23. schôdza

26.1.2021 - 5.2.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.1.2021 o 16:32 hod.

Vladimír Zajačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:32

Vladimír Zajačik
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, ďakujem ti pekne za tvoj príspevok a ak dovolíš, tak naviažem na tvoje slová. Áno je pravdou, že si povedal presne keď sme prerokovali túto správu na výbore, že je to materiál, ktorý je priam príučkou pre všetkých poslancov tohto výboru. Ja si dovolím, dovolím pridať, že nie len pre poslancov, tohto výbore, ale pre všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a pre všetkých ľudí, ktorým záleží na životnom prostredí a ja osobne som k dispozícií k naplneniu cieľov tejto správy, určite nie som sám. A čo sa týka petície, náš výbor, ako si aj presne povedal hlasovaním odporučil, aby sa táto petícia prerokovala v pléne a ja osobne a určite nebudem sám, budem na tom tr vať aby sa v pléne prerokovala. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.1.2021 o 16:32 hod.

Vladimír Zajačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:33

Andrej Stančík
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, ďakujem pánovi ministrovi a pánovi predsedovi výboru. Ja rovnako dúfam, že obsah, celý obsah tejto petície, bude prerokovaný v pléne, pretože kde inde sa baviť o takto dôležitej téme, ktorá presahuje rezorty a generácia ako v pléne Národnej rady. treba povedať, že tých viac ako 120 tisíc podpisov nebolo zozbieraných fyzicky ale cez internet a na druhej strane treba pochváliť týchto mladých ľudí, že táto anketa bola spravení oveľa profesionálnejšie ako anketa o predčasných voľbách od majstrov digitalizácie. Bol by som rád, keby sme sa o tejto téme nebavili len ako o nejakých miliardách a o nejakých abstraktných percentách ale naozaj o investícii do budúcnosti. Spomeniem len jeden fakt, je za celú korona krízu na Slovensku zomrel na COVID okolo 4200 ľudí, čo je samozrejme zarážajúce číslo. Minulý rok ale zomrelo len kvôli zlej kvalite ovzdušia 5000 tisíc ľudí. To znamená, že viac ako na COVID. Možno to nevidíme v preplnených nemocniciach, no je to problém rovnaký a tak isto ako nevidíme možno tie následky globálneho otepľovania denno-denne tak pokiaľ sa nezobudíme teraz, tak ďalšie generácie už túto zmenu zvrátiť nebudú môcť a ja ako mladý človek možno ani o ďalších generáciách nebudem hovoriť lebo sa to týka priamo tej mojej. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.1.2021 o 16:33 hod.

Mgr.

Andrej Stančík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:35

Monika Kozelová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, ja nadviažem na to, čo povedal môj, môj jeden z mojich najmladších kolegov, ja jedna z najstarších.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa máte reagovať na rečníka.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Áno, ja jedna z najstarších budem nadväzovať a súhlasím so všetkým čo môj kolega povedal a pevne verím, aj ja že celý materiál prerokujeme skutočne prerokujeme a veľmi dôsledne v pléne, pretože tá situácia je z roka na rok horšia a horšia a ja som naozaj rada, že máme takého ministra životného prostredia akého máme a že sa nepozerá cez prsty ale vidí, kde naozaj problémy sú. Ja nemôžem zabudnúť na rok 2016, keď na Štrbskom plese vyhynula posledná ryba Sigmarena. To bola jedinečná, to bol jedinečný živočích ktorý žil iba na Štrbskom plese. Došli sme o celú populáciu a došli sme preto, že úradníci nekonali. nechali pokojne rozrastať sa stavbám okolo celého Štrbského plesa, nechali pokojne ľudí hrať si konské pólo na Štrbskom plese a výsledok sme pocítili v roku 2016 nielen my ale všetci, ktorí sa o zvieratá zaujímajú. Ja dúfam, že to bol posledný druh, ktorý na Slovensku vyhynul a že aj prístupom k tomuto materiálu tomu zabránime. Takže ďakujem veľmi pekne, že naozaj stojíte aj jeden aj druhý za tým čo ste povedali a ja som na to hrdá. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.1.2021 o 16:35 hod.

Mgr.

