12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja začnem takou otázkou. Viete, akú vodu pijete? Akú si doma nalievate do pohára? Pravdepodobne nie. Ani ja tu úplne neviem, a preto podávam návrh zákona o ochrane spotrebiteľa, alebo pre lepšie pochopenie zákon o pitnej vode.
Myslím, že spotrebiteľ má právo vedieť, akú vodu si nalieva do pohára, čo dáva piť svojim deťom, z akej vody varí, polieva rastliny na záhrade a napĺňa, napája ňou svoje zvieratá, aj to, odkiaľ sa voda čerpá a ako sa upravuje. O znečistení vody, o ktorej kvalite nepochybujeme a denne ju používame, sa čiastkovo dozvieme až v prípadoch, keď Úrad verejného zdravotníctva zistí znečistenie na kohútiku. Znečistené látky sa však vo vodovodných rozvodoch mohli nachádzať aj dlhšie. Prevádzkovateľ vodovodov má povinnosti, ktoré by si mal plniť, a mal by garantovať, že spotrebiteľovi bude dodávať len kvalitnú pitnú vodu. Vo väčšine prípadov to aj tak je. Ale aká je kvalita vody na zdroji? Ako musí vodu upravovať? Prirodzene očakávame, že už na zdroji je voda vo veľmi dobrej kvalite a postačuje základná dezinfekcia chlórovaním, prípadne opatrenia na odstránenie niektorých prirodzených prvkov, ako je mangán a železo. Ale je to naozaj tak?
Každý občan má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia. A nielen to. Aj ako spotrebitelia by sme mali vedieť, čo pijeme a z akej kvalitnej podzemnej či povrchovej vody máme tú našu pitnú na vodovodnom kohútiku. Vďaka novele zákona bude prevádzkovateľ minimálne raz ročne analyzovať vodu na zdroji úplným rozborom, teda bude skúmať všetky parametre kvality podľa príslušnej vyhlášky o pitnej vode. Kontrola kvality pitnej vody a nastavenie riadneho monitorovania sú mimoriadne dôležité. Požívanie vody obsahujúce napríklad pesticídy spôsobuje rôzne závažné ochorenia, od ochorenia štítnej žľazy, neplodnosti a pri deťoch aj nízke okysličenie krvi a syndróm tzv. modrých detí pri požívaní vody s vysokým obsahom dusičnanov.
Zoznam látok, ktoré sa neskúmajú a môžu vytvárať toxický koktail, je väčší. Napríklad sa nezisťuje pravidelne prítomnosť atrazínu, ale aj iných škodlivín. Tieto analýzu, analýzy sú povinné až už teraz, len prevádzkovatelia ich nemuseli zverejňovať, a tak chýbala verejná kontrola. Nezverejňovanie týchto analýz bolo výhodné, pokým sa na..., pokým na nich neprišli, nemuseli realizovať finančne nákladné opatrenia.
Žiaľ, ani to, že vodárenské zdroje, ktoré sa nachádzajú v chránených vodohospodárskych lokalitách, nedávajú záruku, že sú v poriadku. Mnohí si pamätáme ako ropa zo Slovnaftu zlikvidovala dva veľké zdroje pitnej vody pre Bratislavu. Tutlalo sa to až do doby, kedy nám z kohútika netiekla smradľavá voda páchnuca od ropy. Atrazín, dusík a iné toxíny sú tichí zabijaci. Tí nesmrdia. Voda vyzerá pekne, čisto a o to je ťažšie presvedčiť niekoho, že nie je pitná, že treba realizovať zásadné opatrenia, čistiť ju a zastaviť zdroj toxických látok.
Na znečistenie podzemnej vody Žitného ostrova v poslednom období si asi pamätáte lepšie. Vo verejných vodovodoch niektorých obcí bol nájdený nebezpečný atrazín. Obyvatelia sa niekedy snažia pomáhať si sami. Ani starostovia obcí a miest nemajú dostatok informácií, aby mohli upozorniť svojich občanov na znečistenie ich studní. Tu by som vlastne trošku sa vrátila do histórii, kedy práve znečistenie na Žitnom ostrove bolo vo verejných vodovodoch v obci Trstená na Ostrove, Baka, Jurová. Výskyt nebezpečného atrazínu bol zistený aj v prípade vodovodov Holice a Blatná na Ostrove, ale aj vo verejných vodovodoch Veľká Paka a Mierovo. Alarmujúci je aj fakt, že bola zistená prítomnosť atrazínu aj vo vrtoch v Gabčíkove.
