľovaných pozemkov pri rešpektovaní zásady materiálneho právneho štátu je neuvážené, pretože sa musí upraviť tak, aby bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To znamená predovšetkým tak, aby sa pri ňom dodržali všetky ústavné podmienky ochrany vlastníctva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Dovoľte mi aj vysvetliť, prečo ten môj záver príhovoru reči v rozprave bol taký právnický. Pretože domnievame sa naozaj, že tento návrh zákona, tento zákon bol, je v rozpore s ústavou a v prípade, že bude prelomené veto pani prezidentky, zvážime podanie na Ústavný súd práve v týchto veciach, o ktorých som hovorila.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
21.1.2020 o 14:47 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pri uvádzaní novely zákona pani ministerka Matečná povedala, že legislatívnou zmenou dochádza k úprave § 14 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách a jeho zosúladenie s právnou úpravou § 13 ods. 2 zákona, týkajúcej sa úpravy nájomných vzťahov po ukončení pozemkových úprav. Pani ministerka uviedla, že navrhovaná legislatívna úprava tohto ustanovenia podporuje a reflektuje na stabilitu podnikateľského prostredia na pôde.
Naša strana je známa tým, že sa orientujeme na podporu podnikateľského prostredia, vrátane podnikania v poľnohospodárstve, avšak nie je možné dávať práva z nájomcu, nájomcu nad práva vlastníka pôdy. Je ozaj zarážajúce počuť od ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v médiách, že proces pozemkových úprav trvá niekoľko rokov a vlastník počas tejto doby si môže dohľadať nájomcu a sa s ním dohodnúť, a nie naopak. Opakovane sme upozorňovali, že sa domnievame, že zákon vstupuje do ústavných práv nového vlastníka pôdy po pozemkových úpravách a diktuje mu, čo a s kým môže na svojom pozemku hospodáriť.
Naše slová a obavy vyjadrila aj pani prezidentka, ktorá vrátila schválený zákon do Národnej rady s odporúčaním neprijať zákon ako celok. Dovolím si poukázať aj na kritiku od pani prezidentky, žiaľ, v tomto volebnom období pomaly k bežnej praxi a síce, že pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi cez gestorský výbor došlo k novelám zákonov, ktoré obsahovo nesúviseli so samotným návrhom zákona. Označila, a celkom oprávnene, že takýto spôsob novelizácie nie je v súlade s princípom právnej istoty ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti. Treba však povedať, ak by toto bol len jediný dôvod, tak by pani prezidentka musela vrátiť takmer každý tretí zákon, ktorý schváli táto najmä koalícia, pretože, žiaľ, v tejto Národnej rade je to pomaly bežná prax.
Pani prezidentka poukázala na viaceré novelizačné body schváleného zákona, ktoré zhoršujú postavenie vlastníkov pozemkov, ktoré mali byť predmetom pozemkových úprav a sťažujú im uplatňovanie ich ústavou garantovaných práv v plnom rozsahu. Upozorňuje aj na zjavné porušenie princípu rovnosti a ochrany slabšej strany v prípade doručovania, resp. nedoručovanie rozhodnutia občanom, ak ich je viac ako 20 účastníkov, čo je prakticky vždy. Tak ako aj strana Sloboda a Solidarita aj pani prezidentka poukázala na možnú protiústavnosť novo schváleného znenia § 14 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách. Upozorňuje na možný nesúlad aj s medzinárodným právom.
Z tohto miesta chcem povedať, že v strane SaS za farmárov súkromne hospodáriacich roľníkov i podnikateľov v poľnohospodárstve, ktorí obhospodarúvajú pôdu v nájme, jasne bojujeme. Ale povedzme si pravdu, ani oni nie sú mimo diania pozemkových úprav. Počas celého procesu tí, čo majú pozemky v nájme, majú možnosť vyjednávať s budúcimi novými vlastníkmi tak, aby mohli uzatvoriť novú nájomnú zmluvu. Súkromné vlastníctvo musí mať prednosť pred nájmom. Pre stranu SaS majú pozemkové úpravy prioritu, avšak namiesto účelových noviel ich budeme vykonávať systematicky a systémovo v najväčšom možnom rozsahu, ak dostaneme dôveru v nadchádzajúcich voľbách.
Chcem zdôrazniť, že súčasná právna úprava, ktorá platí o pozemkových úpravách, je dostatočná na to, aby pozemkové úpravy prebiehali, aby sa realizovali v dostatočnej miere aj tým, že tento zákon by sa vrátil na nové rokovania, tak sa pozemkové úpravy nezastavia. Situácia chaosu vyhovuje špekulantom s pôdou a dnes nedostatok v termínoch zrealizovania pozemkových úprav tak tento chaos, tomuto chaosu pomáha.
Chcem pripomenúť, ako to bolo. Pripomeňme si, že socialistické výrobné vzťahy sa formovali na úkor súkromných vlastníkov zaberaním predmetov ich vlastníctva. Obmedzovanie vlastníctva poľnohospodárov uskutočňoval vtedajší Československý štát. Preto je plne opodstatnené, aby nápravu zjednával aj štát Slovenská republika ako právny nástupca Československého štátu na území Slovenska. Náprava nesmie byť predstieraná ani fiktívna. Faktická náprava vlastníctva na Slovensku naráža na nedostatok skutočnej vôle zjednať nápravu v právnom postavení vlastníkov, a to predovšetkým kvôli množstvu skrytých záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa dostali k užívaniu cudzieho majetku, čerpajú z neho ústavnoprávne nedôvodné výhody a príde im zaťažko vzdať sa takýchto výhod.
Názorným príkladom je aj táto schválená novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pozemkových úpravách. Zákon napráva konflikt záujmov medzi nájomcami pôdy a jej vlastníkmi v prospech nájomcov pôdy. Riešenie svojou podstatou popiera účely ochrany vlastníctva a vlastníkov, nezjednáva nápravu v deformovanom právnom postavení vlastníkov. Vlastníctvo k poľnohospodárskej pôde počas socializmu vo väčšine prípadov nebolo zrušené, bolo ale výrazne oslabené. Pozemky užívali Jednotné roľnícke družstvá. Vlastníkom, súkromným osobám sa iba formálne ponechávalo vlastnícke právo. Ústavný súd Slovenskej republiky obsah vlastníckeho práva stotožnil s obsahom, aký inštitút vlastníctva má od staroveku. Ústavný súd Slovenskej republiky toto poňatie po latinsky "uti frui habere disponére" vyjadril formuláciou "vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním".
Účelom pozemkových úprav realizovaných podľa zákona o pozemkových úpravách je okrem iného obnova panstva vlastníkov nad pôdou, návrat vlastníckych práv vlastníkom. K nim patrí aj možnosť disponovať predmetom vlastníctva, avšak tento účel predmetná novela zákona nenapĺňa.
Ustanovenie § 14 ods. 8 ponecháva obsahové prvky vlastníctva k dispozičnej sfére nájomcom pôdy. Stred záujmov vlastníkov a nájomcov sa upravuje uprednostnením záujmov nájomcov. Vlastníci naďalej zostávajú v právnom postavení, do ktorého ich uviedli zákony prijaté v ére socializmu, teda v stave predstieranej právnej ochrany. Ústava Slovenskej republiky v článku 20 zhodne s čl. 1 Protokolu č. 1 dohovoru zaručuje vlastníkom pôdy právnu ochranu. Určuje podmienky, aké sa musia dodržať pri každom zásahu do vlastníctva. Ústavné podmienky chránia vlastníkov pred vyvlastnením, ale aj pred obmedzujúcim zásahom do vlastníctva. Vždy musí ísť o zásah ustanovený zákonom vo verejnom záujme, v nevyhnutnom rozsahu a za primeranú náhradu, to je v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Obmedzenie vlastníkov sceľovaných pozemkov v ich právnom postavení nemožno rozumne odôvodniť verejným záujmom. Nie je dôvod predpokladať, že vlastníci pôdy sú z nejakého rozumného dôvodu nekvalifikovaní, či dokonca nespôsobilí disponovať pôdou podľa vlastného uváženia a na základe vlastného rozhodnutia a preto štát musí vykonať dispozíciu za nich vo svojom mene vo fáze tvorby práva, teda prijatím zákona. Cieľ zákona meniaceho a doplňujúceho zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, predložené, predloženého ako parlamentná tlač 1683 sceľovanie pozemkov, možno dosiahnuť bez toho, aby sa vlastníkom nepriznalo plné, plnohodnotné dispozičné právo k sceľovaným pozemkom. Naopak, obmedzenie vlastníkov sceľovaných pozemkov pri rešpektovaní zásady materiálneho právneho štátu je neuvážené, pretože sa musí upraviť tak, aby bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To znamená predovšetkým tak, aby sa pri ňom dodržali všetky ústavné podmienky ochrany vlastníctva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Dovoľte mi aj vysvetliť, prečo ten môj záver príhovoru reči v rozprave bol taký právnický. Pretože domnievame sa naozaj, že tento návrh zákona, tento zákon bol, je v rozpore s ústavou a v prípade, že bude prelomené veto pani prezidentky, zvážime podanie na Ústavný súd práve v týchto veciach, o ktorých som hovorila.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
14:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:59
Martin FeckoVystúpenie s faktickou poznámkou
21.1.2020 o 14:59 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ďakujem, pani kolegyňa za vystúpenie, kde vlastne si doplnila to moje a som rád, že si tiež povedala, že asi budeme zvažovať podanie na Ústavný súd, takže máme asi rovnaké zmýšľanie. Dúfam, že môžme to aj doporučiť pani prezidentke, ale samozrejme, my sme poslanci, takže v prvom rade z našich radov, keď chceme, tak by sa malo nejak zgrupovať tých 30 poslancov, aby sme to ešte stihli. Takže ďakujem veľmi pekne za doplnenie.
