6. schôdza

Ďakujem za slovo.
Je dobré, že sa hovorí o kvalite vzdelávania, je to dobré, že sa hovorí o tom aj v takomto rozsahu, či už záporne alebo negatívne, ale treba v každom prípade o tom hovoriť.
Ja sa chcem však len tak sám seba spýtať niekedy, že prečo sa hovorí o znižovaní kvality v školstve. Kto kedy meral znižovanie kvality vzdelávania v školstve? Ako pán Žarnay povedal, učitelia sú kvalitní, pracujú dennodenne, niekoľko hodín musia odsedieť za tou katedrou a snažia sa naozaj urobiť maximum pre to všetko, čo tým deťom chcú v školách dať.
Avšak sa pýtam aj na tú druhú stránku veci. Akým spôsobom pristupujú žiaci k vzdelávaniu? Aké majú naši žiaci vzory? Ako pristupujú rodičia k vyučovaniu a správaniu svojich vlastných detí? Rodičia chcú len výsledky a ak nemajú výsledky, tak učiteľ je zlý. To si povedzme otvorene. To znamená, dobrý je ten, ktorý má jednotky, ktorý má dvojky a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže aj tu treba hľadať príčiny možno, nechcem povedať zníženia kvality vzdelávania, ale aj akejsi nespokojnosti spoločnosti voči učiteľom. V každom prípade ale treba povedať aj to, že téma, akú tú kvalitu zmeráme, doteraz neviem.
Hovorí sa o systémových zmenách. Chcem sa spýtať, požadujú sa systémové zmeny zo strany učiteľov, čo chceme zmeniť? Chceme zmeniť maturitné skúšky? Pýtam sa ako. Chceme zmeniť prijímacie pohovory? Pýtam sa ako. Chceme zmeniť vedenie pedagogickej dokumentácie? Pýtam sa ako. Nikto mi to nepovie. Stále sa len hovorí o tom, že škrtáme triedne knihy zľava doprava, sprava doľava a tak ďalej a tak ďalej, ale to predsa nie je systémová zmena. To sa dá urobiť veľmi, veľmi rýchlo a koniec koncov aj vláda prijala v minulosti isté opatrenie na zníženie pedagogickej dokumentácie, takže to treba len privítať. Ale treba sa zamerať aj na tú druhú stránku. To som naznačil, aj postavenie žiaka, respektíve akých máme žiakov, aby som to nepovedal vulgárne, aký máme materiál v tej škole. A tak ďalej a tak ďalej. Aj toto sú otázky, ktoré ku vzdelávaniu patria.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky pripomienky.
Pán Žarnay, ja musím reagovať proste na vás, lebo mi to príde, že ako keby ste ma nepočúvali reálne, čo som rozprával. Ja výrazne protestujem proti tomu, čo ste povedali, že by som neobhajoval učiteľov naprieč všetkými tarifami, naprieč všetkou vekovou kategóriou. Výrazne protestujem proti tomu, pán Žarnay, hej. Ja som rozprával, že som za to, aby učiteľom boli zvýšené platy. Že tých 6 % nie je dostačujúcich, ale prepáčte, pracujem s mladými ľuďmi, takže budem obhajovať mladých ľudí a začínajúcich učiteľov. To je moje právo, nato som to povedal. Ale to nehovorí nič o tom, že by som neobhajoval aj iných učiteľov celoplošne. Keď si pozriete všetky blogy, včera vo vašom vystúpení ste citovali veľmi veľa mojich myšlienok z jedného blogu, tak v ďalších blogoch rozprávam o tom, že učitelia, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, by sa mohlo zvažovať o výsluhových dôchodkoch, by sa mohlo zvažovať o jednorazových odmenách a podobných iných veciach. Takže znova výrazne protestujem proti tomu, aby ste hovorili, že ja nebojujem za učiteľov celoplošne.
