23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 389). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som ako autorka návrhu zákona a poverená členka skupiny poslancov predstavila stručne návrh zákona v rámci rozpravy prvého čítania. Dôvodová správa, ktorú nájdete v návrhu zákona, je podrobná a je opretá o tragický prípad z mája tohto roku, teda minulého roku.
V tej dobe, si možno spomenieme na medializovaný prípad malého dievčatka, ktorého telo bolo nájdené policajtami zakopané na dvore domu v Nových Zámkoch. Ja som ten prípad monitorovala a z dostupných údajov som identifikovala právny nedostatok, ktorý sa má práve návrhom tohto zákona odstrániť. To dievčatko 10 mesiacov nechýbalo - to, že rodičom, je viac-menej psychologická záležitosť - ale nechýbala ani lekárom a úradom, pričom v tom období mala absolvovať viacero povinných zdravotných prehliadok ako všetky deti v jej veku. Podľa pediatrov mimo chorôb do jedného roku života je to 9, do dvoch rokov 10 preventívnych prehliadok. Tie sú v rámci zdravotnej starostlivosti povinné nielen pre rodičov detí, ale aj pre lekárov. Pediatri si v tomto smere vedú presnú evidenciu a upozorňujú rodičov, kedy s dieťatkom majú prísť, ako napríklad očkovanie. Ak takáto situácia nenastane, ak sa tí rodičia nedostavia, tak sa, samozrejme, zisťujú dôvody. A v tomto zmysle je lekár bezodkladne povinný oznámiť orgánu činnému v trestnom konaní a úradu práce, sociálnych vecí, pokiaľ nastane situácia, že, že to dieťa akosi mu zmizne z hľadáčika.
V Luckinom prípade to ale nemal kto oznámiť, pretože jej detská lekárka tú zdravotnú dokumentáciu odovzdala matke, keď tá chcela zmeniť lekára. Môžeme si myslieť, že zdravotnú kartu pacienta by si lekári mali posúvať akosi medzi sebou, prípadne by rodič mal doniesť doklad o tom, že druhý lekár tú zdravotnú dokumentáciu prijal do evidencie, a na základe toho by ten prvý lekár tú, tú dokumentáciu mal vydať. V praxi je to však inak, a preto nevyšlo najavo, že iný pediater tohto malého dievčatka proste neexistuje. Desať mesiacov to teda nemalo komu prekážať. Až všímavosť známych odhalila násilnú smrť toho dievčatka, potom bola kontaktovaná sociálna kuratela, pretože sa, ako by panoval taký názor, že to dievčatko je v ústave, ale, ako to tvrdili jeho rodičia, ale nebolo tomu tak.
Možno si niektorí z nás povieme, že načo kvôli jednému prípadu meniť právo, ale že vlastne išlo o zlyhanie lekára alebo rodičov. Ja si myslím, že je to naša povinnosť, že je povinnosťou zákonodarného zboru naplniť právo dieťaťa, ak je čo len malý priestor na to, kde by nám to dieťa sitom mohlo prepadnúť.
V Dohovore OSN o právach dieťaťa je kľúčová zásada rešpektovania záujmu dieťaťa. Je to článok 3. Ustanovenie tohto článku v ods. 1 dohovoru zakotvuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podčiarkujem, že aj zákonodarnými orgánmi, teda aj my v Národnej rade máme povinnosť konať. Adresátom tejto medzinárodnej normy nie sú len orgány výkonnej či súdnej moci, ale aj zákonodarca.
V minulosti už zákonodarca plnil svojou legislatívnou činnosťou povinnosť naplniť najlepší záujem dieťaťa v oblasti ochrany detí pred násilím ako reakciu tiež na konkrétny tragický prípad. Zhodou okolností aj to prvé dievčatko sa volalo Lucka. A v tomto zmysle, alebo teda v tom príbehu, možno si spomeniete, bola v roku 2017 za to aj, aj sociálna pracovníčka právoplatne odsúdená. Tento prípad neostal teda legislatívne bez povšimnutia v tej dobe. Pán minister spravodlivosti Tomáš Borec a pán minister práce Ján Richter zareagovali tak, že ich rezorty pripravili novelu zákona o rodine a zákona o sociálnoprávnej kuratele a Občianskeho súdneho poriadku. Bola ukotvená kompetencia súdu povoliť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vstup do bytu za účelom preverenia informácií nasvedčujúcich tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, ktoré nie je možné overiť výkonom oprávnení podľa osobitného predpisu. Stále však v tomto zmysle máme, máme rezervy.
