23. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, to ste nemysleli vážne s tým vaším vystúpením. Ja si vás vážim ako človeka a poslanca, ktorý vystupuje vecne a fakticky, ale chcela by som poznamenať len toľko, že politická... politika Európskej únie nedeformuje ceny potravín na Slovensku, ale ceny potravín na Slovensku deformovala politika strany SMER - SD aj koalície najmä v oblasti dotácií. Terajšie kauzy sú toho jasným dôkazom.
Ja zastávam názor, že ak by všetky peniaze, ktoré k nám na Slovensko prišli z Bruselu, boli rozdeľované transparentne, efektívne a spravodlivo, tak slovenské potraviny sú konkurencieschopné a slovenské potravinárstvo a poľnohospodárstvo na Slovensku prekvitá.
A pokiaľ ide o transpozíciu smernice, tak transpozícia je vykonaná nad rámec. Sú tam len základné rámce, je príliš jemná a náš zákon je oveľa, oveľa prísnejší ako táto smernica.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, chcem veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí pochopili pointu môjho vystúpenia, a to v duchu takom, že novelizáciou a zmenou tohto zákona dôjde k tomu, že budú ohrozené dodávky slovenských poľnohospodárov a potravinárov do obchodných reťazcov, budú tlačení pod ceny, budú tlačení k múru a k ďalším veciam a som rád, že to takto vnímate.
Pani kolegyňa Halgašová, v prvom rade neviem, čo má novelizácia tohto zákona spoločné s, s, s predchádzajúcimi rokmi, a ja musím otvorene úplne povedať, podľa tej danej situácie, ktorá sa deje v rezorte pôdohospodárstva, či je to už druhýkrát nevybratý šéf PPA-čky, či je štrajk, pohotovostný štrajk poľnohospodárov na Slovensku, niekoľko listov, ktoré posielali samotnému premiérovi, myslím si, že za 10 mesiacov fungovania tejto vlády v rezorte pôdohospodárstva sa udialo omnoho viacej škody, ako sa udialo za predchádzajúce roky. Spýtajte sa samotných poľnohospodárov, potravinárov, ako to funguje. Nefunguje to vôbec. A toto je vizitka tejto vlády.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predložený návrh novely zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami transponuje do slovenského právneho poriadku európsku smernicu.
V Európskej únii sú štáty, ktoré pociťujú enormný dopad nekalých obchodných praktík na prvovýrobcov a výrobcov potravín. A patrí k nim aj Slovenská republika. Podobný problém majú aj u našich susedov v Českej republike, tiež v Chorvátsku, Poľsku, Slovensku, Slovinsku alebo v Rumunsku. Na druhej strane sú štáty, ktoré tento problém na národnej úrovni ani nezaznamenali a nepotrebujú jeho reguláciu. Sama som bola svedkom týchto rokovaní. Ide prevažne o severské štáty ako Fínsko, Dánsko a Švédsko.
A práve preto, že situácia s nekalými praktikami v členských krajinách Európskej únii nie je rovnaká, v samotnej smernici nemohla byť prísna regulácia, ktorá by zohľadňovala realitu v Slovenskej republike, keďže takáto úprava by nebola podporená zo strany členských štátov Európskej únie, ktoré túto reguláciu nepotrebujú a v zásade sa proti takejto regulácie aj stavajú.
Vstup obchodných reťazcov na Slovensko sa začal nepriaznivo premietať v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch v roku 1996, kedy na trh začal, vstúpil prvý zahraničný obchodný reťazec - Tesco. Keďže Slovensko nebolo členom v Európskej únii, vláda si mohla dovoliť národnou legislatívou upraviť pravidlá pre podnikanie obchodných reťazcov. Žiaľ, nestalo sa tak a individuálne záujmy prevládli nad celospoločenskými, a tak sa nemôžme čudovať, že zahraniční podnikatelia len využili veľkoryso poskytnutý priestor a pohltili aj slovenských obchodníkov.
Namiesto historicky známej predajne potravín Teta na Obchodnej ulici dnes máme Lidl, Billu máme v historickom hoteli Carlton, Tesco či Kaufland zasa inde v centre miest. To by možno ani tak neprekážalo, ako prekáža a škodí dominancia reťazcov pri diktovaní obchodných podmienok našim slovenských dodávateľom a nerovný konkurenčný boj so zahraničnými dodávateľmi potravín. Len pre ilustráciu by som chcela uviesť pár čísiel.