A ešte mám chvíľu času, takže by som povedal k tomu testovaniu. Možno ten rozdiel medzi nami je v tom vnímaní testovania. Vy pozeráte sa na testovanie ako na jeden test, jeden deň za štyri roky. Ja sa pozerám na testovanie tak, ako som si aj naštudoval v okolitých štátoch. Zverejňuje sa miera nezamestnanosti v prvom roku a v piatom roku jednotlivých škôl. Zverejňujú sa jednotlivé stáže na tých školách. Zverejňuje sa podiel zamestnaných absolventov po prvom roku k pomeru všetkým žiakom, ktorí študujú na škole, aby sa vedelo, koľko tých mladých ľudí je zamestnaných. V Bulharsku sa zverejňuje zamestnanosť, mzda absolventov a ďalších šesť ukazovateľov. Vo Veľkej Británii je to dvadsaťročná prax zverejňovania všetkých vecí, ktoré sa; už iba dve minúty; všetky veci, ktoré sa zverej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pôvodne som ani nechcel vystúpiť v rozprave, myslím, že stanovisko SaS tu úplne plnohodnotne predstavil pán kolega Gröhling, ale ten záver tejto rozpravy vo mne vybudil jednu otázku a v podstate aj vystúpenie pána Žarnaya, prečo to vlastne celé ideme robiť. Lebo ja si myslím, že sme sa tu dostali, pán Žarnay, do veľmi, veľmi nebezpečnej situácie, lebo tvrdiť, že väčšina učiteľov na väčšine škôl to robí dobre a stačí im dať viacej peňazí, je kategorický a kapitálny omyl. Kategorický a kapitálny omyl. Väčšina učiteľov robí svoje vlastné maximum. To podčiarknem a podpíšem kedykoľvek. Robí svoje maximum v rámci možností materiálnych, robí svoje maximum v rámci možností klasifikačných, na to, čo majú, to robia do úplného udretia. S tým úplne súhlasím. Ale zároveň výsledkom ich práce sú deti, ktoré nemajú vnútornú motiváciu sa učiť, sú deti, na ktorých špecifické potreby sa takmer nikdy neprihliada, a je školstvo, ktoré je zamrznuté v paradigme frontálneho učenia ešte z čias Márie Terézie. A ak povieme, že teraz potrebujeme hlavne nechať učiteľov prežiť, navyšovať im stále platy a nechať ich robiť tak, ako robili doteraz, tak slovenskému školstvu nepomôžeme. Ani náhodou nie.
To, čo tu musíme urobiť, je zmena systému ako takého. Samozrejme, vôbec diskusia o tom, či o 6 alebo o 10 %, je úplne zbytočná, hej. To je záchranné koleso, ktoré vrháme do vody na to, aby sme tých topiacich sa učiteľov na základe 25 rokov naozaj zlej činnosti ministerstva školstva a komplet celého systému, ktorý vzdelávanie zabezpečuje, vytiahli z tej vody, nechali ich nadýchnuť a dali im možnosť začať robiť veci lepšie. Nie je diskusia o tom, či máme zvyšovať učiteľom platy o 6 alebo 10 %, ja hovorím – presne tak, ako to bolo povedané pred voľbami – každý rok minimálne 10 % plus ďalšia investícia do zvyšovania materiálneho, metodického zabezpečenia vzdelávania. To tam, tuto sa určite zhodneme a nepokračujeme ďalej.
Čo je ale veľmi nebezpečné povedať, je povedať, že veď iba im dajme lepší priestor pre život a nechajme ich robiť tak, ako robili doteraz, a ja som presvedčený o tom, že tam nevznikne priestor na to, aby sme zlepšili podmienky v slovenskom školstve. A ten dôvod je ten, že súčasný spôsob vzdelávania na väčšine škôl na Slovensku ignoruje výsledky moderných vied o tom, ako funguje napríklad detský mozog. Ignoruje to, čo to znamená, keď dieťa sa otáča svojou pozornosťou von a keď sa svojou pozornosťou otáča dovnútra na svoj vlastný vnútorný život. Vy namiesto toho, aby sme deti zaťažovali hlavne v období od ôsmich do dvanástich rokov, lebo vtedy sú takmer nekonečne schopné absorbovať dáta, a potom ich dostávali do situácie, že viacej sa obracajú na svoje vlastné fungovanie vo svete, svoju vlastnú identitu, na vytváranie vzťahov, na vytváranie svojej budúcnosti na základe toho, čím chcú vo svete byť, tak my im práve vtedy začíname nakladať. A sám veľmi dobre viete, obidvaja sme učitelia, že dieťa na začiatku puberty oveľa viacej rieši to, aké má vzťahy s učiteľom, so svetom, so spolužiakom a ako vyzerá sociálna sieť okolo neho než vzťahy k chemickým alebo fyzickým vzorcom. Tie ho vtedy veľmi málo zaujímajú. To je prvá vec.