Rozpracované
15:00
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:00
Ján KvorkaPani prezidentka 20. decembra 2019 vrátila na opätovné prerokovanie zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol schválený v Národnej rade Slovenskej republiky 27. 11. 2019. Pri vrátení tohto zákona pani prezidentka uviedla, že Národná rada nerešpektovala pri schvaľovaní zákona zásadné pravidlá tvorby právnych predpisov, pričom dodáva, že riadny zákonodarný proces v sebe zahŕňa všetky prvky posudzovania vplyvov odôvodnenia návrhu zákona, diskusie k zákonu, ktoré slúžia ako garancia kvality, dôveryhodnosti a legitimity prijímanej legislatívy.
Nedá mi nereagovať na pripomienky pani prezidentky, ktoré vzniesla k samotnému legislatívnemu procesu, ktorý predchádzal zákonu, a som presvedčený, že každá príprava zákona z časového hľadiska pozostáva z jednotlivých fáz a v každom jednom prípade ide o štandardný a zákonom predpísaný legislatívny postup, ktorý v sebe zahŕňa. Vypracovanie predbežnej informácie o príprave návrhu zákona, vnútorné pripomienkovanie prebiehajúce u predkladateľa, predbežné pripomienkové konanie, medzirezortné pripomienkové konanie, rokovanie v legislatívnej rade vlády a v hospodárskej rade vlády a rokovanie samotnej vlády Slovenskej republiky.
Samozrejme, každé uvedené legislatívne štádium v sebe zahŕňa vysporiadanie sa so vznesenými pripomienkami a trvá približne trištvrte roka, kým sa samotný zákon v podobe vládneho zákona (správne "vládneho návrhu", pozn. red.) dostane na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky. Na margo vznesenej pripomienky pani prezidentky chcem uviesť, že na samotný zákon, ktorý Národná rada schválila 27. 11. 2019, je potrebné sa pozerať zo širšieho uhla pohľadu, nakoľko legislatívna úprava, ktorá nastoľuje právne riešenie problematiky, bola spracovaná v dvoch nelegislatívnych strategických materiáloch. Návrh stavu na riešenie pozemkových úprav je ako prvý a po druhé je návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav Slovenskej republiky. Rád by som poznamenal, že prípravu týchto dvoch nelegislatívnych materiálov, ktoré boli schválené vládou Slovenskej republiky v časovom rozpätí v rokoch 2018 a 2019, považujem za podstatné uviesť, že problematika spracovaná v uvedených materiáloch bola výsledkom niekoľkých diskusií okrúhlych stolov, či už so zainteresovanými odborníkmi v danej oblasti, ako aj so zástupcami z odbornej diskusie. V prípade samotného zákona bol dodržaný štandardný legislatívny postup spolu s dodržaním základných princípov a tieto princípy by som tuná mohol vymenovať, ale pre krátkosť času nebudem o nich hovoriť.
V súvislosti s pripomienkami pani prezidentky, že z 39 zásadných pripomienok nebolo akceptovaných až 17 pripomienok, považujem aspoň v skratke objasniť. Uverejňovanie vyhodnotenia pripomienok v systéme Slov-lex, materiál, návrh zákona spolu s prílohami bol zverejnený v rámci medzirezortného pripomienkového konania na stránke Slov-lexu. Tento systém funguje na princípe, že pokiaľ subjekt uplatní zásadnú pripomienku, systém ju automaticky ako zásadnú vyhodnotí a označí veľkým písmenom Z. Nie je preto možné v záujme predísť úpravám takto označenú pripomienku už opraviť. V rámci vyhodnotenia pripomienok je preto potrebné prejsť do časti vyhodnotenie a prečítať samotné vyhodnotenie konkrétnej pripomienky. Pokiaľ by zo strany pani prezidentky k tomu došlo, jednoznačne by musela dospieť k rovnakému záveru, že vo všetkých prípadoch zásadných pripomienok, ktoré boli označené ako neakceptované, došlo v rámci ich prerokovania zo strany ich predkladateľa k ich preklasifikovaniu na obyčajné, resp. k ich stiahnutiu, takže na záver nezostali žiadne neakceptované zásadné pripomienky, na ktorých by predkladateľ trval. Uvedenej skutočnosti zároveň zodpovedá aj fakt, že v čase, keď bol zákon v podobe návrhu zákona predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky, bol bez rozporov.
Pokiaľ ide o doplnenie čl. 2, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, tzv. katastrálny zákon, v znení neskorších predpisov vo vzťahu vzájomnej súvislosti k zákonu 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v skratke si dovolím ozrejmiť súvislé prepojenie týchto dvoch zákonov. Budem vychádzať z pojmu, čo sú pozemkové úpravy. Pod pozemkovými úpravami rozumieme sceľovanie, parceláciu, usporiadanie pozemkov, rozmiestňovanie druhov pozemkov, optimalizácia tvaru a sprístupnenie všetkých pozemkov a s tým súvisiaci výkon právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, ekologických a iných opatrení s cieľom zlepšiť výrobu a prevádzkové pomery v krajine, zlepšiť životné podmienky a usporiadať vlastnícke vzťahy k pôde na príslušnom upravovanom území.
Skúste si predstaviť situáciu, že zhotoviteľ vykonávajúci pozemkové úpravy potrebuje napríklad pre účel zostavenia registra pôvodného stavu údaje z katastra nehnuteľností. Žijeme v digitálnej dobe a v snahe ušetriť čas požiada kataster nehnuteľností prostredníctvom elektronického podania o relevantné informácie, či už z popisných informácií katastra z nehnuteľností, alebo zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o úpravu čl. 1 a bodu 29, dovoľte mi zacitovať súčasnú úpravu: "§ 8 ods. 4 zákona 330/1991 Zb. «ak je menej ako 50 účastníkov konania, rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav sa im doručí do vlastných rúk, v ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje verejnou vyhláškou»." Podľa názoru pani prezidentky sa jeho novelizáciou zhoršuje postavenie vlastníkov.
Dovolím si s týmto názorom nesúhlasiť, pretože v prípade pozemkových úprav v celom katastrálnom území, ktoré sa teraz rozbiehajú a prebehnú postupne vo všetkých katastroch na Slovensku, je počet účastníkov niekoľko stoviek až tisíc. Takže nie je dôležité, či je v tomto ustanovení hranica 50 alebo 20 účastníkov, pretože rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav sa im doručí rovnako verejnou vyhláškou. Pokiaľ ide o novú úpravu, došlo k zníženiu počtu účastníkov konania z 50 na 20 a zároveň sa jednoznačne vymedzilo, kedy sa uplatní doručovanie do vlastných rúk a kedy doručovanie verejnou vyhláškou.
Na margo vznesenej pripomienky pani prezidentky ohľadom zjavného porušenia princípu rovnosti a ochrany slabšej strany chcem ešte upriamiť pozornosť na samotné rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav. V tomto konkrétnom prípade chcem poukázať na to, že ide o úplne prvé rozhodnutie, ktoré vo svojej výrokovej časti oznamuje, že v danom katastrálnom území dôjde k povoleniu alebo k nariadeniu pozemkových úprav. V žiadnom prípade nejde, ako to bolo prezentované, o rozhodnutie, ktorým by sa odnímalo vlastníctvo vlastníkovi pozemkov, resp. dochádzalo k jeho vyvlastneniu či inej ujme na jeho právach. V ďalšom procese pozemkových úprav je vlastník stále informovaný, má možnosť vyjadrovať sa, uplatniť svoje námietky v rámci registra pôvodného stavu všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia, zásadám umiestnenia nových pozemkov, návrhu nového stavu a tak ďalej a tak ďalej. Dôležité písomnosti sa mu doručujú do vlastných rúk a jeho práva v konaní pozemkových úprav sú garantované.
Čo sa týka ďalšej pripomienky pani prezidentky, konkrétne k čl. 1 bodu 69, konkrétne úprava § 14 ods. 8 zákona 330/1991 Zb. legislatívna úprava tohto ustanovenia podporuje a reflektuje na stabilitu podnikateľského prostredia na pôde, pričom vychádza aj zo záverov prijatých v dokumente Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý bol schválený na rokovaní vlády 27. júna 2018.
Zazneli názory, že toto ustanovenie prináša dlhodobé konzervovanie existujúcich nájomných vzťahov na úkor nových záujemcov o hospodárenie na pôde. Môžem však konštatovať, že opak je pravdou. Ustanovenie § 14 ods. 8 predkladá dve zmeny, ktorých cieľom je na jednej strane zachovať stabilitu podnikania na pôde, a na druhej strane vytvoriť priestor pre nových, najmä mladých poľnohospodárov.
Prvá zmena spočíva v tom, že predmetné ustanovenie sa upravuje tak, že po pozemkových úpravách má doterajší nájomca právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy iba na čas do skončenia pôvodnej nájomnej zmluvy. Druhá ešte podstatnejšia zmena spočíva v tom, že právo doterajšieho nájomcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy k novým pozemkom nevzniká, ak chce ich vlastník na týchto pozemkoch hospodáriť sám, alebo ak chce takéto pozemky prenajať jemu blízkej osobe alebo právnickej osobe, ktorej je členom alebo spoločníkom. Takto navrhovaná zmena výrazne posilní možnosť pre nových záujemcov hospodáriť na pôde, a to najmä formou rodinných fariem.
