6. schôdza

14.6.2016 - 22.6.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

15.6.2016 o 18:29 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 17:48

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani ministerka, teda, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, znovu tu máme po roku, v mojom prípade, myslím, že to už je aj šiesta správa Slovenského pozemkového fondu, a nakoľko som pozemkár, tak myslím si, že budem sa vyjadrovať k tomu, k čomu rozumiem a myslím, že rozumie aj pani ministerka, ktorá bola štyri roky riaditeľka Slovenského pozemkového fondu a spolupracovali sme. Takže viac-menej myslím si, že spolupráca s Národnou radou a s naším výborom bola dobrá a svedčí to o profesionálnom prístupe v spravovaní tohto orgánu.
Aby bolo jasné všetkým občanom aj ministrom, že Slovenský pozemkový fond neni pozemkový úrad, to budem hovoriť stále. Musíme vychovávať národ. Slovenský pozemkový fond je ten, ktorý spravuje štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov a má ju v správe, majú nakladať s ňou, a nemýľte si to s pozemkovým teraz odborom a lesným, lebo ten je ten prvostupňový, ktorý rieši, aj reštitúcia nasleduje potom, ak sa nedajú pozemky vydať, tak ide tam Slovenský pozemkový fond. Nakoľko Slovenský pozemkový fond vlastne spravuje štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov, to znamená, každý z nás v tej štátnej pôde má 5,4 milióntinu svoj podiel. Preto mne sa zdá, že každý by sa mal zaujímať, ako je ten jeho majetok spravovaný cez tie inštitúcie, ktoré to majú tuná cez radu fondu a cez generálnu riaditeľku a jej námestníka.
Takže ja by som sa dovolil, tak ako v minulých rokoch prejdem postupne, správa neni dlhá, a vypichnem určité veci, čo sa týka konkrétnych čísel, aby si ľudia vedeli urobiť obraz, že ktoto čoto.
Správa ma celkove nejakých 37 strán, tak, myslím, neni až taká veľká, dalo sa tam, je tam aj tabuľkové pekne spracované. Myslím, že kto chce, aj po okresoch si to môže tam pozrieť. Ale ja by som vypichol určité veci, ktoré mne sa zdajú, že by mali občania aj takto počuť, lebo nie každý má chuť čítať nejaké siahodlhé litánie a tabuľky a všecko možné. Tak s takou obyčajnou rečou, keď dovolíte, zosumarizujem aspoň to, čo som si myslel, že by malo byť v tejto správe tu povedané.
Pani riaditeľka to vzala trošku tak statočne, jednoducho, ale, pani riaditeľka, ja to trošku rozviniem, keď dovolíte, pani ministerka teda, a ideme na to. Takže tých 12 zasadnutí rady bolo, môžem povedať, že mal som tú česť menovať týchto členov rady ako za výbor, keď nastúpili. Rada fondu je 11-členná a musím povedať, že asi plnili to, čo majú v svojom štatúte, to znamená, aby robili a odsúhlasovali tie veci, ktoré im prichádzajú z regionálnych odborov. Celkove ako tu bolo spomenutých, zasadala 12-krát a prejednávala 3 450 právnych aktov. Z toho bolo 3 417 právnych aktov akože odporúčaných. Z toho bolo 1 755 nájomných zmlúv, 1 072 kúpnych zmlúv a 590 plnenie reštitučných nárokov. To znamená, tie reštitúcie boli zhruba polovica, respektíve tretina z tých nájomných a kúpnych zmlúv. Takže v takomto asi pomere s tým, že 30 právnych aktov bolo stiahnutých a tri právne akty bolo neodporúčacie stanovisko rady fondu. Tým pádom z toho vyplýva, že rada fondu neni, by som povedal, taká, že všecko, čo tam príde, sa schváli. A som rád, že, dúfam, že aj takýto štatút a takúto právnu nejakú činnosť si tam budú držať, aby nie všecko, čo im predloží regionálny odbor, bolo automaticky schválené. Držím v tom palce, aby spravovali štátnu pôdu a neznámych vlastníkov tak, aby sme nedochádzali k úbytku, ale skôr k nárastu tohto počtu.
Takže Slovenský pozemkový fond má 22 regionálnych odborov a 7 samostatných pracovísk. Samostatné pracoviská sú v okresoch Vranov, Stará Ľubovňa, Bardejov, Svidník, Senica, Levice a Prievidza. S tým, že celkový počet zamestnancov 261, z toho vyzerá, že 60 % je žien, 40 % je mužov. A mňa prekvapil, som hovoril aj na výbore, že máme odbornosť, priemerná dĺžka praxe zamestnancov Slovenského pozemkového fondu je 22,5 roka. Tak ja som bol milo prekvapený týmto konštatovaním, pretože pokiaľ tam je odborník, ktorý to už 20 rokov robí, tak mal by vedieť, čo robí. A u nás na pozemkovom úrade, lebo som pracovník pozemkového úradu, sme takéto šťastie v mnohých prípadoch nemali a skôr nám tí pracovníci odchádzali aj možno z toho, že boli možno aj finančne podhodnotení. A vyzerá, že Slovenský pozemkový fond je na inej stupňovej báze, a vyzerá, že tých 22,5 rokov praxe, tak to už je prax, ktorá by mala hovoriť o kvalite práce. Chcem veriť, že bude to aj takto v budúcnosti a že Slovenský pozemkový fond nebude zatracovaný a že bude velebený, že dobre spravuje majetok našich občanov.
