23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, som tu tuším prvýkrát v novom roku, tak dovoľte mi, aby som vám poprial všetko dobré v novom roku, hlavne nech je zdravý a nech je to rok, by som povedal, takej obnovy aj zdravia, aj ekonomiky, všetkého, čo potrebujeme.
Dobre. Takže máme tu vlastne bod k skrátenému legislatívnemu konaniu k daňovému poriadku a ja by som kratučko sa snažil vám vysvetliť, aby ste rozumeli, že prečo vlastne prichádzame v skrátenom legislatívnom konaní, o čo sa to týka.
Ide o to, že vlastne následkom korony a tým, že to, že tá korona pretrváva dlhšie, ako sme asi všetci dúfali, by som povedal, tak vidíme, že aj jednotlivé obce, ale aj daňovníci a tak ďalej majú problém v naplnení svojich daňových povinností, ktoré budú plynúť v najbližších, by som povedal, dňoch, týždňoch a mesiacoch, a preto vlastne chceme urobiť takú úpravu, aby sme mohli urobiť dve také základné veci.
Jedno je odklad, odklad týchto plnení a zároveň druhé je odpustenie sankcií alebo odpustenie úrokov, ktoré by vznikli z toho, keď neplnia svoje povinnosti.
Takže vytvárame tu vlastne právny rámec, právny rámec pre to, aby sme mohli flexibilnejšie reagovať, napríklad takýmto spôsobom to má aj Česká republika, aby sme mohli flexibilnejšie reagovať, a tým pádom ten nástroj z hľadiska odpustenia sankcií. Pretože dnes, aby ste rozumeli, je to ex post, môže to Finančná správa na základe splnenia parametrov a tak ďalej. Ale vidíme, že tieto parametre práve pre túto náročnú situáciu aj najbližšie roky, ktoré nás čakajú, keď bude ešte zotavovanie sa ekonomiky, je dôležité, aby boli prispôsobované.
Takže tento nástroj sa dáva z hľadiska odpúšťania či už penále, alebo úrokov do rúk vlády, čiže nariadením vlády sa rozhodne o tých presných parametroch, a z hľadiska, z hľadiska odloženia sa dáva do rúk Finančnej správy. Je to parameter, ktorý chceme nadviazať aj na index daňovej spoľahlivosti, aby sme, lebo sme vlastne komunikovali aj v programovom vyhlásení vlády, ale aj vlastne priebežne, že Finančná správa by mala mať dve tváre, láskavú aj tu nekompromisnú a tomu by mal byť podriadený aj ten index daňovej spoľahlivosti.
Čiže tí daňoví poplatníci, ktorí vlastne si plnia všetky svoje povinnosti, budú mať automaticky väčšie benefity z hľadiska štátu, a tí, ktorí nie, tak budú mať menší prirodzený, prirodzený princíp, o ktorom sme už veľa hovorili.
Takže tuto vlastne vytvárame tomu ten rámec, preto otvárame ten daňový poriadok, aby sme to nastavili a vytvorili priestor, a zároveň skrátené je to preto, lebo sa to týka lehôt, ktoré sú otázka dní a týždňov, takže, a to by sa, samozrejme, v bežnom legislatívnom procese nedalo spraviť.
Samozrejme, som tu preto, aby som odpovedal vaše otázky, čiže ak sú nejaké otázky, kľudne sa prihláste do rozpravy k skrátenému, ale verím, že viacej budeme rozprávať práve pri prvom čítaní, ktoré príde na rad, predpokladám, dnes podvečer po hlasovaní.
Takže prosím vás o podporu. Verím, že chápete, že je to dôležitý, dôležitý zákon na to, aby sme pomohli ľuďom, ktorí aj z dôvodu pandémie nemôžu fyzicky prísť a podať daňové priznanie, ale týka sa to zároveň aj obcí, miest a obcí, ktoré teraz tiež z legitímnych dôvodov nie sú schopní pripraviť všetky výkazy, odovzdať, evidovať daň napríklad z nehnuteľností a tieto veci, takže všetko to súvisí práve s týmito, s týmito legislatívnymi zákonmi.
