12. schôdza

115.
11. § 4 vrátane nadpisu znie:
㤠4
Suma príspevku pri narodení dieťaťa
(1) Suma príspevku pri narodení dieťaťa je
a) 829,86 eura, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až tretieho pôrodu, pričom na účely § 3 ods. 1 prvej vety suma prvej časti príspevku pri narodení dieťaťa je 400 eur a suma druhej časti príspevku pri narodení dieťaťa je 429,86 eur.
b) 151,37 eura, ak ide o dieťa narodené zo štvrtého pôrodu a ďalšieho pôrodu, pričom na účely § 3 ods. 1 prvej vety suma prvej časti príspevku pri narodení dieťaťa je 100 eur a suma druhej časti príspevku...“ (ruch v sále) „pri narodení dieťaťa je 51,86 eur.
(2) Ak sa súčasne narodili dve deti alebo sa súčasne narodilo viac detí, suma príspevku pri narodení dieťaťa podľa odseku...“ (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás, zavrite dvere vzadu na gremiálnej miestnosti.

Záborská, Anna, poslankyňa NR SR
... odseku „1 písm. b) sa zvyšuje o 75,69 eura na každé dieťa.
(3) Ak sa narodilo dieťa s ťažkým poškodením, ťažkým genetickým poškodením alebo poškodením, pre ktoré nebude po narodení schopné života, suma príspevku pri narodení dieťaťa podľa odseku 1 sa zvyšuje o 3 170,14 eur; na účely § 3 ods. 1 prvej vety sa takto zvyšuje druhá časť príspevku pri narodení dieťaťa.“
12. Za § 4 sa vkladajú § 4a a 4b, ktoré vrátane predpisov (pozn. red.: správne „vrátane nadpisov“) znejú:
㤠4a
Nárok na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa
Oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1, ktorá spĺňa podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, má nárok na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, ak sa dieťa narodilo s ťažkým zdravotným poškodením alebo ťažkým genetickým poškodením ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
§ 4b
Suma príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa
Suma príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa je 3 170,14 eur.“
13. V § 5 ods. 1 a 3 a § 8 ods. 3 celom texte sa slová „§ 1 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 1 ods. 4“.
14. § 7 vrátane nadpisu znie:
㤠7
Vznik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí
(1) Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí.
(2) Nárok na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa, príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí vzniká splnením podmienok na vznik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí a uplatnením nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí.“
15. Nadpis § 8 znie:
„Uplatnenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí“.
16. V § 8 odsek 1 znie:
„(1) Oprávnená osoba si uplatňuje nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu podaním písomnej žiadosti alebo podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Žiadosť podľa prvej vety obsahuje osobné údaje oprávnenej osoby a dieťaťa, ktorými sú
a) meno a priezvisko; u počatého nenarodeného dieťaťa sa neuvádza,
b) rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nie je pridelené; u počatého nenarodeného dieťaťa sa uvádza trvanie tehotenstva počítané ako gestačný vek v dokončených týždňoch počínajúc prvým dňom poslednej menštruácie,
c) adresa trvalého pobytu; u počatého nenarodeného dieťaťa sa neuvádza.“
17. V § 8 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Ak matka dieťaťa žiada o priznanie prvej časti príspevku pri narodení dieťaťa, priloží k žiadosti lekárske potvrdenie preukazujúce, že tehotenstvo presiahlo 24 týždňov.“
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.18.
Nadpis § 8 (pozn. red.: správne „§ 9“) znie:
„Výplata príspevku pri narodení dieťaťa, príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí“.
19. V § 9 ods. 1 sa za slová „vyplatí príspevok pri narodení dieťaťa“ vkladá čiarka a slová „príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa“ a slová „dieťaťa a nároku na príspevok na viac súčasne narodených detí“ sa nahrádzajú slovami „dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí“.
20. V § 9 odsek 2 znie:
„(2) Ak matka dieťaťa do narodenia dieťaťa nepožiadala o priznanie prvej časti príspevku pri narodení dieťaťa, úrad jej po narodení dieťaťa a preukázaní splnenia podmienok nároku na tento príspevok vyplatí na základe jednej žiadosti prvú aj druhú časť príspevku pri narodení dieťaťa súčasne.“
21. V § 9 odsek 3 znie:
„(3) Úrad určí osobitného príjemcu a vyplatí príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí osobitnému príjemcovi, ak
a) sú odôvodnené pochybnosti o účelnom použití príspevku pri narodení dieťaťa, príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí,
b) v čase rozhodovania o nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí sa vypláca prídavok na dieťa osobitnému príjemcovi z dôvodu, že oprávnená osoba prídavok na dieťa nepoužíva na účel, na ktorý je určený, alebo
c) oprávnená osoba je člen domácnosti, ktorej sa vypláca pomoc v hmotnej núdzi prostredníctvom osobitného príjemcu.“
22. V § 9 ods. 5 sa za slová „narodení dieťaťa“ vkladá čiarka a slová „príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa“.
23. V § 9 odsek 7 znie:
„(7) Ak oprávnená osoba je člen domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, spôsob výplaty príspevku pri narodení dieťaťa, príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí určí úrad.“
24. V § 9 ods. 9 prvá veta znie:
„Ak úrad vyplatil príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí v nižšej sume, ako mala oprávnená osoba nárok, úrad doplatí rozdiel do sumy, na ktorú oprávnenej osobe vznikol nárok.“ A v druhej vete sa za slová „príspevku pri narodení dieťaťa“ vkladá čiarka a slová „príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa“.
25. V § 9 ods. 1 (pozn. red.: správne: ods. „10“) sa za slová „príspevok pri narodení dieťaťa dvakrát vkladá čiarka a slová „príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa“ (2-krát) a za slová „príspevku pri narodení dieťaťa“ (2-krát) sa vkladá čiarka a slová „príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa“ (2-krát).
26. Nadpis § 10 znie:
„Zánik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí“.
27. V § 10 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Nárok na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa zaniká uplynutím 12 mesiacov od narodenia dieťaťa.“
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
28. Za § 10 sa vkladá § 10a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠10a
Povinnosť vrátiť prvú časť príspevku pri narodení dieťaťa.
Matka dieťaťa je povinná vrátiť vyplatenú prvú časť príspevku pri narodení dieťaťa, ak sa počaté nenarodené dieťa nenarodilo v dôsledku umelého ukončenia tehotenstva.“
29. V § 11 ods. 1 písm. a) v prvom bode a § 12 sa za slová „narodení dieťaťa“ vkladá čiarka a slová „príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa“.
30. V § 11 ods. 1 písm. a) v treťom bode a písm. b) sa za slová „narodení dieťaťa“ vkladá čiarka a slová „príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa“.