Samozrejme, je tu aj časť kontroly. NKÚ nebolo na kontrole v roku 2015 na Slovenskom pozemkovom fonde, posledná kontrola bola robená v roku 2011, takže prakticky boli robené iba kontroly, čo sa týka vnútorných kontrol, a z týchto kontrol boli predbežné finančné, samozrejme, bolo tam prebratých niekoľko, by som povedal, odporúčaní, respektíve niekoľko aj nejakých tých opatrení.
Urobilo sa 27 kontrol a boli zistené 1 664 nedostatkov. Kontrolóri, teda vnútorní kontrolóri, ktorí sú pracovníkmi fondu, navrhli 98 odporúčaní, aby boli nejaké urobené nápravne opatrenia, 89 takýchto opatrení bolo vedúcimi pracovníkmi prijaté. Či sa to splnilo, tu sa neuvádza, verím, že sa to splnilo, takže mohlo by to byť dobré.
Ďalej, čo sa týka vybavovania sťažností. Strana 11, ak niekto to ešte takto sleduje, mali celkovo 200 podaní z uvedeného počtu 65, to znamená, tretina iba spĺňala kritérium, že je to sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, toho zákona 9/2010. Konštatuje sa tu, že je to pokles o 25 podaní, to znamená zhruba o 27 percent. Ostatných podaní 135 bolo viac-menej, malo charakter preskúmania, platenie požiadaviek, urgencie, dopytu, podnetu a podobne. To znamená, že iba tých 65 bolo uznaných. Z týchto 65 sťažností boli ale iba dve opodstatnené. 27 bolo neopodstatnených, 7 bolo odstúpených ďalšiemu, vrátené inej kompetentnej osobe a 29 sťažností bolo odložených z rôznych dôvodov, napríklad že neboli doložené splnomocnenia, vo veci koná súd alebo prokuratúra, ubehlo 5 rokov a ďalej. Takže taká je štatistika aj týchto podaní, čo sa týka sťažností a ďalších vecí, občania, aby ste vedeli, že ku majetku sa na Slovenský pozemkový fond dostávajú aj sťažnosti a petície občanov a musia to riešiť.
Ďalej dochádzame k právnej agende a to je prakticky súdne spory fondu. Aj pani ministerka to spomínala, že v koľkých konaniach fond koná, čo sa týka súdnych sporov. Tak v roku 2015, vážení kolegovia a kolegyne a občania Slovenskej republiky, berte na vedomie, že Slovenský pozemkový fond bol účastníkom 2 257 súdnych sporov, to znamená, to sú tisíce sporov, ktoré sú rozohraté, a iba v 27 z týchto prípadov vystupoval na strane navrhovateľa. V ostatných prípadoch bol skôr odporcom, to znamená, že on bol akože žalovaný a on musí dokazovať, že nebol porušený zákon. Fond v súčasnosti vedie 63 súdnych sporov, pri ktorých neúspechu by bola úhrada povinnej sumy, ktorú by musel fond zaplatiť, vo výške viac ako 10-tisíc eur, je vlastne 60 takýchto súdnych sporov. Je to v prílohe č. 1 , ja som si ju takto zhruba pozrel, že kde vlastne sa to tam súdime na tom Slovenskom pozemkovom fonde, a zhruba vám takto poviem, že súdime sa v Poprade, Trnave, Prešove, Bratislave, Žiline, Dunajskej Strede, v Senici. A hneď ten prvý súdny spor, ktorý je na 60 mil. eur proste vzbudzuje hrôzu, ďalšie sú 23 mil., na 15 mil., 2 mil., 400-tisíc, 69-tisíc, 700-tisíc, proste sú tu rozpísané všetky tie pohľadávky, ktoré by teda, pokiaľ by Slovenský pozemkový fond prehral, tak museli by si to uhrádzať, sú to dosť veľké sumy. No, dúfam, že bude Slovenský pozemkový fond úspešný.
Ďalej sú tu súdne spory s nepeňažným plnením, kde je tiež na 10-tisíc, tých je tiež, keď si pozriem, je ich zhruba 49 a tiež viac-menej máme to cez Komárno, Pezinok, Malacky, Bratislava, Nové Zámky, Poprad, Kežmarok, takže naprieč Slovenskom, takže aj tieto súdne spory prakticky ešte má Slovenský pozemkový fond a bude musieť sa s nimi vysporiadať nové vedenie, ktoré nastúpi.
