23. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegynka, chcem sa veľmi pekne poďakovať za kultivovaný, odborný, zvládnutý a naozaj príjemne sa počúvajúci prejav. Čiže ešte raz, veľká vďaka.
Mnohí rodičia, mnohí pedagógovia a možno celá verejnosť, či už odborná, alebo laická, sa možno obáva či už objektívne, alebo subjektívne nejakého masového odlivu žiakov v rámci inštitucionalizovaného, čiže školského vzdelávania v klasických školských triedach. Ale tak, ako to bolo povedané, ja sa naozaj neobávam, aby dochádzalo k masovému odlivu detí v rámci vzdelávania v domácom prostredí.
Každý jeden typ vzdelávania, každé jedno vzdelávanie je určené pre určitý typ dieťaťa, pre určitú jeho povahu a nie každé dieťa je vhodné, aby bolo vzdelávané v domácom prostredí, tak ako nie každé dieťa je vhodné, aby bolo vzdelávané v školskom klasickom prostredí, pretože poznáme výnimky, poznáme rôzne predispozície. Veľmi pekne ste to o nich povedala. Ale to čo, na čo by som chcel najmä teraz zareagovať je to, že táto koronakríza, kde vlastne deti, či už I., alebo II. stupňa, musia byť vzdelávané viac-menej rodičmi doma. A nie každý tento rodič túto situáciu zvláda. Dovolil by som si povedať, že 95 % rodičov, ktoré naozaj sa musia týmto deťom plnohodnotne venovať, túto situáciu nezvláda, ale to zase nie je predmetom vášho predkladaného zákona, ktorý hovorí o niečom inom.
Čiže moja taká menšia obava je tá, že vlastne minulý školský rok a tento školský rok, ktorý začal, deťúrence, ktoré sú doma či už dlhodobo, alebo krátkodobo, nemajú dostatočný počet informácií, to môžem za seba povedať ako rodič a tie vedomosti im budú chýba, ale o tom, myslím, že povieme viacej v rozprave.

Pán poslanec Kremský.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať pani poslankyni Šofranko za iniciatívu v tomto smere. Myslím si, že je to veľmi vítané vzhľadom k tomu, že Slovensko zaostalo v tomto uvoľňovaní vzdelávania. Veľmi veľa krajín - aj okolitých - je už ďaleko pred nami. A tiež chcem doložiť pár čísel k tomu, že sú ľudia, ktorí sa obávajú toho, že nám deti masovo budú odchádzať zo škôl a vzdelávať sa doma, akoby unikať tomu štátnemu vzdelávaciemu systému.
Nuž, v Českej republike, kde je to podstatne uvoľnenejšie, kde je možné aj domáce vzdelávanie na II. stupni, sa dnes v tejto oblasti vzdeláva 2-tisíc detí. Z toho, samozrejme, je aj pár stoviek zo Slovenska, ktoré sú tam virtuálne vzdelávané, keďže na Slovensku to nie je možné, tak sa, sú prihlásené v českej škole a vzdelávajú sa doma Slovensku.
Čiže keď to prepočítame na slovenské pomery, môžme očakávať, že na Slovensku bude takých detí zhruba tisíc na oboch stupňoch. Dneska ich je zhruba 500, 500-600 možno. Keď to prepočítame na množstvo detí, ktoré máme v povinnej školskej dochádzke dneska, tak ich je zruba 0,5 mil. na Slovensku, čiže tisíc detí z 0,5 mil. bude pravdepodobne na domácom vzdelávaní. Z toho vyplýva, že naozaj takéto niečo je možné len pre ľudí, ktorí sú o tom naozaj veľmi silno presvedčení, že to chcú, prípadne pre takých, ktorí to veľmi musia zo zdravotných dôvodov. A myslím si, že nebolo by dobré, keby sme takémuto niečo kládli prekážky.
A chcem ešte zareagovať aj na to, že viacerí tu spomínajú ako individuálne vzdelávanie to, čo dneska sa na Slovensku deje. Prosím vás, to nie je individuálne, to je online vzdelávanie. To je obrovský rozdiel, keď niekto sa vzdeláva cez počítač zo školy a keď sa vzdeláva doma, je to niečo úplne, to sa nedá vôbec porovnávať a spájať.
Ďakujem.

Pán poslanec Bubnár.

