23. schôdza

Ďakujem za slovo. Martin, ja ti chcem poďakovať za toto, že si túto debatu otvoril a takisto, čo počúvam aj kolegov, ktorí v rozprávajú k tejto téme, jedna vec tu ale neodznela ani z tvojich, ani z kolegových, z úst našich kolegov je to, že je tu momentálne problém, v prvej vlne sme sa s ňou snažili zachytiť, teraz prišla druhá vlna, ale nikto nepovedal dokedy kríza bude trvať. My nevieme, čí tá kríza bude trvať ešte tri mesiace, alebo možno rok, alebo dva. To znamená, že toto na čo poukazuješ je veľmi dôležité pretože takisto sa stretávame s ľuďmi z podnikateľského prostredia, ktorí každí sa nás pýtajú ako majú riešiť tú situáciu, keď nemajú na odvody, na nájmy, na mzdy, takže treba začať rokovať jednoznačne s bankami a treba urobiť opatrenia, ktoré pomôžu aj nielen obyčajným ľuďom, ale aj podnikateľom a ostatným. Ďakujem veľmi pekne.

Áno, ďakujem za vystúpenie demagogické, veľmi demagogické pána Blanára, lebo, pán Blanár, ja naozaj neviem, že či proste to robíte naschvál, alebo iba tomu nerozumiete. Bankový odvod boli uložené peniaze na nejakom účte, ktorý sa nijakým spôsobom nemohli používať, nijakým. Nemohli ste ich používať. Táto vláda povedala bankám, my vám ten odvod odpustíme za podmienky, že vy tie peniaze budete investovať do hospodárstva, čo aj urobili, čiže rozhýbali sme peniaze, rozhýbali sme ekonomiku. A teda, že som precitol, nie, pán Blanár, my pomáhame presne vtedy, kedy pomáhať treba. Keď prišla prvá vlna, my sme odložili splátky o deväť mesiacov. Teraz to deväťmesačné obdobie pomaly končí a my diskutujeme, a to je podľa mňa, veľmi správne, diskutovať o tom ako pomôcť ľuďom ďalej. Pán minister si myslí, že najlepšie je im pomôcť tak, že individuálne budú jednať s bankami. Ja osobne si myslím, že to netreba nechať úplne na banky a treba banky pritlačiť, alebo treba tým ľuďom dať zázemie, z ktorého oni budú vedieť požiadať odklad splátok, a tento bude odložený.
Pán kolega Susko, mne sa to zdá nekorektné odpúšťať za to obdobie aj, aj úroky. Jednoducho my sme istinu odpustíme, alebo odpustíme, odložíme, čiže za toto obdobie ľudia musia platiť naozaj len tú drobnú, to 1 % z tej splátky, a to je ten úrok. Aj tá banka zamestnáva kopec ľudí, aj tí bankári z niečoho žijú. Ja im, myslím si, že majú zisky vysoké a neviem, ale zdá sa mi nekorektné proste im zasahovať do ich podnikania. Na druhej strane si myslím, že veľká pomoc ľuďom odklad tej splátky, keď im ostane iba ten 1-percentný úrok. Celá istina je odložená, banka o nič neprichádza, ľudia sa vedia nadýchnuť a v dobe, keď už ekonomika bude fungovať, tak vedia ďalej splácať.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, dovoľte, aby som teda kratučko zareagoval aj keď teda je to pán Borguľa vlastne otvoril tému, ktorá nepriamo súvisí s týmto daňovým poriadkom. To čo hovoríme vlastne, ja by som možno tak po poriadku chcel vysvetliť pár vecí a dať tomu možno taký širší kontext, aby sme možno tak viacej si pozreli na ten väčší obraz, a potom nám dá viacero vecí zmysel. Keď sa pozrieme na tú dôvodovú správu, prirodzene samozrejme tá situácia nie je dobrá, a preto aj v dôvodovej správe o tom hovoríme, ale tam konkrétne máme na mysli práve to, že tak by som povedal aj v úvode, že napr. je tu situácia s tými daňami z nehnuteľností. My sme to preberali aj s finančnou správou a tak ďalej, čiže aj na ministerstve financií, že ako to urobiť najlepšie a najjednoduchšie aj pre ľudí, keďže je stále zákaz vychádzania, sú obmedzené možnosti, a teda je aj dobré, že je ten zákaz vychádzania a ľudia naozaj, ktorí nadobudli nehnuteľnosť v minulom roku, potrebujú toto daňové priznanie dať v januári, takže tí vlastne by nemali možnosť. Takže toto je jeden z tých dôvodov, prečo ten Daňový poriadok aj teraz upravujeme, aby sme mohli túto zmenu urobiť a vyhovieť ľuďom, aby nepodstupovali nejaké