23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi povedať pár slov k Správe o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatických zmien a jej dopadov v Slovenskej republike.
Ako už tu bolo povedané, prerokovanie tejto správy nepovažujem ani ja za prerokovanie petície Klíma ťa potrebuje, ktorú podporuje viac ako 120-tisíc ľudí. Na rozdiel od kolegu Kazdu oceňujem iniciatívu organizátorov petície. Našou úlohou ako politikov je reagovať a vyžadovať od iniciátorov petície kvantitatívnu nákladovú analýzu považujem za nefér. Je dôležité si uvedomiť, že cieľom správy je poskytnúť odbornej a laickej verejnosti základné informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dopadov na Slovenskú republiku, ako aj informáciu o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach. A preto vítam iniciatívu ministerstva životného prostredia pri vypracovaní tejto správy, ktorá skutočne ponúka veľmi kvalitný prehľad toho, ako môže legislatíva intenzívnejšie reagovať na potreby ochrany klímy na Slovensku.
Správa uvádza základnú charakteristiku problému zmeny klímy, strategický a legislatívny rámec a z neho vyplývajúce medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky. Charakterizuje kľúčové legislatívne a nelegislatívne opatrenia na národnej úrovni v systéme Organizácie Spojených národov a predovšetkým Európskej únie.
Ako globálna, ale aj slovenská populácia stojíme pred veľkými výzvami súvisiacimi so zmenou klímy. Je dôležité, aby sa verejnosť a inštitúcie zapojili do diskusie a hľadania riešení. Privítam otvorenú, slušnú a odbornú diskusiu k tejto problematike. Mojou snahou, a to priznávam, je zvýšiť klimatické ambície tejto vlády a parlamentu s dôrazom na konkrétne záväzky, zodpovedné a realistické, ale konkrétne.
Ďakujem pánovi ministrovi, že má také ambície. My môžeme na Slovensku prijať prísnejšiu redukciu skleníkových plynov a stanoviť dosiahnutie klimatickej neutrality na skorší termín. Bez prijatia ambicióznych cieľov a vízie zelenej a spravodlivej transformácie budú ľudia na Slovensku, ktorí už teraz pociťujú dopady klimatickej krízy, zasiahnutí čoraz viac. Bez ráznych krokov nás totiž čakajú niekoľkoročné suchá, nedostatok vodných zdrojov či zdraviu nebezpečné horúčavy, ktoré vedú napríklad aj k lesným požiarom.
Ako vedeckého pracovníka Slovenskej akadémie vied ma zaujímajú fakty a najmä názory fundovaných odborníkov. Sledujem túto problematiku už od začiatku 90. rokov minulého storočia, najmä prácu medzinárodného panelu vedcov pre zmeny klímy, ktorej cieľom je vyhodnocovať riziká zmeny klímy a publikovať špeciálne správy o stave klímy na základe vedeckých dát a dostupných analýz. Počas tohto obdobia sa to postupne zvyšovalo. Najprv varovanie, ak neprijmeme opatrenia, rastie to 0,5 stupňa, potom to bol 1 stupeň, teraz sme už na 1,5 až 2 stupňoch. Rozdiel medzi zvýšením priemernej teploty o 1,5 až 2 stupne podľa vedcov a odborníkov z tohto panelu predstavuje niekoľkonásobne vyššie ohrozenie života ľudí a nenapraviteľných zmien v ekosystémoch, ktoré sú nevyhnutné pre naše prežitie. Tých 0,5 stupňa Celzia, ten rozdiel spôsobí ohrozenie až trojnásobne väčšej populácie extrémnymi horúčavami či dvakrát väčší úbytok živočíšnych a rastlinných druhov, pričom súčasné opatrenie nás smerujú k viac ako 2 stupňom.
Pokiaľ má byť Slovensko schopné zodpovednej a kontinuálnej transformácie na bezuhlíkovú ekonomiku, musí prijať konkrétne strategické, časové a legislatívne opatrenia, ktoré sú súčasťou predkladanej správy. Oceňujem snahu ministerstva životného prostredia, ktoré sa v predkladanej správe zaviazalo v priebehu roka 2021 vypracovať vlastný klimatický predpis, zákon, aktualizovať nízkouhlíkovú stratégiu Slovenska do roku 2030, pripraviť akčný plán adaptácie Slovenska na zmenu klímy, ktoré bude implementačným dokumentom Národnej adaptačnej stratégie, návrh koncepcie vodnej politiky a legislatívne zmeny v stavebných predpisoch. Je potrebné možno doplniť niektoré strategické dokumenty schválené na úrovni Európskej únie v rámci balíčka Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý tvorí bázu energetickej politiky Európskej únie.
