6. schôdza

V zmysle rokovacieho poriadku teraz požiadal o slovo v rozprave pán spravodajca, pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, ja sa ospravedlňujem, že vystupujem ešte raz. Zvolil som túto formu preto, aby bolo možné na mňa zareagovať, aby som to nepovedal v záverečnom slove ako spravodajca. Takže toto je jediný dôvod, prečo takto činím.
Začnem tuto od kolegu Dostála k termínom. Ja osobne budem navrhovať, nakoľko týmto právom disponujem ja, aby prerokovanie vo výboroch prebehlo ihneď. Dôvod je prostý, povedal som ho, nezaznamenávam žiaden odpor voči týmto riešeniam. Vo chvíli, ak sa v druhom čítaní v pléne objavia názory, ktoré bude potrebné si v rámci poslaneckých klubov prediskutovať, nemám problémy s tým, aby sme odložili hlasovanie, nie dnes o piatej alebo zajtra o jedenástej, proste tak, aby bol dostatočný čas o tom diskutovať. Ale v tejto chvíli, pán kolega, prepáčte, ale treba sa vyrovnať s tým, že bolo schválené skrátené legislatívne konanie a ono tým, že bude o jeden alebo o dva dni neskôr hlasovanie, vždy to bude skrátené legislatívne konanie a všetky tri čítania prebehnú na tejto schôdzi. A nedáva mi to tam absolútne žiadnu logiku. Hovorím to tak, aby to bolo pochopiteľné.
To, čo tu zaznelo aj v posledných bodoch, mnoho si želá možno, možno detailnejšiu diskusiu. Ja možno telegraficky zareagujem na niekoľko poznámok. Zaznelo tu, treba modernejšie učiť. Poznám rad učiteľov, ktorí sú vo veku nad šesťdesiat rokov, ktorí vykonávajú super kvalitnú prácu a bude veľkou stratou pre školstvo, keď odídu. A musím povedať, že neučia moderne, ale učia dobre. Moderný neznamená v mojom ponímaní vždy lepší, ale posudzujme to, ako to robia a aké majú výsledky práce.
Druhá poznámka, vzdelávanie na Slovensku je nekvalitné. Absolútne nesúhlasím. Vzdelávanie na Slovensku je kvalitné a vzhľadom na vynakladané finančné prostriedky patrí medzi najefektívnejšie na svete. To, čo treba povedať, je – a je oprávnené, že nás znepokojuje, že tendencie pri medzinárodných hodnoteniach postupne klesajú a nedá sa povedať, že by úplne klesali, že by tá trajektória bola stále zostupujúca. Ona je taká mierne vlnovkovitá, ale zostupuje. Ale treba povedať, že zostupuje o jeden, dva alebo tri body, pričom tá základňa je 500. Čiže ak z 500 ideme na 497, nemôžme povedať, že toto je jedna veľká čierna diera, ktorá proste úplne skončila, absolútna katastrofa. To, čo nás oprávnene znepokojuje, je, že tá trajektória je zostupujúca, a preto hľadáme riešenia. A treba povedať, že dobré je, že hľadáme riešenia ešte vtedy, ak ten rozdiel je nejaké dva-tri body. Ak by bol rozdiel 10 alebo 15 bodov, už sme premeškali veškerú dobu a to už by bolo so slovenským školstvom absolútne zle.
A to, čo chcem povedať na záver, pán kolega Žarnay, aj mne ste vložili do úst to, čo som nepovedal. Povedali ste, že nechcem podporovať zvyšovanie miezd starším učiteľom. Nikdy som nepovedal. Povedal som, že ak je problém s motiváciou mladých prichádzajúcich, ak je problém s motiváciou tých, ktorí robia na 120 %, robia kvalitne a nie sú prostriedky na ich ohodnotenie, lebo v tých tabuľkách sa nachádzajú nižšie, existujú spôsoby riešenia, akým spôsobom im vieme pridať. Nikdy som nepovedal, že starším nemáme pridať. Nikdy som nepovedal. A toto je to, čo mňa irituje, a toto je to, prečo som aj včera mal také emotívne vystúpenie v zásade ako reakciu na vaše vystúpenie. A vnímam to ako postoj Iniciatívy slovenských učiteľov, lebo vás vnímam niekde v tom prostredí. Ak to tak nie je, sa ospravedlňujem. Ale tuto je ten problém. Zaznelo to tu dnes v sále.
My nemáme diametrálne odlišné názory na to, že treba niečo v školstve zlepšiť, ale to, čo potrebujeme urobiť, je, musíme sa počúvať, musíme hľadať to, na čom sa vieme zhodnúť, a to, na čom sa nevieme zhodnúť, ešte o tom diskutujme. Gaussova krivka nepustí, 80 % je vždy tá väčšina, 20 % sú nejaké menšinové názory. A ak máme prijímať riešenia, tak je vysoká pravdepodobnosť, že aj 20 % obyvateľstva, 20 % učiteľov, 20 % poslancov vždy pravdepodobne nebude mať uspokojené všetky svoje požiadavky. Je to fakt, ktorý je dlhodobo overený. Takže v tomto chcem len poprosiť, skúsme sa viacej počúvať a nesnažme sa vytĺkať politický kapitál z toho, kde ho vytĺkať netreba.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme aj my. Na vaše vystúpenie zareagujú piati páni poslanci s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Petrák, rokovací poriadok hovorí o troch čítaniach a nehovorí o tom nejako úplne samoúčelne. Hovorí o tom v záujme skvalitnenia legislatívneho procesu, aby bol priestor a čas na to, aby sa ako poslanci, tak verejnosť oboznámili s návrhom zákona aj s jeho prípadnými úpravami. Skrátené legislatívne konanie je inštitút, ktorý by sa mal využívať výnimočne a neznamená, tak ako sa to mylne interpretuje v tejto snemovni, že musí byť návrh zákona prerokovaný ihneď, zo dňa na deň. Znamená to, prečítajte si rokovací poriadok alebo teda predpokladám, že ho poznáte, znamená iba to, že sa tie lehoty, ktoré sú, ktoré sú určené všeobecne v rokovacom poriadku, nemusia dodržiavať. To, že sa nejaké lehoty nemusia dodržať, neznamená, že to musí byť zo dňa na deň. V tomto prípade je možný napríklad takýto postup: dnes o jedenástej odsúhlasíme v prvom čítaní, cez obednú prestávku to pôjde do výborov, poobede to prerokujeme v druhom čítaní v pléne a rovno aj v treťom čítaní a schválime to, schválime to o sedemnástej a zákon bude hotový. Sú pripravené nejaké pozmeňováky, ktoré prerokujú výbory.
Druhá možnosť je, že dnes to schválime v prvom čítaní, následne budú mať výbory niekoľko dní na to, aby ten návrh prerokovali, schválili pozmeňujúce návrhy, aby sa s nimi mohli oboznámiť ostatní poslanci a aby sa s nimi mohla oboznámiť verejnosť, médiá, učitelia, a následne v utorok budúci týždeň v pléne v druhom čítaní bude ten návrh prerokovaný a pravdepodobne schválený v druhom a pravdepodobne aj v treťom čítaní. Ktorý z týchto dvoch postupov je lepší? Alebo v čom je lepší ten, že sa to urobí zo dňa na deň?

