16. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
3.11.2020 o 16:28 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť postoj poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia k predloženému zákonu alebo návrhu, alebo novele zákona. A asi vás neprekvapím, rovnako ako pred mesiacom strana SMER - sociálna demokracia bude hlasovať proti tomuto zákonu a máme na to vážne dôvody.
Ten prvý dôvod je, že nechceme kriminalizovať históriu. Nechceme kriminalizovať iné názory a verte, že keby sme to zobrali z druhej strany, tak nie je nič ľahšie, ako keby sme aj my, kým sme vládli, prijali nejaký zákon, kde povieme, že je nemorálny a zlý kapitalizmus a budeme sankcionovať, trestať a kriminalizovať toho, kto bude obhajovať kapitalistické zločiny. Si to predstavte. Predstavte si, že sa vrátime k moci a verte tomu, že navždy vládnuť nebudete, aj keď možno máte v tejto chvíli tú predstavu. O pár rokov sa vráti k moci ľavica a povie, že bude sankcionovať, kriminalizovať a stíhať každého, kto obhajuje zločiny kapitalizmu. A povieme teda, tie zločiny kapitalizmu, už som ich minule hovoril, nemusím teraz vysvetľovať, všetky tie americké vojny, všetky tie veci, ktoré páchali v Latinskej Amerike, napokon aj Mníchovská zrada a všetky tie veci, ktoré páchajú v Iraku, v Afganistane, v Líbyi a tak ďalej. A že pokiaľ to niekto bude obhajovať, tak ho budeme kriminalizovať, lebo podporuje hnutia, ktoré vedú k porušovaniu ľudských práv. A vojna, asi uznáte, je porušovaním ľudských práv. Predstavte si to.
Viete, keby sme prijali tento moralizujúci pátos voči dejinám a histórii; ja, áno, počas bývalého režimu sa diali aj zlé veci. To nikto nespochybňuje. Keby sme takýto prístup prijali, tak tu vlastne nemôžeme sedieť nikto, pretože pravičiari budú hovoriť o kriminalizácii ľavice, ľavičiari o kriminalizácii pravice a skončila demokracia. Toto chceme? Toto je čierno-biely totalitný spôsob uvažovania o dejinách. Prestaňme s tým.
Tu hovorí kolega, že to ja hovorím. Viete, ja som nebol na rozdiel od pána Dostála alebo pána Kisku predstaviteľom bývalého režimu. Nebol. A myslím si, že pokiaľ bývalý režim takto pristupoval k iným názorom, bola to chyba. Bolo to zlyhanie a bolo to zlé. Ale to neznamená, že vy teraz máte právo týmto istým totalitným spôsobom, ktorý kritizujete na bývalom režime, konať v neprospech ľudí, ktorí majú iný názor. V čom ste potom iní? V čom ste iní, len že nie ste červení boľševici, ale ste modrí boľševici. To je jediný rozdiel. V čom ste iní, keď nedokážete akceptovať iný názor? A osobitne ma to mrzí v prípade ľudí, ktorí tento názor sami zastávali.
A opäť spomeniem predkladateľa Ondreja Dostála, ktorý bol v Socialistickom zväze mládeže a písal. Nemusel, nikto ho nenútil so zbraňou nad hlavou, že napíš ten článok do Nového slova. On ho napísal a hovoril o tom, aký je úžasný Socialistický zväz mládeže, ako chce budovať svetlejšie zajtrajšky. A tento človek dneska ide kriminalizovať ľudí z bývalého režimu, čiže aj sám seba de facto. To je niečo neuveriteľné.
Jedna teória od autora, nebudete ho poznať, volá sa Bruno Bosteels, hovorí o tom, že viete, kto je najväčší antikomunista alebo kto je najväčším nepriateľom bývalého režimu? Tí, ktorí prezliekli kabáty. On hovorí o talianskom kontexte, hovorí pentiti - kajúcnici. Oni v minulosti, keď boli mladí, tak aj v Taliansku boli častokrát súčasťou rôznych červených brigád a teroristických ultra ľavicových skupín a potom sa kajali a stali sa z nich tí najväčší antikomunisti, tí najväčší odporcovia ľavice. Tí, ktorí by najradšej tých ľavičiarov všetkých pozatvárali do basy - pentiti. Aj my tu máme takých - pán Dostál, pán Kiska, pani Vášáryová, spomeňte si, ktorá podpísala Antichartu, ale potom bola najväčšou bojovníčkou proti komunizmu. A ďalší zaslúžilí umelci. Spomeňme si na Kňažka, spomeňme si na ďalších, ktorí takým spôsobom sa podlizovali a takéto boli rozmaznané deti bývalého režimu a potom sa stali zrazu veľkí antikomunisti.
A dneska títo istí prevracači kabátov, títo istí prevracači kabátov idú moralizovať nad bývalým režimom. Veď to je neuveriteľné. Viete, ja rozumiem disidentom, rozumiem. Rozumiem ľuďom, možno Kusý, ktorý v roku ´68 ako marxistický filozof, Miroslav Kusý, sa sklamal, pretože potom prenasledoval režim ´68, sklamal sa v tom režime a mal nejaký názor, v poriadku. Bol za to prenasledovaný a cítil roztrpčenie. Úplne tomu rozumiem. Ale, preboha, Kiska, ktorý bol komunista, hlásil do Komunistickej strany, len ho nezobrali? Človek, ktorý bol funkcionárom v Poprade Komunistickej strany? Tento človek bude nadávať komunistom? Pán Dostál, ktorý písal pre Nové slovo marxisticko-leninský týždenník. Tento?
Viete, keď niečo povie Ján Čarnogurský ako disident o bývalom režime, tak poviem v poriadku. Asi si zažil svoje a má právo to vyjadriť. Ale bývalí komunisti idú dneska nadávať komunistom? Eduard Kukan napríklad? Tá faloš je neuveriteľná, páni kolegovia. Ja som nebol funkcionár bývalého režimu. Ja som mal počas bývalého režimu 8-9 rokov, ale tuto bývalý funkcionár alebo bývalý zväzák mňa bude trestať za moje názory. Veď to je absurdné. Toto je absurdné.
Vážim si stokrát viac ako týchto prezliekačov kabátov ľudí, ktorí niečomu verili a možno že sa tiež sklamali v mnohých veciach ohľadom bývalého režimu, ale verili tomu, že sa buduje niečo dobré, niečo nové, sociálne spravodlivý svet, lebo o tom bola idea socializmu, že tu bude rovnosť, že tu nebudú vojny, že nebude chudoby, že nebudú triedy. Spoločnosť nebude rozdelená na ultra bohatých a ultra chudobných, že bude viac spravodlivosti. Toto chceli ľudia. A tento ideál nie je kriminálny, nie je zločinecký. To, že sa to zvrátilo v realite je, samozrejme, veľkým zlyhaním. A hovorme o tom historicky. A že to bolo podmienené aj studenou vojnou, aj rôznymi historickými okolnosťami.
Ale, prosím, neberte ľuďom ideály. Ten ideál je pekný. A ten ideál je večný, nech ho nazvete akýmkoľvek izmom. Aby tu bolo viac spravodlivosti, viac rovnosti, aby bol svet bez chudoby a bez vojen. O toto nám verím tomu, ide všetkým, nech to nazveme akýmkoľvek izmom. Vy chcete tento názor kriminalizovať?
Nikto neobhajuje žiadne zločiny žiadneho režimu. A vždy som sa staval proti 50-tym rokom. To boli tie najväčšie zločiny. A viete kto bol obeťou týchto zločinov? Sami komunisti, ako bol Vladimír Clementis, ale aj Gustáv Husák, ktorý skončil na deväť rokov v base a odsúdený bol na doživotie. Čiže darmo dneska hovoriť a vyberať si iba tie správne ideologicky ladené obete. Napokon aj Milada Horáková bola ľavičiarka, národná socialistka, nie liberálka, nie pravičiarka. Socialista a ona bola jedna z tých obetí.
Čiže skúsme prestať s tým čierno-bielym videním sveta. Aj ľavičiari máme nárok na to, aby sme povedali, že v tom režime bolo veľa vecí dobrých a, áno, veľa vecí zlých. To je to triezve a korektné čítanie histórie. A nie toto, že vám inkvizičný tribunál na čele s Dostálom a Šeligom povedia, že toto si myslieť nemôžeš, lebo skončíš v base. Takýmto spôsobom nemôže fungovať demokracia. Ak tomu hovoríte demokracia, tak potom bola demokracia aj počas bývalého režimu, lebo je to to isté. To isté.
Veľmi ma mrzí, že sa teraz takýmto spôsobom ideme mstiť aj na veľkých národných osobnostiach slovenskej kultúry. Lebo takí velikáni ducha, ako bol Ladislav Novomeský, takí velikáni ducha, ako bol Válek, ako bol aj ten Ján Smrek a ďalší, ktorí písali a nejakým spôsobom sú považovaní za to alebo znevažovaní za to, že pôsobili aj v čase, keď tu boli autoritárske režimy. Tak takíto velikáni ducha odrazu nebudú môcť mať pomenovanú po sebe ulicu, sochu, pamätník. Ale hocijaký nímand, ktorý im nesiaha ani po členky to môže mať, lebo počas toho režimu nežil. Takýmto spôsobom, neúctivým spôsobom sa preboha nesprávajú k svojim veľkým osobnostiam ani západné krajiny. Kde ste to videli, preboha?
Však komunistom v tom čase, kedy to bolo veľmi populárne, a o tom bolo 20. storočie, bol aj Pablo Picasso, máte pocit, že by v Španielsku nedávajú pamätníky? Komunistom alebo veľmi radikálnym radikálom bol Charlie Chaplin. A máte pocit, že by ho niekto neoslavoval dneska? A teraz môžte ísť takto postupne a baviť sa o tom, či Jean-Paul Sartre si zaslúži naše uznanie? Jean-Paul Sartre bol ku sklonku svojho života nielenže komunista, on bol maoista, obdivoval Mao Ce-Tunga, Jean-Paul Sartre. Máte pocit, že vo Francúzsku mu odmietajú vzdávať úctu? Takto by som mohol pokračovať. Veľké osobnosti svetových dejín, veľké osobnosti svetovej kultúry a my ich teraz budeme krágľovať. A na Slovensku vlastne nemôžu mať postavené ani pamätníky, lebo boli zástancami komunistického zločineckého režimu. Veď toto je absurdné. Toto je absolútne neprijateľné.
