23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, aby som zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 7 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 23. schôdze Národnej rady. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor NR SR pre financie a rozpočet a takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Milé kolegyne, milí kolegovia, téma domáceho vzdelávania žiakov začína opätovne rezonovať aj v stredoeurópskom priestore. Azda i v kontexte vývoja spoločnosti súvisiaceho s pandémiou COVID - 19, keď mali tisíce rodičov možnosť vyskúšať si vzdelávanie svojich detí v domácom prostredí, sa v praxi ukázali mnohé pozitíva či negatíva tejto výučby. Prítomné sú teda úsilia posilniť daný inštitút na jednej strane, na druhej strane sa však ozývajú aj kritici uprednostňujúci učenie detí v sústave výchovnovzdelávacích inštitúcií.
V Slovenskej republike existuje možnosť domáceho vzdelávania od roku 2008. Zákon ho v § 23 nazýva individuálnym vzdelávaním, pričom jeho podrobnosti ustanovujú najmä § 24 a § 25. Aby sme mali čo najviac informácií, požiadali sme odbor Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky o vypracovanie štúdie na tému domáceho vzdelávania v krajinách Európskej únie, v Amerike a Kanade. Z 29 skúmaných štátov je domáce vzdelávanie právne ukotvené až v 23 krajinách vrátane Slovenskej republiky. Legislatívne neukotvené je len v 6 krajinách, a to: v Bulharsku, Holandsku, Chorvátsku, Nemecku, Rumunsku a v Španielsku. Pri ostatných 23 štátoch, ktoré majú legislatívne zakotvenú právnu úpravu týkajúcu sa domáceho vzdelávania, sa inštitút rozhodol rozlišovať medzi konzervatívnym a liberálnym prístupom k aplikovaniu individuálneho vzdelávania.
V prípade prvej skupiny ide o štáty, ktoré majú domáce vzdelávanie vekovo, ročníkovo, či inak limitované, napr. špeciálnym povolením.
Za liberálne štát označili také, ktorých prístup k domácemu vzdelávaniu nie je obmedzený, a pripúšťa sa akákoľvek forma domáceho vzdelávania. Povinnosťou rodičov je len prihlásiť školopovinné dieťa do databáz o vzdelávaní v škole alebo v inej odbornej inštitúcii.
Do skupiny konzervatívnejších krajín zaradili 16 štátov, ako sú Belgicko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Kanada, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Švédsko, Taliansko a Amerika. Tieto štáty regulujú domáce vzdelávanie zväčša len u detí vo veku povinnej školskej dochádzky, buď iba v primárnom, alebo tiež v sekundárnom stupni vzdelávania.
Spomeniem Českú republiku, pretože práve tam je zapísaných zhruba 400 našich žiakov na druhom stupni, ktorí sú na domácom vzdelávaní. Od 1. septembra 2016 je individuálne vzdelávanie možné nielen na prvom, ale aj na druhom stupni základnej školy. V Českej republike neexistuje žiadna podpora zo strany štátu pre rodičov detí vzdelávaných doma. Výdaje spojené s individuálnym vzdelávaním hradí zákonný zástupca žiaka s výnimkou učebníc a základných školských potrieb, špeciálnych učebníc a špeciálnych didaktických a kompenzačných učebných pomôcok. Od poskytovateľov domáceho vzdelávania sa v tejto krajine vyžaduje, aby mali aspoň stredoškolské vzdelávanie s maturitnou skúškou, a pokiaľ sa jedná o žiaka druhého stupňa základnej školy, musí mať vysokoškolské vzdelanie. V roku 2019 bol počet žiakov vzdelávajúcich sa doma v Českej republike 2 100.
