9. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milá Edit, zhodou okolností to, čo si hovorila o spolitizovaní, v našej dôvodovej správe nie je. Ako vieš, jedná sa o paralelnú diskusiu o dvoch zákonoch, ale už predtým som sa vyjadril na tému spolitizovanie. Na Slovensku spolitizovanie znamená sklientelizovanie a ja trvám na tom, že toto dáva väčšiu možnosť sklientelizovania. Lebo 8-člennú školskú radu len tak nesklientelizuješ, tak jednoducho, tak ako jednoho riaditeľa. Takže toľko k tomu, že trošku si hovorila k inému ako to, za čo tu sedím ja, ale v poriadku.
Len chcem teda povedať, že ten argument, že čo sa stalo za ten rok od platnosti toho zákona. A ja sa pýtam, čo tie školské rady za 8 rokov svojej plnej právomoci, ako sa ony podieľali na tých zlých veciach? Lebo tá zmena zákona nastala ani keby v reakcii na to, že učitelia nadšení z mojej materskej školy, a teta kuchárka a jedna pani učiteľka niečo rozkradli, zneužili, urobili zlého. To znamená, prečo im bolo treba odňať tú právomoc? Toto sa pýtam, lebo ten zákon odňal týmto ľuďom právomoc a ich dosah na to zlé, čo sa môže diať niekde, je nie tak veľký, ak len majú trochu statočnosti. To znamená, to v tomto bol ten problém.
A, Dušan, kolega Bublavý, aj ja som mal za povinnosť zrušiť dlhé roky fungujúcu školu z príčin, na ktorých sme sa nejakou vinou nepodieľali. Mesto nám zabudlo oznámiť, že vedie proces, a zabudlo nám oznámiť, že ho prehralo a prišli sme o tú budovu zverenú. Napriek tomu ma starostka Rosová ako svojho vicestarostu poslala do jamy levovej ako troubleshootera, pretože tam boli rodičia a museli sme to vyriešiť. Vyriešili sme to, ale opäť toto s týmto zákonom nijako nesúvisí, to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Keďže sa faktická poznámka pani poslankyne Pfundtner týkala nášho návrhu, kde uvádzame práve my politizáciu školy, tak si dovolím zareagovať. Ako argument pani poslankyňa uvádzala, že nedochádzalo k porušeniam alebo k problémom pri uplatňovaní práva veta. Pani poslankyňa tu zrejeme nebola, keď sme naposledy debatovali práve o tomto probléme, a tu by som chcela opäť poukázať na prípad z obce Vrbov, a treba si uvedomiť, že právo veta sa uplatňuje jeden rok. To máme jeden rok, kdežto tá situácia predtým platila niekoľko rokov. A už počas jedného roka tu máme prvý prípad zneužitia práva veta, keď v podstate v obci Vrbov starostka a poslanci nepotvrdili súčasného riaditeľa školy vo funkcii a nepomohlo mu ani to, že ho rada školy určila za víťaza výberového konania už druhý raz. A keď sa pýtali poslancov, prečo tak hlasovali, tak jeden z poslancov hovoril doslova, citujem: "Neviem posúdiť, ktorý z kandidátov by bol lepší alebo horší. Opýtajte sa starostky, prečo dala takto hlasovať." Tak ak toto nie je exemplárny prípad politizácie riaditeľa školy, tak už neviem čo iné.
Takisto tu zazneli ešte v predchádzajúcom vystúpení príklady, nejaké príklad zo zahraničia, že ako je to v zahraničí a že vo Francúzsku, keď sa odvoláva riaditeľ, tak ho odvoláva zriaďovateľ. Tu by som chcela poukázať na to, už som to raz povedala, že odvolávanie a menovanie je úplne iný prípad, ale môžme ísť tu k našim susedom Poliakom, ktorí nedávno robili reformu školstva, a ako je to teda s výberom riaditeľa v Poľsku. Zriaďovateľ menuje výberovú komisiu, ktorá je zložená so zástupcov zriaďovateľa, učiteľov, rodičov a zástupcu odborov, teda podobne ako u nás. Členovia výberovej komisie zvolia riaditeľa, ale jeho vymenovanie je už plne v kompetencii oblastného školského kurátora. Tzv. kurátor oswiaty. Nie je to také nelogické ako u nás. U nás menuje riaditeľa ten, kto sa voľby zúčastnil, teda zriaďovateľ, a teraz mu ešte pridávame právo veta. Kurátor v oblasti školstva je priamo podriadený ministrovi školstva, je ministrom vymenovaný a na základe konkurzu mu môže byť ním len človek z praxe. Učiteľ, ktorý odučil najmenej sedem rokov a tri roky musel vykonávať dozor, teda bol školským inšpektorom. To znamená, že kurátor nie je nejaká politická figúrka dosadená, ale je to odborník s praxou a školstvo v Poľsku riadia odborníci s praxou.