Pred 10 rokmi v roku 2011 bol podiel vystavenia slovenských potravín na pultoch obchodov 50 %. Odvtedy má tento vývoj kontinuálne klesajúcu tendenciu v neprospech slovenských potravín. V roku 2019 bolo na obchodných pultoch už len 37 % domácich potravín. Každý rok sa zo Slovenska vyváža stále viac poľnohospodárskych surovín a na Slovensko sa dováža stále viac potravín. Záporné obchodné saldo rapídne stúpa a šplhá sa až k 2 mld. Naším cieľom je tento trend zastaviť. Máme to v programovom vyhlásení vlády.
Môžme to nazvať, ako chceme, potravinová bezpečnosť alebo sebestačnosť, ale vyvážanie slovenských surovín do zahraničia s nulovou pridanou hodnotou ja považujem za trestuhodné. Cudzím ekonomikám zabezpečujeme a zvyšujeme zamestnanosť namiesto toho, aby sme podporovali domácu pracovnú silu, pričom ekonomické analýzy preukázali, že jedno pracovné miesto v potravinárstve vytvára ďalších 8 pracovných miest v súvisiacich odvetviach. Toto je niekoľko opodstatnených dôvodov, prečo slovenský zákon o neprimeraných podmienkach vo obchode s potraviny je, s potravinami je už dnes výrazne prísnejší ako európska smernica. No aj napriek tomu naši potravinári stále ťahajú podstatne za kratší koniec. A takouto optikou, ako som pred malou chvíľou opísala, vývoj týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahov, sa musíme pozerať na aktuálne predložený návrh zákona.
V mojom vystúpení by som chcela upriamiť vašu pozornosť na nedostatočnú ochranu našich potravinárov, ktorá bola pôvodne súčasťou tohto návrhu, ale, žiaľ, bola z nej vypustená, tak ako spomenul kolega Takáč. O čo presne ide. V platnom znení zákona, ktorého návrh novely práve prerokovávame, sú dve ustanovenia o neprimeraných podmienkach, ktoré v praxi spôsobujú dodávateľom potravín skutočné problémy. Týkajú sa nákupu potravín odberateľom za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, čiže zjednodušene povedané, nákup potravín pod jeho výrobnú cenu a predaja spotrebiteľovi potravín za nižšiu cenu, ako je kúpna cena dodanej potraviny. Neexistencia takejto právnej úpravy zrejme sa, vyhrotí tieto dodávateľsko-odberateľské vzťahy a mám informácie od potravinárov, že nevyvážený vzťah medzi obchodníkmi a dodávateľmi potravín bude sa stupňovať, pretože dnes nevieme účinne reagovať na túto situáciu, ak by dodávateľ musel predávať potraviny pod výrobné náklady, pričom táto oblasť by mala byť v prvom rade vecou ich dohody, určite nie obchodného diktátu odberateľov. V predloženom návrhu boli pôvodné ustanovenia, ktoré sa na túto, na túto situáciu reagovali a takýto cenový diktát obchodníkom, obchodníkov zakazovali.
Ale prečo boli vypustené? Vypustené museli byť pre rozpor s právom Európskej únie, čo potvrdila Európska komisia ešte v júli minulého roka, kde Slovenskú republiku upozornila a žiadala vypustiť zo zákana, zo zákona, že zákaz nákupu tovaru od dodávateľov za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomické oprávnené náklady od dodávateľa a zákaz zníženia kúpnej ceny okrem zníženia počas predajnej akcie a zníženia z dôvodov týkajúcich sa chybného tovaru, sú ustanovenia nezlučiteľné s právom Európskej únie.
Podľa názoru Európskej komisie ide o rovnaký účinok ako pri stanovovaní minimálnej ceny, ide o ohrozenie konkurenčnej výhody, narušenie hospodárskej súťaže, ako aj rovnaký účinok pri množstevnom obmedzení v druhom prípade. Európska komisia zároveň upozornila, že Slovenská republika si nesplnila svoje povinnosti, a v prípade, že prekážky neodstráni, Slovensku hrozí infringement a následne pokuta.
