6. schôdza

Pán poslanec Petrák, rokovací poriadok hovorí o troch čítaniach a nehovorí o tom nejako úplne samoúčelne. Hovorí o tom v záujme skvalitnenia legislatívneho procesu, aby bol priestor a čas na to, aby sa ako poslanci, tak verejnosť oboznámili s návrhom zákona aj s jeho prípadnými úpravami. Skrátené legislatívne konanie je inštitút, ktorý by sa mal využívať výnimočne a neznamená, tak ako sa to mylne interpretuje v tejto snemovni, že musí byť návrh zákona prerokovaný ihneď, zo dňa na deň. Znamená to, prečítajte si rokovací poriadok alebo teda predpokladám, že ho poznáte, znamená iba to, že sa tie lehoty, ktoré sú, ktoré sú určené všeobecne v rokovacom poriadku, nemusia dodržiavať. To, že sa nejaké lehoty nemusia dodržať, neznamená, že to musí byť zo dňa na deň. V tomto prípade je možný napríklad takýto postup: dnes o jedenástej odsúhlasíme v prvom čítaní, cez obednú prestávku to pôjde do výborov, poobede to prerokujeme v druhom čítaní v pléne a rovno aj v treťom čítaní a schválime to, schválime to o sedemnástej a zákon bude hotový. Sú pripravené nejaké pozmeňováky, ktoré prerokujú výbory.
Druhá možnosť je, že dnes to schválime v prvom čítaní, následne budú mať výbory niekoľko dní na to, aby ten návrh prerokovali, schválili pozmeňujúce návrhy, aby sa s nimi mohli oboznámiť ostatní poslanci a aby sa s nimi mohla oboznámiť verejnosť, médiá, učitelia, a následne v utorok budúci týždeň v pléne v druhom čítaní bude ten návrh prerokovaný a pravdepodobne schválený v druhom a pravdepodobne aj v treťom čítaní. Ktorý z týchto dvoch postupov je lepší? Alebo v čom je lepší ten, že sa to urobí zo dňa na deň?

Ďakujem pekne.
Podporujem úplne na 100 % návrh Ondreja Dostála a aj si to podľa mňa žiada systémovú zmenu, zmenu rokovacieho poriadku tak, aby medzi pozmeňujúcim návrhom a hlasovaním uplynula nejaká rozumná lehota, počas ktorej sa môže aj verejnosť tými návrhmi zaoberať.
A ale ešte aj o inom chcem povedať v rámci tejto faktickej poznámky. Nie je to kritika, pán poslanec Petrák, vaša. Jednoducho sa nazbieralo toľko, toľko vyjadrení je podobného druhu, na ktoré chcem zareagovať a myslím, že by sa to zmestilo do vášho prejavu, tak to je, proste takéto doplnenie navrhnem.
Veľa sa tu hovorí napríklad, aj dnes sme to počuli, že tí, ktorí neučili, by nemali hovoriť do školstva. A zasa poľnohospodári povedia: Tí, ktorí nefarmárčili, by nemali hovoriť do farmárstva." A lekári povedia: Kto nemá odoperované, nemal by hovoriť o zdravotníctve. A tak ďalej a tak ďalej. No ale potom všetci prídu za tými, čo majú na starosti verejné financie a chcú viac peňazí bez toho, aby povedali teda, za čo to bude. Či to budú peniaze za to, že sa zlepší školstvo, za to, že klesne odvrátiteľná úmrtnosť a tak ďalej a tak ďalej, alebo sa nemôžme pýtať. Ak sa nemôžeme pýtať a diskutovať a navrhovať ho, tak sa stane taká situácia, že na to všetko sa skladajú ľudia, aj ktorí majú minimálne mzdy. Aj tí sa skladajú a tí nedostanú informáciu a tí budú proti tomu, aby sa dalo viac na školstvo, na zdravotníctvo a podobne.