Monika Kozelová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:37

Jaroslav Karahuta
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ja chcem iba poďakovať všetkým ktorí vystúpili a čo sa týka petícií v pléne tak, znovu zopakujem, my sme dnes vo výbore, vo výbore uzavreli túto otázku pre dnešný deň, pre dnešný deň takto, že je to prvá fáza, to znamená pre jednanie tejto správy, ktorá sa teraz pre jednáva. Druhé odporúčanie výboru bolo pre jednanie petícii v pléne, zatiaľ vedenie Národnej rady túto petíciu nezaradilo, nedalo číslo tlače, ale hneď či už dnes alebo zajtra podľa časovej možnosti a možno aj práve tajomník teraz je práve tam na organizačnom sa budeme pýtať, že ako sa bude nakladať as našim odporúčaním, aby to bolo pre jednané. Takže ďakujem všetkým.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.1.2021 o 16:37 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:38

Ján Budaj
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Nerozumeli sme si, ja som chcel faktickou, ale

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Zrejme s faktickou ani neviete zareagovať. Lebo to iba poslanci môžu zareagovať.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Neviem, lebo nemám kartu.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Áno presne, tak.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Práve preto. V každom prípade, v každom prípade dámy a páni, samozrejme to čo povedal pán Karahuta, že .pôdohospodárstvo zohráva veľmi významnú rolu pri boji s klimatickou krízou, to treba len podpísať. Pán Karahuta, ale aj rovnako doprava, ministerstvo dopravy a bývania, rovnako nemôžno obísť kruciálny vplyv energetiky a ministerstva hospodárstva. Čiže aby to nezostalo tak visieť, že životné prostredie niečo predložilo a teraz by to malo predložiť ešte množstvo ďalších ministerstiev, práve vás chcem informovať, ak ste si to nepovšimli s médií že práve preto som predložil pred vládu návrh na vznik, rady vlády pre grimdil, pre zelenú dohodu kde budeme spíjať, prepájať proti klimatické opatrenia všetkých týchto rezortov. Tieto rady vlády, tohoto typu vznikajú vo všetkých európskych štátoch, sú súčasťou toho spoločného postupu a hoci to žiaden zákon neukladá a predpokladám, že ani nemusí ukladať, vopred avizujem, že vám určite budem prinajmenej raz za politickú sezónu predkladať správu a informáciu o práci tohto inštitútu, že sa zídu aj ministri pôdohospodárstva, hospodárstva, dopravy a tak ďalej, ale zídu sa tam áno aj odbory, zídu sa tam predstavitelia asociácii rôznych zväzov aj ZMOS-u je to ilustrácia toho, že zastavenie a adaptovanie sa na situáciu klimatickej krízy je vecou všetkých aktérov, takže toľko z mojej strany.
=====
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.1.2021 o 16:38 hod.

Ján Budaj

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:40

Ján Budaj
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
ale zídu sa tam, áno, aj odbory, zídu sa tam predstavitelia asociácií rôznych zväzov, aj ZMOS-u. Je to ilustrácia toho, že zastavenie a adaptovanie sa na situáciu klimatickej krízy je vecou všetkých aktérov. Takže toľko z mojej strany na doplnenie celého obrazu. Možno v tomto materiáli malo byť podčiarknuté, že Rada vlády pre zelenú dohodu je, je orchestrom, v ktorom bude mať svoje hlas ministerstvo pôdohospodárstva a ďalšie rezorty.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.1.2021 o 16:40 hod.