Zároveň chcem poukázať aj na pripomienku pani prezidentky a chcem poukázať, že citovaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, urbárska obec Trenčianske Biskupice verzus Slovensko 27 z 27. novembra 2007 diametrálne rieši inú právnu skutočnosť a nesúvisí s § 14 ods. 8 zákona. Citovaný rozsudok, ktorý pani prezidentka uvádza, riešil úplne iný prípad. V prípade uvedeného rozsudku išlo o to, že sťažovateľ namietal hodnotu náhradných pozemkov, ktoré dostal za svoje pozemky v záhradkovej osade. Pani prezidentka vyslovila názor, že predložené riešenie nepovažuje vzhľadom na rozsah a závažnosť problémov v oblasti vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov za dostatočne komplexné, prepracované a v plnej miere rešpektujúce ústavnoprávne zásady ochrany vlastníckeho práva. Na záver konštatuje, že je potrebné, aby úpravy vlastníckych a iných vzťahov k pozemkom boli urobené precízne na základe širokej odbornej diskusie, aby pri nich nevznikali pochybnosti o ich súlade s ústavou a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Musím povedať, že tento zákon je urobený precízne. Je výsledkom širokej odbornej diskusie, čo podporili v uplynulých dňoch svojimi vyhláseniami aj odborné organizácie geodetov či poľnohospodárov, jednoznačne zlepšuje stav v oblasti vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemkom a spomínané pochybnosti sú vytvárané umelo, možno z nepochopenia a možno z iných pohnútok.
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si dovoľujem požiadať o opätovné schválenie zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
21.1.2020 o 15:00 hod.
Ján Kvorka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem v úvode povedať, že k tomuto zákonu dneska bolo toho povedané až-až, či už myslím na výbore, ktorý sme mali, aj gestorský aj normálny, alebo už tuná aj v pléne a nie so všetkým sa dá súhlasiť, alebo som presvedčený o tom, že mám na to troška iný názor, ako aj moji predchodcovia, alebo aj to, k čomu sa vyjadrila pani prezidentka. Preto vás poprosím, dovoľte, aby som sa vyjadril k tejto téme a predostrel svoj názor a svoje výhrady k tomu, čo pani prezidentka uviedla, pretože na základe toho potom aj daný zákon vrátila späť na prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani prezidentka 20. decembra 2019 vrátila na opätovné prerokovanie zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol schválený v Národnej rade Slovenskej republiky 27. 11. 2019. Pri vrátení tohto zákona pani prezidentka uviedla, že Národná rada nerešpektovala pri schvaľovaní zákona zásadné pravidlá tvorby právnych predpisov, pričom dodáva, že riadny zákonodarný proces v sebe zahŕňa všetky prvky posudzovania vplyvov odôvodnenia návrhu zákona, diskusie k zákonu, ktoré slúžia ako garancia kvality, dôveryhodnosti a legitimity prijímanej legislatívy.
Nedá mi nereagovať na pripomienky pani prezidentky, ktoré vzniesla k samotnému legislatívnemu procesu, ktorý predchádzal zákonu, a som presvedčený, že každá príprava zákona z časového hľadiska pozostáva z jednotlivých fáz a v každom jednom prípade ide o štandardný a zákonom predpísaný legislatívny postup, ktorý v sebe zahŕňa. Vypracovanie predbežnej informácie o príprave návrhu zákona, vnútorné pripomienkovanie prebiehajúce u predkladateľa, predbežné pripomienkové konanie, medzirezortné pripomienkové konanie, rokovanie v legislatívnej rade vlády a v hospodárskej rade vlády a rokovanie samotnej vlády Slovenskej republiky.
Samozrejme, každé uvedené legislatívne štádium v sebe zahŕňa vysporiadanie sa so vznesenými pripomienkami a trvá približne trištvrte roka, kým sa samotný zákon v podobe vládneho zákona (správne "vládneho návrhu", pozn. red.) dostane na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky. Na margo vznesenej pripomienky pani prezidentky chcem uviesť, že na samotný zákon, ktorý Národná rada schválila 27. 11. 2019, je potrebné sa pozerať zo širšieho uhla pohľadu, nakoľko legislatívna úprava, ktorá nastoľuje právne riešenie problematiky, bola spracovaná v dvoch nelegislatívnych strategických materiáloch. Návrh stavu na riešenie pozemkových úprav je ako prvý a po druhé je návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav Slovenskej republiky. Rád by som poznamenal, že prípravu týchto dvoch nelegislatívnych materiálov, ktoré boli schválené vládou Slovenskej republiky v časovom rozpätí v rokoch 2018 a 2019, považujem za podstatné uviesť, že problematika spracovaná v uvedených materiáloch bola výsledkom niekoľkých diskusií okrúhlych stolov, či už so zainteresovanými odborníkmi v danej oblasti, ako aj so zástupcami z odbornej diskusie. V prípade samotného zákona bol dodržaný štandardný legislatívny postup spolu s dodržaním základných princípov a tieto princípy by som tuná mohol vymenovať, ale pre krátkosť času nebudem o nich hovoriť.
V súvislosti s pripomienkami pani prezidentky, že z 39 zásadných pripomienok nebolo akceptovaných až 17 pripomienok, považujem aspoň v skratke objasniť. Uverejňovanie vyhodnotenia pripomienok v systéme Slov-lex, materiál, návrh zákona spolu s prílohami bol zverejnený v rámci medzirezortného pripomienkového konania na stránke Slov-lexu. Tento systém funguje na princípe, že pokiaľ subjekt uplatní zásadnú pripomienku, systém ju automaticky ako zásadnú vyhodnotí a označí veľkým písmenom Z. Nie je preto možné v záujme predísť úpravám takto označenú pripomienku už opraviť. V rámci vyhodnotenia pripomienok je preto potrebné prejsť do časti vyhodnotenie a prečítať samotné vyhodnotenie konkrétnej pripomienky. Pokiaľ by zo strany pani prezidentky k tomu došlo, jednoznačne by musela dospieť k rovnakému záveru, že vo všetkých prípadoch zásadných pripomienok, ktoré boli označené ako neakceptované, došlo v rámci ich prerokovania zo strany ich predkladateľa k ich preklasifikovaniu na obyčajné, resp. k ich stiahnutiu, takže na záver nezostali žiadne neakceptované zásadné pripomienky, na ktorých by predkladateľ trval. Uvedenej skutočnosti zároveň zodpovedá aj fakt, že v čase, keď bol zákon v podobe návrhu zákona predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky, bol bez rozporov.
Pokiaľ ide o doplnenie čl. 2, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, tzv. katastrálny zákon, v znení neskorších predpisov vo vzťahu vzájomnej súvislosti k zákonu 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v skratke si dovolím ozrejmiť súvislé prepojenie týchto dvoch zákonov. Budem vychádzať z pojmu, čo sú pozemkové úpravy. Pod pozemkovými úpravami rozumieme sceľovanie, parceláciu, usporiadanie pozemkov, rozmiestňovanie druhov pozemkov, optimalizácia tvaru a sprístupnenie všetkých pozemkov a s tým súvisiaci výkon právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, ekologických a iných opatrení s cieľom zlepšiť výrobu a prevádzkové pomery v krajine, zlepšiť životné podmienky a usporiadať vlastnícke vzťahy k pôde na príslušnom upravovanom území.
Skúste si predstaviť situáciu, že zhotoviteľ vykonávajúci pozemkové úpravy potrebuje napríklad pre účel zostavenia registra pôvodného stavu údaje z katastra nehnuteľností. Žijeme v digitálnej dobe a v snahe ušetriť čas požiada kataster nehnuteľností prostredníctvom elektronického podania o relevantné informácie, či už z popisných informácií katastra z nehnuteľností, alebo zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o úpravu čl. 1 a bodu 29, dovoľte mi zacitovať súčasnú úpravu: "§ 8 ods. 4 zákona 330/1991 Zb. «ak je menej ako 50 účastníkov konania, rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav sa im doručí do vlastných rúk, v ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje verejnou vyhláškou»." Podľa názoru pani prezidentky sa jeho novelizáciou zhoršuje postavenie vlastníkov.
Dovolím si s týmto názorom nesúhlasiť, pretože v prípade pozemkových úprav v celom katastrálnom území, ktoré sa teraz rozbiehajú a prebehnú postupne vo všetkých katastroch na Slovensku, je počet účastníkov niekoľko stoviek až tisíc. Takže nie je dôležité, či je v tomto ustanovení hranica 50 alebo 20 účastníkov, pretože rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav sa im doručí rovnako verejnou vyhláškou. Pokiaľ ide o novú úpravu, došlo k zníženiu počtu účastníkov konania z 50 na 20 a zároveň sa jednoznačne vymedzilo, kedy sa uplatní doručovanie do vlastných rúk a kedy doručovanie verejnou vyhláškou.
Na margo vznesenej pripomienky pani prezidentky ohľadom zjavného porušenia princípu rovnosti a ochrany slabšej strany chcem ešte upriamiť pozornosť na samotné rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav. V tomto konkrétnom prípade chcem poukázať na to, že ide o úplne prvé rozhodnutie, ktoré vo svojej výrokovej časti oznamuje, že v danom katastrálnom území dôjde k povoleniu alebo k nariadeniu pozemkových úprav. V žiadnom prípade nejde, ako to bolo prezentované, o rozhodnutie, ktorým by sa odnímalo vlastníctvo vlastníkovi pozemkov, resp. dochádzalo k jeho vyvlastneniu či inej ujme na jeho právach. V ďalšom procese pozemkových úprav je vlastník stále informovaný, má možnosť vyjadrovať sa, uplatniť svoje námietky v rámci registra pôvodného stavu všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia, zásadám umiestnenia nových pozemkov, návrhu nového stavu a tak ďalej a tak ďalej. Dôležité písomnosti sa mu doručujú do vlastných rúk a jeho práva v konaní pozemkových úprav sú garantované.
