12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, blíži sa termín župných a komunálnych volieb spojených. Tento nákon, á, tento návrh zákona upravuje pravidlá a umožňuje vysielanie politickej reklamy malým regionálnym televíziám a rozhlasovým staniciam. Ak doteraz ste chceli ako kandidáti v komunálnych voľbách prezentovať svoj program, tak ste ho nemohli. Nemohli ste ho dokonca, ani keď ste si zaplatili politickú reklamu, pretože dnešná situácia v zmysle zákona zakazuje regionálnym televíziám a rozhlasu vysielať politickú reklamu počas týchto volieb.
Kým pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, pri voľbách do Európskeho parlamentu alebo pri voľbách prezidenta Slovenskej republiky toto zákon umožňuje. Vysielanie politickej reklamy pri župných a komunálnych voľbách, ktoré sa prvý raz v roku 2022 zlúčia, zákon nepripúšťa.
Regionálne a lokálne médiá majú verejnosť informovať o dianí v regióne, v meste alebo v obci, a tu vzniká paradox. Práve ony informovať nemôžu, pretože kandidát sa vyjadriť nemôže. Áno, tieto televízie môžu vysielať diskusné relácie. Lenže v diskusnej relácii určuje tému moderátor. Moderátor sa pýta na veci, ktoré zaujímajú jeho, a ak má nejakú preferenciu uprednostniť niektorého kandidáta alebo z nejakých iných dôvodov je preňho dôležitejší, nedostanete sa k slovu a nemáte príležitosť povedať toto a toto by som v obci zmenil, toto a toto by som urobil inak ako súčasný starosta alebo primátor. Je v podstate kandidát odkázaný buď na bilbordové plochy, alebo predvolebné podujatia. Iné možnosti sú mu odoprené.
Tento návrh teda odstraňuje zákonnú asymetriu, zrovnoprávňuje vysielanie politickej reklamy pri jednotlivých typoch volieb. Platí tu, samozrejme, ale zásadná podmienka, vysielateľ s licenciou je povinný zabezpečiť pre všetky kandidujúce subjekty rovnaké podmienky nákupu vysielacieho času, a teda rovnaké cenové a platobné podmienky. Žiaden z kandidujúcich subjektov nesmie byť zvýhodnený. Samozrejme, za predpokladu povinnosti, že za politickú reklamu zaplatí.
Tento návrh predkladám ako spoločný koaličný návrh spolu s poslancami z ostatných koaličných strán. A chcem povedať, že ide o návrh, ktorý nikomu nič neberie. Naopak, občan získava informácie o kandidátovi, kandidát má možnosť prezentovať sa a regionálna televízia získava od kandidátov cenné financie, ktoré nevyhnutne potrebuje pre svoj rozvoj.
Týmto návrhom mením a dopĺňam zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Viac o tomto by som rád porozprával neskôr v rozprave.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (tlač 158), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rady uznesením č. 216 z 15. júla 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 94 z 8. septembra 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 27 z 9. septembra 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 38 z 2. septembra 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynul jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý nebudem čítať, nakoľko máte spoločnú správu rozdanú. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať o jedinom bode s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa z výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 30 z 9. septembra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Teraz už v rámci rozpravy by som rád oboznámil s detailami predpokladaného návrhu. Budem sa snažiť byť stručný a pridať pár osobných komentárov k návrhu. (Reakcie z pléna.)
Môžem, áno? Dobre.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Máme prerokovaný bod, ale spravodajca povedal, že hlasovať o ňom budeme v utorok, to znamená, že určil termín hlasovania.
Pán poslanec, nech sa páči, pokračujte.

Foltin, Roman, poslanec NR SR
Svoje vystúpenie by som rád dal do troch tematických celkov.
V prvom rade, kto môže byť objednávateľom a kto dodávateľom vysielania politickej reklamy. Objednávateľom politickej reklamy sú subjekty vedúce politickú kampaň, teda buď sú to klasicky politické strany, alebo samotní kandidáti, či už ako nezávislí kandidáti, alebo ako kandidáti, ktorí si uhrádzajú kampaň sami, a to podľa § 6 ods. 16 zákona o volebnej kampani.
