57. schôdza

Ďakujem pekne spravodajcovi pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi. Neevidujem na jeho vystúpenie žiadnu faktickú poznámku, takže ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Pavelka.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, pán predsedajúci, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa aj ja za poslancov Demokratickej strany vyjadril k uvedenému zákonu.
Na začiatku treba povedať, že tento zákon o pozemkových úpravách je, nie tento zákon, pozemkové úpravy je treba určite robiť a je veľmi dôležité, aby sa udiali a myslím, že všetci majitelia pozemkov na to dlhodobo čakali, pretože naozaj toto nie je v poriadku. Žiaľ, treba konštatovať, že zákon, ktorý bol prijatý a ktorý pani prezidentka teraz vrátila, nespĺňa tieto očakávania a určite nie je tým správnym.
Treba zdôrazniť, že sme za to, aby takéto pozemkové úpravy prebiehali na základe zákona, ktorý nebude nikoho diskriminovať, nebude nikoho zvýhodňovať a najmä na prvom mieste si bude ctiť vlastnícke právo vlastníka k jeho pozemkom. Zastávame názor, že tento zákon nie je dobrý a treba ho zmeniť, respektíve neprijať a ak zmeniť, tak tak, aby rešpektoval práva slovenských občanov, predovšetkým ich vlastnícke práva k pozemkom. Na túto skutočnosť sme poukazovali aj v minulosti pri prejednávaní tohto zákona. Znenie tohto zákona v znení, v akom bol prijatý, jednoznačne zvýhodňuje nájomcu pred vlastníkom, čo pokladáme za veľmi nešťastné a veľmi nesprávne.
Tento stav považujeme nielen za nesprávny v rovine logickej, ale je podľa nás aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zaručuje právo každého človeka na jeho súkromné vlastníctvo.
Ďalším problémom je tiež fakt, ktorý uvádza aj pani prezidentka, že Slovenská republika týmto zákonom nerešpektuje záväzky, ku ktorým sa zaviazala voči európskym inštitúciám. Dovolím si citovať časť vety, ktorú použila vo svojom odôvodnení. Citujem: "Zákon je nesúladný s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.". Uvedené skutočnosti sa snažili viacerí, predovšetkým opoziční poslanci upraviť alebo pozmeniť pozmeňujúcimi návrhmi pri prejednávaní tohto zákona v minulosti, žiaľ, tieto pozmeňovacie návrhy neboli akceptované, a preto ten zákon sa prijal v podobe, v akej je daný teraz. Tento zákon má aj ďalšie nedostatky a jedným z nich je skutočnosť, že informácie o procese vykonávania pozemkových úprav nedostanú všetci jeho účastníci priamo do rúk. Považujeme to naozaj za veľkú chybu a za zásah do vlastníckych práv majiteľov, keďže títo majitelia pozemkov sa reálne vlastne ani nemusia dozvedieť o tom, že sa s ich majetkom niečo robí a keďže, povedzme si to na rovinu, je veľký rozdiel, keď niečo sa dá formou ohlášky, resp. verejnej vyhlášky, o ktorej sa teda, ako som vravel, majitelia nemusia dozvedieť a ako, keď vám to príde priamo do vlastných rúk, kde si túto poštu prevezmete.
Jedná sa konkrétne o znenie zákona, ktoré hovorí o tom, že ak je v konaní o pozemkových úpravách počet účastníkov viac ako 20, tak sa tieto rozhodnutia doručujú vlastníkom, zdôrazňujeme vlastníkom, len formou vyhlášky a teda nie do osobných rúk, teda do vlastných rúk. Paradoxne, ako už spomínal aj môj predrečník, orgánom štátnej správy a samosprávy, teda Slovenskému pozemkovému fondu a dotknutej obci alebo vyššiemu územnému celku sa doručujú do vlastných rúk.
Na tomto príklade je úplne jasne vidieť, v akom postavení sa vďaka tomuto zákonu ocitá vlastník pozemkov, keď nie je pokladaný za rovnocenného v porovnaní s inými účastníkmi. S tým sa, samozrejme, nemôžeme stotožniť. V tomto prípade neobstojí ani tvrdenie, ktoré sme viackrát počuli pri prejednávaní zákona, že ak sa budú, ak sa bude vykonávať doručenie písomnosti každému účastníkovi osobne, tak by to celý proces výrazne spomalilo, dokonca, že predražilo. Naozaj nevidím v tom žiadnu logiku a preto s tým, samozrejme, tiež nemôžeme súhlasiť.