31. V § 11 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Ťažké zdravotné poškodenie dieťaťa alebo ťažké genetické poškodenie dieťaťa posudzuje podľa osobitného predpisu 11) úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby na základe žiadosti oprávnenej osoby.“
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
Poznámka pod čiarou k odkazu 11) znie:
„11) Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
32. § 13 vrátane nadpisu znie:
㤠13
Povinnosti oprávnenej osoby
Oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí, je povinná preukázať splnenie podmienok nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí; to neplatí na preukazovanie skutočností, ktoré sú úradu známe z výkonu inej činnosti úradu alebo ktoré môže úrad získať z dostupného informačného systému verejnej správy.“
33. § 14 vrátane nadpisu znie:
㤠14
Spolupráca pri poskytovaní príspevku pri narodení dieťaťa, príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí
Zdravotnícke zariadenia, obce a ďalšie osoby, ktoré plnia úlohy pri poskytovaní príspevku pri narodení dieťaťa, príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí alebo sú vecne príslušné na poskytovanie údajov potrebných na posúdenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, nároku na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a nároku na príspevok na viac súčasne narodených detí, sú povinné spolupracovať s úradom a bezplatne poskytovať informácie potrebné na posúdenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, nároku na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a nároku na príspevok na viac súčasne narodených detí.“
34. § 15 vrátane nadpisu znie:
㤠15
Úprava súm príspevku pri narodení dieťaťa, príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí
Sumu príspevku pri narodení dieťaťa, príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí môže k 1. septembru kalendárneho roka zvýšiť vláda Slovenskej republiky nariadením.“
35. Za § 16 sa vkladajú § 16a a 16b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠16a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2021.
Ak sa dieťa narodilo do 31. decembra 2020, podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťaťa sa posudzujú a jeho suma sa určuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2020.
§ 16b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022
Ak sa dieťa narodilo do 31. decembra 2021, nárok na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa nevzniká.“
Čl. VIII nadobúda účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do článku o účinnosti.
14. pozmeňovací návrh.
14. Za čl. VIII sa vkladá nový čl. IX, ktorý znie:
„Čl. IX
Zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 287/2012 Z. z., zákona č. 201/2013 Z. z., zákona č. 378/2016 Z. z., zákona č. 138/2017 Z. z., zákona č. 177/2017 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 313/2018 Z. z. sa mení takto a dopĺňa takto:
V § 2 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
d) právnických osôb, ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu alebo psychologickú pomoc v tehotenstve podľa osobitného predpisu.²⁾“
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:
„2) § 6b zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Článok IX. nadobúda účinnosť 1. novembra 2020, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.
Ďakujem, pán predseda, aj vám, ctená snemovňa za trpezlivosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Snahou tohto návrhu zákona nie je bojovať proti interrupciám, cieľom tejto navrhovanej úpravy je vytvorenie podporných opatrení pre ženu, ktorá zvažuje podanie žiadosti o umelé ukončenie tehotenstva. To je veľký rozdiel. Je to veľké nedorozumenie. Je to nezmyselný mediálny boj voči nepriateľovi, ktorý neexistuje. Tento zákon interrupcie nezakazuje. Niektorí kolegovia vtiahli do boja proti tomuto zákonu nevedomé ženy, ktoré si návrh zákona neprečítali a jeho obsah nepoznajú.
Chcem sa poďakovať kolegyni Anke Záborskej za tento návrh zákona aj za jej vystúpenie v rozprave. Chcem jej vyjadriť aj svoj rešpekt za úsilie v boji za život nenarodených detí, v boji proti invektívam, rovnako aj za ústretovosť voči iným názorom v našom klube a hľadanie kompromisu v podaní kompromisného pozmeňovacieho návrhu.
Chcem sa poďakovať neziskovým organizáciám, ktoré bojujú za život a pomohli narodiť sa viac ako 300 deťom. Nesmú ostať sami, ale musí im pomôcť aj štát. Moja myseľ letí k divadlu Na pasáži v Banskej Bystrici, ku výnimočným hercom, ktorým mamy dovolili narodiť sa.
Zákon musí dať zreteľ nielen na právo matky rozhodnúť sa pre potrat, ale aj právo bezbrannému dieťaťu narodiť sa. Mnohé ženy hovoria, že keby sa dal vrátiť čas, nikdy by sa pre potrat nerozhodli. Aj z týchto dôvodov považujem tento zákona na ochranu matky pred postpotratovým syndrómom za prelomový.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Anička, ako som vravel viackrát, ja si ťa naozaj ako ženu, ako poslankyňu, ako političku dlhoročnú, ktorá má bohaté skúsenosti, veľmi vážim a chcem oceniť tvoj opäť distingvovaný, veľmi diplomatický prejav, ktorý je plný faktov, a nie nejakých zbytočných emócií, ako tu mnohí poslanci aj z iných koaličných strán teda majú potrebu ukazovať. Skutočne tento návrh zákona, alebo ako aj samotný pozmeňovák, on nezakazuje a presne, ako sa zmienila teraz aj moja predrečníčka pani Pleštinská, nech sa tu zbytočne na povrch neukazujú tie zbytočné liberálne dohady a, a, a invektívy, pretože tento zákon nezakazuje, my nikomu nedržíme, žiadnej matke ruky, nemá ich zviazané, samozrejme, je to na rozhodnutí každej matky, ale tento návrh zákona podporuje a umožňuje rôzne opatrenia, ktoré dokážu pomôcť pri ochrane nevinného života, čiže nezakazuje, navrhuje opatrenia, ktoré sú, opakujem, veľmi efektívne a pre pomoc nevinného dieťaťa.
A čo sa týka tých príbehov, o ktorých si sa zmienila, dovoľ, opakujem, ja ako dlhoročný sociálny pracovník, ktorý má viac-menej ako 12-ročnú bohatú skúsenosť, tak práve s klientmi, ktoré sú zraniteľné, a hovoríme o..., teda o ženách, sú zraniteľné, tak potrebovali tú pomoc, ja, vďakabohu, chcem im poďakovať aj takto z diaľky, že sa rozhodli si to dieťa nechať a neísť na potrat, pretože aj mnohé domováčky išli na ten potrat a do dnešného dňa majú psychické poruchy, a na to sa ako keby častokrát zabúdalo.