V tejto súvislosti nemôžem opomenúť síce obsahovo platnú, avšak koncepčne zastaralú energetickú politiku Slovenska z roku 2014, ktorú je potrebné nanovo vypracovať v kontexte uvedenej energetickej politiky Európskej únie.
Považujem za dôležité, aby ministerstvo hospodárstva podobne ako ďalšie rezorty boli do tohto úsilia pri príprave legislatívnych opatrení na zmiernenie klimatických zmien plne zapojené. A oceňujem snahu ministerstva životného prostredia urobiť to prierezovo v rade vlády pre zelenú dohodu. Vzhľadom na potrebu zvýšiť ambície v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v Parížskej zmluve, Európska rada prijala ten nový cieľ. Dohodli sa lídri EÚ, aby do roku 2030 bolo to zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 55 %.
Európska únia bude svoje ambície v oblasti klímy zvyšovať tak, aby sa podnietil udržateľný hospodársky rast, vytvárali pracovné miesta, zabezpečili zdravotné a environmentálne prínosy pre občanov EÚ presadzovaním inovácie v oblasti zelených technológií, aby sa prispelo k dlhodobej globálnej konkurencieschopnosti v hospodárstve Európskej únie.
Je jasné, že potrebné zmeny ohľadom energetickej infraštruktúry obnoviteľných zdrojov energií, obehového hospodárstva a tak ďalej bude vyžadovať veľké investície. A prostriedky z plánu obnovy môžu byť injekciou, no nie komplexným riešením. A vlastne v porovnaní s tým financie pri odstraňovaní škôd v budúcnosti budú však omnoho väčšie. Preto je potrebné prijať opatrenia a začať čím skôr. Získame náskok, pri ktorom môžeme len získať. Tie náklady, výdavky na dôsledky klimatických zmien a odstraňovanie následkov povodní, požiarov a podobne sú veľké už aj teraz.
Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov preukázala, že každé investované euro do premeny energetiky v súlade s ochranou klímy prinesie 3 až 8 eur výhod. Čiže už teraz sa ukazuje, že celý tento biznis ohľadne klimatických zmien môže priniesť aj veľké zisky.
Na záver by som chcel vyzvať všetkých kolegov, aby predkladanú správu o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatických zmien a jej dopadov zobrali na vedomie, teraz nejde o politickú nomináciu, ale o životné prostredie, v ktorom žijeme všetci spoločne a ktoré zanecháme svojim potomkom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Aj mojím predrečníkom vrátane pána ministra Budaja, ktorý mal nielen úvodné slovo, ale aj v rozprave venoval problematike klímy, klimatickej zmeny a v jeho ponímaní a vyjadrovaní aj až klimatickej krízy, možno tým by som začala s takou prosbou, že možno práve pri tejto problematike by sme mali byť veľmi opatrní s týmito pojmami a vyjadrovaním sa. Pretože nikto nespochybňuje asi, že klimatická zmena tu je, je to nejaký jav, ktorý je aj prirodzený, ale ani nikto nespochybňuje, že človek svojou činnosťou výrazným spôsobom prispieva k urýchľovaniu prejavov klimatickej zmeny.
Avšak hovoriť o klimatickej kríze, resp. až o klimatickej núdzi, ako sa hovorí v petícii občanov, si myslím, že na pôde parlamentu alebo ľudí, ktorí sú zodpovední za stav krajiny, si vyžaduje istú takú väčšiu obozretnosť. Pretože aj také vyjadrenia ako klimatická núdza alebo klimatická kríza môže spôsobovať beznádej ľudí, skutočne pocity toho, stratenej generácie. Už sa hovorí aj o diagnózach, ktoré hovoria o tom, že naši mladí ľudia sa boja budúcnosti, nechcú si zakladať rodiny, nechcú mať deti, aby neprivádzali svoje deti do beznádejnej budúcnosti, ktorá môže byť spôsobená s tým, že nebude tu vzduch, nebudeme mať vodu, že tu budú (bude, pozn. red.) nejaká apokalypsia (apokalypsa, pozn. red.), proste tie fakt fatalistické vízie.
Preto by som chcela, aby sme naozaj hovorili o tom, že je tu klimatická zmena ako nejaký prírodný jav, ktorý je umocňovaný činnosťou človeka, a to sa dá povedať naozaj od prvej priemyselnej revolúcie, kedy sa začali vo veľkom spaľovať fosílne palivá. Avšak aj človek svojou činnosťou, keď si včas uvedomí, dokáže aj zabrániť niektorým tým negatívnym prejavom. A príkladom toho je takzvane pred možno 15 rokmi, že sa hovorilo o tom, o ozónovej diere, ktorá bola aj nad Slovenskom, a bolo preukázané, že je spôsobená niektorými, používaním niektorých látok, najmä freónu, ktorý bol zakázaný. A v súčasnosti sa hovorí, že tá ozónová diera sa zatvorila. Čiže naozaj, keď človek identifikuje správnym spôsobom ten svoj príspevok, tak, a urobí opatrenia, výrazným spôsobom vie zamedziť tým nepriaznivým javom.