Obyvatelia si v dobrej snahe dávajú robiť analýzy vody, avšak bývalé nariadenie vlády a v súčasnosti vyhláška neukladá povinnosť zisťovať aj prítomnosť atrazínu a iných nebezpečných látok v skrátených analýzach. A tak ľudia vodu pijú vodu bez úplných informácií o jej zložení a v mienke, že je pitná. Na základe odborných diskusií sa preukázalo, že ide o systémovú chybu v monitoringu a o neinformovanosť obyvateľstva, ktorú treba odstrániť. Vzhľadom na závažnosť a zdravotný dosah týchto zistení vzniká dostatočná spoločenská objednávka na podrobnejšiu úpravu príslušnej legislatívy najmä v oblasti informovania spotrebiteľa. Pitná voda dodávaná spotrebiteľovi musí spĺňať limitné hodnoty ukazovateľov kvalitnej pitnej vody, ktoré sú uvedené vo vyhláške ministerstva zdravotníctva č. 247/2017 Z. z., ktorá ustanovuje podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontroly kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnej vody v znení vyhlášky č. 97/2018. V jej prílohe dáva dve možnosti vykonania analýzy – minimálnu a úplnú analýzu. Prakticky sa ale robí len minimálna analýza, kde, ako som už povedala, sa nezisťujú napríklad atrazín ani iné škodlivé látky.
Čo sa týka zvýšených nejakých nákladov prípadne pre prevádzkovateľov vodovodov, sa nepredpokladá, pretože sledovať sledovať kvalitu vody, ktorú, ktorá sa využíva pre ľudskú spotrebu, majú povinnosť už v súčasnosti. Návrh zákona môže vyvolať dodatočné náklady len pre tých dodávateľov, ktorí si nedostatočne plnia svoje povinnosti v rámci manažmentu rizík znečistenia vodárenských zdrojov. Rozšírené analýzy sa vo väčšej miere spracúvajú, ale sa nezverejňujú. Dôvodom môže byť aj to, že zistená prítomnosť znečisťujúcich látok v nadlimitných hodnotách by viedla k nákladom na úpravu vody tak, aby bola nezávadná. Dlhodobé požívanie, ako som povedala, ale vedie k vážnym zdravotným komplikáciám. Spôsob zverejňovania zákon neupravuje a je na dodávateľovi, akú formu poskytnutia informácie využije, či to bude elektronická, alebo papierová ako súčasť zúčtovacieho dokladu.
Budem rada, ak tento návrh zákona prejde do druhého čítania a zvýši sa takto kontrola nad dodávanou pitnou vodou aj zvýši sa tlak na odstraňovanie prípadných znečiste..., znečistení, ktoré ohrozujú naše vodárenské zdroje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. A, samozrejme, ja vítam každú takúto vec, novú vec, ktorá bude chrániť zdravie obyvateľstva, ale, bohužiaľ, aj keď to vítam, teda neviem, či tu nevymýšľame koleso.
To, že niečo nefunguje, ale je dané, pevne dané, tak to nemusíme teda na to dávať ešte zákon, veď ten zákon už existuje. Je tu, je tu vyhláška, vy ste spomenuli, pani Zemanová, určitú vyhlášku, ja vám poviem, vy ste tu spomínali znečistené oblasti, ale však tam sa robí ten full screening. Ako to mám povedať? Máte základný skríning, to stojí 100 eur. Každý podnikateľ, ktorý si otvorí potraviny, bársčo, čokoľvek, musí si to nechať jednoducho urobiť, ten základný skríning. Potom máte ten, ten plný skríning, tam máte, to stojí okolo 500 eur. A ja som si to celé obvolal, zistil som si aj ceny. Tam máte potom ten rozdiel nejakých 400 eur, ale ten full screening, ten plný skríning sa robí v týchto oblastiach ako Žitný ostrov a tak ďalej.