Aj ten naozaj veľmi nešikovný spôsob ako je tento zákon naformulovaný nerozlišuje medzitým, že tu boli nejaké 60. roky. Kedy naozaj chcete tých ľudí, ktorí chceli priniesť demokraciu znevažovať, lebo to boli komunisti. No a kto vtedy tu bol a mal možnosť iný ako reformní komunisti niečo meniť. Kto? Áno, boli to dubčekovci. Boli to ľudia, ktorí si zaslúžia našu úctu a vy ich hádžete do jedného kotla. To všetko boli tí zlí komunisti. Tí zločinci, tí kriminálnici. Ešte aj Alexander Dubček. Ešte aj tohto nášho národného velikána ideme vystavovať na pranier. A nejaká komisia bude rozhodovať, či naozaj bojoval proti tomu bývalému režimu, lebo keď zistíme, že nebojoval, tak ako si to predstavujú, tak mu nemôžeme postaviť sochu ani námestie po ňom pomenovať. Dokonca naše námestie, na ktorom sídlime ako parlament, Námestie Alexandra Dubčeka spochybní nejaký historik. Povie, však Alexander Dubček, preboha, nebojoval. Možno zrazu nebudete môcť ani zrekonštruovať sochu. Už to bude nová socha, už to raz budeme musieť búrať. Toto je absurdné, páni kolegovia.
Vážme si naše národné osobnosti. A vážne si aj tú etapu ich dejín a ich vlastných životov, ktorú vieme jednoznačne posúdiť ako pozitívnu. A teraz napríklad hovorím o Gustávovi Husákovi. Áno, je to symbol normalizácie, to znamená, že cítim tú kontroverziu pri tomto mene. Ale zároveň to bol hrdina Slovenského národného povstania a to sa nedá odškriepiť. Zároveň jeho boj za slovenské záujmy a aj vybojovanie federácie československej to je niečo, čo je naozaj úctyhodné. Ja nehovorme, zároveň spomeňme aj to, že v roku ´68 patril medzi tých reformátorov. Len pochopil ten realistický tlak geopolitiky, že po nástupe sovietskych vojsk nebolo možné urobiť niečo iné a realisticky sa snažil uchrániť aspoň časť toho, čo bolo vybojované. Ale teraz tohto človeka znevažovať, kopať doňho a pľuť naňho. A nie je možné mu postaviť ani len pamätník, kde napíšeme, ďakujeme za SNP. Takýmto spôsobom sa nesprávali, no správali sa v 50. rokoch takisto boli hrdinovia SNP, ktorí si to schytali. Pamätáte si na partizánskeho lídra, ktorého potom odsúdili na smrť. Tí stalinisti, ktorých odmietate a robíte dneska to isté. Toto isté robíte s hrdinami SNP ako oni. V čom ste iní? Povedzte mi. Takýmto spôsobom k slovenským dejinám jednoducho nemôžme pristupovať. A vôbec zvrhlá je tá logika, že ideme nejakú ideológiu označiť za zločineckú.
Ja vám poviem, aká ideológia je zločinecká. Keď chcete vykántriť celé národy a celé rasy, to je ideológia fašizmu, a preto ju odmietame, lebo je ideologicky podstatou svojho zla, chce kántriť, chce ničiť. Ale viete takto odsúdiť ideológiu kresťanstva? Ja vám poviem dejiny stredoveku, dejiny novoveku, upaľovanie bosoriek, nesloboda, totalita, ľudia zomierali v plameňoch inkvizície. A teraz čo poviete, že to je zločinecká ideológia? Alebo poviete, že nie, to náboženstvo je pekné, je to o láske k blížnemu, len bolo zneužité. A ja sa vás pýtam a nie je to tak isto s komunizmom a socializmom? Pekná myšlienka, aby sme žili všetci bez chudoby, aby sme žili rovnostársky v tom zmysle, aby každý mal naplnené svoje základné životné potreby. To je definícia komunizmu. Každému podľa jeho potrieb. Čo je na tom preboha kriminálne a zločinecké, že sa to zvrátilo v niektorých krajinách a v niektorých etapách historických? Samozrejme, a to je zlé, to treba odsúdiť. Ale vyhlásiť kvôli tomu ideológiu za kriminálnu? Tak potom, keď chcete takto postupovať, tak musíte aj to kresťanstvo vyhlásiť za kriminálne. A to je predsa absurdné, to cítite hádam aj vy. Ale robili sa zlé veci v mene kríža a v mene kresťanstva? Robili. Ale to ešte neznamená, že tá myšlienka je zlá.
Takže, páni kolegovia, prestaňme, prestaňme súdiť, prestaňme odovzdávať veľmi vážne historické, vedecké a filozofické diskusie do rúk poslancov Národnej rady, ktorí, prepáčte, s výnimkou možno zopár, ktorých vás tu je, nemáte historické vzdelanie. Nie ste ani politológovia, nie ste ani filozofi, nie ste nič. A ja si vážim iné profesie, máme tu spomínaného pána telocvikára, nech sa páči, nech sa vyjadruje k tomu čomu sa rozumie, možno si niečo aj prečítal. Pani tu spomínala, že na základnej škole ju niečo učili naposledy o dejepise. To je fantastické, ja jej k tomu gratulujem, ale ona sa nemôže teraz tváriť, že bude poučovať profesorov, docentov a ľudí, ktorí majú doktorát z filozofie, politológie a histórie o slovenských dejinách. To jednoducho nejde. Ako ja cítim veľkú neúctu k vzdelaniu a cítim to aj od celej tejto vlády, keď počúvam pána premiéra Matoviča, ktorý dokonca poučuje profesora zo Stanfordu a vysvetľuje mu, že jeho štúdia je kotlebovský hoax a že to je bludár. Profesor medicíny zo Stanfordu - jeden z najslávnejších profesorov v oblasti epidemiológie - je preňho bludár. A on, chlapík, ktorý ešte aj svoj magisterský titul získal podvodom, lebo plagioval cudziu diplomovú prácu, tak tento chlapík na základe príbalového letáčiku sa pasuje do roly veľkého odborníka na medicínu a poučuje tu svetových vedcov zo Stanfordu. To naozaj chceme takto zosmiešňovať Slovensko vo svete, že tu budú telocvikári rozhodovať o tom, čo si smieme myslieť o národných dejinách, že tu budú plagiátori poučovať profesorov zo Stanfordu? Veď to je smiešne, je to absurdné, je to iracionálne. Ako pri všetkej úcte, došli ste z ulice a máte pocit, že ste zjedli rozum sveta. (Reakcie z pléna.) To je jednoducho neuveriteľné. Majte trošku cti, majte trošku zmyslu pre realitu a nemyslite si, že ste tu tí najmúdrejší a že môžte prikazovať ľuďom, čo si majú myslieť, len, preboha, to nie. To tu už raz bolo a sami to odmietate, tak s tým, prosím, prestaňte.
Kriminalizácia za iné názory je jednoducho nesprávna. Je nesprávna v prípade pokiaľ ten, ktorý zastáva nejaký názor, verí v ideály humanizmu a verí v to, že chce lepší, spravodlivejší svet, nikomu nechce ubližovať. Takýmto ľuďom, keď chcete brať ideály a robiť z nich kriminálne monštrá, sami sa na tie monštrá premieňate.
Páni kolegovia, tento zákon nemôžeme podporiť pretože je totalitný, autoritársky, kriminálny a zlý. A pevne verím, že aj vy sa nad tým zamyslíte, že pokiaľ dneska ten zákon prijmete, tak verte tomu, že nám dáte tým pádom morálne právo o pár rokov, keď sa vrátime k moci, prijať taký istý zákon proti vám. A budete mať zákon o nemorálnosti kapitalizmu, zákon o nemorálnosti liberalizmu a budeme vás takisto kriminalizovať ako vy nás. Nech sa páči, ak chcete vojnu, budete ju mať.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
16:17
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:17
Jozef HabánikKeď už má slovo, chcel by som sa aj poďakovať všetkých starostkám, starostom, primátorom, primátorkám za prácu, ktorú odviedli v súvislosti s plošným testovaním a nielen počas tých dvoch dní sobotu a nedeľu, ktoré sa testovalo teraz celoplošne, ale počas tých dní príprav, pretože naozaj si myslím a to potvrdzujem slová pána poslanca Ferenčáka, že bez samosprávy by sa to plošné testovanie asi zrealizovať nedalo. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.11.2020 o 16:17 hod.
doc. Ing. PhD.
Jozef Habánik
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za udelenie slova. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi za veľmi precízne vysvetlenie problematiky. Ja som si návrh zákona naštudoval a konzultoval som ho s viacerými starostami a primátormi v našom trenčianskom regióne. A musím potvrdiť tie jeho slová, ktoré citoval zo správy alebo z uznesení či už ZMOS-u, alebo Únie miest a Slovenska, kde sa starostovia, starostky, primátori, primátorky prihovárajú za to, aby sme odložili účinnosť od 1. januára na neskoršie obdobie. Nie aby sme menili vyhlášku, ale aby sme v týchto ťažkých časoch v boji s pandémiou COVID-19 naozaj túto účinnosť len odložili.
Keď už má slovo, chcel by som sa aj poďakovať všetkých starostkám, starostom, primátorom, primátorkám za prácu, ktorú odviedli v súvislosti s plošným testovaním a nielen počas tých dvoch dní sobotu a nedeľu, ktoré sa testovalo teraz celoplošne, ale počas tých dní príprav, pretože naozaj si myslím a to potvrdzujem slová pána poslanca Ferenčáka, že bez samosprávy by sa to plošné testovanie asi zrealizovať nedalo. Ďakujem.
Rozpracované
16:19
Uvádzajúci uvádza bod 16:19
Ján FerenčákVšeobecný úzus samospráv je žiadosť o posunutie účinnosti o jeden rok. Nie je to nič strašné. Jeden rok v živote človeka je, by som povedal, tiež nejaká etapa v živote. Samosprávy z pohľadu tých stoviek tisícov rokov je málo, ale pre nás je to veľmi významný rok, kde stihneme dobudovať tieto kapacity, budeme na nich pripravení a od budúceho, konca budúceho roka ich spustíme bez toho, že by nás niekto mohol upokojovať, že nám nedá pokutu, že jednoducho, keď prídu kontroly, tak budú sa pozerať, že akože. A to nemôže jednoducho platiť. Zákon ak je raz platný, tak jednoducho ktokoľvek príde na túto kontrolu, ktokoľvek bude vyžadovať plnenie zákona, tak musí konať podľa zákona.