Napríklad, vy dobre viete, starosta v obci, ktorý má školu, tak ťažko môže zvýšiť peniaze na ňu, na učiteľov bez toho, aby ľudia vedeli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Vo svojom príspevku ste povedali, že sa tu naprieč politickým spektrom vieme zhodnúť na množstve vecí. S tým sa dá, samozrejme, súhlasiť. Aj v iných príspevkoch som počula teda volanie po systémových zmenách a tak ďalej. A v tejto súvislosti by som chcela povedať, že veľmi súhlasím s tým, čo povedal pán Dostál. Keby sa tu za tie celé dlhé roky proste lepšie hospodárilo, nepoviem rovno, že nekradlo, a nebudem opakovať prípady typu predražené sifóny, ale keby sa lepšie hospodárilo a keby sa nejakým spôsobom kontrolovali financie, tak si myslím, že tie vnútorné zdroje by sa našli. Ja len veľkou námatkou pripomeniem napríklad zmluvy za audítorské služby, ktoré sme objavili v súvislosti s ministerstvom školstva, ktoré boli porobené s rôznymi audítorskými poradenskými firmami ako KPMG, PricewaterhouseCoopers alebo Deloitte advisory, to sú firmy, ktoré poskytovali ministerstvu školstva poradenské služby za milióny eur. Keď som to námatkovo zrátala, tak mi to vyšlo za možno 8,5 mil. eur, a to som ešte nebola pri všetkých zmluvách. To znamená, že peniaze na rôzne služby poradenstva a iné veci sa nájdu a potom možno chýbajú zdroje na to, na čo je to najdôležitejšie, a to je práve na tie systémové zmeny, o ktorých tu hovoríme.
Takže odbornú obec by som možno nabádala týmto, aby sa zamerala na kontrolu rozpočtu na verejné zdroje, ktoré máme v ministerstve školstva a na hľadanie rezerv, ktoré tam bezpochyby sú, len ich treba nájsť.

Pán poslanec, absolútne oceňujem ten konštruktívny prístup počas celej rozpravy z vašej strany, pretože napriek mnohým, a môžem povedať naozaj populistickým vyjadreniam k tejto téme, ktoré určite neprispejú k riešeniu tohto problému, čo sa snažíme v vzdelávaní, tak držíte ten tón konštruktívny. A ja sa za to prihováram, pokračujme v tomto ďalej, pretože to je jediná cesta pomenovať si to, čo je problém, a riešme to a vieme sa na tom zhodnúť. Ak nie, na niečom sa nevieme zhodnúť, tak diskutujme dovtedy, kým nenájdeme riešenie.
S tým termínom, rovnako si myslím, čo ste povedali, že to jednoducho, ak máme nejaké pripomienky, nech sa páči, môžeme sa k tomu vyjadriť. Ale beriem aj slová opozície, ak volajú po zmene rokovacieho poriadku, myslím si, že môžeme to otvoriť a poďme sa vecne baviť, čo by sme mohli zmeniť aj v iných otázkach, aby sme boli konštruktívnejší, ak sa to dá.
Takže ešte raz ďakujem a som presvedčený, že tento zákon predsa len pomôže riešeniu toho problému s odmeňovaním učiteľov, ale zároveň si uvedomujem, že sme na dlhej ceste, ktorú budeme musieť spoločne zdolávať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja sa v podstate tiež pridávam, že celá táto debata naozaj má svoj zmysel a bolo tam veľa vecí, s ktorými som sa naozaj úplne stotožňoval, veľa vecí, ktoré sú naozaj ešte na diskusiu, a veľa vecí, ktoré sa ešte, samozrejme, ani nespomenuli, lebo školstvo je problematika naozaj obrovská. A ja sa len k jednej, k jednej tvojej takej poznámke, čo si povedal na začiatku ohľadne, mladí a starší učiteľ. Ja súhlasím, poprípade pridávam sa k tomu, že aj starší učiteľ, ktorý nemusí byť totálne inovatívny a používať len najmodernejšie prostriedky, vie perfektne odučiť aj klasickými metódami svoje hodiny. Je to, ako si povedal, o ľuďoch, pretože možno aj mladý učiteľ, ktorý príde a má všetko naštudované a má kopu moderných prostriedkov, neodučí, respektíve neodovzdá tým žiakom všetko aj z toho dôvodu, že mnohokrát ho tí žiaci nepočúvajú. To znamená, že nevie si udržať disciplínu a tým pádom môže mať neviem aké prostriedky na odučenie. A mnohokrát to tí starší učitelia majú vlastne plus, že tú disciplínu majú a tým pádom vedia aj klasickými metódami si hodinu bez problémov odučiť a odovzdať tým žiakom to, čo majú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Jedna k procedúre, lebo to je to, o čom sa budeme nejakým spôsobom baviť ďalej.