Ďalším problémom, ktorý máme pri tomto zákone, je viackrát podľa nás nelogické skracovanie viacerých lehôt z pôvodných 30 dní na 15. Napríklad najmarkantnejšie je to pri podávaní námietok. Naozaj tomu nerozumiem, prečo to vlastne je, na čo to je dobré? Pozemkové úpravy v takomto rozsahu robíme raz za 50 možno za 100 rokov a teraz ideme veľmi rýchlo skracovať čas na podávanie námietok, aby sme všetko zrazu veľmi urýchlili. To už v horizonte desiatok rokov nevieme dať všetkým zúčastneným stranám dostatočný čas na preštudovanie všetkých zmien? Naozaj to pokladám za veľmi nesprávne a veľmi nefér.
Pozemkové úpravy v tomto rozsahu sú výnimočné a preto prípadné, uvedené kvázi zdržania nepovažujeme za niečo, čo by sme mali kvôli akémusi vyššiemu cieľu považovať za prekážku celého procesu. Je však možné, že celé toto skracovanie termínov je úmyselné, aby bola možno zmenšená možnosť malým vlastníkom do tohto celého procesu zasahovať.
Rád by som tiež pripomenul asi najväčší problém celého zákona, a tým je prednostné právo. Čo vlastne tento termín znamená? Jednoducho povedané, aj po skončení pozemkových úprav, teda keď majiteľ bude mať svoj, pred tým svoje rozdrobené pozemky v jednom celku, musí, žiaľ, akceptovať prednostné právo nájomcu, ktorý predtým na týchto pozemkoch mal nájomnú zmluvu, čiže v platnosti ostávajú predchádzajúce nájomné zmluvy. Zákon predtým vravel, že po ukončení pozemkových úprav zaniknú súčasné nájomné zmluvy. Žiaľ, v procese prijímania tohto zákona bola vsunutá do tohto zákona veta, ktorá toto zamedzuje a podľa ktorej je teda prednostné právo nájomcu nad vlastníckym právom. Vlastník po pozemkových úpravách, kedy vznikne nový pozemok, bude vlastne šikanovaný, pretože podľa tohto zákona má súčasný užívateľ, nájomca pozemku, ktorý je len v nájme, prednostné právo naďalej na tejto pôde pôsobiť a vlastník s tým nemôže nič urobiť.
Ďalším problémom je tiež, že zostáva táto nájomná zmluva v platnosti v celku teda aj z ceny. Aj s cenou. Bez ohľadu na okolnosti a bez ohľadu na potreby či možnosti majiteľa pôdy.
Keď ministerstvo ohlásilo, že sa konečne začnú robiť tieto pozemkové úpravy, myslím, že veľmi veľa ľudí na Slovensku sa veľmi potešilo a myslím si, že už pri nástupe pani ministerky do pôsobenia pred teraz už štyrmi rokmi to mala byť jedna z prvých vecí, do ktorej sa mala pustiť, pretože naozaj je to treba ako soľ. Žiaľ, žiaľ, tento zákon dopadol tak, ako dopadol. Pokladáme teda naozaj veľmi zlé, že vlastník, vlastne vlastník, vlastníkovi sa obmedzuje právo na jeho vlastníctvo, keďže s ním nemôže nakladať ľubovoľne podľa seba. Vďaka tomuto zákonu sme v absurdnej situácii, kedy si vlastník pôdy na Slovensku nemôže rozhodnúť, ako s ňou naloží. So svojím vlastníctvom, na ktoré má nárok. A reálne tak môžu vzniknúť absurdné situácie, kedy vlastník pôdy bude mať možno možnosť prenajať svoju pôdu za výhodnejších podmienok niekomu inému a reálne to nebude môcť spraviť. Reálne tak môže prísť o vyšší zisk. Žiaľ, situácia je taká, že ani dokonca on sám na tejto pôde nemôže hospodáriť, pretože uplatňujeme už spomínané prednostné právo.
Ako som už spomínal, pokladáme toto prednostné právo za protiústavné a pripájam sa k výzve pani kolegyne, že pokiaľ bude schválený, teda respektíve bude prelomené veto pani prezidentky, tak sa pravdepodobne obrátime aj my na Ústavný súd, aby toto vyriešil a dal k tomu svoj podnet.
Záverom treba povedať, že aj na základe uvedeného poslanci za Demokratickú stranu nemôžu súhlasiť s uvedeným zákonom, a preto budeme podporovať veto pani prezidentky a budeme hlasovať za jej prijatie.