riziká a zároveň posunuli ten termín. Takisto vieme, že sú tu následky prvej aj druhej vlny ako napr. pri tom DPH a pod. a dostávame vlastne nástroj, ktorým môžme rozhodnúť v akej miere vlastne vyjdeme v ústrety podnikateľskému sektoru, samozrejme je to limitované možnosťami štátu a pod., ale je to teda rámec, ktorý vytvorí nástroj pre vládu, aby mohla reagovať a nielen teraz, ale aj v budúcnosti a takisto aj tie odklady sú dôležité, aby sme mohli byť práve pripravení, ak by prípadne druhá vlna, tretia vlna, dúfajme, že nie, ak by pretrvala a pod. Takže je to vlastne koronakríza ukázala na, isto by som povedal, na novú potrebu, pre ktoré je dobré ten Daňový poriadok upraviť. Vidíme, že niektoré krajiny to mali už aj pred koronou, a preto sme sa vedeli nimi inšpirovať a viac menej nám to ukázala korona, tento scenár, a tým pádom aktualizujeme a keď tak poviem, že modernizujeme práve ten legislatívny rámec.
Teraz čo sa týka samotných odkladov a bánk. Tu by som dovolil si tiež trošku povedať pár vecí, aby sme teda mali ten celý kontext. V prvom rade sme s bankami rokovali práve o tom, aby sme hovorili, že aké sú možnosti. Musíme si uvedomiť, že je tu európsky orgán pre bankovníctvo, ktorý definuje ten rámec príznaku. To je veľmi dôležité v celej tejto diskusii a to je to, čo som vlastne komunikoval aj v, na tej tlačovej besede. A to je to, čo možno zaniklo práve pri tej prvej vlne, ale je to dôležitý parameter, keď sme sa bavili o odklade. Ak tu zaznela informácia, že iné štáty vyrokovali s bankami odpustenie úrokov, tak to je, to je nezmysel. To všetci dobre vieme, že to je nezmysel. Nič také sa neudialo, žiadny štát nič také nevyrokoval, dokonca môžem povedať, že tuto Slovenská republika a Chorvátsko sme nastavili tie parametre výrazne lepšie tým, že sme išli hneď na deväťmesačný odklad, prezieravo sme sa pripravili aj na dlhšiu druhú vlnu, pretože štáty, ktoré boli nastavené na šesť mesiacov, tak tým všetkým po šiestich mesiacoch vlastne ten odklad skončil a môžu žiadať teraz podľa situácie o odklad tí klienti individuálne.
My sme dali na deväť mesiacov ako viete, ako som povedal na tlačovej besede, tak vlastne ten apríl a máj, kedy žiadali o to klienti najviac, tam bolo rádovo 50 na 50 tis. ľudí, čiže nejakých 100 tis. ľudí, takže teraz na konci januára, na konci februára budú mať koniec týchto odkladov. Ja osobne teda by som netvrdil o prieskume NBS-ky, po prvé nezaslali mi ho, je verejne dostupný. Je to myslím si, že štandardný nástroj, ja by som určite takéto slová o prieskume Národnej banky Slovenska nepovedal, robí ho pravidelne na pravidelnej báze, tie dáta sú konzistentné a myslím si, že reprezentatívne.
Čo sa týka samotnej diskusie, tak práve preto sme sa stretli a pravidelne komunikujeme na túto tému aj so Slovenskou bankovou asociáciou, aby sme vedeli vyhodnotiť tú situáciu, pretože oni majú tie dáta, oni presne vedia akí klienti, akým spôsobom sa vracajú do splácania po odklade. Tá situáciu vďakabohu na Slovensku je dobrá aj preto, že vláda myslím si, že veľmi dobre reagovala tým, že včasne zaviedla kurzarbeit, včasne zaviedla opatrenia na podporu trhu práce, čím vlastne eliminovala nejaký výrazný výpadok pracovných miest, čo jasne reprezentuje aj samotná miera nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti, ak si pozriete, tak vlastne v auguste, v septembri aj v októbri dokonca klesala, čo je ako zaujímavý fenomén, kde teda aj viacerí ministri financií, keď s nimi komunikujem, ale to je len taká akože vedľajšia informácia pre vás, tak oceňujú, alebo teda vyzdvihujú, že také niečo sa nám na Slovensku podarilo. Samozrejme nie je to len zásluha vláda, je to zásluha aj priemyslu, ktorým silne je uchopená naša ekonomika. Áno, ekonomiky, ktoré majú omnoho väčší podiel na HDP cestovného ruchu, majú omnoho väčší problém, napr. susedné Rakúsko.