Ján Budaj

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:41

Radovan Kazda
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni poslanci, som prekvapený tou účasťou v parlamente na prerokovaní takto, by som povedal, že dosť dôležitej témy, veľmi dôležitej témy. Predpokladám, že pravdepodobne poslanci z ĽS NS, HZDS, pozerám, pardon zo SMER-u, človek zabúda, čiže poslanci z ĽS NS, aj zo SMER-u, aj z Hlasu a vidím tu veľmi málo aj poslancov SME RODINA. Žiaľ, je to tak, ale predpokladám, že asi pravdepodobne všetci sú v poslaneckých kanceláriách a neskôr prídu.
Tak ja som si pozorne pozrel tento materiál. Nadviažem ešte na to, čo sme tu hovorili o tej petícií za klímu. Vzhľadom k tomu, že som nevedel teda a dneska nevieme ten stav, kedy, kedy, že či teda vôbec bude prerokovaná v parlamente. Takže chcel by som sa vyjadriť hlavne vo svojom príspevku k tejto petícií za klímu a potom následne aj k tomu dokumentu, ktorý vlastne je reakciou tak, ako je uvedené v predkladacej správe, že materiál je reakciou na petíciu za klímu, za budúcnosť, ktorou sa obrátili na poslancov členovia petičného výboru a iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ako aj ďalší občania Slovenskej republiky. Výbor ju vtedy vzal na svedomie.
Ja som si pozrel, že čo požaduje vlastne táto petícia. Petícia požaduje také dosť pomerne veľké konkrétne ciele. Požaduje vyhlásiť stav klimatickej núdze a zaviazať vládu, aby v rámci neho podriadila prípravu a schvaľovanie legislatívy, štátnych politík a štátnych projektov. K tomu cieľu, aby sme dosiahli tzv. uhlíkovú neutralitu v roku 2040. Taktiež požaduje od poslancov, aby sme zaviazali vládu, aby do konca roku 2021 schválila štátnu stratégiu uhlíkovej neutrality do roku 2040 a plán krokov . Takisto požaduje petícia, aby sme zaviazli vládu Slovenskej republiky, aby podporila sprísnenie klimatických cieľov, ktoré navrhuje Európska únia. Jedným z tých cieľov je a ktorý požadujú aj teda autori petície a teda podpísaní ľudia v petícii, prijať ambicióznejší cieľ, ešte ambicióznejší cieľ redukcie emisií do roku 2030 až na úrovni 65 %.
Ja som si včera pozrel zhodou okolností večer nový film o, dokumentárny film, o Grete Thunberg, ktorá je asi taká nosná osobnosť celého hnutia Fridays for Future teda hnutia mladých ľudí za klímu, za boja proti klimatickej zmene. Tam v tom filme takisto boli reportované rôzne, rôzne demonštrácie mladých ľudí a ktorí požadovali veľmi podobné, veľmi podobné opatrenia. Také veľmi podobné opatrenia tým, ktoré vlastne predkladajú aj títo autori petície.
Ja vždy, keď vidím takúto petíciu mám dosť veľkú obavu, pretože treba rozlišovať, že či petícia požadujú nejaké, nejaký politické, nejaké politické opatrenia alebo nejaké politické rozhodnutie k nejakej spoločenskej téme alebo v prípade napríklad ako bolo nedávno petícia, teda už dávnejšie, že aby nebol jeden volebný obvod, ale aby bolo viacej. Takýchto petícií je veľmi veľa a veľmi dobre sa na ne dá reagovať, pokiaľ nepožadujú nejaké zásadné a drastické opatrenia do ekonomiky. Táto petícia má samozrejme jasné ciele, jasné ciele, ale má naozaj veľmi drastické, keby sa tieto opatrenia v tejto petícií presadili, tak budú mať veľmi drastické dopady na ekonomiku Slovenska. A toto žiaľ sa do tej petície nedá dať. Jasné, že do petície nemôžete napísať dôvodovú správu, kde napíšete analýzu výdavkov z toho a toho sektora a odkiaľ zoberieme peniaze, komu zoberieme peniaze a komu pridelíme peniaze. Takže toto, žiaľ, sa nedá to takejto petície preniesť. Toto je jedná taká dosť moja výhrada veľká voči, voči autorom petície, že považujem to trošku za populistický krok, taký nezodpovedný, že niečo požadujeme, ale zároveň nevieme tam dať, nevieme tam dať vlastne nejakú analýzu tých výdavkov a tých povinností, ktoré to všetko bude niesť. Takže je tam síce vzletný cieľ, ale v prípade tejto petície to naozaj veľmi, veľmi nešťastné, že k tomuto sa autori petície odhodlali.
Samozrejme veľmi vnímam, veľmi vnímam ten základný cieľ tej petície, a to je že poukázať na to, že treba robiť konkrétne opatrenia v prospech, teda v boji proti zmene klímy. Veľmi podobné také a tu to zaznelo napríklad, aj v tom dokumente spomínanom o Grete. Tento dokument hovorí však veľmi jasne, veľmi jasne, čo všetko sa už robí. To všetko čo už sa v súčasnosti robí, čo sa robilo, dokument, táto správa, ktorú dnes teda rozpravujeme hovorí napríklad o tom, že európska, teda že do roku 2018 sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 23 %, čo je o 3 % viac než pôvodný cieľ 20 %. Európska únia sa zaviazala, že do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 40 %. Takisto bol schválený cieľ, ktorým je dosiahnuť, aby bola Európska únia do roku 2050 klimaticky neutrálna. O tomto sa teda ešte rokuje, ale tento návrh tu už je. Došlo k navýšenie klimatického cieľa EÚ do roku 2030 na úroveň 55-percentného domáceho zníženia čistých emisií proti, v roku 1990.
Podobne aj rozpočet Európskej únie na roky 2021 - 2027 hovorí o veľmi významnom, významných výdavkoch na boj proti zmene klímy. Komisia navrhla, aby sa 25 % celkového rozpočtu prispelo na opatrenia v oblasti zmeny klímy, teda v oblasti klímy a životného prostredia. Rada, Európska rada 17. decembra prijala nariadenie, ktorým stanovuje viacročný rámec EÚ na roky 2021 - 2027. Opäť je tam veľmi významná položka z 1,8 bilióna eur na riešenie problémov klimatickej zmeny. Keď sa pozrieme na to koľko stojí klíma na Slovensku, resp. koľko stojí boj proti klimatickej zmeny na Slovensku, tak zistíme, že naozaj to nie je tak, že by vláda nič nerobila, ale naopak, že už veľa rokov, môžme povedať, že už až desiatky rokov preinvestováva verejné zdroje na boj proti zmene klímy. Môžme spomenúť niekoľko sektorov. Ja som si robil taký sám taký odhad na čo všetko vlastne idú výdavky a kde všade získavame zdroje na boj proti zmene klímy. Podporuje sa napríklad elektromobilita. V roku 2016 išiel jeden dotačný projekt na elektromobilitu. Potom pokračoval v ďalších rokoch. Tam išlo niekoľko miliónov eur. V súčasnosti prejednávame predpis, ktorý, podľa ktorého budú úrady musieť povinne nakupovať elektromobily a nízkoemisné autá v nejakom podiely teda tých nákupov. Takže investuje sa veľmi do elektromoblity. Ale to stále tvorí len takú akože by som povedal okrajovú. Je to taký skôr menší balík peňazí. Čo je však veľmi významný a v čom je Európska únia absolútne akože dá sa povedať takmer jediným, jediným priekopníkom, keď to tak nazveme, ja by som to skôr nazval až negatívnym priekopníkom, lebo to stojí veľmi veľa peňazí. To je systém obchodovania s kvótami skleníkových plynov. Od roku 2013 musia výrobcovia elektrickej energie všetky emisné kvóty nakupovať. Sektory ohrozené únikom uhlíka dostávajú bezodplatnú alokáciu na úrovni 100-percentnej referenčnej hodnoty.