Čiže, Anička, oceňujem to aj ja a vyzývam aj všetkých iných poslancov aj z iných koaličných strán a z opozície, aj z takej SaS-ky, aby podporili tento návrh a čítali s porozumením a nerobili si z tohto sra..., z návrhu zákona srandu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Nebudem komentovať invektívy, ktoré tu padli, ale skôr pani predkladateľku chcem upozorniť na jej výrok už hneď v prvej vete, ktorý je premisou tohto návrhu a ktorý poukazuje na jeho rozporuplnosť, a ten výrok je nasledujúci: „Slovensko patrí medzi najbohatšie krajiny.“ Toto je tragédia niekoho, kto žije v Bratislave a myslí si, že chápe postavenie žien, ktoré riešia reálne životné situácie, a nechcú, aby niekto z Bratislavy, kto je bohatý naozaj, kto nepozná útrapy bežných, chudobných ľudí alebo ich pozná len tak, by som povedal, že sa ho nedotýkajú, tak diktuje, že ako sa tento človek má rozhodnúť.
A teraz chcem upozorniť na jednu vec, obzvlášť váš pozmeňujúci návrh potvrdzuje túto moju tézu, pretože hovorí zväčša o tom, že o koľko viacej peňazí je potrebné dať ľuďom, ktorí riešia takéto životné situácie. Čiže ja by som navrhoval, pani kolegyňa, a podotýkam, že absolútne nepopieram, že máte dobrý úmysel, aby sme všetko, čo je na podporu žien nechali v tomto návrhu, a všetko, čo sa týka potratov, z neho vypustili.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená kolegynka Záborská, úprimne, ja som pragmatik a mám rád fakty. V prvej fáze tvojej novely zákona som bol na pochybách, pretože sa nepovažujem ani za liberála, ani za konzervatívca, som niekde v strede, dá sa povedať, kresťan so zdravým rozumom. A žiaden extrém neuznávam. A už vôbec neuznávam zásah do slobody akéhokoľvek človeka.
Po tvojom predložení pozmeňujúceho návrhu, ktorý si opravila, ako napr. v bode dobrovoľný druhý posudok odborníka, podotýkam, dobrovoľný, nie povinný, ako to bolo v pôvodnom návrhu, či zvýšenie finančného stimulu matkám, nevidím dôvod, prečo by som za tento zákon nezahlasoval, keďže aktuálny stav, status quo je len doplnený o zlepšenie situácie nerozhodnutým matkám a žiadnu navyše slobodu ženám neberie.
Vidím ale veľkú dôležitosť intuitívne interpretovať tento tvoj pozmenený návrh zákona aj verejnosti, aby verejnosť mala správne, a nie skreslené informácie, a tým eliminovať polarizovanie spoločnosti.
Ďakujem, Anka, za kompromis v podobe tvojho pozmeňujúceho návrhu zákona o ochrane života a považujem tento návrh zákona za správny. (Potlesk.)

Pán poslanec Mihálik.

Ďakujem, pán predsedajúci. Anička Záborská, ja veľmi pekne ďakujem za to zhodnotenie a zhustenie toho vlastne, čo predkladáme, aký zákon. A ďakujem aj všetkým tým, ktorí bojujú za to, aby skutočne deti sa narodili, a nie aby boli zabíjané.
Musím poznamenať ale jednu vec, že tento parlament sa zaoberal týmto zákonom už 11-krát. Iba jeden jediný zákon bol prijatý. Verejná diskusia prebieha už 30 rokov. Osobne si myslím, že je to dosť dlhý čas na to, aby bol prijatý, a dobrý zákon, a ja predpokladám, že tento zákon určite takým je.
Ďakujem aj za to, že si povedala tam v tom, že my nezakazujeme, my nič nezakazujeme ani nezhoršujeme tú situáciu, práve naopak, snažíme sa pomôcť, pomôcť ženám, ktoré sú v ťažkej sociálnej núdzi. A nie ísť na potrat, ale donosiť to dieťa, to je základ, ja si myslím, že to by malo pomôcť vlastne týmto ženám. Žena má viac času na rozmyslenie, to takisto dávame do toho zákona, na to, aby sa mohla správne rozhodnúť, aby nebola tlačená, ale aby mala tú možnosť sa rozhodnúť.
A poslednú vec, ktorú chcem spomenúť, je názov umelé prerušenie tehotenstva, čo vo mne vždycky vyjadrovalo takú nejakú rozpačitosť, pretože prerušenie znamená niečo, čo môže potom pokračovať. Preto som veľmi rád, že sa to dáva na pravú mieru a je to ukončenie tehotenstva. Osobne tento zákon podporím a myslím si, že to konečne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za trpezlivosť. Ja chcem, ja veľmi rada poďakujem všetkým mojim kolegom, ktorí vystúpili, z poslaneckého klubu OĽANO a som im vďačná za to, že znovu zopakovali, a ja verím, že to počuli aj médiá, že to počuli aj občania tohto štátu, čo je vlastne účelom tohto zákona a čo v tomto zákone chceme urobiť, pretože tá diskusia by bola oveľa menej hektická a niekedy aj nenávistná, ak by sa bola hovorila pravda.
Ďakujem pani poslankyni Pleštinskej Zitke za to, že vyzdvihla mimovládne organizácie, a myslím si, že málokto v tejto sále môže tak posúdiť, v akej situácii sa nachádza mladá tehotná žena, ktorá je v núdzi, ako je Janko Herák. A počas celého toho obdobia som cítila jeho veľkú, veľkú podporu, rovnako ako Erikovu, ktorý sa na to díva, díva z nadhľadu, a ďakujem, že podporíte tento návrh zákona.
A, pán poslanec Baránik, ja som nie z Bratislavy, nikdy som v Bratislave nežila, ale, naopak, som žila na Kysuciach a ja som dávno predtým, než sa to tak volalo, som sa obliekala zo second handu. Moja mama zostala so štyrmi malými deťmi, keď otca odsúdili na 12 rokov nespravodlivo komunisti. A viem sa veľmi dobre vžiť, a preto sa 30 rokov angažujem s chudobnými, a keď som povedala, že Slovensko je bohatá krajina, som myslela týmto, že máme dostatok ľudí. (Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.)

Ďakujem pekne. Skúsim byť vecná a napriek tomu, čo sa tu teraz odohralo a akým podrazáckym spôsobom sa plánuje tento návrh zákona schváliť, v podstate znížením kvóra, aby stačilo málo poslancov, aby to nebola polovica parlamentu, ale stačí polovica prítomných, tak napriek tomu sa nič nemení na faktoch.