Druhá vec, učitelia aj keby dnes chceli reflektovať na požiadavky modernej doby, keby chceli vytvárať zmiešané vekové skupiny, kde funguje sociálna dynamika, v ktorej silnejší pomáhajú slabším, starší pomáhajú mladším, kde sa združujú deti rôzneho veku na základe spoločných záujmov a nie, nemusia sa zdržovať len v tej istej vekovej kategórii, nevedia, ako to majú urobiť. Ak by sme chceli vytvárať špecifické inkluzívne prostredie, v ktorom každé dieťa – aj špeciálne nadané, aj mimoriadne nadané, aj dieťa so špeciálnymi potrebami, aj dieťa, ktoré má zdravotný hendikep, aj dieťa, ktoré má slabo podnetné prostredie – nachádza odozvu takú, aby dokázalo maximálne prejaviť svoj vlastný potenciál, tak to urobiť nevieme.
A ten dôvod je v prvom rade, samozrejme, zlyhanie štátu, ale dôvod je aj ten, že učitelia nevedia, ako to majú robiť, a teda neplatí téza, že ich stačí iba zachrániť, podporiť a lepšie zaplatiť. Tí učitelia, ktorí nechcú učiť inak, musia z toho systému časom jednoducho ísť preč a musia ich nahradiť takí učitelia, ktorí inak učiť budú vedieť. To je vzorec Holandska, to je vzorec Fínska, to je vzorec Maďarska, to je vzorec každej jednej úspešnej vzdelávacej reformy. Neklamme si, že slovenskí učitelia sú chránený druh. Momentálne sú druh na vyhynutie a treba ich podporiť, aby začali fungovať ako plnohodnotná, rešpektovaná a rozoznaná súčasť slovenskej spoločnosti, aby ich plat sa začal blížiť platu vysokoškolsky vzdelaného občana Slovenskej republiky. Ale zároveň s tým treba začať zvyšovať nároky na ich prácu. A tam presne vstupuje do systému meranie kvality vzdelávania, tam presne sa musíme začať orientovať v tom, aký máme systém, tam presne musíme začať zisťovať, koho je aká pridaná hodnota, a potom, čo hodíme prvé záchranné koleso, aj druhé, aj tretie a vytiahneme ich z toho bahna, kde sú teraz, treba začať hovoriť o tom, okej, nastavili sme si nejakú úroveň, od ktorej vyššie už od vás budeme, vážení učitelia, tiež vyžadovať nejakú pridanú hodnotu. Ja som za prísnosť, ja som za veľmi vysoké nároky na obidvoch stranách.
Samozrejme, že musíme začať prísne a s vysokými nárokmi na strane tých, ktorí rozhodujú, na strane ministerstva, na strane samospráv. Ministerstvo musí nastaviť prostredie, hlavne prostredníctvom svojich priamo riadených organizácií, ktoré násobne zvýši metodickú podporu učiteľom, násobne zvýši podporu, čo sa týka nastavovania školských vzdelávacích programov, násobne zvýši možnosti pomoci konkrétnym školám, aby sa nemuseli s tými zmenami pasovať samotné. To je, samozrejme, zodpovednosť ministerstva a tam treba investovať peniaze, tam treba presmerovať energiu z národných programov, eurofondov, tam treba jednoznačne významným spôsobom posilniť úlohu štátu pri poskytovaní materiálnej, pedagogickej, metodologickej pomoci jednotlivým školám. Ale na druhej strane musíme počuť, áno, máme vôľu učiť lepšie. Áno, máme vôľu naslúchať potrebám svojich vlastných detí. Áno, máme vôľu vytvárať inkluzívne prostredie, v ktorom sa každé dieťa bude cítiť vítané a pre každé dieťa budú vytvorené také podmienky, aby mohlo pokračovať v živote ako úspešný a šťastný človek. A to nespravíme tak, pán Žarnay, že povieme, že teraz to väčšina učiteľov na väčšine škôl robí dobre. To je zbytočné a plané chlácholenie.
Ďakujem veľmi pekne.