Takže tu by som chcela poukázať na to, že rok sa uplatňuje právo veta a už počas tohto roka už tu máme prvý prípad zneužitia a politického zasahovania do samosprávy školy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, Veronika, ten prípad, na ktorý si poukázala, je zase jednou kazuistikou, ale pre mňa je zároveň a hádam aj pre ostatných v sále, ak sa nad tým zamyslíme, takou ukážkou. Poslanecký zbor volený občanmi, samozrejme, má isté v takomto prípade vetovanie riaditeľa silne sprostredkované informácie. Možnože v malej obci, kde deti všetkých poslancov chodia do tej školy, to má inú váhu, ale zároveň musím povedať, že vo veľkom meste alebo povedzme v mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, kde zhodou okolností, kde v nejakej tej škole sedím v rade školy i ja, tak všetci ostatní 24 poslanci, ktorí by o merite hlasovali, s tou školou pravdepodobne dlhé roky, ak vôbec niekedy, nič nemali.
To znamená, že odsúvame právo likvidovať navrhnutého zvoleného riaditeľa na ľudí, ktorí o tej veci, bez toho, aby sme ich obviňovali, že sú lajdáci a nestarajú sa, jednoducho nemôžu z podstaty veci mať také vedomosti, ako majú tí rodičia, učitelia v tej rade školy. Teda my to odsunieme s tým, že si umyje ruky zriaďovateľ a nechá si to odhlasovať zastupiteľstvom tvorenými slušnými ľuďmi nepochybne, ktorí ale o veci nevedia.
A skutočne ten príklad s tým odvolávaním, ten som už zmienil v minulom vystúpení pred týždňom. V Spojených štátoch volia občania svojho prezidenta zastúpení voliteľmi po tom, ale impeachment a odvolávanie prezidenta nerobia občania, ani v prípade Nixona, ani v prípade Clintona, robí to parlament.
To znamená, že nedá sa hovoriť o voľbe a o odvolávaní ako o totožnej veci ani na takomto príklade ilustrovane.

Pani kolegyňa Remišová, aby som správne porozumel, vy ste predniesli ešte nový model menovania riaditeľov ako uvedenie príkladu z Poľska, ak som správne počul. To znamená, že nielenže právo veta je zlé, ale aj ten model, ktorý v súčasnosti je, je zlý. Tak som tomu porozumel podľa toho, čo ste povedali. Možno sa mýlim.
Ale poďme si rozobrať to, čo ste vy povedali, lebo jedna z vašich hlavných argumentácií je odpolitizovanie. Nuž v Poľsku každý minister, pokiaľ viem, je politický nominant a kurátor alebo ten, o ktorom ste hovorili, ktorý je menovaný tým ministrom, musí mať nejaké skúsenosti, ale to ešte neznamená, že tento človek nemusí mať politický názor, že nemusí byť s ministrom povedzme v jednej partaji. Pokojne môže byť a vôbec to nemení pohľad na to, čo je. Pretože ja si myslím, že tento jeden človek môže byť omnoho skôr ovplyvniteľný, nepoznám skúsenosti v Poľsku, ako povedzme trojpätinová väčšina v hocijakom zastupiteľstve, ktorá musí v konečnom dôsledku rozhodnúť, volených zástupcov. A iste uznáte, že keď prejdete možno všetky samosprávne zastupiteľstvá, či obecné, mestské alebo povedzme aj krajské, tak možno na jednej ruke spočítate, že tam povedzme podpora či už starostu, alebo primátora v zastupiteľstve nie je trojpätinová.