Vážení kolegovia, to však neznamená, že problém s nevyváženými vzťahmi ostáva nevyriešený, pričom takýto stav je pre Slovenskú republiku a potravinárov nevyhovujúci. Áno, rozumiem, že musíme rešpektovať rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva dané ustanovenia zo zákona vypustiť. Ale dodávam, že v § 2 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách definované ekonomicky oprávnené náklady, pričom je to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je oprávnené kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, a rovnako je to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je týmto zákonom splnomocnené na vydanie vykonávacieho predpisu. Teda ministerstvu pôdohospodárstva naďalej zostáva nástroj na kontrolu v oblasti nákupu potravín pod ekonomicky oprávnené náklady. Takže v prípade nákupu tovaru pod, od dodávateľov za nižšiu cenu, ako sú ekonomické oprávnené náklady od dodávateľa, máme legislatívny nástroj, ako potravinárom pomôcť.
Problémom zostáva druhý prípad, teda predaj potravín reťazcov predávať pod nákupné ceny od výrobcov. Nateraz zostáva však nádej, nemusí to byť totiž konečný stav. Chcela by som upozorniť na práve prebiehajúcu diskusiu nielen na úrovni Európskej únie, ale aj v členských štátoch, keďže v októbri minulého roka bol prijatý dodatok k návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie č. 1308/2013 o spoločnej organizácii trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, kde sa dopĺňa ustanovenie, ktorým sa zakazuje predaj za stratu, release at a lose, čím sa rozumie predaj pod kúpnu cenu v rámci vzťahu obchodných reťazcov a spotrebiteľov.
Preto zastávam názor, že ak je druhý prípad vypustenia ustanovenia náhradou, zmena nariadenia o spoločnej organizácii trhu, ktorá je v legislatívnom procese a ktorá bude vyjednaná v časovom horizonte približne pol roka, stojí za zváženie, či by skutočne sme mali v rámci legislatívneho procesu toto ustanovenie zo zákona vypustiť, pretože ak teraz nie je pre Európsku komisiu dobré a za pol roka bude dobré, tak potom by sme mohli naozaj vyjednať s Bruselom ponechanie tohto, tohto ustanovenia v zákonu, v zákone. Napriek tomu, že zákaz predaja so stratou bude teda automaticky uplatniteľný v každom členskom štáte prijatím do nariadenia a čokoľvek bude tomuto ustanoveniu odporovať alebo nebude s ním zlučiteľné, bude sa musieť zrušiť, keďže ide o nariadenie Európskej únie, a teda právny predpis priamo uplatniteľný v každom členskom štáte.
Preto sa dovoľujem obrátiť na pána ministra Mičovského, aby urobil pre našich potravinárov maximum a so spojencami z iných členských štátov presadil na pôde Európskej únie túto legislatívnu úpravu, aby to tam zostalo v návrhu nariadenia, ktorá znemožní obchodným reťazcom predávať potraviny pod nákupné ceny od výrobcov. Celkom jednoducho a prakticky, ak obchod kúpi maslo za 1 euro, aby ho nemohol predávať spotrebiteľom za 60 centov, pretože takáto obchodná praktika naozaj môže byť pre slovenských výrobcov likvidačná.
Novela zákona zároveň ruší zverejňovanie výroku rozhodnutí, čo ja osobne nepovažujem za správne. Myslím si, že je to krok späť. Je to krok k znetransparentneniu konania ministerstva, a keďže transparentnosť procesov máme uvedenú ako prioritu tejto vládnej koalície, ja by som bola veľmi rada a túto tému prediskutovala s pánom ministrom, aby teda v rámci pozmeňujúceho návrhu sa vrátilo toto ustanovenie späť do § 15, a, samozrejme, pridali by sa tam aj, zostal by, teda zostali časti týkajúce sa zverejňovania výročnej správy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja osobne návrh zákona hodnotím za prínosný, a preto ho v hlasovaní určite podporím.
Ďakujem za pozornosť.

