12. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, tak ako nenávistný, zakomplexovaný, pohŕdajúci odrodilec si dovolím v rámci slušnej komunikácie povedať pánovi učiteľovi Mižíkovi (pozn. red.: správne „Mizíkovi“), že akési protirečenie cítim v tom, že z rúk utláčajúcich a likvidujúcich koloniálnych pánov prijal poverenie byť ministrom koloniálnej vlády istý Dr. Jozef Tiso. Nemyslím si, že pravý vlastenec prijme od koloniálnych utláčateľov ministerský post.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Mizík, takisto ako pani Sulanová, aj vy ste tu vytrhli naozaj veci, ktoré sú pravdivé, ktoré to povedali ľudia, ale takýchto vecí, viete, keď v rodine, keď sa spojí Čech so Slovenkou, tak sa nájdu takéto veci. Ale tá rodina dlhé roky fungovala veľmi dobre. A tí normálni ľudia, nie politici, ktorí tu kvákajú a robia si tuná politické body na tejto téme, tak tá rodina fungovala veľmi dobre, veľmi dobre.
A musím reagovať na vás, nemôžem reagovať na pani poslankyňu, ktorá ma tu spomenula vo svojej faktickej, tak keď budete s pani Sulanovou, tak, prosím vás, povedzte jej, že ja som len povedal toľko, že si neželám, neželám, aby moje meno a poslancovanie brala ako dôkaz, lebo ona nech si rozpráva o sebe. Ja jej neberiem, nech si rozpráva svoje.
Som rád, že ste sa ospravedlnili, ja som čakal, že sa ospravedlníte. Ale žena, ktorá tuná rozprávala, tak práve, viete, mne je smutné, že žena, ktorá, keď niekto z nás má faktickú poznámku, tak sa ťuká po čele. Ukazuje, že či sme šibnutí. A nikdy som nedostal ospravedlnenie, nikdy som nedostal osprav..., ja som jej to povedal, ja som jej to povedal, povedzte jej to, keď s ňou budete, že ja som jej to povedal, tak sa správajme všetci naozaj k sebe.
A ďalší tu bol, keď ho stretnete, ktorý tu nadáva ľuďom do kkt, do jbmt, ktorých uráža, odporne uráža ľudí, nadáva ľudí do psychopatov, tak ten tu ide ľudí, ľuďom rozprávať o tom, že by sa mali ospravedlniť.
Ja súhlasím, nikdy som nikoho z vás neurazil a ani to nebudem robiť. Mne pani Sulanová, keď s ňou budete, povedzte jej, že aj mne to trošku vadilo, pán Osuský, keď s ním budete, povedzte mu, pán Mizík.
A vy ste skvelý človek, pán Mizík, ja vás mám rád, lebo určie ste historik. Naozaj ja vás veľmi rád.

Ďakujem za všetky faktické poznámky. Tak, pán Pročko, ja vás má tiež veľmi rád. Nuž, ste herec, komediant, tak vás beriem.
A, pán Osuský, prečo spomínate pána Tisa, keď nepoznáte súvislosti danej udalosti. Preverte si, čo, prečo, kde, kedy, ako.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, predkladáme spolu s mojimi koaličnými kolegami poslancami. Plníme tak záväzok z programového vyhlásenia vlády, kde sa vláda zaviazala podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie.
Predložený návrh zákona reaguje na tento záväzok a jasne pomenúva komunistický režim ako odsúdeniahodný, zločinný, nelegitímny, ktorý porušoval ľudské práva a slobody. Samozrejme, že nám ide aj okrem symbolického zadosťučinenia pre obete komunistického režimu, aj o zvýšenie povedomia verejnosti o podstate komunistického režimu.
V návrhu uvádzame tiež, že Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska bola zločinnou a zavrhnutiahodnou organizáciou, ktorá vo svojej činnosti smerovala k potlačeniu ľudských práv a demokratického systému. Deklarujeme tiež, že komunistický režim - a tí, ktorí ho aktívne presadzovali - systematicky a trvalo porušoval ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utláčal niektoré politické, sociálne, náboženské skupiny občanov.