Čo sa týka ďalšej pripomienky pani prezidentky, konkrétne k čl. 1 bodu 69, konkrétne úprava § 14 ods. 8 zákona 330/1991 Zb. legislatívna úprava tohto ustanovenia podporuje a reflektuje na stabilitu podnikateľského prostredia na pôde, pričom vychádza aj zo záverov prijatých v dokumente Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý bol schválený na rokovaní vlády 27. júna 2018.
Zazneli názory, že toto ustanovenie prináša dlhodobé konzervovanie existujúcich nájomných vzťahov na úkor nových záujemcov o hospodárenie na pôde. Môžem však konštatovať, že opak je pravdou. Ustanovenie § 14 ods. 8 predkladá dve zmeny, ktorých cieľom je na jednej strane zachovať stabilitu podnikania na pôde, a na druhej strane vytvoriť priestor pre nových, najmä mladých poľnohospodárov.
Prvá zmena spočíva v tom, že predmetné ustanovenie sa upravuje tak, že po pozemkových úpravách má doterajší nájomca právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy iba na čas do skončenia pôvodnej nájomnej zmluvy. Druhá ešte podstatnejšia zmena spočíva v tom, že právo doterajšieho nájomcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy k novým pozemkom nevzniká, ak chce ich vlastník na týchto pozemkoch hospodáriť sám, alebo ak chce takéto pozemky prenajať jemu blízkej osobe alebo právnickej osobe, ktorej je členom alebo spoločníkom. Takto navrhovaná zmena výrazne posilní možnosť pre nových záujemcov hospodáriť na pôde, a to najmä formou rodinných fariem.
Zároveň chcem poukázať aj na pripomienku pani prezidentky a chcem poukázať, že citovaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, urbárska obec Trenčianske Biskupice verzus Slovensko 27 z 27. novembra 2007 diametrálne rieši inú právnu skutočnosť a nesúvisí s § 14 ods. 8 zákona. Citovaný rozsudok, ktorý pani prezidentka uvádza, riešil úplne iný prípad. V prípade uvedeného rozsudku išlo o to, že sťažovateľ namietal hodnotu náhradných pozemkov, ktoré dostal za svoje pozemky v záhradkovej osade. Pani prezidentka vyslovila názor, že predložené riešenie nepovažuje vzhľadom na rozsah a závažnosť problémov v oblasti vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov za dostatočne komplexné, prepracované a v plnej miere rešpektujúce ústavnoprávne zásady ochrany vlastníckeho práva. Na záver konštatuje, že je potrebné, aby úpravy vlastníckych a iných vzťahov k pozemkom boli urobené precízne na základe širokej odbornej diskusie, aby pri nich nevznikali pochybnosti o ich súlade s ústavou a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Musím povedať, že tento zákon je urobený precízne. Je výsledkom širokej odbornej diskusie, čo podporili v uplynulých dňoch svojimi vyhláseniami aj odborné organizácie geodetov či poľnohospodárov, jednoznačne zlepšuje stav v oblasti vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemkom a spomínané pochybnosti sú vytvárané umelo, možno z nepochopenia a možno z iných pohnútok.
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si dovoľujem požiadať o opätovné schválenie zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
15:15
Vystúpenie v rozprave 15:15
Radoslav PavelkaNa začiatku treba povedať, že tento zákon o pozemkových úpravách je, nie tento zákon, pozemkové úpravy je treba určite robiť a je veľmi dôležité, aby sa udiali a myslím, že všetci majitelia pozemkov na to dlhodobo čakali, pretože naozaj toto nie je v...
Na začiatku treba povedať, že tento zákon o pozemkových úpravách je, nie tento zákon, pozemkové úpravy je treba určite robiť a je veľmi dôležité, aby sa udiali a myslím, že všetci majitelia pozemkov na to dlhodobo čakali, pretože naozaj toto nie je v poriadku. Žiaľ, treba konštatovať, že zákon, ktorý bol prijatý a ktorý pani prezidentka teraz vrátila, nespĺňa tieto očakávania a určite nie je tým správnym.
Treba zdôrazniť, že sme za to, aby takéto pozemkové úpravy prebiehali na základe zákona, ktorý nebude nikoho diskriminovať, nebude nikoho zvýhodňovať a najmä na prvom mieste si bude ctiť vlastnícke právo vlastníka k jeho pozemkom. Zastávame názor, že tento zákon nie je dobrý a treba ho zmeniť, respektíve neprijať a ak zmeniť, tak tak, aby rešpektoval práva slovenských občanov, predovšetkým ich vlastnícke práva k pozemkom. Na túto skutočnosť sme poukazovali aj v minulosti pri prejednávaní tohto zákona. Znenie tohto zákona v znení, v akom bol prijatý, jednoznačne zvýhodňuje nájomcu pred vlastníkom, čo pokladáme za veľmi nešťastné a veľmi nesprávne.
Tento stav považujeme nielen za nesprávny v rovine logickej, ale je podľa nás aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zaručuje právo každého človeka na jeho súkromné vlastníctvo.
Ďalším problémom je tiež fakt, ktorý uvádza aj pani prezidentka, že Slovenská republika týmto zákonom nerešpektuje záväzky, ku ktorým sa zaviazala voči európskym inštitúciám. Dovolím si citovať časť vety, ktorú použila vo svojom odôvodnení. Citujem: "Zákon je nesúladný s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.". Uvedené skutočnosti sa snažili viacerí, predovšetkým opoziční poslanci upraviť alebo pozmeniť pozmeňujúcimi návrhmi pri prejednávaní tohto zákona v minulosti, žiaľ, tieto pozmeňovacie návrhy neboli akceptované, a preto ten zákon sa prijal v podobe, v akej je daný teraz. Tento zákon má aj ďalšie nedostatky a jedným z nich je skutočnosť, že informácie o procese vykonávania pozemkových úprav nedostanú všetci jeho účastníci priamo do rúk. Považujeme to naozaj za veľkú chybu a za zásah do vlastníckych práv majiteľov, keďže títo majitelia pozemkov sa reálne vlastne ani nemusia dozvedieť o tom, že sa s ich majetkom niečo robí a keďže, povedzme si to na rovinu, je veľký rozdiel, keď niečo sa dá formou ohlášky, resp. verejnej vyhlášky, o ktorej sa teda, ako som vravel, majitelia nemusia dozvedieť a ako, keď vám to príde priamo do vlastných rúk, kde si túto poštu prevezmete.
Jedná sa konkrétne o znenie zákona, ktoré hovorí o tom, že ak je v konaní o pozemkových úpravách počet účastníkov viac ako 20, tak sa tieto rozhodnutia doručujú vlastníkom, zdôrazňujeme vlastníkom, len formou vyhlášky a teda nie do osobných rúk, teda do vlastných rúk. Paradoxne, ako už spomínal aj môj predrečník, orgánom štátnej správy a samosprávy, teda Slovenskému pozemkovému fondu a dotknutej obci alebo vyššiemu územnému celku sa doručujú do vlastných rúk.
Na tomto príklade je úplne jasne vidieť, v akom postavení sa vďaka tomuto zákonu ocitá vlastník pozemkov, keď nie je pokladaný za rovnocenného v porovnaní s inými účastníkmi. S tým sa, samozrejme, nemôžeme stotožniť. V tomto prípade neobstojí ani tvrdenie, ktoré sme viackrát počuli pri prejednávaní zákona, že ak sa budú, ak sa bude vykonávať doručenie písomnosti každému účastníkovi osobne, tak by to celý proces výrazne spomalilo, dokonca, že predražilo. Naozaj nevidím v tom žiadnu logiku a preto s tým, samozrejme, tiež nemôžeme súhlasiť.
Ďalším problémom, ktorý máme pri tomto zákone, je viackrát podľa nás nelogické skracovanie viacerých lehôt z pôvodných 30 dní na 15. Napríklad najmarkantnejšie je to pri podávaní námietok. Naozaj tomu nerozumiem, prečo to vlastne je, na čo to je dobré? Pozemkové úpravy v takomto rozsahu robíme raz za 50 možno za 100 rokov a teraz ideme veľmi rýchlo skracovať čas na podávanie námietok, aby sme všetko zrazu veľmi urýchlili. To už v horizonte desiatok rokov nevieme dať všetkým zúčastneným stranám dostatočný čas na preštudovanie všetkých zmien? Naozaj to pokladám za veľmi nesprávne a veľmi nefér.
Pozemkové úpravy v tomto rozsahu sú výnimočné a preto prípadné, uvedené kvázi zdržania nepovažujeme za niečo, čo by sme mali kvôli akémusi vyššiemu cieľu považovať za prekážku celého procesu. Je však možné, že celé toto skracovanie termínov je úmyselné, aby bola možno zmenšená možnosť malým vlastníkom do tohto celého procesu zasahovať.
