18. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ďakujem za vaše vysokoodborné vystúpenie a som rád, že ste poukázal, že tu chýba akákoľvek poistka a že to môže byť zneužité a ako vidíme vládnutie súčasnej mafie, tak to aj zneužité bude a sudcovská rada bude všetko možné, len nie nezávislá. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Keď hovoríme o tej odbornosti, tak v prvom rade je treba povedať, že hovoríme o Súdnej rade a nie o sudcovskej rade a potom by som chcel zase, keď hovoríme o tej odbornosti pripomenúť, že nielen všetky súdy, ale všetky orgány štátu majú chrániť ústavnosť. To je mýtus, že ústavnosť chráni len Ústavný súd a nielen ústavnosť, ale všetky orgány Slovenskej republiky musia svoje rozhodnutia vydávať v súlade aj s európskymi predpismi. Každý jeden, každý okresný úrad a tým viac každý súd a, samozrejme, že Najvyšší správny súd vždy musí chrániť ústavu a musí konať ústavne, takže potiaľ pokiaľ ide o tú odbornosť. Ďakujem.

Pán poslanec Susko, chcel by som reagovať na dve veci z vášho vystúpenia. Jednak to odvolávanie profesorov, ktoré sme schválili v novele vysokoškolského zákona, je, samozrejme, možné upraviť to dvoma spôsobmi. Je možné zmeniť na základe veta pani prezidentky novelu vysokoškolského zákona, ale rovnako je možné upraviť ústavu a dať pani prezidentke túto právomoc aj v ústave, tým sa ten rozpor, rozpor vyrieši.
Nerozumel som celkom vašej argumentácii, v čom si myslíte, že to, to riešenie keď sa, keď sa upraví vysokoškolský zákon alebo novela vysokoškolského zákona je lepšie pred tým, ako keď sa upraví, upraví ústava. Je to, samozrejme, na diskusiu, ale obe riešenia sú podľa môjho názoru úplne rovnocenné.
A pokiaľ ide o verejnú a tajnú voľbu, tak opakovane a opakovane tu smeráci a ich kolegovia z HLAS-u zavádzajú, že tajná voľba je predpokladom slobodného rozhodovania poslancov. Nie je to tak, tajná voľba je zárukou slobodného rozhodovania voličov, ktorí si volia svojich zástupcov do parlamentu, do samospráv. Ale keď sú tí zástupcovia zvolení, majú sa zodpovedať svojim voličom. A súčasťou toho, aby sa zodpovedali svojim voličom je aj to, že tí voliči majú právo vedieť, ako sa ich zvolení zástupcovia správajú, ako hlasujú, ako hlasujú o návrhov zákonov, ako hlasujú aj v personálnych otázkach.
Verejnú voľbu tu máme od roku 2011, tak je to zadefinované v zákone o rokovacom poriadku. Vy, SMER, ste štyri roky mali jednofarebnú vládu a ďalšie štyri roky ste boli najsilnejšou stranu vládnej koalície a nezmenili ste ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že verejná teda voľba je verejná alebo môže byť tajná, ale musia to navrhnúť poslanci. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. No pre mňa je, by som povedal, najväčší zážitok z toho vystúpenia diametrálny rozdiel tvojho vystúpenia, pán poslanec Susko, s tvojím predrečníkom. Predtým sme počuli, počuli politiku, ideológiu, všeobecné odsudzovanie všetkých sudcov v systéme a ty si išiel v maximálnej miere odborne a skôr si mal záujem hovoriť o rizikách. A riziká by mala vnímať aj strana, ktorá predkladá takúto dôležitú novelu. Jednoducho novela, novela ústavy je veľmi dôležitý právny akt, to absolútne súhlasím s pánom Suskom a nemôže byť prijímaná s krvavými očami. A ja to tu tak vidím.
Ústavný zákon musí, pani ministerka, mať čas, musí prejsť diskusiou. Všeobecne si myslím, že táto vláda má jeden veľmi veľký problém komunikovať, a to nielen medzi sociálnymi partnermi, ale vychádzajúc z tohto zákona aj v kategórii odborníkov, ktorí by mali dať istý pátos a vylepšiť každopádne každú právnu normu, ktorá sa týka, týka súdnictva.