Ďalej z tej vyhlášky, ktorú ste citovali, vám, vám chcem niečo prečítať: „Na základe výsledkov manažmentu rizík pri zásobovaní pitnou vodou na rozsah ukazovateľov alebo početnosť odber vzoriek pitnej vody na kontrolu kvality pitnej vody v monitorovacom programe sa zvýši, ak je na preukázanie zdravotnej bezpečnosti pitnej vody potrebná kontrola ďalších látok a mikroorganizmov.“
Veď to, keď niečo nefunguje, to neznamená, že teraz my tu budeme prijímať zákon. To má na starosti exekutíva. Keď tá exekutíva nefunguje, tak len treba proste zatlačiť na tú exekutívu, aby fungovala. Samozrejme, ja hovorím, nie je to, nie je to zlá vec, možno nám to budete môcť vystretiť, vysvetliť buď teraz, alebo potom na, na agrovýbore, kde, verím, že teda sa o tomto ešte budeme rozprávať.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za, za slovo. Ja by som chcel tiež oceniť túto snahu predkladateľov o zdravie obyvateľov Slovenskej republiky a návštevníkov, čo sa týka konzumácie pitnej vody. Ja len chcem upozorniť, že tieto všetky veci sa dejú vo vodárenskej spoločnosti pravidelne, pri zdroji aj na konci dodávateľského reťazca robia analýzy a je v ich záujme a bude ešte asi viacerých v záujme po určitých udalostiach informovať svojich spotrebiteľov o kvalite pitnej vody, ktorá je v zásade dobrá. Myslím si, že tie vodárenské spoločnosti to majú zvládnuté.
Ja vám chcem povedať jednu takú zvláštnu príhodu, ktorú sme zažili na našej vodárenskej spoločnosti liptovskej práve uplynulý víkend. Takisto občianske združenie, nechcem mu robiť reklamu, si dovolilo svojvoľne urobiť odber pitnej vody kdesi pri zdroji bez toho, že by bola prizva..., bol prizvaný zástupca tejto obchodnej spoločnosti, nechala si urobiť rozbor v zahraničí, v zahraničí, kde v analytickom dokumente je napísané, že za odber vzoriek, samozrejme, zodpovedá klient, no a urobili z toho mierne mediálne divadlo, čo sa mi zdá trošku nekorektné. Ale nás to upozornilo, že musíme trošku inak komunikovať. Tie veci, ktoré my máme, my robíme pravidelné rozbory a kvalita vody je dobrá.
Chcem upozorniť možno na druhú vec v tejto súvislosti, že treba sa sústrediť skôr na, v budúcnosti na použitie veľkého balíka z eurofondov a ďalších fondov na rekonštrukciu a modernizáciu a výstavbu vodovodov, čo bolo donedávna zanedbávané a čo si vyžaduje veľké finančné prostriedky, tak aby tá kvalitná voda, ktorú dodávame... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Som sa započúvala, som zabudla stlačiť. Ďakujem pekne.
Pán kolega Linhart, áno, robí sa už teraz skríning, len problém je v tom s tým programom manažmentu, že napríklad v lokalitách, ktoré sú vyhlásené ako chránená vodohospodárska oblasť, nie je predpoklad, že by tam znečistenie bolo, lebo je to chránená vodohospodárska oblasť, a preto ten program manažmentu hovorí, že netreba, postačujú tie skrátené analýzy a je potrebné len v nejakých časových horizontoch, možnože aj v dvoch rokoch alebo podobne, náhodne občasne robiť tieto, tieto skríningy. A to je podstatný problém, že sa poriadne nerobia, nieže sa nerobia, ale tá podzemná voda je v podstate živý mechanizmus. Jedného dňa je kvalita dobrá, ale možno o niekoľko mesiacov sa môže dostaviť znečistenie z nejakej starej skládky alebo environmentálnej záťaže do zdroja, čiže nedá sa povedať, že už tam bude navždy dobrá.
Pán kolega Blcháč, áno, vodárenské spoločnosti, je v ich záujme informovať, ale nie je to ich povinnosťou. Robia to v podstate viac-menej dobrovoľne. Robia najmä na kohútiku, či je voda kvalitná, nerobia to na zdroji. V podstate nejde len o znečistenie, ale je dobré, aby sme vedeli, napríklad akú vodu človek používa, mäkká, tvrdá, aký má obsah minerálov, lebo aj to môže spôsobovať nejaké možno aj zdravotné okolnosti, keď, aby ľudia vedeli v podstate sa zariadiť, že akú vodu, akú vodu pijú. Čo sa týka použitia eurofondov, áno, myslím si, že je to jeden, jedna z možností. Nielen vodovody, ale aj kanalizácie, kde by mala takáto investícia ísť, pretože, žiaľ, tých vodovodov nám naozaj, vodárenských zdrojov nám odchádza, a tie, ktoré sú zdravé, čisté, musíme si intenzívne chrániť, aby mohli zásobovať možno aj vzdialenejšie lokality.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zmeny zákona o fonde na podporu športu je umožniť rozšírenie okruhu žiadateľov o príspevok na projekt a okruh podpory, zníženie administratívy pri posudzovaní niektorých žiadostí a zefektívnenie žiadostí pri nominovaní zástupcov príslušných organizácií do kolektívnych orgánov Fondu na podporu športu.