Aj v Spojených štátoch amerických, kde je téma domáceho vzdelávania široko diskutovaná, sú naši žiaci zapísaní, informáciu, v akom počte, nemáme. Školstvo je tu totiž štátnou a zároveň aj lokálnou záležitosťou. V rámci siedmich liberálnych krajín - Dánsko, Fínsko, Írsko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo - nie je domáce vzdelávanie nijako vekovo ani ročníkovo obmedzené. Pripúšťa sa akákoľvek forma vzdelávania. V Dánsku, Fínsku, Írsku, Slovinsku ani v Spojenom kráľovstve sa na jeho aplikovanie v praxi nevyžaduje žiadne špeciálne povolenie autorít, ako je vláda a samospráva. Žiaci sú väčšinou povinní dokončiť povinnú školskú dochádzku a v rámci vzdelávania dosahovať vedomosti a zručnosti zodpovedajúce učebným osnovám. Rodičia dieťaťa by mali školopovinné dieťa registrovať v inštitúcii, ktorá vedie databázu o povinnom vzdelávaní a dohliada na plnenie vzdelávacích štandardov, alebo tieto inštitúcie aspoň informuje. Modelovým prípadom je v tom smere Írsko, kde je vzdelávanie v domácom prostredí chápané ako ústavné právo. Štát uznáva, že primárnym a prirodzeným učiteľom pre dieťa je rodina, a zaručuje rešpektovanie neodcudziteľného práva a povinnosti rodičov zabezpečiť podľa svojich možností náboženskú, morálnu, intelektuálnu, fyzickú a sociálnu výchovu detí. Takáto je teda prax v okolitých krajinách aj vo svete. Uviedla som, samozrejme, len časť z materiálov, ktoré máte všetci k dispozícii.
Poďme teda na Slovensko. Podľa štatistiky máme približne 600 žiakov prvého stupňa základnej školy v domácom vzdelávaní, teda s povoleným individuálnym vzdelávaním. Individuálne vzdelávanie je osobitný spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky. Už som spomínala, podľa akého zákona a akých paragrafov. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole, žiakovi prvého stupňa základnej školy, žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby, alebo je vo výkone trestu odňatia slobody. My túto možnosť otvárame aj na druhý stupeň základnej školy, pretože naši žiaci z druhého stupňa, už som spomínala, sú zapísaní buď v Čechách, alebo v Amerike.
Ak rodič žiada o individuálne vzdelávanie z iných ako zdravotných dôvodov, musí sám zabezpečiť pedagóga s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v odbore učiteľstvo prvého stupňa základnej školy. Pre druhý stupeň bude musieť zabezpečiť pedagóga s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v odbore učiteľstvo príslušného stupňa základnej školy. O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ kmeňovej školy, do ktorej bol žiak prijatý. Rodič v spolupráci s pedagógom a kmeňovou školou vypracuje individuálny vzdelávací program, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa zákona. Popíšu priestorové a materiálno-technické zabezpečenie a podmienky na ochranu zdravia individuálne vzdelávaného žiaka.
Osoba, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, dodáva doklady o splnení kvalifikačných predpokladov. Ďalej sa uvádza zoznam učebníc a učebných textov, ktoré budú používané pri vzdelávaní. Domškoláci majú možnosť zúčastňovať sa na akciách školy, zapájajú sa do predmetových súťaží, olympiád a iné. Žiak vykoná, vykonáva z príslušného učiva každého povinného predmetu za každý polrok komisionálne skúšky, na základe výsledkov mu potom škola vydá vysvedčenie.
