16. schôdza

Na toto by celá táto hodina otázok nestačila, aby som rozobral a komplexne pomenoval problémy v železničnej infraštruktúre a Železničnej spoločnosti.
Tá situácia je vážna najmä na infraštruktúre, lebo Železničná spoločnosť najmä vďaka eurofondom dokázala čerpať a kupovať desiatky a desiatky nových súprav. Čaká nás to aj v tomto, aj v budúcom roku, ak hovorím o desiatkach, tak hovorím o desiatkach vozňov, ktoré budú zaradené do osobnej dopravy.
Problém je skôr na infraštruktúre, to znamená, dlhodobo podfinancovaná údržba infraštruktúry si vyberá svoju daň na tzv. prechodných alebo trvalých obmedzeniach traťovej rýchlosti, kde vlaky, áno, aj tie nové, ktoré sú teoreticky schopné dosahovať rýchlosť 160 alebo 200 kilometrov za hodinu, idú tridsiatkou alebo pätnástkou.
Takže prioritou ministerstva dopravy je pripraviť tzv. master plan alebo strategický plán obnovy infraštruk... železničnej infraštruktúry a nastúpiť naň a začať investovať.
Veľmi kľúčovým bude aj hlasovanie o zákone o štátnom rozpočte a veľmi kľúčové bude, ako dopadne uchádzanie sa o tieto investície z tzv. plánu obnovy, na ktorý sa ja osobne veľmi spolieham, že by nám mohol pomôcť dobehnúť ten veľký investičný dlh.
Takže ešte v skratke, ak mám ten čas. Pokračuje modernizácia piateho koridoru, na ktorý používame zdroje Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a nástroja Connecting Europe Facility, to znamená CEF. Snažíme sa maximálne tieto fondy čerpať, čiže to je modernizácia piateho koridoru, to je ten hlavný. Ale nezabúdame ani na regionálne trate, ale v súčasnom rozpočte nie sú možnosti na, na komplexnú obnovu tejto infraštruktúry.
A ďakujem za túto otázku. Budem rád, keď, keď túto tému budeme spolu živiť, to znamená, ak máme záväzky 2050 k uhlíkovej neutralite, tak jedine železničná infraštruktúra nás k nej môže zodpovedne priviesť.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec Dostál, v zmysle príkazu ministerky č. 1/2020 z 8. septembra 2020 majú nadriadení zamestnanci kompetenciu organizovať prácu na nimi riadených organizačných útvaroch tak, aby zamestnanci mohli čo najviac využívať prácu z domu, ale zároveň bol zaistený chod ministerstva a vzájomná spolupráca a podpora jednotlivých útvarov. Nadriadení zamestnanci zároveň schvaľujú žiadosti o prácu z domu zamestnancom. Počet zamestnancov na home office sa preto mení podľa aktuálnej situácie, v priemere je na home office radovo okolo 50 % zamestnancov.
Na pracovisku sa vyskytujú najmä vedúci zamestnanci, ktorí prácu organizujú. Aj porady sa organizujú prioritne online spôsobom, v prípade potreby sa prezenčné stretnutia organizujú za dodržania potrebných hygienických opatrení.
Skúsenosti s prácou z domu sú dobré a vedenie ministerstva nezaznamenalo žiadne komplikácie.
Ďakujem, v mene ministerky Remišovej som skončil.

Vážený pán poslanec, najskôr vás chcem informovať, že nielen teda, že využívame tento inštitút, ale čoskoro príde do parlamentu, vláda schválila včera novelu Zákonníka práce, kde okrem iného upravujeme home office, pretože sa ukázalo, že začína byť natoľko využívaný, že potrebujeme nejakým spôsobom garantovať práva zamestnanca a upraviť Zákonník práce, aby home office bral ako v istom zmysle už rovnocennú formu práce. Takže v zásade umožňujeme na ministerstve home office každému, kto po prvé má v starostlivosti dieťa, ktoré je na, zjednodušene povedané, na pandemickej OČR-ke, alebo má aj dištančné vzdelávanie, to znamená, že je na druhom stupni, ak je potrebné, tak aj na strednej škole, keď to tak poviem.
