9. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte sa mi trošku obšírnejšie vyjadriť k návrhu tohto zákona. Opakujem, ide o veľmi jednoduchú a ľahko pochopiteľnú vec, zrušenie § 46b v zákone o dani z príjmov, to znamená vypustenie daňových licencií zo zákona o dani z príjmov. Pre tých, ktorí nevedia o čo ide, daňové licencie boli zavedené dva či tri roky dozadu za druhej vlády Roberta Fica a niektorí tieto daňové licencie nazývajú – a celkom oprávnene – ako daň zo straty.
Ide jednoducho o to, že zákon o dani z príjmov stanovuje pre právnické osoby, pochopiteľne, povinnosť platiť daň zo zisku, aktuálne vo výške 22 % z daňového základu. To znamená, že pokiaľ právnická osoba dosiahne kladný daňový výsledok, má, ako sa ľudovo hovorí, zisk, tak z tohto zisku platí, pochopiteľne, daň z príjmu vo výške 22 percent. Ak je ten zisk napríklad 100-tisíc eur v nejakom roku, tak daň z príjmu činí 22-tisíc eur. To je v poriadku, tomu rozumieme.
No pri daňovej licencii vlastne ide o to, že pokiaľ by aj právnická osoba nemala zisk, bola by v strate, daňovej strate, respektíve ten zisk keby bol symbolický, veľmi nízky, tak právnická osoba podľa § 46b má v každom prípade povinnosť platiť tzv. daňovú licenciu, ktorá je v troch úrovniach: 480 eur, to je vlastne tá najnižšia suma. Pokiaľ je právnická osoba platiteľom DPH, tak ide o 960 eur. A pokiaľ dosahuje obrat, ak sa nemýlim, nad 500-tisíc, možno sa mýlim teraz, ročne, tak je tam tá suma daňovej licencie až 2 880 eur.
Najmä pre menšie, malé, respektíve, použijem výraz, tzv. jednochlapové eseročky, v prípade, že jej táto spoločnosť, právnická osoba, eseročka nedosiahne zisk, je platba vo výške obvyklých tých 960 eur ročne dosť vysoká. Keď si to premietneme na mesiac, tak vlastne zodpovedá to sume 80 eur na mesiac. A keď si predstavíte niekoho, kto sa teda doslova v pote tváre snaží zarobiť, uživiť svoju rodinu tým, že si založil malú spoločnosť a týmto spôsobom sa samoživí, pracuje, podniká, tak ak sa mu z nejakých dôvodov možno nedarí, možno sú tam nejaké vyššie investície, odpisy, jednoducho musí platiť vlastne mesačne najmenej 80 eur v podobe dane, daňovej licencie. Nie je to práve najmenšia suma.
Sú, samozrejme, mnohí, ktorí z určitých strategických dôvodov majú založených viacero spoločností, jedna spoločnosť im reálne žije, podnikajú, dosahujú zisk, ďalšie spoločnosti z istých dôvodov sú tzv. spiace, čiže sú zapísané, sú platné, zaregistrované v obchodnom registri, ale tá spoločnosť vlastne nepodniká, no musí tak isto platiť daňovú licenciu. Tých subjektov, ktoré sú týmto spôsobom, dá sa povedať, poškodené a sú zaťažené touto daňovou licenciou, touto daňou zo straty alebo z nečinnosti, tých je pomerne veľa.
A musím uznať, že pokiaľ ministerstvo financií pred tými troma rokmi argumentovalo, keď sa to zavádzalo, že ten akýsi trh sa prečistí a tieto spiace spoločnosti z toho trhu zmiznú, tak určite to nejaký takýto efekt má, pretože mnohí podnikatelia tie spoločnosti začali, pochopiteľne, likvidovať. V každom prípade to môže byť škoda, pretože aj keď sa niekomu momentálne nedarí, respektíve tá jeho spoločnosť, ako sa hovorí, spí, možno by začala žiť o rok, o dva, začala by prinášať zisky, to znamená, možno by prinášala viac aj daní do štátneho rozpočtu, možno by začala zamestnávať zamestnancov, čo by prispelo k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. A v každom prípade mať alebo nemať daňové licencie je jasný argument, toto je jasný zásah do podnikateľského prostredia a do jeho zhoršovania.