Rád by som tiež pripomenul asi najväčší problém celého zákona, a tým je prednostné právo. Čo vlastne tento termín znamená? Jednoducho povedané, aj po skončení pozemkových úprav, teda keď majiteľ bude mať svoj, pred tým svoje rozdrobené pozemky v jednom celku, musí, žiaľ, akceptovať prednostné právo nájomcu, ktorý predtým na týchto pozemkoch mal nájomnú zmluvu, čiže v platnosti ostávajú predchádzajúce nájomné zmluvy. Zákon predtým vravel, že po ukončení pozemkových úprav zaniknú súčasné nájomné zmluvy. Žiaľ, v procese prijímania tohto zákona bola vsunutá do tohto zákona veta, ktorá toto zamedzuje a podľa ktorej je teda prednostné právo nájomcu nad vlastníckym právom. Vlastník po pozemkových úpravách, kedy vznikne nový pozemok, bude vlastne šikanovaný, pretože podľa tohto zákona má súčasný užívateľ, nájomca pozemku, ktorý je len v nájme, prednostné právo naďalej na tejto pôde pôsobiť a vlastník s tým nemôže nič urobiť.
Ďalším problémom je tiež, že zostáva táto nájomná zmluva v platnosti v celku teda aj z ceny. Aj s cenou. Bez ohľadu na okolnosti a bez ohľadu na potreby či možnosti majiteľa pôdy.
Keď ministerstvo ohlásilo, že sa konečne začnú robiť tieto pozemkové úpravy, myslím, že veľmi veľa ľudí na Slovensku sa veľmi potešilo a myslím si, že už pri nástupe pani ministerky do pôsobenia pred teraz už štyrmi rokmi to mala byť jedna z prvých vecí, do ktorej sa mala pustiť, pretože naozaj je to treba ako soľ. Žiaľ, žiaľ, tento zákon dopadol tak, ako dopadol. Pokladáme teda naozaj veľmi zlé, že vlastník, vlastne vlastník, vlastníkovi sa obmedzuje právo na jeho vlastníctvo, keďže s ním nemôže nakladať ľubovoľne podľa seba. Vďaka tomuto zákonu sme v absurdnej situácii, kedy si vlastník pôdy na Slovensku nemôže rozhodnúť, ako s ňou naloží. So svojím vlastníctvom, na ktoré má nárok. A reálne tak môžu vzniknúť absurdné situácie, kedy vlastník pôdy bude mať možno možnosť prenajať svoju pôdu za výhodnejších podmienok niekomu inému a reálne to nebude môcť spraviť. Reálne tak môže prísť o vyšší zisk. Žiaľ, situácia je taká, že ani dokonca on sám na tejto pôde nemôže hospodáriť, pretože uplatňujeme už spomínané prednostné právo.
Ako som už spomínal, pokladáme toto prednostné právo za protiústavné a pripájam sa k výzve pani kolegyne, že pokiaľ bude schválený, teda respektíve bude prelomené veto pani prezidentky, tak sa pravdepodobne obrátime aj my na Ústavný súd, aby toto vyriešil a dal k tomu svoj podnet.
Záverom treba povedať, že aj na základe uvedeného poslanci za Demokratickú stranu nemôžu súhlasiť s uvedeným zákonom, a preto budeme podporovať veto pani prezidentky a budeme hlasovať za jej prijatie.
Je mi veľmi ľúto, že musím konštatovať, že tento zákon nerieši problém malých poľnohospodárov tak, aby sami mohli rozhodovať o svojej pôde, ale práve naopak, naďalej nahráva veľkým spoločnostiam a oligarchom, ktorí budú aj naďalej nadradení drobným vlastníkom pôdy a farmárom. Táto vláda a koalícia končí a ak koaliční poslanci prelomia veto prezidentky, tak si myslím, že prijatím tohto zákona ako posledného v tomto funkčnom období nemohli dať drobným poľnohospodárom a roľníkom lepší príklad, na koho strane stáli za celé štyri roky vládnutia.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
21.1.2020 o 15:15 hod.
Mgr.
Radoslav Pavelka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, pán predsedajúci, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa aj ja za poslancov Demokratickej strany vyjadril k uvedenému zákonu.
Na začiatku treba povedať, že tento zákon o pozemkových úpravách je, nie tento zákon, pozemkové úpravy je treba určite robiť a je veľmi dôležité, aby sa udiali a myslím, že všetci majitelia pozemkov na to dlhodobo čakali, pretože naozaj toto nie je v poriadku. Žiaľ, treba konštatovať, že zákon, ktorý bol prijatý a ktorý pani prezidentka teraz vrátila, nespĺňa tieto očakávania a určite nie je tým správnym.
Treba zdôrazniť, že sme za to, aby takéto pozemkové úpravy prebiehali na základe zákona, ktorý nebude nikoho diskriminovať, nebude nikoho zvýhodňovať a najmä na prvom mieste si bude ctiť vlastnícke právo vlastníka k jeho pozemkom. Zastávame názor, že tento zákon nie je dobrý a treba ho zmeniť, respektíve neprijať a ak zmeniť, tak tak, aby rešpektoval práva slovenských občanov, predovšetkým ich vlastnícke práva k pozemkom. Na túto skutočnosť sme poukazovali aj v minulosti pri prejednávaní tohto zákona. Znenie tohto zákona v znení, v akom bol prijatý, jednoznačne zvýhodňuje nájomcu pred vlastníkom, čo pokladáme za veľmi nešťastné a veľmi nesprávne.
Tento stav považujeme nielen za nesprávny v rovine logickej, ale je podľa nás aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zaručuje právo každého človeka na jeho súkromné vlastníctvo.
Ďalším problémom je tiež fakt, ktorý uvádza aj pani prezidentka, že Slovenská republika týmto zákonom nerešpektuje záväzky, ku ktorým sa zaviazala voči európskym inštitúciám. Dovolím si citovať časť vety, ktorú použila vo svojom odôvodnení. Citujem: "Zákon je nesúladný s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.". Uvedené skutočnosti sa snažili viacerí, predovšetkým opoziční poslanci upraviť alebo pozmeniť pozmeňujúcimi návrhmi pri prejednávaní tohto zákona v minulosti, žiaľ, tieto pozmeňovacie návrhy neboli akceptované, a preto ten zákon sa prijal v podobe, v akej je daný teraz. Tento zákon má aj ďalšie nedostatky a jedným z nich je skutočnosť, že informácie o procese vykonávania pozemkových úprav nedostanú všetci jeho účastníci priamo do rúk. Považujeme to naozaj za veľkú chybu a za zásah do vlastníckych práv majiteľov, keďže títo majitelia pozemkov sa reálne vlastne ani nemusia dozvedieť o tom, že sa s ich majetkom niečo robí a keďže, povedzme si to na rovinu, je veľký rozdiel, keď niečo sa dá formou ohlášky, resp. verejnej vyhlášky, o ktorej sa teda, ako som vravel, majitelia nemusia dozvedieť a ako, keď vám to príde priamo do vlastných rúk, kde si túto poštu prevezmete.
Jedná sa konkrétne o znenie zákona, ktoré hovorí o tom, že ak je v konaní o pozemkových úpravách počet účastníkov viac ako 20, tak sa tieto rozhodnutia doručujú vlastníkom, zdôrazňujeme vlastníkom, len formou vyhlášky a teda nie do osobných rúk, teda do vlastných rúk. Paradoxne, ako už spomínal aj môj predrečník, orgánom štátnej správy a samosprávy, teda Slovenskému pozemkovému fondu a dotknutej obci alebo vyššiemu územnému celku sa doručujú do vlastných rúk.
Na tomto príklade je úplne jasne vidieť, v akom postavení sa vďaka tomuto zákonu ocitá vlastník pozemkov, keď nie je pokladaný za rovnocenného v porovnaní s inými účastníkmi. S tým sa, samozrejme, nemôžeme stotožniť. V tomto prípade neobstojí ani tvrdenie, ktoré sme viackrát počuli pri prejednávaní zákona, že ak sa budú, ak sa bude vykonávať doručenie písomnosti každému účastníkovi osobne, tak by to celý proces výrazne spomalilo, dokonca, že predražilo. Naozaj nevidím v tom žiadnu logiku a preto s tým, samozrejme, tiež nemôžeme súhlasiť.
Ďalším problémom, ktorý máme pri tomto zákone, je viackrát podľa nás nelogické skracovanie viacerých lehôt z pôvodných 30 dní na 15. Napríklad najmarkantnejšie je to pri podávaní námietok. Naozaj tomu nerozumiem, prečo to vlastne je, na čo to je dobré? Pozemkové úpravy v takomto rozsahu robíme raz za 50 možno za 100 rokov a teraz ideme veľmi rýchlo skracovať čas na podávanie námietok, aby sme všetko zrazu veľmi urýchlili. To už v horizonte desiatok rokov nevieme dať všetkým zúčastneným stranám dostatočný čas na preštudovanie všetkých zmien? Naozaj to pokladám za veľmi nesprávne a veľmi nefér.
Pozemkové úpravy v tomto rozsahu sú výnimočné a preto prípadné, uvedené kvázi zdržania nepovažujeme za niečo, čo by sme mali kvôli akémusi vyššiemu cieľu považovať za prekážku celého procesu. Je však možné, že celé toto skracovanie termínov je úmyselné, aby bola možno zmenšená možnosť malým vlastníkom do tohto celého procesu zasahovať.
Rád by som tiež pripomenul asi najväčší problém celého zákona, a tým je prednostné právo. Čo vlastne tento termín znamená? Jednoducho povedané, aj po skončení pozemkových úprav, teda keď majiteľ bude mať svoj, pred tým svoje rozdrobené pozemky v jednom celku, musí, žiaľ, akceptovať prednostné právo nájomcu, ktorý predtým na týchto pozemkoch mal nájomnú zmluvu, čiže v platnosti ostávajú predchádzajúce nájomné zmluvy. Zákon predtým vravel, že po ukončení pozemkových úprav zaniknú súčasné nájomné zmluvy. Žiaľ, v procese prijímania tohto zákona bola vsunutá do tohto zákona veta, ktorá toto zamedzuje a podľa ktorej je teda prednostné právo nájomcu nad vlastníckym právom. Vlastník po pozemkových úpravách, kedy vznikne nový pozemok, bude vlastne šikanovaný, pretože podľa tohto zákona má súčasný užívateľ, nájomca pozemku, ktorý je len v nájme, prednostné právo naďalej na tejto pôde pôsobiť a vlastník s tým nemôže nič urobiť.