Obava, s akou som sa pri príprave tohto zákona stretla, že táto novela chystá akúsi špehovaciu politiku štátu voči našim deťom alebo že sa tu nebodaj snažíme budovať sociálny systém škandinávskych krajín alebo Veľkej Británie, môžem vás uistiť, že to tak nie je.
Návrh zákona sa nedotýka právnej úpravy, ktorá by súvisela so zásahom do výkonu rodičovských práv. Návrh zákona nemôže znepokojovať ani rodičov, odporcov očkovania. Informácie o povinnom očkovaní totiž poisťovňa oznamovať nebude. Vydá iba signál, že dieťa na nejakú dobu nie je prihlásené u nového pediatra a orgány kurately len preveria, či to dieťa je v poriadku a, chráňpánboh, či existuje.
Návrh zákona má teda prispieť k znižovaniu možnosti ohrozenia života, zdravia alebo neľudského zaobchádzania.
Aby som teda bola presnejšia, zavádza sa týmto oznamovacia povinnosť zdravotnej poisťovne voči orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Touto oznamovacou povinnosťou sa má zabezpečiť možnosť, aby orgán SPO-čky mohol preveriť informácie o tom, že dieťa, teda poistenec, mohlo byť ohro..., vystavené ohrozeniu života. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje len na deti do šiesteho roku veku z dôvodu, že, že nad, teda tie staršie deti, tu možnosť získavať tieto informácie v škole a v školskom zariadení.
V prvej vete § 25 ods. 6 sa zároveň upravujú dva hmotnoprávne predpoklady, teda právna skutočnosť, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Teda prvý predpoklad spočíva v tom, že dieťaťu bolo ukončené poskytovanie zdravotnej starostlivosti lekárom, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, a druhý predpoklad spočíva v tom, že nezačala byť poskytovaná zdravotná starostlivosť iným lekárom. Ak tieto dva predpoklady nastanú, je dôvodne dané oznámiť orgánu, je dôvodné toto oznámiť orgánu SPO. Oznamovacia povinnosť sa plní písomne, a to orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately príslušnému podľa miesta bydliska. V druhej vete sa ešte upravuje lehota, dokedy sa má táto povinnosť splniť. Lehota na oznámenie bola stanovená spôsobom, ktorý je vykonateľný v praxi, teda v podmienkach informačných systémov zdravotných poisťovní. Skoršie a kratšie lehoty nebolo možné upraviť vzhľadom k tomu, že poskytovatelia, teda lekári, ktorí poskytujú všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, odosielajú informácie o poistencoch poisťovniam v určitých opakujúcich sa periódach.
Aby nedochádzalo k neopodstatneným plneniam oznamovacej povinnosti, sa v odseku 7 upravuje aj výnimka z plnenia oznamovacej povinnosti, čiže neopodstatnené sú týmto situácie, keď poistenec žije v cudzine alebo má právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytovanej v inom členskom štáte.
V našom sociálnom systéme musí existovať funkčný nástroj na to, aby bolo možné včas identifikovať, že v starostlivosti o dieťa nie je niečo v poriadku. Dieťa má právo na zdravotnú starostlivosť pediatra a nie je prípustné, aby ju stratilo napríklad v prípade, keď sa jeho rodičia presťahujú do iného mesta a tento fakt lekárovi nenahlásia.
Tých najzraniteľnejších, ktorí o svojom osude nerozhodujú, musíme efektívne chrániť, najmä ak sa teda neprihlásením dieťaťa k novému pediatrovi chce ten, kto sa má o dieťa postarať - a dobre postarať, keď týmto činom chce zakryť neľudské alebo zlé zaobchádzanie s dieťaťom.