Pokiaľ ide o dĺžku vysielacieho času, tu je pre politické strany a pre kandidátov na županov, starostov a primátorov navrhnutých 20 hodín vysielacieho času pre televízne vysielanie a 20 hodín pre vysielanie rozhlasové. Pozor, upozorňujem, že sa bavíme o kandidátoch na županov, primátorov a starostov, ktorých nie je až také veľké množstvo. Naopak, pre kandidátov na poslancov, či už župných, alebo komunálnych, toto časové obmedzenie navrhnuté nie je, keďže týchto kandidátov je veľmi veľa a nie je reálne odhadnúť dnes potrebnú dĺžku tohoto času.
K najčastejšie kladenej otázke, za akých podmienok je vlastne možný nákup a vysielanie politickej reklamy, by som chcel uviesť nasledovné: Rozhlas a televízia Slovenska a vysielateľ s licenciou budú podľa predloženého návrhu povinní zabezpečiť pre všetky kandidujúce subjekty rovnaké podmienky nákupu vysielacieho času, rovnaké cenové a platobné podmienky. Zároveň sa na inom mieste návrhu zákona stanovuje, že pri rozvrhovaní vysielacieho času medzi jednotlivých objednávateľov treba postupovať tak, aby žiaden z kandidujúcich subjektov nebol žiadnym spôsobom znevýhodnený.
Tu by som chcel zdôrazniť, že slovné spojenie „nebyť znevýhodnený“ treba čítať v kontexte s inými ustanoveniami zákona, a teda s povinnosťou aj zaplatiť za politickú reklamu. Nemožno to vnímať tak, ako si to mnohí, čo sa na mňa obracajú, myslia alebo nesprávne chápu, že ten, kto nezaplatí, má nárok na rovnaký počet minút vysielacieho času ako ten, kto zaplatí, alebo že ten, kto chce zaplatiť, nemôže mať vysielací čas len preto, lebo niekto iný naňho finančné prostriedky nemá. Treba to teda čítať výlučne tak, že ak je viac záujemcov na obmedzený objem vysielacieho času, musí vysielateľ tento vysielací čas rozdeliť rovnomerne.
Čo sa týka zákona, samozrejme, nijakým spôsobom neuprednostňuje nikoho, či je to koaličný alebo opozičný poslanec. Každý máme na to rovnaký návrh.
Počas obdobia medzi prvým a druhým čítaním tento návrh pripomienkovali viaceré subjekty a identifikovali sme dve drobné nejasnosti, ku ktorým mám pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Chcel by som vysvetliť k bodu 1. Išlo o to, že nie každý vysielateľ musí začať vysielať volebnú kampaň nevyhnutne už v 21. deň pred voľbami, ale môže začať aj neskôr. Z tohoto dôvodu sme preformulovali túto formuláciu, pretože umožňovala rôzny výklad zákona. Vzhľadom na to, že deň volieb je pevne stanovený, navrhované slovné spojenie „42 dní pred dňom volieb“ umožňuje len jeden jediný výklad a zamedzuje rozporom.
V bode 2, vzhľadom na to, že niektorí kandidáti na poslancov budú zároveň určite kandidovať aj na predsedov samosprávnych krajov, primátorov miest, starostov mestských častí a starostov obcí, navrhuje sa, aby takíto kandidáti mali nárok len na dĺžku vysielacieho času, ktorá im bola pridelená ako kandidátom na predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce alebo ako kandidátom na funkciu starostu mestskej časti.
Z uvedeného dôvodu by som teda chcel predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam, a poprosím zastaviť časomieru.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Nech sa páči, časomiera vám nejde, keďže ste predkladateľ, ale po prečítaní návrhu už nemôžete odôvodňovať. Nech sa páči.