Ďalším problémom je tiež, že zostáva táto nájomná zmluva v platnosti v celku teda aj z ceny. Aj s cenou. Bez ohľadu na okolnosti a bez ohľadu na potreby či možnosti majiteľa pôdy.
Keď ministerstvo ohlásilo, že sa konečne začnú robiť tieto pozemkové úpravy, myslím, že veľmi veľa ľudí na Slovensku sa veľmi potešilo a myslím si, že už pri nástupe pani ministerky do pôsobenia pred teraz už štyrmi rokmi to mala byť jedna z prvých vecí, do ktorej sa mala pustiť, pretože naozaj je to treba ako soľ. Žiaľ, žiaľ, tento zákon dopadol tak, ako dopadol. Pokladáme teda naozaj veľmi zlé, že vlastník, vlastne vlastník, vlastníkovi sa obmedzuje právo na jeho vlastníctvo, keďže s ním nemôže nakladať ľubovoľne podľa seba. Vďaka tomuto zákonu sme v absurdnej situácii, kedy si vlastník pôdy na Slovensku nemôže rozhodnúť, ako s ňou naloží. So svojím vlastníctvom, na ktoré má nárok. A reálne tak môžu vzniknúť absurdné situácie, kedy vlastník pôdy bude mať možno možnosť prenajať svoju pôdu za výhodnejších podmienok niekomu inému a reálne to nebude môcť spraviť. Reálne tak môže prísť o vyšší zisk. Žiaľ, situácia je taká, že ani dokonca on sám na tejto pôde nemôže hospodáriť, pretože uplatňujeme už spomínané prednostné právo.
Ako som už spomínal, pokladáme toto prednostné právo za protiústavné a pripájam sa k výzve pani kolegyne, že pokiaľ bude schválený, teda respektíve bude prelomené veto pani prezidentky, tak sa pravdepodobne obrátime aj my na Ústavný súd, aby toto vyriešil a dal k tomu svoj podnet.
Záverom treba povedať, že aj na základe uvedeného poslanci za Demokratickú stranu nemôžu súhlasiť s uvedeným zákonom, a preto budeme podporovať veto pani prezidentky a budeme hlasovať za jej prijatie.
Je mi veľmi ľúto, že musím konštatovať, že tento zákon nerieši problém malých poľnohospodárov tak, aby sami mohli rozhodovať o svojej pôde, ale práve naopak, naďalej nahráva veľkým spoločnostiam a oligarchom, ktorí budú aj naďalej nadradení drobným vlastníkom pôdy a farmárom. Táto vláda a koalícia končí a ak koaliční poslanci prelomia veto prezidentky, tak si myslím, že prijatím tohto zákona ako posledného v tomto funkčnom období nemohli dať drobným poľnohospodárom a roľníkom lepší príklad, na koho strane stáli za celé štyri roky vládnutia.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
15:24
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:24
Ján BudajVystúpenie s faktickou poznámkou
21.1.2020 o 15:24 hod.
Ján Budaj
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pán poslanec zvýraznil Achillovu pätu vami predkladaného návrhu, pani ministerka, očakával by som, že práve, alebo chcem vás požiadať, aby ste práve na túto okolnosť sa zamerala vo svojom záverečnom slove, ktoré, ako verím, poviete. To znamená, ako sa, čím vôbec zdôvodňujete to, že staviate právo momentálnych nájomcov a ich právo vyplývajúce často z dlhoročne podpísaných zmlúv nevýhodných pre vlastníkov, že ho staviate nad vlastnícke právo? (Potlesk.)
Rozpracované
15:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:25
Martin FeckoMusím povedať, že je tu ešte jeden veľký problém, a síce, že vôbec pri pozemkových úpravách sa nedávajú tzv. domnelí vlastníci a domnelí vlastníci sú takí, ktorí vedia, že majú na dedičskom konaní už nejaké dedičstvo, že už idú prejednávať, ale prakticky ešte nemajú ho ukončené (zaznievanie gongu) a bojím sa, že tu znovu figuruje Slovenský pozemkový fond a nastupuje, že ich zastupuje v tomto konaní. Toto je tiež jeden veľký taký čierny bod zákona o pozemkových úpravách, kde prakticky bolo to vyhodené asi v roku 2008, keď si dobre pamätám, že domnelí vlastníci, ktorí vedia, že budú dediť po tomto, zatiaľ nemôžu byť v tomto konaní právoplatne uznaní, aby mohli zastupovať tú svoju rodinu, keď to podedia, ale zastupuje Slovenský pozemkový fond, čo je tiež veľká diera v tomto zákone.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.1.2020 o 15:25 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem ti za tvoje zhrnutie a doplnenie, to, čo sme povedali aj s kolegyňou Zemanovou. Mňa tam trošku oslovilo to, že si povedal, že prakticky nemôžeš dať do nájmu a vyzerá to tak, že prakticky nechávajú tam tú, podnájomné zmluvy, ktoré budú akože reálne fungovať. To znamená, že keď ty dáš niekomu do nájmu, ten môže dať do podnájmu ďalšiemu, ten môže dať ďalšiemu do podnájmu, potom do ďalšieho a do ďalšieho, a to znamená, na tvojom majetku niekto bude ryžovať iba kvôli tomu, že tu neni iba vlastník a nájomca. Po pozemkových úpravách by to malo byť najlepšie v tomto režime, že vlastník a nájomca.
Musím povedať, že je tu ešte jeden veľký problém, a síce, že vôbec pri pozemkových úpravách sa nedávajú tzv. domnelí vlastníci a domnelí vlastníci sú takí, ktorí vedia, že majú na dedičskom konaní už nejaké dedičstvo, že už idú prejednávať, ale prakticky ešte nemajú ho ukončené (zaznievanie gongu) a bojím sa, že tu znovu figuruje Slovenský pozemkový fond a nastupuje, že ich zastupuje v tomto konaní. Toto je tiež jeden veľký taký čierny bod zákona o pozemkových úpravách, kde prakticky bolo to vyhodené asi v roku 2008, keď si dobre pamätám, že domnelí vlastníci, ktorí vedia, že budú dediť po tomto, zatiaľ nemôžu byť v tomto konaní právoplatne uznaní, aby mohli zastupovať tú svoju rodinu, keď to podedia, ale zastupuje Slovenský pozemkový fond, čo je tiež veľká diera v tomto zákone.
Ďakujem.
Rozpracované
15:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:26
Ján KvorkaNebolo tu ale ešte spomenuté dačo, čo má tiež veľký a dôležitý dopad na to. A z tohto hľadiska táto novela zákona rozviaže ruky aj obciam a vyšším územným celkom, ktoré zdedili od štátu rôzne stavby. Ide o vysporiadanie pozemkov, na ktorých boli vybudované školy, cesty a iné komunikácie. Tie síce prešli na obce či vyššie územné celky, ale mnohé doteraz nie sú vysporiadané. Ak sa majú uskutočniť pozemkové úpravy, treba konečne rozťať, podľa môjho názoru, aj tento tzv. by som povedal gordický uzol. Toto všetko k tomu smeruje. Preto sa to robí.
A poslednú vec, na ktorú by som chcel poukázať, je tá, že táto novela prinesie poriadok, alebo mala by priniesť poriadok aj do vinohradov, pretože sceľovanie pozemkov je citlivé najmenej v najmenšej alebo najznámejšej slovenskej vinohradníckej oblasti Tokaj, kde dochádza v dôsledku kolektivizácie a následnej transformácie poľnohospodárstva a došlo k tomu, že vlastníci vinohradníckych pozemkov sa neprekrývajú s vlastníkmi porastov viničov. Je to problém, ktorý sa v tejto novele rieši. Pôvodný zákon tento stav... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.1.2020 o 15:26 hod.
Ján Kvorka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán kolega, len predtým, než sa vyjadrím k danej téme, ja som nevedel, že ty si jasnovidec. Ja by som sa nehral na to, kto končí a kto nekončí. To by som bol pri tom veľmi opatrný, obzvlášť v tvojom prípade. Čo sa týka sceľovania pozemkov a tzv. pozemkové úpravy prinesú, to si treba povedať, významné výhody vlastníkom a užívateľom, obciam, štátu, aj celej krajine. Má sa to prejaviť v zlepšenom zhodnotení pozemkov vlastníkov, v efektívnejšom investovaní a v nižších nákladoch pre štát pre výstavbu infraštruktúry. To netreba zabúdať. Úpravy majú priniesť zlepšenie ochrany prírody a zadržiavanie vody v krajine.
Nebolo tu ale ešte spomenuté dačo, čo má tiež veľký a dôležitý dopad na to. A z tohto hľadiska táto novela zákona rozviaže ruky aj obciam a vyšším územným celkom, ktoré zdedili od štátu rôzne stavby. Ide o vysporiadanie pozemkov, na ktorých boli vybudované školy, cesty a iné komunikácie. Tie síce prešli na obce či vyššie územné celky, ale mnohé doteraz nie sú vysporiadané. Ak sa majú uskutočniť pozemkové úpravy, treba konečne rozťať, podľa môjho názoru, aj tento tzv. by som povedal gordický uzol. Toto všetko k tomu smeruje. Preto sa to robí.
