23. schôdza

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni poslanci, som prekvapený tou účasťou v parlamente na prerokovaní, takto by som povedal, že dosť dôležitej témy, veľmi dôležitej témy. Predpokladám, že pravdepodobne poslanci z ĽSNS, z HZDS, pozerám, pardon, zo SMER-u (smiech rečníka), človek zabúda, čiže poslanci z ĽSNS, zo SMER-u aj z HLAS-u a vidím tu veľmi málo aj z poslancov SME RODINA. Žiaľ, je to tak, ale predpokladám, že asi pravdepodobne všetci sú v poslaneckých kanceláriách a neskôr prídu.
Tak ja som si pozorne pozrel tento materiál. Nadviažem ešte na to, čo sme tu, že sme tu hovorili o tej petícii za klímu. Vzhľadom k tomu, že som nevedel teda a dneska nevieme ten stav, kedy, kedy, že či teda vôbec bude prerokovaná v parlamente, takže chcel by som sa vyjadriť hlavne vo svojom príspevku k tejto petícii za klímu a potom následne aj teda k tomu dokumentu, ktorý vlastne je reakciou, tak ako je uvedené aj v predkladacej správe, že materiál je reakciou na petíciu Za klímu, za budúcnosť, ktorou sa obrátili na poslancov členovia petičného výboru a iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ako aj ďalší občania Slovenskej republiky. Výbor ju vtedy vzal na svedomie (vedomie, pozn. red.).
Ja som si pozrel, že čo požaduje vlastne táto petícia. Petícia požaduje také dosť pomerne veľké konkrétne ciele.
Požaduje vyhlásiť stav klimatickej núdze a zaviazať vládu, aby v rámci neho podriadila prípravu a schvaľovanie legislatívy, štátnych politík a štátnych projektov k tomu cieľu, aby sme dosiahli tzv. uhlíkovú neutralitu v roku 2040.
Taktiež požaduje od poslancov, aby sme zaviazali vládu, aby do konca roku 2021 schválila štátnu stratégiu uhlíkovej neutrality do roku 2040 a plán krokov.
Takisto požaduje petícia, aby sme zaviazli vládu Slovenskej republiky, aby podporila sprísnenie klimatických cieľov, ktoré navrhuje Európska únia. Jedným z tých cieľov je, aj ktorý požadujú aj teda autori petície, a teda podpísaní ľudia v petícii, prijať ambicióznejší cieľ, ešte ambicióznejší cieľ redukcie emisií do roku 2030 až na úrovni 65 %.
Ja som si včera pozrel zhodou okolností večer nový film o, dokumentárny film o Grete Thunberg, ktorá je asi taká nosná osobnosť celého hnutia Fridays for Future, teda hnutia mladých ľudí za klímu, za boj proti klimatickej zmene až tam v tom filme takisto boli reportované rôzne, rôzne demonštrácie mladých ľudí a ktorí požadovali veľmi podobné, veľmi podobné opatrenia. Také veľmi podobné opatrenia tým, ktoré vlastne predkladajú aj títo autori petície.
Ja vždy, keď vidím takúto petíciu, mám dosť veľkú obavu, pretože treba rozlišovať, že či petícia požaduje nejaké, nejaký politický, nejaké politické opatrenia alebo nejaké politické rozhodnutie v nejakej spoločenskej téme alebo v prípade napríklad, ako nedávno bola petícia, teda už dávnejšie, že aby nebol jeden volebný obvod, ale aby bolo viacej. Takýchto petícií je veľmi veľa a veľmi dobre sa na ne dá reagovať, pokiaľ nepožadujú nejaké zásadné až drastické opatrenia do ekonomiky.
Táto petícia má, samozrejme, jasné ciele, jasné ciele, ale má naozaj veľmi drastické, keby sa tieto opatrenia v tejto petícii presadili, tak budú mať veľmi drastické dopady na ekonomiku Slovenska. A toto, žiaľ, sa do tej petície nedá dať. Jasné, že do petície nemôžete napísať dôvodovú správu, kde napíšete analýzu výdavkov z toho a toho sektora a odkiaľ zobereme peniaze, komu zobereme peniaze a komu pridelíme peniaze. Takže toto, žiaľ, sa nedá to takejto petície preniesť.