Foltin, Roman, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Foltina k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač č. 158.
1. V čl. I bod 1 § 11a ods. 2 sa slová „21 dní pred začiatkom vysielania politickej reklamy“ nahrádzajú slovami „42 dní pred dňom konania volieb“.
2. V čl. I bod 1 § 11a ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa nevzťahujú na kandidáta na funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, na kandidáta na funkciu poslanca mestského zastupiteľstva, na kandidáta na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva alebo na kandidáta na funkciu poslanca miestneho zastupiteľstva, ktorý je zároveň kandidátom na funkciu predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce alebo starostu mestskej časti. Takýto kandidát má nárok len na dĺžku vysielacieho času, ktorá mu bola pridelená ako kandidátovi na funkciu predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce alebo starostu mestskej časti.“
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja vidím tri pozitíva v návrhu tohto zákona.
Prvé pozitívum je v tom, že tento návrh zákona je prínosom pre regionálne televízie a lokálne rádie (rádiá, pozn. red.), ktoré doteraz nemohli vysielať politickú reklamu, ktorá sa týkala komunálnych volieb miest, obcí a vyšších územných celkov.
Ďalšie pozitívum vidím v tom, že to bude prínosom aj pre samotných kandidátov na poslancov, primátorov a županov, ktorí získajú ďalší komunikačný kanál, ktorým sa môžu prihovoriť svojim voličom.
A v neposlednom rade je to pozitívum aj pre samotných voličov, ktorí doteraz nemohli cez regionálne a miestne televízie vidieť kandidátov na poslancov, primátorov a starostov, takže teraz budú mať viac informácií o kandidátoch, ktorí kandidujú v ich regiónoch teda, takže tento zákon podporím.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby nedošlo k omylu, ja tento zákon, samozrejme, podporujem a som rád, že takýto zákon do Národnej rady prišiel. Podporujem myšlienku, podporujem filozofiu tohto zákona a považujem ho za veľmi otvorený a považujem ho za taký, ktorý umožní tým kandidátom skutočne sa predstaviť svojim voličom, lepšie predstaviť svoje vízie a predstaviť aj svoje nápady a prezentovať sa.
Avšak, ako to už vo veľkej väčšine prípadov návrhov zákonov býva, tento zákon absolútne nemyslí znovu na príslušníkov národnostných menšín. My máme množstvo regionálnych televízií, ktoré jednoducho nemôžu vysielať tak, ako by vysielať mohli, ako by vysielať chceli, čiže v jazyku národnostných menšín, kvôli tomu, že zákon o štátnom jazyku to jednoducho nedovoľuje. Zákon o štátnom jazyku hovorí to, že každé jedno vysielanie, ktoré je v inom jazyku, zákon o štátnom jazyku nepoužíva slová jazyk národnostných menšín, ale iný jazyk, tým nerozlišuje, či sa jedná o jazyk iránsky, anglický, maďarský alebo jazyk akejkoľvek autochtónnej národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku.
Považujem za veľmi dôležité, ak chceme skutočne umožniť obyvateľom alebo kandidátom patriacim k národnostným menšinám, takým, ktorí kandidujú v obciach a mestách, ktoré majú regionálnu televíziu, kde žije 80 a viac percent príslušníkov tej národnostnej menšiny, aby v diskusných reláciách mohli hovoriť svojím jazykom, pretože dnes to nie je možné a nevyrieši to ani táto novela tohto zákona, pretože nie je možné simultánne titulkovať diskusie, moderované diskusie týchto kandidátov.
Pokiaľ ide o reklamné spoty, tak tie, samozrejme, sa otitulkovať dajú bez akýchkoľvek problémov, prípadne ten istý volebný spot môže kandidát povedať v jazyku národnostnej menšiny a zároveň v jazyku slovenskom, čiže naplní literu zákona.