Z celkového hľadiska, citujem, najväčší, takto; fond bol zaviazaný v roku 2015 k náhrade súdnych trov vo výške 31-tisíc, v roku 2014 to bolo 5 120 iba eur, takže prakticky trošku navýšenie tých súdnych trov, ktoré veci sa tam akože museli zaplatiť. Ďalej tu boli, je tu stať o pohľadávkach fondu po lehote splatnosti a tu vyzerá, že z tohto hľadiska fond eviduje v systéme fondu GIS pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 6 507 395 eur, pričom ku koncu roku 2014 predstavovala táto suma 5 mil. 614-tisíc. To znamená, došlo k nárastu o 916 412 eur, pričom podstatnú mieru v tomto zohrávajú pohľadávky kúpnych zmlúv. Pohľadávky po lehote splatnosti sú vo veľkej miere vymáhané súdnou cestou. Takže asi tak. Takže to vedzte, že sú tam dosť veľké pohľadávky.
Súdne pohľadávky, ktoré boli vymáhané, celkový objem predstavoval 4 mil. 801-tisíc, to znamená vymáhaných k 31. 12. 2015, a došlo aj k odpusteniu od vymáhania pohľadávok v sume 303 454 eur. Bolo to nejakých 29 zmlúv. Bolo to na základe pokynu generálneho riaditeľa. Takže v takomto duchu sa viedli tieto pohľadávky a zo súdne vymáhaných pohľadávok bola v roku 2015 vymožená suma 50 854 eur.
Veľmi ma potešila stať na strane 17, vydržanie nehnuteľností podľa notárskeho poriadku. Lebo viete, že u nás je vydržanie národný šport a každý chce vydržiť, osvedčiť, prísť k majetku, keď je ešte neznámych vlastníkov, tak super, a tam nastupuje, samozrejme, Slovenský pozemkový fond. A momentálne v správe za rok 2015 sa hovorí, že v roku 2015 bolo vydaných 292 vyjadrení o osvedčeniach a vyhlásení o vydržaní, pričom z týchto 292 osvedčení Slovenský pozemkový fond nepodporil, dal záporné vyjadrenie v 260. To znamená, iba v 32 dal súhlasné vyjadrenie k vydržaniu a predstavuje to výmeru 11 hektárov necelých. To znamená, žiadne desiatky alebo stovky hektárov, ani tisíce, je to iba 11 hektárov.
Takže, pani ministerka, ďakujem, že držíte aj túto platformu, aby nedochádzalo k zbytočnému napätiu aj medzi občanmi, aj medzi majiteľmi pozemkov.
Ďalej nastupujeme nájom, ten je asi, má podstatnú časť, pretože z nájmu prakticky Slovenský pozemkový fond nemôže sám podnikať, musí dávať do prenájmu, takže dáva do prenájmu aj štátnu pôdu, aj pôdu neznámych vlastníkov. A ako sa konštatuje na strane 19, k 31. 12. 2015 bolo evidovaných na fonde 5 298 nájomných zmlúv a to boli zmluvy, ktoré boli na poľnohospodárske využitie a na poľnohospodárske účely týchto pozemkov, pritom celková prenajímaná výmera predstavovala hodnotu 461-tisíc hektárov. Z toho vo vlastníctve fondu bolo 164 318 a vo vlastníctve nezistených vlastníkov 296 761 hektárov. Tu som rád, že Slovenský pozemkový fond za rok 2015 navýšil túto prenajímanú výmeru o 45 917 hektárov, to sa tu konštatuje, z toho vo vlastníctve Slovenskej republiky sa navýšila výmera o 27 971 hektárov a to myslím, že je dobrý základ pre ďalšie nakladanie s týmto majetkom, čo sa týka aj ochrany prírody alebo reštitúcií, alebo záhradkárskych osád, som veľmi rád, a nezistení vlastníci nám pribudli vo výmere 15 976 hektárov.
Ako mohli pribudnúť? Tak boli ukončené registre, boli ukončené nejaké aj pozemkové úpravy, dochádzalo k zápisu vlastníckeho práva na základe priznania známych vlastníkov. Takže prakticky sú rôzne, by som povedal, akty, ktoré stále sa cibria a stále tento pohyb tam bude, pokiaľ to nebudeme mať, nechcem povedať za koľko rokov ukončené, ale stále tam bude vidieť nejaký pohyb a tomu ani my nebudeme môcť zabrániť, pretože je to realita a tým pádom ja som rád, že takto to ako funguje.
Cituje sa tu, že plnenie nájomného za rok 2015 predstavovalo 95 % z celkového možného objemu. To znamená, 95 % na poľnohospodárske účely Slovenský pozemkový fond nájom ale zobral, zúčtoval a bol to vlastne aj výsledok toho, čo pani ministerka hovorila, že bol v kladnom čísle, to znamená, že mali kladný hospodársky výsledok. Na nepoľnohospodárske účely tam bolo 2 955 nájomných zmlúv a prenajímala sa výmera 2 075 hektárov. V správe fondu bolo 1 048 a neznámych vlastníkov 1 027, to je zhruba rovnako. S tým, že aj tu sa zvýšila výmera o 629 hektárov, takže myslím, že tiež dobre. A tu bola vymožiteľnosť, by som povedal, toho nájmu v percentuálnom vyjadrení, koľko fond dostal, 84,74. Takže tiež pohybujeme sa nie v 60, ale 87, 90 %, takže si myslím, že tiež dobrý výsledok.