Nemôžme sa na to spoliehať, že to bude postavené na slove, preto predkladáme za stranu HLAS tento návrh zákona a chcem vás požiadať o podporu samosprávy v týchto ťažkých časoch a zároveň o podporu občanov Slovenska, pretože zavedenie tohto opatrenia bude mať ekonomický dopad na každú jednu domácnosť negatívne po zvýšení poplatkov za zber a separáciu odpadov.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
3.11.2020 o 16:19 hod.
PhDr. Mgr. MBA
Ján Ferenčák
Videokanál poslanca
Ďakujem, kolegyne, kolegovia, ja som prečítal obidve stanoviská stavovských organizácií aj ZMOS-u, aj predsedníctva, prezídia Únie miest Slovenska. To vystúpenie, ktoré ste spomínal, pán poslanec, ďakujem aj za tie, ja mám rad také fakty aj odborné, aby sme diskutovali, aby to malo prínos pre občanov Slovenska, konkrétne aj pre samosprávu. Tá aktivita, ktorá bola, bola to samotná aktivita pána primátora Rybníčka s pánom ministrom. Nebolo to oficiálne stanovisko Únie miest ani prezídia Únie miest. To stanovisko ste dostali do mailov, bolo to schválené prezídiom, čiže oficiálne stanovisko som vám prečítal ja, kde prezídium Únie miest takisto žiada, aby tá účinnosť bola posunutá. To znamená, nejdem sa vyjadrovať k osobným aktivitám jednotlivých primátorov. Lebo niektoré mestá historicky sú pripravené, pretože mali tieto možnosti. Niektoré mestá sú momentálne v procese, by som povedal, dokončovania a niektoré čakajú, aby mohli čím skôr spustiť tento proces.
Všeobecný úzus samospráv je žiadosť o posunutie účinnosti o jeden rok. Nie je to nič strašné. Jeden rok v živote človeka je, by som povedal, tiež nejaká etapa v živote. Samosprávy z pohľadu tých stoviek tisícov rokov je málo, ale pre nás je to veľmi významný rok, kde stihneme dobudovať tieto kapacity, budeme na nich pripravení a od budúceho, konca budúceho roka ich spustíme bez toho, že by nás niekto mohol upokojovať, že nám nedá pokutu, že jednoducho, keď prídu kontroly, tak budú sa pozerať, že akože. A to nemôže jednoducho platiť. Zákon ak je raz platný, tak jednoducho ktokoľvek príde na túto kontrolu, ktokoľvek bude vyžadovať plnenie zákona, tak musí konať podľa zákona.
Nemôžme sa na to spoliehať, že to bude postavené na slove, preto predkladáme za stranu HLAS tento návrh zákona a chcem vás požiadať o podporu samosprávy v týchto ťažkých časoch a zároveň o podporu občanov Slovenska, pretože zavedenie tohto opatrenia bude mať ekonomický dopad na každú jednu domácnosť negatívne po zvýšení poplatkov za zber a separáciu odpadov.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:22
Uvádzajúci uvádza bod 16:22
Anna AndrejuvováV návrhu jasne...
V návrhu jasne pomenúvame komunistický režim ako odsúdeniahodný, zločinný, nelegitímny, ktorý porušoval ľudské práva a slobody. Ide nám okrem iného aj o symbolické zadosťučinenie pre obete komunistického režimu, aj o zvýšenie povedomie verejnosti o podstate komunistického režimu. V návrhu deklarujeme, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali, systematicky a trvalo porušoval ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utlačoval niektoré politické, sociálne a náboženské skupiny občanov.
Súčasťou predkladaného návrhu zákona je aj zákaz umiestňovania pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ oslavujúcich komunistický, fašistický alebo nacistický režim vrátane sankcionovania týchto úkonov a zákaz pomenovávania ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch týchto zločineckých režimov. Výnimkou bude situácia, ak by išlo o predstaviteľov režimu, ktorý sa aktívne zapojil do odporu proti komunistickému režime.
Tu iba krátko pripomeniem, že spolu s kolegami je pripravený aj pozmeňovací návrh, ktorý prednesie pán poslanec Dostál.
Ďakujem pekne, skončila som.
Uvádzajúci uvádza bod
3.11.2020 o 16:22 hod.
Mgr. et Mgr.
Anna Andrejuvová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, spolu predkladám, spolu s koaličnými poslancami opäť do druhého čítania návrh zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Tak ako v prvom čítaní krátko iba zopakujem, že plníme tak záväzok z programového vyhlásenia vlády, kde sa vláda zaviazala podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie.
V návrhu jasne pomenúvame komunistický režim ako odsúdeniahodný, zločinný, nelegitímny, ktorý porušoval ľudské práva a slobody. Ide nám okrem iného aj o symbolické zadosťučinenie pre obete komunistického režimu, aj o zvýšenie povedomie verejnosti o podstate komunistického režimu. V návrhu deklarujeme, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali, systematicky a trvalo porušoval ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utlačoval niektoré politické, sociálne a náboženské skupiny občanov.
Súčasťou predkladaného návrhu zákona je aj zákaz umiestňovania pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ oslavujúcich komunistický, fašistický alebo nacistický režim vrátane sankcionovania týchto úkonov a zákaz pomenovávania ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch týchto zločineckých režimov. Výnimkou bude situácia, ak by išlo o predstaviteľov režimu, ktorý sa aktívne zapojil do odporu proti komunistickému režime.
Tu iba krátko pripomeniem, že spolu s kolegami je pripravený aj pozmeňovací návrh, ktorý prednesie pán poslanec Dostál.
Ďakujem pekne, skončila som.
Rozpracované
16:25
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:25
Anna RemiášováNárodná rada svojím uznesením pridelila návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné...
Národná rada svojím uznesením pridelila návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Určené výbory návrh prerokovali a zhodne ho odporúčali schváliť s pripomienkami.
Poslanci, ktorí nie sú členmi určených výborov neoznámili gestorskému výboru žiadne stanoviská. Pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z uznesení výborov sú uvedené v IV časti spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch spoločne a tieto schváliť. Na základe rokovania výborov a rozpravy v gestorskom výbore, gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
3.11.2020 o 16:25 hod.
Anna Remiášová
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako spoločnej spravodajkyni výborov informovať vás o výsledku prerokovania predmetného poslaneckého návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada svojím uznesením pridelila návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Určené výbory návrh prerokovali a zhodne ho odporúčali schváliť s pripomienkami.
Poslanci, ktorí nie sú členmi určených výborov neoznámili gestorskému výboru žiadne stanoviská. Pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z uznesení výborov sú uvedené v IV časti spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch spoločne a tieto schváliť. Na základe rokovania výborov a rozpravy v gestorskom výbore, gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
16:28
Vystúpenie v rozprave 16:28
Ľuboš BlahaTen prvý dôvod je, že nechceme kriminalizovať históriu. Nechceme kriminalizovať iné názory a verte, že keby sme to...
Ten prvý dôvod je, že nechceme kriminalizovať históriu. Nechceme kriminalizovať iné názory a verte, že keby sme to zobrali z druhej strany, tak nie je nič ľahšie, ako keby sme aj my, kým sme vládli, prijali nejaký zákon, kde povieme, že je nemorálny a zlý kapitalizmus a budeme sankcionovať, trestať a kriminalizovať toho, kto bude obhajovať kapitalistické zločiny. Si to predstavte. Predstavte si, že sa vrátime k moci a verte tomu, že navždy vládnuť nebudete, aj keď možno máte v tejto chvíli tú predstavu. O pár rokov sa vráti k moci ľavica a povie, že bude sankcionovať, kriminalizovať a stíhať každého, kto obhajuje zločiny kapitalizmu. A povieme teda, tie zločiny kapitalizmu, už som ich minule hovoril, nemusím teraz vysvetľovať, všetky tie americké vojny, všetky tie veci, ktoré páchali v Latinskej Amerike, napokon aj Mníchovská zrada a všetky tie veci, ktoré páchajú v Iraku, v Afganistane, v Líbyi a tak ďalej. A že pokiaľ to niekto bude obhajovať, tak ho budeme kriminalizovať, lebo podporuje hnutia, ktoré vedú k porušovaniu ľudských práv. A vojna, asi uznáte, je porušovaním ľudských práv. Predstavte si to.
Viete, keby sme prijali tento moralizujúci pátos voči dejinám a histórii; ja, áno, počas bývalého režimu sa diali aj zlé veci. To nikto nespochybňuje. Keby sme takýto prístup prijali, tak tu vlastne nemôžeme sedieť nikto, pretože pravičiari budú hovoriť o kriminalizácii ľavice, ľavičiari o kriminalizácii pravice a skončila demokracia. Toto chceme? Toto je čierno-biely totalitný spôsob uvažovania o dejinách. Prestaňme s tým.
Tu hovorí kolega, že to ja hovorím. Viete, ja som nebol na rozdiel od pána Dostála alebo pána Kisku predstaviteľom bývalého režimu. Nebol. A myslím si, že pokiaľ bývalý režim takto pristupoval k iným názorom, bola to chyba. Bolo to zlyhanie a bolo to zlé. Ale to neznamená, že vy teraz máte právo týmto istým totalitným spôsobom, ktorý kritizujete na bývalom režime, konať v neprospech ľudí, ktorí majú iný názor. V čom ste potom iní? V čom ste iní, len že nie ste červení boľševici, ale ste modrí boľševici. To je jediný rozdiel. V čom ste iní, keď nedokážete akceptovať iný názor? A osobitne ma to mrzí v prípade ľudí, ktorí tento názor sami zastávali.
A opäť spomeniem predkladateľa Ondreja Dostála, ktorý bol v Socialistickom zväze mládeže a písal. Nemusel, nikto ho nenútil so zbraňou nad hlavou, že napíš ten článok do Nového slova. On ho napísal a hovoril o tom, aký je úžasný Socialistický zväz mládeže, ako chce budovať svetlejšie zajtrajšky. A tento človek dneska ide kriminalizovať ľudí z bývalého režimu, čiže aj sám seba de facto. To je niečo neuveriteľné.