Čiže aby som dokončil tú myšlienku, tak práve tá pomoc štátu v kombinácii s priemyslom umožnila, že ľudia neprišli o pracovné miesta a keď nikto nepríde o pracovné miesto, tak samozrejme má zabezpečený príjem. Ak má zabezpečený príjem, tak je schopný z toho svojho príjmu samozrejme splácať aj svoje záväzky, a tým pádom je aj veľký predpoklad aj podľa informácií, ktoré máme aj podľa prieskumu, že títo ľudia sa samozrejme vedia vrátiť do splácania. Ak sa tak nebude diať, my sme pripravení samozrejme okamžite reagovať, ale v tomto momente nič tomu výrazne nenasvedčuje. Áno sú jednotlivé prípady, a to bol práve náš apel práve aj v diskusii s bankovou asociáciou, že očakávame od nich, že budú takýmto spôsobom konať. Ak by tak nekonali, ak by nedali tú dostatočnú starostlivosť každému klientovi, tak v takom prípade by sme reagovali plošným opatrením. Tu chcem však povedať, že aby sme sa vyviedli z omylu, a tá, tá situácia je taká, že ten európsky orgán pre
=====

Očakávame od nich, že budú takýmto spôsobom konať. Ak by tam nekonali, ak by nedali tú dostatočnú starostlivosť každému klientovi, tak v takom prípade by sme reagovali plošným opatrením. Tu chcem však povedať, že aby sme sa vyviedli z omylu a tá situácia je taká, že tá Európsky orgán pre bankovníctvo teda definuje kedy tie banky môžu a nemôžu dávať ten príznak, alebo rušiť, neuvádzať ten príznak. Tu je dôležité povedať, že toto nie je v našich rukách. Toto robí práve ten Európsky orgán pre bankovníctvo. My sme urobili opäť jednu prezieravú vec, že v lex korona, lebo sme naviazali na mimoriadnu situáciu, a v lex korona sme zadefinovali, že každý môže požiadať o odklad počas mimoriadnej situácie. Čiže keď aj Európska banková, teda orgán pre bankovníctvo ešte v lete povedal, že ten príznak bude platiť iba do konca septembra a všetky tie pravidlá s tým súvisiace, vďaka našej legislatíve ľudia mohli požiadať o odklad do konca roka a aj bez príznaku. Tým že teraz to predĺžili, predĺžil tento orgán pre bankovníctvo do 31. 3. tak banky teda nebudú uplatňovať tento príznak do 31. 3. Čiže ktokoľvek si do 31. 3. požiada o odklad na 9 mesiacov alebo na menej, je to na ňom, automaticky nebude mať uvedený príznak. Avšak dôležité je ak si ľudia, pretože tá, tá európska, ten Európsky orgán pre bankovníctvo povedal, že to môžete iba raz robiť. Vy si poviete dĺžku, ale iba raz. Akonáhle vám táto doba uplynie potom už ten príznak dostávate. A toto je opäť nie v našich rukách. Čiže partnerom Európskeho orgánu pre bankovníctvo je NBS-ka, nie ministerstvo financií. Ale samozrejme ten Európsky orgán pre bankovníctvo rieši celú, celú Európsku únie jednotne, my sme jeden trh, jednotný trh, to si treba uvedomiť. Čiže z tohto dôvodu je tu istá realita v ktorej, v ktorej sa nachádzame.
Aby som teda ešte doplnil, alebo teda dokončil pre úplnosť tej myšlienky, čiže ak niekto dokončí 9 mesiacov a na individuálnej báze by si chcel ešte predĺžiť ten odklad, samozrejme ten, tá možnosť tu je, ale to či tam bude príznak alebo nebude to žiaľ my nevieme ovplyvniť a rozhodla o tom práve ten Európsky orgán pre bankovníctvo. Takže toto je ten základný rámec, aby sme mali všetky, všetku penzum informácie a nemuseli možno sa na to pozerať cez nejaké dojmy, ale, ale na základe faktov.