Takže ďakujem pekne a prosím o podporu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 402 z 21. januára 2021 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 407, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 38. schôdzi dňa 26. januára 2021 a prijal k nemu uznesenie č. 142, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 408, v skrátenom legislatívnom konaní na jej 23. schôdzi.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dôvodom je, ako už opakovane, žiaľ, musím predkladať, je COVID situácia. Počas takmer desiatich mesiacov trvania pandémie sa z dôvodu poskytovania nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti pacientom, ktorí boli pozitívne testovaní na COVID-19, ale aj všetkým ostatným obyvateľom, ktorí sa zúčastnili pravidelného testovania, bolo vyprodukovaných niekoľkonásobne viac zdravotníckeho odpadu, ako sa stáva v bežnej situácii. Napriek enormnej snahe došlo to až do bodu, kedy súčasné existujúce kapacity prevádzok, ktoré majú platné povolenie spracovávať zdravotnícky odpad, nestačia spaľovať a likvidovať tento zdravotnícky odpad. Obracajú sa na nás obce, ako aj organizácie, ktoré zbierajú zdravotnícky odpad, so žiadosťou o nevyhnutné riešenie krízovej situácie so zdravotníckym odpadom.
Vzniknutú situáciu sme počas celého obdobia konzultovali s kolegami z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a z ministerstva zdravotníctva, ale ani na týchto rezortoch už nie je žiadne iné riešenie, než predložiť novelu zákona, ktorá umožní určité zmeny v postupe pri likvidácii týchto zdravotníckych odpadov, ktoré umožnia zväčšiť kapacity v období krízy, samozrejme, zväčšiť kapacity spaľovania škodlivého odpadu, zdravotníckeho odpadu.
Už v súčasnosti je ostatnou novelou zákona o odpadoch prostredníctvom zákona č. 9/2021, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie COVID-19, ustanovené oprávnenie ministerstva životného prostredia na poverenie subjektu, ktorý má platný súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadov, aby mohol zhromažďovať aj tie odpady, ktoré sám nevyprodukoval. To znamená, že odberové miesta vrátane MOM-iek – mobilných odberových miest – môžu odovzdať odpad takémuto subjektu na dočasné zhromaždenie až do času, kedy bude tento odpad odovzdaný do zariadenia na nakladanie s odpadom.
Na Slovensku sú však prevádzkové zariadenia, ktoré by mohli tento odpad spracovať. Vznikol ale nový problém, že tieto zariadenia nemajú, nemajú v zodpovedajúcom rozsahu udelené povolenie. Toto povolenie sa vydáva pomerne zložitou procedúrou, pretože sa musí hľadieť na mnohé stránky ochrany zdravia obyvateľov aj ochrany životného prostredia. Na nevyhnutnú zmenu platných povolení je nevyhnutný aj dostatočný časový priestor práve pre tieto ohľady, ktoré som zmienil, ktorý v čase urgentných opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19 nám chýba. Nemáme čas meniť proste predpisy o kapacitách na spaľovanie zdravotníckeho odpadu s toľkými administratívnymi prieťahmi, aké sa, teda nie sú samoúčelné tie prieťahy, ale, žiaľ, v krízovej situácii nám všetkým prekážajú a bránia uložiť alebo definitívne zlikvidovať nazhromaždený zdravotnícky odpad.
Preto je nutné prijať urgentné opatrenia na riešenie situácie s cieľom zabezpečiť kapacity na nakladanie s nebezpečným odpadom. Možno pritom nadviazať na ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, podľa ktorého je vláda Slovenskej republiky oprávnená prijať opatrenia na zmierenie a odstraňovanie škôd a iných následkov vyvolaných touto mimoriadnou situáciou v čase núdzového stavu.
