9. schôdza

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás upozorniť, že sme dohlasovali. To znamená, že koho nezaujíma rozprava, tak, samozrejme (povedané so smiechom), takže hlasovať budeme až o piatej.
Ďalej pán poslanec Žarnay.

Ďakujem pekne. Pán kolega poslanec Blanár, ja s vami súhlasím v jednej veci, ktorú ste povedali, že ak je nejaký problém, ktorý nastane v rade školy, a či je to zo strany rodiča alebo učiteľa a chce ho riešiť, tak by sa mal obrátiť skôr na zriaďovateľa školy. Ale neviem, ako to funguje vo vašom kraji, môžem hovoriť za Košický kraj, že učitelia, ktorých prípady boli aj medializované, sa obrátili na zriaďovateľa, ten im síce prisľúbil ústne pomoc, ale zostalo len pri slovách, a až keď sa následne obrátili na inšpektorát práce, na inšpekciu školskú, taktiež na útvar hlavného kontrolóra, až vtedy sa zriaďovateľ rozhýbal a nakoniec v jednom prípade došlo k odvolaniu riaditeľa na základe návrhu hlavnej školskej inšpektorky, ktorá musela až z Bratislavy riešiť situáciu v Košiciach.
Čiže nie je to automaticky tak, že úradníci, ktorí spadajú pod pôsobnosť zriaďovateľa, majú záujem riešiť problémy v školách. Častokrát župan kraja ani nemusí o tom vedieť, čo sa deje na nižšej úrovni vedúceho odboru školstva alebo ďalších úradníkov.
Ďakujem.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, kolega Blanár je schopný rétor, a to, o čom hovoril pekne a súvislo, ani mi nebolo divnô, lebo on tak vie hovoriť, ho, samozrejme, na vlnách toho vystúpenia zaviedlo kilometre ďaleko od merita veci.
Ako drobný príklad uvádzam neustále opakovanie toho, že dostávajú súkromné a cirkevné školy normatív. Prosím vás, vytlčme si z hlavy, že to dostávajú láskavosťou. Jožko a Anička, ktorí - jeden chodí do cirkevnej a druhý do štátnej školy - majú rodičov, ktorí platia dane, z ktorých dostávajú tie školy peniaze na normatív, nedostávajú ich z milosti niečej. Sú tam rovnako daňoví poplatníci ako rodičia v jednej i v druhej školách. To je raz a navždy na tému: dostávajú peniaze podľa normatívu. No a čo?
Prosím vás, ďalšia taká ukážka je, že sme došli až k úvahe, že či majú rodičia určovať počet prvých tried. Rodičia nič neurčujú. Rodičia jednoducho prihlásia deti do tej školy, ktorú si vyberú. To znamená, čistá demagógia je povedať, že či to majú. Nikto nežiada, aby to rodičia určovali. Ale to, že bola skúsenosť i vzhľadom nedostatočného financovania školstva, že si štátne školy predsa len akýmsi spôsobom nezriedka urobili lepšie miesto pod slnkom vďaka štátnemu zriaďovateľovi, ktorý im povolil otvorenie, a tým druhým menej povolil otvorenie, je tiež fakt. Nič to ale neznamená, že teraz tu poviem demagogicky, že rodičia si majú určovať. Nič také si nemajú určovať.
A úplne posledné je ovplyvnenie rady školy. Teraz mám opozičného starostu, resp. ja som k nemu opozícia. No som zvedavý, ako by ma ovplyvnil ako svojho zástupcu a detto rodičov a detto tetu kuchárku.

Pani poslankyňa Vaľová.

Pán kolega Blanár, ja si vážim, že si vystúpil, pretože si myslím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Do mikrofónu, lebo nepočujeme. (Ruch v sále.)

