12. schôdza

Ďakujem diskutujúcim. Pán kolega Blaha, je dobré, že mi hovoríte, že si protirečím. Je možné, že sa mýlim, budem sa musieť pozrieť na mapu, ale ak uvádzate ako argument útoku Ukrajiny na Rusko oblasť Donbasu a Odesy, tak sa budem musieť so záujmom pozrieť, či došlo k nejakému sťahovaniu území, pretože ak je čokoľvek, čo sa stane na Donbase, útokom na Rusko, tak je potom asi tak, ako útlak Československých úradov Sudetských Nemcov, ktorý sa udial takmer v ríši. Takže zopakujte si drobné kapitoly z dejepisu a zemepisu východnej Európy a potom hovorte o tom, kto si protirečí.

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, ja tu trochu po pánovi Osuskom skúsim zaviesť nejaké iné názory, odprezentovať trošku iné pohľady a o tomto je parlament a som rád, že máme túto možnosť, pretože polemika by sa tu viesť mala a nemal by tu neustále odznievať len jednostranný pohľad na vec.
Pán minister Korčok, ešte pred tým, než prejdem k samotnému komentovaniu dokumentu, musím skomentovať váš prejav, to, čo ste tu povedali, pretože ja som už dlho nevidel s takým, s takou nieže sebakázňou, ale s takým odhodlaním, s takým pokojom v hlase prezentovať v Slovenskej republike slovenskej verejnosti myšlienky, ktoré sú z jednej strany neuveriteľne pokrytecké a z druhej strany, ktoré otvorene volajú po globalizme a po praktickom zániku Slovenska v jeho rozpustení v nejakej federatívnej nadnárodnej štruktúre, v nejakom federatívnom celku po vzore Spojených štátoch amerických. To ste v podstate medzi riadkami povedali, pretože priamo to nepoviete, lebo si uvedomujete, že potrebujete voči verejnosti využiť metódu Overtonovho okna a postupne krôčik po krôčiku posúvať tú latku verejnej debaty ďalej a ďalej, až si ľudia ani neuvedomia, že ich ako tú pomyselnú žabu úplne uvarili a že už v tej federácii reálne žijú a že federácia postupne naďalej a naďalej okliešťuje ich jednotlivé práva.
Spomínali ste totižto, že Európsku úniu musíme konečne prestať vnímať cez eurofondy, cez zrekonštruované projekty, školy, škôlky, ja neviem, autobusové zástavky, ale že ju musíme začať vnímať nad rámec nejakého hospodárskeho projektu a začať ju vnímať ako politický projekt, ako strategický projekt politického významu pre Slovenskú republiku a že naša integrácia do štruktúr Európskej únie, to slovo integrácia častokrát ľudia nechápu, to znamená faktické rozpustenie národného štátu v tej federácii je výsledkom dvoch svetových vojen, predovšetkým prvej a druhej svetovej vojny teda na európskom kontinente, ktorým má údajne práve naša integrácia v týchto štruktúrach zabrániť.
Hovorili ste, že práve nacionalizmus vedie k týmto vojnám a že on je za to zodpovedný. Ale práve opak je pravdou, k týmto vojnám neviedol nacionalizmus, ale šovinizmus. Viedol k nim pocit jedného národa, ktorý si myslel, že môže vládnuť iným národom. Viedol k ním pocit skupiny ľudí, ktorí si mysleli, že len preto, ako sa narodili, môžu rozhodovať o iných, ktorí sú menejcenní, ale to nie je nacionalizmus, to je nie je vlastenectvo, to nie je patriotizmus, a to k vojnám nevedie. A šovinizmus je treba, samozrejme, zásadne odmietnuť. A presne o tomto je celá kritika Európskej únie, že keby to bol hospodársky projekt, keby to bol projekt postavený na férovej spolupráci všetkých európskych členských štátov v tomto subjekte, ktorí sa spoločne dohodnú iba na tom, čo je výhodné pre všetkých, tak by to nikomu nevadilo. Nikto by proti tomu nič nemal, my by sme vôbec nevystupovali proti členstvu v takomto združení, ale presne pre toto kritizujeme naše členstvo v Európskej únii v tom zmysle, ako je tomu dnes. Pretože je to politický projekt, projekt, ktorý nám chce nielen vnucovať nejaké množstvá imigrantov z úplne iných nekompatibilných kultúr, ale projekt, ktorý nám chce dokonca už vnucovať aj ideologické predstavy o svete. Protikresťanské, LGBT a podobné ideológie, ktoré naozaj nemajú s dušou slovenského národa nič spoločné a my sa predsa týmto veciam musíme brániť. Odhliadnuc od tých ekonomických faktorov o prijímaní daní a rozhodnutí, o to, ako čoraz viac si prajú veľké štáty v Európskej únii rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, aby mohli prehlasovať malé štáty, ako je ten náš. A v tom sa prejavuje ten národný egoizmus.