Ďakujem vám za pozornosť a za podporu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V prvom rade by som chcel veľmi pekne poďakovať kolegyni poslankyni Katke Hatrákovej za predložený návrh, kde som aj ja ako spolupredkladateľ, pretože ide o veľmi citlivú udalosť alebo príbeh Lucky, ktorý zarezonoval v minulom roku, niekedy teda v júli, ak sa nemýlim.
Čo chcem ale povedať, je, že ani jedno dieťa si nevyberá svojich rodičov. Smutné je na tom, že dieťa osemmesačné, Lucka, v tomto prípade sa nemohla ani brániť, ani chrániť. Ako som spomenul, tých rodičov si naozaj nevybereme, aj, aj napriek tomu, že v tomto prípade nám rodičia zlyhali. Prioritne, alebo teda v prvom rade, teda otec, ktorý, bohužiaľ, zavraždil teda Lucku. Ako som vravel, smutný príbeh 8-mesačnej Lucky, ktorú našli zakopanú na záhrade rodinného domu v Nových Zámkoch, je veľmi alarmujúce, až, by som povedal, kardinálne zlyhanie v prvom rade rodiča. Nejdem ani nejakým spôsobom teraz urážať predchádzajúcu vládu, lebo to nie je zmysel mojej faktickej poznámky, ale zobrať niekomu život je neprijateľné a neľudské, obzvlášť ak ide o nevinné, bezbranné dieťa, a preto som veľmi rád, že môžem byť spolupredkladateľ na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95 o poisťovníctve.
Čiže ešte raz, chcem povedať na záver, že mrzí ma, že táto udalosť sa stala práve dieťaťu, 8-mesačnej dcérky Lucky rodičov, ktoré sa nemohlo ani brániť, ani chrániť a budem všetko pre to robiť, aj teda spolu s kolegyňou s Katkou Hatrákovou, ktorá je vnímaná ako odborníčka v tomto odbore, aby sa takéto niečo na Slovensku skutočne nestalo, lebo, opakujem, išlo o nevinné a bezbranné dieťa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Hatráková, každý zákon, ktorý je na podporu detí alebo tých najslabších, ktorí sa nemôžu brániť, je vítaný a radi ho podporíme. Veľmi správne ste podotkli, že by sme sa nemali báť, že tento zákon bude niečo ako sociálka v Nórsku, ktorá je celosvetovo kritizovaná, verím tomu, že nie, lebo Barnevernet je ako svetove známy týmto. Prehral veľa sporov pre, na Európskom súde pre ľudské práva, takže toto sa nebojím, že by sa stalo týmto zákonom, ale mrzí ma jedna vec, že vládni poslanci pri niektorých zákonoch, kde sa týka detí, nemáte problém ich podporiť, ale pri niektorých máte problém, sa hneď zdržíte.
Toto je veľmi dobrý zákon, ale veľmi dobrý zákon bol aj ten, kde ste zobrali deťom obedy a nemali ste. Ja si myslím, že deťom sme obedy takisto nemali zobrať, je to tiež podpora tých najmenších. To znamená, neskúsme to rozdeľovať politicky, ale fakt poďme, ako vtedy som povedal, naprieč politickým spektrom, neťahajme deti do politiky a podporme jedno aj druhé. Ja si myslím, že to bola vtedy chyba a mali sme takisto zahlasovať, ako teraz zahlasujeme, lebo deti sú deti a je to takisto pre ich zdravý vývin a celkový život a niektorí si to nemôžu dovoliť, tak tie obedy boli dobrá vec.