To sa týka aj vrátane emisií do ovzdušia z našej činnosti nielen priemyselnej, ale aj z dopravy alebo z poľnohospodárstva a podobne. A musíme si byť vedomí, je nás čoraz viacej, už len za našu generáciu fakticky dvojnásobok ľudí na Zemi pribudlo, to znamená, ľudia potrebujú viac jesť, ľudia chcú žiť čoraz v lepších podmienkach, a nielen výstavba, ale aj naša každodenná existencia je veľmi náročná na suroviny a s tým je spôsobená aj istá exploatácia prírodných zdrojov, a to nielen vody ako pitnej vody, ktorú potrebujeme pre svoj život, pretože bez vody nieto života, ale sú to aj nerastné suroviny. Je to aj drevo ako prírodná surovina, ktorá sa používa na výstavbu alebo na ako ďalší úžitkový materiál. A práve to sú činnosti, ktoré odoberajú schopnosti našej planéty, keď budeme hovoriť o Zemi ako takej, nielen o Slovensku, ktoré sú schopné dosahovať prírodnú rovnováhu, ktorá je nevyhnutná na to, aby, aby tá nielen spoločnosť, ale aj naša existencia bola trvalo udržateľná.
To, že teraz tá rovnováha nie je, je, je zrejmé to, že nám postupne tá, tá biologická rozmanitosť sa mení a že dôkazom sú aj vymieranie niektorých druhov, premnožovanie iných, ale ukázal nám to aj ten maličký neviditeľný, takmer neviditeľný vírus, ktorý v priebehu niekoľkých mesiacov by bol schopný vyhladiť veľkú časť ľudskej populácie a takýmto spôsobom si príroda možno aj chcela urobiť aj nejaké poriadky.
Vrátim sa na Slovensko a chcem uvítať plán ministerstva životného prostredia, ktorý je predložený k tejto správe, kde sa hovorí o jasných legislatívnych krokoch. To, čo som ja v minulosti vytýkala ako poslankyňa Národnej rady, ale nielen ako poslankyňa, ale aj ako aktivistka v životnom prostredí, boli rôzne stratégie, kde sme ako prví, vždy sme, my sme prví podpísali, my sme prví pristúpili k takému dohovoru, my sme podpísali takú stratégiu a všade sme chceli byť prví a ísť príkladom, ale, žiaľ, len na papieri. Ako sa hovorilo, v životnom prostredí mnohokrát skutek utek a verím, že v našom prípade tak to nebude a že spoločnými silami nielen zvládneme tú legislatívnu výzvu, ktorá je potrebná k tomu, aby sa mohli dotiahnuť aj tie praktické kroky, ktoré, ktoré našu spoločnosť nejak doladia do tej trvalo udržateľnej rovnováhy. Máme plán teraz legislatívny, máme plán, ktorý sme spoločne tvorili v programovom vyhlásení vlády, kde sú konkrétne kroky, ktoré pomôžu, pomôžu zabezpečiť, aby sa tá klimatická zmena na Slovensku a potom následne aj teda v Európe a na, na svete spomalila a aby sme naozaj mali jasný plán, akým spôsobom pripravíme Slovensko na adapt... a budeme adaptovať Slovensko na klimatickú zmenu, pretože tá je tu, tú nezastavíme, musíme sa adaptovať, ale musíme urobiť aj tie realizačné kroky, aby sme naozaj dosiahli čím skôr uhlíkovú neutralitu tak, aby tá naša príroda, ekosystém bol trvalo udržateľný.
To je výzva, apel nielen na vládu, ale aj na samosprávu, na podnikateľský sektor, na obce, na každého jedného z nás, pretože všetci sme súčasťou tohto systému. Nikto z nás, ani prezidentka, ani prezident inej krajiny, ani my nedokážeme žiť bez vzduchu, nedokážeme žiť bez vody, a tým pádom nedokážeme žiť cez, bez prírodných ekosystémov tam, kde sa ten vzduch a voda tvorí.
Preto je namieste, a som veľmi rada, že nie prvýkrát v tomto pléne Národnej rady sa hovorí čoraz viacej o životnom prostredí, je to naozaj čoraz väčší dôraz na tieto témy. V minulosti som bola s pánom ministrom, boli sme takí osamotení bežci, ale pevne verím, že aj táto správa napomôže k tomu, že budeme môcť robiť odpočty konkrétnych, konkrétnych krokov, ktoré zmiernia prejavy klimatickej zmeny.
Možno toľko, toľko k tej správe.
