58. schôdza

Kolegyňa Soňa Gaborčáková ako vždy odborne a vecne. Ako som už povedala vo svojom príspevku, my vieme, ako pomôžeme rodinám, ako pomôžeme deťom, ako pomôžeme mladým rodinám a ich starým rodičom. Naozaj táto vláda za celé tie roky, dlhé roky pôsobenia strana SMER vo vládach, dvanásť rokov nevytvorila systém podpory a pomoci rodinám, ktoré by dnes už cítili, dnes už cítili, nás nezastrašíte tým, alebo nemusíte vydierať tým, že týždeň pred voľbami, my pomôžeme rodinám, len už je najvyšší čas, aby ste to prestali robiť vy, lebo vy to neviete odborne robiť.

Soňa Gaborčáková, ale aj Anna Verešová a Elena Červeňáková boli celé 4 roky robotníčkami v tomto parlamente. Celé štyri roky sa vzhľadom na to, že boli opozičné poslankyne, chovali dosť absurdne. Ponúkali hluchým ušiam ministra návrhy, pripomienky, odborné rady, analýzy, z praxe zážitky. Tu na tomto pléne odznelo stovky, stovky konkrétnych návrhov zo strany opozície, ktorými tieto poslankyne podávali, podsúvali a núkali vylepšenia a dobré riešenia rodinnej politiky. Robia to aj teraz, hoci táto schôdza je pohrebom všetkých úsilí, preto je, to je číry populizmus teraz, to, čo sa deje.
A je to zvláštna bodka, taká iracionálna bodka, že oni sa stále snažia hovoriť o rozumných riešeniach, ale tu sa hrá populizmus, tu sa hrá divadielko, ktorého minister si je vedomý, že nebude mať ani žiadnu koncovku, a predsa ide teda o ich záchranu. Jedna z rečníčok to aj pripomenula, ale znovu a znovu sa vrátili len k tej odbornej stránke a ja im chcem za toto účinkovanie v parlamente poďakovať.

Ďakujem veľmi pekne, veľmi si to vážim, pán Budaj, práve od vás, lebo naozaj ste tu sedeli, keď, keď som sa snažila vylepšovať sociálny systém. Pán sám minister vie, vždy som bola konštruktívna, vecná, vždy som poukazovala, lebo som si predstavovala, keby ja som bola na jeho mieste, aby som ho nekritizovala od buka do buka, ale aby sme naozaj napravovali systém. A moja práca v parlamente bola konštruktívna.
Ďakujem, kolegyne, že ste povedali, aké iné možnosti chceme prijať v prospech rodín, ale ja si myslím, že dosť veľa práce na ministerstve bude aj s novelami, ktoré sme priniesli, a ako ich vylepšiť, ako ich zracionalizovať, ako ich dať do systému ako takého, aby to jednoducho fungovalo a aby to prinášalo ovocie pre ľudí, ktorí to potrebujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, budem sa aj napriek tomu, že som tu bol dourážaný a veľmi nevyberave, snažil byť nad vecou a skôr reagovať veľmi odborne, lebo, myslím si, že po istej dobe sú tu niektorí poslanci veľmi frustrovaní, možno sa cítia byť úplne nepotrební a asi sa s tým budú musieť vyrovnať. Ak dovolíte, odborne.
My ponúkame riešenie dvojnásobného rodičovského príspevku, resp. príspevku na dieťa nie náhodne. Kričíte a hovoríte (reakcie z pléna), som sa opravil, nie náhodne, pretože my sme v istom systéme opatrení, ktoré ideme týmto zavŕšiť. To prvé opatrenie, ktoré sme realizovali, boli, bol príspevok pri narodení dieťaťa, 829 eur na prvé, druhé a tretie dieťa. Absolútne prorodinné opatrenie.
Druhé opatrenie, materská. Bola tu viackrát spomínaná pozitívne, 34 týždňov, resp. 37 týždňov pri samoživiteľkách výška, čistý príjem predchádzajúci, to znamená, strata príjmu matky je výškou materského eliminovaná.