Jedna teória od autora, nebudete ho poznať, volá sa Bruno Bosteels, hovorí o tom, že viete, kto je najväčší antikomunista alebo kto je najväčším nepriateľom bývalého režimu? Tí, ktorí prezliekli kabáty. On hovorí o talianskom kontexte, hovorí pentiti - kajúcnici. Oni v minulosti, keď boli mladí, tak aj v Taliansku boli častokrát súčasťou rôznych červených brigád a teroristických ultra ľavicových skupín a potom sa kajali a stali sa z nich tí najväčší antikomunisti, tí najväčší odporcovia ľavice. Tí, ktorí by najradšej tých ľavičiarov všetkých pozatvárali do basy - pentiti. Aj my tu máme takých - pán Dostál, pán Kiska, pani Vášáryová, spomeňte si, ktorá podpísala Antichartu, ale potom bola najväčšou bojovníčkou proti komunizmu. A ďalší zaslúžilí umelci. Spomeňme si na Kňažka, spomeňme si na ďalších, ktorí takým spôsobom sa podlizovali a takéto boli rozmaznané deti bývalého režimu a potom sa stali zrazu veľkí antikomunisti.
A dneska títo istí prevracači kabátov, títo istí prevracači kabátov idú moralizovať nad bývalým režimom. Veď to je neuveriteľné. Viete, ja rozumiem disidentom, rozumiem. Rozumiem ľuďom, možno Kusý, ktorý v roku ´68 ako marxistický filozof, Miroslav Kusý, sa sklamal, pretože potom prenasledoval režim ´68, sklamal sa v tom režime a mal nejaký názor, v poriadku. Bol za to prenasledovaný a cítil roztrpčenie. Úplne tomu rozumiem. Ale, preboha, Kiska, ktorý bol komunista, hlásil do Komunistickej strany, len ho nezobrali? Človek, ktorý bol funkcionárom v Poprade Komunistickej strany? Tento človek bude nadávať komunistom? Pán Dostál, ktorý písal pre Nové slovo marxisticko-leninský týždenník. Tento?
Viete, keď niečo povie Ján Čarnogurský ako disident o bývalom režime, tak poviem v poriadku. Asi si zažil svoje a má právo to vyjadriť. Ale bývalí komunisti idú dneska nadávať komunistom? Eduard Kukan napríklad? Tá faloš je neuveriteľná, páni kolegovia. Ja som nebol funkcionár bývalého režimu. Ja som mal počas bývalého režimu 8-9 rokov, ale tuto bývalý funkcionár alebo bývalý zväzák mňa bude trestať za moje názory. Veď to je absurdné. Toto je absurdné.
Vážim si stokrát viac ako týchto prezliekačov kabátov ľudí, ktorí niečomu verili a možno že sa tiež sklamali v mnohých veciach ohľadom bývalého režimu, ale verili tomu, že sa buduje niečo dobré, niečo nové, sociálne spravodlivý svet, lebo o tom bola idea socializmu, že tu bude rovnosť, že tu nebudú vojny, že nebude chudoby, že nebudú triedy. Spoločnosť nebude rozdelená na ultra bohatých a ultra chudobných, že bude viac spravodlivosti. Toto chceli ľudia. A tento ideál nie je kriminálny, nie je zločinecký. To, že sa to zvrátilo v realite je, samozrejme, veľkým zlyhaním. A hovorme o tom historicky. A že to bolo podmienené aj studenou vojnou, aj rôznymi historickými okolnosťami.
Ale, prosím, neberte ľuďom ideály. Ten ideál je pekný. A ten ideál je večný, nech ho nazvete akýmkoľvek izmom. Aby tu bolo viac spravodlivosti, viac rovnosti, aby bol svet bez chudoby a bez vojen. O toto nám verím tomu, ide všetkým, nech to nazveme akýmkoľvek izmom. Vy chcete tento názor kriminalizovať?
Nikto neobhajuje žiadne zločiny žiadneho režimu. A vždy som sa staval proti 50-tym rokom. To boli tie najväčšie zločiny. A viete kto bol obeťou týchto zločinov? Sami komunisti, ako bol Vladimír Clementis, ale aj Gustáv Husák, ktorý skončil na deväť rokov v base a odsúdený bol na doživotie. Čiže darmo dneska hovoriť a vyberať si iba tie správne ideologicky ladené obete. Napokon aj Milada Horáková bola ľavičiarka, národná socialistka, nie liberálka, nie pravičiarka. Socialista a ona bola jedna z tých obetí.
Čiže skúsme prestať s tým čierno-bielym videním sveta. Aj ľavičiari máme nárok na to, aby sme povedali, že v tom režime bolo veľa vecí dobrých a, áno, veľa vecí zlých. To je to triezve a korektné čítanie histórie. A nie toto, že vám inkvizičný tribunál na čele s Dostálom a Šeligom povedia, že toto si myslieť nemôžeš, lebo skončíš v base. Takýmto spôsobom nemôže fungovať demokracia. Ak tomu hovoríte demokracia, tak potom bola demokracia aj počas bývalého režimu, lebo je to to isté. To isté.
Veľmi ma mrzí, že sa teraz takýmto spôsobom ideme mstiť aj na veľkých národných osobnostiach slovenskej kultúry. Lebo takí velikáni ducha, ako bol Ladislav Novomeský, takí velikáni ducha, ako bol Válek, ako bol aj ten Ján Smrek a ďalší, ktorí písali a nejakým spôsobom sú považovaní za to alebo znevažovaní za to, že pôsobili aj v čase, keď tu boli autoritárske režimy. Tak takíto velikáni ducha odrazu nebudú môcť mať pomenovanú po sebe ulicu, sochu, pamätník. Ale hocijaký nímand, ktorý im nesiaha ani po členky to môže mať, lebo počas toho režimu nežil. Takýmto spôsobom, neúctivým spôsobom sa preboha nesprávajú k svojim veľkým osobnostiam ani západné krajiny. Kde ste to videli, preboha?
Však komunistom v tom čase, kedy to bolo veľmi populárne, a o tom bolo 20. storočie, bol aj Pablo Picasso, máte pocit, že by v Španielsku nedávajú pamätníky? Komunistom alebo veľmi radikálnym radikálom bol Charlie Chaplin. A máte pocit, že by ho niekto neoslavoval dneska? A teraz môžte ísť takto postupne a baviť sa o tom, či Jean-Paul Sartre si zaslúži naše uznanie? Jean-Paul Sartre bol ku sklonku svojho života nielenže komunista, on bol maoista, obdivoval Mao Ce-Tunga, Jean-Paul Sartre. Máte pocit, že vo Francúzsku mu odmietajú vzdávať úctu? Takto by som mohol pokračovať. Veľké osobnosti svetových dejín, veľké osobnosti svetovej kultúry a my ich teraz budeme krágľovať. A na Slovensku vlastne nemôžu mať postavené ani pamätníky, lebo boli zástancami komunistického zločineckého režimu. Veď toto je absurdné. Toto je absolútne neprijateľné.
Aj ten naozaj veľmi nešikovný spôsob ako je tento zákon naformulovaný nerozlišuje medzitým, že tu boli nejaké 60. roky. Kedy naozaj chcete tých ľudí, ktorí chceli priniesť demokraciu znevažovať, lebo to boli komunisti. No a kto vtedy tu bol a mal možnosť iný ako reformní komunisti niečo meniť. Kto? Áno, boli to dubčekovci. Boli to ľudia, ktorí si zaslúžia našu úctu a vy ich hádžete do jedného kotla. To všetko boli tí zlí komunisti. Tí zločinci, tí kriminálnici. Ešte aj Alexander Dubček. Ešte aj tohto nášho národného velikána ideme vystavovať na pranier. A nejaká komisia bude rozhodovať, či naozaj bojoval proti tomu bývalému režimu, lebo keď zistíme, že nebojoval, tak ako si to predstavujú, tak mu nemôžeme postaviť sochu ani námestie po ňom pomenovať. Dokonca naše námestie, na ktorom sídlime ako parlament, Námestie Alexandra Dubčeka spochybní nejaký historik. Povie, však Alexander Dubček, preboha, nebojoval. Možno zrazu nebudete môcť ani zrekonštruovať sochu. Už to bude nová socha, už to raz budeme musieť búrať. Toto je absurdné, páni kolegovia.
Vážme si naše národné osobnosti. A vážne si aj tú etapu ich dejín a ich vlastných životov, ktorú vieme jednoznačne posúdiť ako pozitívnu. A teraz napríklad hovorím o Gustávovi Husákovi. Áno, je to symbol normalizácie, to znamená, že cítim tú kontroverziu pri tomto mene. Ale zároveň to bol hrdina Slovenského národného povstania a to sa nedá odškriepiť. Zároveň jeho boj za slovenské záujmy a aj vybojovanie federácie československej to je niečo, čo je naozaj úctyhodné. Ja nehovorme, zároveň spomeňme aj to, že v roku ´68 patril medzi tých reformátorov. Len pochopil ten realistický tlak geopolitiky, že po nástupe sovietskych vojsk nebolo možné urobiť niečo iné a realisticky sa snažil uchrániť aspoň časť toho, čo bolo vybojované. Ale teraz tohto človeka znevažovať, kopať doňho a pľuť naňho. A nie je možné mu postaviť ani len pamätník, kde napíšeme, ďakujeme za SNP. Takýmto spôsobom sa nesprávali, no správali sa v 50. rokoch takisto boli hrdinovia SNP, ktorí si to schytali. Pamätáte si na partizánskeho lídra, ktorého potom odsúdili na smrť. Tí stalinisti, ktorých odmietate a robíte dneska to isté. Toto isté robíte s hrdinami SNP ako oni. V čom ste iní? Povedzte mi. Takýmto spôsobom k slovenským dejinám jednoducho nemôžme pristupovať. A vôbec zvrhlá je tá logika, že ideme nejakú ideológiu označiť za zločineckú.
Ja vám poviem, aká ideológia je zločinecká. Keď chcete vykántriť celé národy a celé rasy, to je ideológia fašizmu, a preto ju odmietame, lebo je ideologicky podstatou svojho zla, chce kántriť, chce ničiť. Ale viete takto odsúdiť ideológiu kresťanstva? Ja vám poviem dejiny stredoveku, dejiny novoveku, upaľovanie bosoriek, nesloboda, totalita, ľudia zomierali v plameňoch inkvizície. A teraz čo poviete, že to je zločinecká ideológia? Alebo poviete, že nie, to náboženstvo je pekné, je to o láske k blížnemu, len bolo zneužité. A ja sa vás pýtam a nie je to tak isto s komunizmom a socializmom? Pekná myšlienka, aby sme žili všetci bez chudoby, aby sme žili rovnostársky v tom zmysle, aby každý mal naplnené svoje základné životné potreby. To je definícia komunizmu. Každému podľa jeho potrieb. Čo je na tom preboha kriminálne a zločinecké, že sa to zvrátilo v niektorých krajinách a v niektorých etapách historických? Samozrejme, a to je zlé, to treba odsúdiť. Ale vyhlásiť kvôli tomu ideológiu za kriminálnu? Tak potom, keď chcete takto postupovať, tak musíte aj to kresťanstvo vyhlásiť za kriminálne. A to je predsa absurdné, to cítite hádam aj vy. Ale robili sa zlé veci v mene kríža a v mene kresťanstva? Robili. Ale to ešte neznamená, že tá myšlienka je zlá.