Pani poslankyňa Záborská, vy ste chceli teda, hovorili ste o pravde, tak ja by som sa rada tej pravde teda venovala. Pravda je taká, že to, že žena má dostať informácie, navyše v tom, keby mali byť vyvážené, to znamená riziku interrupcií aj riziká pôrodu, kto, inštitúcie, ktoré môžu matke pomôcť, keď sa rozhodne si dieťa nechať, ale aj také, ktoré jej pomôžu, keď na interrupciu pôjde, a podobné veci. S takýmito informáciami nemá nikto problém, dokonca, teda ako viete, sa v nejakom znení nachádzajú aj v našom pozmeňujúcom návrhu. Takisto nikto nemá problém so sociálnou pomocou, pokiaľ to teda nie je sociálna pomoc myslená tak, že má pomôcť byť matkám, ženám, ktoré matkami nechcú byť, takže má im pomôcť iba, aby sa rozhodli matkami byť napriek ich vôli. Čiže s týmito vecami nemá nikto problém.
S čím problém máme, tak to je, samozrejme, tie bariéry, ktoré vlastne sú nejakými prekážkami v prístupe k interrupciám. Konkrétne vy veľmi radi hovoríte o pomoci, ale ja tam naozaj, veď ja som vám to niekoľkokrát povedala, ja tam teda žiadnu konkrétnu pomoc nevidím. Vidím tam zmeny názvov. Všetky smerujú k tomu, aby vlastne sme trošku tie ženy potrápili, aby si uvedomili, ale aj my v pozmeňováku. O. K., chcete, aby sa to volalo ukončenie, môže sa to tak volať, lebo súhlasíme s tým, že je to ukončenie tehotenstva napriek nejakému rozporu s odborníkmi, lebo napríklad aj, aj cisársky rez je umelé ukončenie tehotenstva, prirodzené ukončenie tehotenstva je pôrod, čiže trošku by to bolo len treba zladiť, ale nemáme s tým nejaký problém.
Pre nás je problém najmä teda tie prekážky. Konkrétne 96 hodín, teda 4 dni, kedy žena má, kedy jej podľa vašich slov pomáhate k tomu, aby mohla rozmýšľať. Skutočnosť je taká, že vy jej nechávate rovnakých 12 týždňov, ako má dnes v legislatíve, toto sa vaším návrhom nijako nemení, iba jej berete 4 dni, kedy hovoríte, že zakazujete tie štyri dni, aby na interrupciu išla. Sú to 4 dni od teda tej návštevy gynekológa, keby požiada o interrupciu, kedy on odošle hlásenie, tak tie najbližšie štyri dni ona vlastne nesmie ísť na interrupciu. Tvárite sa, ako by potrebovala vás, pani Záborská, a zákon na to, aby vôbec ona začala rozmýšľať. Ale ja vás ubezpečujem, že ona, ako ste aj vy vo svojom vystúpení hovorila, ona rozmýšľa predtým a ona nepotrebuje zákonné obmedzenia.
Najväčší problém to, samozrejme, môže byť vtedy, keď žije v okrese, kde sú, sú nemocnice, sú lekári, ktoré si uplatňujú výhradu vo svedomí, kde sa teda nedostane k zdravotnej starostlivosti načas, a najväčší problém je to, že mnohokrát tá žena, ktorá chodí ku svojmu gynekológovi, netuší, samozrejme, že on má výhradu vo svedomí, a dozvie sa to až vo chvíli, keď vlastne požiada o interrupciu, a potom je to niekedy cestovanie cez okresy a cez pol republiky, aby našla nového gynekológa. Musí čakať nejakú čakaciu dobu, kým sa tam dostane, potom teda ho požiadať, on musí odovzdať hlásenie a potom ešte štyri dni. To zrátané, podčiarknuté - a vy to dobre viete, preto to tam dávate - môže sa reálne stať, že naša legislatíva prinúti ženu, aby porodila dieťa napriek tomu, že to nechce, aj keď to sú tie 4 dni. A áno, je to zákaz, je to zákaz ísť na interrupciu 96 hodín po návšteve lekára, po odostlaní teda požiadavky.
Tiež sa nám nepáčil ten posudok, resp. dva posudky, ktoré musela žena mať. Viem, že ste to vo svojom pozmeňovacom návrhu zdobrovoľnili. Takto to máme navrhnuté aj my v pozmeňováku, s týmto problém nemáme. Takže som veľmi rada, že toto ste prijali a že to trošku zmäkčuje, ale predtým to teda bol zákaz.
Hovoríte tam o reklame. U.., ja som postrehla aj u Kotlebovcov, u ĽSNS, že s reklamou v mojom pozmeňováku máte problém. Rozumiem tomu, keď si niekto predstaví reklamu na interrupcie, že teda akože jasné, že s tým by som mala problém asi aj ja. Problém je ale v tom, že v ponímaní zákona pani Záborskej sa v podstate, v podstate zakazuje akákoľvek informácia. Tá žena sa nedozvie, kde môže sa dostať k interrupcii. Je to legálny zákrok, dovolený a tá žena sa jednoducho nemá ako dozvedieť, kde jej ju spravia.
A najväčší problém je v tej praxi, že ten lekár vlastne aj to zariadenie, oni sa môžu báť vôbec čokoľvek uviesť na svojej stránke alebo niečo povedať, alebo dať nejakú informáciu, lebo čo keď niekto povie, že to je reklama. Viete, že zákaz reklamy nie je nič iné, len obmedzenie informácií o legálnom zákroku. A keby to bolo inak ponímané, hej, že nejaké, že televízna reklama alebo niečo, hej, ale že reklama v type, typu, že áno, na Slovensku je legálny zákrok a my ho vykonávame. Pani Záborská v rádiu hovorila o tom, že diskrétny potrat, hej, že keď teda hľadáte, tak diskrétne a tak ďalej. Ja na tom naozaj nevidím nič zlé, aby tá žena naozaj sa dozvedela kde, nakoľko nikde nejaký, nejaký zoznam nie je. Tak nevidím naozaj na tom nič zlé, aby teda mala prístup k legálnej službe, a informáciu o tom, kde ju poskytujú. Samozrejme, berem ohľad na to, že nie všetkým sa to páči, a preto ja vyjmem tento bod na samostatné hlasovanie, aby teda ste mohli vyjadriť všetci svoj názor aj okrem iných.
No a čo sa nám ešte veľmi nepáčilo, najmä bolo uvádzanie dôvodov, kde žena vlastne musela nejakým spôsobom vysvetľovať, prečo na interrupciu ide, a boli tam teda rôzne, podľa mňa a podľa viacerých ponižujúce veci, ktoré, ktoré, si myslíme, že nepatria do moderného sveta. Napriek tomu ale súhlasíme s tým, že štatistika je dobrá, že je dobré mať informácie o tom, prečo sa ženy rozhodujú. To si myslím, že je šľachetný a správny úmysel. Trváme však na tom, že by mala byť dobrovoľná.