Ďakujem za slovo. Kolegyňa Maťka, ty máš taký upokojujúci hlas a charizmu, že sme tu dosiahli takú naozaj peknú idylku, že aj opozícia, aj koalícia tak pekne, vecne reagujeme, tak naozaj ti za to ďakujem, aj za celú tú tvoju prácu, ktorú si tomu venovala.
Čo robí našu dobu takou výnimočnou, je vlastne možnosť voľby. Možnosť voľby vo všetkom. A ak sa niekto spýta, že či by existoval vôbec nejaký žiak, ktorý by proste chcel zanechať to prostredie, kde má partiu, kamarátov, zábavu, za domácu spoločnosť, tak odpoveď je veľmi jednoduchá.
My sme teraz na výbore mali takúto hrubú 280-stranovú správu od Štátnej školskej inšpekcie a jedna z mnohých vecí v tejto nádherne spracovanej publikácii, ktorá ma až zamrazila, bola informácia, že existuje množstvo detí na základnej škole, ktoré sa dokonca boja chodiť do školy, a ako dôvod uviedli, že sú alebo že trpia niektorou formou šikany. Sám som to ako učiteľ zažil, zvlášť tzv. kyberšikana, keby tomu slabému jedincovi jeho spolužiaci začali robiť zo života peklo. Robili cez, cez fotoshop rôzne úpravy fotiek, ktoré ho absolútne dehonestovali, zosmiešňovali, a ak si človek predstaví, akým, akým neskutočným peklom si to dieťa musí prechádzať, tak ďakujem Bohu, že bude mať možno aj takejto voľby, že si povie, mami, oci, ja toto už nezvládam, prosím vás, naozaj poskytnite mi tú možnosť domáceho vzdelávania. Tak aj z toho pohľadu sa veľmi teším.
Ďakujem. .

Pán poslanec Šefčík.

Ďakujem za slovo. Ja takisto ako dlhoročný pedagóg by som chcel poďakovať za túto iniciatívu svojim kolegom a možno pár niektorých takých postrehov.
V tej rozprave si hovorila o tom, že, myslím, keď som dobre zachytil, 48,6 % detí je jedno dieťa z viacerých v rodine, sa takto vzdeláva. To svedčí o tom, je množstvo detí, ktoré, alebo rodín, ktoré to šijú presne, toto, toto vzdelávanie len na jedno dieťa. To znamená, ono má nejaké individuálne potreby, či už sú to nejaké potreby zdravotné, alebo iné, ktoré boli už spomínané, čiže je to sloboda pre nich, ktorú im takto dáme, aby v tomto mohli pokračovať aj na druhom stupni.
Ďalšia vec je tu ohľadom tých komisionálnych skúšok a preverovania tých vedomostí. Chcem sa opýtať, či sa pamätá aj na to, že je tam vlastne širší záber tých tém, a tým rodičom môžu vypomáhať aj iní ľudia, aj iní pedagógovia, že či sa pamätá aj na to, že, že v tej komisii potom budú sedieť aj niektorí ľudia, ktoré, s ktorými sa to dieťa stretávalo pri vzdelávaní, čiže či už sú to rodičia, v tej komisii, ktorá bude skúšať, či už sú to rodičia, alebo tí pedagógovia.
No a ešte posledná poznámka, ja okrem toho, že mám takmer 18 rokov odučených na stredných školách, som aj dlhoročným šachovým trénerom a takto, keď sme sa so šachovými trénermi bavili, tak obrovské problémy majú niektoré deti v školách, obrovské problémy aj na II. stupni základných škôl a napriek tomu sú vynikajúci šachisti. Čiže to sa im odbúra takisto, mohli by mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Suja, ako posledný s faktickou poznámkou.

Aj ako poslanec, aj ako učiteľ ďakujem za veľmi krásny, dobre sa počúvajúci prejav aj po tej ľudskej stránke, aj po tej odbornej. Pani kolegyňa, veľmi ďakujem.
Viete, ako povedali niektorí predrečníci, veľa žiakov, niekoľko stoviek žiakov zo Slovenska sa učí priamo v Čechách. A tí sa, nieže učia, sú len zapísaní v Čechách a učia sa doma. A týmto vyjdeme v ústrety aj im a vlastne budú zapísaní na Slovensku, budeme mať o nich prehľad, budeme vedieť, vlastne koľko ľudí kde máme. Ja si myslím, že toto je výborná myšlienka a uľahčíme to aj tým rodičom.
Predpokladám, že aj im bude ľahšie zapísať sa na Slovensku do školy ako niekde v Čechách a chodiť do Čiech na tie skúšky. Je to aj finančne náročné.
Čo sa týka individuálneho štúdia, stretávame sa s tým aj teraz hlavne u športovcov, robí sa to rôznymi výnimkami. Samozrejme, u hendikepovaných a podobne, tak si myslím, že sa to zjednoduší. A báť sa zrazu, že nám odídu nejaké stovky alebo tisícky študentov zo škôl a budú sa učiť doma, ja si myslím, že nie je namieste, lebo sami dobre viete, čo máte deti, neni to jednoduché doma vzdelávať dieťa, ak ho chcete veľmi dobre pripraviť. To je v záujme aj rodičov, ktorých stretávam, ktorí na to nemajú možnosti, aj teraz sú otázky, kedy sa otvoria školy, to znamená, že tie deti budú posielať radšej do škôl.
To znamená, vítam tento návrh a rád ho podporím.

Pani poslankyňa, predpokladám, že chcete reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.