Niekoľkoročná pedagogická prax ukazuje, že individuálne vzdelávanie na druhom stupni je spôsobilé naplniť ciele štátneho vzdelávacieho programu pre sekundárne vzdelávanie, rovnako ako individuálne vzdelávanie na prvom stupni napĺňa ciele štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie. Známe sú aj oficiálne štatistické zisťovania z iných krajín. Národný ústav pre výskum domáceho vzdelávania v Spojených štátoch amerických zverejnil 15. januára 2021 informáciu, že zvýšený záujem o domáce vzdelávanie nie je iba regionálnou, ale aj globálnou záležitosťou. Výskum tiež uvádza, že 78 % recenzovaných štúdií o akademických výsledkoch ukazuje, že študenti domácej školy dosahujú štatisticky významne lepšie výsledky ako tí na inštitucionálnych školách. Rovnako 87 % recenzovaných štúdií o sociálnom, emočnom a psychologickom vývoji hovorí v prospech lepších výsledkov v porovnaní s inštitucionalizovaným vzdelávaním. V októbri občianske združenie Domáce vzdelávanie na Slovensku uskutočnilo prieskum Situácie domácich školákov na Slovensku. Úlohou prieskumu bolo zistiť, ako prospievajú títo aktuálni domáci školáci, ako sa socializujú, ako sa dokážu adaptovať na prostredie v kolektíve a na školské prostredie a v akej situácii sú rodiny vzdelávajúce svoje deti doma.
Prieskum bol vykonaný formou štyroch dotazníkov. Dva dotazníky sa týkali aktuálnych domácich školákov. Jeden z nich vypĺňali rodičia a druhý pedagógovia, ktorí s takýmito deťmi prichádzajú do kontaktu v kmeňovej škole alebo na voľnočasových aktivitách. Druhá dvojica dotazníkov bola adresovaná rodičom, ktorých deti boli v minulosti vzdelávané doma, ale už sú na dennej forme štúdia, a ich pedagógovia. Bolo vyzbieraných spolu 185 odpovedí, konkrétne od rodičov 103 a od pedagógov 82. Bola získaná vzorka 153 detí, čo predstavuje asi štvrtinu domácich školákov na Slovensku. Až 56,8 % rodín žijúcich v mestách vzdeláva svoje deti doma, nasleduje vidiek 40,5 % a len 2,7 % rodín žijúcich na samote využíva možnosť domáceho vzdelávania.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že najviac detí na domácom vzdelávaní je v Bratislavskom kraji 40,5 %. Nasleduje Trnavský kraj 14,9, Banskobystrický kraj 13,5 a, naopak, najmenej rodím domškolákov nájdeme v Košickom kraji a sú to len 4 %. Ak sa podľa prieskumu pozrieme na vzdelanie rodičov, 91,9 % má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, 8,1 % stredoškolské a len 1,4 % má najvyššie dosiahnuté vzdelanie základné.
Častokrát pri individuálnom vzdelávaní dochádza k domnienkam, že takúto formu k vzdelávaniu využívajú najmä rodiny s viac deťmi. Vykonaný prieskum ukazuje, že 34,4 % rodín s troma deťmi v domácnosti má dieťa na domácom vzdelávaní, 28,4 % rodín s dvoma deťmi a 14,9 % so štyrmi deťmi v domácnosti, pričom najčastejšie sa vzdeláva doma práve jedno dieťa v rodine, a to je 48,6 %.
Čo sa týka miesta vzdelávania detí, najčastejšie, až 78,6 % sa vzdeláva doma, 10,3 sa vzdeláva doma plus vo vzdelávacej skupine, teda komunitnej škole.
Rodičia v prieskume uviedli, že za výhody domáceho vzdelávania považujú slobodu v organizácii vzdelávania, viac spoločného času, ale aj viac voľného času pre dieťa, či lepšie ukotvenie hodnôt. Ako nevýhody dennej školskej dochádzky z pohľadu rodičov detí z domáceho vzdelávania uviedli málo času na rozvoj záujmov, množstvo domácich úloh či málo spoločného času s rodinou.
Rodičia v dotazníkoch uviedli, že najčastejšie používané nasledovné vyučovacie metódy v domácom vzdelávaní sú Hejného metóda, Montessori a vzdelávanie klasickým štýlom. Ako hlavný zdroj učebníc a učebných materiálov uviedli 41 % vlastný nákup a výroba, 21,6 % poskytuje kmeňová škola a 20,3 % iné. Najviac detí, 26,2 % je zapísaných v treťom ročníku, nasleduje prvý ročník, kde je 24,6 %, štvrtý ročník, kde je 13,5 % žiakov alebo detí, a nakoniec v druhom ročníku je 9,5 %.