Po druhé, ak, samozrejme, že to platí aj pre predškolské zariadenie. Potom umožňujeme zamestnancom nad 62 rokov automaticky, ak patrí do akejkoľvek z rizikových skupín z hľadiska zdravotného stavu, automaticky mu umožňujeme home office. Ak má nejaké karanténne opatrenie, ak zamestnanec mal pri vstupe do budovy zvýšenú teplotu, merame stále kontinuálne od jari, ale nie je inak chorý, proste neprejavia sa, neprejaví sa uňho žiadna choroba, umožňujeme do vyriešenia home office automaticky. Ak v kancelárii sedia dvaja a viacerí zamestnanci, umožňujeme home office, to znamená, že aby v kancelárii sedeli najviac dvaja.
A v mesiaci október požiadalo o prácu z domu z týchto dôvodov, kde povoľujeme automaticky, prípadne aj z iných dôvodov 240 zamestnancov, čo predstavuje zhruba 44 % z celkového počtu zamestnancov čisto ministerstva.
Čo sa týka úradov práce, tam je väčší problém, pretože potrebujeme tých zamestnancov mať viac v práci, pretože vybavujú konkrétnu agendu. Samozrejme, pokiaľ sú nejaké z tých zdravotných indikácií alebo je nejaký problém, tak individuálne riaditeľ, príslušný riaditeľ úradu posudzuje žiadosti o home office. Ale deje sa to vyložene v individuálnom prípade, nie v plošnom, ako sme to nastavili na ministerstve, teda tie kategórie, ktoré do toho spadajú, automaticky môžu mať home office.
Rovnako... Ešte by som chcel povedať, že sa snažíme dodržiavať aj na ministerstve pri tých home officoch také rozloženie, že aby zamestnanci boli zastupiteľní, pokiaľ je to možné. Čiže aby napríklad na legislatíve, tak jasné, že potrebujeme, pokiaľ možno všetkých, ale, ale snažíme sa to robiť tak, že pokiaľ je možné, aby pracovali z domu, keby náhodou niekto musel ísť do, do karantény alebo, alebo ochorel na čokoľvek, tak aby tí druhí mohli ho zastúpiť v práci.
Potom máme Rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých Levoča. Nevyužívame zatiaľ prácu z domu. Počas prvej vlny ju využívalo ekonomické a hospodárske oddelenie, zatiaľ neboli také požiadavky, čiže tam veľmi nie.
CIPS nevyužíva prácu z domu.
Národný inšpektorát práce využíva prácu z domu. O práci z domu rozhoduje vedúci zamestnanec na základe plánovania pre nasledujúci pracovný týždeň po zasadnutí krízového štábu. Predpokladom je plnenie konkrétnych úloh zamestnanca podľa týždňového rozhovoru. Ak ich plní, ktoré sa kontrolujú, tak môže pokračovať v home office.
Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím, žiadosť schvaľuje riaditeľ inštitútu. Je to využívané, najmä v súčasnosti učitelia, školy, zamestnanci centra pracovnej rehabilitácie. Ostatní zamestnanci podľa možnosti tak, aby bolo plnenie ostatných úloh zabezpečené.
Implementačná agentúra ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, momentálne je nastavený systém striedania a zastupiteľnosti zamestnancov tak, že 55 % je v práci a 45 % home office. Takisto každý zamestnanec je v čase home office povinný vykonávať pracovnú činnosť v štandardnom pracovnom čase 7,5 hodiny, byť zastihnuteľný a takisto posielať výkaz o tom, že čo za ten deň urobil.
Inštitút pre výskum práce a rodiny 80 % využíva home office.
A Sociálna poisťovňa, tam je to takisto komplikované, pretože musia poskytovať ako tú konkrétnu činnosť klientom. Je to na individuálnom, na individuálnom posúdení. Ale počet zamestnancov využívajúcich je momentálne cca 215 a striedajú sa v desaťdňových intervaloch, aby boli nahraditeľní.