Cieľom EÚ je dosiahnuť, samozrejme, zníženie emisií skleníkových plynov. Tento nástroj sa používa na to, aby, najmä aby motivoval veľké firmy, veľkých producentov emisií, aby investovali do nejakých technológií na zníženie produkcie CO2. Napríklad poviem jedno číslo príjem z predaja kapitálových akcií emisných kvót bolo podľa výročného, výročnej správy Environmentálneho fondu v roku 2018 v celkovej výške 229 mil. eur. V roku 2019 už 244 mil. eur. Toto ide o výrobcov, od priemyslu, najmä teda od priemyslu, sú to platby, ktoré idú do Environmentálneho fondu na riešenie boja proti zmene klímy. V Environmentálnom fonde sa podľa výročnej správy za rok 2019 už na akumulovalo 640 mil. eur vybratých za cieľom vlastne motivácie k znižovaniu produkcie skleníkových plynov. A týchto 640 mil. bude opäť použitých opäť na boj proti, z veľkej časti teda na boj proti zmene klímy.
Čiže ak urobíme nejaký konzervatívny odhad, tak priemerný výnos obchodovania s kvótami je už v súčasnosti v týchto rokoch najmenej 100 mil. eur. Je to už aj oveľa vyššia suma, ktorú musia platiť, platiť priemysel. Žiaľ, je to, je to skôr ojedinelý nástroj to je to obchodovanie s emisnými kvótami a Európska únia sa vďaka tomu dostáva do veľmi zložitej pozície, teda priemysel v Európskej únii do veľmi zložitej pozície konkurenčnej nevýhodnosti voči priemyslu ázijskému, voči priemyslu americkému. Tým pádom sa žiaľ kvôli tomuto nastavujú aj ...... (nezroz. vyslov.) takým istým, takým nejakým skanzenom, skanzenom bývalého kapitalizmu. Ak by som chcel použiť nejaký príklad, tak použijem práve tento, ktorý, ktorý je vlastne tou, tou obrátenou stranou mince dobrého cieľa motivovať priemysel na to, aby znižovali emisie.
Ďalšie obrovské prostriedky chodia zo štrukturálnych fondov. Toto možno tiež autori petície nie veľmi vedia. Ja to skúsim tak aspoň zhruba, zhruba nejako načrtnúť. Pravidelne sú tam, je tam alokovaných veľmi veľa peňazí. Na operačný program z 2014 až 2020 bolo alokovaných 3,9 mld. eur v operačnom programe kvalita životného prostredia. Opäť veľmi významná až väčšinová časť išla na boj proti zmene klímy. Na tie adaptačné opatrenia, hlavne na adaptačné opatrenia na zmenu klímy. Išli napríklad výzvy na zníženie energetickej náročnosti verejných budov. Toto je obrovská veľmi, veľmi významná dotačná položka. Viem, že sa o nej uvažuje, myslím, že aj v pláne obnovy, teraz, že sa bude využívať nejaká časť z tých prostriedkov na práve na verejné budovy. Robili sa výstavby a rekonštrukcie modernizácie rozvodov tepla, podporovala sa, podporovali sa samozrejme obnoviteľné zdroje energie, atď., atď. Opäť išlo v podstate radovo o desiatky miliónov eur ročne, ktoré sú alokované na účel boja proti zmene klímy.
Ďalším z jedných, jedným z ďalších projektov bola Zelená domácnosť. To bol zase projekt na zakupovanie, na dotovanie domácnosti, aby si zakupovali energetickejšie spotrebiče typy, napríklad kotle. No a osobitná položka je tá nešťastná, neviem, ktorí poslanci sú v energetike zorientovaní, nešťastná položka tarify za prevádzkovanie systému, ktorá vlastne, ktorá je vlastne takým dotačným nástrojom, v ktorom, v ktorom v momente, kedy zapneme nejaký elektrospotrebič, tak vlastne platíme túto tarifu, ktorá sa používa na vlastne vykrývanie cenovej dotácie, nazvime to, pre producentov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Opäť je to veľmi významný nástroj. Rámcovo to tvorí stovky miliónov eur ročne. V roku 2018 tá TPS tvorila 376 mil. eur ročne investovaných priamo na podporu boja proti zmene klímy. V roku 2020 tie výdavky boli 519 mil. eur. Takže v hrubom odhade, keď urobím taký veľmi hrubý odhad, tak
===== tá PPS tvorila 376 miliónov eur ročne investovaných priamo na podporu boja proti zmene klímy. V roku 2020 tie výdavky boli 519 miliónov eur.
Takže v hrubom odhade, keď urobím taký veľmi hrubý odhad, tak tieto výdavky tvoria najmenej ročne, najmenej 600 miliónov eur ročne, ktoré sú alokované a následne plánované a prerozdeľované, alebo aj zároveň prerozdeľované na boj proti zmene klímy.
Toto som považoval za veľmi dôležité povedať, lebo rozumiem, rozumiem motivácii mladých ľudí bojovať proti zmene klímy, ale naozaj nerozumiem, nerozumiem ich výhradám, že vlády nič nerobia. Ak si dobre pamätáte na Greta Thunberg v New Yorku, ona práve tam veľmi významne napadla dejateľov, ktorí boli, ktorí boli práve tam na konferencii OSN v New Yorku a povedala im, že ľudia trpia, ľudia umierajú, rúcajú sa ekosystémy, nachádzame sa na začiatku masového vymierania, no jediné, o čom vy dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o nekonečnom ekonomickom raste. Ak sú peniaze rozprávky, tak si myslím, že tým mladým ľuďom tiež treba vysvetliť, že práve tie peniaze sú tým nástrojom, akým vieme následne alokovať tie prostriedky na to, aby sme bojovali proti zmene klímy.
Minulý rok, keď hovoríme o tom, že teda kde zobrať prostriedky, aj na toto si treba potom položiť túto otázku, celkové daňové bremeno na Slovensku narástlo minulý rok až na 64 % k priemerným mzdovým nákladom. Opäť si treba položiť otázku: odkiaľ budeme brať ďalšie peniaze, keď až 64 % máme celkové daňové bremeno na Slovensku, to znamená, že ľuďom zostáva čoraz menej peňazí na svoje vlastné potreby. Tieto prostriedky sú tam naozaj alokované.
Samotný dokument, teda samotná správa je veľmi, veľmi obsiahla. Viac-menej dokumentuje to práve z hľadiska krokov, ktoré sú uskutočňované v legislatíve a ktoré sa pripravujú. Viem, že aj včera na výbore pre životné prostredie spomínal pán štátny tajomník, že sa pripravuje zákon o klíme. Vnímam trošku kontroverziu tohto zákona, ktorý je už v samotnom názve, ale mal byť predstavovať nejaký rámec pre, pre, ktorý by mal udeľovať verejnej a štátnej správe niektoré povinnosti, čiže nemal by sa dotýkať priamo nejakých výdavkov podnikateľského sektora.
Takže ja som rád, že ministerstvo reagovalo na toto, resp. že výbor reagoval a že vznikla táto správa. Sám budem očakávať teda, že aký, ako dopadne situácia s petíciou na zmenu klímy a budem veľmi rád, keď budeme otvárať tieto otázky čoraz častejšie a čoraz intenzívnejšie, aby to nevyzeralo tak, že sa nemáme záujem zaoberať týmito otázkami, ale naopak, že sa nimi zaoberáme veľmi intenzívne (zaznievanie gongu) a že prakticky na každom rokovaní parlamentu uskutočňujeme konkrétne kroky v boji proti, proti zmene klímy.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.1.2021 o 16:41 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:58

