12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Diskutovať o osobnosti Alexandra Dubčeka v súvislosti s návrhom zákona, o ktorom rokuje teraz Národná rada Slovenskej republiky, je neprijateľné. Alexander Dubček je významná nielen domáca osobnosť, ale ocenená osobnosť v zahraničí, mnohonásobne. Po Alexandrovi Dubčekovi je pomenovaná univerzita aj námestie, kde sídli Národná rada Slovenskej republiky, toto miesto, kde dnes sedíme, je cena, vláda môže udeliť cenu Alexandra Dubčeka. Svet si pripomína úct..., a má úctu k tejto osobnosti. Naviac chcem pripomenúť, že na budúci rok si budeme pripomínať 100. výročie narodenia Alexandra Dubčeka, a dúfam, že aj z pozície Národnej rady Slovenskej republiky si ho budeme vedieť pripomenúť na úrovni, zodpovedne a so všetkou úctou k tejto osobnosti.
Preto by som chcel všetkých kolegov vyzvať, aby sme pri návrhu tohto zákona o tejto osobnosti nediskutovali, pretože vôbec tá diskusia sem nemá smerovať k tejto osobnosti. A možnože aj k mnohým ďalším, ktoré sú tu spomínané. Ja som vypichol len túto jednu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Blaha, iba egoista, ktorému za socializmu bolo dobre, bude hovoriť o práci, o istotách, o bytoch a schválne opomenie obludné politické procesy, zločiny toho zverského režimu. Komunisti ľudí tyranizovali a nehovoríme o jednotkách alebo desiatkach, ale o desaťtisícoch ľudí.
Vy ste spomenuli v svojej reči Alexandra Dubčeka, pred chvíľou bolo spomínané, že, že on tu nepatrí momentálne, ale to, že bol Alexander Dubček človekom, ktorý sa snažil ten režim vylepšiť, predsa neznamená, že ten režim zločinecký nebol. Socializmus nikdy nemal a ani nikdy nebude mať v žiadnej podobe ľudskú tvár.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za vaše faktické poznámky. Áno, diskutujeme o týchto veciach normálne v parlamente. Vy máte iný názor, ja mám iný názor, nech sa páči. Len vy chcete môj názor kriminalizovať, toto je ten zásadný rozdiel. Ja sa nepriem, že máte iné názory, ja to rešpektujem a vy ako demokrati a liberáli neviete rešpektovať ten môj názor? V tomto sa my prieme, páni kolegovia.
Druhá vec. Spájať komunizmus a fašizmus do jednej, do jedného vreca je obludné. Komunizmus ako teória chcel vybudovať beztriednu spoločnosť, že nebude nerovnosti, chudoby, vojen, a kde bude, kde budú všetci ľudia mať naplnené svoje potreby. Fašisti chceli vykynožiť celé národy. To cítite, že tam trošku rozdiel je, a, samozrejme, že ideológie boli zneužité. Napokon, keby ste chceli takto postupovať, tak aj kresťanstvo by ste museli teraz odsudzovať za to, že sa upaľovali bosorky v stredoveku alebo v novoveku. To takto ideme rozmýšľať? Hádam nie, že? Čiže stavať peknú myšlienku, ktorá sa možno zvrhla v niektorých obdobiach v praxi, s fašizmom, je podľa mňa urážka všetkých obetí fašizmu. Všetkých. Tých 6 mil. Židov. Takže prepáčte, páni kolegovia, na toto je aj paragraf.
Ďalšia vec, Socialistický zväz mládeže bol povinný? Vy ste, to vám kto povedal, páni kolegovia? Ja už teraz neviem, ktorý z vás to bol, pán Kazda. Povinný? Spýtajte sa pána Dostála, či ho nútili komunisti vstupovať do SZM, lebo mnohí ľudia neboli v SZM, ale pán Dostál áno. To nebolo povinné. To len náruživí komunisti vstupovali do SZM. Ako pán Dostál alebo pán Kiska. To boli tí náruživí komunisti, proti ktorým dneska píšete svoj zákon. A, žiaľ, je to váš zákon, ktorý implicitne predpokladá, že Alexander Dubček bol zločinec, pretože tu sa píše, že celý režim od ’48 do ’89 bez výnimiek je nemorálny, odsúdeniahodný a že komunistická strana bola zločinecká. A áno, Alexander Dubček bol jej predsedom, generálnym tajomníkom. Čiže bol zločinec, pán kolega? Hanba!