To znamená, svojím spôsobom môžeme povedať, že o tom rozhoduje kvázi taká ústavná väčšina či už v obci, alebo v kraji. A toto je podľa vás popieranie demokracie? Ja si to nemyslím. (Potlesk.)

Ďakujem kolegom za faktické pripomienky.
K pánovi poslancovi Blanárovi. Pravdepodobne ste ma zle pochopili, ja som uvádzala poľský model ako jeden z modelov a ako dôkaz toho, že nie, pretože tu bolo uvádzané, že v iných krajinách tiež to menuje alebo môže zasahovať do toho zriaďovateľ, takže som uviedla príklad v Poľsku, kde zriaďovateľ do tohto procesu nezasahuje, je to trochu iný model. Ale to neznamená, že ten model, ktorý sme tu mali predtým, ako sa prijalo veto zriaďovateľa, nebol správny.
Čo sa týka samotnej, samotného procesu voľby v Poľsku, tam vám asi ušlo to, že je menovaný kurátor na základe konkurzu. Zatiaľ nič transparentnejšie ako menovanie na základe konkurzu sme nevymysleli, samozrejme, vždy sa dá konkurz zneužiť, áno, vieme, ako to funguje tu v našich končinách, že väčšina konkurzu, že nejaké alebo že konkurzy sú často zmanipulované. To neznamená, že samotné výberové konanie, proces konkurzu je zlý.
Čo sa týka tej trojpätinovej väčšiny, je to úplne jedno, či to je trojpätinová väčšina, alebo nadpolovičná väčšina, alebo jednoduchá väčšina, pretože to, čo som práve prečítala v tom Vrbove, to znamená, že keď sa jeden z poslancov vyjadril, že "neviem posúdiť, ktorý z kandidátov by bol lepší alebo horší". To hovorí, to hovorí úplne za všetko. A ja sama som tiež v rade školy, a už som to spomínala minule, keď sme mali výberové konanie, tak všetci, čo sme sa ho zúčastňovali, sme sedeli na výberovom konaní možno 6 hodín a počúvali sme prezentácie jednotlivých riaditeľov a kompetentne sme sa rozhodli. Ako sa môžu poslanci rozhodnúť bez toho, aby počuli tieto prezentácie, to mi vôbec nie je jasné. A ináč ako politizácia sa to nedá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, najprv tak v úvode, zo záznamu som si teraz spätne pozrel aj z toho, čo vidím teraz, aj keď sme možno trochu v komornejšej atmosfére tu, je dôležité, že táto téma má prevažne odborný charakter a naozaj sa tu argumentuje na základe vecí, ktoré sú skôr z praxe. A je to veľmi dôležité povedať hneď na začiatok, pretože školstvo a veci, ktoré sa týkajú školstva, by si mali odpustiť nejaké stranícke naťahovačky, pretože je to vec nás všetkých.
Téma zriaďovateľského veta v minulom roku vytvorila veľmi búrlivú diskusiu, vyvolala zhodu naprieč všetkými školskými organizáciami, napríklad výzvu na Changenete podpísalo 4 450 ľudí ako podporovateľov a výsledok poznáme. Stále je to vnímané v školskej verejnosti ako bolestivý bod, kedy sa ich vôľa obišla a zanechalo to veľmi nepríjemnú pamäťovú stopu. Mnohí to poznáme aj osobne zo života, keď sa nám tak deje krivda a chýba nám možno niekedy patričný nadhľad, tak ťažko sa vieme odosobniť.
Ale kľúčovým slovom, ktoré tu už zaznelo, a dovolím si opäť zopakovať pri týchto návrhoch a vychádza to aj z ducha filozofie prvého čítania ako otvárania tém, je hľadanie rovnováhy. Rovnováha, ktorá ako argument zaznela i v minulom roku, keď bola zmena zákona prijímaná. Argumentovalo sa konkrétne faktom, že tu ide o nastavenie rovnováhy medzi školskou samosprávou reprezentovanou radou školy a územnou samosprávou. Ale podľa môjho skromného názoru treba nastaviť dva druhy rovnováhy. Áno, tou prvou má byť rovnováha medzi školskou a územnou samosprávou. Ale je tu i rovnováha medzi ekonomicko-manažérskou a pedagogickou spôsobilosťou.