My sme prijali na výbore postup, kde sme sa dohodli, že vždy deň pred tým, ako sa bude rokovať o pozmeňujúcich návrhoch, všetci kolegovia dostanú elektronickou formou, aby sa mohli s ním oboznámiť dostatočne vopred, aby mohli informovať svoje poslanecké kluby v prípade, že to považujú za vhodné a potrebné a aby prijali riešenia aj na svojich poslaneckých kluboch, ktoré potom budú prezentovať na výbore. Rovnakým postupom sme postupovali pri pozmeňujúcich návrhoch, ktoré budú podané v druhom čítaní, na rokovaní výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. To znamená, že ten priestor tu bol vytvorený dostatočný, je korektný, je transparentný.
To, čo zopakujem, v prípade, že zaznamenám, že vzniknú ďalšie pozmeňujúce návrhy, že je potrebné o nich diskutovať vnútri klubov, že je potrebné sa s nimi detailnejšie oboznámiť, budem žiadať odloženie hlasovania. Zatiaľ na to nevidím dôvod.

Ďakujem pekne. Dobrý deň. Začnem možno trochu netradične a začnem od jednotlivostí k celku a nie naopak, ako by sa to patrilo pri sformulovaní dobrého príspevku.
Učiteľom treba vrátiť úctu a autoritu. Úctu a autoritu treba vrátiť aj školstvu. A ak si vyberiem tie niektoré čriepky z týchto vystúpení, pretože táto diskusia bola v nie mnohom, aj keď čiastočne o 6-percentnom zvýšení platov, ale sa týkala toho, čo budeme diskutovať ešte v priebehu tohto roka, a to je program rozvoja, výchovy a vzdelávania na ďalších desať rokov. Tam očakávam podobnú diskusiu a podobne podrobnú, ako bola dnes a ako bola včera.
Dotknem sa teda niekoľkých čriepkov z tejto diskusie, napríklad otázke merania. Áno, pri dnešnom meraní veľmi ťažko ohodnotiť, aké je úsilie učiteľa pri výchove a vzdelávaní detí a svojich žiakov, ktorých má v triede. Keď som si nedávno pozrel štúdiu kvalita za peniaze, je tam jedna z metód, ktorá hovorí o tom, ako ohodnotiť výsledok vzdelávania, kde sa porovnávajú výsledky v spise s nákladmi. Ale toto už je veľmi hrubé meranie, ktoré dnes nepostačuje. Jednoducho, ako porovnáme vzdelávacie výsledky v škole, ktorá napríklad je v mestskej časti veľkého mesta, ako porovnáme s výsledkami školy, ktorá je v oblasti, kde je veľký počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia?
Alebo rozprával som sa s učiteľmi a riaditeľmi viacerých špeciálnych škôl. Tam akékoľvek porovnávanie so štandardom nemá zmysel. Tam jednoducho treba urobiť dieťaťu portfólio a merať dosiahnutý prírastok vedomostí alebo to, čo sa podarí tomu dieťaťu dať. A podľa tohoto treba hodnotiť učiteľa. Tam nemá meranie a porovnávanie s akýmkoľvek štandardom žiaden zmysel. Jednoducho urobiť portfólio a namerať, čo sa dieťa za nejaké vzdelávacie obdobie naučilo, aký je prírastok jeho vedomostí alebo výchovy.
Bol som na jednom seminári, v ktorom sa hovorilo o pretvorení nejakej učebnice pre tretí ročník základnej školy a diskutovalo sa v tomto pléne o tom, či je vhodný ten príklad, išlo o geometriu, alebo onen príklad, podobne, ale nikto tam neuvažoval pri tej diskusii o tom, či vôbec tie nové príklady, ktoré tam boli navrhované, či to dieťa je vôbec schopné pochopiť. Veď aj to dieťa sa vyvíja a jednoducho mu treba dať to v tom čase, čo je schopné pochopiť, aby sme ho nepreťažovali.