A poslednú vec, na ktorú by som chcel poukázať, je tá, že táto novela prinesie poriadok, alebo mala by priniesť poriadok aj do vinohradov, pretože sceľovanie pozemkov je citlivé najmenej v najmenšej alebo najznámejšej slovenskej vinohradníckej oblasti Tokaj, kde dochádza v dôsledku kolektivizácie a následnej transformácie poľnohospodárstva a došlo k tomu, že vlastníci vinohradníckych pozemkov sa neprekrývajú s vlastníkmi porastov viničov. Je to problém, ktorý sa v tejto novele rieši. Pôvodný zákon tento stav... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
15:29
Uvádzajúci uvádza bod 15:29
Gabriela MatečnáPani prezidentka vyslovila názor, že predložené riešenie nepovažuje...
Pani prezidentka vyslovila názor, že predložené riešenie nepovažuje vzhľadom na rozsah a závažnosť problémov v oblasti vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov za dostatočne komplexné, prepracované a v plnej miere rešpektujúce ústavnoprávne zásady ochrany vlastníckeho práva. Na záver konštatuje, že je potrebné, aby úpravy vlastníckych a iných vzťahov k pozemkom boli urobené precízne na základe širokej odbornej diskusie a aby pri nich nevznikali pochybnosti o ich súlade s ústavou a medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenskej republiky.
Musím povedať, že tento zákon bol urobený precízne a je výsledkom širokej odbornej diskusie, čo podporili v uplynulých dňoch svojimi vyhláseniami aj odborné a profesijné organizácie poľnohospodárov či geodetov a v odborných kruhoch žiadne pochybnosti nevyvoláva. Tento zákon vychádza z dvoch nelegislatívnych a môžem povedať strategických materiálov.
Prvým je materiál Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce, vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vláda schválila v auguste 2018.
A druhým je materiál Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úpravách v Slovenskej republike, ktorý vláda schválila v auguste 2019.
Ide naozaj o prelomové a strategické materiály, ktoré navrhujú reálne opatrenia na riešenie dlhoročných problémov a potrebné zmeny sú rozpracované v tejto novele zákona o pozemkových úpravách a v súvisiacich zákonoch. Preto sa pokúsim načrtnúť v krátkosti len zásadné dopady a dôsledky situácie, ak by ste vyhoveli návrhu pani prezidentky a tento zákon neprijali ako celok. Naďalej ostane v platnosti stav, keď prakticky nie je možné usporiadať vlastníctvo pozemkov pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí a VÚC od štátu. To bude mať negatívny dopad na obce, mestá, VÚC-ky a tisíce vlastníkov pozemkov pod cestami a inými stavbami štátu. Novela tento problém umožňovala riešiť, stanovovala jasné pravidlá a postupy. Ak nebude zavedená podmienka osobitného kvalifikačného predpokladu pre štátnych zamestnancov na okresných úradoch, pozemkových a lesných odboroch a odboroch opravných prostriedkov, bude veľmi ťažké zabezpečiť vysokú odbornosť týchto zamestnancov, ktorých ministerstvo dnes riadi iba metodicky. Personálne, finančne, aj organizačne patria pod ministerstvo vnútra. Ak nebude definovaná podmienka predpísaného vzdelania a povinnej skúšky pre zamestnancov, ktorí plnia a zabezpečujú úlohy štátu v pozemkových úpravách, budú môcť byť na tejto, na týchto miestach naďalej prijímaní ľudia, ktorí napríklad majú vzdelanie sociálna práca, ktorých si, samozrejme, ja vážim, nič proti nemám, ale za tridsať rokov s tak zameranými zamestnancami pozemkové úpravy určite nedokončíme.
Konanie o pozemkových úpravách sa neskráti a nepodarí sa udržať priemernú dobu trvania päť rokov, a teda nepodarí sa pozemkové úpravy skončiť na celom Slovensku do 30 rokov. Na skrátenie pozemkových úprav mali vplyv viaceré novelizačné body, okrem skrátenia niektorých lehôt napríklad aj možnosť ustanoviť opatrovníka zomretému vlastníkovi, či ďalšie zmeny. Nebude riešený problém trvalých porastov, ako to tu už bolo spomínané, viníc a ovocných sadov v pozemkových úpravách. Novela totiž zavádza definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku. Stanovuje povinnosti vlastníka trvalého porastu na cudzom pozemku a podmienky pri jeho zápise do registra porastov, upravuje podmienky a pravidlá vyrovnania pri trvalom poraste na cudzom pozemku, ktorý je zapísaný v registri porastov. Ostane v platnosti súčasná právna úprava, práva nájomcu na uzavretie nájomnej zmluvy po pozemkových úpravách, ktorá je širšia a všeobecnejšia ako novelizované znenie. Teda mladí farmári a rodinné farmy a ďalší záujemcovia o hospodárenie na svojich či rodinných pozemkoch sa po pozemkových úpravách nedostanú ľahšie k pozemkom. Nevstúpia do platnosti ďalšie potrebné menšie zmeny v pozemkových úpravách, ktoré vyplynuli z potreby zosúladenia zákona s inými právnymi predpismi z aplikačnej praxe, čo v praxi prinesie ďalšie problémy.
Taktiež sa nezvýši minimálna výmera pozemku chráneného proti drobeniu po pozemkových úpravách z terajších 2 000 na 3 000 metrov štvorcových. Nenastanú ďalšie potrebné zmeny v nájomných a podnájomných vzťahoch k poľnohospodárskym pozemkom (rečníčka si odkašľala), pardon, v dôsledku čoho pravdepodobne vznikne v praxi väčšie množstvo konfliktov a problémov.
To bol v skratke zoznam najväčších negatívnych dopadov opätovného neprijatia tohto zákona. Takéto rozhodnutie by malo negatívne dopady nielen na občanov - vlastníkov pozemkov, vlastníkov trvalých porastov a na nájomcov poľnohospodárskej pôdy, ale aj na mestá a obce, na štát a na celé Slovensko. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky je taktiež prekvapené odôvodnením prezidentky, ktorá novelu zákona o pozemkových úpravách vetovala tým, že má pochybnosti o súlade novely zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s princípom právnej ochrany vlastníctva. Ústavný súd Slovenskej republiky však už v minulosti potvrdil súlad procesu pozemkových úprav s Ústavou Slovenskej republiky, keď jednoznačne konštatoval, že vlastník sa počas realizácie projektu pozemkových úprav a jeho jednotlivých fáz má právo a môže dovolať ochrany svojich práv. Vydaniu rozhodnutia o pozemkových úpravách totiž predchádzajú viaceré fázy konania pozemkových úprav, v rámci ktorých má byť podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky vlastník aktívny.
V súvislosti s pripomienkou pani prezidentky, že z 39 zásadných pripomienok nebolo akceptovaných až 17 pripomienok, považujem za potrebné uviesť, že keby si podrobnejšie preštudovala dostupné materiály, vo všetkých prípadoch zásadných pripomienok, ktoré boli síce označené ako neakceptované, došlo v rámci ich prerokovania zo strany ich predkladateľa k ich preklasifikovaniu na obyčajné, resp. k ich stiahnutiu. Takže na záver nezostali žiadne neakceptované zásadné pripomienky k návrhu zákonu. Uvedenej skutočnosti zároveň zodpovedá fakt, že v čase, keď bol zákon v podobe návrhu zákona predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky, bol bez rozporov. Rovnako výhrady pani prezidentky k navrhnutým zmenám § 8 a § 14 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách boli podané pravdepodobne bez porovnania dnes platnej legislatívy a novonavrhovaného znenia, keď v princípe k zásadnej zmene nedochádza, iba sa precizuje znenie a spresňujú sa postupy.
Na záver mi ešte dovoľte poukázať na jednu skutočnosť. Začiatkom minulého týždňa sme vyzvali pani prezidentku, aby informovala, s kým s odborníkom o tejto novele diskutovala. V odborných kruhoch sa totiž hovorí, že jej veto pripravovala osoba, ktorá má vyštudované kanonické právo. Žiaľ, prezidentská kancelária mlčí a verejnosť stále nevie, či vôbec diskutovala pani prezidentka o tejto novele s odborníkmi. Za argorezort však môžem jasne a jednoznačne povedať, že sme novelu riešili s celou odbornou aj zainteresovanou verejnosťou. Novela je pripravená na profesionálnej úrovni, ktorá pomôže Slovensku vysporiadať sa aj so závažným bremenom najväčšej pozemkovej rozdrobenosti v Európskej únii.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za vašu pozornosť a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si vás dovoľujem požiadať o opätovné prerokovanie a schválenie už raz schváleného veľmi potrebného zákona.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk. Pokriky v pléne. Zaznievanie gongu.)
Dobrý deň prajem. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pani prezidentka 20. decembra 2019 vrátila na opätovné prerokovanie zákon, ktorým a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb., ktorý bol schválený v Národnej rade Slovenskej republiky 27. 11. a navrhla, aby ho Národná rada neprijala ako celok.
Pani prezidentka vyslovila názor, že predložené riešenie nepovažuje vzhľadom na rozsah a závažnosť problémov v oblasti vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov za dostatočne komplexné, prepracované a v plnej miere rešpektujúce ústavnoprávne zásady ochrany vlastníckeho práva. Na záver konštatuje, že je potrebné, aby úpravy vlastníckych a iných vzťahov k pozemkom boli urobené precízne na základe širokej odbornej diskusie a aby pri nich nevznikali pochybnosti o ich súlade s ústavou a medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenskej republiky.