Ešte tu bola spomínaná petícia, ktorá bola doručená do Národnej rady. Množstvo ľudí sa hlási k tejto problematike a vnímajú ju ako veľmi citlivú záležitosť, osobnú, ale aj cítia tú zodpovednosť za budúcnosť pre naše deti, pre našich vnukov. Aj ja som stará mama, mám už dve vnučky a nie je mi ľahostajný, ľahostajná naša, naša budúcnosť. Toto mňa vždy viedlo aj v mojej práci ako aktivistky a neskôr aj v profesnom živote v životnom prostredí, že som chcela priložiť ruku k dielu k tomu, aby naozaj život na Slovensku, čo sa týka prírody, bol trvalo udržateľný a aby to smerovalo k lepšiemu. A myslí si, že krok za krokom sa to aj darí, nebude to rýchle, ale musíme byť vytrvalí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa. Vidím, že v našom klube SaS máme veľmi podobné videnie problematiky globálneho otepľovania. Vidíme tú potrebu očistiť od pátosu tému klimatických zmien, očistiť ju od hľadania nejakého vnútorného nepriateľa alebo nejakého fiktívneho nepriateľa a ísť po riešeniach, po efektívnych riešeniach adaptácie na zmenu klímy.
Mám veľkú obavu, že práve aj tí ľudia, ktorí podpísali túto petíciu, tak trochu v pozadí tam cítim, že požadujú práve nejaký lockdown, lockdown v oblasti celej ekonomiky, globálnej svetovej ekonomiky, že požadujú veľmi prísne regulácie, ktoré sú už de facto, de facto útokom na slobodnú trhovú výmenu, na konkurencieschopnosť ekonomiky. Práve útokom na to, čo im práve prináša blahobyt, vďaka čomu aj napríklad mladí ľudia môžu cestovať, môžu študovať v zahraničí, majú lacné letenky, majú obrovské možnosti vlastnej, vlastnej, vlastného zvyšovania vlastného vzdelania a vlastnej kariéry.
Toto považujem za veľmi dôležité, aby sme opakovali neustále mladým ľuďom aj aktivistom, aj tým ľuďom, ktorí sa podpíšu pod nejakú petíciu, že robíme konkrétne opatrenia, že sa snažíme robiť adaptačné opatrenia, ale že to nie je bezodná nádoba, že tam môžeme napchať nekonečne veľa peňazí a že nemôžeme, nemôžeme ísť cestou tvrdého lockdownu, absolútneho vypnutia ekonomiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Nemyslím si, pani poslankyňa Zemanová, že ľudia nebudú chcieť mať deti a že nebudú chcieť rodiť, pokiaľ budeme rozprávať o klíme, to si myslím, že je trošku nadnesené. Skôr si myslím, že pokiaľ nebudeme hovoriť o klíme alebo pokiaľ budeme hovoriť tak, že sa nič nedeje, tak je to z našej strany nezodpovedné. Pretože aj Sahara, ktorá je dnes plná piesku, bola niekedy zelená. Aj oblasť Palestíny a Nazaretu a Jordánska bola niekedy zelená a práve ľudskou činnosťou došlo k tomu, že tieto oblasti vyzerajú tak, ako vyzerajú, pretože pravdepodobne asi boli nezodpovedné.
V roku 1918, keď bola španielska chrípka, na Zemi žilo jeden a pol miliarda obyvateľov, dnes je ich sedem. Keď si zoberieme, že 30 % potravín vyhodíme pri spotrebe potravín pre sedem a pol miliardy ľudí, vieme si asi predstaviť, čo to robí s našimi prírodnými zdrojmi. Preto rozprávať o klíme znamená hovoriť aj rozprávať o tom, ako, akým spôsobom si ušetríme naše prírodné zdroje, pretože dobre vieme, že väčšina prírodných zdrojov má charakter neobnoviteľných. To znamená, ak ich zničíme, už to naspäť asi dostaneme veľmi ťažko, a to už nehovorím iba o pôde, môžme sa baviť o vode a kopu, kopu ďalších vecí.
Takže ja nie som za extrémizmus, určite nie a, ale nebral by som klimatické zmeny na ľahkú váhu. A čo sa týka nejakých globálnych snáh o globálne narušenie ekonomiky, čo sa týka špeciálne poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, ja som stále na strane lokálnej produkcie, ako na nejakej veľkej globálnej, mám to v sebe, má to svoje odôvodnenie. Kopu, kopu vecí, informatika a tak ďalej je dobrá, keď je globálna. S tým súhlasím. A zase veci, ktoré súvisia priamo s prírodnými zdrojmi, buďme trošku lokálpatrioti, chráňme si ich a využime... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, pán kolega Rado Kazda, ľudia požadujú, majú na to právo. To je právo ľudí, občianskej verejnosti, oni môžu požadovať, žiadať nás, aby sme čokoľvek urobili, je to ich plné právo. Avšak našou zodpovednosťou ako politikov či v parlamente, alebo vo vláde je rozumným spôsobom a správnym spôsobom tieto požiadavky posúdiť a hľadať odpovede, ale hlavne aj prinášať riešenia. Tie nemôžu byť náhle, tie by nemali byť v panike a slová ako klimatická núdza alebo kríza vyvolávajú pocit paniky, že poďme aspoň niečo urobiť, len aby sme niečo urobili, aby, aby bol pokoj. My musíme všetko, zobrať rozum do hrsti a tú krajinu cez aj tieto vyjadrenia ľudí vyviesť a poukázať na to svetlo na konci tunela, akým spôsobom by sme mali cez tú klímu vyjsť von.