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ja si vážim, že si vystúpil, pretože si myslím, že tí, ktorí to predkladajú, v živote nepôsobili v samospráve, v živote nepôsobili vo vyššom územnom celku a nevedia vôbec, ako je teda dofinancovávané školstvo. Veď všetky školy, ak nemajú finančné prostriedky, či sú to cirkevné, či sú to súkromné, dofinancováva ich mesto alebo VÚC. Pretože akonáhle ten riaditeľ zlyhá a nevie financovanie, ja to presne viem, tak z kapitoly mesta zrazu požiada na mzdy, na platy, na opravy. Tak si povedzme, aká je pravda. Väčšina týchto škôl je v budovách miest a obcí. Čiže mestá a obce tieto budovy opravujú, takisto z ministerstva školstva im dofinancujeme, takisto si majú možnosť podať žiadosť na financovanie a na dofinancovanie.
Bavme sa o riaditeľovi. Vážení, veď riaditeľ, to je manažér. Ja dokonca dúfam, že pán minister, keď bude robiť organizáciu školstva, že dá, že riaditeľom školy nemusí byť len človek, ktorý má päťročnú prax a je učiteľ. Ale to môže byť manažér a zástupca bude učiteľ, pretože naozaj títo ľudia niekedy sú schopní učitelia a rétorici, ale nie sú schopní ľudia, ktorí by financovali a starali sa o školu. Čiže primátor je ten, ktorý zodpovedá za rozpočet, aj keď mu ho zastupiteľstvo schváli, ale on ho čerpá, on mení kapitoly, a ak nemá peniaze, tak nemá ako dofinancovať školstvo. Ak má neschopného manažéra riaditeľa, škola ide dole vodou a zo všetkých škôl sa musia sťahovať finančné prostriedky, aby ste zachránili školu, kde je neschopný manažér.
Takže to neni o, len o rodičoch, neni to o, jak ste povedali, pán Osuský, o tetách kuchárkach, ale je to o odbornosti a je to o schopnosti viesť financie.
Čiže, Juraj, presne si to dobre povedal, teraz je to vyvážené, kedy primátor môže dať slovo veta, lebo vie, čo ho čaká, vie, aký ho čaká nápor na rozpočet, a vie, čo to bude znamenať. Niektorý riaditeľ dokáže financovať aj opravy z vlastných peňazí, niektorý to nedokáže. Je to taká široká problematika. Ale naozaj treba ísť do miest a obcí a spýtať sa, ako to je.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Blanár, chcel by som vám odpovedať ako jeden zo štyroch poslancov Národnej rady, ktorí sú podpísaní pod týmto návrhom, a zároveň ako jeden z troch z týchto štyroch, ktorí majú skúsenosti z obecnej samosprávy, a zároveň ako poslanec, ktorý má skúsenosti aj zo župnej samosprávy, pani Vaľová. Chcem sa vyjadriť práve k tomu, čo je kompetencia krajského zastupiteľstva, teda určovanie počtu prvých tried na stredných školách.
Rád by som upresnil, že táto kompetencia sa netýka iba škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, ale aj súkromných a cirkevných škôl. A je teda zaujímavé, ako vy tu voláte po rovnakom metri pre verejné školy a súkromné školy a cirkevné školy, pokiaľ ide o právo veta zriaďovateľa vo vzťahu k návrhu školskej rady na vymenovanie nového riaditeľa, ale vôbec vám nevadí, že jeden zriaďovateľ samosprávny kraj má určovať a určuje prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia to, koľko prvých ročníkov môžu otvoriť súkromné alebo cirkevné školy.
Druhá vec. To, keď Braňo Gröhling hovoril o tom, že o tom majú rozhodovať rodičia, nie samosprávny kraj, tak samozrejme, že to nemyslel tak, že sa majú stretnúť nejakí šiesti rodičia a povedať, že na tej škole toľko a na hentej toľko. Samozrejme, že tým myslel to, že rodičia a ich deti majú svojím reálnym záujmom o návštevu tej-ktorej školy rozhodnúť o tom, koľko tých prvých ročníkov tam bude. Že tie školy na základe svojich skúseností to majú navrhnúť, a pokiaľ sa im tam prihlási dosť detí, tak majú mať právo otvoriť toľko prvých ročníkov, koľko si navrhli, a nemajú im do toho hovoriť nejakí úradníci, ktorí vyšpekulujú, že takto by to mohlo byť, a potom zastupiteľstvo, ktoré im to schváli, lebo im to úradníci navrhli.

Pán poslanec Baška.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, kolega Blanár, som veľmi rád, že si takýmto spôsobom vystúpil, a dovolím si zareagovať na dve také, dva také okruhy, ktoré si spomínal.
Tým prvým je naozaj zrovnoprávnenie súkromných, cirkevných a verejných zriaďovateľov. Pretože si pamätám, ešte to bolo minulý rok, keď sme schvaľovali v parlamente novelu zákona, akým spôsobom majú byť volení riaditelia týchto či už základných, ale aj stredných škôl u zriaďovateľov, či už sú to mestá, obce alebo samosprávne kraje. A podotkol si naozaj, že majú mať rovnaké práva, ale aj rovnaké povinnosti, ak sú financovaní rovnako, tak by mali byť aj určovaní riaditelia rovnako ako u cirkevných a súkromných zriaďovateľov. Myslím si, že majú mať rovnaké práva a aj rovnaké povinnosti.
Tou druhou vecou je všeobecne záväzné nariadenie o určovaní počtu tried. Myslím si, že bolo dobré rozhodnutie, aj keď sme v parlamente pred pár rokmi schválili, že to majú dostať do kompetencie samosprávne kraje, pretože tie sú zodpovedné za, ako má vyzerať stredné školstvo v daných, v daných krajoch. A neviem si predstaviť a uvediem jeden príklad. U nás v Prievidzi je jedna súkromná škola, animátor voľného času, nikto nemá záujem o tento odbor zo zamestnávateľov, ktorí v okolí pôsobia alebo v Trenčianskom kraji pôsobia, no tak to keby sme nechali teda naozaj svojvoľne a neurčovali by sme tento počet tried na základe požiadaviek trhu práce, zamestnávateľov, ktorí v týchto krajoch pôsobia, tak s tým školstvom by to naozaj dopadlo veľmi zle.
Úlohou samosprávnych krajov je pripraviť ponuku v stredných školách v kraji na základe požiadaviek podnikateľov, zamestnávateľov, ktorí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)