Ďalej, samozrejme, máme skupinu pozemkov, ktorá sa cez Slovenský pozemkový fond dostala aj do rúk poľovníkov, a tam sú aj poľovné revíry a nájom za právo poľovníctva. Tak, občania Slovenskej republiky a vlastníci pozemkov, berte na vedomie, že Slovenský pozemkový fond evidoval 1 906 takýchto zmlúv a je to nárast o 273. Celkove to predstavovalo výmeru 596 768 hektárov a vymohol na nájme za poľovníctvo, za výkon práva poľovníctva 371 701 eur, to znamená zhruba 98,68 percenta. To znamená aj tu veľmi vysoké číslo, čo sa týka vymožiteľnosti nájmu od poľovníkov.
Ďalšia je prenájom spoločných nehnuteľností pozemkových spoločenstiev. Tu bolo evidovaných 472 zmlúv o celkovej výmere 11 385 hektárov, znovu nárast tých zmlúv o 112 oproti roku 2014. A tieto nájomné zmluvy stúpli o 297 hektárov a tiež vymožiteľnosť tu bola dokonca na 99 % a z nájmu urbariátov nám prišlo, teda štátu prišlo 271 657 eur. To znamená, myslím, zase dobré čísla, ktoré hovoria o fungovaní fondu.
Prevod správy, strana 22, vlastníctva, tu vyzerá, že bolo o prevode správy vlastníctva na fyzické a právnické osoby celkove uzavretých 1 050 zmlúv o celkovej výmere 347,81 hektárov v objeme 31 665 156 eur. To znamená, bolo to 347 hektárov, ktoré prechádzali teda z vlastníctva fondu na iné právnické a fyzické osoby, či už správ o vlastníctvo a z toho, samozrejme, bol tiež ten veľký nárast, čo sa týkajúci konečnej bilancie, že koľko financií prakticky fondu ostáva. To je 31 mil., berte na vedomie, občania, išlo z toho prevodu 347 hektárov.
Ja hovorím jedno, že, a to som povedal aj pani riaditeľke, keď ešte bola na fonde, aby sme tie hektáre, ktoré štát predáva a sa ich doslova, už neodvratne akože stráca ich, aby to neboli tisíce hektárov, lebo mali sme nejakých 135-tisíc hektárov doteraz, teraz sa niečo navýšilo, je to okolo nejakých 165-tisíc a tieto potrebujeme, štát to potrebuje na plnenie svojich domácich úloh, ako som povedal, reštitúcie a záhradkárske osady.
Takže v roku 2015 to bolo 348 hektárov, ktoré takto nám pošli, myslím, že v minulom roku to bolo asi 150, keď si dobre spomínam, nejakých 400 tam bolo, takže zhruba sa pohybujeme v tých istých údajoch ako v minulých rokoch.
Ďalej sú tu jednotlivé špecifikácie uzatvorených zmlúv na strane 23 podľa rôznych kritérií a to sú tie, ktoré boli uzavreté podľa nariadenia, že môžu byť kúpne zmluvy s právnickými osobami. Bolo ich prijatých 667. Potom tu máme uzavreté zmluvy, s ktorými fond nakladá v hospodárskych dvoroch, to znamená, to sú celkové, by som povedal, rôzne tie špecifikácie, ja neviem, zmluvy o prevode práva majetku štátu, nebudem všetko citovať, aspoň poviem, že koľko tu tých portfólií je, zmluvy otvorené, týkajúce sa napríklad na štátne cesty, na ťažbu alebo iné úkony vo verejnom záujme, takže Slovenský pozemkový fond mal dosť veľa takýchto zmlúv, je to na strane 24, 25, nebudem to všetko čítať, lebo by sme tu strávili ďalšiu pol hodinu a nemám to v úmysle.
S tým, že musím povedať, že boli tu aj zriadené zmluvy o vecnom bremene, aj v tomto duchu Slovenský pozemkový fond musí zastupovať svojich občanov a bolo uzavretých 170 zmlúv na výmeru 8 hektárov v celkovej hodnote 283 511 eur. Väčšinou sa udeľuje právo prechodu alebo nejakého toho uloženia inžinierskych sietí a ďalších potrebných vecí, to znamená Slovenský pozemkový fond aj tu bol nápomocný v ôsmich hektároch.
Zmluvy o budúcich zmluvách, aj tu je niekoľko, je ich 18 uzavretých a uvidíme, aké z toho budú príjmy. Čo mňa prekvapilo v tejto správe, neviem, možnože bolo to aj v minulej, zatiaľ som ju nezaregistroval, že na strane 26 boli zmluvy na predaj drevnej hmoty. To znamená, Slovenský pozemkový fond predáva aj drevnú hmotu. Áno, aj ja sa učím, bolo mi to vysvetlené na našom výbore, že pokiaľ sa jedná o poľnohospodársku pôdu, na ktorej vyrástol porast a neni v lesnom poraste a dochádza k rekultivácii tejto pôdy cez toho užívateľa, ktorý proste teraz ju ako má v nájme, viac-menej tento ako zisk z tejto drevnej hmoty ide Slovenskému pozemkovému fondu. No a v minulom roku, občania, berte na vedomie, Slovenský pozemkový fond cez 15 zmlúv dal do spoločnej kasy 28 908 eur. Takže to je ďalší bod, ktorý myslím, že je tiež zaujímavý.