Toto je jedna taká dosť moja výhrada veľká voči, voči autorom petície, že považujem to trošku za populistický krok, taký nezodpovedný, že niečo požadujeme, ale zároveň nevieme tam dať, nevieme tam dať tie výdav..., vlastne nejakú analýzu tých výdavkov a tých, tých povinností, ktoré to všetko bude niesť. Takže sú tam, je tam síce vzletný cieľ, ale v prípade tejto petície je to naozaj veľmi, veľmi nešťastné, že k tomuto sa autori petície odhodlali.
Samozrejme, veľmi vnímam, veľmi vnímam ten základný cieľ tej petície, a to je, že poukázať na to, že treba robiť konkrétne opatrenia v prospech, teda v boji proti zmene klímy. Veľmi podobné, také, ako to zaznelo napríklad aj teda v tom dokumente už spomínanom o Grete.
Tento dokument hovorí však veľmi jasne, veľmi jasne, čo všetko sa už robí. To všetko, čo už sa v súčasnosti robí, čo sa robilo. Dokument, táto správa, ktorú, ktorú dnes teda rozpravujeme, hovorí napríklad o tom, že európska, teda že do roku 2018 sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 23 %, čo je o 3 % viac než pôvodný cieľ 20 %. Európska únia sa zaviazala, že do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 40 %. Takisto bol schválený cieľ, ktorým je dosiahnuť, aby bola Európska únia do roku 2050 klimaticky neutrálna. O tomto sa teda ešte rokuje, ale tento návrh tu už je. Došlo k navýšeniu klimatického cieľa EÚ do roku 2030 na úroveň 55-percentného domáceho zníženia čistých emisií proti roku, v roku 1990.
Podobne aj rozpočet Európskej únie na roky 2021 až 2027 hovorí o veľmi významnom, významných výdavkoch na boj proti zmene klímy. Komisia navrhla, aby sa 25 % celkového rozpočtu prispelo na opatrenia v oblasti zmeny klímy, teda v oblasti klímy a životného prostredia.
Rada, Európska rada 17. decembra prijala nariadenie, ktorým stanovuje viacročný rámec EÚ na roky 2021 – 2027. Opäť je tam veľmi významná položka z 1,8 bilióna eur na riešenie problémov klimatickej zmeny.
Keď sa pozrieme na to, koľko stojí klíma na Slovensku, resp. koľko stojí boj proti klimatickej zmene na Slovensku, tak zistíme, že naozaj to nie je tak, že by vláda nič nerobila, ale naopak, že už veľa rokov, môžme povedať, že už až desiatky rokov preinvestováva verejné zdroje na boj proti zmene klímy.
Môžme spomenúť niekoľko sektorov. Ja som si robil taký, sám taký odhad, na čo všetko vlastne idú výdavky a kde všade získavame zdroje na boj proti zmene klímy.
Podporuje sa napríklad elektromobilita. V roku 2016 išiel, išla, išiel jeden dotačný projekt na elektromobilitu. Potom pokračoval v ďalších rokoch. Tam išlo niekoľko miliónov eur. V súčasnosti prejednávame predpis, ktorý, podľa ktorého budú úrady musieť povinne nakupovať elektromobily a nízkoemisné autá v nejakom podieli teda tých nákupov. Takže investuje sa veľmi do elektromobility. Ale to stále tvorí len takú akože, by som povedal, okrajovú, je to taký skôr menší balík peňazí.
Čo je však veľmi významný a v čom je Európska únia absolútne akože, dá sa povedať, že takmer jediným, jediným priekopníkom, keď to tak nazveme, ja by som to skôr nazval možno až negatívnym priekopníkom, lebo to stojí veľmi veľa peňazí, to je systém obchodovania s kvótami skleníkových plynov. Od roku 2013 musia výrobcovia elektrickej energie všetky emisné kvóty nakupovať. Sektory ohrozené únikom uhlíka dostávajú bezodplatnú alokáciu na úrovni 100-percentnej referenčnej hodnoty. Cieľom EÚ je dosiahnuť, samozrejme, zníženie emisií skleníkových plynov. Tento nástroj sa používa na to, aby, najmä aby motivoval veľké firmy, veľkých producentov emisií, aby investovali do nejakých technológií na zníženie produkcie CO2.