Ak ministerstvo financií tvrdí, že týmto sa obmedzujú daňové úniky, no tak ak raz nejaká spoločnosť nejakým spôsobom nepodniká, je len zapísaná v obchodnom registri, tak kde tam je aký daňový únik, skrátka niekto si založil namiesto jednej dve spoločnosti, jedna nerobí nič, druhá podniká, tam možno sú daňové úniky, ale tou daňovou licenciou je zaťažená práve tá firma, ktorá skrátka spí. Je len zapísaná v daňovom, v obchodnom registri, čiže aký tam už je len daňový únik. Alebo zoberte si investora, ktorý založí spoločnosť, investuje, nakúpi budovy, nakúpi technológie, strojné zariadenia, zoberte si len to, že odpisy pri budovách sú dnes pri nevýrobných budovách 40 rokov, pri výrobných 20 rokov. Čiže je vám asi jasné, že pokiaľ povedzme kúpite za 100-tisíc eur, za 500-tisíc eur nejakú nehnuteľnosť, ktorú potrebujete na podnikanie, tak ten ročný odpis je veľmi, veľmi nízka suma. A ten zisk, ktorý vám tá firma, ten príjem, ktorý vám tá firma, novootvorená firma začína prinášať, zrejme nevykompenzuje tie úvodné investície. Ide tu o nejakého špekulanta, ide tu o nejakého daňového podvodníka? Podľa mňa nejde, ale je zaťažený daňovou licenciou.
Toto opatrenie, daňové licencie určite neprispeli k dobrému menu Slovenska v očiach potenciálnych investorov a myslím si, že je zbytočné o tom hovoriť, veď v podstate zbytočné je to aj preto, lebo samotná vládna koalícia uznala, že daňové licencie zrušiť treba, veď sa stačí pozrieť do programového vyhlásenia vlády a tam to nájdeme. Daňové licencie chce táto vláda zrušiť. Otázne je, prečo až niekedy ku koncu vládnutia. Znamená to, že táto vláda veľmi dobre rozumie tomu, že daňové licencie sú zbytočné, likvidujú nám podnikateľské prostredie a že ich zrušiť treba, ale, a to je veľmi smutné, chce tento spôsob použiť ako spôsob politického boja tesne pred voľbami, aby tesne pred voľbami vyšla na námestia a pred svojich potenciálnych voličov, podnikateľov, živnostníkov, malých majiteľov eseročiek, pozrite sa, čo sme my pre vás urobili.
Áno, urobíte to, ale urobíte to až o dva roky, takže to je z tohto môjho pohľadu nie celkom šťastné a spadá to podľa mňa pod ten typický výraz politikárčenia, zneužívanie niečoho na politický súboj. Ak sa raz všetci v podstate v tejto snemovni vieme dohodnúť, že daňové licencie treba zrušiť, tak to, prosím vás, neodkladajme o dva roky. Ak tu vidím, že tu je nejaký, s prepáčením, bordel na zemi, tak ho nepôjdem upratať o dva roky, ale urobím to predsa okamžite.
Pri tejto príležitosti ale chcem vládu pochváliť. Treba, zaslúžite si to za to, čo ste urobili dnes na rokovaní vlády. Je veľmi príjemným prekvapením, až nečakaným, že ste – na úrovni vlády zatiaľ – zvýšili paušálne výdavky živnostníkom zo súčasných 40 na 60 % a že idete aj zvýšiť limit pre paušálne výdavky z 5 040 na 20-tisíc eur za rok. To je super, pozitívny krok, čo teda chválim. Ale pokiaľ si môžem dovoliť ešte teda využiť príležitosť, že tu stojím, chcem zároveň povedať, že tento výborný krok ocenia tí živnostníci, ktorí majú mesačný hrubý príjem cez tých zhruba 1 000 eur mesačne. Tí, ktorí zarobia, tí drobní živnostníci, ktorí zarobia do 1 000 eur, tak pre nich je toto zvýšenie paušálnych výdavkov prakticky bezvýznamné, lebo možno im o pár eur klesne daň, nevylučujem, ale tých trápia najmä tzv. povinné minimálne odvody, ktoré sú vyše 200 eur mesačne. To je pre tých drobných živnostníkov najvyššia záťaž.
Čiže poprosím, vážení koaliční kolegovia, kolegynky, ak to môžete ovplyvniť, tak skúste sa rozprávať s vašimi ministrami vo vláde, aby sa zamysleli aj nad určitými úľavami v oblasti tzv. povinných minimálnych odvodov, lebo tento krok, ktorý vláda urobila dnes, je fajn, ale tlieskať mu bude možno horných tzv. 10-tisíc živnostníkov s najvyššími príjmami, ale tá veľká masa, tí, ktorí zarábajú 500, 600 eur mesačne, tým to jednoducho nepomôže. Snažil som sa vysvetliť prečo.