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, páni predkladatelia tu teda dávajú návrh zákona o tom, aký strašne zlý bol komunizmus, ako ho musíme odsúdiť, ako je neuveriteľné, že niekto pomenováva ulice po členoch a predstaviteľoch komunistického režimu, ako niekto proste stavia pamätníky, pamätné tabule a tak ďalej. Ja keď som tu sedel a počúval som to, ja som neveril vlastným očiam, aké orgie pokrytectva tu ten človek, ktorý teraz odchádza zo sály, pán Ondrej Dostál, predvádzal. Tak člen Socialistického zväzu mládeže, ktorý aktívne agitoval v komunistickom týždenníku Nové slovo a písal o tom, že význam Socialistického zväzu mládeže je v spoločnosti nepopierateľný, ide odsudzovať komunizmus. A nerobil to v 70. rokoch, on to robil v ’88. Ten človek, ktorý bol náruživý komunista, presvedčený telom aj dušou, otočil kabát okamžite po revolúcii a teraz je z neho najväčší kapitalista, a keby Hitler vyhral vojnu, tak prvý chodí s hákovým krížom. Ten nás tu bude poučovať? Veď to je neuveriteľné.
(Potlesk.)
Priatelia, kolegovia, kolegyne, ja nemám záujem obhajovať predstaviteľov komunisti..., komunistickej strany alebo zakladateľov komunistickej myšlienky, to, čo si myslel či už Karol Marx, alebo iní ľudia o Slovanoch, mi dosť jasne vypovedá o tom, že táto ideológia je zavrhnutiahodná, ale nie som na rozdiel od vás jeden z tých boľševikov, jeden z tých fašistov, ktorý potrebuje dávať všetko do zákona, potrebuje jasne vymedziť, toto môžeš hovoriť a toto nesmieš hovoriť, lebo potom ste úplne rovnakí ako tí v minulosti, či už predstavitelia toho fašistického, alebo komunistického režimu.
Ja si môžem urobiť vlastný názor o komkoľvek, ktorý propaguje nejakú pototalitnú ideológiu, ale nepotrebujem ho teraz posielať do väzenia, nepotrebujem teraz, keď vidím napr. teraz fotku Ľuboša Blaha s kosákom a kladivom, hádzať sa o zem a tvrdiť, že má ísť za to do väzenia. Veď jednoducho človek si niečo propaguje, kým nevyzýva na násilie, kým niekoho nechce zabiť, tak je to úplne legitímne. Je to jeho vlastný názor. Môžme mať naňho názor my následne, aký chceme, že je chorý, zvrátený, hlúpy, ale takto to funguje, priatelia, u vás v Spojených štátoch amerických. To je tá krajina, ktorú tak veľmi obdivujete. Tam si človek môže povedať, čo len chce. A ja nemám pocit, že by sa to tam zvrhávalo k nejakým komunistickým alebo fašistickým ideológiám. Alebo že by tam mali proste hákový kríž na vlajke. Zbytočne tu živíme špecializované súdy, protiextrémistické jednotky, prokurátorov, ako je Hons, ktorí už nevedia, kde sa zastaviť, a prenasledujú ľudí za úplné nezmysly, a potom tu predložíte tento návrh zákona, v ktorom priamo v dôvodovej správe hovoríte, že chcete zamedziť tomu, aby bolo potrebné písať znalecké posudky, keď chcete niekoho, ako bol ten prípad pána Blahu, odsúdiť za to, že propaguje neprijateľnú ideológiu.
Áno, znovu opakujem, ani ja s tým nesúhlasím, ale nebudem teda človeka za iný názor predsa posielať do väzenia. Keď začne vyvážať vagónom niekoho do tábora alebo do gulagu, samozrejme, to je niečo úplne iné, ale kým si len niečo hovorí a hovorí o nejakých ekonomických teóriách, o nejakých názoroch na spoločnosť, tak predsa toho človeka nemôžete posielať do väzenia.