Takže, páni kolegovia, prestaňme, prestaňme súdiť, prestaňme odovzdávať veľmi vážne historické, vedecké a filozofické diskusie do rúk poslancov Národnej rady, ktorí, prepáčte, s výnimkou možno zopár, ktorých vás tu je, nemáte historické vzdelanie. Nie ste ani politológovia, nie ste ani filozofi, nie ste nič. A ja si vážim iné profesie, máme tu spomínaného pána telocvikára, nech sa páči, nech sa vyjadruje k tomu čomu sa rozumie, možno si niečo aj prečítal. Pani tu spomínala, že na základnej škole ju niečo učili naposledy o dejepise. To je fantastické, ja jej k tomu gratulujem, ale ona sa nemôže teraz tváriť, že bude poučovať profesorov, docentov a ľudí, ktorí majú doktorát z filozofie, politológie a histórie o slovenských dejinách. To jednoducho nejde. Ako ja cítim veľkú neúctu k vzdelaniu a cítim to aj od celej tejto vlády, keď počúvam pána premiéra Matoviča, ktorý dokonca poučuje profesora zo Stanfordu a vysvetľuje mu, že jeho štúdia je kotlebovský hoax a že to je bludár. Profesor medicíny zo Stanfordu - jeden z najslávnejších profesorov v oblasti epidemiológie - je preňho bludár. A on, chlapík, ktorý ešte aj svoj magisterský titul získal podvodom, lebo plagioval cudziu diplomovú prácu, tak tento chlapík na základe príbalového letáčiku sa pasuje do roly veľkého odborníka na medicínu a poučuje tu svetových vedcov zo Stanfordu. To naozaj chceme takto zosmiešňovať Slovensko vo svete, že tu budú telocvikári rozhodovať o tom, čo si smieme myslieť o národných dejinách, že tu budú plagiátori poučovať profesorov zo Stanfordu? Veď to je smiešne, je to absurdné, je to iracionálne. Ako pri všetkej úcte, došli ste z ulice a máte pocit, že ste zjedli rozum sveta. (Reakcie z pléna.) To je jednoducho neuveriteľné. Majte trošku cti, majte trošku zmyslu pre realitu a nemyslite si, že ste tu tí najmúdrejší a že môžte prikazovať ľuďom, čo si majú myslieť, len, preboha, to nie. To tu už raz bolo a sami to odmietate, tak s tým, prosím, prestaňte.
Kriminalizácia za iné názory je jednoducho nesprávna. Je nesprávna v prípade pokiaľ ten, ktorý zastáva nejaký názor, verí v ideály humanizmu a verí v to, že chce lepší, spravodlivejší svet, nikomu nechce ubližovať. Takýmto ľuďom, keď chcete brať ideály a robiť z nich kriminálne monštrá, sami sa na tie monštrá premieňate.
Páni kolegovia, tento zákon nemôžeme podporiť pretože je totalitný, autoritársky, kriminálny a zlý. A pevne verím, že aj vy sa nad tým zamyslíte, že pokiaľ dneska ten zákon prijmete, tak verte tomu, že nám dáte tým pádom morálne právo o pár rokov, keď sa vrátime k moci, prijať taký istý zákon proti vám. A budete mať zákon o nemorálnosti kapitalizmu, zákon o nemorálnosti liberalizmu a budeme vás takisto kriminalizovať ako vy nás. Nech sa páči, ak chcete vojnu, budete ju mať.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
3.11.2020 o 16:28 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť postoj poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia k predloženému zákonu alebo návrhu, alebo novele zákona. A asi vás neprekvapím, rovnako ako pred mesiacom strana SMER - sociálna demokracia bude hlasovať proti tomuto zákonu a máme na to vážne dôvody.
Ten prvý dôvod je, že nechceme kriminalizovať históriu. Nechceme kriminalizovať iné názory a verte, že keby sme to zobrali z druhej strany, tak nie je nič ľahšie, ako keby sme aj my, kým sme vládli, prijali nejaký zákon, kde povieme, že je nemorálny a zlý kapitalizmus a budeme sankcionovať, trestať a kriminalizovať toho, kto bude obhajovať kapitalistické zločiny. Si to predstavte. Predstavte si, že sa vrátime k moci a verte tomu, že navždy vládnuť nebudete, aj keď možno máte v tejto chvíli tú predstavu. O pár rokov sa vráti k moci ľavica a povie, že bude sankcionovať, kriminalizovať a stíhať každého, kto obhajuje zločiny kapitalizmu. A povieme teda, tie zločiny kapitalizmu, už som ich minule hovoril, nemusím teraz vysvetľovať, všetky tie americké vojny, všetky tie veci, ktoré páchali v Latinskej Amerike, napokon aj Mníchovská zrada a všetky tie veci, ktoré páchajú v Iraku, v Afganistane, v Líbyi a tak ďalej. A že pokiaľ to niekto bude obhajovať, tak ho budeme kriminalizovať, lebo podporuje hnutia, ktoré vedú k porušovaniu ľudských práv. A vojna, asi uznáte, je porušovaním ľudských práv. Predstavte si to.
Viete, keby sme prijali tento moralizujúci pátos voči dejinám a histórii; ja, áno, počas bývalého režimu sa diali aj zlé veci. To nikto nespochybňuje. Keby sme takýto prístup prijali, tak tu vlastne nemôžeme sedieť nikto, pretože pravičiari budú hovoriť o kriminalizácii ľavice, ľavičiari o kriminalizácii pravice a skončila demokracia. Toto chceme? Toto je čierno-biely totalitný spôsob uvažovania o dejinách. Prestaňme s tým.
Tu hovorí kolega, že to ja hovorím. Viete, ja som nebol na rozdiel od pána Dostála alebo pána Kisku predstaviteľom bývalého režimu. Nebol. A myslím si, že pokiaľ bývalý režim takto pristupoval k iným názorom, bola to chyba. Bolo to zlyhanie a bolo to zlé. Ale to neznamená, že vy teraz máte právo týmto istým totalitným spôsobom, ktorý kritizujete na bývalom režime, konať v neprospech ľudí, ktorí majú iný názor. V čom ste potom iní? V čom ste iní, len že nie ste červení boľševici, ale ste modrí boľševici. To je jediný rozdiel. V čom ste iní, keď nedokážete akceptovať iný názor? A osobitne ma to mrzí v prípade ľudí, ktorí tento názor sami zastávali.
A opäť spomeniem predkladateľa Ondreja Dostála, ktorý bol v Socialistickom zväze mládeže a písal. Nemusel, nikto ho nenútil so zbraňou nad hlavou, že napíš ten článok do Nového slova. On ho napísal a hovoril o tom, aký je úžasný Socialistický zväz mládeže, ako chce budovať svetlejšie zajtrajšky. A tento človek dneska ide kriminalizovať ľudí z bývalého režimu, čiže aj sám seba de facto. To je niečo neuveriteľné.
Jedna teória od autora, nebudete ho poznať, volá sa Bruno Bosteels, hovorí o tom, že viete, kto je najväčší antikomunista alebo kto je najväčším nepriateľom bývalého režimu? Tí, ktorí prezliekli kabáty. On hovorí o talianskom kontexte, hovorí pentiti - kajúcnici. Oni v minulosti, keď boli mladí, tak aj v Taliansku boli častokrát súčasťou rôznych červených brigád a teroristických ultra ľavicových skupín a potom sa kajali a stali sa z nich tí najväčší antikomunisti, tí najväčší odporcovia ľavice. Tí, ktorí by najradšej tých ľavičiarov všetkých pozatvárali do basy - pentiti. Aj my tu máme takých - pán Dostál, pán Kiska, pani Vášáryová, spomeňte si, ktorá podpísala Antichartu, ale potom bola najväčšou bojovníčkou proti komunizmu. A ďalší zaslúžilí umelci. Spomeňme si na Kňažka, spomeňme si na ďalších, ktorí takým spôsobom sa podlizovali a takéto boli rozmaznané deti bývalého režimu a potom sa stali zrazu veľkí antikomunisti.
A dneska títo istí prevracači kabátov, títo istí prevracači kabátov idú moralizovať nad bývalým režimom. Veď to je neuveriteľné. Viete, ja rozumiem disidentom, rozumiem. Rozumiem ľuďom, možno Kusý, ktorý v roku ´68 ako marxistický filozof, Miroslav Kusý, sa sklamal, pretože potom prenasledoval režim ´68, sklamal sa v tom režime a mal nejaký názor, v poriadku. Bol za to prenasledovaný a cítil roztrpčenie. Úplne tomu rozumiem. Ale, preboha, Kiska, ktorý bol komunista, hlásil do Komunistickej strany, len ho nezobrali? Človek, ktorý bol funkcionárom v Poprade Komunistickej strany? Tento človek bude nadávať komunistom? Pán Dostál, ktorý písal pre Nové slovo marxisticko-leninský týždenník. Tento?
Viete, keď niečo povie Ján Čarnogurský ako disident o bývalom režime, tak poviem v poriadku. Asi si zažil svoje a má právo to vyjadriť. Ale bývalí komunisti idú dneska nadávať komunistom? Eduard Kukan napríklad? Tá faloš je neuveriteľná, páni kolegovia. Ja som nebol funkcionár bývalého režimu. Ja som mal počas bývalého režimu 8-9 rokov, ale tuto bývalý funkcionár alebo bývalý zväzák mňa bude trestať za moje názory. Veď to je absurdné. Toto je absurdné.
Vážim si stokrát viac ako týchto prezliekačov kabátov ľudí, ktorí niečomu verili a možno že sa tiež sklamali v mnohých veciach ohľadom bývalého režimu, ale verili tomu, že sa buduje niečo dobré, niečo nové, sociálne spravodlivý svet, lebo o tom bola idea socializmu, že tu bude rovnosť, že tu nebudú vojny, že nebude chudoby, že nebudú triedy. Spoločnosť nebude rozdelená na ultra bohatých a ultra chudobných, že bude viac spravodlivosti. Toto chceli ľudia. A tento ideál nie je kriminálny, nie je zločinecký. To, že sa to zvrátilo v realite je, samozrejme, veľkým zlyhaním. A hovorme o tom historicky. A že to bolo podmienené aj studenou vojnou, aj rôznymi historickými okolnosťami.