Pani kolegyňa, mne sa páčilo, keď ste vlastne od začiatku povedala, ako Tesco a všetky tie holdingy a nadnárodné spoločnosti začali vstupovať na náš trh, čo bolo také správne vlastne a taký príklad, keď ste ale vzápätí povedali, že sme vypustili väčšiu ochranu v tomto zákone voči našim vlastne prvovýrobcom a dodávateľom. Správne hovoríte, že mali by sa veľkí hráči dohodnúť, a nie urobiť diktát. Samozrejme, že veľký hráč sa nikdy nechce dohodnúť, lebo sama ste to, ale v dobrom na začiatku povedali, že keď vstúpilo Tesco, nemalo záujem sa dohodnúť. Prečo by sa dohodlo, keď je veľký hráč. A vlastne tých malých pohltí a buď pristúpia na jeho hru, alebo nie.
Preto možno malo zostať toto ustanovenie v zákone aj za cenu pokuty, a preto by sme si možno mali uvedomiť, a vrátim sa k slovám vášho predsedu pána Sulíka, ktorý kedysi predniesol takú významnú vetu v parlamente aj v médiách: „Trh všetko vyrieši.“ Možno kedysi to myslel dobre alebo to platilo, ale táto veta je absolútne nesprávna. My sme ju tu aj viackrát používali, trh všetko nevyrieši. A my naozaj musíme začať brániť slovenských prvovýrobcov aj za takéto ceny, že teda Slovenská republika dostane pokutu, ale treba si povedať, ako alebo čo z toho získa.
A v prvom rade vlastne teraz vidíme, aká chyba bola Igora Matoviča postaviť sa vo V4, keď nepodporoval teraz Maďarsko a Poľsko pri posledných veciach, ktoré boli v Európskej únii, pretože my sme naozaj malí hráči. My sa musíme držať V4, lebo tá nám jediná môže pomôcť a tá nám môže pomôcť možno aj takéto ustanovenia, ktoré ste hovorili, že by mali by v zákonoch, presadiť pánu ministrovi. Čiže ako povedal pán Sulík - trh všetko vyrieši - neplatí a naozaj niekedy aj za cenu pokuty musíme udržať pracovné miesta, poľnohospodársku výrobu a udržať vôbec Slovensko a našich ľudí, aby mohli produkovať a my sme mohli zdravo jesť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, povedali ste, že by to nevadilo, kde všade sú tie reťazce. Dokonca aj v hoteli, kde sa niekedy schádzala intelektuálna smotánka.
Ale mne to vadí, kde všade sú. Mne vadia všetky Tescá, Liedle a ďalšie reťazce, ktoré zničili slovenských predajcov. Zdeformovali normálny trh, predávajú nám druhoradé prechemizované humusy. Slovenských predajcov nájdeme akurát tak v dedinkách, ale aj tí častokrát krachujú práve kvôli dumpingovým cenám, výpalníckym praktikám týchto reťazcov.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, na začiatku vášho príhovoru ste spomenuli, teda že tie obchodné reťazce prišli v roku 1996, čo je pravda. A ja si myslím, že aj od tohto roku sa začal na Slovensku úpadok sebestačnosti s potravinami.
Chcem len povedať niektorým kolegom, ktorí sa nehýbali v potravinárstve, že behom pár rokov len v našom regióne Nitra zanikli minimálne 4 mäsokombináty, ktoré zlikvidovali tieto zahraničné obchodné reťazce, že ich tlačili s cenami pod výrobné ceny, a to: Nitra, Nové Zámky, Levice, Dunajská Streda. Bolo to veľmi citeľné a vlastne tu začal úpadok sebestačnosti na Slovensku potravinami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja mám iba jednu praktickú otázku. Ja som z toho vystúpenia, nebolo mi jasné na začiatku, to bola kritika niektorých ustanovení, ktoré tam vypadli, resp. ktoré tam boli. A potom to bola podpora.
Čiže ja by som ako sa ťa chcel opýtať, si tímlíderkou pre potravinárstvo a pôdohospodárstvo, stanovisko SaS, či podporí tieto dve zásadné veci, a to znamená predaj pod nákupné ceny a nákup pod oprávnené náklady, alebo nepodporí. Toto mi nebolo jasné. Na to by som chcel odpoveď, lebo aby nedošlo k nejakým, k nejakým mylným informáciám alebo otázkam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani kolegyňa, tak ako ste v svojom príspevku spomenuli, áno, tento vládny návrh zákona, táto zmena naozaj umožňuje a umožní nakupovať od prvovýrobcov ich výrobky, nech sú z akéhokoľvek odvetvia, za tak nízke ceny, ktoré sa ani len nepriblížia k cenám nákladovým. Poviem taký jednoduchý príklad.