Som rád, že ste prišli s týmto zákonom, nebojím sa, že to nebude zneužité, ako ste povedali, alebo že to bude zneužité, a jedna vec ma zaráža. Je pravda, že rodičia si môžu zobrať kartu a nenahlásia to niekde inde. Ale už máme aj elektronické karty a poisťovne vidia, že jeden lekár to odhlásil a že nedostáva tie mesačné poplatky za to. Malo by tam svietiť aj v poisťovniach, že nebolo to dieťa nikde prihlásené. A to by malo svietiť aj skôr, ako sa tento zákon prijal. Tak ja si myslím, že aj povinnosťou poisťovní by malo toto hlásiť. Skúsme sa aj na to pozrieť, možno vám to pomôže pri tom vyšetrovaní pri tej Lucke.
Ďakujem.

Len chcem dodať, že tento zákon je dobrý alebo táto právna úprava je dobrá aj z pohľadu prevencie kriminality.
Toto včasné zistenie neexistencie poskytovania zdravotnej starostlivosti poskytuje významný priestor, čo je pre včasné odhalenie trestného činu, ktorý je v tejto súvislosti, ktorý mohol byť v tejto súvislosti spáchaný, bol vlastne orgán sociálnoprávnej ochrany detí, je podľa zákona oprávnený zisťovať v prostredí, v ktorom dieťa žije, či mu je zo strany povinných osôb poskytovaná náležitá starostlivosť. Po získaní takéhoto oznámenia od zdravotnej poisťovne môže tento orgán bez zbytočného odkladu vykonávať zisťovanie dôvodu a bližších okolností, prečo dieťa nie je evidované u žiadneho obvodného pediatra. Nemusí to mať bezprostredný vplyv na život a zdravie, ale mnohokrát môže ísť o prípady, ktoré sú s takýmto konaním spojené, ktoré môžu byť kvalifikované ako trestný čin.
Ďakujem.

Vážený predsedajúci, ctení kolegovia, týranie detí je extrémny problém. Akurát takmer vôbec sa o ňom nehovorí. Svedkovia častokrát mlčia. Tieto prípady sa odohrávajú veľmi často za zatvorenými dverami, v súkromí rodiny. V rodine, ktorá by mala - paradoxne - dieťa chrániť. Podľa slov lekárov z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave sa stretávajú s podozrením na syndróm zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa aj niekoľkokrát za mesiac. Nie sú to teda ojedinelé prípady. Obzvlášť závažné je týranie malých detí, ktoré sa nevedia brániť. Sú to najmä deti mladšie ako 6 rokov, pri ktorých nevieme odkontrolovať ani školskú dochádzku.
Je smutné, že týmto návrhom zákona musíme reagovať na tragický príbeh 8-mesačnej Lucky z Nových Zámkov, ktorá takmer rok nechýbala ani lekárom a ani úradom. Za normálnych okolností vedie lekár presnú evidenciu o povinných preventívnych prehliadkach a očkovaní dieťaťa. Problém ale nastáva, ak rodič zmení lekára, práve tak, ako sa to stalo v prípade dnes už nebohej Lucky. Rodičia zdravotnú kartu novému lekárovi neodovzdali a vymysleli si príbeh, že dieťa je v nemocnici v Bratislave. Rodinní známi nahlásili prípad sociálnej kuratele až po dlhých mesiacoch. Až vtedy sa úradom podarilo zistiť pravdu, že malá Lucka, žiaľ, zomrela násilnou smrťou. V návrhu zákona preto zavádzame oznamovaciu povinnosť zdravotnej poisťovni. Tá bude musieť informovať orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vďaka tomu budú môcť overiť, či sa poistenec môže nachádzať v ohrození života a zdravia.
Som rada, že môžem byť spolupredkladateľkou tohto zákona. Našou povinnosťou je reagovať na takúto medzeru v legislatíve a postarať sa o lepšiu ochranu tých, ktorí sa brániť sami nevedia.
Ďakujem vám za vašu pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani kolegyňa, kolegyne, kolegovia, ja si vždy veľmi vážim, keď niekto sa naozaj zaujíma, úprimne zaujíma o zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú napríklad deti.
