12. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni poslanci, predkladám do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015, zákon o športe. Touto novelou sa napĺňa záväzok Slovenskej republiky na základe Medzinárodného dohovoru proti dopingu v športe, ako aj na základe Kodanskej deklarácie, nový kódex nadobúda účinnosť 1. januára 2021. Práve implementáciou antidopingového zákona je dôležité pre našich športovcov, aby mohli sa zúčastňovať medzinárodných súťaží v roku 2001 (2021, pozn. red.) a ďalšie roky, pokým tento kódex bude platiť.
Spomeniem tie najdôležitejšie oblasti, ktoré novela zahŕňa. Zriadenie prvo- a druhostupňového disciplinárneho, disciplinárnej komisie, ktorá bude odlúčená od zväzov a športových organizácií vo finančnej a inštitucionálnej podobe. Členovia komisií budú odborníci, expertami v právnych vedách, prírodných vedách, medzinárodných medicínskych vedách a farmaceutických vedách a na konci aj v športových vedách.
Nadobúda aj potrebu, aby každý jeden národný športový zväz hľadal takto špecializovaných odborníkov do svojich antidopingových komisií, po čom tiež volali národné športové zväzy a týmto sa im odbúra ich legislatíva voči dopingovým kontrolám.
Výrazne sa týka pomoc športového hnutia a zároveň sa aj zvýši odborná úroveň, zjednoduší rozhodovanie v praxi, čo znamená v konečnom dôsledku v prospech športovcov, pretože súčasná, často, často sa stáva v súčasnosti, že u rôznych, u rôznych tých dopingových previnilcov sa stávalo to, že tie komisie neboli až tak odborné a posudzovalo sa to strašne striktne, kde teraz tieto komisie budú odborné a bude sa to posudzovať naozaj transparentne a...
Ďalší bod, ďalším bodom je ochrana informátorov, ktorých, ktorých tento, tento kódex chráni, aby sa nebáli v podstate informovať o tom, že kde sa niekto previnil, a môžu byť chránení.
Ďalším, ďalším takým bodom, ktorý je, ktorý je veľmi dôležitý, je vzdelávanie, kde zväzy budú priamo zodpovedné za vzdelávanie svojich športovcov na všetkých úrovniach.
Zákon nezaťaží štátny rozpočet. Domnievam sa preto, že navrhovaná zmena bude vítaná v celej športovej obci a bude viesť k primeraným a spravodlivým postihom za porušenie antidopingových pravidiel, ktoré nadobúda výlučne športovca, ktorá nebude výlučne športovca vyraďovať zo spoločnosti, ale napriek náprave jeho športového správania.
V mene športovcom prosím o posunutie do druhého čítania.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 216. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Návrh zákona v rámci 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú, ako ste spomínali, teda ja ako Ján Herák a Lucka Drábiková.
Nakoľko táto téma mi je veľmi blízka a venujem sa jej viac než štrnásť rokov, mi úprimne záleží, aby deti centier pre deti a rodiny, teda bývalé detské domovy, ale aj mladí dospelí, ktorí sú rizikovou skupinou spoločnosti, dosiahli, resp. aby mali zabezpečené zo strany štátu naozaj ďaleko viac a výraznejších efektívnych opatrení, ako je v súčasnosti nastavené.
Dnes aj vieme to, že máme v centrách pre deti a rodiny v rámci celého Slovenska niečo cez 5-tisíc detí od východu po západné Slovensko. Ako som spomenul, ide o skutočne rizikovú skupinu spoločnosti obyvateľstva. Dnes máme mladých dospelých v centrách pre deti a rodiny niečo cez 243 štátnych a čo sa týka, v profesionálnych rodinách máme 47 mladých dospelých.
No a čo je najsmutnejšie, čo je holým faktom, každoročne nám odchádza z centier pre deti a rodiny niečo cez 250 až 300 mladých dospelých. No a ako som spomenul, dnes reálne nemáme dosah, koľko mladých dospelých sa dokáže uplatniť na pracovnom trhu, ako aj do reálneho budúceho života.