Ďakujem, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď. A teda chcel by som sa ešte spýtať, či okrem tých všeobecných, nechcem to povedať, že usmernení alebo, alebo teda zlepšení, ktoré prinesie Zákonník práce vo vzťahu k práci z domu všeobecne, či identifikujete aj nejaké konkrétne veci, ktoré by mohli byť problematické alebo by mohli ich, ich odstránenie či riešenie zlepšiť možnosti práce home office špeciálne vo vzťahu k štátnym orgánom, orgánom štátnej správy či už z hľadiska, hľadiska právneho, alebo z hľadiska organizačného, alebo povedzme z hľadiska technického.
Lebo tak pán minister Doležal tu spomínal, že je problém so zabezpečením bezpečného vzdialeného prístupu napríklad, a teda viem, že podobné problémy majú aj v Českej republike, tak či, či, ak sa tomu nejako venujete, či ste identifikovali aj nejaké ďalšie problémy, ktoré by bolo vhodné riešiť.

Tieto problémy, ktoré spomenul pán minister Doležal, máme identické aj u nás. Riešime to tak, že tí zamestnanci, u ktorých sa to dá ľahšie zabezpečiť, tak majú väčšiu možnosť pracovať na home office. Niektoré úkony sa naozaj dajú robiť vzhľadom na informačné systémy iba, alebo snažíme sa ich obmedziť, aby sa teda diali na ministerstve priamo, kde to zabezpečenie môže byť lepšie.
Myslím si, že home office by mala byť možnosť aj do budúcnosti ako jednej z foriem práce v štátnej správe, ale je veľmi veľa činností, kde je žiaduce, aby sa tí ľudia proste stretli, najmä pri riešení problémov. Poviem to ako príklad, nemáme problém na sekcii legislatívy povoľovať home office, pretože keď niekto pripravuje nejakú právnu normu, kľudne to môže pripraviť doma. A, ale napríklad, keď už sa dolaďujú pripomienkové konania, či už vnútorné, alebo medzirezortné, no tak tam si treba na to sadnúť a prejsť to.
Skôr sa mi zdá, že sa to stane do budúcnosti v štátnej správe, podľa mňa je to možné ako, brať ako jednu z alternatív, ale nepovažoval by som to za, pre všetky typy činnosti, ako za nejakú rovnocennú pracovnú alternatívu do budúcnosti.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pokladám za veľmi dôležité otvoriť prostredníctvom interpelácie jednu tému, ktorá vzhľadom na situáciu, ktorú žijeme, je podľa môjho názoru veľmi dôležitá a chcem preto interpelovať pána ministra Krajniaka, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Takže pôjdem rovno k veci.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Európska komisia svojím rozhodnutím z 11. decembra 2014 schválila operačný program pre potravinovú a základnú materiálnu pomoc na Slovensku pod názvom Operačný program FEAD. Tento program, ktorý sa realizoval prostredníctvom štyroch opatrení, slúžil ako poskytovanie potravinových a hygienických balíčkov vybraným skupinám, príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, poskytovaním teplého jedla osobám bez prístrešia a aj formou podpory distribúcie darovaných potravín. Opatrenia z Operačného programu FEAD na podporu zabezpečenia potravín, materiálnej pomoci a sociálneho začlenenia majú veľký význam pre tých najodkázanejších, vrátane tých, ktorých by systémová sociálna pomoc mohla prípadne vynechať, jednoducho aj tých, ktorí potrebujú okamžitú pomoc. V niektorých regiónoch Slovenska, kde je nedostatok pracovných príležitostí, je veľa rodín v núdzi odkázaných na akúkoľvek hmotnú pomoc.
Po relatívne zlých skúsenostiach, ktoré v aplikácii a hlavne v distribúcii tohto programu za vlády pani Radičovej boli, pretože veľa ton múky sa rozkradlo, ktorú mal distribuovať vtedy minister pôdohospodárstva pán Simon, som rád, že sa nám podarilo získať partnerské organizácie, ako je Slovenský Červený kríž, Charita svätej Alžbety a Slovenská katolícka charita, ktoré participovali na distribúcii pomoci, uviedli, že Operačný program FEAD sa s veľkou mierou spolupodieľal na plnení hlavného humanitného cieľa, to je chrániť životy, zdravie, dôstojnosť a znižovať utrpenie ľudí v núdzi. Program FEAD týmto podporuje aj sociálnu súdržnosť, posilňuje sociálne začlenenie, a teda v konečnom dôsledku prispieva k odstraňovaniu najhorších foriem chudoby v Európskej únii a samozrejme, že aj na Slovensku.
Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny pod mojím vedením sa podarilo vynegociovať na obdobie rokov ´16 až ´20 čiastku 54 mil. eur, z ktorej sa zabezpečovalo financovanie potravinových a hygienických balíčkov.
Otázka znie: Ako v súčasnosti ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečuje pokračovanie tohto úspešného Operačného programu potravinovej a základnej materiálnej pomoci, ktorá tu v uplynulých šiestich rokoch fungovala? Ako vytvára, prípadne znásobuje potreby riešenia týchto otázok práve v čase, keď tu vo veľkej miere jednoducho pandémia koronakrízy vytvára ďalšie sociálne problémy?
Pôvodný operačný program mal cieľovú skupinu občanov ohrozených rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ktorí z populácie tvorili nie malý počet. Tu chcem povedať, že sa to nejedná len o osoby, ktoré žijú v osadách, ale to sa príliš zjednodušuje, ale v tomto prípade je to 1 069 980 osôb. Najviac ohrozené rizikom chudoby alebo sociálnym vylúčením sú celkom iste neúplné rodiny s deťmi, osamelé matky a podobne.
V súčasnosti k tejto populácii pribúda množstvo ľudí, ktorí sú buď priamo, alebo nepriamo zasiahnutí pandémiou COVID-19. Mnohí sú priamo zasiahnutí reštriktívnymi opatreniami vlády, takýchto ľudí je možné zaradiť medzi občanov ohrozených rizikom chudoby, ktorú im spôsobila pandémia koronavírusu a s tým súvisiace opatrenia prípadne vlády alebo iných orgánov. Ako im bude teraz ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pomáhať? To je základná otázka, ktorá smeruje v mojom prípade na pána ministra.
Krajiny Európskej únie z toho, čo mám informácie a možno aj nejakú komunikáciu s bývalými kolegami, reagujú. Napríklad Španielsko, sa naplno rozbiehajú programy prostredníctvom tzv. potravinovej banky. Je potrebné si uvedomiť, že rok 2020 je rokom, kedy sa od 1. januára dajú čerpať štrukturálne a iné fondy, ako napríklad Fond pomoci pre najodkázanejšie osoby, ktorý Európska komisia upravila aj z pohľadu súčasnej pandémie.
Vážený pán minister, ako sú zabezpečené rokovania s DG, to znamená s Generálnym riaditeľstvom Employment v tejto oblasti? Bude rozšírená cieľová skupina zasiahnutých koronavírusom, prípadne nejakými reštriktívnymi opatreniami? Bude mať táto skupina nárok na potravinové a hygienické balíčky či na teplú stravu raz za deň? Myslím si, že práve teraz by túto pomoc jednoducho potrebovali.
Samozrejme, pán minister, že interpeláciu vám zašlem aj písomne.
Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)

Pán poslanec, vážený pán podpredseda, pán poslanec, zareagujem písomne, aby som vám odpovedal vyčerpávajúco. Reálne je to tak, že v tom projekte React, ktorý sa teraz vyjednáva, aj zo strany nás, aj zo strany Európskej únie je vyčlenená časť práve na to, o čom ste hovorili, čiže teraz o tom rokujeme. V tej písomnej interpelácii alebo odpovedi na vašu interpeláciu vám poviem, že presne v akom je to stave, ale v tomto sú vyčlenené peniaze presne na to, čo ste hovorili.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, keďže o tomto zákone rokujeme od rána, tak asi nie je nič čo pridať, iba to, že sme v druhom čítaní, takže prosím vás o podporu. Už som doobeda povedal, že je to dôležitý zákon, aj tu kolega spravodajca poskytol podrobné informácie, takže sme vám k dispozícii a prosím o podporu. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dovoľte mi, prosím, predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 304), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 406 zo dňa 5. novembra 2020 pridelila predmetný vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - ústavnoprávny výbor uznesením č. 139 zo dňa 5. novembra 2020, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 85 zo dňa 5. novembra 2020.
2. Odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 99 zo dňa 5. novembra 2020.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k danému návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 100 z 5. novembra 2020. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.