Súčasťou predkladaného návrhu zákona je aj zákaz umiestňovania pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ oslavujúcich komunistický, fašistický alebo nacistický režim vrátane sankcionovania tých úkonov a zákaz pomenovania ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch týchto zločineckých režimov. Samozrejme, výnimkou bude situácia, ak by išlo o predstaviteľov režimu, ktorí sa aktívne zapojili do odporu proti komunistickému režimu.
Je dôležité uviesť, že v prípade prijatia navrhovanej právnej úpravy nedôjde v zmysle prechodného ustanovenia k odstraňovaniu, resp. zásahom už do existujúcich pamätníkov, pomníkov či pamätných tabúľ. Vzorom pre túto právnu úpravu bol český zákon o protiprávnosti komunistického režimu a odporu voči nemu.
Navrhujeme účinnosť predkladaného návrhu zákona na 16. novembra, to je predvečer, 2020, ako symbol a deň..., predvečer 17. novembra.
Ďakujem, skončila som a hlásim sa prvá do rozpravy, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 rokovacieho poriadku predkladám informáciu k uvedenému poslaneckému návrhu zákona (tlač 225).
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. K návrhu je priložené stanovisko ministerstva financií, ktoré predpokladá, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 215 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30, resp. v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, milí kolegovia, spolupredkladám zákon, v ktorom sa venujeme obdobiu komunistickej totality. Možno by sa niektorí z vás mohli opäť opýtať, nemá Slovensko väčšie problémy, ako sú zločiny komunizmu? Nemôžeme konečne nechať minulosť výlučne na historikov? Podľa mňa nie. Je to dôležité preto, aby sa totalita na našom území už nikdy nezopakovala. Je dôležité, aby sme vryli do pamäte nášho národa utrpenie tisícov občanov a aby sme nikdy nezabudli na obetu, ktorú museli priniesť.
Je dôležité, aby sme jasne pomenovali, že Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska boli zločinnými a odsúdeniahodnými organizáciami. Je dôležité, aby sme jasne pomenovali, že Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska sú zodpovedné za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonávané v politických procesoch a za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu. Nemenej dôležitá je podľa môjho presvedčenia aj personalizácia zodpovednosti.
Návrh zákona deklaruje, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali, systematicky a trvalo porušovali ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utláčali niektoré politické, sociálne a náboženské skupiny občanov. Prečo je táto novela dôležitá aj pre súčasnosť a budúcnosť? Pretože hoci 70 rokov od pádu jedného totalitného režimu a 30 rokov od pádu druhého totalitného režimu už žije len niekoľko desiatok obetí, symbolické zadosťučinenie má pre nich zmysel.
Dôležitý je však podľa môjho názoru aj iný odkaz tohto zákona, a to predovšetkým pre verejných činiteľov dnešných dní a aj pre všetkých do budúcna. Na mysli mám predovšetkým prezidentov, poslancov, členov vlády, sudcov, prokurátorov, policajtov a príslušníkov ďalších bezpečnostných zložiek. Za utrpenie a obete oboch totalitných režimov boli totiž zodpovední konkrétni verejne činní ľudia. Tí, ktorí mali a majú utrpenie a potláčanie základných práv a slobôd počas nacizmu a komunizmu na svedomí a boli pri moci. Boli to prezidenti, poslanci, členovia vlády, sudcovia, prokurátori, policajti a príslušníci ďalších bezpečnostných zložiek. Zadávatelia aj páchatelia majú mená. A je dôležité, aby sme okrem mien obetí konkrétne pomenovali aj páchateľov a aby sme im, nedajbože, nestavali pomníky alebo po nich nepomenovali naše ulice či námestia.