To, že je nadspotreba, to súhlasím s obidvoma mojimi predrečníkmi, a že tu je treba, aby každý sám od seba pristúpil k svojmu spôsobu života, pretože presne, ako ste povedali, pán kolega Karahuta, tak naše zdroje sú vyčerpateľné, hej. Nie všetky sú obnoviteľné. Aj voda síce je obnoviteľná, ale do istej miery, keď poškodíme ten ekosystém, aj tá voda môže, môže byť, že sa vytratí.
To znamená, úplne s vami súhlasím, treba mať rešpekt, úctu, pokoru k prírode, ale zase nesmieme pristupovať s panikou a s nejakými takými, á, prístupom, že poďme len niečo urobiť, aby sme vyhoveli. Nie je to možno populárne, ale musí to byť vecné.

Dámy a páni, tu je križovatka. Všetko zahmlievanie tej situácie problém nevyrieši. Tam sú ľudia minulosti. Pozrite sa. Pozrite sa tam všetci. Tí odchádzajú. Od vás sa čaká, že ste ľuďmi budúcnosti, že hľadíte aj na budúcnosť. Nehľadíte na svoje vrecko, nehľadíte len na svoje štyri roky, už dnes už ani to nie sú, ale že hľadíte a plníte verejný záujem.
Ja nebudem polemizovať s kolegami zo SaS-ky, hoci by som si to schuti rozdal o tom, tých chlácholivých slovách, ale neurobím to aj z kolegiality, lebo mám záverečné slovo a nemohli by reagovať, a ja by som ich tak dourážal, že by reagovať chceli.
Nie je čas ale na chlácholenie. To proste musím povedať nahlas a jednoznačne. Toto je bod obratu. Obratu aj v kríze štátu, ak sme neboli schopní počuť ten hlas, že my sme poslanci bodu obratu, tak potom voľby 2020 boli zbytočné. A je to aj bod obratu v postoji k zdravému životu, v postoji k prírode, v postoji k pandémiám, v postoji k budúcim hrozbám. Ak to nie sme schopní počuť, tak potom, áno, voľby 2020 sa pomýlili. Poslali do parlamentu ľudí, ktorí len chceli vystriedať garnitúru. Toto je bod obratu. Celý rad zákonov je treba, ktoré budú úplne zásadne a nahlas rozbíjať doterajšie ticho. Doterajšie chlácholenie, doterajšie zahmlievanie. Toto je križovatka a vy ste poslanci tej križovatky. Môžte sa motať na nej a prejdú vám tie zvyšné tri roky v takom motaní alebo môžte ľuďom jasne ukázať, že vy viete, prečo tu ste, tam nie je tretia možnosť. Tá tretia možnosť je prehra.
Ja som presvedčený, že chápete odkaz svetových vedcov, veď to nie sú len nejakí slovenskí hádači z kávy. To sú vedci aj slovenskí, aj medzinárodní, ktorí jednoznačne hovoria, že sme, už v týchto chvíľach míňame bod, z ktorého už nebude návrat späť. Môžme sa utešovať, že veď my nerobíme to najhoršie, je tu Čína, je tu Amerika, sú tu iní. No ale my viac nemáme v rukách než to, čo máme. Vy máte karty v rukách. Máme v rukách to, čo Slovenskej republike môžu najviac zveriť občania. To máte iba vy. To znamená, naozaj právo hlasovať za občanov Slovenskej republiky. A už keď by ste nechceli veriť hlasom vedcov, že máte svoju vedu, je tu hlas tej mladej generácie.
Vážení, toto nie je o tom, že dejiny nás obídu, prejdú po nás, po našich politických mŕtvolách, ak nebudeme počuť, že je tu bod obratu. Títo už odišli (rečník ľavou rukou ukazuje na poslanecké lavice vľavo), pozerajte, tých to nezaujíma.
Ja si veľmi vážim všetkých diskutujúcich, všetkých, ktorí aj počúvate, lebo vás to zaujíma, a som presvedčený, že doprajete tým mladým, aby prišli sem aspoň na ten balkón a aby sa tá petícia prejednala.