Napríklad poviem jedno číslo, príjem z predaja kapitálových aktív emisných kvót bol podľa výročného, výročnej správy Environmentálneho fondu v roku 2018 v celkovej výške 229 mil. eur, v roku 2019 už 244 mil. eur. Toto ide o výrobcov, od priemyslu, najmä teda od priemyslu, sú to platby, ktoré idú do Environmentálneho fondu na riešenie boja proti zmene klímy. V Environmentálnom fonde sa podľa výročnej správy za rok 2019 už naakumulovalo 640 mil. eur vybratých za cieľom vlastne motivácie k znižovaniu produkcie skleníkových plynov. A týchto 640 mil. bude opäť použitých opäť na boj proti, z veľkej časti teda na boj proti zmene klímy.
Čiže ak urobíme nejaký konzervatívny odhad, tak priemerný výnos obchodovania s kvótami je už v súčasnosti v týchto rokoch najmenej 100 mil. eur. Je to už aj oveľa vyššia suma, ktorú musia platiť, platiť priemysel. Žiaľ, je to, je to skôr ojedinelý nástroj, to je to obchodovanie s emisnými kvótami a Európska únia sa vďaka tomu dostáva do veľmi zložitej pozície, teda priemysel v Európskej únii do veľmi zložitej pozície konkurenčnej nevýhodnosti voči priemyslu ázijskému, voči priemyslu americkému. Tým pádom sa, žiaľ, kvôli tomuto nástroju stávame takým istým, takým nejakým skanzenom, skanzenom bývalého kapitalizmu. Ak by som chcel použiť nejaký príklad, tak použijem práve tento, ktorý, ktorý je vlastne tou, tou, tou obrátenou stranou mince dobrého cieľa motivovať priemysel na to, aby znižovali emisie.
Ďalšie obrovské prostriedky chodia zo štrukturálnych fondov. Toto možno tiež autori petície nie veľmi vedia. Ja to skúsim tak aspoň zhruba, zhruba nejako načrtnúť. Pravidelne sú tam, je tam alokovaných veľmi veľa peňazí. Na operačný program z 2014 až 2020 bolo alokovaných 3,9 mld. eur v Operačnom programe Kvalita životného prostredia. Opäť veľmi významná až väčšinová časť išla na boj proti zmene klímy. Na tie adaptačné opatrenia, hlavne na adaptačné opatrenia na zmenu klímy. Išli napríklad výzvy na zníženie energetickej náročnosti verejných budov. Toto je obrovská, veľmi, veľmi významná dotačná položka. Viem, že sa o nej uvažuje, myslím, že aj v pláne obnovy, teraz, že sa bude využívať nejaká časť z tých prostriedkov na, na, práve na verejné budovy. Robili sa výstavby, rekonštrukcie, modernizácie rozvodov tepla, podporovala sa, podporovali sa, samozrejme, obnoviteľné zdroje energie a tak ďalej a tak ďalej. Opäť išlo v podstate o radovo o desiatky miliónov eur ročne, ktoré sú alokované na účel boja proti zmene klímy.
Ďalším jedným, z jedných, jedným z ďalších projektov bol Zelená domácnostiam. To bol zase projekt na zakupovanie, na dotovanie domácností, aby si zakupovali energetickejšie spotrebiče typu napríklad kotle. No a osobitná položka je tá nešťastná, neviem, ktorí poslanci sú trošku v energetike zorientovaní, nešťastná položka tarify za prevádzkovanie systému, ktorá vlastne, ktorá je vlastne takým dotačným nástrojom, v ktorom, v ktorom v momente, kedy zapneme nejaký elektrospotrebič, tak vlastne platíme túto tarifu, ktorá sa používa na vlastne vykrývanie cenovej dotácie, nazvime to, pre producentov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Opäť je to veľmi významný nástroj. Rámcovo to tvorí stovky miliónov eur ročne. V roku 2018 tá TPS-ka tvorila 376 mil. eur ročne investovaných priamo na podporu boja proti zmene klímy. V roku 2020 tie výdavky boli 519 mil. eur. Takže v hrubom odhade, keď, keď urobím taký veľmi hrubý odhad, tak tieto výdavky tvoria najmenej ročne, najmenej 600 mil. eur ročne, ktoré sú alokované a následne plánované a prerozdeľované alebo aj zároveň prerozdeľované na boj proti zmene klímy.