Boli tu spomínané aj otcovské, áno, viete, je to procedúra a proces, ktorý rieši Sociálna poisťovňa. Nie ministerstvo, to je samostatný verejnoprávny subjekt, ja tam robím predsedu dozornej rady. Treba však povedať jednu vec, že pokiaľ oni majú pocit a potrebu sa odvolať, to ja neviem prikázať, aby to neurobili. Je to prirodzené. A treba povedať, že tých rozhodnutí ohľadom odvolaní, nie je ich tak veľa, ktoré neboli pridelené, v drvivej väčšine prevláda úspech voči Sociálnej poisťovne. To znamená, že asi majú v niečom pravdu z hľadiska, z hľadiska tých rozhodnutí. Podívajte sa, ak v roku 2016 vyplácala Sociálna poisťovňa 150 eur, pardon, 150 mil. eur na materské, dnes sme v roku 2019 na 299, násobne, raz toľko. Aj to je výsledok toho, že tá materská išla rapídne hore. Bohužiaľ, viac tých materských veľmi viditeľne nie je, ale ten posun, to znamená prorodinné opatrenia, ktoré majú záujem riešiť aj tú demografiu, tu jednoznačne sú. No a treba povedať, že 77,3 mil. z tých 300 bolo vyplatené otcom. To je asi pomer a myslím si, že ten nárast je tu, je tu veľmi konkrétny.
Tretie opatrenie - a to tu bolo častejšie spomínané - zmeny pri vyplácaní náhradného výživného. Veď my sme to riešili a riešili sme sa doslova absolútne. Zvýšila sa maximálna suma náhradného výživného, a to až nad 355 eur. Že to výživné je nízke, no o tom rozhoduje súd. Prípadne je to dohoda manželov, ktorí sa, ktorí sa rozchádzajú. Maximálna hranica priemerného čistého príjmu na 3,3-násobok životného minima, pre rodičov s jedným dieťaťom predstavuje až sumu 1 010 eur.
No a od 1. januára je účinný, účinná novela zákona o rodičovskom príspevku. Myslím, že len dve, dve čísla, 150 eur pre bývalé pracujúce, resp. poberajúce materskú matky a 50 eur pre ostatné. To znamená, sme v systéme a dostali sme sa až niekde k obdobiu, kedy je treba riešiť všetky deti. A to je práve ten návrh, ktorý momentálne dneska riešime. Veď to je až do 25. roku života - v úvodzovkách - dieťaťa, pokiaľ denným štúdiom navštevuje vysokú školu a systematicky sa pripravuje na svoje budúce zamestnanie.
No a potom máme tiež pre nich pripravené riešenie, no a to je sociálna politika, ktorú presadzujem 8 rokov, dať ľudom prácu, ak o ňu stoja. My máme stále 90-tisíc voľných pracovných miest. Vieme ponúknuť prácu, vieme dať prácu aj mladým ľudom, to znamená, že ten systém je plne vykrytý. A na druhej strane, keď hovorím o prorodinných opatreniach, sú opatrenia, ktoré sa týkajú dôchodcov, ale o tom sme hovorili včera, to znamená, že je záujem robiť vyváženú politiku, aby tu nebola nejaká, nejaké medzigeneračné roztržky, naopak, všetko smeruje k tomu, že chceme ďalej zachovať medzigeneračnú solidaritu. Toto je dôležitá vec.
No a niektoré pripomienky, ktoré tu zaznievali. No, hospodárska núdza sa za posledné 4 roky, zo 185-tisíc poberateľov je dnes 60-tisíc. Ten rozdiel, no tí ľudia pracujú, nie sú už zahrnutí v hmotnej núdzi, majú inú životnú úroveň. Štatistiky, ktoré my nevieme, ale Eurostat, to znamená Európsky štatistický úrad, jednoznačne hovorí, že na Slovensku a veľmi výrazne ubudlo ľudí pod hranicou chudoby. I keď ja k tej metodike mám svoj názor, pretože väčšia chudoba podľa tohto je niekde na severe Európy, čo ja osobne s tým pochybujem.
Ďalej OČR-ky, veď sme zvýšili na 90 dní v prípade práve problémov, ktoré sa týkajú vážneho ochorenia najmä detí. Riešili sme ten problém.