Najprv pár poznámok k tej druhej. Osobne by som sa v tejto sfére pridržal českého modelu, ktorý - ako aj ukazuje štúdia Parlamentného inštitútu, za ktorú ďakujem, že nechali alebo na požiadanie bola vypracovaná pre pána poslanca Petráka, predsedu nášho výboru - je pomerne rozšírený. Organizačno-ekonomickú stránku má plne v kompetencii územná samospráva, v pedagogických veciach má plnú právomoc riaditeľ školy, ktorý je pedagógom. Ďalej je nastavenie také, že riaditeľom školy vo veciach ekonomických alebo riaditelia školy vo veciach ekonomických pracujú pod kontrolou samosprávy, ktorá mu nastavuje mantinely.
A možno celá táto diskusia by sa mala preniesť aj na nastavenie týchto mantinelov. Riaditelia by mali mať dosah na rozpočet v otázkach pedagogických a zriaďovateľ by mal mať výraznejší vplyv na financovanie budov, prevádzku a vecí, ktoré sa ho bytostne týkajú. Čiže rovnomernejšie rozdelenie zodpovednosti nebude na škodu.
Ale teraz sa vrátim k rovnováhe medzi školskou a územnou samosprávou. Toto je o tom aj vlastne celý predmet návrhu. Tu by sme nemali zabudnúť na jeden dosť podstatný detail. Hlas zriaďovateľa je v rade už zastúpený cez jeho zástupcov, čo v mnohých európskych krajinách, ako bolo uvedené v tej štúdii, nie je zabezpečené. Áno, bavme sa o tomto, že ho posilníme alebo zvýrazníme. Zachovávajme rovnováhu. Ale nevychádzajme z predpokladu, že tu niečo nie je v poriadku v tom zmysle, ak rozhodnutia nie sú nám vždy po chuti. A teraz, dnes je rovnováha vychýlená na strane územnej samosprávy, pretože tam má svojich zástupcov zriaďovateľ, má ešte aj tento prostriedok. Ale ak samospráva chce trvať na tom, že jednoducho toto právo veta v prípade voľby riaditeľa musí mať, potom by sme mali nájsť aj mechanizmus, ako umožniť veto nejakému pedagogickému odborníkovi v procese výberového konania, napríklad inšpekcii. Často jej zásah v procese výberového konania dosahovala lepšiu voľbu, čo mám aj ako informácie z rôznych zdrojov. A dosť sa to podobá aj tomu poľskému modelu, ktorý tu bol teraz spomínaný.
Nechcem paušalizovať, pretože - tak ako som uviedol na stretnutí s riaditeľmi Združenia základných škôl Slovenska - mali by sme posilňovať vzťahy a príklady dobrej praxe medzi zriaďovateľmi a ich školami, nevyvolávať zbytočné napätia a nehádzať všetkých zriaďovateľov do jedného vreca. A to aj napriek tomu, že v rámci kampane Zber strachu bolo zaznamenaných viac ako 40 podnetov na nepráve, nulové správanie voči riaditeľom zo strany zriaďovateľov.
Pretože ďalším kľúčovým slovom, ktoré tu dnes musí zaznieť, sú ľudia. Je to o ľuďoch. To sa ale musím obrátiť na mojich kolegov a všetkých ľudí pracujúcich pre vzdelávanie našich detí. Napriek všetkému, čo im bude ktokoľvek hovoriť, tá sila je v nich. Ak ostane zachovaný súčasný model, keď je územná samospráva tá najkompetentnejšia rozhodovať, tak ich chcem vyzvať, chcem posmeliť, nech začnú uvažovať na svojom aktívnom zapojení do komunálnej politiky. Naozaj, na každom pracovisku sa nachádzajú prirodzení lídri, ktorí musia len zobrať odvahu. Nech miesto len šomrania v zborovniach, prežívania množstvá krívd odvážne zdvihnú hlavu a kandidujú na miesta v obecných a mestských zastupiteľstvách, resp. aj za starostov, aj primátorov.