Toto som považoval za veľmi dôležité povedať, lebo, lebo rozumiem, rozumiem motivácii mladých ľudí bojovať proti zmene klímy, ale naozaj nerozumiem, nerozumiem ich výhradám, že vlády nič nerobia.
Ak si dobre pamätáte na prejav Grety Thunberg v New Yorku, ona práve tam veľmi významne napadla dejateľov, ktorí boli, ktorí boli práve tam na konferencii OSN v New Yorku a povedala im, že, že ľudia trpia, ľudia umierajú, rúcajú sa ekosystémy, nachádzame sa na začiatku masového vymierania, no jediné, o čom vy dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o nekonečnom ekonomickom raste. Ak sú peniaze rozprávky, tak si myslím, že tým mladým ľuďom tiež treba vysvetliť, že práve tie peniaze sú tým nástrojom, akým vieme následne alokovať tie prostriedky na to, aby sme bojovali proti zmene klímy.
Minulý rok, keď, keď hovoríme o tom, že teda kde zobrať prostriedky, aj na toto si treba potom položiť túto otázku, celkové daňové bremeno na Slovensku narástlo minulý rok až na 64 % k priemerným mzdovým nákladom. Opäť si treba položiť otázku, odkiaľ budeme brať ďalšie peniaze, keď až 64 % máme celkové daňové bremeno na Slovensku, to znamená, že ľuďom zostáva čoraz menej peňazí na svoje vlastné potreby. Týchto prostriedky, tieto prostriedky sú tam naozaj alokované.
Samotný dokument, teda samotná správa je veľmi, veľmi obsiahla. Viac-menej dokumentuje to práve z hľadiska krokov, ktoré, ktoré sú uskutočňované v legislatíve a ktoré sa pripravujú. Viem, že aj včera na výbore pre životné prostredie spomínal pán štátny tajomník, že sa pripravuje zákon o klíme. Vnímam trošku kontroverziu tohto zákona, ktorý už v samotnom názve, ale mal byť predstavovať nejaký rámec pre, pre, ktorý by mal udeľovať verejnej a štátnej správe niektoré povinnosti, čiže nemal by sa dotýkať priamo nejakých výdavkov podnikateľského sektora. (Ruch v sále.)
Takže ja som rád, že ministerstvo reagovalo na toto, resp. že aj výbor reagoval a že vznikla táto správa. Sám budem očakávať teda, že aký, ako dopadne situácia s petíciou na zmenu klímy, a budem veľmi rád, keď budeme otvárať tieto otázky čoraz častejšie a čoraz intenzívnejšie, aby to nevyzeralo tak, že sa nemáme záujem zaoberať týmito otázkami, ale naopak, že sa nimi zaoberáme veľmi intenzívne (zaznievanie gongu) a že prakticky na každom rokovaní parlamentu uskutočňujeme konkrétne kroky v boji proti, proti zmene klímy.
Ďakujem.

Pán poslanec, ja by som k vášmu vystúpeniu pár poznámok. Viete, na úvod ste hovoril o počte tých účastníkov tej petície. Ja vám poviem úprimne, ten počet nie je pre mňa až tak podstatný. Podstatná bola myšlienka a podstatná bola tá snaha a ten odkaz, ktorý tá petícia zanechala a trošku snáď u mnohých ľudí aj zobudila svedomie a pohľad na tú krajinu možno je dnes iný, ako bol predtým.
A akú vlastne majú hodnotu peniaze? Ja nechcem robiť propagáciu americkému filmovému priemyslu, ale odporúčam všetkým v náväznosti presne na túto petíciu pozrieť si film Interstellar. Je to film, kde ľudia hľadajú tretiu galaxiu, inú galaxiu, pretože život na Zemi končí. Všetko je, všetko je zaprášené, všetky poháre musia byť opačne otočené. V podstate bez toho, aby sme neinvestovali do životného prostredia a do správy krajiny, hej, ohrozujeme sami seba.