Zároveň pri výzvach, u ktorých bude možné žiadosť vyhodnotiť administratívne na základe objektívnych a overiteľných údajov, bude možné upustiť od ich vyhodnocovania odbornou komisiou na základe bodovania.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Rovnako nebude mať návrh zákona žiadne sociálne vplyvy ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Návrh zákona bol na základe zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky k rozšíreniu okruhu podpory, konkrétne infraštruktúra.
Pôsobnosť Fondu na podporu športu sa navrhuje rozšíriť vo vzťahu k športovej infraštruktúre s cieľom zintenzívnenia podpory jej výstavby a jej opráv. Navrhované rozšírenie sa má vzťahovať na všetku športovú infraštruktúru, ktorá, nielen na tú, ktorá je národného významu.
K zefektívneniu nominácií zástupcov príslušných organizácií. Doterajšie znenie zákona upravuje dva dôvody na obligatórne odvolanie člena správnej rady, resp. dozornej rady fondu. Prax však ukázala, že môže nastať situácia, že subjekt, ktorý člena správnej rady navrhol na vymenovanie, má záujem o výmenu tohto člena. Aj v iných prípadoch pri kolektívnych orgánoch, kde je člen vymenúvaný na návrh nejakého subjektu, je spravidla upravené odvolanie aj pre prípad, ak to navrhne ten, kto navrhoval vymenovanie. V nadväznosti na uvedené sa preto navrhuje doplnenie tohto dôvodu medzi obligatórne dôvody na odvolanie člena správnej rady, ako aj člena dozornej rady.
K rozšíreniu okruhu žiadateľov o príspevok na projekt. Vzhľadom na to, že samosprávny kraj má v rámci oblasti športu obdobné úlohy a postavenie ako obce, navrhuje sa rozšíriť okruh oprávnených žiadateľov o príspevok na projekt aj o samosprávne kraje. Zároveň zo zamerania konkrétnej výzvy môže výnimočne vyplynúť, že by bolo efektívne, aby sa o príspevok na projekt mohli uchádzať aj iné ako taxatívne vymenené okruhy subjektov. V takom prípade sa navrhuje upraviť možnosť aj iné subjekty, avšak s podmienkou, že predmet činnosti žiadateľa bude mať priamu väzbu na účel poskytovaného príspevku.
Ku zníženie administratívy pri posudzovaní niektorých žiadostí. Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku na projekt možno rozdeliť podľa podmienok a kritérií do dvoch základných skupín. Tie, kde žiadosť možné vyhodnotiť na základe jednoznačne určených objektívne merateľných kritérií, a tie, kde je potrebné vyhodnocovanie kritérií vyhodnotiť kvalitatívne. Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi nie je efektívne, aby pri výzvach z prvej skupiny bolo potrebné ich posudzovanie odbornou komisiou, keďže splnenie kritérií je možné vyhodnotiť aj administratívne, navrhuje sa v prípade tejto skupiny vízie upustiť od požiadavky na posúdenie odbornou komisiou.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 222..., 3, 223. Predpo..., predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dobrý deň. Dneska som tu za pani Žitňanskú. Takže, milé dámy a páni, dovoľte mi predstaviť vám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 162/2014 Z. z. o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nájdete ho pod tlačou 220.
Návrh zákona má za cieľ predĺžiť lehotu, v rámci ktorej sú právnické osoby oprávnené na vykonávanie verejných zbierok podľa ustanovení zákona č. 162/2014 Z. z. o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinné predložiť správnemu orgánu záverečnú správu zbierky.
Podľa súčasného znenia zákona o verejných zbierkach sú právnické osoby oprávnené na vykonávanie verejných zbierok povinné túto záverečnú správu predložiť do 12 mesiacov odo dňa ukončenia zbierky, pokiaľ teda ide o, o zbierku, ktorej čistý výnos bude použitý na území Slovenskej republiky, a do 24 mesiacov, pokiaľ ide o zbierky, ktorých čistý výnos bude použitý na území mimo Slovenskej republiky. Navrhovanou zmenou by sme obe lehoty predĺžili o 12 mesiacov, čím by sa vytvoril dodatočný priestor na využívanie výnosov zo zbierok a zbierok, ktorých čisté výnosy sú využívané na území Slovenskej republike aj u zbierok, ktoré sú využívané mimo územia našej, našej krajiny.