Tak ja som tak rozumel, pán Karahuta, uzneseniu výboru, na ktorom ja som bol. Dneska doobeda ste mali iný, ale ja som presvedčený, že dáte veci do poriadku. Vy chcete umlčať, chcete to ticho, chcete, bojíte sa, že niekto povie kríza? No a čo ak je teda kríza? Ja cítim, že vy tomu veľmi dobre rozumiete a väčšina z vás, čo tu sedíte, nie ste tu preto, aby ste to bagatelizovali, ale že ste si vedomí, že v tomto tu mali aj oni s nami sedieť (rečník opäť ľavou rukou ukazuje na poslanecké lavice vľavo), lebo toto nie je pravoľavé ani nič iné, to je bod obratu a mohli aj oni počuť, že sú k tomu pozvaní, aby pomohli v podstate odpovedi na globálnu otázku.
Slovensko, Slovensko nie je zaspatý kút pod Tatrami, ktorý, ktorého sa to netýka. Máme taký priemysel, takú energetiku, že keby sa, keby sa meralo podľa tohoto, a jadrovú výrobu, už onedlho vraj budeme mať takú, teda najviac na obyvateľa, že keby sa z Mesiaca niekto pozrel, tak my svietime jak žiarovka, pokiaľ ide o energetickú výrobu, a, žiaľ, aj o emisie, nemáme sa veľmi čím pýšiť.
Takže, ak dovolíte, neurazte sa, kolegovia, ja zostanem pri svojom pojme, že žijeme v ekologickej kríze, žijeme v jej dôsledkoch a že sme na križovatke, z ktorej, ak sa na nej budeme motať a nahovárať si, že to nie je križovatka, keď ju premeškáme, tak dejiny sa nám nebudú mať za čo poďakovať a iba povedia, prišli na významnú križovatku, ale si ju nevšimli, a tak tam boli zbytočne.
Dámy a páni, nech to dopadne práve naopak. Ja som presvedčený, že je tu dobrý tím, saskársky tím napríklad sú výborní racionálni ľudia. Dobre viete, v mnohých veciach sa zhodneme. Dávam vám za pravdu a ste veľmi dobrí pomocníci ministerstva životného prostredia. Áno, aj v tej triezvosti a v obhajobe ľudí, podnikania a ľudí, ktorí, pre ktorých je často ochrana životného prostredia regulačná. No ale veď aj tí ľudia tu chcú prežiť, aj tí ľudia majú deti a tí ľudia nám dajú za pravdu stopercentne. Nebojte sa toho, dajú nám za pravdu, ak pochopíme my ako volení zástupcovia alebo ľudia, ktorí pre túto chvíľu majú zverenú správu tejto krajiny. Ak pritakáme hlasom celého sveta, že toto je križovatka, že musíme aj vlastným príkladom, tak jak som vám hovoril, ukázať, že doba, kedy hodnotou bolo iba viac hromadiť a viac konzumovať, sa musí vystriedať dobou, kedy tou hodnotou bude zdravší, čistejší život, krásna voda, krásna krajina a perspektíva, že takto v takomto zdravom existujúcom prostredí budú môcť žiť ďalšie generácie, že sme to nevypotrebovali, že sme to neprežrali a že to už teraz vieme.
Vieme aj to, čo naši otcovia nevedeli a naši dedovia, a preto nemohli konať. Oni neboli na tej križovatke, nemali, nedostali tú šancu, aby im to veda a nakoniec aj konkrétna, konkrétne skúsenosti ukázali. My tie skúsenosti máme. Nám to tá veda hovorí a hovoria nám to aj vyše 100-tisíc mladých hlasov, ktoré chcú počuť, ako sa staviate k veci, k veci klimatickej krízy. Kľudne sa postavte tak, že tu žiadna kríza nie je. Presvedčte ich. Oni majú svoje videnie, majú právo počuť váš hlas. A nič viac nežiadali. Nikto vás nenúti ani nedonúti k nejakému hlasovaniu, ale predsa urobme z toho bod rokovania.
Týmto by som chcel skončiť a ešte raz vyjadriť presvedčenie, že všetci, ktorí tu sedíte, vám ide o tú správnu vec. Uvedomujete si, že sme na dôležitej križovatke aj v tejto veci, aj vo veci krízy štátu a že ste na strane tej budúcnosti a nie na strane minulosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som na dve veci rád zareagoval.
Čo sa týka samotnej, samotnej výzvy, samotnej petície, je pravdou, že výbor odporučil Národnej rade prejednať petíciu v pléne, a je pravdou, že na túto schôdzu Národnej rady organizačný výbor alebo organizačný odbor Národnej rady zaradil túto, toto odborné stanovisko ministerstva životného prostredia.