To znamená, že naozaj sa treba pozrieť na to aj, ako učíme, treba sa pozrieť na štátne vzdelávacie programy, pretvorenie do školských vzdelávacích programov, aby sme deti nepreťažovali, aby sme našli vhodné metódy, ako naučiť ich v primeranom objeme a v primeranom veku to, čo sú schopné pochopiť a čo by mali vedieť a čo im pridať navyše s ohľadom na to, že aj svet okolo nás sa mení.
Boli sme pred asi dvoma týždňami s pánom poslancom Sopkom na rozhlasovej debate a po jej skončení po pol hodine sa moderátorka pýtala: No, prosím vás, čo je na tom, že školstvo je prioritou? Veď to je normálne, nie? A hovoríme: No nie je to normálne, pretože keď sme boli pred rokom v rozhlase, či on alebo ja, alebo niekto iný, tak sme vždy len počuli vetu, že školstvo je zlé. A jednoducho my musíme pôsobiť nie odtrhnute od ľudí, ktorí žijú okolo nás, každý má svoje starosti. My jednoducho musíme presvedčiť okolie, nielen tu samých seba alebo v školskom systéme, rodičov, médiá, všetkých okolo nás, že jednoducho v školstve sa niečo deje, že máme úprimnú snahu sa zlepšiť a že to robíme spoločne.
Každý má svoje starosti. Ja keď sa stretávam s mojimi priateľmi, stále hovoria obvyklé klišé, ktoré sa hovoria stále dookola. A už to začínajú vnímať podobne ako tá moderátorka.
Áno, niečo sa deje. Jednoducho zišli sa pri okrúhlych stoloch desiatky rôznych organizácií, iniciatív, združení a spoločne pripravili dokument a vidíme to na televíznej obrazovke, ak sa to tam občas objaví. Niečo spoločne robíme, jednoducho nefunguje tá cesta, ktorá tu bola ako jedna, že najprv nám zvýšte platy, potom niečo urobíme, alebo naopak, že najprv niečo urobte a potom vám zvýšime platy. No nefunguje to.
Jednoducho my musíme presvedčiť všetkých, hlavne verejnosť, že robíme, snažíme sa zvnútra sami zmeniť školstvo vo všetkých oblastiach a že si zaslúžime viac. Preto som pri predložení návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok tam dal navýšenie na nové úlohy o vyše 350 mil. eur. Ale nie sú to len tak nafúknuté peniaze. Veľmi tvrdo sme všetci spoločne pracovali s organizáciami školstva, so školskými odbormi, s rôznymi iniciatívami a pripravili sme dokument, v ktorom je 70 konkrétnych úloh na tento rok a pripravený programový dokument, kde budú úlohy na ďalšie tri roky. Jednoducho spoločnosť musí vidieť, že to meníme, že jednoducho sa snažíme urobiť zmenu a že učitelia si zaslúžia viac.
Nakoniec si určite všetci pamätáte, po schválení programového vyhlásenia vlády som to bol ja, čo som povedal pred kamerami, jednoducho to, čo bolo schválené v programovom vyhlásení vlády, je nevyhnutné minimum. A preto aj pri rozpracovaní programového vyhlásenia vlády sme uviedli nielen nové konkrétne úlohy, ktoré treba urobiť, ale aj to, že si vyžadujú finančné krytie. A z tohto dôvodu by som vás chcel aj poprosiť, podporme tento návrh zákona, učitelia si určite zaslúžia viac. A domnievam sa, že toto je tá správna metóda, ako uskutočniť zmeny v školstve.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobrý deň prajem, chcem požiadať členov mandátového a imunitného výboru, zajtra o 12. hodine po prerušení rokovania schôdze bude mandátový a imunitný výbor v miestnosti 84. Ďakujem pekne.

Rád by som informoval členov ústavnoprávneho výboru o tom, že bude rokovanie ústavnoprávneho výboru dnes o 12.00. Ďakujem.

Chcem informovať členov výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, že rokovanie výboru bude dnes o 13. hodine v rokovacej miestnosti výboru.