Verím, že nezostaneme len pri pomenovaní zadávateľov, schvaľovateľov a priamych páchateľov zločinov počas obdobia nacizmu a komunizmu. Verím, že jedného dňa spoznáme aj mená ľudí zodpovedných za vraždu Róberta Remiáša. Nielen vrahov, ale aj tých, ktorí si jeho vraždu objednali. A je možné, že v budúcnosti tento parlament príjme zákon, v ktorom sa vyjadrí ku nemorálnosti toho, čo v skratke hovoríme mečiarizmus. Verím, že jedného dňa spoznáme aj mená objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. A verím, že sa jedného dňa na Slovensku vrátime aj ku menám zodpovedným za zneužívanie moci v polícii, tajných službách, na prokuratúre, v súdnictve, ale aj vo finančnej správe pri správe nášho spoločného štátneho majetku.
Nastolenie spravodlivosti a pomenovanie zadávateľov a páchateľov má zmysel aj po rokoch pre obete a ich rodiny, ako aj pre nás ako spoločnosť. Vrátiť ľuďom vieru v spravodlivý štát je jednou z našich kľúčových povinností, preto potrebujeme tento zákon. Má byť mementom pre nás všetkých, ktorí sme verejne činní. Moc vyžaduje zodpovednosť, a ak niekto zneužije moc, musí počítať s tým, že si jeho meno história zapamätá ako meno zločinca, lebo to je v koreni slova zločinec, ten, ktorý činí zlo. História je učiteľkou života. Aj toho verejného.
Vážené kolegyne a kolegovia, myslime na to pri schvaľovaní tohto zákona a aj každý deň nášho verejného pôsobenia. Ak si bude história naše mená pamätať, nech si ich pamätá ako tých, ktorí so zverenou mocou zaobchádzali zodpovedne, nie ako mená zločincov.
Ďakujem.

Pani kolegyňa, Slovensko je v bezprecedentnej kríze a pre túto vládu je momentálne najdôležitejšie riešiť bývalý režim spred 31 rokov a vrátiť sa k Mečiarovmu zákonu z roku ’96 a ešte ho sprísniť. V poriadku, aspoň vaši voliči vedia, čo sú vaše priority.
Mňa skôr zaujíma, zaujímajú niektoré definície vo vašom zákone. Vy hovoríte, že predstaviteľom komunistického režimu nemožno stavať pomníky, sochy, ulice, ich... a tak ďalej. No dobre. Ale čo keby sme, a vo vašom dobre sa pýtam, chceli postaviť náhodou ulicu Andrejovi Kiskovi alebo postaviť pomník Andrejovi Kiskovi ako prezidentovi jedného dňa? On bol predsedom podnikovej zväzáckej organizácie v Naftoprojekte Poprad, on bol predstaviteľ režimu, on bol predstaviteľ komunistického režimu. To, že sa hlásil do Komunistickej strany a nezobrali ho, to je vtipná epizóda, ale v skutočnosti on bol predstaviteľom mládežníckej organizácie prominentnej a elitnej mládežníckej organizácie režimu.
Takisto Marián Leško, poradca pani Čaputovej, prezidentky, veľmi významný marxisticko-leninský autor v Novom slove, čo bol ideologický aparátnický denník, týždenník Ústredného výboru Komunistickej strany.
Alebo tu máme kolegu poslanca Ondreja Dostála, náruživý zväzák, predstaviteľ Slovenského zväzu mládeže, Socialistického zväzu mládeže, to znamená, opäť predstaviteľ komunistického režimu.
A najznámejšieho pána kolegu Jána Budaja, ktorý dokonca pracoval pre Štátnu bezpečnosť, aspoň ak veríme pánovi Fedorovi Gálovi, ktorý teda je v úcte tuto pánov.
Čiže moja otázka znie, ako sa vysporiadate s týmito podľa vášho názoru zločincami, pretože vy v tomto zákone hovoríte, že Komunistická strana bola zločineckou organizáciou, a asi teda aj zväz, Socialistický zväz mládeže a asi teda celý režim. To znamená, je zločincom aj pán Kiska, pán Leško, pán Dostál, pán Budaj? Ja som presvedčený, že by ste na túto otázku mali odpovedať.
Ďakujem.