Pán minister, ja som v kontakte s týmito ľuďmi. My sme, nie, ja som v kontakte s týmito ľuďmi. Toto je prvá časť, kde vlastne, kde sa asi vypracovalo niečo, aby sa ukázalo verejnosti, že ozaj Slovenská republika ako, ako zodpovedný štát má nejakú koncepciu, ako týmto klimatickým zmenám zabrániť. Ale s ohľadom aj na stávajúcu pandémiu a situáciu, ktorá je dnes, my budeme o tomto bode rokovať na výbore pravdepodobne zajtra, asi zajtra, kde sme prizvali aj organizačný odbor Národnej rady, hej. Takže toto nie je, že sme to ukončili. Len toto má byť prvá časť a s tým súhlasili aj organizátori tej petície. Takže všetko ide chronologicky.
A čo sa týka klímy, ja by som, ja by som mal takúto, takúto prosbu aj ku kolegom zo SaS. Na jednej strane sa pozeráme na ekonomiku globálne, že globálna ekonomika, vidím, že ten ste, ste viac-menej za podporu tej globálnej ekonomiky. Na druhej strane ja ako osoba som skôr lokálne orientovaný človek. Ale potom prečo sa nepozeráme na tú klímu takisto globálne? Čiže pozeráme sa na ekonomiku globálne, ale na klímu lokálne. A musíme si uvedomiť, že my sme malí, Európska únia je maličká, je maličká. Má iba cez 400 mil. a na svete je 7 mld. a pohyb ľudí, ktorý predpovedá, ja nechcem strašiť, ktorý predpovedajú niektorí vedci, hovoria o tom, že sú dva druhy pohybov: jeden je ekonomický a druhý je za prírodnými zdrojmi. Keď hovoríme o tom, že ten pohyb, ktorý bol nedávno, bol ekonomický, možno bol sčasti ekonomický, ale pokiaľ si neochránime prírodné zdroje a pokiaľ ozaj aj my, ten maličký štát, v rámci sveta neurobíme všetko pre to, aby sme prispeli k ochrane klímy, tak nastane ten iný pohyb. Ten pohyb za jedlom a za prírodnými zdrojmi a potom to už možno bude pozde.
Takže ja by som nebagatelizoval pohľad na klímu. Chovajme sa zodpovedne, chovajme sa tak, že sme súčasťou Európy alebo súčasťou sveta. My nie sme, nie sme lokálny štát, ktorý rozhoduje, ktorý vlastne nemôže ovplyvniť ani dianie vo svete.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Prajem príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám uviesť zopár slov k vládnemu návrhu zákona, ktorý sa týka obetí trestných činov. Myslím si, že je to naozaj kľúčový, kľúčový návrh, ktorým veľmi progresívnym, pokrokovým, skutočne pokrokovým spôsobom zabezpečujeme ochranu pre obete, a to takým spôsobom, že ak sa jedná o obete násilných trestných činov, tak pri týchto obetiach zavádzame, by som povedala, veľmi systémové riešenie, že prenášame tú ťarchu, ktorú má obeť po spáchaní trestného činu, to znamená, že prebieha tu vyšetrovanie, hľadá sa páchateľ. Sú situácie kedy páchateľ je jasný, to znamená, že po začatí trestného stíhania je vznesené obvinenie. My umožňujeme v rámci tejto právnej úpravy, keď je jednoznačné, kto je páchateľom, tak aby bolo možné odškodnenie zo strany štátu, to znamená, ak sa obeť podľa tejto právnej úpravy obráti na štát, štát zabezpečí odškodnenie. Nečakáme vlastne na úplné skončenie trestného konania, ale toto bremeno prenášame na štát. To je jedna vec.
Druhá vec je, že my v rámci právnej úpravy nechávame to bremeno, aby si vymáhal to odškodnenie štát od samotného páchateľa. To znamená, tak ako tu doteraz platila tá právna úprava, je, že najprv samotná obeť sa musela pokúsiť vymáhať, najprv bolo potrebné, samozrejme, aby bolo skončené celé trestné konanie, následne bolo potrebné, aby sa domáhala takéhoto odškodnenia u páchateľa, potom sa mohla obrátiť na štát a štátu preukázať, že urobila takéto kroky, neboli účinné, následne vlastne došlo k odškodneniu zo strany štátu.
My toto celé bremeno podľa tejto právnej úpravy prenášame na štát. To, čo je nové v tejto právnej úpravy, je tiež to, že rozširujeme okruh tých, čo prichádzajú do úvahy ako obete. Osobitne sú to práve tie osoby, ktoré v prípade ak sa najmä jedná o také tragédie, ako sú vraždy, to znamená, že ak sa jedná o obete, ktoré žili s takouto osobou, tak rozširujeme tento okruh aj na tieto osoby, to znamená, nie sú to len striktne priami príbuzní.