Takže zakončím svoje vystúpenie tým, že vraciame sa, ešte raz, je tu návrh na vypustenie § 46b zo zákona o dani z príjmov, čiže jednoducho návrh na zrušenie daňových licencií. Poprosím, nečakajme, pokým s týmto návrhom príde vláda, poprosím o podporu tohto nášho poslaneckého návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vskutku daňovými licenciami sa ešte nijaký daňový únik nejakým spôsobom zabrániť nepodarilo ani podariť nemôže. SMER jednoducho našiel spôsob, ako vyberať z vrecák ľudí peniaze. A nechce sa mu ten spôsob skončiť. Ministrovi sa proste páči, že mu do štátneho rozpočtu prúdia peniaze, ktoré platia ľudia, ktorí nič nikomu zlé neurobili. Sú potrestaní, lebo majú obchodnú spoločnosť? Kedy teda by ste prišli na to, že dane za zubnú protézu? Mal by som aj nápad za lyžiarske vybavenie alebo dajte ľuďom dane za to, že chodia po parkoch. A po čase im to zrušíte. Všetci budú radi.
Je na to jeden známy vtip, ale tento krátky čas neumožňuje rozšíriť argumentáciu, v každom prípade nič iné k tomu nie je možné povedať, len zrušiť to včera bolo už neskoro. Rozprávať o dvoch rokoch je vrchol pokrytectva!

Ďakujem.
Ďakujem za podporné slová. Keď sme pri návrhoch na zavedenie dane z pohybu v parku alebo za používanie lyžiarskeho výstroja, tak sme tomu veľmi blízko. Sme tomu veľmi blízko, pretože ak som na jednej strane chválil vládu za tento krok pri paušálnych výdavkoch, na druhej strane by som mohol pokračovať kritikou, pretože cez vládu dnes prešiel návrh na zavedenie dane z poistného. To znamená, občan, ktorý si platí poistku zo svojho, na svoj dom, byt, majetok alebo povedzme havarijné poistenie auta, tak minister financií Kažimír presadil 8-percentnú daň z vybraného poistného. Čiže keď povedzme zaplatím 100 eur ako poistku bytu, tak 8 eur z toho pôjde do kasy ministra financií, čo, samozrejme, sa premietne do zvýšenia sumy, ktorú vlastne bude odo mňa tá poisťovňa žiadať. Čiže nebudem platiť 100, ale budem platiť 110 a z toho 8 % pôjde do kasy ministra financií.
Čiže k dani z pohybu v lese alebo parku sme sa zatiaľ nedopracovali, to príde možno o rok, o dva. Ale máme tu napríklad daň z neživotného poistenia, ktorá je krutou realitou, krutou realitou, a to je skutočne smutné.

Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte sa aj mne vyjadriť k daňovým licenciám, resp. k nášmu návrhu na ich zrušenie.
Tie daňové licencie patria do takého obrovského súboru vecí, ktoré by bolo treba zrušiť, pretože keď hovoríme o podnikateľskom prostredí na Slovensku, tak predovšetkým sú tam mnohé polená pod nohami, hlavne tých menších podnikateľov a živnostníkov, a toto je práveže najväčší problém. Čiže v princípe netreba ani príliš veľa zákonov, ktoré by niečo nové prinášali, ale tá najlepšia pomoc pre rozvoj podnikateľského prostredia a celkovo na zvýšenie životnej úrovne na Slovensku bude v tom, keď zrušíme mnohé nezmyselné veci, ktoré sa zaviedli, a predovšetkým aj takéto veľké finančné bariéry. Tá funkcia týchto daňových licencií mala podľa teda predkladateľov byť tá, že sa vyčistia, vyčistí sa register, obchodný register od neaktívnych firiem a údajne to teda malo pomôcť na, alebo v boji s podvodníkmi.
Lenže po prvé, podvodníci, ktorí okrádajú štát o desaťtisíce, státisíce, milióny rôznym spôsobom na daniach, tak keď majú nejakú sériu firiem, ktorá im v tom pomáha a silou-mocou teda ten podvod stojí na tom, že v tých firmách sa drží strata alebo nulový výsledok, tak tí nemajú problém z tých desaťtísícov, státisícov, miliónov dať za jednu firmu tých nech 960 eur, zaplatiť každý rok a ten podvod im naďalej bude produkovať obrovské, obrovské peniaze.