No a ešte jeden taký pocit mám z toho vzhľadom na tú verejnú, neverejnú, no. Vládna koalícia nemôže na základe pomerov nedôvery, ktoré v nej panujú, riešiť to v ústavnom zákone. Ústava nemôže sa stať nejakým nástrojom na vnútorné vydieranie sa koaličných strán prípadne ich poslancov. A preto si myslím, že Ústavný súd ako najvyššia autorita a to nikto nespochybňuje, v tomto prípade by mala byť skôr kompetenčne posilnená ako opačne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa ospravedlňujem, pán poslanec Baránik, ak som, teda nezachytil som, že som vo svojom vystúpení použil pojem sudcovská rada. Samozrejme, ak som ho použil, tak sa za to ospravedlňujem, mal som, samozrejme, na mysli Súdnu radu.
Pokiaľ ide o pána poslanca Dostála, z hľadiska pozmeňujúceho návrhu o kompetencii pani prezidentky odvolávať profesorov treba povedať a riešili sme to aj na ústavnoprávnom výbore, treba povedať, že ide o ceremoniálnu funkciu. O ceremoniálnu funkciu prezidenta Slovenskej republiky, ktorý ceremoniálne menuje do funkcii profesorov, čo má svoj význam. Profesori tam prídu v rámci nejakej ceremónie, slávnostne si preberú vymenovací dekrét. Predpokladám však, že ak by niekomu mal byť odňatý profesorský titul, určite si ceremoniálne nepríde prevziať od pani prezidentky takýto dekrét. Čiže považujem tento spôsob odvolávania profesorov z funkcie na základe nejakého rozhodnutia príslušnej, príslušnej komisie alebo vedeckej rady, alebo rektora za nadbytočný a naozaj neplniaci si svoj účel, aby to vykonával priamo prezident.
A pokiaľ ide o tajnú voľbu, ja som vám citoval aj judikát č. 76-1ÚS-76/2011, kde v kontexte tajnej voľby naozaj Ústavný súd judikoval, že v tomto ohľade nie je nijako zvlášť významné ani to, kto je voličom. To znamená, či voličom pri tajnej voľbe je občan, alebo poslanec Národnej rady. Čiže tie argumenty, ktoré som povedal, sa nevzťahujú len na všeobecné voľby, ale vzťahujú sa aj na voľby v parlamente. A pokiaľ si zoberiete ten cirkus, ktorý ste tu predviedli pred dvoma dňami z hľadiska nejakej indikatívnej voľby, generálky voľby. Tak po prvé sa pýtam, bol tajný, bolo to hlasovanie tajné to indikatívne alebo verejné? Tak potom o čom tu hovoríme?
Na druhej strane... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si reagovať na vás, pán poslanec Susko, a pokúsim sa naozaj veľmi vecne. Som si urobila zopár poznámok, nebudem reagovať na všetko, ale iba na to, čo sa mi zdá dôležité, aby tu zaznelo.
Súlad ústavného. Najprv sa zastavím pri otázke právomocí Ústavného súdu preskúmavať ústavný zákon s ústavou. Ústavný súd túto kompetenciu nemal z ústavy. Sám si ju prisvojil v jednom rozhodnutí, ktoré je excesom. Z neho vyplýva, že Ústavný súd nevie, čo je materiálne jadro ústavy, proste si to vymyslel. Tí, ktorí sa venujeme ústavnému právu aspoň trochu, vieme, že to je exces, vie to aj pán predseda, proste je to tak. A to nie je teraz o tom, že my teraz hovoríme, že keď sa mu to nepodarilo raz, tak vieme, že sa mu to nepodarí do budúcna. Je z toho jednoducho zrejmé, že takto bezbreho to nechať a nijakým spôsobom na to reagovať, nie je namieste. Znamená to, ako keby určitý priestor pre svoju vôľu, to znamená, Ústavný súd sa jednoducho vymkol zo svojej role, proste to sa stalo. A je úplne prirodzené a namieste, aby na to ústavodarca reagoval.