Ja si dovolím pri tejto téme ale poukázať aj na inú zraniteľnú skupinu obyvateľstva a o tomto probléme sa diskutuje, žiaľ, veľmi málo a sú to seniori a je to týranie seniorov. Hovorím to preto, lebo týmto aj chcem ohlásiť, že v budúcnosti na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pripravujeme pracovnú skupinu, ktorá sa bude zapodievať komplexnou legislatívou ochrany seniorov práve proti takýmto tyranským atakom. Možno vám v krátkosti poviem, o čo ide.
Je to problematika, ktorá mnohokrát ostáva zavretá za dverami domácností. Jedná sa o týranie seniorov častokrát tými najbližšími, ich deťmi, ich rodinou, jedná sa o týranie psychické, jedná sa ale aj o týranie fyzické. Veľakrát samotní týraní seniori si toto nepripúšťajú ako problém. Jednoducho oni si myslia, že to je údel, je to kríž, ktorý si musia so sebou niesť, mnohokrát sami seba vinia, že svoje deti zle vychovali, a hanbia sa s tým ísť na verejnosť.
Ale aj keď sa na verejnosť rozhodnú, alebo teda rozhodnú sa tento problém riešiť, tak, žiaľ, nemajú sa dneska na koho obrátiť. Keď sa obrátia na políciu, polícia nevie, ako s týmto problémom nakladať. Keď sa obrátia na sociálnych pracovníkov, sociálni pracovníci nevedia, ako s týmto problémom nakladať. Prehadzujú si to jednotlivé inštitúcie medzi sebou, neexistuje kvalitná legislatíva, ktorá by takto týraných seniorov ochránila. Je tu kvantum prípadov, kedy boli seniori obratí o majetky, kedy práve tými svojimi najbližšími boli, boli pripravení o byty, o strechu nad hlavou, o celoživotné úspory, a následne, keď teda oni v dobrej viere odovzdali tieto veci svojim deťom, tak tie deti sa nezachovali tak, ako by sa mali zachovať, ale zachovali sa úplne opačne a proste tých svojich rodičov sa snažili až, by som povedal, zbaviť.
Keď som cez Parlamentný inštitút nechal spracovať problematiku, alebo teda ako je riešená táto problematika v iných štátoch, tak som bol veľmi prekvapený, že, že žiadna z európskych krajín nemá komplexne pokrytú túto problematiku, a preto sa aj teším - a bude to pekná vizitka sociálnej práce tejto vlády a bude to pekná vizitka tohto parlamentu -, pokiaľ sa nám podarí prijať takú kvalitnú legislatívu, a ako prví prijmeme tú legislatívu, že budeme premiantom Európy. Čiže napriek tomu, že je, že je to teda veľmi, veľmi ťažká téma, môžeme sa stať vzorom aj pre ostatné európske krajiny.
Prepáčte, že som možno trošku odbočil od témy, a ale naozaj si myslím, že treba začať o tomto diskutovať, ale rovnako, ako sú deti zraniteľnou skupinou obyvateľstva, tak rovnako sú aj seniori zraniteľnou skupinou obyvateľstva.
Veľmi pekne vám ďakujem za vypočutie.

Pán kolega poslanec podotkol, že problémy majú aj dôchodcovia, ale zabudol spomenúť ešte jednu vec, nielen v rodinách, ale veľakrát sa stretávame, že aj v domovoch sociálnych služieb, že bolo by tu nastaviť nejaký mechanizmus, ktorý kontroluje aj toto. Veľakrát žijú v podmienkach, ktoré sú dehonestujúce a nie sú dôstojné ľudí, ktorí tam žijú, alebo nikoho by neboli, či sa týka už o hygienu, alebo stravu. Všetko ide bokom čo najviac, len aby bol najväčší mesačný zisk. Vidíme to veľakrát v správach, veľakrát sa s tým stretávame. Ja som toho bol tiež svedkom ako poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja, kde sme prišli na kontrolu do domova sociálnych služieb, a vravím, bolo to niečo strašné. Možno väzni v base mali lepšie podmienky. To znamená, že nielen štátne, ale aj súkromné domovy sociálnych služieb by bolo treba kontrolovať, ako sa tu zaobchádza s klientami a v akých podmienkach žijú.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, veľmi správne ste spomenuli a ja som zabudol vo svojom diskusnom príspevku spomenúť domovy sociálnych služieb.