Je mi veľmi ľúto, že musím konštatovať, že tento zákon nerieši problém malých poľnohospodárov tak, aby sami mohli rozhodovať o svojej pôde, ale práve naopak, naďalej nahráva veľkým spoločnostiam a oligarchom, ktorí budú aj naďalej nadradení drobným vlastníkom pôdy a farmárom. Táto vláda a koalícia končí a ak koaliční poslanci prelomia veto prezidentky, tak si myslím, že prijatím tohto zákona ako posledného v tomto funkčnom období nemohli dať drobným poľnohospodárom a roľníkom lepší príklad, na koho strane stáli za celé štyri roky vládnutia.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Registrujem tri faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pán poslanec zvýraznil Achillovu pätu vami predkladaného návrhu, pani ministerka, očakával by som, že práve, alebo chcem vás požiadať, aby ste práve na túto okolnosť sa zamerala vo svojom záverečnom slove, ktoré, ako verím, poviete. To znamená, ako sa, čím vôbec zdôvodňujete to, že staviate právo momentálnych nájomcov a ich právo vyplývajúce často z dlhoročne podpísaných zmlúv nevýhodných pre vlastníkov, že ho staviate nad vlastnícke právo? (Potlesk.)

Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem ti za tvoje zhrnutie a doplnenie, to, čo sme povedali aj s kolegyňou Zemanovou. Mňa tam trošku oslovilo to, že si povedal, že prakticky nemôžeš dať do nájmu a vyzerá to tak, že prakticky nechávajú tam tú, podnájomné zmluvy, ktoré budú akože reálne fungovať. To znamená, že keď ty dáš niekomu do nájmu, ten môže dať do podnájmu ďalšiemu, ten môže dať ďalšiemu do podnájmu, potom do ďalšieho a do ďalšieho, a to znamená, na tvojom majetku niekto bude ryžovať iba kvôli tomu, že tu neni iba vlastník a nájomca. Po pozemkových úpravách by to malo byť najlepšie v tomto režime, že vlastník a nájomca.
Musím povedať, že je tu ešte jeden veľký problém, a síce, že vôbec pri pozemkových úpravách sa nedávajú tzv. domnelí vlastníci a domnelí vlastníci sú takí, ktorí vedia, že majú na dedičskom konaní už nejaké dedičstvo, že už idú prejednávať, ale prakticky ešte nemajú ho ukončené (zaznievanie gongu) a bojím sa, že tu znovu figuruje Slovenský pozemkový fond a nastupuje, že ich zastupuje v tomto konaní. Toto je tiež jeden veľký taký čierny bod zákona o pozemkových úpravách, kde prakticky bolo to vyhodené asi v roku 2008, keď si dobre pamätám, že domnelí vlastníci, ktorí vedia, že budú dediť po tomto, zatiaľ nemôžu byť v tomto konaní právoplatne uznaní, aby mohli zastupovať tú svoju rodinu, keď to podedia, ale zastupuje Slovenský pozemkový fond, čo je tiež veľká diera v tomto zákone.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka.
Pán poslanec Kvorka, pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, len predtým, než sa vyjadrím k danej téme, ja som nevedel, že ty si jasnovidec. Ja by som sa nehral na to, kto končí a kto nekončí. To by som bol pri tom veľmi opatrný, obzvlášť v tvojom prípade. Čo sa týka sceľovania pozemkov a tzv. pozemkové úpravy prinesú, to si treba povedať, významné výhody vlastníkom a užívateľom, obciam, štátu, aj celej krajine. Má sa to prejaviť v zlepšenom zhodnotení pozemkov vlastníkov, v efektívnejšom investovaní a v nižších nákladoch pre štát pre výstavbu infraštruktúry. To netreba zabúdať. Úpravy majú priniesť zlepšenie ochrany prírody a zadržiavanie vody v krajine.
Nebolo tu ale ešte spomenuté dačo, čo má tiež veľký a dôležitý dopad na to. A z tohto hľadiska táto novela zákona rozviaže ruky aj obciam a vyšším územným celkom, ktoré zdedili od štátu rôzne stavby. Ide o vysporiadanie pozemkov, na ktorých boli vybudované školy, cesty a iné komunikácie. Tie síce prešli na obce či vyššie územné celky, ale mnohé doteraz nie sú vysporiadané. Ak sa majú uskutočniť pozemkové úpravy, treba konečne rozťať, podľa môjho názoru, aj tento tzv. by som povedal gordický uzol. Toto všetko k tomu smeruje. Preto sa to robí.