Naposledy sme to mohli vidieť práve teraz, keď Cyprus blokuje sankcie voči Bielorusku, k tomu sa ešte dostanem, a podmieňuje tieto sankcie tým, aby sa Európska únia spoločne dohodla aj na sankciách voči predstaviteľom tureckého režimu, čo je úplne objektívne, pretože práve predstavitelia tureckého režimu narúšajú hraničný priestor Cypru, operujú svojou vojenskou flotilou priamo vo vodách, vo vodách cyperského štátu, ale Nemecko a Francúzsko je proti. Nemecko a Francúzsko je proti tomu, pretože nevidia dôvod na to, aby boli uvalené sankcie na predstaviteľov tureckého režimu. No prečo asi? Lebo vedia, že pán Erdogan, moderný nový sultán tureckého, Tureckej ríše, ako si to on predstavuje, lúskne prstom a osem miliónov Turkov v Nemecku začnú robiť taký bordel, že to proste Angela nerozdýcha. Preto ju má doslova Erdogan ako na šnúrke a toto je nebezpečné. V tomto môžme vidieť národný egoizmus, tak ako ho tá Európska únia odstránila?
Hovoríte o tom, že, teda hovorili ste o tom, že spochybňovanie nášho partnerstva so Spojenými štátmi americkými je na Slovensku veľmi výrazné. Hovoril tu o tom aj pán Osuský, že nechápe, kde sa berie ten sentiment Slovákov voči USA, ktorý je negatívny, že ľudia vidia Spojené štáty americké v negatívnom svetle a že vy to nechápete prečo Veď čo nám tí USA urobili? Okrem bombardovania v druhej svetovej vojne v Bratislave, čo si poviete, že sme si zaslúžili z vášho uhla pohľadu možno, tak predsa to, že ja nepotrebujem, aby prišiel konkrétne americký prezident alebo americký vojak a ublížil mne. Ale pozriem sa na to, čo urobili v Iraku pod falošnou zámienkou v rozpore s medzinárodným právom, keď oklamali celý svet, a to mi predsa stačí. Krajina, ktorá vraždí ľudí v Srbsku, našich slovanských bratov, ktorá bombarduje vlaky plné civilistov, predsa asi nie je úplne v poriadku.
A toto ľudia vnímajú, a toto ľudia vidia. Vidia, čo sa deje v Sýrii, vidia, čo spôsobili v Líbyi, vidia obrovskú destabilizáciu jedného štátu za druhým. Vidia milióny mŕtvych, vidia obrovské imigračné vlny, vidia hladomor, vidia ISIL, vidia Al-Káidu, a to všetko sú produkty zahraničnej politiky Spojených štátov amerických. Pre toto sú tie negatívne nálady slovenskej verejnosti voči USA. Oni nepotrebujú ublížiť priamo nám, na to, aby sme sa predsa mohli spravodlivo postaviť a posúdiť to, čo títo ľudia robia. A to môžme hovoriť o ďalších veciach.
Po tom, čo svetu priniesol Eduard Snowden, ako Spojené štáty americké doslova špicľujú ľudí po celom svete, čelných politických predstaviteľov, a vôbec sa nehanbia nám potom všetkým pozrieť do očí a však to je úplne v poriadku, my máme moc, my máme silu, my si to môžeme dovoliť, vaše súkromie je nám ukradnuté, vaše práva, vaše hodnoty nás nezaujímajú, my budeme rozhodovať, lebo my sme ten svetový policajt. Potom čo robia s Assangom, ako tu bolo spomínané, len za to, že naozaj chcel brániť demokraciu. A takýchto príkladov by sme, pán minister, našli nesmierne veľa. Pre toto sú Slováci takto negatívne naladení voči Spojeným štátom americkým. Pre ich zahraničnú politiku. Oni nemajú nič proti country hudbe niekde na juhu USA. Im vadí toto.
Hovorili ste o tom, že stojíme na strane Bieloruska, lebo veď bieloruský režim je taký neuveriteľný, že on predsa zatýka demonštrantov, mláti ich v uliciach, a to sa predsa v Európe, v civilizovanej demokratickej Európe nesmie diať.
Pán Korčok, a kde ste boli pri proteste Žltých hviezd vo Francúzsku? Čo tí ľudia chceli? Lepšie sociálne zabezpečenie, chceli, aby im nesiahali na dôchodky, chceli nižšie ceny, chceli lepší, normálny život. A čo robilo Francúzsko? Policajti ich mlátili v uliciach hlava-nehlava. Veď tam bolo kopec mŕtvych ľudí s ťažkým poškodeným zdravím do konca života. Aké masakre sa diali na uliciach Paríža? A kde bola naša diplomacia? Kde ste boli vy? Čo ste povedali? Či vo Francúzsku demonštrantov mlátiť môžu, ale v Bielorusku je to neprijateľné? Veď nevidíte ten dvojaký meter? To je presne to pokrytectvo, na ktoré ja som poukazoval.