Čo mne ešte osobne vadí, tak sa chcem spýtať, že a čo muži, že vlastne my sa tvárime, ako by všetku zodpovednosť sveta mala niesť žena. Ona je tá, ktorá sa musí rozhodovať, rozmýšľať, ktorej zakazujeme prístup k reklame, teda inými slovami, k informáciám, ktorú prikazujeme ponižujúco hovoriť cudziemu človeku o tom, akým spôsobom a prečo otehotnela s takým a s takým, a proste prečo sa rozhodla na interrupciu ísť, ale nikto sa, nikto neprináša zákony, ktoré by robili mužov spoluzodpovednými za..., za napríklad nechcené tehotenstvo, ktoré by povedali mužovi, že dobre, tak keď teda tá žena musí to dieťa mať, tak v tom prípade ty sa musíš postarať, nesmieš odísť. Náš naj-, naj-, najchu..., najrizikovejšia skupina v chudobe sú práve ženy samoživiteľky a drvivá väčšina žien, ktoré idú na interrupciu, idú práve preto, lebo zostávajú samé a samé to nezvládnu. A akosi na toto zabúdame.
Ďalšie, ďalšími dôvodmi, prečo tam, prečo na interrupciu idú, ako viete, sú sociálne a finančné dôvody, s tým vo vašom návrhu tiež nič nerobíte. Vy v podstate svet nechávate ísť po starom, len sa snažíte vytvoriť nejaké teda bariéry k tomu, aby, keď už teda to nemôžte zakázať, tak aspoň neskôr, lebo teda 96 hodín v spojitosti s výhradou vo svedomí a s prístupom k zdravotnej starostlivosti u nás na Slovensku, najmä v okresoch, nie v Bratislave, samozrejme, ale v ďalekých okresoch to reálne môže spôsobiť, že, že aj ženy, ktoré nebudú chcieť dieťa, ho budú musieť mať, lebo prešvihnú ten limit.
Chcem povedať, že tieto názory, ktoré hovorím, to nie sú, samozrejme, len moje názory. Tuto mám teda listy všetky, ktoré mi došli na výbor. Ja som ich už niekoľkokrát v médiách čítala. Nechcem vás s tým trápiť a myslím si, pani podpredsedníčke som ich aj dala k dispozícii ako celému zdravotníckemu výboru. Sú to listy naozaj zo zahraničia aj od nás. Ale rada by som prečítala to najdôležitejšie podľa mňa, a to sú slová odborníkov, ktorí by vyslovene do tejto debaty mali hovoriť. Je to teraz, ja som nečakane teda sa stala spojencom alebo oni mojimi (povedané so smiechom) v diskusii so Slovenskou gynekologicko-pôrodníckou spoločnosťou. A čo je úplne zaujímavé, tak s hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva, prosím pekne. A oni sa úplne jednoznačne vyjadrujú k tomu, že ako je tento zákon škodlivý a že neboli do tej diskusie nijakým spôsobom prizvaní. Tak by som vám rada prečítala, citovala pár slov práve od nich.
„V poslednom období sa v súvislosti s diskusiami o tzv. potratovej tabletke objavujú v našich médiách a internetových portáloch skreslené informácie o závažných rizikách použitia takejto formy prerušenia tehotnosti. Ako podklad týchto tvrdení verejnej v médiách a internetových portáloch sa pertraktuje analytická štúdia fínskych autorov.“ Toto konkrétne, ako viete, je v medikamentóznej forme interrupcie, ktoré ja som navrhla, a prečítam teda ten pozmeňovák, a na čo teda boli oponentami použité veľmi zavádzajúce informácie a štúdie. Ja k tomu sa budem venovať v ďalšom vystúpení viacej. Ale čo chcem povedať, je, že gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť v mene svojho prezidenta píše:
„Naša odborná spoločnosť združujúca viacej ako tisíc gynekológov vrátane všetkých našich popredných odborníkov, profesorov, docentov, prednosta..., prednostov gynekologických pracovísk, primárov a mnohých ostatných špecialistov sa po veľmi podrobnej analýze tejto veci už opakovane vyjadrila o tom, že využitie tejto formy pod lekárskou kontrolou a v súlade so všetkými odbornými usmerneniami považuje za podstatne bezpečnejšie a menej rizikové ako u nás jediný predpismi povolený chirurgický spôsob prerušenia tehotnosti.“
Ja budem podrobne sa tomu venovať neskôr, ale čo je veľmi, čo je veľmi zaujímavé je práve to, že oni sa sťažujú v podstate na to, že na túto diskusiu absolútne nie sú privolaní, a že keď sú stranou v podstate proliferov nejakým spôsobom uvádzané argumenty, tak sú absolútne v rozpore s odborníkmi. A ja sa teda budem potom v ústnej rozprave venovať konkrétne tomu pozmeňováku, ale, ale oni píšu aj iné. A píšu ešte tieto slová:
„Pri všetkých podobných návrhoch v neďalekej minulosti, ale aj pri tomto návrhu sa opakovane uvádza, že bol podrobne konzultovaný s odborníkmi. Slovenská gynekologická pôrodnícka spoločnosť ako jediné odborné relevantné združenie odborníkov v oblasti gynekológie a pôrodníctva nebola v tomto oslovená. Nikdy nebola pri žiadnej z týchto aktivít a ani v tomto prípade oslovená a požiadaná o odborný názor či vyjadrenie, či posudok.
Aj ministerstvo zdravotníctva má svojich menovaných špecialistov pre jednotlivé medicínske odbory, hlavných odborníkov. Na základe denných kontaktov s hlavným odborníkom pre gynekológiu a pôrodníctvo, ktorý je tiež členom našej odbornej spoločnosti, viem, že ani on nebol v tejto veci vopred nejako konzultovaný ani požiadaný o vyjadrenie. S akými odborníkmi bol teda návrh zákona konzultovaný? Predkladatelia návrhu zákona pravdepodobne považujú za odborné konzultácie prezentáciu názorov a vystúpenie svojich odborníkov vybraných podľa nám nejasných, avšak ľahko predvídateľných kritérií.“
Ďalej píšu k svojmu stanovisku: „K odbornosti a kvalite prezentácií sa na tomto mieste nechceme vyjadrovať. Musím však zdôrazniť, že výsledky takýchto stretnutí a konzultácií nemožno vydávať pred verejnosťou a už vôbec nie v zákonodarnom orgáne za oficiálne stanovisko odborníkov a za odborné konzultácie s nimi. Predstavitelia Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti sa s problematikou interrupcií a všetkými súvisiacimi problémami opakovane komplexne zaoberali, hoci aj v našich radoch sú predstavitelia rôznych svetonázorov a mnohí z výhrady svedomia tieto zákroky sami nevykonávajú, základný postoj spoločnosti k interrupciám zostáva jednotný a jednoznačný.