Preto podľa mňa peniaze, ktoré sa správne investujú, nehovorím, že nesprávne, pozor, to nie, ale správne investované peniaze do správy krajiny majú obrovskú hodnotu. Hodnotu, ktorá sa nedá vyčísliť.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci (reakcia z pléna), idem na záznam, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2019 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe odôvodneného predpokladu pretrvávajúcej závažnej epidemiologickej situácie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike aj počas blížiacej sa doby sčítania obyvateľov od 15. februára 2021 do 31. marca 2021. Mimoriadna situácia vyvoláva potrebu vykonať asistované sčítanie obyvateľov, ktorí sa z dôvodu zdravotných obmedzení, veku alebo nedostatku digitálnych zručností nedokážu elektronicky sčítať sami a ani s pomocou blízkych osôb alebo iných osôb, s ktorými žijú v jednej domácnosti, až počas tzv. dosčítavania od 1. apríla 2021 do 31. októbra 2021, t. j. až po zákonom ustanovenej dobe sčítania obyvateľov za podmienok určených v súlade s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Na základe predloženého návrhu zákona budú mať povinnosť sčítať sa v dobe sčítania obyvateľov len tí obyvatelia, ktorí sú schopní splniť túto povinnosť sami, a tí obyvatelia, ktorí povinnosť sčítať sa elektronicky splnia s pomocou blízkej osoby alebo inej osoby žijúcej s nimi v jednej domácnosti.
Z uvedených dôvodov sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia. Dodatočné výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu predloženého návrhu zákona budú kryté z rozpočtu Všeobecnej pokladničnej správy z rezervy na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19. Po schválení návrhu zákona bude predmetná suma, ktorá je kvantifikovaná a odôvodnená v dôvodovej správe, presunutá do rozpočtovej kapitoly Štatistického úradu.
Schválenie návrhu zákona zabráni hroziacemu zníženiu kvality a komplexnosti výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov a zabráni zníženiu efektivity celkových rozpočtových prostriedkov vynaložených zo štátneho rozpočtu na jeho prípravu a realizáciu.
Vzhľadom na časovú naliehavosť potreby prijatia zákona a hospodárske škody, ktoré hrozia pri neefektívnej realizácii sčítania obyvateľov, vláda Slovenskej republiky navrhuje Národnej rade, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o predloženom vládnom návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2019 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 406. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti skúsil pripomenúť minulosť sčítavania, naposledy to bolo v roku 2011, a ak si dobre pamätáte, skončilo to veľkou katastrofou, lebo vtedy sa objavilo množstvo hejterov a ľudí, ktorí odporúčali jednoducho sa tohto sčítania nezúčastniť, resp. neuvádzať v ňom údaje, ktoré sa boli, boli požadované v tej dobe, to boli, či máte automatickú pračku a podobne. Na základe tohto, žiaľ, Štatistický úrad dostal informácie, ktoré boli veľmi skreslené a na základe týchto skreslených údajov následne sa prerozdeľovali peniaze do komunálnych rozpočtov, to je jeden problém. Čiže napríklad taká Bratislava ročne prichádzala o 10 mil. euro len skrz zlé sčítanie obyvateľov. Napríklad v mestskej časti Petržalka v sčítaní obyvateľov sa prihlásilo 104-tisíc obyvateľov, ale v skutočnosti podľa ich evidencie tam žije 117-tisíc trvalo prihlásených obyvateľov. Proste robilo to obrovské problémy samosprávam.
A toto sčítanie takto nekorektne spravené robí obrovské problémy celému štátnemu aparátu vrátane nás, lebo jednoducho my keď o niečom rozhodujeme, tak my musíme mať predsa nejaký základ, nejakú bázu korektných údajov, ktoré používame pri tomto našom rozhodovaní. V prípade, že toto nemáme a rozprávame sa o niečom, neviem, nejakej národnostnej menšine, ktorá je, je sčítaná úplne zle a možno má v sčítaní mizivé percento, ale v skutočnosti má to percento oveľa vyššie, tak aj naše rozhodnutia logicky nemôžu byť dobré a správne, keď základné údaje máme zlé.