A poslednú vec, na ktorú by som chcel poukázať, je tá, že táto novela prinesie poriadok, alebo mala by priniesť poriadok aj do vinohradov, pretože sceľovanie pozemkov je citlivé najmenej v najmenšej alebo najznámejšej slovenskej vinohradníckej oblasti Tokaj, kde dochádza v dôsledku kolektivizácie a následnej transformácie poľnohospodárstva a došlo k tomu, že vlastníci vinohradníckych pozemkov sa neprekrývajú s vlastníkmi porastov viničov. Je to problém, ktorý sa v tejto novele rieši. Pôvodný zákon tento stav... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán spravodajca, obávam sa, že uplynul čas, takže mikrofón už máte vypnutý. Ale vzhľadom na to, že sme skončili rozpravu z hľadiska písomného, chcem sa spýtať, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nech sa páči. Nik sa nechce prihlásiť do rozpravy. Ukončujem teda rozpravu a do záverečného slova sa hlási pani ministerka.
Nech sa páči.

Dobrý deň prajem. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pani prezidentka 20. decembra 2019 vrátila na opätovné prerokovanie zákon, ktorým a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb., ktorý bol schválený v Národnej rade Slovenskej republiky 27. 11. a navrhla, aby ho Národná rada neprijala ako celok.
Pani prezidentka vyslovila názor, že predložené riešenie nepovažuje vzhľadom na rozsah a závažnosť problémov v oblasti vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov za dostatočne komplexné, prepracované a v plnej miere rešpektujúce ústavnoprávne zásady ochrany vlastníckeho práva. Na záver konštatuje, že je potrebné, aby úpravy vlastníckych a iných vzťahov k pozemkom boli urobené precízne na základe širokej odbornej diskusie a aby pri nich nevznikali pochybnosti o ich súlade s ústavou a medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenskej republiky.
Musím povedať, že tento zákon bol urobený precízne a je výsledkom širokej odbornej diskusie, čo podporili v uplynulých dňoch svojimi vyhláseniami aj odborné a profesijné organizácie poľnohospodárov či geodetov a v odborných kruhoch žiadne pochybnosti nevyvoláva. Tento zákon vychádza z dvoch nelegislatívnych a môžem povedať strategických materiálov.
Prvým je materiál Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce, vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vláda schválila v auguste 2018.
A druhým je materiál Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úpravách v Slovenskej republike, ktorý vláda schválila v auguste 2019.
Ide naozaj o prelomové a strategické materiály, ktoré navrhujú reálne opatrenia na riešenie dlhoročných problémov a potrebné zmeny sú rozpracované v tejto novele zákona o pozemkových úpravách a v súvisiacich zákonoch. Preto sa pokúsim načrtnúť v krátkosti len zásadné dopady a dôsledky situácie, ak by ste vyhoveli návrhu pani prezidentky a tento zákon neprijali ako celok. Naďalej ostane v platnosti stav, keď prakticky nie je možné usporiadať vlastníctvo pozemkov pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí a VÚC od štátu. To bude mať negatívny dopad na obce, mestá, VÚC-ky a tisíce vlastníkov pozemkov pod cestami a inými stavbami štátu. Novela tento problém umožňovala riešiť, stanovovala jasné pravidlá a postupy. Ak nebude zavedená podmienka osobitného kvalifikačného predpokladu pre štátnych zamestnancov na okresných úradoch, pozemkových a lesných odboroch a odboroch opravných prostriedkov, bude veľmi ťažké zabezpečiť vysokú odbornosť týchto zamestnancov, ktorých ministerstvo dnes riadi iba metodicky. Personálne, finančne, aj organizačne patria pod ministerstvo vnútra. Ak nebude definovaná podmienka predpísaného vzdelania a povinnej skúšky pre zamestnancov, ktorí plnia a zabezpečujú úlohy štátu v pozemkových úpravách, budú môcť byť na tejto, na týchto miestach naďalej prijímaní ľudia, ktorí napríklad majú vzdelanie sociálna práca, ktorých si, samozrejme, ja vážim, nič proti nemám, ale za tridsať rokov s tak zameranými zamestnancami pozemkové úpravy určite nedokončíme.