Tak verím, že som vám to ešte dovysvetlil. Ďakujem veľmi pekne ešte raz za podporu tohto zákona. Prajem pekný večer.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vážený pán predseda, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení predovšetkým zákon 39/2013 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré som už zmienil. Už v súčasnosti
ostatnou novelou zákona o odpadoch prostredníctvo zákona č. 9/21 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňajú zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 už stanovené oprávnenie ministerstva životného prostredia na poverenie subjektu, ktorý má platný súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadov, aby mohol zhromažďovať, aby mal taký súhlas, aby mohol zhromažďovať aj odpady, ktoré sám neprodukoval. To znamená, že po tomto, po tejto malej novele by mohli odberové miesta, vrátane tých mobilných testovacích miest odovzdávať odpad takémuto subjektu na dočasné zhromažďovanie až do času keď bude odpad odovzdaný na definitívne zhodnotenie alebo spálenie. Ministerstvo životného prostredia by potom mohlo poveriť existujúce zariadenie, ktoré vyplývajú z jeho technologických a technických možností schopné spracovať nebezpečný odpad, ktorý pochádza z testovania, aby prijalo a zhodnotilo, alebo zneškodnilo tento odpad, aj keď je to nad rámec súčasného platného povolenia. Ide o teda veľmi dočasné zariadenie týkajúce sa iba mimoriadneho stavu. Týkať sa to bude predovšetkým väčších prevádzok, spravidla teda spaľovní alebo cementární, čiže zariadení ktoré sú určené na spaľovanie alebo spoluspaľovanie odpadov a pri ktorých ide spravidla o kvalitné technológie, alebo tie najnovšie technológie chrániace pred emisiami do ovzdušia.
Takéto poverenie je možné vydať, alebo bude možné vydať po zodpovednom a vážnom zvážení a posúdení relevantných skutočností, a to najmä vo vzťahu k množstvu odpadu, o ktorom bude reč, vznikajúcemu na jednotlivých odberových miestach, kde obávame sa, že počet týchto odberných miest sa môže v budúcnosti opäť zvýšiť, v prípade, v prípade sa pandémia zosilní v budúcnosti a budeme znovu robiť testovanie alebo iné úkony, ktoré, po ktorých zostane zdravotnícky odpad.
Dovoľujem si zdôrazniť, že poverená prevádzka aj v týchto mimoriadnych okolnostiach stále ministerstvo životného prostredia samozrejme bude vyžadovať aby spĺňala všetky požiadavky na ochranu životného prostredia v zmysle príslušných právnych predpisov. Čiže nepôjde o žiadne divoké spaľovanie alebo nejaké škodlivé exhaláty.
Návrh zákona je v súlade s právom EÚ, Ústavou Slovenskej republiky a ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Takže toľko predstavenie zákona. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu vedeného zákona tlač 411.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby sa návrh zákona prerokoval výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor Národnej rady navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbore prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Počujeme sa ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Linhart, Patrick, poslanec NR SR
Výborne, tak sme tam. Prosím o nejaký čas, ďakujem. Vyriešili sme technický problém. Ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Ja by som chcel pochváliť kolegu zo strany SaS, už som so napísal aj vaše meno, pán Kazda, teda. Ja som vás oslovil ako poslanca Monsanto Bayer a ja vám poviem aj prečo predošlé. Ja si vážim to čo ste povedali, konečne ste sa našli. Ja som veľmi rád, že, že ste predviedli takúto rozpravu, ktorá bola naozaj odborná. Na rozdiel od toho, ja viem že ste sa trošku stratili v čase predtým, keď ste tu povedali, že HZDS a SNS ste tu hľadali poslancov, ale vy ste sa stratili aj v čase keď ste tu rozprávali o GMO, čo nie je vaša asi silná stránka, pravdepodobne, lebo ste si prečítali len pokrikový boj, lobistický pokrik z firmy Monsanto Bayer, preto som vám povedal poslanec Monsanto. Keď, lebo keď hovoríte o tom, že geneticky modifikované produkty zachránia prácu a vyriešia otázku hladu na svete, tak to sa hovorilo 20 rokov možno dozadu a už je dávno to vyvrátené a toto je lobizmus. Preto ja som rád, že ste sa našli v tematike klimatická zmena. Prosím, držte sa tejto tematiky. Tejto tematiky zjavne rozumiete a to je naozaj pochvala teda. Ďakujem vám za vašu vecnú odbornú debatu a prosím, nechajte hovoriť ohľadom GMO aj iných vecí ľudí, ktorí tomu rozumejú. Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Karahuta, zapamätal som si, teda zapísal, lebo už medzitým prebehlo niečo, takže prebehlo ešte celé ďalšie rokovanie. No, že akú hodnotu majú peniaze. No preto som hovoril vlastne o tých peniazoch, že sú to hlavne nástroje na to, aby sme my vedeli bojovať proti zmene klímy, takže musíme stále o tom hovoriť, aby aj tí mladí ľudia vedeli, že nie je pravdou, že nerobíme nič, ale že naopak hľadáme finančné zdroje akým spôsobom bojovať proti zmene klímy.