Avšak my vieme aj z kauzy Bašternák, aj z iných káuz, že sa používajú takéto prázdne firmy alebo jednoúčelové firmy, ktoré sa použijú na nejaký podvod a potom sa stanú neaktívne, takým spôsobom, že sa prevedú na nejaké biele kone, neskôr aj na biele kone do zahraničia, no a takáto firma už potom, ako sme videli pri BL - 202 Ladislava Baštrnáka a ďalšej tej sérii firiem, cez ktoré sa robili dépeháčkarské podvody, tieto firmy už nemajú ani len konateľa, čiže nikoho zodpovedného, a majiteľov majú ľudí zo zahraničia. Majú tam, BL - 202 mala nejakú Tímeu Szakács z Maďarska. Keď si pozriete na Googli, Google maps, keď si pozriete sídlo tejto majiteľky údajnej, tak je to nejaký polorozpadnutý dom, prakticky už iba záhrada s nejakými ruinami domu a podobne. A ďalší tam boli konatelia z Thajska, teda resp. majitelia z Thajska, z Rumunska a podobne.
Takéto firmy, ktoré majú takýchto majiteľov v obchodnom registri, jednoducho daňové licencie neplatia, sú to tzv. nekontaktné osoby a aj keby im daňový úrad, čo už ani nerobí, vyrubil pokuty za neplatenie týchto vecí, tak je to úplne jedno. Tak je to úplne jedno, pretože to nemá kto zaplatiť a nikto tú osobu v zahraničí nie je ani len schopný skontaktovať. Ani nevieme, či sú to nejakí bezdomovci, či sú to vôbec reálne osoby, či iba neprišlo nejaké splnomocnenie na falošnú, vymyslenú osobu na súd alebo či je to proste človek, ktorý ani nevie, či niekde figuruje ako konateľ. Čiže toto sú reálne problémy, ktoré treba skorigovať vo vzťahu k obchodnému registru.
A daňové licencie tomuto vôbec nepomáhajú, ale naopak teda, ako tu bolo povedané, likvidujú tých, ktorí aj keď sa niekedy dostanú do straty alebo na nulu, plus-mínus, tak živia seba minimálne alebo svoju rodinu alebo tie firmy majú aj zamestnancov, ktorých teda živia a živia aj ich rodiny, a títo sa úplne nezmyselne trestajú takýmto inak pre normálnych, drobných podnikateľov a živnostníkov obrovským, obrovským poplatkom.
Keď sme už teda pri tom, že ako tie reálne problémy, ktoré akože mal vyriešiť tento nástroj, daňové licencie, vyriešiť, tak zlučovanie firiem je taká ďalšia vec, to sme tiež videli v tých Baštrnákovských podvodoch, že mnohé z tých firiem, ktoré boli použité na podvody, sa zlúčia do jednej takej odpadovej firmy, ktorá slúži naozaj ako taký odpadový kôš na použité firmy. A tam boli aj Baštrnákove firmy, sme videli tú jednu v Modre, kde bola aj firma brata premiéra Roberta Fica, skončilo to v takomto odpadkovom koši, kde opäť je nekontaktná osoba a tá firma je nepoužiteľná z hľadiska či už platenia daňových licencií, alebo úplne čohokoľvek, nie je dostupné účtovníctvo, všetko je zlikvidované.
A pri zlučovaní firiem; na rozdiel od likvidácie firiem pri zlučovaní firiem sa nevyžaduje zo zákona vysporiadanie si všetkých záväzkov tej firmy a či už voči teda štátu, alebo voči aj súkromným veriteľom, takže podvodníci alebo ľudia, ktorí vyrobili nejaký obrovský problém so svojou firmou a dlhujú, tak jednoducho keby ju normálne počestne, nazvime to, zlikvidovali, tak by si museli vysporiadať záväzky. Ale veľmi ľahko spravia to, že sa s niekým dohodnú, že sa to zlúči do takejto odpadkovej firmy. Všetky záväzky sa tým pádom vynulujú pri tom zlúčení a tým pádom sú buď teda tí, čo dlžia, od toho oslobodení, alebo teda aj tie podvodné firmy, či už aj vrátane účtovníctva, vrátane akýchkoľvek dlhov voči štátu, voči súkromným veriteľom, sú fuč.