Toto je nová právna úprava, ktorá umožňuje aj takýto širší okruh, čo si myslíme, že jednoznačne je potrebné, a treba brať aj takéto osoby za obete. To, čo v rámci tejto novej filozofie odškodnenia rovnako meníme, je, že meníme spôsob, akým budeme odškodňovať, to znamená, čo sa týka finančnej, finančnej úhrady. Teraz sa vlastne jedna suma rozdeľovala a podľa toho, koľko bolo obetí, tak sa vlastne rozdelilo. Ak bolo viac obetí, tak vlastne tá istá suma sa rozdelila medzi jednotlivé obete. Teraz meníme tento spôsob, to znamená, že ak sa jedná o ujmu, tak vnímame, že tú ujmu má každá takáto obeť, to znamená, že každá má nárok na určitú sumu, ktorú určujeme, a bude to síce trošku asi stáť štát, to je aj v rámci doložky vplyvov, ale máme zato, že toto je spôsob, ktorý je určite viac spravodlivý.
To, čo prinášame v rámci tejto právnej úpravy, je aj ochrana osobitne obetí domáceho násilia, pretože vytvárame systém tzv. intervenčných centier, ktoré by sa mali zriadiť v rámci každého kraja. Bude to, samozrejme, súvisieť s veľmi veľkou spoluprácou s mimovládnymi organizáciami. Takéto intervenčné centrum v prípade domáceho násilia bude tým systémovým prvkom, že bude samo kontaktovať obeť domáceho násilia, ak napríklad došlo k tomu, že na základe úkonov príslušného policajného orgánu došlo k zadržaniu práve v prípade, že tam došlo k nejakým útokom, ktoré súviseli s domácim násilím, došlo k obmedzeniu osobnej slobody takejto osoby. Tak toto sú momenty, kedy potom tie obete domáceho násilia musia robiť veľmi kľúčové rozhodnutia čo ďalej. A tu veľmi často na základe praxe a aplikácie vieme, že dochádzalo k tomu, že vlastne tie ďalšie úkony už takáto obeť nebola schopná dostatočne účinne urobiť, to znamená, vyhľadať právnika, zvážiť ďalšie kroky, ktoré umožňuje, či už civilná právna úprava, alebo aj trestná úprava. To znamená, čo tu je veľká zmena, je, že takéto intervenčné centrum, ktoré sa vytvorí v rámci jednotlivých krajov, tak bude samo kontaktovať obeť domáceho násilia na základe informácie od Policajného zboru a spolu s ňou vypracuje vlastne plán stratégie ochrany obete, čo môže súvisieť, samozrejme, s príslušnou právnou pomocou, podanie potrebných podaní v primeranom čase a podobne.
Tu by som povedala, že sú úplne kľúčové veci, ktoré sú súčasťou tejto právnej úpravy. Ja si vás dovoľujem požiadať o podporu tejto právnej úpravy, si myslím, že je to naozaj kľúčová právna úprava, ktorá súvisí s ochranou obetí, násilných trestných činov, osobitne obetí domáceho násilia. Dovoľujem si vás požiadať o podporu, myslím si, že je to veľký krok vpred.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania vládneho návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona, ktorý súvisí s pôsobnosťou ministerstva spravodlivosti v oblasti poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv.
Táto právna úprava, by som povedala, že je právnou úpravou, ktorá skôr obsahuje technické detaily, ktoré zlepšia celý proces poskytovania dotácií. Tá právna úprava vyplýva z aplikačnej praxe. To, čo sa snažíme vyriešiť v rámci tejto právnej úpravy, tak je zbytočná byrokratická záťaž žiadateľov, dopĺňame tu z dôvodu zaujatosti právnu úpravu, keď je člen alebo členka komisie vo vzťahu k žiadateľovi blízkou osobou, spresňujeme informácie, ktoré sa zverejňujú na webovom sídle ministerstva v súvislosti s poskytovaním dotácií. Ďalej na zabránenie duplicitnej podpory niektorých subjektov vypúšťame časť možnosti aktivít, ktoré boli podporované, a to aktivity tzv. kultúrne, ktoré máme zato, že sú súčasťou dotačného mechanizmu, ktorý je v rámci kompetencie ministerstva kultúry, pretože takýto dotačný program pre príslušné skupiny, ktoré by spadali aj pod ministerstvo spravodlivosti, sme si uvedomili, že spadajú vlastne aj pod túto dotačnú schému. Ďalej tiež vytvárame možnosť poskytnutia odmeny za vykonanú prácu pre tých členov a členky komisie, ktoré nie sú štátnymi zamestnancami, myslím si, že to je asi ten základný výpočet tých, ako by som povedala, technických upresnení, ktoré sa snažíme vyriešiť v rámci tejto právnej úpravy.
Ja si vás dovoľujem požiadať o podporu, bude to znamenať lepší, transparentnejší proces poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv, čo je v kompetencii ministerstva spravodlivosti.
Vopred ďakujem za podporu.