Pán poslanec Linhart, ďakujem za pochvalu a teda neviem prečo ste ma nazývali, že Monsanto. Práve som si to vygooglil, že som agent tejto spoločnosti zrejme. Máte dojem, ale naozaj som netušil o tejto spoločnosti vôbec nič.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi povedať pár slov k správe o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatických zmien a jej dopadov v Slovenskej republike. Ako už tu bolo povedané, prerokovanie tejto správy nepovažujem ani ja za prerokovanie petície Klíma ťa potrebuje, ktorú podporuje viac ako 120 tisíc ľudí. Na rozdiel od kolegu Kazdu oceňujem iniciatívu organizátorov petície. Našou úlohou ako politikou je reagovať a vyžadovať od iniciátorov petície kvantitatívnu nákladovú analýzu považujem za nefér. Je dôležité si uvedomiť, že cieľom správy je poskytnúť odbornej a laickej verejnosti základné informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dopadov na Slovenskú republiku ako aj informáciu o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach. A preto vítam iniciatívu ministerstva životného
=====

a jej nepriaznivých dopadov na Slovenskú republiku ako aj informáciu o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach. A preto vítam iniciatívu ministerstva životného prostredia pri vypracovaní tejto správy, ktorá skutočne ponúka veľmi kvalitný prehľad toho ako môže legislatíva intenzívnejšie reagovať na potreby ochrany klímy na Slovensku.
Správa uvádza základnú charakteristiku problému zmeny klímy, strategický a legislatívny rámec a z neho vyplývajúce medzinárodno-právne záväzky Slovenskej republiky. Charakterizuje kľúčové legislatívne a nelegislatívne opatrenia na národnej úrovni v systéme Organizácie spojených národov a predovšetkým Európskej únie.
Ako globálna, ale aj slovenská populácia stojíme pred veľkými výzvami súvisiacimi so zmenou klímy. Je dôležité, aby sa verejnosť a inštitúcie zapojili do diskusie a hľadania riešení. Privítam otvorenú, slušnú a odbornú diskusiu k tejto problematike. Mojou snahou, a to priznávam, je zvýšiť klimatické ambície tejto vlády a parlamentu s dôrazom na konkrétne záväzky, zodpovedné a realistické, ale konkrétne. Ďakujem pánovi ministrovi, že má také ambície. My môžeme na Slovensku prijať prísnejšiu redukciu skleníkových plynov a stanoviť dosiahnutie klimatickej neutrality na skorší termín. Bez prijatia ambicióznych cieľov a vízie zelenej a spravodlivej transformácie budú ľudia na Slovensku, ktorí už teraz pociťujú dopady klimatickej krízy, zasiahnutí čoraz viac. Bez ráznych krokov nás totiž čakajú niekoľkoročné suchá, nedostatok vodných zdrojov, či zdraviu nebezpečné horúčavy, ktoré vedú napríklad aj k lesným požiarom.