Týmto návrhom zákona sme reagovali na požiadavku viacerých neziskových organizácií v čase korony, ktorých hospodárenie do veľkej miery závisí na verejných zbierkach. Je to napríklad verejná zbierka Deň narcisov Ligy proti rakovine alebo Biela pastelka Únie nevidiacich a slabozrakých, ale aj iných organizácií teda. Podľa súčasne platnej legislatívy sú takéto organizácie povinné minúť peniaze vyzbierané vo verejnej zbierke do jedného roka, ak teda je to na Slovensku, resp. dvoch rokoch, ak je to mimo. Keďže situácia ohľadom korony neumožnila týmto organizáciám zorganizovať tieto verejné zbierky buď úplne, alebo musela prebiehať v modifikovanej podobe, to znamená na internete alebo v nejakých, v nejakých úpravách v rámci retailových reťazcov a zároveň vlastne tieto verejné, tieto teda neziskové organizácie museli minúť peniaze do jedného roka, takže v súčasnej dobe nemali žiadnu finančnú rezervu alebo nemajú žiadnu finančnú rezervu na fungovanie v týchto ďalších období, obdobiach. Vzhľadom na to, že tieto neziskové organizácie častokrát suplujú veľmi dôležitú úlohu štátu, a tak si myslíme, že by bolo veľmi potrebné, aby sme umožnili neziskovým organizáciám lepšie finančne plánovať do budúcnosti, a teda predĺžiť túto dobu, kedy musia minúť peniaze z verejných zbierok. Čiže našim návrhom sa predlžuje doba, počas ktorej musia organizácie minúť vyzbierané finančné prostriedky na dva, resp. na tri roky. Týka sa to zbierok, ktoré boli začaté najneskôr do prvého..., dňa 1. 1. 2019.
Veríme, že táto úprava v budúcnosti v prípade podobných okolností, ako je korona, iná mimoriadna situácia, výrazne takýmto organizáciám pomôže pri fungovaní, plánovaní finančných tokov a realizácií projektov, ktoré majú rozbehnuté.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemá pripomienky k predloženému návrhu, ak si pozriete doložky vybraných vplyvov môžete vidieť, že tento návrh zákona je bez vplyvov.
Ďakujem veľmi pekne a žiadam vás teda o podporu tohto zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 220). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ctené kolegyne, kolegovia, a hoci ide o veľmi krátku novelu alebo jednoduchú novelu zákona, myslím si, že jej prijatím to bude veľká vec pre neziskové organizácie alebo organizácie, ktoré, ako aj povedal kolega Lehotský, veľakrát suplujú štát, či už v poradenstve, alebo v službách tým najzraniteľnejším. Po mnohých debatách so zástupcami týchto organizácií, či už Liga za duševné zdravie, Liga proti rakovine alebo Únia nevidiacich, sme sa dohodli, že predložíme tento návrh, ktorý možno tak vyskočil, alebo ten problém vyskočil teraz počas korony, že vlastne nemali možnosť možno minúť niektoré finančné prostriedky na tie služby, lebo boli isté opatrenia, a takisto nemali možnosť zorganizovať verejné zbierky. Ale ono tak či tak vzhľadom k tomu, že nikdy oni dopredu nevedia, že koľko financií sa im podarí vyzbierať, a to, že im umožníme nakladať s týmito financiami v období dvoch, resp. troch rokov, im zabezpečí, aby tie služby sa dostali k tým, ktorí to naozaj potrebujú. Čiže nejde o komplikovanú legislatívu, ale myslím si, že patrí k tým, ktoré naozaj zlepšia situáciu tých najzraniteľnejších.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod iba pár slov. Tento návrh zákona za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko predkladajú Martin Beluský, Rastislav Schlosár, Miroslav Suja a Miroslav Urban. Je to zákon, ktorým sa nahradzuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom uvedenej novely zákona je stanoviť maximálnu výšku výdavkov, ktoré môžu vyššie, ktoré môže vyšší územný celok vynaložiť na bežnú prevádzku samotného úradu, to znamená na jeho vlastnú réžiu. Zavedenie takýchto finančných stropov posilní rozpočtovú zodpovednosť a povedie k hospodárnejšiemu a uváženejšiemu prerozdeľovaniu finančných prostriedkov v územnej samospráve.
Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.