Jaroslav Karahuta
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Pán poslanec, ja by som k vášmu vystúpeniu pár poznámok. Viete, na úvod ste hovorili o počte tých účastníkov tej petície. Ja vám poviem úprimne, ten počet nie je pre mňa až tak podstatný. Podstatná bola myšlienka a podstatná bola tá snaha a ten odkaz, ktorý tá petícia zanechala a trošku snáď u mnohých ľudí aj zobudila svedomie a pohľad na tú krajinu možno je dnes iný, ako bol predtým.
A akú vlastne majú hodnotu peniaze? Ja nechcem propagáciu americkému filmovému priemyslu, ale odporúčam všetkým v nadväznosti presne na túto petíciu pozrieť si film Interstellar. Je to film, kde ľudia hľadajú tretiu galaxiu, inú galaxiu, pretože život na Zemi končí. Všetko je, všetko je zaprášené, všetky poháre musia byť opačne otočené. V podstate bez toho, aby sme neinvestovali do životného prostredia a do správy krajiny, hej, ohrozujeme sami seba. Preto podľa mňa peniaze, ktoré sa správne investujú, nehovorím, že nesprávne, pozor, to nie, ale správne investované peniaze do správy krajiny majú obrovskú hodnotu. Hodnotu, ktorá sa nedá vyčísliť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.1.2021 o 16:58 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 17:30