Ale, prosím, neberte ľuďom ideály. Ten ideál je pekný. A ten ideál je večný, nech ho nazvete akýmkoľvek izmom. Aby tu bolo viac spravodlivosti, viac rovnosti, aby bol svet bez chudoby a bez vojen. O toto nám verím tomu, ide všetkým, nech to nazveme akýmkoľvek izmom. Vy chcete tento názor kriminalizovať?
Nikto neobhajuje žiadne zločiny žiadneho režimu. A vždy som sa staval proti 50-tym rokom. To boli tie najväčšie zločiny. A viete kto bol obeťou týchto zločinov? Sami komunisti, ako bol Vladimír Clementis, ale aj Gustáv Husák, ktorý skončil na deväť rokov v base a odsúdený bol na doživotie. Čiže darmo dneska hovoriť a vyberať si iba tie správne ideologicky ladené obete. Napokon aj Milada Horáková bola ľavičiarka, národná socialistka, nie liberálka, nie pravičiarka. Socialista a ona bola jedna z tých obetí.
Čiže skúsme prestať s tým čierno-bielym videním sveta. Aj ľavičiari máme nárok na to, aby sme povedali, že v tom režime bolo veľa vecí dobrých a, áno, veľa vecí zlých. To je to triezve a korektné čítanie histórie. A nie toto, že vám inkvizičný tribunál na čele s Dostálom a Šeligom povedia, že toto si myslieť nemôžeš, lebo skončíš v base. Takýmto spôsobom nemôže fungovať demokracia. Ak tomu hovoríte demokracia, tak potom bola demokracia aj počas bývalého režimu, lebo je to to isté. To isté.
Veľmi ma mrzí, že sa teraz takýmto spôsobom ideme mstiť aj na veľkých národných osobnostiach slovenskej kultúry. Lebo takí velikáni ducha, ako bol Ladislav Novomeský, takí velikáni ducha, ako bol Válek, ako bol aj ten Ján Smrek a ďalší, ktorí písali a nejakým spôsobom sú považovaní za to alebo znevažovaní za to, že pôsobili aj v čase, keď tu boli autoritárske režimy. Tak takíto velikáni ducha odrazu nebudú môcť mať pomenovanú po sebe ulicu, sochu, pamätník. Ale hocijaký nímand, ktorý im nesiaha ani po členky to môže mať, lebo počas toho režimu nežil. Takýmto spôsobom, neúctivým spôsobom sa preboha nesprávajú k svojim veľkým osobnostiam ani západné krajiny. Kde ste to videli, preboha?
Však komunistom v tom čase, kedy to bolo veľmi populárne, a o tom bolo 20. storočie, bol aj Pablo Picasso, máte pocit, že by v Španielsku nedávajú pamätníky? Komunistom alebo veľmi radikálnym radikálom bol Charlie Chaplin. A máte pocit, že by ho niekto neoslavoval dneska? A teraz môžte ísť takto postupne a baviť sa o tom, či Jean-Paul Sartre si zaslúži naše uznanie? Jean-Paul Sartre bol ku sklonku svojho života nielenže komunista, on bol maoista, obdivoval Mao Ce-Tunga, Jean-Paul Sartre. Máte pocit, že vo Francúzsku mu odmietajú vzdávať úctu? Takto by som mohol pokračovať. Veľké osobnosti svetových dejín, veľké osobnosti svetovej kultúry a my ich teraz budeme krágľovať. A na Slovensku vlastne nemôžu mať postavené ani pamätníky, lebo boli zástancami komunistického zločineckého režimu. Veď toto je absurdné. Toto je absolútne neprijateľné.
Aj ten naozaj veľmi nešikovný spôsob ako je tento zákon naformulovaný nerozlišuje medzitým, že tu boli nejaké 60. roky. Kedy naozaj chcete tých ľudí, ktorí chceli priniesť demokraciu znevažovať, lebo to boli komunisti. No a kto vtedy tu bol a mal možnosť iný ako reformní komunisti niečo meniť. Kto? Áno, boli to dubčekovci. Boli to ľudia, ktorí si zaslúžia našu úctu a vy ich hádžete do jedného kotla. To všetko boli tí zlí komunisti. Tí zločinci, tí kriminálnici. Ešte aj Alexander Dubček. Ešte aj tohto nášho národného velikána ideme vystavovať na pranier. A nejaká komisia bude rozhodovať, či naozaj bojoval proti tomu bývalému režimu, lebo keď zistíme, že nebojoval, tak ako si to predstavujú, tak mu nemôžeme postaviť sochu ani námestie po ňom pomenovať. Dokonca naše námestie, na ktorom sídlime ako parlament, Námestie Alexandra Dubčeka spochybní nejaký historik. Povie, však Alexander Dubček, preboha, nebojoval. Možno zrazu nebudete môcť ani zrekonštruovať sochu. Už to bude nová socha, už to raz budeme musieť búrať. Toto je absurdné, páni kolegovia.
Vážme si naše národné osobnosti. A vážne si aj tú etapu ich dejín a ich vlastných životov, ktorú vieme jednoznačne posúdiť ako pozitívnu. A teraz napríklad hovorím o Gustávovi Husákovi. Áno, je to symbol normalizácie, to znamená, že cítim tú kontroverziu pri tomto mene. Ale zároveň to bol hrdina Slovenského národného povstania a to sa nedá odškriepiť. Zároveň jeho boj za slovenské záujmy a aj vybojovanie federácie československej to je niečo, čo je naozaj úctyhodné. Ja nehovorme, zároveň spomeňme aj to, že v roku ´68 patril medzi tých reformátorov. Len pochopil ten realistický tlak geopolitiky, že po nástupe sovietskych vojsk nebolo možné urobiť niečo iné a realisticky sa snažil uchrániť aspoň časť toho, čo bolo vybojované. Ale teraz tohto človeka znevažovať, kopať doňho a pľuť naňho. A nie je možné mu postaviť ani len pamätník, kde napíšeme, ďakujeme za SNP. Takýmto spôsobom sa nesprávali, no správali sa v 50. rokoch takisto boli hrdinovia SNP, ktorí si to schytali. Pamätáte si na partizánskeho lídra, ktorého potom odsúdili na smrť. Tí stalinisti, ktorých odmietate a robíte dneska to isté. Toto isté robíte s hrdinami SNP ako oni. V čom ste iní? Povedzte mi. Takýmto spôsobom k slovenským dejinám jednoducho nemôžme pristupovať. A vôbec zvrhlá je tá logika, že ideme nejakú ideológiu označiť za zločineckú.
Ja vám poviem, aká ideológia je zločinecká. Keď chcete vykántriť celé národy a celé rasy, to je ideológia fašizmu, a preto ju odmietame, lebo je ideologicky podstatou svojho zla, chce kántriť, chce ničiť. Ale viete takto odsúdiť ideológiu kresťanstva? Ja vám poviem dejiny stredoveku, dejiny novoveku, upaľovanie bosoriek, nesloboda, totalita, ľudia zomierali v plameňoch inkvizície. A teraz čo poviete, že to je zločinecká ideológia? Alebo poviete, že nie, to náboženstvo je pekné, je to o láske k blížnemu, len bolo zneužité. A ja sa vás pýtam a nie je to tak isto s komunizmom a socializmom? Pekná myšlienka, aby sme žili všetci bez chudoby, aby sme žili rovnostársky v tom zmysle, aby každý mal naplnené svoje základné životné potreby. To je definícia komunizmu. Každému podľa jeho potrieb. Čo je na tom preboha kriminálne a zločinecké, že sa to zvrátilo v niektorých krajinách a v niektorých etapách historických? Samozrejme, a to je zlé, to treba odsúdiť. Ale vyhlásiť kvôli tomu ideológiu za kriminálnu? Tak potom, keď chcete takto postupovať, tak musíte aj to kresťanstvo vyhlásiť za kriminálne. A to je predsa absurdné, to cítite hádam aj vy. Ale robili sa zlé veci v mene kríža a v mene kresťanstva? Robili. Ale to ešte neznamená, že tá myšlienka je zlá.
Takže, páni kolegovia, prestaňme, prestaňme súdiť, prestaňme odovzdávať veľmi vážne historické, vedecké a filozofické diskusie do rúk poslancov Národnej rady, ktorí, prepáčte, s výnimkou možno zopár, ktorých vás tu je, nemáte historické vzdelanie. Nie ste ani politológovia, nie ste ani filozofi, nie ste nič. A ja si vážim iné profesie, máme tu spomínaného pána telocvikára, nech sa páči, nech sa vyjadruje k tomu čomu sa rozumie, možno si niečo aj prečítal. Pani tu spomínala, že na základnej škole ju niečo učili naposledy o dejepise. To je fantastické, ja jej k tomu gratulujem, ale ona sa nemôže teraz tváriť, že bude poučovať profesorov, docentov a ľudí, ktorí majú doktorát z filozofie, politológie a histórie o slovenských dejinách. To jednoducho nejde. Ako ja cítim veľkú neúctu k vzdelaniu a cítim to aj od celej tejto vlády, keď počúvam pána premiéra Matoviča, ktorý dokonca poučuje profesora zo Stanfordu a vysvetľuje mu, že jeho štúdia je kotlebovský hoax a že to je bludár. Profesor medicíny zo Stanfordu - jeden z najslávnejších profesorov v oblasti epidemiológie - je preňho bludár. A on, chlapík, ktorý ešte aj svoj magisterský titul získal podvodom, lebo plagioval cudziu diplomovú prácu, tak tento chlapík na základe príbalového letáčiku sa pasuje do roly veľkého odborníka na medicínu a poučuje tu svetových vedcov zo Stanfordu. To naozaj chceme takto zosmiešňovať Slovensko vo svete, že tu budú telocvikári rozhodovať o tom, čo si smieme myslieť o národných dejinách, že tu budú plagiátori poučovať profesorov zo Stanfordu? Veď to je smiešne, je to absurdné, je to iracionálne. Ako pri všetkej úcte, došli ste z ulice a máte pocit, že ste zjedli rozum sveta. (Reakcie z pléna.) To je jednoducho neuveriteľné. Majte trošku cti, majte trošku zmyslu pre realitu a nemyslite si, že ste tu tí najmúdrejší a že môžte prikazovať ľuďom, čo si majú myslieť, len, preboha, to nie. To tu už raz bolo a sami to odmietate, tak s tým, prosím, prestaňte.