Niektorých poznám, ktorí vyšli z učiteľského prostredia, a to je iná debata, to je iná diskusia. Ak ten človek prišiel z toho sveta školského, ktorý najlepšie a najdôveryhodnejšie pozná, to je vždy iná debata. Pretože akákoľvek úroveň politiky sa týka nás všetkých.
Ale len aktívnym vstupom do nej môžeme reálne niečo zmeniť od úrovne najzákladnejšie, priamo tam, vo svojich komunitách. A jedna dobrá rada: nech to nerobia osamotene. Nech pre túto vec verejnú získavajú čo najviac nielen svojich kolegov, ale aj všetkých, ktorým veci školské ležia na srdci. Nech prinútia zmeniť myslenie čo najväčšieho počtu, aby prestalo platiť to povestné slovenské, čo svojho času kritizoval i Janko Kráľ vo svojej Dume bratislavskej, veď to všetci poznáme, ten konkrétny verš, že "povedali mnohí, že pôjdu za nami, a teraz si po kútoch nôťa so svrčkami".
Ešte krátko k navrhovanému opatreniu ochrany, konkrétne k opatreniu tých dvoch mesiacov dlhšej výpovednej lehoty. Samozrejme, nejde o najideálnejšie riešenie, a je tu dôležitý alebo je tu dôležité ďalšie kľúčové slovo, ktoré chcem tu vyzdvihnúť, a to je čas. Získa sa čas, kedy sa môžu vyjadriť rôzne inštitúcie, kedy sa požiadava o stanoviská, kedy sa stanoviská vypracúvajú, doručia a kedy sa môže prehodnotiť rozhodnutie konkrétne. Áno, môže dôjsť aj k zmene rozhodnutia, ten čas by tu ľudia, ktorí sú angažovaní a ktorým záleží na tom, aby naše školy išli tou najlepšou cestou, ten čas si tí ľudia zaslúžia. A ten čas práve teraz nastal, aby sme sa možno pokúsili prehodnotiť svoje stanoviská, pozrieť sa na vec i z iného uhla pohľadu. Verte mi, bude akt zmierenia, ktoré určite naše školstvo potrebuje, ak sa v ňom v budúcnosti majú naozaj odohrať reálne zmeny.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V tom cennom prejave, ktorý som si vypočul, zaznelo jedno, samozrejme, celkom očakávateľne nosné slovo - samosprávnosť. A pravda je, že jedným z výdobytkov novembra bolo, že sa znovu zrodila samosprávnosť. Samosprávnosť, ktorá sa iste nerodila ľahko a škobrtala ako malé dieťa a padala do kaluží, ale ktorá nepochybne mala a má stále hrať úlohu vo formovaní zodpovedného, angažovaného občana.
A keď, a tu už zaznelo, hovorí, bola tu položená otázka: Čo sa takého zlého stalo od zbavenia školských rád samosprávneho práva jednoho, takého zlého, že my tu dávame novelu na obnovenie pôvodného stavu? A ja sa zase spýtam: A čo sa tak za tie dlhé roky strašného stalo, že bolo treba túto samosprávnosť okresať?
Veľmi dobre tam zaznelo slovo kolegu Sopka o tom, ako sa formuje v komunite angažovaný občan, ktorý sa stará o veci verejné. Toto bolo jedno políčko, kde sa mohol formovať aktívny občan, ktorý potom mohol vstúpiť do politiky dobre sformovaný občianskou angažovanosťou.