Štefan Holý
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci (reakcia z pléna), idem na záznam.
Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2019 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe odôvodneného predpokladu pretrvávajúcej závažnej epidemiologickej situácie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike aj počas blížiacej sa doby sčítania obyvateľov od 15. februára 2021 do 31. marca 2021. Mimoriadna situácia vyvoláva potrebu vykonať asistované sčítanie obyvateľov, ktorí sa z dôvodu zdravotných obmedzení, veku alebo nedostatku digitálnych zručností nedokážu elektronicky sčítať sami a ani s pomocou blízkych osôb alebo iných osôb, s ktorými žijú v jednej domácnosti až počas tzv. dosčítavania od 1. apríla 2021 do 31. októbra 2021, t. j. až po zákonom ustanovenej dobe sčítania obyvateľov za podmienok určených v súlade s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Na základe predloženého návrhu zákona budú mať povinnosť sčítať sa v dobe sčítania obyvateľov len tí obyvatelia, ktorí sú schopní splniť túto povinnosť sami a tí obyvatelia, ktorí povinnosť sčítať sa elektronicky splnia s pomocou blízkej osoby alebo inej osoby žijúcej s nimi v jednej domácnosti. Z uvedených dôvodov sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia. Dodatočné výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu predloženého návrhu zákona budú kryté z rozpočtu všeobecnej pokladničnej správy z rezervy na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19. Po schválení návrhu zákona bude predmetná suma, ktorá je kvantifikovaná a odôvodnená v dôvodovej správe, presunutá do rozpočtovej kapitoly Štatistického úradu.
Schválenie návrhu zákona zabráni hroziacemu zníženiu kvality a komplexnosti výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov a zabráni zníženiu efektivity celkových rozpočtových prostriedkov vynaložených zo štátneho rozpočtu na jeho prípravu a realizáciu. Vzhľadom na časovú naliehavosť potreby prijatia zákona a hospodárske škody, ktoré hrozia pri neefektívnej realizácii sčítania obyvateľov, vláda Slovenskej republiky navrhuje Národnej rade, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o predloženom vládnom návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.1.2021 o 17:30 hod.

Mgr.

Štefan Holý

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 17:33

Michal Šipoš
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2019 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 406. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

26.1.2021 o 17:33 hod.

Mgr.

Michal Šipoš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video