Áno, povedala som na ústavnoprávnom výbore, že viem si predstaviť veľkú legitímnu debatu o tom, že keby sme dali kompetenciu Ústavnému súdu posudzovať ústavné zákony s ústavou, že si treba povedať, v akých prípadoch to prichádza do úvahy. A že treba sa naozaj veľmi vážne zaoberať s tým, čo je materiálne jadro ústavy. A nestačí to len povedať, pretože Ústavný súd veľmi dobre vie a vedel, že ak sa rozhodol ísť touto cestou, ktorú mu ani ústava nedáva, tak to musí byť absolútny exces. To znamená, vysporadúva sa s otázkou, čo materiálnym jadrom je. Ale je zjavné, že to proste tieto medze porušil, išiel úplne mimo nich a v tom je zhoda. V tom nie je nezhoda medzi ústavnými právnikmi, my vieme všetci, že to, čo sa stalo, sa nemalo stať. Jednoducho, že tu Ústavný súd pochybil, a preto hovorím, Ústavný súd sa javí a ukázal, že nie je zrelý na to, aby sme mu jednoducho kompetenciu, ktorú si privlastnil a z ústavy nemá, aby sme ho nechali, aby sa to bezbreho v rámci judikatúry nejakým spôsobom utriaslo. Že tu je namieste, aby ústavodarca povedal nie, nemáš túto právomoc, nemal si ju. Ale je legitímne a ja som povedala v rámci ústavnoprávneho výboru, viem si predstaviť veľmi legitímnu debatu a rozprávať sa, aký ten priestor je namieste, aby Ústavný súd mal, a to nie je jednoduchá otázka.
Nestačí teraz návrh pána Suska a pána poslanca, kde by sme to zadefinovali nejakým spôsobom nejakými vymedzenými pojmami. Tu si treba naozaj povedať, čo pod tými pojmami je, lebo my vieme povedať, že mali by to byť prípady, kedy sa jednoducho rozvracia demokratický charakter štátu. Ale je zjavné, že Ústavný súd, keď sa rozhodol vôbec touto cestou ísť, že to vôbec takto nebol schopný poňať. Ako máme teraz my veriť tomu, že to vie, odkiaľ to máme zobrať? Táto debata tu jednoducho neprebehla.
Keď sa pýta pán poslanec, že prečo sa ponáhľame, chceme zriadiť Najvyšší správny súd, to by som povedala v jednoduchosti. Chceme dať Súdnej rade jasné kompetencie, ktoré momentálne nemá. V súvislosti aj s previerkami a je to dôležité aj pre sudcov, aby to bolo predvídateľné, aké má vlastne kompetencie, aký ten priestor je, je to dôležité. K tomu netreba teraz niekoľkomesačné ďalšie debaty, tu sú jednoducho jasné otázky, ktoré boli postavené, ku ktorým sú odpovede, ktoré chceme riešiť. A preto táto debata, ktorá je legitímna, môžeme ju viesť a veďme ju a hľadajme, čo teda je tým priestorom do budúcna pre Ústavný súd. Ale v tomto momente keďže to jasné nie je, tak nemôžeme to nechať bezbreho. Toto nie je predvídateľnosť práva ukázať, dať priestor Ústavnému súdu nech to nájde v rámci judikatúry. Ako máme tomu dôverovať? Myslím si, že je prirodzené, že by tá debata mala prebehnúť, áno, nie je to ľahká debata, budeme sa rozprávať o tom, či všetky ústavné zákony, či tie, ktoré súvisia so zmenou ústavy, či tie budú vlastne súčasťou toho materiálneho jadra, alebo tie ostatné ústavné zákony, ktorých by sa to vlastne týkalo, či tzv. organické, ktoré sa tak nazývajú v zmysle francúzskeho práva.
Ako tu vlastne sme sa bavili o pojmoch, ktoré ani ústava nepozná, to znamená, že pri vymedzení, pri otázke, ako by sme vymedzili ich vlastne tú kompetenciu pre Ústavný súd, ako tá debata je, je naozaj zložitá. To sa nedá teraz vybaviť ako jedným pojmom, ktorý dáme do ústavy, že toto je tá oblasť, v ktorej teda Ústavný súd konať bude. To sa jednoducho takto nedá, ten priestor je obrovský, o ktorom sa treba rozprávať, a treba, aby bol jasný pre všetkých aj pre vás, aj pre opozíciu, aj pre koalíciu.