A jednu vec sa vás chcem opýtať. Hovoríte tu v § 1, režim založený na komunistickej ideológii, ktorý rozhodoval o riadení štátu, osudoch občanov, a v bývalom Československu od 20. februára ’48 do 17. novembra ’89, bol nemorálny, protiprávny, odsúdeniahodný a smeroval k potlačeniu základných práv a slobôd. Dobre, zákonom definujete, čo si ľudia musia myslieť.
A čo mám povedať niekomu, kto príde za mnou a povie, že jemu ten odsúdeniahodný, zvrátený, zlý režim dal možnosť istoty v práci, dal mu bývanie, dal mu možnosť založiť si rodinu a dnes ho ten skvelý, liberálny, pokrokový, demokratický režim poslal do zahraničia, robí tam podradné roboty, musel opustiť svoju rodinu, aby mohol splácať hypotéku americkej banke? Čo mám povedať tomu človeku, ktorý proste nevníma tieto veci rovnako ako vy, lebo si ich odžil? Ja som to nezažil, ja o tom nemôžem hovoriť, ale s týmito názormi sa stretávam. Doteraz každý z nich je extrémista a každého z nich pošlete do väzenia? Veď to nie sú ľudia, ktorí by tu chceli zavádzať nejaké Marxove teórie, to sú ľudia, ktorí žili reálny život a ktorí proste videli, že ten štát ako taký im dáva omnoho väčšie istoty, neporovnateľné s tým, čo majú dnes, a že vďaka tomu režimu môžu žiť normálny, dôstojný život.
Oni taktiež vnímali tie negatíva, ale aj dnešný režim má negatíva a presne o tom hovoríte v ods. 3 toho istého paragrafu, režim upieral občanom možnosť slobodne vyjadriť politickú vôľu, nútil ich skrývať vlastné názory na dianie v štáte, nútil ich verejne vyhlasovať svoj súhlas aj s tým, čo považovali za klamstvo a zločin, a to prenasledovaním alebo hrozbou perzekúcie voči nim samotným, ich rodinám a blízkym.
Nevidíte, že toto isté sa deje teraz? Ja som bol vyhodený z parlamentu, odsúdený zaplatenými sudcami za to, že som si povedal svoj názor. Nikoho som neposielal do plynu, nikomu som sa nevyhrážal, nikoho som nechcel zabíjať, iba som si povedal svoj vlastný názor a kritizoval som smerákov. Kritizoval som Fica za to, že nalieva obrovské stámilióny do osád a nič sa nerieši, že to parazitujú rôzne mimovládne organizácie. To isté sa deje dnes. V čom je potom ten režim lepší? Veď my sa posúvame úplne do toho istého! My dnes žijeme v štáte a v režime, ktorý zhŕňa negatíva toho minulého režimu a negatíva kapitalizmu, ale pozitíva minulého režimu ste odstránili a pozitíva kapitalizmu taktiež. Sloboda slova zmizla a sociálne istoty taktiež. Negatíva jedného aj druhého, preto vidím obrovské pokrytectvo v tom, keď predkladáte takýto návrh zákona.
Dnes sa tu šliape po ľudských právach, dnes sa tu šliape po slobode, dnes sa obmedzuje sloboda slova a prijímajú sa neustále ďalšie a ďalšie návrhy zákonov, ktoré prikazujú ľuďom, čo si musia pod hrozbou sankcie myslieť, a toto je presne jeden z nich. Aj keď nesúhlasím s komunistickou ideológiou, z princípu nemôžem taký návrh zákona podporiť, pretože nie som ten cenzor a nebudem sa doňho štylizovať, do tejto role, aby som prikazoval, ty si budeš myslieť toto, inak ťa pošlem do väzenia, lebo toto je presne prejav toho komunizmu a toho fašizmu.