Konanie o pozemkových úpravách sa neskráti a nepodarí sa udržať priemernú dobu trvania päť rokov, a teda nepodarí sa pozemkové úpravy skončiť na celom Slovensku do 30 rokov. Na skrátenie pozemkových úprav mali vplyv viaceré novelizačné body, okrem skrátenia niektorých lehôt napríklad aj možnosť ustanoviť opatrovníka zomretému vlastníkovi, či ďalšie zmeny. Nebude riešený problém trvalých porastov, ako to tu už bolo spomínané, viníc a ovocných sadov v pozemkových úpravách. Novela totiž zavádza definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku. Stanovuje povinnosti vlastníka trvalého porastu na cudzom pozemku a podmienky pri jeho zápise do registra porastov, upravuje podmienky a pravidlá vyrovnania pri trvalom poraste na cudzom pozemku, ktorý je zapísaný v registri porastov. Ostane v platnosti súčasná právna úprava, práva nájomcu na uzavretie nájomnej zmluvy po pozemkových úpravách, ktorá je širšia a všeobecnejšia ako novelizované znenie. Teda mladí farmári a rodinné farmy a ďalší záujemcovia o hospodárenie na svojich či rodinných pozemkoch sa po pozemkových úpravách nedostanú ľahšie k pozemkom. Nevstúpia do platnosti ďalšie potrebné menšie zmeny v pozemkových úpravách, ktoré vyplynuli z potreby zosúladenia zákona s inými právnymi predpismi z aplikačnej praxe, čo v praxi prinesie ďalšie problémy.
Taktiež sa nezvýši minimálna výmera pozemku chráneného proti drobeniu po pozemkových úpravách z terajších 2 000 na 3 000 metrov štvorcových. Nenastanú ďalšie potrebné zmeny v nájomných a podnájomných vzťahoch k poľnohospodárskym pozemkom (rečníčka si odkašľala), pardon, v dôsledku čoho pravdepodobne vznikne v praxi väčšie množstvo konfliktov a problémov.
To bol v skratke zoznam najväčších negatívnych dopadov opätovného neprijatia tohto zákona. Takéto rozhodnutie by malo negatívne dopady nielen na občanov - vlastníkov pozemkov, vlastníkov trvalých porastov a na nájomcov poľnohospodárskej pôdy, ale aj na mestá a obce, na štát a na celé Slovensko. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky je taktiež prekvapené odôvodnením prezidentky, ktorá novelu zákona o pozemkových úpravách vetovala tým, že má pochybnosti o súlade novely zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s princípom právnej ochrany vlastníctva. Ústavný súd Slovenskej republiky však už v minulosti potvrdil súlad procesu pozemkových úprav s Ústavou Slovenskej republiky, keď jednoznačne konštatoval, že vlastník sa počas realizácie projektu pozemkových úprav a jeho jednotlivých fáz má právo a môže dovolať ochrany svojich práv. Vydaniu rozhodnutia o pozemkových úpravách totiž predchádzajú viaceré fázy konania pozemkových úprav, v rámci ktorých má byť podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky vlastník aktívny.
V súvislosti s pripomienkou pani prezidentky, že z 39 zásadných pripomienok nebolo akceptovaných až 17 pripomienok, považujem za potrebné uviesť, že keby si podrobnejšie preštudovala dostupné materiály, vo všetkých prípadoch zásadných pripomienok, ktoré boli síce označené ako neakceptované, došlo v rámci ich prerokovania zo strany ich predkladateľa k ich preklasifikovaniu na obyčajné, resp. k ich stiahnutiu. Takže na záver nezostali žiadne neakceptované zásadné pripomienky k návrhu zákonu. Uvedenej skutočnosti zároveň zodpovedá fakt, že v čase, keď bol zákon v podobe návrhu zákona predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky, bol bez rozporov. Rovnako výhrady pani prezidentky k navrhnutým zmenám § 8 a § 14 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách boli podané pravdepodobne bez porovnania dnes platnej legislatívy a novonavrhovaného znenia, keď v princípe k zásadnej zmene nedochádza, iba sa precizuje znenie a spresňujú sa postupy.
Na záver mi ešte dovoľte poukázať na jednu skutočnosť. Začiatkom minulého týždňa sme vyzvali pani prezidentku, aby informovala, s kým s odborníkom o tejto novele diskutovala. V odborných kruhoch sa totiž hovorí, že jej veto pripravovala osoba, ktorá má vyštudované kanonické právo. Žiaľ, prezidentská kancelária mlčí a verejnosť stále nevie, či vôbec diskutovala pani prezidentka o tejto novele s odborníkmi. Za argorezort však môžem jasne a jednoznačne povedať, že sme novelu riešili s celou odbornou aj zainteresovanou verejnosťou. Novela je pripravená na profesionálnej úrovni, ktorá pomôže Slovensku vysporiadať sa aj so závažným bremenom najväčšej pozemkovej rozdrobenosti v Európskej únii.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za vašu pozornosť a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si vás dovoľujem požiadať o opätovné prerokovanie a schválenie už raz schváleného veľmi potrebného zákona.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk. Pokriky v pléne. Zaznievanie gongu.)