Potom tu máme privatizáciu štátneho, teda majetku štátu. To sú tie opomenuté veci, ktoré nám tu stále ešte nejakým spôsobom rezonujú, a musíme povedať, že boli dve zmluvy uzavreté. A čo sa týka obchodnej verejnej súťaži a predaj majetku štátu, to znamená plnenie dohodnutých splátok, tak vyzerá, že je to asi jedna z posledných, a to bola firma Europartner v roku 2015, ktorá splnila svoju pohľadávku vo výške 20 746 eur a tým pádom všetky, by som povedal, že povinnosti dlžníkov skupiny zmlúv z privatizácie boli tým pádom uzavreté. Takže Slovenský pozemkový fond má ďalšiu kvačku, že je to vybavené.
No a dostávam sa do oblasti, ktorá je mi blízka, to je plnenie reštitučných nárokov. A chcem oznámiť, lebo aj pre mňa je to novota, všetkým občanom Slovenska, že pokiaľ ste si uplatnili náhradu za živý a mŕtvy inventár, ktorá svojho času bola plnená ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, teraz, v súčasnej dobe, tak už to neplní, ale plní to Slovenský pozemkový fond. Takže, občania, obracajte sa naň a je to tu aj citované, že prakticky toto plní Slovenský pozemkový fond. Som veľmi rád, že som to našiel, lebo mám aj ja takéto podnety a to sú ešte 90. roky, ktoré neboli splnené, a ľudia nevedia, kam majú písať. Takže ďakujem veľmi pekne, že máme aj tu taký fond, ktorý je v zisku a možnože bude to aj plniť, keď príde na lámanie chleba, že tí ľudia sa znovu oživia a budú žiadať doplnenie.
Ďalej je tu hovorené, koľko tých žiadostí neni, dá sa povedať, splnených, čo sa týka reštitúcií. Takže celkove na Slovenskom pozemkovom fonde cez obidva zákony reštitučné, 229 aj 503, bolo doteraz zaslaných 28 754. Toto bola celková, by som povedal, že potreba, ktorú Slovenský pozemkový fond mal riešiť doteraz od existencie fondu v roku ´91. Toto všetko mal zatiaľ na svojich bedrách, z tohto v minulom roku poriešil 888 a tým pádom sa dostal na cifru 20 644 týchto reštitučných podaní vybavených. Je to v percentuálnom vyjadrení zo všetkých, čo tam majú, 72,8 percenta. To znamená, ešte im tam zbýva nejaká jedna štvrtina, ktorú ešte by mali urobiť. A fond evidoval zhruba tých 10 014, že vraj ešte nevybavených a, samozrejme, stále tam prichádzajú a vyzerá, že je zhruba 3 200 podľa starej dvestodvadsaťdeviatky a 6 761 podľa päťstotrojky. Takže je to všecko aj v prílohe 7 a 8.
A aby občania mali aj prehľad, že v ktorých okresoch zhruba to ako vyzerá, tak ja som si vybral tých, ktorých je najviac nevybavených a najmenej nevybavených. Takže aj to musím povedať, pretože my sme NR SR. Takže aby každý občan si vedel uhrať zhruba, má to potom v tých tabuľkách, ale aspoň spomeniem, že ktoré okresy, resp. takto, ani nie okresy, ktoré regionálne odbory Slovenského pozemkového fondu, lebo ony majú niekoľko okresov pod sebou, ktorý regionálny odbor má ešte najviac na riešenie.
Tak najviac na riešenie podľa zákona 229, to znamená zákona o pôde toho z roku ´91, najviac na riešenie ešte má regionálny odbor Košice. Druhý v tomto počte je regionálny odbor Bratislava a tretí je regionálny odbor Žilina. Tí, čo pri tej dvestodvadsaťdevine na riešení stoja najlepšie, tak sú v takomto poradí: Prvý je Lučenec, regionálny odbor. Druhý je Trebišov, regionálny odbor a tretí je rožňavský regionálny odbor. Samozrejme, nie každý odbor má rovnaké okresy, nemá rovnaké veľkosti, takže tam neni to merateľné, ale aspoň aby ste vedeli proste, že v ktorých oblastiach sa pohybujeme. A rádovo je to tak, že keď Košice nemajú vybavených 639, tak Lučenec nemá vybavených 9. Takže v takýchto pomeroch sa pohybujeme. To znamená, to sú rádove stovky nevybavených oproti tým, čo majú akože ukončených alebo vybavených. Takže to je ďalšia tabuľka. To je podľa toho 229.
A podľa päťstotrojky, to znamená z roku 2003, to je ten, ja hovorím, druhý reštitučný zákon, ktorý už možnože nemal tu byť, ale dobre, je tu, tak musím ho tiež riešiť. Tak aby ste boli v obraze, že najlepšie na tom; alebo takto, idem od tých najhorších. Znovu to vyzerá tak, že Košice regionálny odbor, Bratislava a Trnava, tu je trošku zmena, aj Trnava tu nám trošku hapruje. A najlepšie na tom sú znovu Trebišov, Rožňava a Rimavská Sobota. Rádovo, porovnám prvého z jednej aj druhej strany, rádovo najhoršie Košice 1 010 ešte nevybavených a Trebišov má 25. Takže prakticky tiež rádovo tam sú veľké rozdiely v stovkách. Takže, občania, aby ste vedeli zhruba, že ako je to aj po tých regiónoch, ako to tam stojí.