Čo je mojím návrhom, je, aby mladí dospelí, ktorí sa nachádzajú pred svojím odchodom z centra pre deti a rodiny, sa dokázali naozaj kvalitne, zodpovedne uplatniť na pracovnom trhu, je, aby mohli zotrvať v centre pre deti a rodiny v podstate od osemnásteho roku života do dvadsiateho roku života. V súčasnosti je to nastavené na jeden rok, my to teda navrhujeme aj s kolegyňou Luckou Drábikovou na dvadsaťštyri mesiacov, čiže to je jeden návrh. To sa týka mladých dospelých, ktorí skutočne bažia po slobode a častokrát nemajú reálne predstavy, ako ten reálny život v podstate je za dverami alebo za bránami centra pre deti a rodiny. Čiže to je prvý návrh.
Potom tu máme mladých dospelých, ktorí ani si neukončili vzdelania a uvedomia si po tom dvadsiatom roku života, aby sa mohli vrátiť do centra pre deti a rodiny, kde je to tak nastavené, že samozrejme, že mladí dospelí môžu byť do dvadsiateho piateho roku života, tak je to dnes nastavené, ale ako som spomenul, mladí sú tí, ktorí jednoducho sú rizikovou skupinou spoločnosti, nemajú častokrát oporu rodiny, nemajú podporu širšej rodiny, samozrejme, ani súrodencov, preto bažia po tej slobode. A čo chcem povedať, je, aby tí mladí naozaj sa mohli vrátiť aj po tom dvadsiatom roku života a dostanú sa do nepriaznivej životnej situácie, centrum pre deti a rodiny ich musí prijať, aby sa opäť naštartovali, opäť sa zaradili, socializovali do bežného života. Centrum pre deti a rodiny v rámci svojej starostlivosti má za povinnosť ich prijať na deväťdesiat dní v rámci jedného roka. Túto možnosť môžu mladí dospelí využiť, samozrejme, aj počas druhého roka, najviac teda počas dvadsiatich štyroch mesiacov.
Čiže, opakujem, mladý dospelý dnes môže sa vrátiť po dvadsiatom roku života, pokiaľ sa ocitne v nepriaznivej životnej situácii, na deväťdesiat dní počas jedného roka a potom počas druhého roka na ďalších deväťdesiat dní.
Ak centrum pre deti a rodiny vyhodnotí, že mladý dospelý, poviem to tak veľmi slušne, je typ človeka, ktorý skôr klame alebo, alebo jednoducho je závislý na rôznych látkach psychotropných, čiže drogy, alkohol atď., tak musí mu centrum pre deti a rodiny vyhovieť, resp. odpovedať do siedmich dní, a teda napísať jasné odôvodnenie, prečo toho mladého dospelého neprijme.
Potom tu máme mladých dospelých, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, tých na Slovensku, samozrejme, máme niečo cez päťsto v rámci celého Slovenska, to je naozaj obrovské, enormné číslo a mladí dospelí, samozrejme, majú obrovský problém sa zaradiť do bežného života.
Týmto zákonom navrhujeme a ponúkame, aby všetky tieto procesné úkony sa riešili už v sedemnástom roku života, čiže rok pred plnoletosťou. Mladí dospelí, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, ťažko znevýhodnení, chceme, aby naozaj sa v osemnástom roku života kontinuálne dostali do špecializovaného zariadenia, čiže do zariadenia, kde im bude, samozrejme, tá starostlivosť naďalej a kontinuálne poskytnutá.