Pedagógovia uviedli, že 42,9 % vníma pozitívny rozdiel medzi deťmi vzdelávanými doma a dennými žiakmi v škole. 41,3 % uviedlo, že nevníma medzi týmito deťmi žiaden rozdiel. Pedagógovia považujú za výhody domáceho vzdelávania viac času na záľuby a tvorivosť, viac priestoru na budovanie vzťahov, ale aj možnosť intenzívne sa venovať dieťaťu. Naopak, medzi nevýhody uviedli nedostatok kontaktu s rovesníkmi, nedostatočná socializácia, ale aj nedostatočné vedenie k zodpovednosti.
Ak dovolíte, prečítala by som vám teraz zopár otázok a následných odpovedí z tohto dotazníka.
Otázka znie: „Vnímate nejaký rozdiel medzi žiakmi, ktorí sú vzdelávaní doma, a žiakmi, ktorí navštevujú školu denne?“
„Áno, pozitívny. Žiaci vzdelávaní doma majú omnoho viac informácií z oblasti, ktorá ich zaujíma. Ich vedomosti prekračujú ciele školského vzdelávacieho programu v konkrétnom ročníku. Dokážu bez problémov argumentovať, slobodne diskutujú o probléme, vedia prezentovať svoje závery. Takmer každé, s ktorým som sa stretla, sebaisto pozná oblasť, v ktorej je dobrý a v ktorej by sa chcel ďalej rozvíjať. Takto odpovedal riaditeľ školy, ktorý zastrešuje žiakov v domácom vzdelávaní.“
Druhá odpoveď: „Áno, niektorí žiaci sú viac samostatní, majú väčší rozhľad, vedia aj informácie, ktoré nie sú súčasťou obsahu vzdelávania. Niektorí sú zase pomalší a potrebujú viac času na vypracovanie úloh.“ Takto odpovedal triedny učiteľ základnej školy, ktorý skúša žiakov v domácom vzdelávaní. Ale takýchto žiakov s rýchlejším či pomalším tempom máme aj na základných školách.
Ďalšia otázka bola: „Napíšte svoj názor na domáce vzdelávanie.“
„Domáce vzdelávanie vnímam ako výbornú cestu vzdelávania. Vedie žiakov k samostatnosti, zodpovednosti a pracovitosti, ktoré mnohým dnešným mladým ľuďom chýbajú. Žiaci tak od ranného veku vedia prebrať zodpovednosť za svoje činy a výsledky. Rastú z nich angažovaní, kreatívni a zodpovední mladí ľudia. Priala by som si, aby sa metódy a prvky domáceho vzdelávania aspoň do určitej miery uplatňovali aj v štátnych školách, aby študenti neboli nútení len memorovať poznatky, ale aby mohli slobodne rozvíjať svoje talenty a rásť, aby mali možnosť výberu a nebáli sa vyjadriť svoj názor. Uvítala by som, aby učitelia boli viac pomocníkmi a pozitívnymi vzormi ako autoritami.“ Toto bola odpoveď učiteľky strednej školy, ktorá pracuje so žiakom, ktorý bol v minulosti vzdelávaný doma.