Anička, súhlasím, zákon, ktorý predkladáš, je veľmi dôležitý. Je neakceptovateľné, aby sme nazývali v dnešnej dobe ulice po komunistických vrahoch či udavačoch. Však to je šialené. A pevne verím, že aj samosprávy, ktoré už momentálne majú nazvané množstvo ulíc po týchto komunistických vrahoch či udavačoch, postupne prídu na to a tieto ulice premenujú na nejaké normálne názvy, a nie po týchto ľuďoch.
Takže ďakujem za tvoje vystúpenie.

Ku kolegovi Šedíkovi iba, že je to pro futuro, to znamená budúcich, tie, ktoré sú, sa nepremenovajú.
A pre pána poslanca Blahu, zákon veci pomenúva jasne a chápem, že ste sa chceli dostať dneska na Zomri, ale asi sa vám to nepodarí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, mne sa zdá, nepôjdem do detailov k tomuto zákonu, pretože bude priestor v druhom čítaní o tom hovoriť, bude priestor, ak sa niekomu zdá, že treba špecifikovať niektoré pojmy ešte detailnejšie, aby nevznikali žiadne, žiadne komplikácie, tak bude priestor o tom hovoriť, ale zdá sa mi, keďže sme v prvom čítaní, veľmi dôležité hovoriť o duchu toho zákona.
Ja, samozrejme, si komunistický režim ani nepamätám, ani som sa v ňom nenarodil. Som predstaviteľ generácie, ktorá sa narodila do slobodného Slovenska, resp. Československa, do slobodnej krajiny. No napriek tomu sa mi zdá úplne kľúčové, že Národná rada sa rozhodla takýto zákon prijať. Je to spôsob, akým sa vysporiadava krajina, národ so svojou minulosťou. Nie je to démonizovanie minulosti, nie je to prepisovanie minulosti, je to ochota a schopnosť sa jej postaviť čelom. Komunistický režim bol zločinecký režim, ktorý zmaril milióny a milióny životov. Ľudia, ktorí žili vo vtedajšom Československu, žili životy nie vďaka komunistickému režimu, neboli šťastní vďaka komunistickému režimu alebo neprosperovali vďaka komunistickému režimu, ale napriek. To znamená, že náš osud a osud tejto krajiny a ľudí, ktorí tu žili, mohol byť úplne iný, keby neprišiel rok 1948.
Ja si myslím, že aj 30 rokov po Nežnej revolúcii je to našou povinnosťou sa skúsiť vysporiadať so svojou minulosťou. A tento zákon, a za to patrí veľká vďaka pani poslankyni, je len jeden zo série balíka zákonov, ktoré postupne budú pomáhať národu a krajine sa vysporiadavať so svojou minulosťou. A myslím si, že prvá cesta, akým spôsobom sa dá s ňou vysporiadať, je ju pravdivo pomenovať.
A faktom je, že komunistický režim naozaj ničil a zabíjal svojich vlastných občanov, bránil svojim vlastným občanom vycestovať, bránil ľuďom, ktorí mali zlý kádrový posudok, študovať na vysokých školách, bránil ľuďom chodiť do kostola, bránil ľuďom žiť slobodne. A to je proste fakt.
A naozaj ten argument alebo pseudoargument, ktorý zaznieva, že niekto sa snaží prepisovať históriu, alebo niekto hovorí, že za komunistov bolo všetko zlé v zmysle, že za komunistov v štáte, v ktorom žili ľudia, nie je postavený na pevnom základe, na hlinených nohách, lebo tí ľudia tu žili, a napriek tomu, že tu boli komunisti, sa snažili prežiť svoj život, snažili sa ho prežiť najlepšie, ako vedeli. Štát im nijakým spôsobom nepomáhal, mal kastu vybraných, kastu zväzákov, kastu straníkov, ktorým bolo dovolené všetko, a potom ľudí, ktorí, ak neboli pohodlní režimu, boli vytláčaní na okraj. A s týmto sa musíme postupne vysporiadať. Preto som veľmi rád, že tu je tento návrh zákona, a verím, že ho toto plénum podporí.
Veľká vďaka.