A môžme ísť ďalej. Je tu, samozrejme, veľa zmlúv týkajúcich sa ďalších poskytnutých náhrad, lebo okrem toho, že rieši, v pozemkoch rieši aj, samozrejme, finančné náhrady. Takže vo finančných náhradách fond realizoval platobnými príkazmi 704 nejakých tých podaní v celkovej hodnote 483 mil. 696 eur (pozn. red: správne má byť "483 696 eur"), vážení občania . Z toho bolo zhruba 56, zhruba na 50 % podľa 229 a 50 % podľa 503/2003.
Jedno, aj to je, samozrejme, v týchto tabuľkách, nebudem to už ďalej čítať, ideme k reštitúciám, čo sa týka cirkví a náboženských spoločností. Tu som povedal aj pani ministerke, že mi chýbalo, že nevieme, koľko vlastne ešte neukončených, koľko vlastne ich máme. Niektoré sú aj na súde, áno, beriem, ale vieme, že sú na súde. To znamená, že vedeli by sme povedať, že máme, neviem, 510, neviem. Momentálne neviem. Z tejto správy sa vieme akurát dočítať to, že 6 dohôd bolo v roku 2015 ukončených v celkovej hodnote 1 310 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Náboženské obce, dostali tí, čo mali náboženské reštitúcie, cirkevné uplatnené. Takže pani ministerka sľúbila, že v budúcej správe aj tento údaj, že koľko vlastne ešte máme riešiť, bude uvedený.
Toto by mohlo zhruba, blížime sa už do záveru, takže nebudem to ďalej naťahovať. Aby ste boli v obraze, koľko vlastne toho ten Slovenský pozemkový fond, tých pozemkov, vlastne teraz má. Takže celkove k 31. 12. 2015, občania Slovenskej republiky, váš majetok, ktorý je na liste vlastníctva Slovenského pozemkového fondu, predstavuje výmeru 269 506 hektárov. Z toho je 97 503 ornej pôdy, 51 244 hektárov trvalých trávnych porastov, 65 861 hektárov lesnej pôdy a 33 768 hektárov ostatnej plochy. Toto má Slovenský pozemkový fond na svojom liste vlastníctva. To je váš majetok, občania. Toľko máte momentálne v správe Slovenského pozemkového fondu a takýto majetok spravuje Slovenský pozemkový fond.
Je tu aj kategória neznámych vlastníkov, ktorí, dúfam, že jedna vláda, či už bude štyri roky, dva roky alebo tri roky, mne je to jedno, dúfam, že sa dožijem, že raz tých neznámych budeme mať urobených známymi vlastníkmi aj s pričinením štátu, nie iba že budeme čakať, ako si to občania budú za drahé peniaze, ale aj štát musí pridať pomocnú ruku. A v súčasnosti vyzerá tak, vážení občania, že štát spravuje Slovenský pozemkový fond neznámych vlastníkov na výmere 457 422 hektárov, z toho je 265 783 hektárov ornej pôdy, 107 948 hektárov trvalých trávnych porastov, 66 921 hektárov lesnej pôdy a 6 958 hektárov ostatnej plochy.
Takže, vážení, pokiaľ vám budú niektorí hovoriť, že nemáme pôdu na reštitúciu, keď máte nárok na ňu, tak tej pôdy vyzerá, že je. A zdá sa mi, že je aj v tom okrese, pretože, ako viete, môže sa dávať v tom istom území, v susednom a v celom okrese. Takže tých hektárov tu je dosť a chcem veriť, že bude aj na vaše riešenie a nie iba podľa toho, že kto má akého kamaráta, ale skôr podľa toho, kedy ste ho mali riešiť. A podania, ktoré boli pred 20 rokmi, už musia byť vyriešené. Nemôžu byť, že sa rieši rok 2015, ´14 a neriešia sa roky ´93, ´98, 2000. Tak to by som tiež apeloval aj nové vedenie fondu.
Na záver ešte to, čo je boľačka. Samozrejme, Slovenský pozemkový fond rieši aj ROEP-y, rieši aj záhradkárske osady. Tam boli tiež určité výdavky. Napríklad na tie záhradkárske osady, ktoré možno sa stretávate aj vy s nimi, tam Slovenský pozemkový fond vyzerá, že mal výdavky zhruba nejakých 45-tisíc eur, 46-tisíc, ktoré išli na zhotovenie technických podkladov, aktualizáciu RPS a ďalších vecí. Takže aj tam, samozrejme, drží svoj prápor. Dokonca aj v rámci záhradkárskych osád vyrovnávame, ale aj nedoplatok ceny u tých osadách, kde Štrasburg rozhodol, že Slovenská republika má z tých tri koruny ísť na normálnu trhovú cenu alebo teda vyhláškovú cenu, a Slovenský pozemkový fond na základe novely z roku 2011 za Zsolta Simona prakticky dopláca rozdiely týmto vlastníkom. A berte na vedomie, občania, že v roku 2015 takto bolo 264 platobnými príkazmi uhradené vlastníkom pozemkov pod záhradkárskymi osadami, ktoré sú už vysporiadané, v hodnote 1 206 391 eur. To znamená, aj tu má Slovenský pozemkový fond takúto nejakú čiastku, ktorú treba akože z týchto peňazí, ktoré má zo zisku, riešiť.