Vzdelanosť a vzdelanie je spoločným dobrom a zároveň cieľom, ku ktorému má smerovať výchova a vzdelávanie. Druhým aspektom spoločného dobra je to, že rodičia majú v tomto procese výsostné postavenie. Rodič je prvým a hlavným vychovávateľom svojich detí, kde spadá aj právo na vlastné vzdelávanie svojich detí. Zároveň, ak sa tak rozhodne, tak môže túto kompetenciu odovzdať štátu, ale nemal by do toho byť inštitucionálne nútený. Je na dôkladné zváženie, či bude umožnené individuálne vzdelávanie aj na druhom stupni za prijateľných podmienok. Nemusíme sa obávať, že zrazu nastane masový odliv žiakov z inštitucionalizovaných škôl. Je to vidieť aj na tom, ako mnohí rodičia v súčasnej dobe volajú po ukončení dištančného vzdelávania. Nie je veľa tých, ktorí môžu a chcú deti vzdelávať sami. Na druhej strane, ak budú nastavené zložité podmienky pre domáce vzdelávanie na druhom stupni, nedáme príležitosť tým, ktorí sa rozhodnú prevziať túto zodpovednosť na seba. Nevytvoríme podmienky pre deti talentované, tie, ktoré reprezentujú našu krajinu v nejakom športe, zdravotne znevýhodnené deti, ale aj ďalšie, ktoré nejakým spôsobom môžu profitovať z takejto formy vzdelávania. V neposlednej miere sa nastavením zložitých podmienok pre domáce vzdelávanie na druhom stupni či jeho obmedzením výrazne postavíme proti právu na rovnosť príležitostí pre každého občana nášho štátu, čo je cieľ, o ktorý by sme sa, naopak, mali usilovať.
Na záver uvádzam niekoľko príkladov významných osobností, ktoré boli vzdelávané doma: Abraham Lincoln, Mária Šarapovová, Albert Einstein, Alexander Graham Bell, Ester Ledecká - česká snoubordistka a zjazdárka, jej rodičia patria u našich susedov v tejto oblasti medzi priekopníkov a doteraz na domáce vzdelávanie nedajú dopustiť. A dokonca medzi nami je aj pani poslankyňa, ktorá je domškoláčkou a bola doma vzdelávaná, je to pani Janka Žitňanská, takže môžete si na základe jej urobiť obraz, ako takto, ako doma vzdelávané deti môžu dopadnúť - až v parlamente. (Povedané so smiechom.)
Takže, vážení kolegovia a kolegyne, ja vám ďakujem za vašu pozornosť. Verím, že tento návrh podporíte, a my sme otvorení k diskusii.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Domáce vzdelávanie je bežným štandardom aj v Európskej únii a veľmi vítam tento návrh zákona. Známa anglicko-nemecko-írska hudobná skupina The Kelly Family pozostáva z 9 súrodencov a bola vzdelávaná doma a vyrástli z nich vzdelaní a plnohodnotní ľudia, ktorí dávajú miliónom ľuďom šťastie i nádej.
Aký normatív dať na žiaka v domácom vzdelávaní, aby boli školy motivované umožňovať žiakom domáce vzdelávanie? Možno to budú ešte mnohé otázky, ktoré na pani navrhovateľku budú dávané.
Mnohí rodičia hľadajú útočisko preto, že mnohé slovenské školy, žiaľ, nedokážu naplniť potreby detí, ktoré majú nejaké poruchy alebo nejaké potreby, najmä ak majú byť v preplnenej triede. Aj preto rodičia volia cestu vzdelávania svojich detí doma, neraz chcú ušetriť školu od prejavov správania ich dieťaťa. Niekedy je domáce vzdelávanie nevyhnutnosťou u rodičov, ktorí často cestujú, alebo u rodičov športovo či umelecky nadaných detí. Mám dcéru, je pedagogický, teda učiteľka, má tri deti a hlavne teraz v pandémii sa ukázalo, že domáce vzdelávanie je v niektorých časoch, keď deti nechodia do školy, priam potrebné, a myslím si, že tento zákon, tento návrh zákona vlastne pomôže hlavne rodičom v domácom vzdelávaní svojich detí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pani poslankyni Šofranko, ktorá ukázala aj to, že zákony, ktoré prichádzajú od poslancov zo školského výboru, čiže z výboru pre vzdelanie, majú najčastejšie dobrú, veľmi úroveň odbornú, že dávajú najavo, že nám ide naozaj o vzdelanie, o skutočne odbornú diskusiu, takže chcem za to poďakovať, za ten prednes, za to spracovanie, za rôzne dáta, prieskumy, že to nie je len nejaká, nejaký súkromný názor, ale naozaj vec, ktorá je preštudovaná, overená.