Čiže toto je jedna obrovská ďalšia chyba v obchodnom registri a dá sa veľmi ľahko ošetriť zákonom. A naozaj tie dve veci, čo som povedal, čiže vyriešiť toto zlučovanie firiem a vyriešiť to, aby sa nezapisovali nekontaktné osoby ako majitelia alebo konatelia firiem, toto by reálne pomohlo s daňovými alebo aj akýmikoľvek inými podvodmi, ale nielen s nimi, ale teda aj s tým, aby sa firma, ktorá nechcela, tí konatelia nechceli spáchať podvod, ale dostala sa do problémov, do nejakých strát a nevie uhradiť svoje záväzky, aby tie firmy nelikvidovali takýmto jednoduchým spôsobom bez platenia si svojich záväzkov. Dá sa to jednoducho opraviť a naozaj vyzývam na to aj vládnu koalíciu, aby toto spravila. Toto reálne zamedzí zbavovania sa tej ťarchy pri podvodoch s DPH aj pri ďalších, ďalších podvodoch. Netrestajme s takýmto úmyslom ľudí, ktorí živia seba, svoje rodiny a ďalších ľudí, obrovskou záťažou, akou sú daňové licencie.
A ešte raz zdôrazňujem, že teda tie daňové licencie nie sú jediná záťaž. My sme priniesli 40 návrhov na zrušenie rôznych byrokratických prekážok pre osobitne malých podnikateľov a tie licencie sú jedným z mnohých problémov, ktorým musia zbytočne čeliť ľudia, ktorí sa chcú živiť sami a svoju rodinu. Takže týmto by som chcel vyzvať aj vládnu koalíciu, aby jej poslanci zrušili daňové licencie, tak ako to máte v programovom vyhlásení vlády, aj ako ste to niektoré strany mali vo svojich programoch. A následne teda, keď chceme naozaj riešiť tie problémy s podvodmi, so zbavovaním sa zodpovednosti majiteľov firiem, tak spravme zákony, ktoré adresne riešia tieto veci.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže ešte raz v záverečnom slove chcem všetky kolegyne, všetkých kolegov poprosiť o podporu tohto návrhu. Na Slovensku sme bez daňových licencií úspešne žili, pracovali, podnikali do roku 2015 a nikomu to nechýbalo. To, že sa to stalo pred dvoma rokmi, považujem za nešťastnú náhodu a svojvôľu ministra Kažimíra. Všetci tu ako sedíme, súhlasíme s tým, že daňové licencie majú byť zrušené. Opoziční poslanci, za nich tu teraz hovoríme, a koaliční poslanci, stačí sa pozrieť do programového vyhlásenia vlády, prihlásili ste sa k tomu. Takže poprosím, nie je vôbec dôvod otáľať so zrušením daňových licencií, môžme to urobiť dnes o 17. hodine a nejakej tej minúte a slovenským, najmä drobným podnikateľom sa tým významným spôsobom uľaví.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o správnom konaní, ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra rôznym inštitúciám pri rôznych úkonoch. Celkovo bolo v zákonoch identifikovaných viac ako 150 situácií, kedy sú tieto výpisy vyžadované.
Ďakujem pekne. To je toľko na úvod a poprosím, aby ste otvorili rozpravu, a hlásim sa ako prvá do rozpravy. Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 31 z 5. septembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o správnom konaní (tlač 221). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o správnom konaní, tzv. správny poriadok, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tak navrhujú zrušiť povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra rôznym inštitúciám pri rôznych úkonoch. Celkovo bolo v zákonoch identifikovaných viac ako 150 situácií, kedy sú tieto výpisy vyžadované. Predkladanie takýchto výpisov je pritom neopodstatnené vzhľadom na to, že oba registre sú verejne prístupné. Takto tieto úkony predstavujú úplne zbytočnú administratívnu záťaž na podnikateľov a občanov.
Konkrétne sa zavádza pravidlo, že nemožno požadovať teda predkladanie z obchodného registra pri rôznych situáciách. Je to obsahovo pomerne zložitý návrh zákona, pretože tá identifikácia tých 150 príkladov, prípadov sa objavuje vo viacerých zákonoch. Takže samotná dôvodová, zdôvodnenie jednotlivých prípadov je identické a určite pomôže, podnikateľom a živnostníkom zjednoduší život aj vlastne ušetrí financie. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje tak, aby termínovo naplnila všetky lehoty procesu prerokovania a schvaľovania zákonov.
Takže ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo a ďakujem teda kolegyni Anke Zemanovej za zhrnutie.