Kriminalizácia za iné názory je jednoducho nesprávna. Je nesprávna v prípade pokiaľ ten, ktorý zastáva nejaký názor, verí v ideály humanizmu a verí v to, že chce lepší, spravodlivejší svet, nikomu nechce ubližovať. Takýmto ľuďom, keď chcete brať ideály a robiť z nich kriminálne monštrá, sami sa na tie monštrá premieňate.
Páni kolegovia, tento zákon nemôžeme podporiť pretože je totalitný, autoritársky, kriminálny a zlý. A pevne verím, že aj vy sa nad tým zamyslíte, že pokiaľ dneska ten zákon prijmete, tak verte tomu, že nám dáte tým pádom morálne právo o pár rokov, keď sa vrátime k moci, prijať taký istý zákon proti vám. A budete mať zákon o nemorálnosti kapitalizmu, zákon o nemorálnosti liberalizmu a budeme vás takisto kriminalizovať ako vy nás. Nech sa páči, ak chcete vojnu, budete ju mať.
Ďakujem.
Rozpracované
16:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:45
Vladimír ZajačikSúdruhovia Gottwald a spol by z vás mali veľkú radosť. Aj tam sa hovorilo o rovnosti a o mieri a o čierno-bielom videní sveta. Aj tam sa hovorilo o demokracii a spravodlivosti pre všetkých. A...
Súdruhovia Gottwald a spol by z vás mali veľkú radosť. Aj tam sa hovorilo o rovnosti a o mieri a o čierno-bielom videní sveta. Aj tam sa hovorilo o demokracii a spravodlivosti pre všetkých. A ako to dopadlo? Všetci dobre vieme, ja za seba hovorím - vďaka. Vás a vašu ideológiu už nikdy viac.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.11.2020 o 16:45 hod.
Vladimír Zajačik
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Súdruh Blaha, keď vás tak počúvam a zatvorím oči, akoby som počúval rozhlas z 50. rokov minulého storočia. Toľko demagógie a červeného pátosu som naozaj počúval len v tých dobách v tzv. slobodnom rozhlase Československej republiky.
Súdruhovia Gottwald a spol by z vás mali veľkú radosť. Aj tam sa hovorilo o rovnosti a o mieri a o čierno-bielom videní sveta. Aj tam sa hovorilo o demokracii a spravodlivosti pre všetkých. A ako to dopadlo? Všetci dobre vieme, ja za seba hovorím - vďaka. Vás a vašu ideológiu už nikdy viac.
Ďakujem.
Rozpracované
16:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:46
Ján BenčíkVystúpenie s faktickou poznámkou
3.11.2020 o 16:46 hod.
Ján Benčík
Videokanál poslanca
Pán Blaha, po vašom prejave plnom najhrubozrnejšej demagógie, bude nejeden poslanec hlasovať za tento zákon s omnoho väčšou chuťou, ako bolo tomu pred tým, ako ste to predniesli. Pekne vám ďakujeme.
Rozpracované
16:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:46
Marcel MihalikOsobne si myslím, že Slovensko má v zásobe obrovské množstvo osobností, vedcov, dejateľov, štátnikov, po ktorých...
Osobne si myslím, že Slovensko má v zásobe obrovské množstvo osobností, vedcov, dejateľov, štátnikov, po ktorých môžu byť pomenované ulice, môžeme im odhaľovať pamätníky, busty a nemuseli byť súčasťou komunistického režimu. Poďme týmto zákonom ukázať, že Slovensko nečerpá len z falošnej nostalgie komunizmu, či chronicky omieľaného dedičstva valachov, ktorí v minulosti priniesli tradíciu ovčiarstva. Videli ste napríklad niekde ulicu pomenovanú po dejateľovi a právnikovi Štefanovi Osuskom? Spolupracoval s Masarykom a Štefánikom. Videli ste ulicu po matematikovi Jurajovi Hronecovi alebo fyzikovi Dionízovi Ilkovičovi, technikovi Aurelovi Stodolovi? A mohli by sme takto ďalej pokračovať, veď máme veľmi veľa významných dejateľov, vedcov, takisto aj politikov, ktorí by si určite zaslúžili takéto ocenenie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.11.2020 o 16:46 hod.
PaedDr. Ing
Marcel Mihalik
Videokanál poslanca
Pán Blaha, ja som sa tiež ocitol na nejakom straníckom výbore, ja som zažil to obdobie, takže viem, akým spôsobom to prebiehalo. Nikdy som síce v strane nebol, ale poznám tieto, tieto vystúpenia. Ja by som sa možno dotkol toho, čo ste povedali, ohľadne vymenovávania jednotlivých ulíc a spomienke na našich, našich dejateľov.
Osobne si myslím, že Slovensko má v zásobe obrovské množstvo osobností, vedcov, dejateľov, štátnikov, po ktorých môžu byť pomenované ulice, môžeme im odhaľovať pamätníky, busty a nemuseli byť súčasťou komunistického režimu. Poďme týmto zákonom ukázať, že Slovensko nečerpá len z falošnej nostalgie komunizmu, či chronicky omieľaného dedičstva valachov, ktorí v minulosti priniesli tradíciu ovčiarstva. Videli ste napríklad niekde ulicu pomenovanú po dejateľovi a právnikovi Štefanovi Osuskom? Spolupracoval s Masarykom a Štefánikom. Videli ste ulicu po matematikovi Jurajovi Hronecovi alebo fyzikovi Dionízovi Ilkovičovi, technikovi Aurelovi Stodolovi? A mohli by sme takto ďalej pokračovať, veď máme veľmi veľa významných dejateľov, vedcov, takisto aj politikov, ktorí by si určite zaslúžili takéto ocenenie.
Ďakujem.
Rozpracované
16:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:48
Ľuboš BlahaNo pán Benčík určite áno so svojou eštebáckou mentalitou. To dokazuje na sociálnych sieťach. Nič iné nedokázal iba špehovať ako tí eštebáci. Nech sa páči. Ak toto je tá mentalita, ktorú chcete ponúknuť slovenskému národu, tak toto asi nebude demokracia, toto asi nebude tá sloboda za ktorú ľudia štrngali.
A prepáčte, súdruh Zajačik, vy ste ako hrdinsky bojovali počas bývalého režimu? Vy ste boli ten veľký disident. Ja si pamätám možno mená ako Čarnogurský, pamätám si mená ako Kusý, ako Patočka. To boli možno hrdinovia pre disidentskú sféru. Ja si nepamätám meno súdruha Zajačika. Nepamätám si nikoho z vás, že by bojoval, nikoho z vás, že by bojoval, tak ako tí disidenti, ktorí majú dneska ďaleko väčšie pochopenie možno pre bývalý režim, lebo boli mnohé veci dobré a povedzme to už na rovinu a poďakujme sa generácii našich starých rodičov a starých mám, že tu niečo vybudovali, urobili pre Slovensko ďaleko viac ako vy, boľševici.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.11.2020 o 16:48 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán poslanec Mihalik, nech sa páči, dajme ulice Štefanovi Osuskému, bude mi cťou. Toto nie je o tom, že by sme nedoceňovali tieto osobnosti našich dejín. Ja som neni za to, aby tu bol nejaký zákon, ktorý by to zakazoval. To vy ste za to, aby tu bol zákon, ktorý zakazuje uctievať takých ľudí, ako bol Vlado Mináč, ako bol Mňačko, ako bol Jilemnický, ako bol Novomeský, ako bol Klementis. Pre mňa sú to hrdinovia a veľké osobnosti. A vy to chcete zakázať týmto zákonom. Nie ja, nie som to ja, kto chce zakázať vašich Osuských a vaše, vaše možno pravicovejšie osobnosti, ktoré by to boli. Ste to vy, ktorí chcú zakazovať. Tak ako v 50. rokoch chceli zakazovať stalinisti, aby tu boli možno pamätníky pravicových osobností, takisto dneska, vy pravičiari, chcete zakazovať, aby tu boli pamätníky ľavicových osobností. Ale v čom sa líšite? V čom ste iní? Vy ste asi ďaleko bližšie mentálne k tomu stalinizmu, ako sú ľavičiari na Slovensku dnes v 21. storočí a to ma veľmi mrzí. Osobitne to potvrdzuje pán Benčík, ktorý spomínal aký bude rád, že si za to bude môcť zahlasovať.
No pán Benčík určite áno so svojou eštebáckou mentalitou. To dokazuje na sociálnych sieťach. Nič iné nedokázal iba špehovať ako tí eštebáci. Nech sa páči. Ak toto je tá mentalita, ktorú chcete ponúknuť slovenskému národu, tak toto asi nebude demokracia, toto asi nebude tá sloboda za ktorú ľudia štrngali.
A prepáčte, súdruh Zajačik, vy ste ako hrdinsky bojovali počas bývalého režimu? Vy ste boli ten veľký disident. Ja si pamätám možno mená ako Čarnogurský, pamätám si mená ako Kusý, ako Patočka. To boli možno hrdinovia pre disidentskú sféru. Ja si nepamätám meno súdruha Zajačika. Nepamätám si nikoho z vás, že by bojoval, nikoho z vás, že by bojoval, tak ako tí disidenti, ktorí majú dneska ďaleko väčšie pochopenie možno pre bývalý režim, lebo boli mnohé veci dobré a povedzme to už na rovinu a poďakujme sa generácii našich starých rodičov a starých mám, že tu niečo vybudovali, urobili pre Slovensko ďaleko viac ako vy, boľševici.
Rozpracované
16:50
Vystúpenie v rozprave 16:50
Ondrej DostálPrvá vec, na ktorú reaguje, je vymedzenie predstaviteľov či už komunistického, alebo fašistického režimu, ktorých sa bude týkať ten zákaz pomenovávania verejných priestranstiev a zákaz umiestňovania tabúľ, textov, vyobrazenia symbolov oslavujúcich a propagujúcich a obhajujúcich režim založených na komunistickej ideológii alebo jeho predstaviteľov.
Vo vzťahu k predstaviteľom komunistického režimu to budú členovia Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany, členovia orgánov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska na okresnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby, ktoré sa podieľali na komunistických zločinoch.