Takže preto to nie je možné teraz a, áno, je dôležité, aby sme neotáľali a sú veci, ktoré proste vyriešiť máme. Je namieste Najvyšší správny súd zriadiť. Momentálne je zrejmé, že disciplinárne senáty napríklad plne nefungujú, odvolacie, ktoré súvisia aj s vyvodzovaním disciplinárnej zodpovednosti sudcov. To, čo ponúkame pri zriadení Najvyššieho správneho súdu, je tu plná kompletná inštitúcia, ktorá to bude mať jednoducho ako jednu z hlavných kompetencií. A chcem urobiť všetko preto, aby bola plne funkčná a zriadená.
A ja sa hneď vrátim k tomu, čo napádal pán poslanec, že ideme si vytvoriť Najvyšší správny súd podľa svojich predstáv. Tak, aby bolo zrejmé, v rámci Súdnej rady máme dnes predstaviteľov súdov, sudcov v jasnej väčšine k ostatným predstaviteľom ostatných mocí. Nová právna úprava v rámci ústavy to upravuje do budúcna. My neriešime teraz, nejdeme teraz urobiť zmenu tejto Súdnej rady v jej zložení. My to rešpektujeme. My navrhujeme upraviť zloženie Súdnej rady do budúcna, kde iné zložky moci, to znamená, vláda, zákonodarná moc a prezident budú dávať predstaviteľov, ktorí sú mimo súdnej moci. Ale to je do budúcna. To znamená, my teraz tých predstaviteľov, ktorých máme v Súdnej rade, tých reprezentantov nemeníme. A to, čo je dnes zrejmé, je, že je tam viac sudcov, to znamená, že z čoho je obava? Pretože Súdna rada je tá, ktorá bude vyberať ľudí na Najvyšší správny súd. Z čoho je obava? Akým spôsobom to ide ovplyvňovať táto koalícia? Však my sme nezmenili, my sme nezmenili Súdnu radu v tom ostatnom zložení. My sme ju nechali, rešpektujeme ju. A dnes naozaj je tam viac predstaviteľov súdnej moci, keď ich napočítame. Tak v čom je obava?
Čo sa týka tých iných predstaviteľov, ktorí by sa nám mohli dostať na Najvyšší súdny súd mimo súdnictva. Na Najvyšší správny súd, tak ako je pripravená právna úprava, je k tomu vykonávací predpis, to je zákon, jednoznačne upravuje aj akým spôsobom sa vlastne bude obsadzovať Najvyšší správny súd. Pre Najvyšší správny súd my dávame hlavnú kompetenciu Súdnej rade. To znamená, že v prvom rade tu bude priestor, aby na Najvyšší správny súd prišli predstavitelia súdov už dnes, to znamená, či je to z Najvyššieho súdu možno predpokladať správne kolégium, alebo to môžu byť sudcovia zo správnych kolégií z krajských súdov, môže sa tam, samozrejme, prípadne prihlásiť aj uchádzač z okresného súdu, ale tí, čo sú predstavitelia tých iných, z iných povolaní, tak tí majú aj dnes prístup na Najvyšší súd. Takže to nie je tak, že my dnes niečo špeciálne otvárame pre Najvyšší správny súd. Aj dnes do výberového konania sa môže prihlásiť advokát, sú k tomu vymedzené podmienky, ale môže. Aj dnes môžete ísť priamo na krajský súd. Ako to nie je niečo, čo by sme nemali my v právnom poriadku, my už máme takto teraz vymedzený ten, tú možnosť a je to podľa mňa v poriadku. Ak uspeje v rámci výberového konania, nech sa páči. Tuto výberové konanie bude mať v rukách Súdna rada, tak kto iný. Súdna rada bude mať priestor vlastne obsadiť Najvyšší správny súd do augusta. Ak ich neobsadí, všetky ďalšie pozície idú v zmysle riadneho výberového konania, tak ako to platí aj pre Najvyšší súd. To znamená, ten priestor tu bude len do augusta, aby sme mohli urobiť plne funkčný Najvyšší správny súd. Ale ak nevyužije tento priestor, tak potom sa pôjde normálne riadnym výberovým procesom. Tak je nastavená tá právna úprava.