Problém však vidím v diskusiách, ktoré, asi sa všetci zhodneme v tom, že práve tieto diskusie sú tie, ktoré vedia najviac pomôcť a aj najviac ublížiť kandidátom a vedia urobiť ten najlepší obraz o kvalitách jednotlivých kandidátov, tak práve tieto my nebudeme vedieť vysielať v jazyku národnostnej menšiny, nebudú sa vedieť vyjadriť v jazyku, ktorému najviac rozumejú a ktorým hovoria najlepšie.
Čiže ja by som chcel ctenú snemovňu poprosiť o to, že ak príde návrh veľmi jednoduchý do Národnej rady, ktorý bude novelizovať jazyk o štátnom jazyku s tým, aby vypadlo titulkovanie v jazykoch národnostných menšín, aby takýto zákon podporili, pretože si myslím, že Slovenská republika už dospela a je dospelá k tomu, aby takýto návrh podporili a umožnili aj týmto kandidátom rozprávať jazykom, ktorému najlepšie rozumejú.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán kolega, ja sa chcem iba spýtať, že či som to nepochopil alebo či to ste nejako inak mysleli, že vlastne v rámci nejakej politickej debaty, politickej diskusie predvolebnej by ten zástupca nejakej národnostnej menšiny mal rozprávať tým menšinovým jazykom, či som to správne pochopil. Lebo ja si to neviem potom predstaviť, že bude tam tá diskusia a bude tam povedzme iný politik, ktorý nebude rozumieť tomu menšinovému jazyku, a že teda či jemu sa to má tlmočiť alebo že ako to bude, lebo neviem si to celkom živo predstaviť.
Takže také vysvetlenie poprosím. Ďakujem.

Áno, pokiaľ sa jedná o Slovenskú televíziu a diskusné relácie v nej, tam to absolútne problém nie je, veď videli sme to aj vo volebnej kampani, myslím, že to bol pán Agócs, ktorý nehovorí slovensky, tak sa mu simultánne tlmočil jeho výstup.
V prípade regionálnych televízií, ktoré vysielajú v regionálnom jazyku a diskusie ich kandidátov, ktorí sú, ja vám môžem garantovať, sú všetci príslušníci tej národnostnej menšiny a spolu s moderátorom hovoria po maďarsky, tak týmto mu to musíme umožniť tým, že im odoberieme povinnosť, týmto regionálnym televíziám, titulkovať tieto vyjadrenia a tieto relácie. Ide tu o to.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja budem možno trošku stručnejší, pretože väčšina vecí už bola povedaná, ale v zásade pointa tohto návrhu je tá, že jednoducho chceme nastoliť spravodlivosť.
Počas parlamentných a prezidentských volieb môžu celoplošné televízie a rádiá vysielať politickú reklamu a v čase menších volieb do samospráv nemôžu takúto reklamu vysielať menšie lokálne a regionálne rádiá a televízie. Čiže ten cieľ je naozaj jednoduchý, zaviesť férové podmienky pre všetkých. Nemôže byť menším televíziám a rádiám zakazované niečo, čo iní majú dovolené, my im tieto bariéry odstraňujeme.
No zároveň treba povedať, že sa budú riadiť rovnakými podmienkami ako celoštátne rádiá a televízie pri vysielaní, napríklad na veľké parlamentné alebo prezidentské voľby, to znamená, že budú platiť pre nich rovnaké pravidlá, napríklad časové obmedzenia, kedy reklamu môžu vysielať, v akých, v akých objemoch a koľko dní pred voľbami naozaj tak, aby neobťažovali ľudí veľkým množstvom reklamy. To znamená, že pre kandidátov vznikne nová forma priestoru, kde sa môžu propagovať, čím chceme dosiahnuť aj to, aby neboli odkázaní výlučne na bilbordy a letáčiky, ktoré zaplavili obce a mestá a naozaj často vytvárajú veľký vizuálny smog.