Chcel by som zdôrazniť, že veľmi súhlasím práve s tým právom, ale aj povinnosťou a zodpovednosťou rodičov za výchovu a vzdelávanie svojich detí. Nejde nám len o to, aby deti chodili do školy, ale aby boli vzdelané. Samozrejme, z drvivej väčšiny, väčšiny prípadov detí rodín sa toto deje v tom inštitucionálnom vzdelávaní, tak ako pani poslankyňa naznačila, netreba mať obavu, že teraz nájde, príde k nejakému masívnemu presunu. Ide skôr o zreálnenie stavu, kde zhruba niečo viac ako 1 promile, čiže 0,1 % detí bude mať lepšie možnosti a nebude musieť to riešiť cez Českú republiku alebo iné krajiny. A navyše Slovenská republika získa potom lepšie, lepšiu kontrolu, lepší kontakt s týmito deťmi a rodinami. Takže stále 99,8 alebo 88 % to budú deti, ktoré budú chodiť do tých inštitucionálnych škôl. Treba povedať, že je to aj veľmi národné, takže sa rodičia do toho nebudú tak hrnúť, tak ako zistili aj pri tom nútenom domácom vzdelávaní, teda dištančnom v súčasnosti.
Chcem ešte povedať, že sme otvorení teda na zmeny, ktoré sa týkajú skúšania, spolupráce so školou a financovania detí študujúcich individuálne a takisto kvalifikačných predpokladov rodičov. Toto je zatiaľ taký základ v prvom čítaní, ktorý sa dohodol aj s ministerstvom školstva.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, mali ste to naozaj štatisticky úplne vynikajúco spracované, len ja len tak malú, malá technická, že možno by sme s týmto zákonom mohli ešte počkať, lebo ten výskum momentálne, keď si to tak môžme nazvať výskumom, prebieha na I. stupni, keďže všetci tí žiaci sú momentálne na takom individuálnom vzdelávaní, a po, po zvládnutí celej tejto koronakrízy by sme si mohli urobiť nejaké štatistiky a nejaké rozhovory a dotazníky, že čo to spôsobilo na I. stupni.
A možno by sme to vedeli zapracovať potom do toho druhého stupňa a mali by sme naozaj relevantné údaje získané z tých dotazníkov a štatistík. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegynka, chcem sa veľmi pekne poďakovať za kultivovaný, odborný, zvládnutý a naozaj príjemne sa počúvajúci prejav. Čiže ešte raz, veľká vďaka.
Mnohí rodičia, mnohí pedagógovia a možno celá verejnosť, či už odborná, alebo laická, sa možno obáva či už objektívne, alebo subjektívne nejakého masového odlivu žiakov v rámci inštitucionalizovaného, čiže školského vzdelávania v klasických školských triedach. Ale tak, ako to bolo povedané, ja sa naozaj neobávam, aby dochádzalo k masovému odlivu detí v rámci vzdelávania v domácom prostredí.
Každý jeden typ vzdelávania, každé jedno vzdelávanie je určené pre určitý typ dieťaťa, pre určitú jeho povahu a nie každé dieťa je vhodné, aby bolo vzdelávané v domácom prostredí, tak ako nie každé dieťa je vhodné, aby bolo vzdelávané v školskom klasickom prostredí, pretože poznáme výnimky, poznáme rôzne predispozície. Veľmi pekne ste to o nich povedala. Ale to čo, na čo by som chcel najmä teraz zareagovať je to, že táto koronakríza, kde vlastne deti, či už I., alebo II. stupňa, musia byť vzdelávané viac-menej rodičmi doma. A nie každý tento rodič túto situáciu zvláda. Dovolil by som si povedať, že 95 % rodičov, ktoré naozaj sa musia týmto deťom plnohodnotne venovať, túto situáciu nezvláda, ale to zase nie je predmetom vášho predkladaného zákona, ktorý hovorí o niečom inom.