Pán poslanec Jurzyca, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Podporujem úplne na 100 % návrh Ondreja Dostála a aj si to podľa mňa žiada systémovú zmenu, zmenu rokovacieho poriadku tak, aby medzi pozmeňujúcim návrhom a hlasovaním uplynula nejaká rozumná lehota, počas ktorej sa môže aj verejnosť tými návrhmi zaoberať.
A ale ešte aj o inom chcem povedať v rámci tejto faktickej poznámky. Nie je to kritika, pán poslanec Petrák, vaša. Jednoducho sa nazbieralo toľko, toľko vyjadrení je podobného druhu, na ktoré chcem zareagovať a myslím, že by sa to zmestilo do vášho prejavu, tak to je, proste takéto doplnenie navrhnem.
Veľa sa tu hovorí napríklad, aj dnes sme to počuli, že tí, ktorí neučili, by nemali hovoriť do školstva. A zasa poľnohospodári povedia: Tí, ktorí nefarmárčili, by nemali hovoriť do farmárstva." A lekári povedia: Kto nemá odoperované, nemal by hovoriť o zdravotníctve. A tak ďalej a tak ďalej. No ale potom všetci prídu za tými, čo majú na starosti verejné financie a chcú viac peňazí bez toho, aby povedali teda, za čo to bude. Či to budú peniaze za to, že sa zlepší školstvo, za to, že klesne odvrátiteľná úmrtnosť a tak ďalej a tak ďalej, alebo sa nemôžme pýtať. Ak sa nemôžeme pýtať a diskutovať a navrhovať ho, tak sa stane taká situácia, že na to všetko sa skladajú ľudia, aj ktorí majú minimálne mzdy. Aj tí sa skladajú a tí nedostanú informáciu a tí budú proti tomu, aby sa dalo viac na školstvo, na zdravotníctvo a podobne.
Napríklad, vy dobre viete, starosta v obci, ktorý má školu, tak ťažko môže zvýšiť peniaze na ňu, na učiteľov bez toho, aby ľudia vedeli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Kaščáková, nech sa páči.