..., pán predsedajúci.
za seba môžem povedať, že ja som nikdy netvrdil, že sa nedá zlepšovať. Súhlasím s tým, že áno, pri súčasných podmienkach toho systému, v ktorom doteraz fungovali slovenskí učitelia, robia naozaj maximum v rámci svojich možností, ale sú medzi nimi aj takí, ktorí idú nad rámec svojho maxima a nad rámec svojich možností, ktorým sa veľmi veľkej podpory doteraz nikdy nedostávalo, na ktorých sa často zabúdalo, o ktorých nepísali v médiách ani neboli v televízii, pričom to robili vždy inak. A častokrát boli skôr okolím odsudzovaní za to, ako to robia inak. A myslím si, že aj zo strany, keby sme pozorne si prezreli jednotlivé vyjadrenia predstaviteľov stavovských organizácií a napríklad aj zo Slovenskej komory učiteľov, nájdete tam veľké množstvo ľudí, ktorí o tom už aj v minulosti písali a neboli vypočutí. Takže asi sa musíme viacej počúvať. Asi musíme o tom viacej hovoriť, viacej diskutovať, dávať priestor tým, ktorí vedia potiahnuť svoje okolie tým smerom, že to vzdelávanie bude nastavené pre potreby dieťaťa. Máme tých lídrov, tak ich začnime konečne podporovať v rámci tých komunít, v ktorých oni pôsobia. Vytvorme systém mentoringu, ktorý ich vyzdvihne, ktorý ich dobre zaplatí.
Ale keď sa tu už spomínal ten výtlak, bez toho, že naozaj ten plat toho učiteľa postavíme podstatne vyššie, ten tlak nikdy nenastane a nevytlačíme z toho systému iných, ktorých, ja ich nepovažujem ani niekedy za učiteľov, ale za niečo iné.

Ďakujem pekne.
Pán Poliačik, ja by som bol rád, keď nabudúce vystúpite s reakciou, vlastne v rozprave so svojím vlastným postojom k týmto témam, aby ste sa obrátili smerom k publiku, pretože nie rozprávame my dvaja spolu, ale vy reagujete aj na ostatných, ktorí sú tu, a sú tu aj učitelia medzi nimi, tak isto sú tu aj hostia na balkóne. A tiež si vyprosím váš poučný tón, s ktorým so mnou rozprávate, pretože ja som si neprišiel vypočuť vašu teoretickú prednášku o tom, čo by učiteľ mal, čo by nemal, ako by štát mal alebo nemal.
Pán Poliačik, znovu sa vás pýtam, koľko rokov ste učili na základnej alebo strednej škole, že viete tak teoreticky zdôvodniť to, že učitelia na školách nerobia všetko, čo môžu urobiť, aj keď hovoríte v rámci tých možností, ktoré na škole teraz majú. Myslíte si, že ja alebo moji kolegovia sme spadli z čerešne? Že sme na škole neskúšali inovatívne metódy, že sme neskúšali žiakov zapájať do rôznych akcií a snažiť sa modernizovať vzdelávanie tak, aby aj žiaci neboli unudení a snažili sa s nami spolu sa zúčastňovať na zlepšení týchto podmienok? Či vy si myslíte, že učitelia pokračujú vo svojich starých šľapajach, odučia si z papiera, nadiktujú poznámky a nič inovatívne sa nepokúšajú vniesť do procesu vzdelávania? Ja si to nemyslím.
A ak som povedal, že 99,9 % učiteľov na Slovensku robí svoju prácu dobre, myslel som to, že to robia s maximálnym nasadením v rámci tých možností, ako to teraz štát nastavil. Niežeby to nedokázali robiť lepšie, ale taktiež nemôžeme chcieť od učiteľov, ktorí majú 50, 55 rokov, lebo školstvo starne, aby títo učitelia chodili teraz na školenia výpočtovej techniky, respektíve aby stačili svojimi schopnosťami mladým začínajúcim učiteľom v oblasti tvorivosti a v oblasti vzdelania.
Ďakujem.

Martin, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Plne súhlasím so všetkým, čo si vyslovil. Ale ja to znova musím povedať proste, my máme objektívne dôkazy, že naše vzdelávanie, bohužiaľ, je nekvalitné, v testoch PISA reálne klesáme. Objektívnejší dôkaz, že kvalita vzdelávania klesá, si už ani nevieme predstaviť. Všetky ostatné krajiny nás reálne predbiehajú. Môžme hovoriť o tom emotívne, ja sa možno aj teším, že sme trochu aj emotívni, lebo je to také znamenie, že nám na tom reálne záleží, ale to nie je nič proti učiteľom a proti tomu, že by niekto im nechcel pridať. Myslím si, že všetci chceme, podľa mňa toto hlasovanie bude, všetci prítomní, ktorí sú, všetci budú hlasovať za to, aby sa im zvýšila mzda. Neverím, že by niekto hlasoval proti. Ale stále podľa mňa je to aj o tom odmeňovaní učiteľov za tú kvalitu. Za to posúvanie, čo je ďalej a to je to, o čom som aj ja rozprával, o čom rozprával aj Martin.