Za daň z týchto pozemkov, ktoré má v správe, resp. vlastní za minulý rok, to vyzerá tak, že Slovenský pozemkový fond vyplatil celkove daň správcom dane, to znamená samosprávam, vo výške 89 265 eur. Z toho za pozemky vo výške zhruba 73 800 eur. Takže to je aj na dani, ktoré, samozrejme, ako vlastník pozemku a správca musí hradiť.
A na záver som si nechal to, čo je boľačkou aj pani ministerky, a síce odvodnenie pozemkov drenážou, kde Slovenský pozemkový fond po rozpadnutí ŠMS-ky, Štátnej melioračnej správy, dostal do správy aj územia, v ktorých sa nachádzajú odvodňovacie detaily a celé odvodňovacie, by som povedal, zariadenia, ktoré tam fungovali. A aby ste, možnože ste to dočítali, možnože nie, takže nachádza sa to v 48 okresoch a v 449 katastrálnych územiach na Slovensku. To neni, že sa hráme v dvoch, troch, piatich. Je to 449 katastrálnych území a je to na celkovej výmere 60-tisíc hektárov. To je veľká výmera, ktorú má Slovenský pozemkový fond na svojich bedrách a momentálne v účtovnej evidencii to predstavuje hodnotu 17 858 000 eur. To znamená, to je veľká čiastka, ktorú sa budú snažiť nejakým spôsobom tými odpismi nejako dostať postupne a momentálne to bolo tak, že po odpise ku koncu minulého roku sa znížila na sumu 14 329 224 eur. Takže berte takto, že áno, je tu aj odvodňovací detail, ktorý momentálne v krajine je, vybrať sa nedá, lebo je tam zabudovaný a musí to niekto znášať. Znáša to Slovenský pozemkový fond, takže aj o to sa musí starať a musí to nejakým spôsobom sanovať. Takže to je k tomu.
No a, samozrejme, že na záver by som povedal iba jedno, že pokiaľ Slovenský pozemkový fond bude mať rozumných hospodárov, tak bude rozumné hospodárenie aj s majetkom našich občanov, aj nás všetkých, ktorí sme tu, tých 5,4 mil. národa. Chcem veriť, že nový riaditeľ, ktorý neviem, či už je alebo neni menovaný, možnože mi niečo ušlo, keď už je, tak budem rád, keď mi to pani ministerka povie, že kto je tam, príp. z akej nominácie vzišiel. A chcem veriť, že bude pokračovať minimálne v jej šľapajach a že Slovenský pozemkový fond nebudeme vidieť v červených, ale v čiernych číslach. A pokiaľ takto bude spravovať sa majetok štátu, tak ja to beriem a všetkými desiatimi ich budem podporovať. A ešte raz budem apelovať, aby predaj, neni problém predať, to je najmenej, predať dokáže hocikto, ale udržať a urobiť si domácu úlohu, čo ešte voči občanom máme zo štátneho, tak to je už problém. To je už problém, už sa týka 25 rokov sa to ťahá a furt a furt nie tú domácu úlohu si splniť. Takže budem aj budúceho generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu k tomu nabádať. Dúfam, že aj vy, kolegovia, aby sme si tento Slovenský pozemkový fond a naše vlastníctvo v pôde nerozpredali, aby naši ľudia dostali zadosť aj v tomto reštitučnom konaní.
Takže veľmi pekne ďakujem za predloženie tejto správy. Neni tam viac-menej čo jej vytknúť. To, že mal kladný výsledok, takže ešte raz to prečítam. Z hľadiska ekonomických parametrov Slovenský pozemkový fond dosiahol za rok 2015 kladný hospodársky výsledok vo výške 26 434 862 eur, čo je nárast oproti roku 2014 o 3 379 710 eur, o 14 percent.
Takže ďakujem pekne, vážení kolegovia a kolegyne, že ste ma vypočuli. Možnože to bolo trošku dlhšie, ospravedlňujem sa, ale myslím si, že je to majetok všetkých nás a musíme vedieť, ako je spravovaný, aké financie idú, aké nejdú. Takže to bolo taká zhruba, niečo som aj vynechal, ale ospravedlňujem sa.
No a na záver budem končiť tak, ako končím ja stále, že, vážení občania, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Pokiaľ takto budeme žiť, tak tú šancu, ktorú sme dostali na tejto Zemi, že vôbec tu môžme žiť, sme ju využili a nebudeme sa raz tam hore hanbiť, ako sme tú šancu, či už sme boli v parlamente alebo doma, v robote, ako sme s ňou naložili. Takže ďakujem pekne.
A nakoniec predsa len ešte vyzvem pána ministra Kaliňáka, keby bol tak dobrý, vstúpil si do svedomia a využil tú možnosť a odstúpil, pretože tento spôsob sa mi veľmi nevidí.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