A musím povedať, že ešte nikoho nenapadlo, aby odobral právo akademickým senátom univerzít rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú, hoci tiež by mohol niekto povedať, že tie peniaze predsa neplatia na chod univerzity z vlastných pudilárov ani študenti, ani profesori, ani iní pedagógovia univerzít. Nakladajú, presne vzaté, s verejnými peniazmi, a napriek tomu čakám, kedy niekoho napadne, že je škodlivý tento typ samosprávnosti a že páni profesori a študenti majú držať hubu a krok a držať sa zriaďovateľa.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Sopkovi a zvlášť mu ďakujem za to, že použil vo svojom príspevku slovo líder, riaditeľ ako líder. A to sme možno zabudli v celej tej diskusii spomenúť, prečo je tá voľba riaditeľa taká dôležitá. Pretože riaditeľ školy by mal byť lídrom, to je prvá vec, a teraz nechcem znižovať dôležitosť učiteľov, ale zatiaľ čo učitelia ovplyvňujú "len svojich žiakov", tak riaditeľ líder má dopad na celú školu. On má dopad na to, ako budú performovať učitelia, aký bude ich výkon, akí budú motivovaní, ako sa budú v tej škole cítiť, líder riaditeľ má dopad na to, ako budú vzdelávaní žiaci, ako bude fungovať škola, aké výsledky budú žiaci dosahovať. Čiže má vplyv nielen na žiakov, má vplyv na učiteľov, na nepedagogických zamestnancov a na celú atmosféru školy.
A veľmi často je pravda, že momentálne sa tak zameriavame na učiteľov, pretože oni naozaj potrebujú teraz našu podporu, ale tá postava riaditeľa pre dobré fungovanie školy je kľúčová.
A profesor Hanushek zo Stamfordu vypočítal aj rozdiely v dosahovaní výsledkov žiakov, ak škola má efektívneho lídra riaditeľa a ak škola má zlého riaditeľa. A tie výsledky boli veľmi signifikantné. Takisto sa to odrazilo aj na fluktuácii učiteľov a takisto sa to odrazilo aj na pomere dobrých, alebo výsledkov, ktoré učitelia dosahovali v jednotlivých školách.
Takže veľmi pekne ďakujem, že tento aspekt priniesol kolega Sopko do diskusie.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Sopko, ja oceňujem rozpravu, v ktorej ste vystúpili, pretože v nej zazneli naozaj tie veci, ktoré som hľadala v tých vystúpeniach vašich predrečníkov.
Zaznelo tu postavenie riaditeľa školy, ja som tým známa, že ja stále rozprávam o kritériách, ktoré nemáme nastavené, aby sme si na našich základných školách, podľa ktorých vyberáme riaditeľov škôl ako tých lídrov. O tom, akí sú učitelia, ako im je krivdené, o tom počúvam stále, ale mne zase na druhej strane ako bývalej riaditeľke školy chýba aj tá postava, alebo akási ochrana aj riaditeľa školy. Pretože pozrite, koľko aspektov je naviazaných na jeho činnosť. Je to zriaďovateľ, sú to kolegovia, pedagogickí, nepedagogickí zamestnanci, sú to rodičia, je to celá verejnosť. Tuto ako keby sme na niečo opomenuli.
Ale čo chcem vyzdvihnúť, pán kolega, a to je pravda, to sú tie veci, že si zabŕdol aj kriticky do našich radov našich učiteľov, že nielen šomrať po kabinetoch, ale naozaj sa postaviť tvárou tvár konkrétne, keď je nejaký problém. A ak je na škole naozaj riaditeľ, ktorý je tým lídrom, tak pochybujem o tom, z vlastnej skúsenosti hovorím, že by ma niekedy bola urazila čo len nejaká kritická námietka, ak to bolo v prospech mojich žiakov alebo celkovej školy. To nikdy múdry a rozvážny riaditeľ neurobí. Ak má iné morálne hodnoty alebo iné predpoklady na túto činnosť, ja neviem, ale to už záleží potom skutočne na každom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým za faktické poznámky, ktoré vždy vnímam ako veci, z ktorých sa môžem ďalej učiť aj zlepšovať, pretože o tom je vlastne aj školstvo a vzdelávanie, nikdy nekončiaci proces. Aj diskusia k tomuto zákonu možno nebude ukončená tým, ako to dopadne, pretože je to tiež nikdy nekončiaci proces, a naším spoločným záujmom má byť vytvoriť podmienky pre čo najlepšie vzdelanie pre naše deti.
A chcem vyzvať ešte raz, skúsme sa zamyslieť, spoločne pozrieť sa na to aj z iného uhla pohľadu a vykonať taký akt zmierenia, pritom by sme mohli naštartovať naozaj reálne zmeny pre slovenské školstvo.
Ďakujem.