Jeden prvovýrobca bravčového mäsa z východného Slovenska, ktorému sa podaril nejakým zázrakom podpísať zmluvu s jedným obchodným reťazcom, tak s takou malou dušičkou šiel na to rokovanie s týmto manažmentom a myslel si, že ak sú jeho výrobné náklady 1,50 za kilo bravčového mäsa živej váhy, tak dostane aspoň 10 centov naviac. Ale hneď po prvom rokovaní sa mu jeho sny rozplynuli, pretože obchodný reťazec mu ponúkol 1,10. Prvovýrobca či chcel, či nechcel musel na tieto praktiky pristúpiť a po podpísaní všetkých obchodných a odberných vzťahov medzi týmito dvoma subjektmi sa nakoniec zistilo, že daný obchodný reťazec predáva túto potravinu vákuovo zabalenú za 90 centov za kilo v prepočte. To znamená, že totálna strata, ktorá postihla tohto prvovýrobcu, neumožnila mu ani minimálny zisk a táto dumpingová cena zlikvidovala vlastne všetkých na dlhú dobu, ktorí sa zaoberali distribúciou alebo produkciou bravčového mäsa.
Čiže takáto je naozaj prax obchodných reťazcov, ktorí na základe svojej ohromnej finančnej sily dokážu zlikvidovať prvovýrobcov.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegyňa, mňa pán predseda výboru tiež tak predbehol v tej otázke, nakoľko som sa snažil veľmi intenzívne počúvať to vaše vystúpenie, a zo začiatku ste zhodnotili tú situáciu, že máme teda 37 % domácich produktov v reťazcoch, saldo nám stúpa, teda registrujeme aj minulý rok, že vďaka COVID-u tie kamióny na Slovensku stúpli skoro v počte o 100 v priebehu mesiaca, resp. dňa, pardon, ale ste začali hovoriť o tom, že teda je to zlé, tieto praktiky, ktoré sa chcú z toho vypustiť. A potom následne ste povedali, teda ja som to tak pochopil, že za to zahlasujete. To je asi odpoveď aj pre pána predsedu.
Ale tu treba otvorene povedať a, pán minister, pani kolegyňa, že my nemôžme, proste príde jeden list z Európskej komisie a my sa tu s prepáčením pokakáme všetci. Proste my musíme začať riešiť intenzívne to, aby sme spoločne s V4 a ďalšími krajinami v rámci Európskej únie si presadzovali tieto veci. My nemôžme dopustiť to, že toto napríklad v Nemecku alebo v iných krajinách nefunguje a my proste na Slovensku povieme dobre, teda budeme. Však týmto reálne ohrozujeme slovenských potravinárov a poľnohospodárov.
Strana SMER - sociálna demokracia nezahlasuje za toto a chcem poprosiť kolegov, fakt reálne kolegov koalícii, už neviem, ako sa to dá vysvetliť, že to, že to nie je dobré. Je to zlé pre tých potravinárov. A aj týmto krokom to číslo 37 % nemusí byť. Môže byť omnoho nižšie a tých kamiónov môže byť omnoho viacej.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Halgašová, z vášho vystúpenia mi nebolo vôbec jasné, či ten zákon kritizujete, alebo ho chcete podporiť. Bolo to aj, aj. Na začiatku, ako povedal pán predseda komisie, že ste vystupovali a zastávali jeden názor, potom ste zastávali druhý. Bol by som rád, keby ste sa vyjadrili.
A viete, pani poslankyňa Halgašová, je smiešne od vás počúvať výzvu na ministra pôdohospodárstva, aby podporoval prvovýrobcov potravín, keď o vás je známe, že vy ste jedna z najväčších lobistiek obchodných reťazcov. A to ani neklamem.
Vy ste boli za zákon, ktorý týmto obchodným reťazcom pomáhal, ako Coca-Cola, PEPSI-COLA a podobne, kde sa o rok oddialilo zálohovanie PET fliaš, a pritom ste vy všade sama prezentujete ako ekologička, takže tu sa pri tomto zákone potvrdilo, že vy vlastne hájujete zákony alebo záujmy obchodných reťazcov.
Tak buď jedno, alebo druhé, pani poslankyňa. Ale vyzývať ministra pôdohospodárstva - z vašich úst vyznelo naozaj smiešne.