Je to naozaj pravda. Tento problém týrania seniorov sa mnohokrát odohráva aj v domovoch sociálnych služieb, v domovoch seniorov. Je to spôsobené možno aj tým, že slovenské opatrovateľky sú veľmi mizivo ohodnotené, ale naozaj to je, to je jedna katastrofa, aké almužny ony dostávajú, a mnohokrát sa deje, že na jednu opatrovateľku - a teraz dobre počúvajte - pripadá až 50 klientov. 50 klientov. Jednoducho to sa nedá stihnúť časovo. A potom to naozaj vyzerá tak, že tí ľudia sú tam doslova v neľudských podmienkach. Máte veľkú pravdu, musíme sa aj týmto problémom zapodievať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vstúpil, predpokladal som, že hlavne v druhom a v treťom čítaní, ale myslím si, že aj pri prvom čítaní je potrebné pár vecí povedať, pretože ja vnímam tento krok predkladateľov, že majú záujem urobiť maximálne, čo sa dá, ešte pre väčšiu prevenciu hlavne v rezorte zdravotníctva.
Chvalabohu, rezort, rezort práce a sociálnych vecí prešiel istým systémom po tej prvej nešťastnej Lucke, ten prípad v Ružinove. Myslím si, že sme sa jednoznačne zhodli, že to nebolo zlyhanie jednotlivca, ale že bolo treba prijať systémové prvky, prijalo sa ich relatívne veľmi veľa, a teraz môžem len konštatovať, možno aj do vlastných radov vtedy, na škodu veci, že sa už v tom období neprijímali isté opatrenia aj v rezorte zdravotníctva. Vtedy sme viedli trošku takú malú vojnu, odkiaľ pokiaľ v sociálnej oblasti rezort práce a odkiaľ pokiaľ už by mal začať rezort zdravotníctva. Skôr sa to týkalo finančných prostriedkov zo zdravotných poisťovní, ale to sa týkalo hlavne starostlivosti o dôchodcov.
To je tá otázka, kde končí sociálna, resp. zdravotná, a začína sociálna starostlivosť. To je stále otázka, ktorá je otvorená, ale je nevyhnutné, aby ten prechod, to premostenie sociálnej a zdravotnej politiky smerom k seniorom bol zabezpečený. 1. januára 2014 prijala vláda Národnú stratégiu na ochranu detí pred násilím, prvý strategický materiál, ktorý pokladám za veľmi dôležitý. Od marca ’14 bolo zriadené Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ďalšia inštitúcia, ktorá mala prvorade za úlohu vytvoriť predpoklady, aby sa vedelo, ako postupovať v prípade vzniku obdobného prípadu, ako napríklad tá nešťastná Lucka.
To znamená, že neuzatvárali sme isté koordinančné dohody len na úrovni celoštátnej, ale išlo sa dole, išlo sa na regióny, pretože bolo veľmi dôležité nájsť spôsob a formy, ako zapojiť a skoordinovať políciu, prokuratúru, orgány sociálnoprávnej ochrany, ale aj školy, školské zariadenia, mimovládne organizácie, samozrejme, obce a mestá, prípadne poskytovateľov zdravotnej starostlivosti k týmto závažným problémom. Jednoducho, aby každá táto inštitúcia v konkrétnej dobe vedela veľmi operatívne zareagovať, aby sa konalo. Myslím si, že potvrdil ten, to obdobie odvtedy, že ten postup je správny, ale on nikdy nie je ukončený, on je proces, ktorý, život prináša nové veci a na tie musí reagovať aj národné koordinačné, koordinačné stredisko. Bol spustený model miestnej koordinácie, tak jak som ho spomenul, no a, samozrejme, národné koordinačné stredisko má aj úlohy, ktoré vyplývajú z aktualizácií legislatívy, dokumentov vlády, medzinárodných záväzkov, pretože aj tie sú v istom konkrétnom vývoji a reagujú na konkrétne veci, ktoré život prináša.