A ešte ak mám čas, ja by som dovysvetľoval to meranie, o ktorom som hovoril, alebo to meranie tej kvality, že ten podiel zamestnaných absolventov po roku a po piatich rokoch, ktoré sa robí aj v okolitých štátoch, je k pomeru danej škole. Takže nehovoríme o všetkých žiakoch a o pomere zamestnanosti všetkého, my hovoríme o jednotlivých školách na základe, alebo teda oblastiach, na základe čoho vieme reálne vyhodnotiť, ktorá škola kvalitne vzdeláva mladých ľudí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Martin, aj ja ti ďakujem za vystúpenie, do poslednej bodky s ním súhlasím. Myslím si, že bol na mieste aj ten príhovor priamo tuto ku kolegovi Žarnayovi, lebo tak isto teba aj mňa vyrušila jeho téza o tom, že teda všetkých treba odmeniť rovnako. Myslím si, že sa všetci zhodneme, že áno, učitelia majú nízke platy, treba ich odmeniť, ale ja si teda rovnako myslím, že ich treba určite odmeňovať aj na základe kvality a treba ich prácu hodnotiť. To, čo povedal práve Braňo Gröhling, o tom svedčí. Musíme jednoducho, nieže môžeme, musíme oddeliť kvalitných učiteľov. Jednoducho lepšie odmenený učiteľ sa bude cítiť nejakým spôsobom kvalitnejší už sám od možno, alebo inak vnímaný spoločnosťou ako nejakí flákajúci sa kolegovia. Áno, pán kolega, aj takí sú, si myslím. Naozaj, tie decká jeho budú mať lepšie výsledky, noví začínajúci učitelia sa budú môcť učiť od tých šikovnejších.
Ja sa pýtam, ak budú mať všetci rovnaké odmeny, akú budú mať motiváciu tí horší stať sa lepšími. Prečo by to mali robiť? Áno, sú takí, ktorí sú moderní, využívajú moderné metódy, ich deti majú lepšie výsledky, ale dnes sú títo odmeňovaní veľmi podobne, rovnako ako tí nekvalitní učitelia. Takže nebavme sa len o zvyšovaní platov učiteľov, ale určite sa bavme aj o hodnotení kvality ich práce. Myslím si, že je to absolútne na mieste.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ja by som chcela reagovať na jedno konkrétne, na jednu konkrétnu pasáž toho vystúpenia. Bezpochyby súhlasím s tým, že treba rešpektovať individuálne osobitosti žiaka a v tomto bode by som si dovolila podať informáciu takpovediac z prvej ruky, pretože okrem iných predmetov, ktoré som prednášala na vysokej škole, bola práve metodológia výučby anglického jazyka a všeobecná metodológia, to znamená, ako vyučovať. Pripravovali sme budúcich pedagógov a z tých skúseností, ktoré sú relatívne čerstvé, vám môžem potvrdiť a ubezpečiť vás, že dneska naozaj tí pedagógovia sú vychovávaní, naši odchovanci, a profil absolventov je taký, že držia krok s dobou, definitívne rešpektujú všetky individuálne osobitosti, veľa sa hovorí o personalizovanom vyučovaní. To znamená, že napríklad teórie, ktoré vy ste tu tak možno vo všeobecných intenciách načrtli, ako piaget, predoperačné štádium formálne konkrétnych operácií, to všetko sa rešpektuje, pretransformuváva do toho učiteľského povolania.
Ja si dovolím znova opakovať to, čo som aj včera povedala, že všetko to začína a končí pri peniazoch. Pretože tá motivácia učiteľa, myslím si, že to neni problém v tom, že naše školstvo by bolo nekvalitné. Bolo už od nepamäti známe, že naše školstvo, naši ľudia boli tí, ktorí mali veľmi dobré vedomosti. Problém je to, že keď pedagóg nie je ohodnotený a to je to, čo som včera tiež vyslovila v rámci faktickej, tak už len keď si zoberieme Maslowovu hierarchiu potrieb, keď nie je motivácia, tak tam nie je ani vôľa, hej. Myslím si, že tak isto ako to ohodnotenie finančné, tak isto ide ruka v ruka aj materiálno-technické vybavenie našich škôl na úrovni základných, stredných, vysokých a toto všetko vo finále spôsobuje, že tá situácia je taká, aká je. Čiže prioritne, ja si myslím, že nie je o tom, alebo nie je potrebné sa baviť o kvalite ako lepšie vzdelávať, ako držať krok s dobou, pretože ju držíme, ale skôr o tom ohodnotení.