Dnes vieme, že sú čakačky v rámci, v zmysle zákona o sociálnych službách, že dnes je naozaj obrovský problém prijať akéhokoľvek človeka, ktorý má nejaký zdravotný postih práve preto, ako som sa zmienil na začiatku, tým, že ide o rizikovú skupinu, my nikoho nechceme, samozrejme, uprednostňovať, to v žiadnom prípade, aby nedošlo o precedens, ale jednoducho chceme pomôcť, aby centrum pre deti a rodiny komunikovalo s vyšším územným celkom, samosprávou, s akreditovaným subjektom, samozrejme, jednoducho chceme uľahčiť tento proces mladému dospelému, aby dňom plnoletosti jednoducho bol kontinuálne umiestnený do špecializovaného zariadenia.
Pokiaľ sa tak, samozrejme, nepodarí, tak detský domov alebo centrum pre deti a rodiny tohto mladého dospelého, ktorý má nejaké zdravotné znevýhodnenie, nemôže vyhodiť, ale zotrvá až po dobu, pokiaľ ten mladý dospelý nebude mať nejaké isté zariadenie. To je druhý bod, ktorý navrhujeme s kolegyňou Drábikovou.
Čo sa týka samotných úhrad, to je veľmi tiež dôležitá informácia, veľmi, tak by som povedal, byrokratická záležitosť v centrách pre deti a rodiny. Dnes aj vieme to, že rodičia, ktorí sa vzdali svojich detí, jednoducho mnohé neplatia, alebo mnohí rodičia neplatia úhrady za svoje deti v centrách pre deti a rodiny. Jednoducho my chceme, aby tieto úspory, či už zo sirotského, alebo dôchodkového, boli šetrené na účet domováka, ak to môžem takto povedať familiárne, alebo mladého dospelého, samozrejme, dňom odchodu z centra pre deti a rodiny tento príspevok bol, samozrejme, poskytnutý dotyčnému domovákovi a opäť mu uľahčíme ten odchod z centra pre deti a rodiny.
Čiže ešte raz, výživné, ktoré rodič neplatí a má to za povinnosť, ale to sa týka domováka, ktorý má nariadenú ústavnú starostlivosť, jednoducho tento príspevok alebo tieto finančné prostriedky dostane mladý dospelý dňom odchodu z centra pre deti a rodiny.
Čo sa týka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pokojne si pošetrite aj na rozpravu, pán poslanec, lebo už na vás chcú reagovať traja. Chcem vás upozorniť, že je to len úvodné slovo, na to sa nedá reagovať faktickými poznámkami. Potom do rozpravy sa môžte prihlásiť.

Herák, Ján, poslanec NR SR
Dobre. A ešte posledný bod, ktorý by som teda rád spomenul, je...
Sekundička, no to je vlastne asi všetko tak v krátkosti, čiže ak máme nejaké otázky prípadne, tak rád odpoviem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 217. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje sa v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 207 z 31. augusta 2020 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem sa prihovoriť za tento návrh zákona, ktorý spolu s Jankom Herákom predkladáme.
Deti v detských domovoch sú naozaj mimoriadne zraniteľnou skupinou a práve táto zraniteľná skupina vyžaduje naozaj sociálnu pomoc od štátu a veľmi dôležitý je faktor tej kontinuity, tej kontinuálnej pomoci. Vo svojej praxi som sa naozaj často stretávala s ľuďmi, ktorí vyšli z detských domov alebo z profesionálnych rodín a možno v tej prvotnej eufórii po tom odchode z toho detského domova sa snažili postaviť na vlastné nohy a častokrát, žiaľ, aj padli.
Skupina ľudí, skupina detí, alebo teda mladých dospelých, ktorí vyrastajú v detskom domove, je veľmi zraniteľná aj z hľadiska toho, že tam absentuje nejaké to rodinné zázemie. Častokrát tie pracovné návyky a vôbec pohľad na to, ako hospodáriť s financiami a tak ďalej, nie sú, nie sú pripravení jednoducho častokrát prevziať ten život do vlastných rúk a potom sa veľmi často stávajú ľuďmi bez domova. A toto je veľmi, veľmi taká náročná situácia. Pretože častokrát potom títo ľudia sú vlastne klientami charít a rôznych organizácií, ktoré sa im snažia nejakým spôsobom pomáhať.