Musím povedať, že tento zákon bol urobený precízne a je výsledkom širokej odbornej diskusie, čo podporili v uplynulých dňoch svojimi vyhláseniami aj odborné a profesijné organizácie poľnohospodárov či geodetov a v odborných kruhoch žiadne pochybnosti nevyvoláva. Tento zákon vychádza z dvoch nelegislatívnych a môžem povedať strategických materiálov.
Prvým je materiál Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce, vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vláda schválila v auguste 2018.
A druhým je materiál Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úpravách v Slovenskej republike, ktorý vláda schválila v auguste 2019.
Ide naozaj o prelomové a strategické materiály, ktoré navrhujú reálne opatrenia na riešenie dlhoročných problémov a potrebné zmeny sú rozpracované v tejto novele zákona o pozemkových úpravách a v súvisiacich zákonoch. Preto sa pokúsim načrtnúť v krátkosti len zásadné dopady a dôsledky situácie, ak by ste vyhoveli návrhu pani prezidentky a tento zákon neprijali ako celok. Naďalej ostane v platnosti stav, keď prakticky nie je možné usporiadať vlastníctvo pozemkov pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí a VÚC od štátu. To bude mať negatívny dopad na obce, mestá, VÚC-ky a tisíce vlastníkov pozemkov pod cestami a inými stavbami štátu. Novela tento problém umožňovala riešiť, stanovovala jasné pravidlá a postupy. Ak nebude zavedená podmienka osobitného kvalifikačného predpokladu pre štátnych zamestnancov na okresných úradoch, pozemkových a lesných odboroch a odboroch opravných prostriedkov, bude veľmi ťažké zabezpečiť vysokú odbornosť týchto zamestnancov, ktorých ministerstvo dnes riadi iba metodicky. Personálne, finančne, aj organizačne patria pod ministerstvo vnútra. Ak nebude definovaná podmienka predpísaného vzdelania a povinnej skúšky pre zamestnancov, ktorí plnia a zabezpečujú úlohy štátu v pozemkových úpravách, budú môcť byť na tejto, na týchto miestach naďalej prijímaní ľudia, ktorí napríklad majú vzdelanie sociálna práca, ktorých si, samozrejme, ja vážim, nič proti nemám, ale za tridsať rokov s tak zameranými zamestnancami pozemkové úpravy určite nedokončíme.
Konanie o pozemkových úpravách sa neskráti a nepodarí sa udržať priemernú dobu trvania päť rokov, a teda nepodarí sa pozemkové úpravy skončiť na celom Slovensku do 30 rokov. Na skrátenie pozemkových úprav mali vplyv viaceré novelizačné body, okrem skrátenia niektorých lehôt napríklad aj možnosť ustanoviť opatrovníka zomretému vlastníkovi, či ďalšie zmeny. Nebude riešený problém trvalých porastov, ako to tu už bolo spomínané, viníc a ovocných sadov v pozemkových úpravách. Novela totiž zavádza definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku. Stanovuje povinnosti vlastníka trvalého porastu na cudzom pozemku a podmienky pri jeho zápise do registra porastov, upravuje podmienky a pravidlá vyrovnania pri trvalom poraste na cudzom pozemku, ktorý je zapísaný v registri porastov. Ostane v platnosti súčasná právna úprava, práva nájomcu na uzavretie nájomnej zmluvy po pozemkových úpravách, ktorá je širšia a všeobecnejšia ako novelizované znenie. Teda mladí farmári a rodinné farmy a ďalší záujemcovia o hospodárenie na svojich či rodinných pozemkoch sa po pozemkových úpravách nedostanú ľahšie k pozemkom. Nevstúpia do platnosti ďalšie potrebné menšie zmeny v pozemkových úpravách, ktoré vyplynuli z potreby zosúladenia zákona s inými právnymi predpismi z aplikačnej praxe, čo v praxi prinesie ďalšie problémy.
Taktiež sa nezvýši minimálna výmera pozemku chráneného proti drobeniu po pozemkových úpravách z terajších 2 000 na 3 000 metrov štvorcových. Nenastanú ďalšie potrebné zmeny v nájomných a podnájomných vzťahoch k poľnohospodárskym pozemkom (rečníčka si odkašľala), pardon, v dôsledku čoho pravdepodobne vznikne v praxi väčšie množstvo konfliktov a problémov.
To bol v skratke zoznam najväčších negatívnych dopadov opätovného neprijatia tohto zákona. Takéto rozhodnutie by malo negatívne dopady nielen na občanov - vlastníkov pozemkov, vlastníkov trvalých porastov a na nájomcov poľnohospodárskej pôdy, ale aj na mestá a obce, na štát a na celé Slovensko. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky je taktiež prekvapené odôvodnením prezidentky, ktorá novelu zákona o pozemkových úpravách vetovala tým, že má pochybnosti o súlade novely zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s princípom právnej ochrany vlastníctva. Ústavný súd Slovenskej republiky však už v minulosti potvrdil súlad procesu pozemkových úprav s Ústavou Slovenskej republiky, keď jednoznačne konštatoval, že vlastník sa počas realizácie projektu pozemkových úprav a jeho jednotlivých fáz má právo a môže dovolať ochrany svojich práv. Vydaniu rozhodnutia o pozemkových úpravách totiž predchádzajú viaceré fázy konania pozemkových úprav, v rámci ktorých má byť podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky vlastník aktívny.
V súvislosti s pripomienkou pani prezidentky, že z 39 zásadných pripomienok nebolo akceptovaných až 17 pripomienok, považujem za potrebné uviesť, že keby si podrobnejšie preštudovala dostupné materiály, vo všetkých prípadoch zásadných pripomienok, ktoré boli síce označené ako neakceptované, došlo v rámci ich prerokovania zo strany ich predkladateľa k ich preklasifikovaniu na obyčajné, resp. k ich stiahnutiu. Takže na záver nezostali žiadne neakceptované zásadné pripomienky k návrhu zákonu. Uvedenej skutočnosti zároveň zodpovedá fakt, že v čase, keď bol zákon v podobe návrhu zákona predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky, bol bez rozporov. Rovnako výhrady pani prezidentky k navrhnutým zmenám § 8 a § 14 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách boli podané pravdepodobne bez porovnania dnes platnej legislatívy a novonavrhovaného znenia, keď v princípe k zásadnej zmene nedochádza, iba sa precizuje znenie a spresňujú sa postupy.
Na záver mi ešte dovoľte poukázať na jednu skutočnosť. Začiatkom minulého týždňa sme vyzvali pani prezidentku, aby informovala, s kým s odborníkom o tejto novele diskutovala. V odborných kruhoch sa totiž hovorí, že jej veto pripravovala osoba, ktorá má vyštudované kanonické právo. Žiaľ, prezidentská kancelária mlčí a verejnosť stále nevie, či vôbec diskutovala pani prezidentka o tejto novele s odborníkmi. Za argorezort však môžem jasne a jednoznačne povedať, že sme novelu riešili s celou odbornou aj zainteresovanou verejnosťou. Novela je pripravená na profesionálnej úrovni, ktorá pomôže Slovensku vysporiadať sa aj so závažným bremenom najväčšej pozemkovej rozdrobenosti v Európskej únii.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za vašu pozornosť a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si vás dovoľujem požiadať o opätovné prerokovanie a schválenie už raz schváleného veľmi potrebného zákona.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk. Pokriky v pléne. Zaznievanie gongu.)
Rozpracované
15:38
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:38
Ján KvorkaĎakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
21.1.2020 o 15:38 hod.
Ján Kvorka
Videokanál poslanca
Bude, bude to rýchle. Ozaj dve minútky. Ja chcem len sa vyjadriť k tomu, aby som ozrejmil a povedal vám ešte zopár čísel pred tým, než budeme hlasovať, aby ste sa vedeli správne rozhodnúť a podporili ste tento zákon, pretože základným cieľom novely je nastaviť jednoznačné procesné a technické podmienky pozemkových úprav. Doteraz sa urobili pozemkové úpravy len v 456 katastrálnych územiach z 3 559 katastrálnych území, čo všetko strpčuje život vlastníkom pozemkov a tiež vlastníkom majetkov, ktorí sa na nich nachádzajú. Podľa súčasnej platnej legislatívy bola hranicou pre drobenie plocha 2 000 štvorcových metrov pri poľnohospodárskej a 5 000 pri lesníckej lesnej pôde. Novela zdvihla túto hranicu na 3 000 štvorcových metrov. Cieľom je, aby nevznikali malé pozemky, pretože na Slovensku je v súčasnosti aj tak neuveriteľne rozdrobená pôda. Krajina má v súčasnosti, a to dobre ma počúvajte, 8,4 mil. vlastníckych parciel, 4,4 mil. evidovaných vlastníkov pozemkov a 100,7 mil. spoluvlastníckych vzťahov. Priemerný počet spoluvlastníkov na jednu parcelu je teda 11,93 a jeden vlastník priemerne vlastní 22,74 parcely. To sú čísla, ktoré nám ozaj majú čo povedať k tomuto a preto vás chcem poprosiť (zaznievanie gongu), podporte tento zákon ako celok.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:04
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16:04
Vladimír SlobodaVystúpenie s procedurálnym návrhom
21.1.2020 o 16:04 hod.
Ing.
Vladimír Sloboda
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem, ale teda výbor pre nezlučiteľnosť funkcií bude ešte chvíľku pracovať. O 15 minút, to znamená 16.20 bude zasadnutie výboru, okrem iného, bol nám doručený nález k jednej, z Ústavného súdu k jednej našej kauze, takže budeme o tom naozaj rokovať, takže vidíme sa o 15 minút. Ďakujem pekne.
Rozpracované