Možno málokto si uvedomuje, že sme zrušili už rok detské domovy a vytvorili centrá, centrá pre deti a rodinu. Cieľ: neposlať hneď deti niekde do detských domovov, ale dať šancu, aby sa rodina opäť spojila. V týchto centrách môže byť umiestnená aj matka, aj to dieťa a hľadá sa spôsob, ako vytvoriť tie predpoklady pre to, aby opäť rodina bola spolu. Aj tu sa tu kritizovalo a to všetko toto je.
Na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, dva projekty, rieši ich pani Pietruchová, riaditeľka rodovej rovnosti. Obidva sú v realizácii, obidva je možnosť čerpať, ale tam je dôležité, aby prejavil záujem zamestnávateľ. Ak prejaví záujem zamestnávateľ, my ho vieme motivovať, nie na úroveň minimálnej mzdy, ale vyššej a vieme takýmto spôsob vykryť tretinový, polovičný alebo akýkoľvek úväzok pre matku, ktorá má aj menšie deti, ale má vytvorené podmienky pre to, aby pracovala. V tom predchádzajúcom projekte sme vytvorili - alebo prostredníctvom toho projektu - 34 detských kútikov v jednotlivých firmách, to znamená, aby na tie štyri, alebo koľko hodín tá matka robí, bolo o jeho dieťa bezpečne postarané. Absolútne systémové riešenia.
Takto by som mohol pokračovať veľmi dlho, ale toto, čo predkladám a o čom by sme mali diskutovať, je skrátené, skrátené konanie. K tomu tu veľa povedané nebolo. Ja som v úvodnom slove jednoznačne povedal, z akých dôvodov navrhujeme to skrátené konanie. A poviem vám, že som optimista.
Zo žiadnych, ani z tých žlčových vystúpení, ktoré tu bolo, nezaznelo, že by sa nemali tie detské príspevky zvýšiť, preto si myslím, že tá podpora aj pre skrátené konanie tu bude.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, predkladám návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky všeobecným súhlasom uzniesla na ukončení 58. schôdze Národnej rady, a vyzývam poslancov, aby sa k návrhu vyjadrili všeobecným súhlasom. Zdôvodnenie je také, že máme päť dní pred volebným moratóriom, a je oprávnené riziko, že schôdza sa vlastne bude ťahať do najbližších dní, a považujem to aj za neprípustné, ako aj okolnosti, ktoré boli, o ktorých sme informovali pri zvolávaní tejto schôdzi.
Takže poprosím poslancov, aby sa všeobecným súhlasom vyjadrili k môjmu návrhu.

Nie, nie ďakujem, to je omyl. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Prosím členov ústavnoprávneho výboru, že zasadnutie výboru bude ihneď teraz po hlasovaní v miestnosti č. 33, pardon, ľudskoprávneho výboru a národnostné menšiny bude v miestnosti č. 33, zasadacia miestnosť výboru pre vzdelávanie.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu.
S podpísaním predmetného dohovoru vyslovila vláda Slovenskej republiky svoj súhlas uznesením č. 297 zo 4. mája 2011, v súlade s tým dohovor za Slovenskú republiku podpísal 11. mája 2011 štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Milan Ježovica. Dohovor je záväzným právnym dokumentom Rady Európy, ktorý stanovuje právne záväzné štandardy na predchádzanie násiliu na ženách a domácemu násiliu. Dohovor je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky o ľudských právach a základných slobodách a medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Jeho cieľom je najmä ochraňovať ženy pred všetkými formami násilia, predchádzať k násiliu na ženách a domácemu násiliu, trestne stíhať násilie na ženách a domáce násilie a odstrániť ho, odstrániť všetky formy diskriminácie žien a podporovať rovnoprávnosť mužov a žien, prijať opatrenia na ochranu detí, obetí násilia a domáceho násilia.
Dohovor sa zároveň navrhuje, pardon, dohovorom sa zároveň navrhuje zriadenie ako v prípade iných ľudskoprávnych dohovorov expertný monitorovací tím GREVIO.
Dňa 29. marca 2019 Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1697 požiadala vládu Slovenskej republiky, aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii uvedeného dohovoru. Dôvodom zastavenia tohto procesu je nejednoznačný a sporný výklad jeho niektorých ustanovení. ide predovšetkým o nejasnosti v otázke odstraňovania rodových stereotypov. Uznesením č. 641 z 18. decembra 2019 vláda Slovenskej republiky zobrala na vedomie uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky a poverila predsedu vlády požiadať prezidentku Slovenskej republiky oznámiť depozitárovi dohovoru úmysel Slovenskej republiky nestať sa jeho zmluvnou stranou.