Ďakujem.

Pán poslanec, dalo by sa na veľa vecí reagovať, ale predsa len jednu poznámku k tomu, čo ste tak zoširoka popísali. Ja nie som zástancom, keď sa zovšeobecňuje, a to plne súhlasím, keď sa hovorí o tom, že je niečo úplne nekvalitné alebo kvalitné, pretože musíme hovoriť o adresnosti. Tam, kde je to naozaj nekvalitné, tam treba urobiť zmeny. Pretože ak to zovšeobecníme ako pán poslanec Žarnay, že všetko je super, tak demotivujeme všetkých tých, ktorí sa snažia, ale napriek tomu sa nedostavujú výsledky, že si ich niekto všimne a sú ohodnotení.
Školstvo je naozaj špecifická oblasť a môžem vám povedať aj po osobných skúsenostiach, že ak sa stretnú traja učitelia a bavia sa o tom, že ako by školstvo malo vyzerať, tak vznikne minimálne štyri-päť názorov, ako to treba robiť. Možno som to trošku prehnal, ale je to niečo podobné ako v právnickej oblasti. Je tam potrebná predovšetkým zodpovednosť, prebratie zodpovednosti sám na seba a nie je to len o peniazoch. Pretože celá táto diskusia, mám pocit, že sa len zvrháva o peniazoch, na peniaze. Áno, sú veľmi dôležité z hľadiska ohodnotenia, ale povedzme si aj otázku, je dnes učiteľský stav schopný prijať napríklad to, že by sa zrušili povedzme tabuľky, stanovila by sa základná nejaká mzda a bolo by to čisto na manažérovi, riaditeľovi školy, ktorý by určoval, koľko kto bude mať plat? Možno by sme vyriešili veľmi rýchlo aj mladých učiteľov. Zároveň by sme si vážili aj tých, ktorí sú skúsení a ktorí dávajú aj tým mladým obrovské skúsenosti. Ale si kladiem otázky, sme na to pripravení? Ja sa obávam, že nie.
Čiže nechajme na odbornú verejnosť, nechajme na pánovi ministrovi, aby dal dohromady odborníkov, aby sme sa pokúsili urobiť, čo sa dá.

Ďakujem veľmi pekne.
Na začiatok jednu vec, ktorú som zabudol povedať ešte dole pri pultíku. Minister Kaliňák jednoznačne musí odstúpiť. Je nemysliteľné, aby ďalej pokračoval vo svojej funkcii. To len vsuvka. A teraz k poznámkam.
Pán Sopko, pani Pčolinská, úplne súhlasím. Je potrebné rozoznávať tie ostrovčeky pozitívnej deviácie či už pri príprave učiteľov, či pri ich samotnej realizácii na školách, programy ako Teach for Slovakia, individuálne programy, ako je Lepšia geografia pána Farárika, prístup, kde sa reflektuje na moderné poznatky doby, vedy o deťoch, o tom, ako sa vyvíjajú. To je všetko super. Tam majú ísť peniaze, tam má ísť energia, to sa má aplikovať potom do širších programov, aby to bolo viditeľné na konci, že sa to reálne používa pre lepšie vzdelávanie detí. Takže 100-percentne súhlasím. Máme veľa, množstvo ľudí, v stovkách, možno v tisícoch, ktorí si zaslúžia podporu, ktorí učia moderne, či už učiteľov alebo samotné deti, a to si zaslúži svoju podporu.
Pán Žarnay, ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva. Vy ste tiež ešte nie úplne vystúpili mentálne spoza katedry a niekedy sa tu správate ako pán učiteľ. Ja som si dovolil reagovať rovnakým spôsobom, keď si to obidvaja v budúcnosti odpustíme, možnože naozaj sa začneme správať ako v parlamente. A k tomu, čo ste povedali. Áno, súhlasím. Robili svoje maximum a povedal som to vo svojom príspevku, robili svoje maximum v rámci svojich možností. A ja hovorím, zvýšme ich možnosti, ale začnime tlačiť na to, aby sa to maximum potom posúvalo. Lebo to je jediný spôsob, akým môžeme reálne to vzdelanie niekam posunúť.
Keď sa ma pýtate, koľko som robil v školstve, ja som začal pracovať na tom, aby sa na Slovensku učilo inak, ešte ako študent strednej školy, od deväťdesiateho štvrtého roku a robím to dodnes.