Doteraz u nás platiaci zákon o umelom prerušení tehotnosti považujeme za dobrý, moderný a nevyžaduje si žiadne zmeny. Rovnakého názoru sú aj predstavitelia Svetovej zdravotníckej organizácie a všetkých relevantných odborných a spoločenských organizácií v celom svete.“ Vraj pripomienkovali tento zákon aj prostredníctvom SLOV-LEX, ale akúkoľvek spätnú väzbu, žiaľ, nemajú.
„Naše pripomienky k predkladanej novele zákona pozostávajú z dvoch častí. Jednak je to náš pohľad na celkový právny zmysel navrhovaných zmien, z ktorých sú podľa nami konzultovaných právnikov mnohé v rozpore s medzinárodnými dohodami, zmluvami, ktoré sme prijali, a aj s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh ako celok výrazne sprísňuje podmienky pre výkon umelého prerušenia tehotenstva. Keď sa chce niekto brániť, že nie výrazne, tak zvyšujete lehotu, kedy nesmie ísť žena na interrupciu, presne o 100 %, čo je vlastne jeho zmyslom, pričom sa v dôvodovej správe neuvádza, prečo ja takáto zmena potrebná, hoci sa s touto problematikou už dávnejšie vysporiadal Ústavný súd.
Zákon podľa nás neopodstatnene zasahuje aj do viacerých významných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohodami garantovaných práv ženy. Hrubým spôsobom zasahuje do citlivej rovnováhy práv a nárokov plodu a ženy, pričom sa tento pomer podstatne, miestami aj na úkor života a zdravia ženy presúva na stranu plodu. V mnohých častiach neopodstatnene zasahuje hlboko do intimity žien. V tomto sú podľa nás ukryté jeho najvýraznejšie úskalia.
Druhú časť našich pripomienok tvoria komentáre k paragrafovým zmenám ustanovení súvisiacich s praktickým prístupom k prerušeniu tehotenstva. Sú to tie navrhované obmedzenia na vykonanie zákroku až 96 hodín po podaní žiadosti, potreba správ dvoch odborníkov pri prerušení tehotnosti z medicínskej indikácie, povinnosti lekára o poučeniach pacientky a podobne. Zákonné kodifikovanie všetkých týchto opatrení považujeme za úplne zbytočné, pretože v obrovskej väčšine prípadov, len možno na malé výnimky pri zriedkavej hrozbe časového alebo zdravotného omeškania tieto postupy v praxi sú samozrejmosťou.“ Ich uzákonením ale... Prepáčte. „Ich uzákonením a nemožnosťou z núdzi konať inak by boli ale ohrozené práva tých žien, ktoré by boli takejto hrozbe vystavené.
Za nedostatočne prakticky premyslené považujeme niektoré ustanovenia súvisiace s informovaním ženy o jej nárokoch, právach a tiež možnostiach podpory v tehotenstve. Základné problémy súvisiace s interrupciami vidíme v úplne iných skutočnostiach, ako je zákonné obmedzenie prístupu k interrupciám. Slovenskí gynekológovia opakovane upozornili na neprijateľný stav v spôsobe vykonávania interrupcií na Slovensku, o ktorom, žiaľ, návrh zákona nehovorí.
U nás sa podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva, ktorá prakticky upravuje výkon umelého prerušenia tehotnosti, vykonávajú interrupcie len formou chirurgického zákroku. Od vydania týchto pokynov ministerstva zdravotníctva na výkon umelého prerušenia tehotnosti uplynulo už veľké množstvo rokov. Vo svete aj všetkých okolitých krajinách okrem Poľska, kde nie sú interrupcie dovolené, sa už dávno prerušenie tehotenstva vykonáva podstatne jednoduchšie, interrupčnými tabletkami. Žena pod dohľadom lekára užije tabletku, ktorá jej spôsobí prirodzený potrat. Riziko komplikácií, ako ukazujú desaťročia praxe v zahraničí, sú nepomerne menšie. Obavy z možného zneužívania a zo zvýšenia celkového počtu takýchto potratov, ako ukázala prax, sú neopodstatnené. Štatistiky ukazujú jednoznačný opak. Je scestná obava, že tabletky by sa zneužívali a ženy ich budú nezodpovedne užívať ako náhradu za antikoncepciu. Celá svetová prax jednoznačne ukazuje opak.
Použitie potratovej tabletky však prináša pre lekárov aj právny problém. U nás je ešte zatiaľ umelé prerušenie zákonom dovolené. Na žiadosť pacientky ho v zdravotníckom zariadení teda musia vykonať, samozrejme, treba zohľadniť možnosti lekárov súvisiace s výhradou vo svedomí. Lekár je povinný podľa lekárskej prísahy a platných zákonov vždy postupovať lege artis, teda postupmi v súlade so súčasnými medicínskymi poznatkami, čím chráni pacienta pred nebezpečnými postupmi a rizikami vyplývajúcich z ich aplikácie. Podľa medicínskych poznatkov je využitie potratovej tabletky nepomerne výhodnejšie pre ženu a nesie so sebou menej komplikácií ako chirurgický zákrok. Napriek nevyvrátiteľným argumentom sa nedarí dosiahnuť jednoduchú zmenu vo vyhláške, ktorá by umožnila takýto výkon interrupcie.
Pri všetkých týchto diskusiách o interrupciách a ich výkone sme spoločne s hlavným odborníkom opakovane upozorňovali predstaviteľov výkonnej aj legislatívnej moci, že tieto otázky sú len drobnou, vytrhnutou časťou z komplexnej problematiky reprodukčného zdravia obyvateľstva. Všetky vyspelé krajiny sveta majú tzv. zákon o reprodukčnom zdraví. Je to komplexný zákon rámcovo upravujúci celú koncepciu reprodukčného zdravia.
Za posledných 10 rokov sme opakovane predkladali kompetentným detailné návrhy týchto zákonov. V diskusii o jeho obsahu a znení sa však obyčajne rozchádzame s predstaviteľmi všeobecne vplyvných kruhov, ktoré otázky rodičovstva, prevencie, neplánovaného otehotnenia, antikoncepcie či sexuálnej výchovy v školách a priori zamietajú. To sú presne tie veci, ktoré znižujú interrupcie.“ Na týmto, na týmto téma... „Na týchto témach a ich zákonným úpravám sa v kontexte reprodukčného zdravia nedá vyhnúť. A ako ukazuje bohatá zahraničná prax, ich zákonné vysporiadanie je pre každodenný život ľudí len prínosom.“
Zrátané a podčiarknuté, najmä teda vytýkajú nekomplexnosť a presne tie veci, ktoré som spomínala ja a ktoré spomínajú aj všetky teda zdravotné..., všetky medzinárodné organizácie, ktoré nám písali.