Ako vedeckého pracovníka Slovenskej akadémie vied ma zaujímajú fakty a najmä názory fundovaných odborníkov. Sledujem túto problematiku už od začiatku 90-tych rokov minulého storočia, najmä prácu medzinárodného panelu vedcov pre zmeny klímy, ktorej cieľom je vyhodnocovať riziká zmeny klímy a publikovať špeciálne správy o stave klímy na základe vedeckých dát a dostupných analýz. Počas tohto obdobia sa to postupne zvyšovalo. Najprv varovanie, ak neprijmeme opatrenia, rastie to 0,5 stupňa, potom to bol 1 stupeň. Teraz sme už na 1,5 až 2 stupňoch. Rozdiel medzi zvýšením priemernej teploty o 1,5 až 2 stupne podľa vedcov a odborníkov z tohto panelu predstavuje niekoľkonásobne vyššie ohrozenie života ľudí a nenapraviteľných zmien v ekosystémoch, ktoré sú nevyhnutné pre naše prežitie. Tých 0,5 stupňa Celzia ten rozdiel spôsobí ohrozenie až trojnásobne väčšej populácie extrémnymi horúčavami, či dvakrát väčší úbytok živočíšnych a rastlinných druhov, pričom súčasné opatrenie nás smerujú k viac ako 2 stupňom.
Pokiaľ má byť Slovensko schopné zodpovednej a kontinuálnej transformácie na bezuhlíkovú ekonomiku musí prijať konkrétne strategické, časové a legislatívne opatrenia, ktoré sú súčasťou predkladanej správy. Oceňujem snahu ministerstva životného prostredia, ktoré sa v predkladanej správe zaviazalo v priebehu roka 2021 vypracovať vlastný klimatický predpis, zákon, aktualizovať nízkouhlíkovú stratégiu Slovenska do roku 2030, pripraviť akčný plán adaptácie Slovenska na zmenu klímy, ktoré bude implementačným dokumentom Národnej adaptačnej stratégie, návrh koncepcie vodnej politiky a legislatívne zmeny v stavebných predpisoch. Je potrebné možno doplniť niektoré strategické dokumenty schválené na úrovni Európskej únie v rámci balíčka Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý tvorí bázu energetickej politiky Európskej únie. V tejto súvislosti nemôžem opomenúť síce obsahovo platnú, avšak koncepčne zastaralú energetickú politiku Slovenska z roku 2014, ktorú je potrebné nanovo vypracovať v kontexte uvedenej energetickej politiky Európskej únie.
Považujem za dôležité, aby ministerstvo hospodárstva podobne ako ďalšie rezorty boli do tohto úsilia pri príprave legislatívnych opatrení na zmiernenie klimatických zmien plne zapojené. A oceňujem snahu ministerstva životného prostredia urobiť to prierezovo v Rade vlády pre zelenú dohodu. Vzhľadom na potrebu zvýšiť ambície v oblasti klímy ako sa vyžaduje v Parížskej zmluve Európska rada prijala ten nový cieľ. Dohodli sa lídri EÚ, aby do roku 2030 bolo to zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 55 %.
Európska únia bude svoje ambície v oblasti klímy zvyšovať tak, aby sa podnietil udržateľný hospodársky rast, vytvárali pracovné miesta, zabezpečili zdravotné a environmentálne prínosy pre občanov EÚ presadzovaním inovácie v oblasti zelených technológií, aby sa prispelo k dlhodobej globálnej konkurencieschopnosti ... Európskej únie.
Je jasné, že potrebné zmeny ohľadom energetickej infraštruktúry obnoviteľných zdrojov energií, obehového hospodárstva a tak ďalej bude vyžadovať veľké investície. A prostriedky z plánu obnovy môžu byť injekciou, no nie komplexným riešením. A vlastne v porovnaní s tým financie pri odstraňovaní škôd v budúcnosti budú však omnoho väčšie. Preto je potrebné prijať opatrenia a začať čím skôr. Získame náskok, pri ktorom môžeme len získať. Tie náklady, výdavky na dôsledky klimatických zmien a odstraňovanie následkov povodní, požiarov a podobne sú veľké už aj teraz.
Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov preukázala, že každé investované euro do premeny energetiky v súlade s ochranou klímy prinesie 3 až 8 eur výhod. Čiže už teraz sa ukazuje, že celý tento biznis ohľadne klimatických zmien môže priniesť aj veľké zisky.
Na záver by som chcel vyzvať všetkých kolegov, aby predkladanú správu o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatických zmien a jej dopadov zobrali na vedomie, teraz nejde o politickú nomináciu, ale o životné prostredie, v ktorom žijeme všetci spoločne a ktoré zanecháme svojim potomkom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)