A čo ma fascinuje a pri čom som si uvedomil, že vy asi nebudete normálni, keď ste to tam museli napísať - umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach texty vyobrazenia a symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej ideológii alebo jej predstaviteľoch sa zakazuje.
Čo teraz budete robiť? To pôjdete k vojnovým cintorínom a budete strhávať tie kosáky a kladivá? Pôjde pán Dostál a pôjde na Námestie SNP zbúrať tú červenú hviezdu v Banskej Bystrici? Ako si to predstavíte, pôjdete zbúrať Slavín? Odstránite všetky kosáky a kladivá? Veď buďte normálni, jak môžete takú nezmyselnosť napísať do zákona?! Ako si to predstavujete? Alebo tieto budú v poriadku, a keď niekto postaví alebo napíše nejaké nové, tak po nich pôjdete. Keď niekto, povedzme funkcionár komunistickej strany urobil v minulosti veľké veci pre svoju obec, pre svoj región a v tej obci si ho vážia, takých prípadov je nesmierne veľa, jeden taký známy, keď pán vyšinutý Lorenz chcel zbúrať nejakú pamätnú tabuľu, tam potom spadol z toho kontajnera a plakal na zemi, to takýmto ľuďom teraz budete robiť čo? Zavriete ich do basy, pošlete ich do väzenia, len preto, že si vážia nejakého človeka z minulosti, ktorý mal iné názory ako vy? Veď to je nepredstaviteľné.
A potom v závere v § 6a, to už rieši, samozrejme, iný zákon, umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach texty vyobrazenia a symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim vojnovej Slovenskej republiky, ako vy ju nazývate, alebo iný režim založený na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii, alebo ich predstaviteľov, sa zakazuje. Viete, odhliadnuc od toho, že tu príde nejaký Dostál alebo iný predkladateľ a povie, toto je fašistická ideológia, toto je nacistická ideológia, ty si nacista, ty si fašista a ja som ten úžasný fantastický, perfektný, sa vás chcem opýtať na taký konkrétny príklad.
Spišský biskup Ján Vojtaššák bol členom Štátnej rady za tej tzv. vojnovej Slovenskej republiky, o ktorej tu hovoríte. Tento biskup je teraz v procese blahorečenia a cirkev ho chce vyhlásiť za svätého. A ja sa vás pýtam teraz, bol to predstaviteľ toho režimu? Snáď nebudete so mnou nesúhlasiť? Keď umiestnim niekde pamätnú tabuľu spišského biskupa, ktorý je v procese blahorečenia, príde si po mňa NAKA, príde si po mňa polícia? Pýtam sa vás, je to predstaviteľ režimu, o ktorom hovoríte ako o fašistickom, je to predstaviteľ režimu, ktorého pamätné tabule, ktorého busty, sochy, čokoľvek, čo ho pripomína, je zakázané vytvárať a umiestňovať? Ja som pred pár týždňami stál pri jeho rakve v Spišskej kapitule a ani som si nevedel predstaviť, že už o pár týždňov budem musieť toto riešiť v Národnej rade, kde sa partia poslancov zblázni, a myslia si, že len preto, že majú ústavnú väčšinu, tak si tu môžu nasadiť čokoľvek a obmedzovať slobodu slova nevídaným spôsobom. Ja sa znovu pýtam, ja budem veľmi rád, keď mi na toto odpoviete, ako postupovať napríklad v prípade biskupa Jána Vojtaššáka, ale aj iných ďalších osobností, ktorý bol tiež následne perzekvovaný zo strany komunistov.