Chcela by som sa ešte vyjadriť k tomu, povedala som, teda čo nám vadí. Vy ste vo vašom pozmeňováku v podstate väčšinu nechali, zdobrovoľnili ste akurát posudok. Ukázala som aj tie listy. Chcela by som sa ešte povenovať slovu vražda, ktoré veľmi často používajú v podstate, vy sa tomu tu vyhýbate v parlamente a ja teda aj oceňujem, pani Záborská, že takouto formou vy nekomunikujete, ale mnohokrát rôzni zástancovia tejto témy áno. Preto by som veľmi rada nejakým spôsobom chcela prezentovať to, ako to vidím ja.
Samozrejme, že vražda je u nás trestný čin. Ľudia, ktorí vraždia, skončia vo väzení, samozrejme, najmä keď teda sa o tom vie. Ale ženy, ktoré idú na interrupciu, vo väzení nekončia, ani lekári, ktoré, ktorí interrupciu vykonajú. To preto, lebo to nie je vražda. A ja rozumiem, že vy si môžte myslieť opak, ale vy ste predsa zákonodarný zbor a musíte rešpektovať právny stav Slovenskej republiky, ktorý jednoznačne nehovorí o vražde. Ide o to, že embryo sa jednoducho nedovyvinie na plod a neskôr na dieťa, ale v žiadnom prípade to nie je vražda, preto chcem zdôrazniť, že tie útoky a tie nenávistné prejavy nie sú namieste, lebo my to naozaj takto vnímame. My to v žiadnom prípade nevnímame tak, že ubližujeme dieťaťu. Naopak, to, že niekomu prikážeme rodiť, pretože my si to tu myslíme, a potom mu v jeho životnej situácii nijako nepomôžeme, to považujem ja osobne za oveľa väčšie morálne zlyhanie ako interrupciu a oveľa väčšie trápenie jednak ženy, ktorá je celý život na to potom sama, a jednak toho dieťa, toho dieťaťa, ktoré si celý život uvedomuje, že je nechcené, ktoré končí buď u nechcených, u rodičov, od ktorých cíti, že je nechcené, alebo v nejakom azylovom centre s hrôzostratný.., s hrôzostrašnými životnými príbehmi. Ale na rozdiel od embrya to je už hotový človek, ktorý vníma, cíti, a cíti teda, samozrejme, aj poníženie, aj bolesť.
Chcela by som sa venovať ešte Ústave Slovenskej republiky, ktorá je často spomínaná. My máme, teda ako veľmi dobre viete, už rozsudok alebo informáciu Ústavného súdu, ktorá hovorí o tom, že nemožno uprednostniť vlastne práva alebo priznať práva plodu a uprednostniť ich pred právami ženy. Konkrétne hovorí podľa ústavy: „Nasciturus, čo je plod v tele matky, nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život podľa čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy.“
Nasciturus sa síce môže stať subjektom práva ex tune, čo teda mi môj ctený kolega Baránik vysvetlil, že to je od počiatku, a teda, prepáčte, ex tunc, čo mi vysvetlil, že je od počiatku, a teda ex tunc aj nositeľom základných práv, avšak pod podmienkou, že sa narodí živý.
Ďalšie znenie hovorí: „Všetky požiadavky zakotvené v čl. 13 ústavy, čo je rovnosť pri obmedzovaní práv a slobôd,“ šetrenie ich, „šetrenie ich podstaty a zmyslu rovnako ako požiadavky proporcionality obmedzenia určitého základného práva sú na ústavnú hodnotu a na z nej vyplývajúci ústavný imperatív ochrany aplikovateľné len primerane. Kľúčovou odlišnosťou v porovnaní s aplikáciou základných práv je hlavne rozsah prípustného uváženia, ktoré má na základe ústavy zákonodarca pri svojom rozhodovaní o právnej regulácii umelého prerušenia tehotenstva hlavne pri vyvažovaní ústavného imperatívu vyjadreného v čl. 15 ods. 1 druhej vete ústavy na jednej strane a základného práva tehotnej ženy na ochranu súkromia podľa čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy na strane druhej.“ Inými slovami, nie je fér sa odvolávať iba na právo plodu, existuje tu aj žena a aj tej z ústavy vyplývajú práva a Ústavný súd jednoznačne hovorí, že na rozdiel od plodu, žena teda je predmetom, je teda nositeľom týchto práv.
Ďalšia veta: „Právo na súkromie a na ochranu súkromného života v spojení s princípom slobody tak v tom najzákladnejšom vymedzení, opierajúc sa o základné právo na ľudskú dôstojnosť, garantuje jednotlivcovi možnosť autonómneho sebaurčenia. Do tohto rámca patrí a je ústavou chránené aj rozhodovanie ženy o vlastnej duševnej a telesnej integrite a o jej vrstvách, okrem iného aj o tom, či počne dieťa a aký bude mať jej tehotenstvo priebeh. Otehotnením plánovaným, neplánovaným, dobrovoľným alebo v dôsledku násilia sa žena nevzdáva svojho práva na sebaurčenie.“
A posledný citát, ktorý chcem ešte z toho znenia: „Akékoľvek obmedzenie rozhodovania ženy o tom, či prekážky v autonómnej sebarealizácii mieni znášať, a teda či v stave tehotenstva mieni zotrvať až do jeho prirodzeného ukončenia, predstavuje zásah do ústavného práva ženy na súkromie.“ Takže Ústavnú súd, na ktorý sa tak radi odvolávate, je v tomto jednoznačný a možnože aj prísnejší, ako bývam ja v diskusii.
Chcem sa venovať ešte rýchlo k tomuto pamfletu, ktorý ste dostávali pred Národnou radou. Je to článok z Hlavných správ. Viete si predstaviť, teda ako veľmi bude pravdivý, tak ako obvykle to býva, ale teda chcem povedať k tomu pár slov.
Bola som obvinená z toho, že hovorím o tom, že potratová tabletka znamená, že teda zatajujem, že to znamená zlacnenie potratu. Chcem vás informovať o tom, že my, my, pokiaľ by nám prešiel teoreticky pozmeňovák, tak, samozrejme, nič nemeníme na spôsobe výkonu interrupcie. To znamená, že cena v tom zdravotníckom zariadení je rovnaká. Jediný rozdiel je, že tá žena nepôjde pod nôž a do anestézy, ale teda dostane od toho lekára tabletku. Ale nič iné sa na tom nemení ani nikde inde sa k tej tabletke nemá čo dostať. Musí to byť pod dohľadom lekára.