A tak môžme ísť ďalej. Katalánsko, Spojené štáty americké v roku 2011 Occupy Wall Street, známe hnutie, ako ich tam mlátili hlava-nehlava v New Yorku, zatýkali, porušovali úplne najrozličnejšie práva a nikto sa s tým nebabral. A nikto nemal odvahu ich kritizovať.
A potom, keď ste hovorili o tom, že je v našom bytostnom záujme, aby Ukrajina išla tou európskou demokratickou, v úvodzovkách samozrejme, liberálnou prozápadnou cestou, aby vstúpila najlepšie do NATO a do Európskej únie, a ako je integrita ukrajinského územia viazaná aj na našu integritu. To znamená, že keď nebudeme rešpektovať tú integritu územia Ukrajiny, tak môže sa stať zrejme, to ste chceli povedať, že príde Putin a zoberie aj nejaké naše územie. Možno mnohí si to takto naozaj predstavujú, ako musím sa nad tým pousmiať, ale keď už tak veľmi chcete dbať na to, aby sa dodržiavala integrita, aby sa na ňu dbalo v jednotlivých územiach aj štátoch v Európe, kedy ste, pán Korčok, kritizovali ten spomínaný Izrael? Kedy ste verejne povedali, že odmietate tú okupáciu, odmietate ďalšie židovské osady? Kedy ste odmietli to terorizovanie palestínskeho ľudu v Izraeli a v Palestíne? Kedy ste povedali, že je predsa v rozpore s medzinárodným právom obsadzovať iné územia? Ja som tú kritiku nezbadal. Naozaj nikdy.
Preto toto nie je o hodnotách, toto nie je o práve, toto nie je o spravodlivosti. To je celé o tom, že ja patrím Spojeným štátnom americkým, vyhovuje mi táto pozícia, celý život som z ich strany platený a presne pre toto jednoducho musím dbať na to, aby ten môj mocenský blok porazil ten druhý. A my tí ostatní, ktorí nevnímame svet takýmito polarizovanými okuliarmi, že tu je nepriateľ a tu je náš najlepší kamarát, ktorému odpustíme úplne všetko, aj keď robí úplne to isté, čo ten náš pomyselný nepriateľ, odmietame takúto politiku. Naozaj nám ide len o mier. Nejde nám o to, aby sme sa tu s niekým hádali, aby sme si vyrábali nepriateľov tam, kde nie sú. Ale máme odvahu sa objektívne pozrieť aj na tie negatíva, ktoré vy účelovo prehliadate.

Ďakujem za slovo. Samozrejme, kolega sa domnieval, že zareagujem na bombardovanie Apolky a ja tak urobím. Krajina a režim, ktorý tak miluje, ktorý je priam jadrom viery jeho strany, ak mu to uniklo, vyhlásil Spojeným štátom vojnu. Nie Spojené štáty vyhlásili vojnu Slovenskej republike, ale Slovenská republika vyhlásila vojnu Spojeným štátom. Boli sme teda nepriatelia, ktorí vyhlásili vojnu. A vyrábali sme benzín pre Wehrmacht. A to je celý príbeh.
A potom už len taká úvaha, keď hovorí o tom, ako sme sa vzdali vlastnej štátnosti, ako takmer nie sme, ako sme sa už zliali a stali vazalmi. Neustále si lámem hlavu, prečo to, preboha, urobilo pár miliónov Dánov, Holanďanov, Belgičanov, Rakúšanov, Čechov, Slovincov. Prečo sa, preboha, všetci vzdávajú vlastnej integrity, vlastnej krajiny, keď je to tak strašné, ako to pán poslanec Mazurek vidí.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Mazurek, chvalabohu, že v tejto snemovni je väčšina kolegov, ktorá má rovnaký názor ako minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Ivan Korčok. Pán kolega, váš prejav bol síce plamenný, ale majte na pamäti, že Slovensko je 127. krajina na svete podľa veľkosti, 117. podľa počtu obyvateľov a v poradí 60. ekonomika s 0,11-percentným podielom na globálnom HDP. Od roku 2004 sme súčasťou Európskej únie, ktorá je siedma najväčšia a tretia najľudnatejšia na svete. A je druhou najväčšou svetovou ekonomikou. Bez členstva v Európskej únii a v NATO by sa náš názor, na náš názor pýtal málokto a ani by sme ho nemali ako efektívne presadzovať. Ďakujem.