Čiže moja taká menšia obava je tá, že vlastne minulý školský rok a tento školský rok, ktorý začal, deťúrence, ktoré sú doma či už dlhodobo, alebo krátkodobo, nemajú dostatočný počet informácií, to môžem za seba povedať ako rodič a tie vedomosti im budú chýba, ale o tom, myslím, že povieme viacej v rozprave.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať pani poslankyni Šofranko za iniciatívu v tomto smere. Myslím si, že je to veľmi vítané vzhľadom k tomu, že Slovensko zaostalo v tomto uvoľňovaní vzdelávania. Veľmi veľa krajín - aj okolitých - je už ďaleko pred nami. A tiež chcem doložiť pár čísel k tomu, že sú ľudia, ktorí sa obávajú toho, že nám deti masovo budú odchádzať zo škôl a vzdelávať sa doma, akoby unikať tomu štátnemu vzdelávaciemu systému.
Nuž, v Českej republike, kde je to podstatne uvoľnenejšie, kde je možné aj domáce vzdelávanie na II. stupni, sa dnes v tejto oblasti vzdeláva 2-tisíc detí. Z toho, samozrejme, je aj pár stoviek zo Slovenska, ktoré sú tam virtuálne vzdelávané, keďže na Slovensku to nie je možné, tak sa, sú prihlásené v českej škole a vzdelávajú sa doma Slovensku.
Čiže keď to prepočítame na slovenské pomery, môžme očakávať, že na Slovensku bude takých detí zhruba tisíc na oboch stupňoch. Dneska ich je zhruba 500, 500-600 možno. Keď to prepočítame na množstvo detí, ktoré máme v povinnej školskej dochádzke dneska, tak ich je zruba 0,5 mil. na Slovensku, čiže tisíc detí z 0,5 mil. bude pravdepodobne na domácom vzdelávaní. Z toho vyplýva, že naozaj takéto niečo je možné len pre ľudí, ktorí sú o tom naozaj veľmi silno presvedčení, že to chcú, prípadne pre takých, ktorí to veľmi musia zo zdravotných dôvodov. A myslím si, že nebolo by dobré, keby sme takémuto niečo kládli prekážky.
A chcem ešte zareagovať aj na to, že viacerí tu spomínajú ako individuálne vzdelávanie to, čo dneska sa na Slovensku deje. Prosím vás, to nie je individuálne, to je online vzdelávanie. To je obrovský rozdiel, keď niekto sa vzdeláva cez počítač zo školy a keď sa vzdeláva doma, je to niečo úplne, to sa nedá vôbec porovnávať a spájať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolegyňa Maťka, ty máš taký upokojujúci hlas a charizmu, že sme tu dosiahli takú naozaj peknú idylku, že aj opozícia, aj koalícia tak pekne, vecne reagujeme, tak naozaj ti za to ďakujem, aj za celú tú tvoju prácu, ktorú si tomu venovala.
Čo robí našu dobu takou výnimočnou, je vlastne možnosť voľby. Možnosť voľby vo všetkom. A ak sa niekto spýta, že či by existoval vôbec nejaký žiak, ktorý by proste chcel zanechať to prostredie, kde má partiu, kamarátov, zábavu, za domácu spoločnosť, tak odpoveď je veľmi jednoduchá.
My sme teraz na výbore mali takúto hrubú 280-stranovú správu od Štátnej školskej inšpekcie a jedna z mnohých vecí v tejto nádherne spracovanej publikácii, ktorá ma až zamrazila, bola informácia, že existuje množstvo detí na základnej škole, ktoré sa dokonca boja chodiť do školy, a ako dôvod uviedli, že sú alebo že trpia niektorou formou šikany. Sám som to ako učiteľ zažil, zvlášť tzv. kyberšikana, keby tomu slabému jedincovi jeho spolužiaci začali robiť zo života peklo. Robili cez, cez fotoshop rôzne úpravy fotiek, ktoré ho absolútne dehonestovali, zosmiešňovali, a ak si človek predstaví, akým, akým neskutočným peklom si to dieťa musí prechádzať, tak ďakujem Bohu, že bude mať možno aj takejto voľby, že si povie, mami, oci, ja toto už nezvládam, prosím vás, naozaj poskytnite mi tú možnosť domáceho vzdelávania. Tak aj z toho pohľadu sa veľmi teším.