Dňa 28. novembra 2019 prijala Národná rada Slovenskej republiky uznesenie č. 2261, ktorým požiadala vládu Slovenskej republiky postupovať s využitím všetkých možností voči inštitúciám Európskej únie s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku a vyplývajú z uvedeného dohovoru. Uznesením č. 15 z 15. januára 2020 zobrala vláda Slovenskej republiky na vedomie druhé uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 2261 z 28. novembra 2019. Predložené, predložený materiál schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 12. februára 2020. Materiál bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na výsledok stretnutia troch najvyšších ústavných činiteľov k tejto téme, ako aj v záujme ukončenia diskusií o tomto dohovore sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala a uzniesla sa na tomto dohovore.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uvádzam spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu vlády na vyslovenie nesúhlasu s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tlač 1842a). Predseda Národnej rady pridelil návrh vlády svojím rozhodnutím č. 1962 z 12. februára 2020 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba výbory návrh prerokovali v určenej lehote.
Ústavnoprávny výbor k návrhu prijal uznesenie č. 819, v ktorom odporúča Národnej rade podľa príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky a zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nevysloviť súhlas s predmetným dohovorom.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny prijal uznesenie č. 151, v ktorom taktiež odporúča Národnej rade podľa príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky a zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nevysloviť súhlas s predmetným dohovorom. Na základe uvedených stanovísk výborov gestorský výbor vo svojom záverečnom stanovisku odporúča Národnej rade nevysloviť súhlas s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Moment. Simona Petrík. Pred pani poslankou, pani poslankyňou Grausovou bola prihlásená.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, chcel by som za klub SME RODINA vyjadriť náš odmietavý postoj k Istanbulskému dohovoru. Len krátko zhrniem argumenty, pretože sme ich povedali už veľakrát, ale aby to bolo jasné aj teraz pri prerokovávaní opätovnom v Národnej rade. Po prvé. Sme za to, aby, ak v slovenskom Trestnom poriadku a v slovenskom práve chýba akékoľvek ustanovenie, ktoré má chrániť ženy pred domácim násilím, aby sme toto ustanovenie do nášho právneho poriadku zakotvili. Sme ale presvedčení, že všetky takéto ustanovenia v našom právnom poriadku už sú.
Druhý argument je, že o tom, či niektorá krajina, ktorá podpíše Istanbulský dohovor, to znamená hypoteticky Slovensko, plní tieto záväzky alebo nie, o tom má rozhodovať nevolená komisia GREVIO. To znamená, že niekto, koho menovanie my nevieme ovplyvniť, nás bude ako žiačikov posudzovať, či sme v poriadku, alebo nie sme v poriadku. My tvrdíme, že v slovenskom práve všetky takéto ustanovenia na ochranu žien pred domácim násilím už dávno sú.
A tretí dôvod, pre ktorý odmietame Istanbulský dohovor, je ten pokrivený uhol pohľadu, že údajne domáce násilie je rodovo podmienené. Ale my s týmto nesúhlasíme. My si nemyslíme, že keď nejaký opitý alkoholik týra svoju ženu, že to robí kvôli tomu, lebo nenávidí druhé pohlavie. My si myslíme, že to robí kvôli tomu, že to je opité hovädo, a ako také by s nim malo byť aj nakladané a štát by ho mal prísne potrestať. Nemyslíme si, že keď niekto sa takto odsúdeniahodne správa, tak to robí kvôli tomu, že si uvedomuje, že je muž, a robí to preto, lebo nemá rád druhé pohlavie, to znamená ženy. Sme presvedčení, že to robí kvôli tomu, že to je odsúdeniahodné arogantné opité stvorenie, ktoré má byť potrestané v súlade s našim právnym poriadkom.
Toto sú naše tri základné argumenty, prečo Istanbulský dohovor odmietame, odmietali sme ho a budeme aj hlasovať proti jeho ratifikácii v Národnej rade Slovenskej republiky.