Navrhujeme preto prijať legislatívne opatrenia smerujúce k tomu, aby mohlo ministerstvo životného prostredia na základe stanoviska povoľujúceho orgánu, čo je v tomto prípade buď Slovenská inšpekcia životného prostredia, alebo okresný úrad, poveriť existujúce zariadenie, dajme tomu spaľovňu nebezpečného odpadu, ktoré vyplývajú z jeho technologických a technických možností, schopné spracovať nebezpečný odpad z testovania, aby prijalo a zhodnotilo alebo zneškodnilo tento odpad, aj keď je to nad rámec jeho platného povolenia.
Pre riešenie vzniknutého problému je potrebné pristúpiť k urýchlenej novele zákona č. 39/2013 o integrovanej prevencii a o kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 79 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto opatrením sa umožní aj mobilným odberovým miestam odovzdávať nebezpečný odpad z testovania priamo poverenému zariadeniu na nakladanie odpadov, resp. prípadne oprávnenej osobe, ktorá zabezpečí prepravu do takéhoto zariadenia.
Dovoľujem si vás uistiť, že ide o naliehavé opatrenie, ktoré je v našej situácii nevyhnuté, musíme konať urgentne a v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme vytvorili dostatočný priestor na nakladanie s odpadom, ktorý vzniká v súvislosti s ochorením COVID-19.
Týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 404 z 21. januára 2021 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 39/2013 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa doplní zákon č. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, prerokoval ho na svojej 27. schôdzi a uznesením č. 71 zo dňa 25. januára 2021 odporučil Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, chcel by som sa vyjadriť práve k tej téme skráteného legislatívneho konania, nie k samotnému návrhu, s ktorým, ako aj v závere uvediem, s ktorým súhlasím, nevidím s ním nejaký zásadný problém a myslím, že je celkom doplňujúci, doplňujúci ten súčasný stav, upresňujúci.
Veľmi citlivo vnímame práve vždy otázku v posledných mesiacoch skráteného legislatívneho konania a nie je tomu tak aj teraz, nie je tomu inak aj teraz. V skrátenom legislatívnom konaní môže nastať v zmysle rokovacieho poriadku za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hraz..., á, hrozia štátu značné hospodárske škody.
Ministerstvo v tomto návrhu navrhuje rozšíriť zákon o IPKZ jedným ustanovením a jedným ustanovením zákon o odpadoch, v ktorom, v tom IPKZ hovorí o tom, že ministerstvo môže počas krízovej situácie poveriť prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov, ktorému bolo udelené integrované povolenie podľa § 3 na prijatie a zhodnotenie nebezpečného odpadu v súvislosti s opatreniami počas krízovej situácie. Tie, tie integrované podvolenia sa týkajú v oblasti ochrany ovzdušia a v oblasti súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku na zariadenie na zneškodňovanie odpadov. Podobne tak v zákone o odpadoch opäť je tam doplnenie, že ministerstvo môže počas krízovej situácie poveriť prevádzkovateľa zariadenia takéhoto na, no a teraz, zhodnocovateľa alebo zneškodňovateľa odpadov, ktorému bol udelený súhlas podľa § 97 1c na prijatie takéhoto odpadu v súvislosti s opatreniami počas krízovej situácie.
Súčasný stav, súčasný zákon o odpadoch poskytuje už jedno riešenie, to je súčasný platný stav, ktorý je v zákone o odpadoch už dávno. V § 17 hovorí o tom, že prevádzkovatelia zaria... prevádzkov..., á, prevádzkovatelia zariadení na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov sú povinní na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v mimoriadnych prípadoch, najmä ak je to nevyhnutné z hľadiska starostlivosti o zdravie ľudí a životné prostredie, zneškodiť, zneškodniť tento odpad alebo zhodnotiť odpad, ak je to pre prevádzkovateľa technicky možné.
Čiže toto opatrenie v zásade tam jedno máme. Toto opatrenie, treba povedať, že sa aj využíva v súčasnosti. K takémuto reálne, k takémuto zhodnocovaniu alebo zneškodneniu, zhodnoteniu alebo zneškodneniu už aj reálne dochádza. Hovoríme stále predovšetkým teda o odpadoch v súvislosti napríklad s testovaním alebo s ďalšou starostlivosťou o, o ľudí chorých na COVID-19 v domovoch dôchodcov takzvaných, čiže k tomuto, k tomuto už vlastne aj dochádza v súčasnosti.