Každý z vás, ktorý tu sedí v Národnej rade, a je jedno, či je to opozičný alebo koaličný poslanec, tak každý z vás vo svojej komunite je svojím spôsobom autoritou. Ja vás preto chcem všetkých vyzvať, požiadať, aby sme spoločne spoločnými silami sa snažili naše okolie presvedčiť o tom, že sčítanie obyvateľstva po desiatich rokoch, ináč je to veľmi výnimočné, že sa sčítavame až po desiatich rokoch, lebo v Európskej únii to vôbec nie je štandardom a sčítava sa oveľa častejšie, my sčítavame raz za desať rokov, naposledy v 2011, teraz 2021, no ale chcem vás teda požiadať, aby ste skúšali všetci a každý z vás vplývať na svoje okolie tak, aby sme toto sčítanie obyvateľov nebrali na ľahkú váhu. Údaje, ktoré z neho vyplynú, tak na základe týchto údajov bude štátna správa, samospráva aj my v parlamente pracovať najbližších desať rokov.
Preto bez ohľadu na to, či ste koaličný, opozičný poslanec, či ste práve odídený alebo prídený poslanec, vás prosím a žiadam, aby ste vplývali na svoje okolie z pozície autority poslanca, z pozície človeka, ktorý vo svojej komúne niečo znamená, aby ste vplývali na svoje okolie, aby toto sčítanie bolo brané vážne a bolo urobené korektne, aby sme jednoducho nedovolili všetkým hoaxérom, hejterom, aby nám to zase zničili a aby jednoducho to sčítanie bolo, 60 mil. síce bude stáť, ale aby proste to boli vyhodené peniaze, lebo nakoniec tie údaje, ktoré z toho dostaneme, budú úplne nezmyselné.
Ďakujem vám za vypočutie.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Borguľa, úplne s vami súhlasím, čo ste povedali. Je to vážna vec a naozaj to posledné alebo ostatné sčítanie dopadlo tak, ako ste povedali.
Na druhej strane práve o to viac je na zváženie, že či robíme dnes dobre, že novelizujeme zákon tak, ako ho novelizujeme, pretože sme stále v núdzovom stave. V priebehu februára a marca, kedy má prebehnúť sčítanie opätovné, ešte stále budeme minimálne v mimoriadnej situácii, ak nie stále v núdzovom stave, a je otázka, že či ľudia tomu naozaj budú klásť takú vážnosť, ako by to malo byť, pretože každý, alebo teda väčšina ľudí má svoje existenčné problémy, má úplne iné, iné priority, ako je, ako je sčítanie ľudu, alebo teda obyvateľov. A ešte navyše aj tak tie údaje budeme mať až na konci roku, pretože to dosčítavanie, ako je nastavená táto novela, má prebiehať, ak sa nemýlim, až do konca októbra, čiže, čiže aj tak tie údaje budeme mať až po rozpočte, čiže aj tak to nebude mať ten vplyv na rozpočty obcí, ako by to malo mať.
A preto sa pýtam a dávam na zváženie, že či by nebolo lepšie tú novelu urobiť tak, že sa celé to sčítanie obyvateľstva presunie na rok 2022. Vtedy predpokladám, že už táto situácia mimoriadna nebude a budeme sa tomu naozaj môcť seriózne a vážne venovať.
Ďakujem.