Ďakujem.
Vo svojom príspevku ste povedali, že sa tu naprieč politickým spektrom vieme zhodnúť na množstve vecí. S tým sa dá, samozrejme, súhlasiť. Aj v iných príspevkoch som počula teda volanie po systémových zmenách a tak ďalej. A v tejto súvislosti by som chcela povedať, že veľmi súhlasím s tým, čo povedal pán Dostál. Keby sa tu za tie celé dlhé roky proste lepšie hospodárilo, nepoviem rovno, že nekradlo, a nebudem opakovať prípady typu predražené sifóny, ale keby sa lepšie hospodárilo a keby sa nejakým spôsobom kontrolovali financie, tak si myslím, že tie vnútorné zdroje by sa našli. Ja len veľkou námatkou pripomeniem napríklad zmluvy za audítorské služby, ktoré sme objavili v súvislosti s ministerstvom školstva, ktoré boli porobené s rôznymi audítorskými poradenskými firmami ako KPMG, PricewaterhouseCoopers alebo Deloitte advisory, to sú firmy, ktoré poskytovali ministerstvu školstva poradenské služby za milióny eur. Keď som to námatkovo zrátala, tak mi to vyšlo za možno 8,5 mil. eur, a to som ešte nebola pri všetkých zmluvách. To znamená, že peniaze na rôzne služby poradenstva a iné veci sa nájdu a potom možno chýbajú zdroje na to, na čo je to najdôležitejšie, a to je práve na tie systémové zmeny, o ktorých tu hovoríme.
Takže odbornú obec by som možno nabádala týmto, aby sa zamerala na kontrolu rozpočtu na verejné zdroje, ktoré máme v ministerstve školstva a na hľadanie rezerv, ktoré tam bezpochyby sú, len ich treba nájsť.

Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

Pán poslanec, absolútne oceňujem ten konštruktívny prístup počas celej rozpravy z vašej strany, pretože napriek mnohým, a môžem povedať naozaj populistickým vyjadreniam k tejto téme, ktoré určite neprispejú k riešeniu tohto problému, čo sa snažíme v vzdelávaní, tak držíte ten tón konštruktívny. A ja sa za to prihováram, pokračujme v tomto ďalej, pretože to je jediná cesta pomenovať si to, čo je problém, a riešme to a vieme sa na tom zhodnúť. Ak nie, na niečom sa nevieme zhodnúť, tak diskutujme dovtedy, kým nenájdeme riešenie.
S tým termínom, rovnako si myslím, čo ste povedali, že to jednoducho, ak máme nejaké pripomienky, nech sa páči, môžeme sa k tomu vyjadriť. Ale beriem aj slová opozície, ak volajú po zmene rokovacieho poriadku, myslím si, že môžeme to otvoriť a poďme sa vecne baviť, čo by sme mohli zmeniť aj v iných otázkach, aby sme boli konštruktívnejší, ak sa to dá.
Takže ešte raz ďakujem a som presvedčený, že tento zákon predsa len pomôže riešeniu toho problému s odmeňovaním učiteľov, ale zároveň si uvedomujem, že sme na dlhej ceste, ktorú budeme musieť spoločne zdolávať.
Ďakujem pekne.