Podľa medializovaných informácií odpad z plošného testovania na COVID-19 v súčasnosti zneškodňuje napríklad jedno zariadenie z Liptovského Mikuláša, ktoré spracovalo približne 2,4 z 50 ton, ktoré už boli spracované, tak to uvádza v tom ministerstvo obrany. Tých ton je tam v súčasnosti, teda tých ton bolo, v súčasnosti čaká na zhodnotenie 250, sú uložené opäť v sklade, myslím, že pod ministerstvom obrany. Ministerstvo obrany teda už aj komunikovalo tú vec, že je to v súlade so zákonom o, o odpadoch.
Takže v súčasnosti máme situáciu, kedy prevádzkovateľ zariadenia musí v mimoriadnych prípadoch zneškodňovať odpad alebo zhodnotiť a naozaj to aj robí, dochádza k tomuto, ale teda veľmi pomalým tempom, lebo zatiaľ je naozaj len veľmi malá časť zhodnotená.
Včera bola na výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo o tom rozprava, kde bol prítomný aj pán štátny tajomník Kiča. Ja som sa ho vtedy aj spýtal na to, že prečo je potrebná táto súčasná úprava navrhovaná nad rámec tej úpravy, ktorá je vlastne v súčasnosti už aj platná v zákone o odpadoch. On poskytol veľmi rozsiahlu odpoveď, v nej povedal aj to, že vlastne súčasné platné opatrenie v zákone podľa toho § 17, v tom súčasnom zákone sa týka jedného alebo dvoch prevádzkovateľov a nepokrýva najväčšie prevádzky, ktoré by spadali pod túto, teda ktoré by mohli využívať a zhodnocovať alebo zneškodňovať, lepšie povedané, tento nebezpečný odpad.
A toto mi práve teraz otvorilo niektoré otázky. Rozumiem tomu, prečo to ministerstvo chce nejakým spôsobom upresniť, ale nerozumiem tam niektorým veciam. Nechcem klásť teraz pánovi ministrovi otázky, ktoré naozaj detailne legislatívne bude vedieť odpovedať, budú vedieť odpovedať viac práve tam konkrétni zamestnanci.
Len kladiem si pri tejto, pri tomto probléme práve tú otázku, že, že čím je vlastne, čím je vlastne ohrozená bezpečnosť v súčasnosti alebo či môžu vzniknúť značné hospodárske škody, ak by sa v súčasnosti pokračovalo v tom tempe toho preskladňovania a zneškodňovania toho odpadu v tých zariadeniach, ktoré to v súčasnosti vykonávajú. Nevidím tam veľmi, veľmi dôvod, prečo by tým bola ohrozená bezpečnosť alebo prečo by bola, prečo by mali vznikať značné hospodárske škody tým, že by sa postupovalo naďalej podľa tohto paragrafu, ktorý, na základe ktorého už to niektoré zariadenia robia.
Taktiež si kladiem otázku, že, že čím vlastne toto, čím toto opatrenie rozširuje zoznam prevádzkovateľov zariadení týchto na zhodnocovanie odpadov. Mne to tam celkom legislatívne nebolo jasné, ale túto otázku nekladiem pánovi ministrovi, lebo, lebo, samozrejme, vieme si ju vykomunikovať aj s ministerstvom, kladiem ju tu len preto, lebo opäť ide o skrátené legislatívne konanie, naraz to prišlo, naozaj nemali sme, nemal som ani ja veľmi veľa času ešte do detailu úplne prejsť to legislatívne opatrenie, prejsť si to s legislatívcami, že či tam nie je nejaká chyba. Iba z laického pohľadu neprávnika sa mi zdá, že ho teda nerozširuje, zoznam týchto prevádzkovateľov zariadení.