Treba zdôrazniť aj to, že v čase predvolebnej kampane nič neobmedzuje napríklad bilbordové spoločnosti v tom, koľko, komu a za koľko budú prenajímať svoje plochy. Naopak, elektronické médiá podliehajú pomerne prísnej regulácii, je to trochu aj pochopiteľné, pretože ten ich vplyv na, na recipientov, to znamená sledovateľov, divákov a poslucháčov, je, je vyšší, ale myslím si, že tieto bilbordové spoločnosti môžu naozaj predávať a ponúkať a prenajímať svoje plochy v podstate na, bez, bez akýchkoľvek obmedzení.
To znamená, čo sa týka objemu reklamy, reguláciu nemeníme, avšak je nepochopiteľné, že časť týchto médií je úplne postavená mimo toho, aby mohla akúkoľvek politickú reklamu vôbec vysielať. Okrem toho ide o podporu lokálnych médií, teda slovenských firiem, ktoré sídlia v obciach a mestách.
Prečo to hovorím? Pretože veľká časť politickej reklamy sa počas ostatných volieb presunula na sociálne siete a kam odchádzajú, čím do zahraničia odchádzajú státisíce eur. Veľa kandidátov svoje videá a potom na tých sociálnych sieťach cieli na konkrétny región, na konkrétne mesto alebo obec, aby naozaj oslovili tých svojich ľudí, voličov, a pritom majú povedzme v tých svojich mestách televízie a rádiá, kam by mohli časť týchto svojich, týchto svojich píárových nejakých príspevkov dať a zároveň tieto rádiá podporiť a tieto médiá podporiť, avšak doteraz tak nemohli urobiť.
To znamená, je mi jasné, že ten trend takého nárastu sociálnych sietí a aj tej politickej reklamy bude pokračovať a nezastavíme to, ale naozaj budeme radi, ak aspoň časť financií počas politických kampaní nasmerujeme priamo do regionálnych televízií a rádií. Čím viac peňazí budú mať, tým viac si môžu dovoliť zamestnať redaktorov, moderátorov, školiť mladých ľudí, mladých žurnalistov a poskytovať im miesto pre ich prax a prípadne aj prácu.
Ako vyštudovaný žurnalista môžem povedať, že naozaj dnes je trochu problém povedzme vrátiť sa do svojho rodného regiónu a, a hľadať si tam prácu, pretože tie pracovné podmienky nie sú, alebo teda ponuky nie sú tak široké práve v tejto oblasti. Aj keď, samozrejme, trochu sú, ale, ale naozaj tých, tých miest je tam veľmi málo.
Preto verím, že takáto úprava pomôže aj k rozvoju novinárčiny na lokálnej úrovni. A myslím si, že aj toto je signál, že v najbližších mesiacoch a rokoch pôjdeme cestou či už ochrany novinárov, ale aj pomoci a zjednodušovania fungovania mediálneho prostredia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, nebudem opakovať moju úvodnú reč, resp. predkladaciu správu z prvého čítania, tam som vás podrobne oboznámil s týmto návrhom zákona.
Dovoľte mi v krátkosti vás informovať, akým procesom vlastne prešiel tento návrh zákona po prvom čítaní. Bol zaradený do výborov pre obranu a bezpečnosť a ústavnoprávneho výboru, kde prešiel bez pripomienok. Takisto odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady nezaujal žiadne pripomienky k tomuto návrhu zákona. Tento zákon prešiel aj medzirezortným pripomienkovým konaním a následne, následne ministerstvom vnútra ako predkladateľom bol predložený na Legislatívnu radu vlády a potom na rokovanie vlády. Takisto tam neboli vznesené žiadne pripomienky, čiže som rád, že zostal tento návrh zákona v tej odbornej rovine, vecnej, a verím, že tak ako v prvom čítaní, tak ho podporíte naprieč celým politickým spektrom aj v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Saloňa, Šucu, Bašku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 225 z 15. júla 2020 pridelila návrh poslancov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v učenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady zaujali nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 95 z 8. septembra 2020 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 18 zo 7. septembra 2020 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady a predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 22 na svojej 12. schôdzi.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.