Účelom tohto návrhu zákona je naozaj uľahčiť styk s úradmi pre podnikateľov a pre živnostníkov, pretože teraz si to vyžaduje veľkú byrokraciu, ako aj teda ďalšie úkony pri podnikaní. Toto behanie, nezmyselné behanie po úradoch je spôsobené jednoducho tým, že ani tá elektronizácia, na ktorú sa dalo vyše 900 miliónov eur, neprebehla správne a máme tu každá jedna inštitúcia u nás a pod každým ministerstvom, ktoré má na starosti nejakým spôsobom firmy alebo teda aj fyzické osoby, tak máme obrovské množstvo registrov, databáz a tak ďalej. Sociálna poisťovňa má svoje, ministerstvo financií má svoje, ministerstvo vnútra má svoje a tak ďalej. A namiesto toho, aby boli tieto databázy spojené a jednoducho čokoľvek si človek rieši alebo firma rieši, tak aby iba v rámci tejto databázy bol k tomu priradený príznak alebo teda aby sa to tam zmenilo, tak z jedného úradu sa behá s papiermi do druhého úradu a je to taký kolotoč nezmyselnej byrokracie, ktorá zaťažuje aj štátnu správu, aj tých, ktorí si od tej štátnej správy potrebujú niečo vybaviť.
Takže spravme minimálne takéto zjednodušenie, ktoré sa teraz dá spraviť veľmi rýchlo, pretože tieto dve databázy sú dostupné online, sú aktualizované do 48 hodín, takže dá sa to spraviť veľmi rýchlo a tento drobný krok teda prinesie väčšie, veľmi dobré zlepšenie. No a následne teda poďme sa pozrieť po celom súbore opatrení a hlavne po naozajstnej elektronizácii štátnej správy a týchto registrov a ich zlúčení, aby to celé fungovalo bez problémov.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja vítam tento návrh zákona, ako tu kolega Rajtár povedal, je to veľmi, veľmi prospešný zákon najmä pre podnikateľov, ktorí naozaj nemajú čas behať z úradu na úrad a vybavovať nejaké povolenia. Ako som čítal v dôvodovej správe, tak ste identifikovali zhruba 150 nejakých výskytov, kde verejné inštitúcie vyžadujú od podnikateľov výpisy z registra trestov, pričom sa odvolávate na to, že tieto registre sú už verejne prístupné.
Ja tento návrh zákona podporujem a aj ho podporím, ale predsa len tu vidím také trošku drobné riziká, hlavne ako predstaviteľ verejnej správy. Aj my máme občas potrebu naozaj si overiť identitu podnikateľa, s ktorým prichádzame do kontaktu. A nezdá sa mi fér, alebo byť férové to, že náklady na overenie identity máme znášať my. Poviem konkrétny príklad, týka sa to najmä verejných obstarávaní, kde naozaj neviete, ktoré ponuky sú reálne, ktoré sú fiktívne, aj keď už v súčasnosti existujú nejaké registre, kde keď sa firmy zaregistrujú, tak sa dajú veľmi rýchlo overiť. Jednoducho nepovažujem za správne, aby náklady na prípadné overovanie identity podnikateľov prešli na verejného obstarávateľa a verejnú správu, pretože podnikatelia sú tí, čo sa uchádzajú o nejaké zákazky.
Odvolávate sa na elektronické výpisy, ja s tým súhlasím, a tak by to aj malo byť. Predsa dneska už naozaj každý normálny úradník si snáď dokáže naťukať do prehliadača orsr.sk a overiť si tam nejakú identitu spoločnosti. Problém týchto výpisov je ale, že nie sú právne záväzné. Ja tu mám pred sebou screenshot takéhoto výpisu. Tento výpis má len informatívny charakter a nie je použiteľný na právne úkony, čo je trošku ťažkopádna situácia.
Zopakujem teda ešte raz, jednoducho v súčasnosti neexistuje alternatíva, neexistuje bezplatný spôsob, ako si s právnou určitosťou overiť, že daná firma alebo teda daný živnostník je v poriadku.
Na riešenie tejto situácie je možno použiť nejaké dva spôsoby. Po prvé, buď spraviť tieto elektronické výpisy právne záväzné, alebo zaviesť bezplatný prístup k výpisom z obchodného registra a zo živnostenského registra.
Čiže ja osobne tento návrh zákona podporím, ale bol by som rád, keby ste mi vy ako predkladatelia možno ozrejmili tieto možné riziká alebo teda ako sa s nimi plánujete vysporiadať do budúcna.
Ďakujem.