A takisto si kladiem teda otázku, že prečo ministerstvo nepristúpilo skôr k tomuto opatreniu, keďže vlastne to testovanie prvé bolo už, ako vieme, začiatkom novembra, ak sa nemýlim, následne prebiehali ďalšie a ďalšie testovania v rôznych okresoch, takže prebiehalo to priebežne, ministerstvo určite bolo informované o tom, v akom stave je naplnenosť povedzme nejakých kapacít na uskladnenie dočasné, aký je stav tých kapacít priebežný, a mohlo teda povedzme túto novelu navrhnúť už, tento novelizačný bod, navrhnúť ho už povedzme v zákone, v tom novelizačnom návrhu, ktorý beží teraz už v druhom čítaní v zákone o poplatkoch za uloženie odpadov a, a Environmentálnom fonde.
Takže to sú také moje tri otázky, ktoré, ktoré mi vytvárajú trochu takú pochybnosť, a naozaj by som na to veľmi chcel opäť apelovať, aby ministerstvo vedelo tak ráznejšie jednak zareagovať na vzniknutý stav, ak sa teda domnieva, že ten stav vznikol, a jednak aby ho teda predkladali, predkladali v tom riadnom konaní.
Chcem na záver povedať, že považujem za dôležité povedať, že komunikáciu s ministerstvom životného prostredia ohľadom odpadovej legislatívy považujem za veľmi dobrú. Jej výsledkom bude aj môj pozmeňovací návrh k už spomínanému, k novele zákona o poplatkoch za uloženie odpadov a k Envirofondu, kde sme našli s ministerstvom naozaj prienik, prienik názorov, a tento návrh bol naozaj, bol predmetom riadneho pripomienkového procesu, bolo naň čas sa pripraviť.
A oceňujem aj to, že hoci trochu som ja zareagoval spolu s pani kolegyňou Zemanovou neskôr, tak vedeli na to, vedeli na to veľmi promptne zareagovať a našli sme prienik názorov v niektorých bodoch.
Taktiež chcem povedať, že, ako som uviedol už na začiatok, že tento návrh podporím, podporím, lebo ho považujem teda za minimálne nejaké precizovanie, detailnejšie, možností pre zhodnocovanie a zneškodňovanie práve takýchto nebezpečných odpadov v súvislosti s ochorením COVID.
Bol by som však rád, keby naozaj ministerstvo nepodávalo toto v skrátenom konaní, v tomto momente som nie na sto percent istý, že boli naplnené dôvody skráteného konania, aj keď rozumiem, že ide o riešenie istej situácie, ktorá vznikla tým náporom, náporom nebezpečného infekčného odpadu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. My sme včera na výbore sa o tom trochu bavili, pán poslanec, a ja ako veterinár môžem zodpovedne povedať, že, a podporujem plne toto, toto opatrenie, ten návrh skráteného legislatívneho konania, z jednoduchého dôvodu, že sa jedná o nebezpečný odpad. Všetky veci, materiály, rúška, ktoré súvisia s COVID-om, nie sú označené symbolom toxický, netoxický, resp. infekčný a neinfekčný. Tých materiálov sa nám zberá stále viac a viac, tá pandémia nám neustupuje takým spôsobom, aby sme si mohli dať nejaký záväzok, že o týždeň tie rúška skončia. Materiál sa zberá na skladoch.
A včera presne túto otázku sme rozoberali na výbore a pán štátny tajomník Kiča povedal, že aj, že v prípade, že bude nedostatok týchto spoločností, ktoré môžu likvidovať tento nebezpečný odpad, pretože sa jedná o nebezpečný mikrobiálny odpad, tak nie je problém úpravou katalógového alebo registračného čísla rozšíriť zoznam týchto spracovateľov alebo likvidátorov, alebo zhodnotiteľov, podľa toho, že kam to pôjde.
Takže preto ja to použijem z hľadiska prevencie ako veľmi dôležité a tým, že nevieme, kedy tá pandémia skončí, to je to lepšie robiť systémom a spôsobom prevencie, ako potom zase na poslednú chvíľu, už keď nám bude tam stáť haldy týchto rúšok a iného materiálu, aby sme potom hľadali ďalších zneškodňovateľov.
Takže asi toľko z mojej strany.