Mojou mienkou je, že oveľa lepšie je takýmto veciam predchádzať a podať im pomocnú roku aj takýmito nástrojmi, ktoré vlastne prinášame v tomto navrhovanom, v tejto navrhovanej novele, aby naozaj bola možnosť vytvoriť im tie úspory a preklenúť vlastne to obdobie, kedy sa učia fungovať samostatne. Je to jeden z krokov a som presvedčená o tom, že by tých krokov malo byť určite viacej v rámci tejto pomoci.
A takisto veľmi bude dobré, ak budú mať ako keby dlhšiu dobu na takého rozmyslenie, lebo mnohí títo mladí ľudia si možno ani nechcú najprv dokončiť tú strednú školu alebo jednoducho chcú, chcú už sa postaviť na svoje nohy a potom si to rozmyslia. Možno by chceli na sebe popracovať, ale chýba im to zázemie a sú nútení vlastne zarábať si a postarať sa o to bývanie.
Častokrát som sa v praxi stretávala s tým, že práve odchovanci detských domovov naozaj prešli na taký spôsob života, ktorý mali podobný možno aj ich rodičia. Ono sa to generačne prenáša. A myslím si, že dobre nastavená sociálna politika a prevencia by mohla pomôcť v tom, aby sa tento generačný prenos neuskutočňoval a aby sme ich pomohli vlastne zmeniť, zmeniť to nastavenie, aby z nich nebola ďalšia, ďalšia generácia ľudí, ktorí žijú po ubytovniach, a možno tie svoje deti, tiež nebudú sa vedieť o ne postarať či už zo sociálnych, alebo iných dôvodov.
Takže vás chcem poprosiť, milé kolegyne, milí kolegovia, o podporu tohto zákona, pretože ide naozaj o veľmi zraniteľnú skupinu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Drábiková, pán poslanec Herák, chcem sa vám poďakovať, že prichádzate s návrhom tohto zákona, ktorý naozaj pomôže veľmi zraniteľnej skupine mladých ľudí, ktorí opúšťajú detské domovy.
Viem, že títo mladí ľudia sú častokrát po opustení detských domovov ponechaní napospas osudu. Nemajú prácu, nemajú strechu nad hlavou a končia často na ulici a stávajú sa z nich bezdomovci. A sú to často talentovaní a šikovní ľudia, ktorí sa nemôžu ani zamestnať, pretože nemajú ani kde bývať a skloniť hlavu. Je preto dobré, že tento návrh zákona im umožňuje vrátiť sa naspäť do centier pre rodiny a mládež, aby mali vlastne vytvorené zázemie a potom môžu lepšie naštartovať ten svoj nový život.
Takže chce sa vám poďakovať za tento návrh zákona, vďaka.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, ja vám veľmi pekne ďakujem za to, že ste tento návrh predložili. Ja som síce chcela ísť do faktickej, nebudem veľmi dlhá. Takže len toľko k tomu.
Je skutočne dôležité, aby sa s touto vecou začalo chýbať, pretože tá situácia začína byť neúnosná aj na tých uliciach. Tak ako ste povedali, väčšina, resp. dosť veľká časť práve tých detí, ktoré dovŕšia 18 rokov, končí skutočne na ulici. To nie je problém len chlapcov, je to problém aj dievčat a s tým je spojená aj ďalšia vec, ktorá je, ktorá je súvisiaca, a to je bezdomovectvo matiek s deťmi, kde značnú časť matiek na ulici tvoria práve dievčatá, ktoré prišli z detských domovov, ktoré nemajú, jednak, jednak neprešli nejakou výchovou k tomu, ako sa bezpečne chrániť aj pri sexe, aj pri všetkom, jednoducho nemajú, nemajú dostatočné informácie. A na základe tých informácií potom veci končia tak, ako končia. Bohužiaľ, aj matky končia na ulici.