Viete, pretože toto sú otázky, na ktoré vy vôbec neodpovedáte, a jediné, na čo sa sústredíte, je to, ako môžte prenasledovať ľudí, ako môžte zatvárať ľudí, a hlavne riešite nezmysly v dobe, kedy je potrebné riešiť akútne problémy obyvateľov Slovenskej republiky - práce, mzdu, bývanie, sociálne zabezpečenie, a nie somariny, ako posielať nevinných ľudí do väzenia za názor. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Správne, Milan! Tento zákon je ohybný prútik, ktorý títo bezchrbtoví prútikári dokážu ohnúť podľa svojich chútiek. Ohýbajú ho už aj teraz, tuná priamo v tejto rozprave, keď hovoria, že všetci boli v Socialistickom zväze mládeže. Áno, skoro všetci boli v Socialistickom zväze mládeže okrem jehovistov a pár ďalších, ale boli to mŕtve chrobáky. No ale čo sa nestalo? Boli tam aj poniektorí ako prebudené agresívne osy šíriace boľševickú propagandu ako pán Dostál, a to dokonca v legendárnom časopise Nové slovo. Tu sme videli, práve videli, ako sa preona..., ako preonačia členstvo v SZM v diskusii o členstve s aktívnym boľševickým aktivistom za reálneho socializmu koncom 80. rokov.
A ako sa teraz teda budú volať nové ulice, keďže tak veľa sa ich buduje? Napríklad: Jazvečia, Transrodová? Alebo či ulica Ondreja Dostála z oa..., z OKS, alebo ulica Ondreja Dostála zo SZM? Ulica Ondreja Dostála, transrodového spred gymnázia? Dostál street? Alebo Ondreja Dostála, slávneho SaS-kára?
A príklad pána Vojtaššáka si veľmi dobre poznamenal. Je to svätý človek, birmovný otec mojej mamy a naňho mi nikto šahať nebude.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Skvelý český umelec, textár a spevák Daniel Landa má takú pieseň Andílek - debílek. A ja niekedy si spomeniem na túto pieseň, keď tu počúvam rôzne vyjadrenia a vidím, vidím tebe iskru v očiach a ten obrovský zápal, ako niektorí kolegovia poslanci vytvárajú a vyrábajú iniciatívu na to, aby stále viac a stále obšírnejšie kádrovali občanov Slovenskej republiky. Keď si pozerám niekedy také historické dokumenty, býva to na jednej spravodajskej televízii pomerne často, ktoré zachytávajú obdobie socializmu a komunistického režimu, tak sa pousmejem rovnako ako mnohí ďalší, ktorí to určite sledujú a zamýšľajú sa nad takou absurditou, kedy, kedy rôzne tie komentáre tých redaktorov televíznych zneli až tak, tak premotivovane.
A niekedy mám pocit, že keď sa o 30-40 rokov budú títo ľudia na seba pozerať alebo keď zachytí televízia ich vyjadrenia, ich, ich taký ten politický zápas a tú húževnatosť, s akou dnes predkladajú rôzne zákony a tlmočia rôzne filozofie smerom, smerom povedzme k Európskej únii alebo k našim partnerom Spojeným štátom americkým, tak mám pocit, že sa budeme rovnako pousmievať a budeme mať pocit rovnakej trápnosti.
Ja vás chcem vyzvať, aby ste prestali kádrovať ľudí, aby ste prestali tu stavať jednoducho bariéry, aby ste prestali hodnotiť, kto je správny, kto je nesprávny, a hlavne aby ste prestali s tým, že len vy ste tí jediní, neomylní, správni a pravdiví.
Ďakujem za slovo.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Mazurek, musím sa ti poďakovať za tvoj príspevok, ktorým si naozaj pometo..., pomenoval všetko to, čo pomenované malo byť. Ja nebudem obhajovať žiaden režim, nebudem obhajovať režim za Slovenského štátu, nebudem obhajovať režim za socialistického zriadenia, ale budem haniť režim, ktorý tu nastal po roku ’90, pretože zo všetkých týchto troch režimov je tento, ktorý tu vládne, o ktorom sa všetci bavíme ako o tom najdemokratickejšom, najúžasnejšom, najskvelejšom, najdokonalejšom, tento režim je takýmto režimom, ktorý ničí rodiny, ničí spoločnosť, a to, čo sa vybudovalo od 40. rokov po roky 90., tento úžasný režim za 30 rokov zničil. To, čo fungovalo, nefunguje, to, čo malo fungovať, už vôbec nefunguje, a to, čo chceli títo demokrati vybudovať, k tomu sa ani nedostali, pretože takto demokratickú spoločnosť nám môže naozaj celý svet závidieť.