Ja ďakujem mojim predrečníkom, obidvom pánom poslancom, lebo ja s tým súhlasím. A pravda je taká, že hlavne Bratislava teda dopláca na to, že skutočne tá, tá poddimenzovanosť tu je taká, aká je, a otázne je, či by sme nevedeli, neviem, či v tomto, alebo v nejakom ďalšom nastavení nejakým spôsobom narábať aj s informáciou, že v Bratislave reálne žije možno o 150-tisíc ľudí viac, ako tu má trvalé bydlisko, čím, samozrejme, Bratislava prichádza o podielové dane. Tí ľudia tu žijú celoročne, ale nahlásené svoje trvalé bydliská majú niekde inde. Čiže možno by prišlo vhod nejakým spôsobom snažiť sa narábať aj s týmto údajom, pretože to práve, to práve Bratislave spôsobuje poddimenzovanosť finančnú. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, ako som hovoril vlastne, pri skrátenom legislatívnom konaní som už naznačil vlastne, o čo sa jedná v tejto norme, prečo vlastne sme ju priniesli sem do parlamentu. A ide o to, aby sme teda v daňovom poriadku vytvorili rámec či už pre vládu, alebo pre Finančnú správu, a teda takú (ruch v sále, zaznenie gongu), vytvoríme také dva nové mechanizmy, jednak pre vládu, ide o to, aby mohla v prípade takýchto situácií zareagovať a nastaviť pravidlá, na základe ktorých bude odpustené či už penále, či už úrok z, z nejakých zmeškaných platieb, ale hovoríme o plošnom opatrení, to je dôležité. Ale je tu takzvané aj opatrenie ex ante, čiže vláda nastaví parametre a povie, že za týchto podmienok teda bude všetkým, ktorí napĺňajú tieto kritériá, napríklad odpustený úrok z omeškania nejakej tej dane, ktorú, ktorú majú platiť.
Schválne sme to dali na vládu, aby to bolo naozaj transparentné pred zrakmi celého Slovenska, keďže program vlády je verejný, ostro sledovaný, takže to bol, to bol aj dôvod, prečo sme teda urobili ten mechanizmus takýmto spôsobom. A na druhej strane to dáva vláde flexibilitu v prípade takýchto situácií ako aj dnes, riešiť to operatívne. Je to taký ten český model. Musím povedať, že tam sme sa inšpirovali.
Druhá vec je odloženie termínov a túto kompetenciu by sme teda chceli dať Finančnej správe, pretože tam sa jedná, nie je to, nie sú to parametre vyslovene nejakého finančného rozsahu, ale ide o to, aby mohla vlastne tento nástroj využiť aj pre účely indexu daňovej spoľahlivosti a vlastne takto motivovať aj odmeňovať zároveň tých poctivých daňovníkov v prípade, ak sa dostanú do nejakej situácie, tak budú môcť Finančná správa vyhovieť a respektíve dať im lepšie podmienky. Ale zároveň pre situáciu, ktorej čelíme teraz v COVID-e, vieme využiť tento nástroj práve pri napríklad dani z nehnuteľnosti. Ako dobre viete, do konca januára je potrebné, aby všetci, ktorí za minulý rok nadobudli nehnuteľnosť, sa prihlásili a zaregistrovali sa pre účely daní z nehnuteľnosti. Problém je, že teraz sme stále v lockdowne, pohyb nie je dovolený, a tým pádom s týmto vznikajú problémy a mohlo by dôjsť, že by niektorý daňovník nestihol vlastne túto lehotu splniť a dostal by sa tým pádom do porušenia zákona, a tým pádom aj sankcií s tým súvisiacich. Takže v takomto prípade opäť nariadením vlády urobíme plošne, že všetci, ktorí vlastne nestihnú podať daňové priznanie k 31. 1., nemusia tak urobiť z dôvodu COVID-u, ale určí sa vlastne nový termín, kedy by to mali urobiť. Takže toto je opäť také operatívne opatrenie, ktoré tento rámec vlastne vytvára a dáva priestor, aby sme mohli takýmto spôsobom konať.
Takže ak sú nejaké otázky, veľmi rád vysvetlím, ak nie, tak poprosím vás o podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 23. schôdze Národnej rady. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len veľmi rýchlo by som trošku skonkrétnil slová pána ministra, aby sme vedeli vlastne, o akej sume sa bavíme. Inými slovami, koľko teda financií takto zostane v podnikových financiách dotknutých subjektov a ktorými im vlastne takto pomôžeme teda v ťažkej situácii v prekonávaní krízy.
No za minulý rok teda v súvislosti s koronakrízou sa bavíme asi o 21,5 mil. euro na základe teda neskoro zaplatenej DPH a asi 4-4,5 mil. euro na základe teda sankcií za neskoro zaplatených iných daní. Takže ešte raz, 25 mil. euro takto zostane vlastne v podnikových financiách a pomôže podnikom, aby lepšie dokázali čeliť aktuálnej koronakríze.
Ďakujem pekne.