Ďakujem. .

Ďakujem za slovo. Ja takisto ako dlhoročný pedagóg by som chcel poďakovať za túto iniciatívu svojim kolegom a možno pár niektorých takých postrehov.
V tej rozprave si hovorila o tom, že, myslím, keď som dobre zachytil, 48,6 % detí je jedno dieťa z viacerých v rodine, sa takto vzdeláva. To svedčí o tom, je množstvo detí, ktoré, alebo rodín, ktoré to šijú presne, toto, toto vzdelávanie len na jedno dieťa. To znamená, ono má nejaké individuálne potreby, či už sú to nejaké potreby zdravotné, alebo iné, ktoré boli už spomínané, čiže je to sloboda pre nich, ktorú im takto dáme, aby v tomto mohli pokračovať aj na druhom stupni.
Ďalšia vec je tu ohľadom tých komisionálnych skúšok a preverovania tých vedomostí. Chcem sa opýtať, či sa pamätá aj na to, že je tam vlastne širší záber tých tém, a tým rodičom môžu vypomáhať aj iní ľudia, aj iní pedagógovia, že či sa pamätá aj na to, že, že v tej komisii potom budú sedieť aj niektorí ľudia, ktoré, s ktorými sa to dieťa stretávalo pri vzdelávaní, čiže či už sú to rodičia, v tej komisii, ktorá bude skúšať, či už sú to rodičia, alebo tí pedagógovia.
No a ešte posledná poznámka, ja okrem toho, že mám takmer 18 rokov odučených na stredných školách, som aj dlhoročným šachovým trénerom a takto, keď sme sa so šachovými trénermi bavili, tak obrovské problémy majú niektoré deti v školách, obrovské problémy aj na II. stupni základných škôl a napriek tomu sú vynikajúci šachisti. Čiže to sa im odbúra takisto, mohli by mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Aj ako poslanec, aj ako učiteľ ďakujem za veľmi krásny, dobre sa počúvajúci prejav aj po tej ľudskej stránke, aj po tej odbornej. Pani kolegyňa, veľmi ďakujem.
Viete, ako povedali niektorí predrečníci, veľa žiakov, niekoľko stoviek žiakov zo Slovenska sa učí priamo v Čechách. A tí sa, nieže učia, sú len zapísaní v Čechách a učia sa doma. A týmto vyjdeme v ústrety aj im a vlastne budú zapísaní na Slovensku, budeme mať o nich prehľad, budeme vedieť, vlastne koľko ľudí kde máme. Ja si myslím, že toto je výborná myšlienka a uľahčíme to aj tým rodičom.
Predpokladám, že aj im bude ľahšie zapísať sa na Slovensku do školy ako niekde v Čechách a chodiť do Čiech na tie skúšky. Je to aj finančne náročné.
Čo sa týka individuálneho štúdia, stretávame sa s tým aj teraz hlavne u športovcov, robí sa to rôznymi výnimkami. Samozrejme, u hendikepovaných a podobne, tak si myslím, že sa to zjednoduší. A báť sa zrazu, že nám odídu nejaké stovky alebo tisícky študentov zo škôl a budú sa učiť doma, ja si myslím, že nie je namieste, lebo sami dobre viete, čo máte deti, neni to jednoduché doma vzdelávať dieťa, ak ho chcete veľmi dobre pripraviť. To je v záujme aj rodičov, ktorých stretávam, ktorí na to nemajú možnosti, aj teraz sú otázky, kedy sa otvoria školy, to znamená, že tie deti budú posielať radšej do škôl.
To znamená, vítam tento návrh a rád ho podporím.