Kolega Mazurek poznamenal, príklad dal pána biskupa Vojtaššáka. Ja sa k tomuto svätému mužovi naozaj nemám, ani nemám sa ako rovnať, čiže vyjadrovať sa k jeho blaho..., blahorečeniu a vyhláseniu za svätého je vecou iných. Ale naozaj tento muž, aj keď bol predstaviteľom určitého režimu, je vysielaný a dávaný na piedestál slávy. Čiže naozaj predkladatelia tohto zákona sa asi museli zblázniť, ak takúto osobu označujú za nejakú toxickú.
Pochádzam zo severovýchodného Slovenska priamo z mesta Stropkov a spomeniem len jednu osobu - Vasiľ Biľak. Je to osoba, podľa niektorých kom..., kontroverzná, ale príďte na severovýchod povedať, že treba túto bustu strhnúť, ako to urobili blázni Kalmus a Lorenz, a dostanete pekne po papuli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Prečo ste zastali len v socializme ohľadom tohto zákona? Poďme ďalej do histórie. Čo tak rakúsko-uhorská monarchia? Bola to snáď demokracia? Čo pamätníky Márie Terézie na Vajanskej, na Vajanskom námestí? Zbúrajme ho? Čo to bol za režim? Tiež to nebol nejaký super demokratický režim. Alebo prvá Československá republika. Máte rok ’21, vzbura v Krompachoch, 6 zabitých ľudí, ktorí protestovali kvôli zníženiu prídelov múky. V tom čase tu vládol Masaryk, Beneš. Čo teraz urobíme s bustami a pamätníkmi Masaryka, ulicami? Aj tie zbúrať, zničiť? A môžme ísť ďalej. Tak keď sa vám nepáčil tento režim, socializmus, zbúrajme školy, priehrady, celú infraštruktúru, však to stavali komunisti. Treba to všetko zbúrať a postaviť nanovo, tak demokraticky.
Myslím, že sa až príliš bojíte socializmu a bojíte sa ho preto, pretože tento váš liberálny fašizmus, nadvládu peňazí prestávajú ľudia akceptovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Mazurek, počúval som veľmi pozorne vašu intonáciu o našom nejakom novosvätenom a vysvätenom kňazovi.
A ja aby som vám chcel dať do pozornosti ešte jedného kňaza z toho obdobia druhej svetovej vojny. Taký kňaz pán Tiso. Pán Tiso, predstaviteľ klérofašistického štátu, ktorého vy ste, vy taký veľký podporovateľ. Viete, vy tu rozprávate, v Amerike, že mali tam hákové kríže.
Vy ste ten človek, ktorý by ste chcel mať na našich vlajkách hákové kríže, vy ste ten človek, keď... Ste... Pokrytecky sa schovávate pred, nad číslo 1488, ako ďobe ďateľ. Však budzte aspoň hrdinovia a priznajte si farbu, že ste predstavitelia fašizmu.

Ďakujem za slovo. Ja by som zareagoval iba na tú... Alebo dve veci. Tá poznámka o tom, že ako pôjdeme teraz strhávať pomníky, hviezdy a neviem čo. Tak pokiaľ ja dobre viem, tak zákon alebo pripravovaný zákon je nastavený tak, že nebude platiť do minulosti, ale odkedy ho prezidentka podpíše, tak bude platiť do budúcnosti. Čiže ani ulice, ktoré sú teraz pomenované, sa nebudú, ktoré sú pomenované po nejakých funkcionároch, nebudú sa meniť ich názvy alebo pôjde to pekne do budúcnosti.
No a čo sa týka otca biskupa Jána Vojtaššáka, tak ja si takisto vážim tohto človeka. A už pán Dostál povedal v svojom vystúpení, že človek sa môže zmeniť a existujú ľudia, ktorí boli verní tomu komunistického zločineckému režimu a ubližovali ľuďom, ale potom existujú ľudia, ktorí, naopak, trpeli za toho režimu, aj keď predtým možno boli..., boli v strane. Takže preto si myslím, že, alebo dúfam, že to bude v zákone vyprecizované a bude jasné, kto je na tej strane a kto na tej druhej strane.
Ďakujem.