Častokrát je to naozaj problém aj toho, že vlastne ich cesty, matiek, sa veľmi často, často zastavujú v samotnej pôrodnici, kedy vlastne ani tá sociálka veľmi nekonala doteraz. To znamená, že riešili sa veci veľmi jednoducho, a síce matky končili obvykle v detských, teda deti končili v detských domovoch a matky zostali na ulici, čož je neúnosný, neúnosné riešenie situácie, pretože jednoducho dieťa patrí k matke.
Na druhej strane to, ako bol, bol celý systém nastavený, jednoducho nič iné neumožňovalo, aby, aby, aby teda zostali pokope, pretože tá sociálna situácia bola naozaj zlá. Z vlastnej skúsenosti si pamätám, keď som zo záhradnej chatky vyťahovala matku s trojdňovým dieťaťom, s trojdňovým, ktorú práve pustili z pôrodnice. V chatke, kde nebola voda a nebola elektrika. A toto je absolútne neúnosné, nemožné a je veľmi dôležité, aby sa to začalo riešiť skutočne, aby mali zázemie.
V podstate s tými pár eurami toho odchodného, ktoré vlastne ony dostanú, je to, je to úplná blbosť, pretože jednak navyše ony nemajú ani takú tú ekonomickú finančnú zručnosť, ani, ani, ani základné informácie o tom, ako narábať s peniazmi. A jednoducho aj tie peniaze, ktoré by možno určite vedeli použiť, my, čo to máme z domova dané a naučené nejak lepšie, jednoducho, ale zas netreba im to zazlievať, nemajú, nemajú to v sebe, nemajú to naučené, nikto im to nevysvetlil, takže v tomto, v tomto prípade je to tak, ako to je.
Zároveň sa prikláňam k tomu, aby naozaj vznikli aj miesta pre tie, pre deti, ktoré sú postihnuté a ktoré sú v detských domovoch. Častokrát to sú deti, ktoré sú postihnuté nielen telesne, ale aj psychicky a mentálne, a ony končia práve častokrát na ulici úplne najviac, pretože ony nie sú v stave ani samy v podstate niekedy o sebe rozhodovať. A tým myslím rozhodovať nejak kvalifikovane a tak, aby to bolo v súlade, proste nie je tak.
Čiže ja sa prikláňam k čo najširšej podpore k tomu, aby dostali podmienky na štart pre život, ktorý nedostávajú od rodičov, a ďakujem každému, kto za tento zákon zahlasuje v čo najširšom rozpätí.
To je všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja už by som len na záver poznamenal a dodal, že aj napriek tomu, že centrá alebo detské domovy prešli transformáciou od roku 2008 a detské domovy fungujú rodinným charakterom, čiže už to nie je, ako to bolo za socializmu, alebo teda za minulého režimu, že deti žili osemdesiati na jednej, alebo teda v jednej budove, kde bola spoločná kuchyňa. Tým, že sa tá transformácia výrazne zmenila a tie deti naozaj majú možnosť fungovať tým rodinným charakterom, napriek tomu, napriek tomu nám mnoho domovákov končí dnes na ulici a my dnes reálne nevieme a naozaj nevieme vyhodnotiť, o aký počet ide.
Čiže týmito návrhmi chceme spolu s Drábikovou, kolegyňou Drábikovou umožniť, aby tí domováci, keď už nemajú oporu v rodine, čo teda evidentne nemajú mnohí, tak aby sa mohli vrátiť do centra pre deti a rodiny, lebo tam už sú nejaké vybudované vzťahy či už s vychovávateľmi, alebo s niekým, sociálnym pracovníkom a mohli sa opäť naštartovať do reálneho bežného života.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Územné samosprávy na Slovensku disponujú mnoho miliónmi eur, ktorých kontrola a transparentnosť ich čerpania a používania je vo veľkej miere na pleciach hlavných kontrolórov. Je jedno, či sa jedná o obce, mestá alebo samosprávne kraje. Keď tu kolegovia hovorili o ohrozených skupinách obyvateľstva, tak ohrozenou skupinou obyvateľstva sú aj niektorí hlavní kontrolóri, česť výnimkám, samozrejme, kde to funguje výborne. Ale sú aj obce a samosprávne kraje, kde nie je samozrejmosťou to, že hlavný kontrolór môže hovoriť na zasadnutí obecného zastupiteľstva vtedy, keď sa o slovo prihlási, alebo vtedy, keď je interpelovaný poslancom.