Statika definície Súdnej rady. Pán poslanec, toto bol návrh z akademického prostredia na stretnutí, kedy som prvýkrát predstavila ústavu, teda túto zmenu ústavy, bol tam pán predseda Ústavného súdu, pán predseda Najvyššieho súdu, pán predseda Súdnej rady, verejná ochrankyňa práv, boli tam aj, prizvali si títo predstavitelia týchto zložiek, týchto orgánov verejnej moci aj ľudí z akademického prostredia. Od jedného akademika tu bol návrh na, na definíciu Súdnej rady, nám sa zapáčila a takýmto spôsobom sme ju prijali. Zaznelo to ako podnet na tomto prvom stretnutí. Že jednoducho do ústavy je namieste, aby Súdna rada nezačala tým, z koho je zložená, ale tam patrí definícia pre Súdnu radu. V tejto súvislosti sa veľmi teším, že tu bude aj pozmeňovací návrh a ja verím, že bude súčasťou aj rokovania dnes na definíciu prokuratúry, pretože rovnako, keď si pozrieme prokuratúru, chýba tu jasná definícia prokuratúry a ja som rada, že viem, že bude tu aj takýto pozmeňovací návrh od jedného poslanca, myslím si, že je to veľmi dôležité. Že jednoducho je to orgán, ktorý je priamo vymedzený ústavou, tak je namieste, aby ústava povedala, aký to orgán je. My sme vychádzali, my sme vychádzali z vymedzenia Súdnej rady, samozrejme, sme brali ohľad aj na judikatúru Ústavného súdu a rovnako sme sa na to pozerali aj pri vymedzení prokuratúry.
K nezávislosti Súdnej rady. Ja si myslím, že nezávislé, nestranné majú byť súdy. V Súdnej rade máme predstaviteľov aj výkonnej, aj zákonodarnej moci, prezident, prezidentka tu dáva svojich predstaviteľov a neviem, o akej nezávislosti máme tu hovoriť o takomto orgáne. Nezávislý, nestranný má byť jednoducho súd, keď rozhoduje, od ostatných zložiek moci, ale tu už v tom samotnom zložení toho orgánu je, je namieste hovoriť o legitimite tohto orgánu robiť zásadné rozhodnutie, ktoré súvisia s kreáciou súdnej moci. Ale rozprávať tu o tom, že je to nezávislá ďalšia zložka. Nie, je to orgán legitimity. Podľa mňa úplne je namieste tak, ako je zadefinovaný tento pojem pre Súdnu radu a hovorím, že je to pojem, ktorý prišiel z akademického prostredia bez akéhokoľvek nášho vplyvu, je to jednoduchá a jasná definícia a myslím si, že je úplne vyvážená vzhľadom na všetko, čo v ústave má byť.
Združenie sudcov Slovenska a jeho aktuálne vyjadrenie k, k novele ústavy. Ja by som to povedala takto. Nepovedala som, že sme akceptovali všetky výhrady Združenia sudcov Slovenska, to naozaj nie. My sme mali stretnutie aj s predstaviteľmi Združenia sudcov Slovenska. Združenie sudcov Slovenska trvá na svojom. Treba povedať, že naozaj sme mali veľmi vecné, konštruktívne stretnutie so Súdnou radou, s Najvyšším súdom aj nakoniec so sudcami, ja som mala s nimi priamo stretnutia. So Združením sudcov Slovenska takto vecne a konštruktívne to stretnutie nedopadlo. Áno, je to pravda. Veľmi zásadne sa rozchádzame v pojmoch ako momentálne predstavitelia tohto, tejto, tohto, tohto združenia. Tie argumenty, ktoré prezentujú, sú podľa mňa v rozpore s tým, čo potrebuje Slovensko dnes a ako sa definuje ako demokratický a právny štát. Áno, stanovisko, ktoré prišlo od Združenia sudcov Slovenska, má podľa mňa, obsahuje viaceré právne, nechcem povedať rovno nezmysli, ale povedala by som to asi diplomatickejšie. Pracovanie s judikatúrou Ústavného súdu je podľa mňa nenáležité. Používanie pojmov nezávislosti rovnako nenáležité. Je veľmi pekné používať pojmy nezávislá justícia a nestranná, veľmi dobre sa to počúva, ale podľa mňa treba naozaj zvážiť kedy a akým spôsobom sa využíva táto argumentácia, aby sme skutočne ňou len nepotierali právnu úpravu, ktorá je sama osebe zmysluplná a účinná a potrebujeme ju dnes.