Možno si málokto uvedomuje, v tom čase aj samotní komisári, aj komisár pre deti bol, vznikol v istom podnete na tie skutočnosti, ktoré sa udiali, pretože už mnoho rokov predtým malo Slovensko záväzok zriadiť takéto inštitúcie, nikto nemal tú odvahu, zriadilo sa to. Dnes je na nás, aby sme zhodnotili, do akej miery tie inštitúty plnia tú úlohu, ale každopádne to bol správny krok, pretože je to ďalší preventívny krok, ktorý môže pomôcť z hľadiska prevencie, prípadne odhaľovania. Zaviedla sa oznamovacia povinnosť pre rodičov od 3 do 6 rokov. Priznám sa, že som nebol veľmi nadšený s tým, že rodič má posielať nejaké, nejaké správy niekde na sociálku a informovať o tom, ale život ukázal, že je to potrebné.
Čo ma prekvapilo, a to je tá nešťastná druhá Lucka, že to ani nie je obdobie po 3 rokoch, ale to je do tých 3 rokov, kedy sme sa spoliehali na to, že príslušní pediatri by mali v tomto prípade vedieť konať. To znamená, to, čo povedali zdravotníci, že keď nebude pediater dávať do ruky rodičovi zdravotnú dokumentáciu dieťaťa v prípade, že sa sťahuje, jednoducho mení lekára bude postačujúce, zdá sa, že nie je postačujúce. Preto vítam a podporujem aj tento krok, zapojiť do toho aj zdravotnú poisťovňu, pretože tá má sumu informácií od každého pediatra, a tam sa dá veľmi veľa v tomto prípade urobiť. Každopádne možno ani ja som nemal vtedy ustúpiť zdravoťákom a mali sme trvať na tom, aby do týchto systémových opatrení boli širšie zapojené aj zložky a orgány rezortu zdravotníctva.
No, prijali sa, myslím si, že v tomto prípade dosť veľké opatrenia z hľadiska sociálnoprávnej ochrany detí a kurately. Ja som doslova vyhlásil jeden rok za sociálnoprávnej ochrany a kurately, prijali sme ďalších 200 ľudí, ktorých môj predchodca pán minister Mihál z hľadiska úspor prepustil, a prepustil hlavne ľudí z prvého kontaktu, práve tých, ktorí mali zabezpečovať starostlivosť, nazvem to, o probléme o rodiny. Áno, aj na toho sociálneho pracovníka, alebo pracovníčku v tej Bratislave vtedy pripadalo 240 problémových rodín. No, myslím si, že štatisticky sa to nedá celkom zvládnuť, samozrejme, nikdy sa nemôže uspokojiť sociálny pracovník s tým, že mu niekto otvorí dvere a povie, dieťa je v poriadku, spí. On ho musí vidieť, prípadne lekár posúdiť, až potom sa dá skonštatovať, že je to v poriadku.
Možno je to aj istá výzva do tohto obdobia, kedy táto vládna koalícia má záujem robiť isté úspory to je tých 10 %, ktoré znižuje, aby sa nestala tá istá skutočnosť, že úradníci budú sedieť na svojich miestach, a tí prví, ktorí sú v kontakte, či sa to týka seniorov, detí, vôbec ďalších otázok, budú v tomto prípade uvoľnení. To sa prejaví niekde úplne inde a prejaví sa to negatívne. Aj táto skúsenosť je dôležitá, aby sa jednoducho takéto veci neopakovali, preto aj napriek tomu, že sa v rezorte sociálnych vecí prijali tieto systémové opatrenia, som rád, že sme do tých, do toho systému zahrnuli týmto návrhom aj rezort zdravotníctva, každopádne som pripravený - aj klub strany SMER - sociálna demokracia - podporiť tento návrh a budeme potom možno po roku, po dvoch vyhodnocovať, do akej miery plní tento zákon tie očakávania, ktoré od neho máme.
Ďakujem.