Ďakujem. Ja ešte k tomu bombardovaniu Bratislavy. Pripomeniem, že napríklad Sovietsky zväz bombardoval aj Nitru a to ste zabudli spomenúť. Ale trošku k inému.
Ja už musím povedať, že už mi je to trošku ľúto, sedím tu nejaký ten mesiac a za každým, keď príde na nejakú takúto diskusiu, ktorá má nejakú hodnotovú orientáciu, či už je to v oblasti bezpečnostnej politiky alebo zahraničnej politiky, tak v tom momente namiesto toho, aby sme viedli nejakú racionálnu diskusiu, sa to zvrhne na totálny populizmu a reči o tom, že my sa do ničoho zatiahnuť nedáme a podobné reči, že potom tu počúvame také tie vyjadrenia, ktoré, alebo si ich aj prečítame, ktoré vy dávate na ten americký Facebook, bez ktorého by ste asi neexistovali, že si jednoducho nerobme si z nikoho nepriateľa, ani z Ruska, a nič sa nás netýka, ani Afrika, ale migrácie sa bojíte a podobné záležitosti, čo vlastne len dokazuje takú slabosť a zbabelosť z vašej strany. Pretože je to také typické, kde vlastne vy tu hovoríte, že toto sú zlé veci, a toto sú horšie veci. By ste sa najradšej tak schovali svojej mamke pod sukňu alebo, ja neviem, zostali pri peci a kukali von z okna na svet, že ako to tam vyzerá a hovorili si, však nejako bolo a nejako aj bude. A tak stále teda chodíme hľadať migrantov do našich stodôl, hľadáme proste nejakého západného agenta za každým kríkom, alebo za každým slovom demokracia Sorosa. No a keď dôjde naozaj na lámanie chleba, že sa niečo stane, tak potom budete veľmi prekvapení, ale budete ale aspoň môcť povedať, že nám zase ubližujú tí iní, že my za nič nemôžeme.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán poslanec Krošlák.

Pán Mazurek, obdivujem na vás ten dar reči. To je neuveriteľné, fakt, naozaj, ako vy dokážete rozprávať, gestikulovať, pekne si to všetko nafázovať, spraviť si ten scenár, všetko neskutočné. Fakt. Ešte som nemal na vás nikdy, nikdy faktickú, teraz prvýkrát, že naozaj to viete tak perfektne zakomponovať všetko a je tam strašne veľa nezmyslov. A ja len jednu otázku vám položím k tomu všetkému. Kde konkrétne je to negatívne vnímanie verejnosti, negatívne emócie slovenskej verejnosti? Kde konkrétne proti Američanom? Máte na mysli vašich 15 kamarátov a 100 fanúšikov na Facebooku a možno nejakých, no ja neviem, potetovaných? A to máte na mysli túto verejnosť?

Pán poslanec Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Milan, chcem sa poďakovať za tvoj príspevok, ktorý určite obohatil túto diskusiu, aj keď značná časť poslaneckých kolegov mala doteraz iný názor. Združenie, Európske združenie voľného obchodu bolo veľmi dobrým a veľmi zaujímavým projektom, ktorý sa však vymkol svojmu základnému ponímaniu a stratil svoj základný a špecifický význam. To, čo sa snaží teraz vláda Slovenskej republiky na čele s pánom ministrom Korčokom a všetkými ostatnými americkými zapredancami jednoducho zglobalizovať a sfederalizovať celú Európsku úniu, aby malé štáty, maličké štátiky stratili akúkoľvek svoju vlastnú štátnosť, akúkoľvek schopnosť rozhodovať samých o sebe, je naozaj veľmi, veľmi zlé.
Tvoja poznámka o zlom americkom policajtovi myslím si, že padla veľmi na úrodnú pôdu, nakoľko kolegovia tu obhajujú ten úžasný americký prístup, ten americký úžasný spôsob života a ako máme vlastne byť vďační týmto ľuďom. Ale pozrime sa, čo sa deje v Spojených štátoch amerických. Krajina, ktorá sa borí v obrovských ekonomických, v obrovských politických problémoch, nepokoje, blacklist meter a kadejaké iné nezmysly, kde sa ľudia už nesprávajú ako ľudia. A táto krajina nám má byť príkladom? Ja si myslím, že príkladom by nám mali byť krajiny, ktoré naozaj, ale naozaj sa správajú tak, ako by sa správať mali. Nikomu nič nenanucujú, nikoho o ničom nepresviedčajú, ale snažia sa kultivovaným a jednoducho úprimným spôsobom presvedčiť niekoho o svojej pravde. A naozaj Spojené štáty americké, kde vstúpili, tam dvadsať rokov tráva neporastie.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mazurek.