Takisto sú uvedené rôzne štúdie a veľmi radi pripomínate teda Veľkú Britániu, Veľkú Britániu ako príklad toho, prečo, že teda interrupcie stúpajú a spájajú to s nejakým dôvodom s interrupčnou tabletkou. Ja chcem povedať práve to, že áno, je to pravda, v Anglicku a Walese interrupcie stúpajú. Je to jediná v podstate krajina u nás, okrem tých, kde boli predtým zakázané. A čo je zaujímavé, nemá to spoločné nič s interrupčnou tabletkou, lebo nestúpajú, odkedy je interrupčná tabletka, ale stúpajú odkedy v Írsku boli, vo vedľajšom Írsku bola vlastne interrupcia ako taká zakázaná. A znamená to, že vlastne ženy z Írska chodia do Anglicka na interrupcie. Okrem toho teda majú tam problém s utečencami, majú tam, ja neviem, znásilňovacie gangy a podobné problémy. Ale je to jediná, jediný príklad, ktorý vlastne využívajú oponenti vo svoj prospech, a, samozrejme, nedá sa to porovnať. Všetky ostatné krajiny vrátene Slovenska, kde, dobre viete, že dnes je najmenšia miera interrupcií v histórii. V podstate nám klesli z 20-tisíc na 5,5 tisíca. Rozumiem, že poviete, aj 5,5 tisíca je pre vás veľa. Len, opakujem, nie je to cesta znižovania interrupcií, nie je cesta zákazov a príkazov.
Sú tu ďalšie veci, ktoré sa vlastne týkajú, týkajú potratovej tabletky ako takej, im sa teda ešte chcem venovať. Čo je ale podstatné, je povedať, že pozerá sa nás celý svet. Celý svet vníma túto diskusiu. Podstatné je, že vy hovoríte ako predkladatelia o tom, že tento návrh je pomocou, lebo vy pomáhate viacej, tým, že dávate viacej času, a ja vám dokazujem opakovane, aj teda všetci, ktorí píšu, hovoria o tom, že vy čas beriete. Beriete konkrétne štyri dni. Hovoríte o tom, že chcete pomôcť viacerými informáciami, ale dobre viete, že nechávate výkon, alebo teda znenie tej informácie na ministerstvo zdravotníctva. A my už sme videli v minulom období, akým spôsobom bola tá informácia navrhovaná konkrétne dnešným ministrom Marekom Krajčím a ktorá hovorila nepravdivé tvrdenia, ktoré sa opakovane, opakovane objavujú aj tu, a konkrétne teda o tom, že ako má žena strašné psychické problémy, keď, keď interrupciu podstúpi. Ja vám chcem dať teda do pozornosti Turnawey Study. Mám ju kľudne aj na stránke zverejnenú, aj vám ju viem dať k dispozícii, ktorá hovo..., ktorá vlastne, vedci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu sledovali osudy žien v Spojených štátoch jeden rok po tom veľmi podrobne, čo absolvovali potrat, súčasne sledovali aj ženy, ktoré z rôznych dôvodov potrat nepodstúpili, hoci ho chceli.
Hlavné zistenia tejto veľkej štúdie boli takéto. Potrat nezvyšuje riziko, že by ženy mali samovražedné úmysly, pravdepodobnosť, že by sa im vyvinula posttraumatická stresová ponu..., poruka, porucha, depresie, úzkosť, nízka sebadôvera alebo nižšia spokojnosť so životom. Potrat nezvyšuje požívanie alkoholu, tabaku ani drog. Pozor, 95 % sledovaných žien povedalo, že potrat bolo správne rozhodnutie pre ne. Väčšina žien má viacero dôvodov pre riešenie svojej životnej situácie potratom, financie, načasovanie tehotenstva, problémy s partnerom, potreba sústrediť sa na ostatné deti. Tie ženy, ktoré sa na potrat nedostali, musia tieto problémy riešiť spolu s tehotenstvom, s nechceným tehotenstvom. Ženy, ktorým bol potrat odmietnutý, majú, naopak, štvornásobne vyššiu šancu, že príjem ich domácnosti bude pod hranicou chudoby. Je tiež vyššia pravdepodobnosť, ženy nebudú mať dostatok zdrojov na zaplatenie základných potravín, bývania či dopravy. Také ženy majú vyššiu pravdepodobnosť, že ostanú v kontakte s násilníckym partnerom. Deti žien, ktoré už majú v čase snahy o potrat, vykazujú horší vývoj, ak ich matke sa nepodarí ísť na potrat, ako deti, ktorých matka potrat absolvuje. Dokončiac nechcené tehotenstvo, dokončené nechcené tehotenstvo sa spája so slabšou materinskou väzbou. To je asi také najhlavnejšie zistenia. Opakujem, toto nie sú moje slová. Toto sú zistenia konkrétnej štúdie, ktoré mám k dispozícii.
Snažila som sa nevnášať do toho emócie napriek, napriek tomu, že, samozrejme, emócie mnou zmietajú, pretože som presvedčená, že by som za ženy..., pardon, že by som bojovať mala. Chcem, aby ženy mohli rozhodovať o svojej, o svojej reprodukcii, chcem, aby rovnako ako muži sa mohli rozhodovať, kedy dieťa budú a nebudú mať. A keby sme im zobrali právo rozhodovať o svojej, o tom, kedy sa budú rozmnožovať, tak by jednoducho neboli v tejto spoločnosti seberovné. A preto za ne tak bojujem.
Ďakujem za pochopenie.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, možno by bolo dobre hovoriť presné fakty. My 48 hodín nezavádzame, to je dneska platný stav. My to zvyšujeme plus 2 dni.
To znamená, že ak ste sa pýtali, že prečo je to potrebné, potrebné je to preto, pretože vo väčšine európskych krajín táto lehota je oveľa vyššia ako dva dni. A aby boli fakty jasné, asi ma nemôžte obviniť, že si vyberám krajiny iba niektoré. Parlamentný inštitút Národnej rady povedal sám, že takéto krajiny a čakacie lehoty sú napríklad v Albánsku: 7 dní, v Belgicku: 6 dní, v Holandsku: 5 dní, v Ruskej federácii. do 7 dní, to je mimo Európskej únie, Taliansko: 7 dní. A priemerný, priemerná čakacia lehota v týchto krajinách pri tom, čo bolo uvedené, je minimálne 3 dni. Čiže podľa mňa my sa približujeme k európskym štandardom, nejdeme naopak. To je k prvej veci.
A druhá vec je k tej reklame. To, že ženy nebudú mať informácie, lebo zakážeme reklamu, to považujem za klamlivé, pretože zákon o reklame hovorí absolútne jasne, čo je reklama na trhu a čo je informácia. Čiže v tomto by som, tiež by bolo dobré, aby sme rozlišovali tieto veci.
A posledná moja otázka k vám je iba, že možno by ste mohli definovať, že kedy podľa vás začína ľudský život.
Ďakujem.