My túto medzeru v zákone chceme zaplátať a chceme, aby došlo k faktickému naplneniu práva hlavného kontrolóra zúčastňovať sa na zasadnutí územnej samosprávy s hlasom poradným. Čiže ako sa môže zúčastňovať s hlasom poradným, keď ten hlas nedostane? Toto je jedna vec.
A druhá vec, ktorú by sme chceli zároveň vyriešiť, je aj problém pri odvolávaní hlavného kontrolóra, pretože pri súčasnej právnej úprave nie je vôbec zrejmé, že to jeho dovolanie musí byť odôvodnené. Hlavného kontrolóra možno odvolať z troch dôvodov, z troch zákonných dôvodov. Jeden je ten, ak hrubo alebo opakovane porušuje povinnosti zamestnanca, hrubo alebo opakovane porušuje povinnosti hlavného kontrolóra a v prípade, ak uvedie nepravdivé údaje v čestnom vyhlásení.
Mnohokrát sa stáva počas odvolania hlavného kontrolóra, že tieto dôvody na jeho odvolanie nie sú špecifikované, a tým pádom sa hlavný kontrolór jednak nedozvie dôvody jeho odvolania a na druhej strane je takéto uznesenie nejasné, neurčité a nezrozumiteľné. Samosprávy často pri takomto skončení pracovného pomeru hlavného kontrolóra čelia žalobám, ktoré súdy vo veľkej väčšine prípadov, čo som mal možnosť zistiť, vracajú, pretože práve z týchto dôvodov, že tieto dôvody odvolania sú nejasné, neurčité, nezrozumiteľné.
Neobstojí ani, ani dôvod, ktorý raz v jednom zo svojich rozsudkov špecifikoval Najvyšší súd, a to ten, že uznesenie nemá podobu individuálneho správneho aktu a nemá mať náležitosti. Toto je už dávno prekonané, to je prekonané aj správnym kolégiom Najvyššieho súdu a rovnaký postoj zastáva aj Generálna prokuratúra. Pretože ak uznesenie má mať náležitosti pri predaji majetku, kde musí byť určený, povedané, že komu, čo a za koľko, tak takisto by to malo byť aj pri hlavných kontrolóroch, že hlavný kontrolór musí vedieť, keďže sa jedná o jeho práva, právom chránené záujmy a povinnosti, aby vedel, z akého titulu je odvolávaný.
Čiže toto sú dve veci, ktoré by sme chceli vylepšiť.
A plne sa stotožňujem s názorom všetkých kolegov a všetkých zástupcov odbornej obce, ktorá hovorí, že takéto kozmetické zmeny by mali byť súčasťou jedného vyššieho alebo celkového plánu na reformu verejnej správy, reformu územnej samosprávy a aj samotnú reformu zákona o obecnom zriadení a zákona o samosprávnych krajoch. Ibaže podľa môjho názoru je to tak dlhá téma, že prejde ešte veľa času, kým to vôbec pretavíme do reálnych výsledkov, do reálnej, reálneho návrhu novely týchto dvoch zákonov, a dovtedy, kým to neprejde alebo kým to nebude predložené, považujem za dôležité, aby hlavní kontrolóri nemali na svojich ústach náhubok a ich právo zúčastňovať sa zasadnutia obecného zastupiteľstva s hlasom poradným nebolo len na papieri.
Čiže na úvod toľko a teším sa na diskusiu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 218. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.