Ja si vôbec nemyslím, že právna úprava, ktorá súvisí so vzatím sudcu do väzby, by nejakým spôsobom mala spochybniť postavenie sudcu a malo by to byť nejakým spôsobom nástroj na spochybnenie nezávislosti justície. Ak dnes zoberieme sudcu do väzby, teda podľa, pardon, podľa novej právnej úpravy, ktorú navrhujeme, tak o nej rozhodne sudca. Môžete podať opravný prostriedok, znovu je to nadriadený orgán, môžete ísť s tým aj na Ústavný súd. To znamená, sú tu tri zložky súdnej moci. Je tu prvý stupeň, druhý stupeň odvolací, možnosť prieskumu na Ústavnom súde. Ja, ja neviem, že kde vidíme obavu, že by súdna moc sama osebe nechránila aj predstaviteľov súdnej moci takisto ako ostatných pri rešpektovaní zákona. Neviem, nevidím dôvod pre obavu a nakoniec aj po, musím povedať, po debate nakoniec aj s predstaviteľmi Ústavného súdu máme zato, že táto právna úprava je namieste a je to dostatočnou garanciou pre justíciu.
Čo sa týka predsedu, predsedníčky Najvyššieho správneho súdu. Áno, ja som uvítala tento pozmeňovací návrh a treba povedať, že tí, čo sme fanúšikmi, ako sa, ktorou cestou sa vybral Najvyšší správny súd v Čechách, tak prvý predstaviteľ predsedu v tom čase nebol sudcom. To znamená, že tá právna úprava, tak ako bola navrhnutá, vlastne predpokladá, že daná osoba musí byť aktívne v pozícii sudcu. Ten návrh vlastne, ktorý je tu ako návrh, ktorý bol prijatý v rámci ústavnoprávneho výboru vlastne dáva priestor, môže to byť aj osoba, ktorá v tom čase sudcom nie je, ale vlastne pri takej definícii, ako to bolo predtým, by sa ani pán Baxa fakticky u nás predsedom súdu stať nemohol.
Ja si myslím, že je to len vytvorenie priestoru pre Súdnu radu, aby vyberala čo najlepšieho predstaviteľa takého toho novozriadeného Najvyššieho správneho súdu a ja by som nijakým spôsobom nespochybňovala odbornosť a legitimitu Súdnej rady vedieť vyhodnotiť, kto bude tým najlepším kandidátom na predsedu Najvyššieho správneho súdu.
Toľko ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, zareagujem na tri veci, čo ste povedali.
Jedna je vec súlad ústavného zákona s ústavou. Bola, pri ústavnoprávnom výbore je zriadená komisia na posudzovanie návrhov zákonov, v ktorej sedia odborníci, ústavní právnici, a na tejto komisii takisto títo ústavní právnici polemizovali s tým, že či takto nastavené, takto nastavená formulácia v návrhu ústavy, aby sa úplne zrušila kompetencia Ústavného súdu posudzovať akékoľvek návrhy ústavných alebo akékoľvek ústavné zákony s ústavou, nie je správna. Zhodli sa na tom všetci ústavní právnici, ktorí na tejto komisii, komisii boli. Čiže to nie je len môj názor alebo názor opozície, ale to je aj názor odborníkov.
A pokiaľ ide o to, čo som povedal, že prečo sa tak ponáhľate. Ja som nepovedal vo vzťahu k celému návrhu ústavy. Ja som povedal, že o niektoré otázky v kompetencii Najvyššieho správneho súdu a ďalšie, ako s tým my nemáme problém a ja som nepovedal, že sa ponáhľate vo vzťahu s celým návrhom ústavy, ale práve vo vzťahu k tejto konkrétnej otázke súladu ústavných zákonov s ústavou a že to je vec, ktorá by mala najprv naozaj široko prediskutovať, až potom robiť zmeny. Tu sa zbytočne ponáhľate.
A pokiaľ ide o, o verejnú voľbu a tajnú voľbu ja som, pani ministerka, úmyselne nepoukázal a neargumentoval tým judikátom, ktorý vy spomínate, ale argumentoval som judikátom z ´95 roku, čiže úplne, s úplne iným judikátom, ktorý takisto, takisto toto potvrdil.
Pardon, teda čo sa týka nezávislosti Súdnej rady... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)