Komunistické zločiny sú vymedzené v zákone o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z rokov 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa. Obdobne budú predstavitelia režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii vymedzení a pôjde o predstaviteľov režimu, ktorí boli členmi orgánov Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany na župnej alebo vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na nacistických zločinoch. Nacistické zločiny sú vymedzené v tom istom zákone ako som spomínal. Ostáva tam v tom, že tá aj formulácia, že tento zákaz sa nevzťahuje na predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti danému režimu.
Ďalšiu vec, ktorú tam navrhujeme doplniť sú ustanovenia týkajúce sa pochybnosti, či sa, či sa daná osoba považuje za predstaviteľa takéhoto režimu či už režimu založeného na komunistickej ideológii, alebo, alebo predstavitela režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945, alebo iného režimu založeného na fašistickej alebo nacistickej ideológii. V tomto prípade bude možnosť obrátiť sa na Ústav pamäti národa, ktorý poskytne k tomuto návrhu alebo k tejto otázke, otázke vyjadrenie a, samozrejme, že dotyčný orgán sa môže rozhodnúť na základe, na základe vyjadrenia, ktoré Ústav pamäti národa, teda historici, poskytne.
Ďalšia vec, na ktorú sa snažíme pozmeňujúcim návrhom reagovať, je novela zákona o priestupkoch, ktorá je obsiahnutá v návrhu zákona v čl. 3, kde sme boli z odboru legislatívy upozornení, že novonavrhované, novonavrhovaná skutková podstata priestupku extrémizmu podľa písm. e) v článku 47a je, sa prekrýva alebo je duplicitná k tej, ktorú navrhujeme v písmene d). Čiže to ošetrujeme tak, že tú skutkovú podstatu podľa písmena e) vypúšťame a ponechávame tam iba tú skutkovú podstatu podľa písmena d), kde konštatujeme alebo doplníme, že pokutu možno uložiť aj opakovane až do odstránenia protiprávneho stavu.
A dovoľte teraz, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej, Petra Pčolinského, Ondreja Dostála a Juraja Šeligu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 225.
1. bod - V čl. I sa za 2. bod vkladá nový 3. bod, ktorý znie: "3. V § 4 ods. 2 sa odkaz 1 označuje ako odkaz 3."
Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:
"3) § 88 Trestného zákona."
2. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. I, 3.bode § 7a znie: "§ 7a. Umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach texty, vyobrazenia a symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej ideológii alebo jeho predstaviteľov sa zakazuje. Za predstaviteľov režimu podľa predchádzajúcej vety sa považujú členovia orgánov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska na okresnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na komunistických zločinoch; odkaz 4); v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989. Zákaz podľa prvej vety sa nevzťahuje na predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti komunistickému režimu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
odkaz "4) § 3 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov."
3. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. I, 3.bode sa za § 7a vkladá nový § 7b, ktorý znie: "§ 7b. V prípade pochybností o tom, či sa osoba považuje za predstaviteľa režimu založeného na komunistickej ideológii, na ktorého sa vzťahuje zákaz podľa § 7a, sa príslušný orgán obráti na Ústav pamäti národa; odkaz 5); ktorý je povinný zaslať vyjadrenie v lehote do 90 dní, v ktorom zároveň posúdi aj možný odpor posudzovanej osoby proti komunistickému režimu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie: odkaz "5) § 7 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z."
Navrhovaný § 7b sa označuje ako § 7c. V nadväznosti na vloženie nového § 7b sa legislatívno-technicky upraví aj úvodná veta v čl. I v 3. bode.
4. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. II, bod 1 znie: "1. V § 2b ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety: "Neprípustné je určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva po predstaviteľoch režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológií alebo nacistickej ideológií alebo režimu založeného na komunistickej ideológií; odkaz 2ab) a odkaz 2ac); to neplatí, ak ide o predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti takémuto režimu. V prípade pochybností o tom, či sa osoba považuje za predstaviteľa režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii alebo režimu založeného na komunistickej ideológií, sa príslušný orgán obráti na Ústav pamäti národa; odkaz 2ad); ktorý je povinný zaslať vyjadrenie v lehote do 90 dní, v ktorom zároveň posúdi aj možnú účasť posudzovanej osoby na protifašistickom odboji alebo inom odpore proti režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo inému režimu založenému na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii alebo možný odpor posudzovanej osoby proti komunistickému režimu."
Poznámky pod čiarou k odkazom 2ab až 2ad znejú:
"2ab) § 6a zákona č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v znení zákona č. .../2020 Z. z.
2ac) § 7a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. .../2020 Z. z.
§ 2ad) § 7 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov."
Môžem dočítať alebo?
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Koľko toho máte?
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ešte sú tam dve strany.
Vystúpenie v rozprave
3.11.2020 o 16:50 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán podpredseda. Nielen ostatný, ale aj posledný v písomne prihlásených a chcel by som využiť svoje vystúpenie teda najmä na to, aby som uviedol pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s kolegami - pani poslankyňou Andrejuvuvou, pánom poslancom Pčolinským a s pánom poslancom Šeligom. Ten pozmeňujúci návrh, keďže sme v druhom čítaní, reaguje na tie debaty, ktoré boli v prvom čítaní, ako aj na pripomienky z odboru legislatívy a teda pripomienky právneho charakteru.
Prvá vec, na ktorú reaguje, je vymedzenie predstaviteľov či už komunistického, alebo fašistického režimu, ktorých sa bude týkať ten zákaz pomenovávania verejných priestranstiev a zákaz umiestňovania tabúľ, textov, vyobrazenia symbolov oslavujúcich a propagujúcich a obhajujúcich režim založených na komunistickej ideológii alebo jeho predstaviteľov.
Vo vzťahu k predstaviteľom komunistického režimu to budú členovia Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany, členovia orgánov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska na okresnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby, ktoré sa podieľali na komunistických zločinoch.
Komunistické zločiny sú vymedzené v zákone o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z rokov 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa. Obdobne budú predstavitelia režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii vymedzení a pôjde o predstaviteľov režimu, ktorí boli členmi orgánov Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany na župnej alebo vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na nacistických zločinoch. Nacistické zločiny sú vymedzené v tom istom zákone ako som spomínal. Ostáva tam v tom, že tá aj formulácia, že tento zákaz sa nevzťahuje na predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti danému režimu.
Ďalšiu vec, ktorú tam navrhujeme doplniť sú ustanovenia týkajúce sa pochybnosti, či sa, či sa daná osoba považuje za predstaviteľa takéhoto režimu či už režimu založeného na komunistickej ideológii, alebo, alebo predstavitela režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945, alebo iného režimu založeného na fašistickej alebo nacistickej ideológii. V tomto prípade bude možnosť obrátiť sa na Ústav pamäti národa, ktorý poskytne k tomuto návrhu alebo k tejto otázke, otázke vyjadrenie a, samozrejme, že dotyčný orgán sa môže rozhodnúť na základe, na základe vyjadrenia, ktoré Ústav pamäti národa, teda historici, poskytne.
Ďalšia vec, na ktorú sa snažíme pozmeňujúcim návrhom reagovať, je novela zákona o priestupkoch, ktorá je obsiahnutá v návrhu zákona v čl. 3, kde sme boli z odboru legislatívy upozornení, že novonavrhované, novonavrhovaná skutková podstata priestupku extrémizmu podľa písm. e) v článku 47a je, sa prekrýva alebo je duplicitná k tej, ktorú navrhujeme v písmene d). Čiže to ošetrujeme tak, že tú skutkovú podstatu podľa písmena e) vypúšťame a ponechávame tam iba tú skutkovú podstatu podľa písmena d), kde konštatujeme alebo doplníme, že pokutu možno uložiť aj opakovane až do odstránenia protiprávneho stavu.
A dovoľte teraz, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej, Petra Pčolinského, Ondreja Dostála a Juraja Šeligu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 225.
1. bod - V čl. I sa za 2. bod vkladá nový 3. bod, ktorý znie: "3. V § 4 ods. 2 sa odkaz 1 označuje ako odkaz 3."
Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:
"3) § 88 Trestného zákona."
2. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. I, 3.bode § 7a znie: "§ 7a. Umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach texty, vyobrazenia a symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej ideológii alebo jeho predstaviteľov sa zakazuje. Za predstaviteľov režimu podľa predchádzajúcej vety sa považujú členovia orgánov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska na okresnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na komunistických zločinoch; odkaz 4); v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989. Zákaz podľa prvej vety sa nevzťahuje na predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti komunistickému režimu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
odkaz "4) § 3 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov."
3. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. I, 3.bode sa za § 7a vkladá nový § 7b, ktorý znie: "§ 7b. V prípade pochybností o tom, či sa osoba považuje za predstaviteľa režimu založeného na komunistickej ideológii, na ktorého sa vzťahuje zákaz podľa § 7a, sa príslušný orgán obráti na Ústav pamäti národa; odkaz 5); ktorý je povinný zaslať vyjadrenie v lehote do 90 dní, v ktorom zároveň posúdi aj možný odpor posudzovanej osoby proti komunistickému režimu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie: odkaz "5) § 7 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z."
Navrhovaný § 7b sa označuje ako § 7c. V nadväznosti na vloženie nového § 7b sa legislatívno-technicky upraví aj úvodná veta v čl. I v 3. bode.
4. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. II, bod 1 znie: "1. V § 2b ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety: "Neprípustné je určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva po predstaviteľoch režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológií alebo nacistickej ideológií alebo režimu založeného na komunistickej ideológií; odkaz 2ab) a odkaz 2ac); to neplatí, ak ide o predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti takémuto režimu. V prípade pochybností o tom, či sa osoba považuje za predstaviteľa režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii alebo režimu založeného na komunistickej ideológií, sa príslušný orgán obráti na Ústav pamäti národa; odkaz 2ad); ktorý je povinný zaslať vyjadrenie v lehote do 90 dní, v ktorom zároveň posúdi aj možnú účasť posudzovanej osoby na protifašistickom odboji alebo inom odpore proti režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo inému režimu založenému na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii alebo možný odpor posudzovanej osoby proti komunistickému režimu."
Poznámky pod čiarou k odkazom 2ab až 2ad znejú:
"2ab) § 6a zákona č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v znení zákona č. .../2020 Z. z.
2ac) § 7a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. .../2020 Z. z.
§ 2ad) § 7 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov."
Môžem dočítať alebo?
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Koľko toho máte?
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ešte sú tam dve strany.
Rozpracované