15.6.2016 o 17:48 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 18:23

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 123. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 114.
Dávam slovo poslancovi Gáborovi Gálovi, aby návrh zákona uviedol.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

15.6.2016 o 18:23 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 18:24

Gábor Gál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ide o veľmi jednoduchú novelu zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže, kde riešime akútny problém. Účelom predloženého návrhu zákona je vytvoriť zákonné predpoklady k tomu, aby väzenská a justičná stráž vedela zabezpečovať ochranu objektu, kde teraz sídli Súdna rada Slovenskej republiky. Súdna rada zmenou ústavy sa odčlenila od Najvyššieho súdu, sa presťahovala aj z budovy Najvyššieho súdu, kde poriadok aj vstup do týchto priestorov zabezpečovala justičná stráž. Keďže Súdna rada teraz sídli v priestoroch Primaciálneho paláca a zo zákona nemôže tento objekt zabezpečovať väzenská a justičná stráž, tak som predložil túto veľmi jednoduchú novelu, kde v § 47 ods. 5 sa vkladá nový odsek, ktorý hovorí, že minister môže po dohode s predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky poveriť zbor zabezpečovaním ochrany objektu, v ktorom sídli Súdna rada Slovenskej republiky.
Čiže to je celá táto novela, ale musíme zabezpečiť ochranu tohto priestoru, aj vstupy, aj poriadok vlastne v tejto budove. Táto prináleží Zboru väzenskej a justičnej stráže. Tak kvôli tomu táto malá novela.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

15.6.2016 o 18:24 hod.

Mgr.

Gábor Gál

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:24

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Kresákovi.
Skryt prepis

15.6.2016 o 18:24 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:26

Peter Kresák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách vlády. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore 6. septembra 2016.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Pán predkladateľ, samozrejme, ozrejmil, ja iba možno z tohto miesta dodám, že skutočne treba zagratulovať aj Súdnej rade, že získala ako ústavný orgán dôstojné priestory. Ale potom následne logicky, pochopiteľne, že je potrebné upraviť zákonnú úpravu tak, aby tento ústavný orgán mohol byť aj chránený takým spôsobom, ako bol chránený v miestach, kde sídlil predtým.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam preto, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon, návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh tohto zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

15.6.2016 o 18:26 hod.

doc. JUDr. CSc.

Peter Kresák

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:26

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 126, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 115.
Dávam slovo poslancovi Marianovi Kotlebovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.
Skryt prepis

15.6.2016 o 18:26 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 18:29

Marian Kotleba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, cieľom nášho legislatívneho návrhu je zrušiť financovanie politických strán z verejných zdrojov, znížiť zaťaženie štátneho rozpočtu a zosúladiť financovanie politických strán s aktuálnym znením Ústavy Slovenskej republiky.
Pri zohľadnení stavu verejných financií, zdravotníctva, školstva a všetkých ostatných rezortov je podľa nášho názoru nemorálne, aby sa zo štátneho rozpočtu naďalej zákonom dotovala práve činnosť politických strán. Za predchádzajúce volebné obdobie, to znamená roky 2012 až 2016, bolo politickým stranám zo štátneho rozpočtu na základe tohto zákona vyplatených viac ako 45 mil. eur. Za výsledky v posledných voľbách v marci 2016 vznikol politickým stranám nárok na príspevky zo štátneho rozpočtu vo výške ďalších takmer 60 mil. eur. To všetko v situácii, kedy, ako sme aj dnes mohli počuť, výška celkového dlhu Slovenskej republiky presahuje 41 mld. eur.
Financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu je, a to je veľmi dôležité a potrebné povedať, v rozpore s čl. 29 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, kde je uvedené, citujem: "Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu." Žiadne politické zoskupenie však nemôže byť považované za oddelené od štátu, pokiaľ je z neho prostredníctvom štátneho rozpočtu priamo financované. Je zrejmé, že ani poskytovanie štátnych finančných príspevkov politickým stranám v skutočnosti nezabránilo ovládnutiu mnohých politických strán, aj tých, ktoré sú napojené na štátny rozpočet, oligarchami a ich záujmami, ale viedlo len k zvýšeniu súm, ľudovo povedané úplatkov, za ktoré si oligarchovia kupujú priazeň týchto politických strán. Rovnako ako ani zvyšovanie platov sudcov nezabránilo korupcii v súdnictve, ale len zvýšilo priemernú úroveň úplatkov. Ani zvýšenie, ani udržanie súčasnej úrovne štátnych príspevkov politickým stranám v skutočnosti negarantuje odolnosť proti korupcii, pretože tá vychádza z charakteru politikov. A ako sme boli svedkami mnohých a mnohých bilbordov pred voľbami, charakter rozhoduje.
Činnosť politických strán a politických hnutí by podľa nášho názoru mala byť financovaná výlučne z prostriedkov z dobrovoľných príspevkov členov politických strán, sympatizantov politických strán, prípadne voličov politických strán, ktorí sa k takýmto príspevkom sami rozhodnú a ktorí súhlasia s hodnotovou a programovou orientáciou tej-ktorej politickej strany alebo politického zoskupenia.
Nami predložený návrh má jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet, a preto by som vás z tohto miesta, tých, ktorí ste tu ostali ako zástupcov vašich strán a vašich klubov, chcel požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

15.6.2016 o 18:29 hod.

Ing. Mgr.

Marian Kotleba

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:29

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Martinovi Kotlebovi.
Skryt prepis

15.6.2016 o 18:29 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:34

Martin Kotleba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2016 a gestorský výbor do 6. septembra 2016.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

15.6.2016 o 18:34 hod.

Ing.

Martin Kotleba

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:34

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Do rozpravy sa nahlásil jeden poslanec, pán poslanec Uhrík. Nech sa páči, máte slovo.
Skryt prepis

15.6.2016 o 18:34 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom