23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Marián, veľmi pekne sa ti chcem poďakovať za tvoj naozaj, ako kolega Suja povedal, kultivovaný prejav, náročný prejav, lebo bolo to náročné všetko prečítať, čiže naozaj ešte raz veľká vďaka.
V tvojom návrhu, teda pozmeňujúcom návrhu zákona je veľa veľmi dobrých vecí, ale zároveň musím sa zastať aj pána kolegu Richtera, čiže čo sa týka týchto kolektívnych zmlúv, naozaj s týmto mám dosť veľký problém a bolo by asi naozaj ideálne, neviem, či sa tu bude hlasovať o tvojom pozmeňujúcom návrhu zákona en bloc, čiže vcelku, alebo o jednotlivých bodoch samostatne. Naozaj super, veľmi veľa dobrých vecí, len táto, táto kolektívna zmluva a ich rušenie či už nedodržiavanie, je to také všelijaké z určitého uhla pohľadu.
Čo sa týka odpracovania 15. roku života u študentov alebo žiakov v podstate ešte základnej školy, ktorí by chceli si ešte privyrábať či už na brigádnickú dohodu, alebo nejakú dohodu o činnosti. Super, beriem.
Odchod do dôchodku štátnych zamestnancov v 65. roku života, aby ten zamestnávateľ vlastne mohol ten dôchodkový vek mu jednoducho už tam zahájiť alebo dohodli sa o ukončení pracovného pomeru, takisto beriem.
Poľnohospodári. Kolega Suja spomínal, hovorím, úžasný nápad.
A čo sa týka tých gastrolístkov, zníženie tej marže z 3 % na 2 %, súhlasím, ja by som to možno išiel aj na 1 %, aby naozaj ten zisk bol úplne minimálny. Áno, zamestnanec má právo si vybrať, či už bude sa stravovať v zariadení firemného stravovania, alebo si požiada o ten gastrolístok, alebo si požiada o finančný príspevok v rámci zamestnania.
Čiže hovorím, je tu veľmi veľa dobrých vecí. Pre mňa by bolo ideálne, ak by sme o jednotlivých bodoch programu mohli hlasovať samostatne, pretože ťažko je mi teraz sa k tomu vyjadriť, ako jednoducho z môjho pohľadu sa rozhodnem.
Ale ešte raz naozaj veľmi pekne sa ti chcem poďakovať za určite namáhavú činnosť, ktorú si pri tomto príspevku uviedol.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Kolegovia, veľmi pekne ďakujem za všetky pripomienky a začnem pre pána kolegu Suju. To je možnosť. Čiže tá, toto ustanovenie tých 65 rokov alebo teda dôchodkový vek dáva možnosť zamestnávateľovi vlastne ukončiť z tohto dôvodu vlastne pracovný pomer. Ak vlastne stále ho potrebuje, toho zamestnanca, a robí robotu, ktorá teda proste je potrebná, tak môže zostať, to je jedna vec, ale zároveň to nie je nútenie ani v tom opačnom. Človek, dneska je dôchodkový vek necelých 62, človek môže, samozrejme, odísť skôr. Toto nie je vôbec ustanovenie, ktoré by ho nútilo byť v práci. Takto, aby to bolo jasné, možno to ešte pán minister presnejšie vysvetlí.
Čo také? V podstate pánovi kolegovi Richterovi z veľkej časti odpovedal už Peťo Cmorej, tie kolektívne zmluvy tam je asi, asi ten iný pohľad, ktorý proste je nejak možno prirodzený a verím, že sa budú hľadať vždy najlepšie riešenia.
Skutočne ešte možno spomeniem jednu vec, ak mám ešte pár sekúnd, ono sa to možno zdá, kolegovia to spomenuli, to umožnenie vlastne dohôd okamžite, nie vlastne s tým jednodňovým predstihom, je veľmi, veľmi dôležité, to skutočne v tom poľnohospodárstve takáto malilinká zmena veľmi, veľmi pomôže.
Takže ďakujem pekne ešte raz.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, ja budem hovoriť trošku na inú tému než tie, ktoré tu odzneli od rána. Je to taká téma, ktorá väčšinou býva opomenutá, ale keďže sme ju riešili aj na sociálnom výbore, tak budem o nej hovoriť. A sú to chránené dielne, chránené pracoviská pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Možno ste zaregistrovali, v spoločnej správe máme už ustanovenie, podľa ktorého aj ľudia, ktorí pracujú na chránených pracoviskách alebo v chránených dielňach, môžu pracovať z domu počas pandémie, tzv. home office môžu mať, a zamestnávatelia budú môcť aj naďalej poberať príspevky na tieto pracovné miesta.
Ja som veľmi rada a som veľmi vďačná pánovi ministrovi, že aj mne, aj organizáciám zastupujúcim ľudí so zdravotným postihnutím takto vyšiel v ústrety a vlastne umožnil, aby neprišli o tieto finančné príspevky, ak sú na home office.
A tu sa teda otvára jedna pre mňa zásadná téma a ja dúfam, že tak ako tá pandémia nám priniesla veľa smutného, veľa zlého, ale aj možno niektoré poučenia alebo možno nejaké nástroje na to, aby sme išli s dobou či už v oblasti vzdelávania, alebo aj práce, a to je naozaj aj tá práca z domu, aj je to flexibilnejšia forma práce.
A teraz by som sa chcela dotknúť samotných chránených dielní, pretože, tak ako je to dnes nastavené, chránená dielňa je vnímaná ako nejaký uzavretý priestor, kde ľudia so zdravotným postihnutím vyrábajú nejaké výrobky, pohľadnice, keramiku, a vlastne sa to celé vníma, ako keby nemali väčší potenciál robiť niečo, niečo viacej, niečo sofistikovanejšie, poskytovať služby.
V Európskej únii žije približne 16 % ľudí so zdravotným postihnutím z celkovej populácie Európskej únie a ich celkový počet je asi 80 miliónov. Predstavujú tiež jednu šestinu pracujúcej populácie a 75 % z tých, ktorí by mohli potrebovať intenzívnu podporu, nemá prístup k zamestnaniu. Celkovo 38 % osôb so zdravotným postihnutím vo veku od 16 do 34 rokov zarába o 36 % menej ako osoby bez zdravotného postihnutia. Miera chudoby je u ľudí so zdravotným postihnutím až o 70 % vyššia ako priemer aj z dôvodu obmedzeného prístupu k zamestnaniu. Ak chceme úspešne vytvárať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, potrebujeme stiahnuť plne, nevyhnutne plné ekonomické a sociálne zapojenie ľudí so zdravotným postihnutím.
Cieľom nášho úsilia by preto malo byť zlepšenie podmienok pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v chránených dielňach a predovšetkým upraviť fungovanie chránených dielní tak, aby boli flexibilnejším nástrojom nielen pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, ale aj na ich prípravu na zaradenie do práce na voľný pracovný trh, pretože toto by malo byť cieľom nášho úsilia – umiestniť ľudí so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce a nenechávať ich uzavretých len v chránených dielňach, nenechávať ich segregovaných.
Pozitívne výsledky zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do pracovného života je možné chápať nielen ekonomicky, teda znížením miery ohrozenia ich chudoby a získanie väčšieho počtu pracovnej sily, ale ide aj o plnohodnotnú integráciu do spoločnosti.
Začlenenie do pracovného života dáva možnosť osobám so zdravotným postihnutím rozvíjať aj medziľudské vzťahy a pocit užitočnosti a prijatia zo strany spoločnosti. Takáto integrácia búra bariéry medzi väčšinovou zdravou populáciou a osobami so zdravotným postihnutím. Preto by sme sa mali zaoberať viacerými vecami.
Najskôr aj úpravou pojmu chránenej dielne, tak aby sa menej chápala ako fyzicky ohraničený a oddelený priestor, kde sú osoby so zdravotným postihnutím zavreté a vyrábajú v nej ručné výrobky. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu kvalifikáciu osôb so zdravotným postihnutím, na rôznorodosť zdravotného postihnutia a tiež vzhľadom na to, aké druhy pracovných činností sú osoby so zdravotným postihnutím schopné vykonávať, je súčasná definícia chránenej dielne nedostačujúca a obmedzujúca. Skutočnosť, že ešte nie je potrebné pre osoby so zdravotným postihnutím fyzicky upraviť priestor pre prácu, ešte neznamená, že nie je potrebné pripraviť, upraviť teda podmienky na prácu pre nich. A tu sa ukazuje, že napríklad áno, aj práca z domu je jedným z riešení.
Ďalšou potrebnou zmenou je v nadväznosti na úpravu pojmu chránenej dielne možnosť pre zamestnancov so zdravotným postihnutím dočasne a v rámci plnenia ich úloh pracovať aj mimo priestor chránenej dielne, napríklad ísť prezentovať výrobky, ísť poskytnúť službu ku klientovi a tak ďalej. Takisto je potrebné sa zamyslieť nad postavením pracovného asistenta. A ja sa veľmi prihováram aj za zavedenie inštitútu pracovného začlenenia, to znamená, že asistent, ktorý by pomáhal, predpripravoval nielen zamestnanca, ale aj zamestnávateľa a celé to prostredie na to, že príde pracovať človek so zdravotným postihnutím.
Tak ako je zvykom, táto téma nikdy nezískava nejakú veľkú pozornosť ani v spoločnosti, ani v tejto snemovni, čo mi je nesmierne ľúto, pretože tak ako som na úvod povedala, až 10 % ľudí so zdravotným postihnutím alebo teda 10 % z populácie má zdravotné postihnutie, 70 % ľudí so zdravotným postihnutím je nezamestnaných. Nie preto, že by na to nemali. Áno, žiaľ, niektoré postihnutia sú také, že nemôžu pracovať, ale väčšina z nich by mohla pracovať, len by sme o týchto ľudí museli mať záujem a museli im vytvoriť také podmienky, aby mohli pracovať.
Takže pre tých, ktorí ma počúvali, ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Pre tých, ktorí mali niečo dôležitejšie na práci, tak dúfam, že to naozaj bol zmysluplne strávený čas. A ja len teda avizujem aj pánovi ministrovi, že toto je téma, s ktorou chcem prísť v najbližšom čase, aby chránené dielne, chránené pracoviská boli teda naozaj len miestami tými prestupnými, aby boli flexibilnejšie, otvorenejšie a aby sme boli ústretovejší voči ľuďom so zdravotným postihnutím.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. Bol by som veľmi rád, ak by som vás mohol poprosiť, keby ste sa ešte raz prihlásili ústne do rozpravy a prečítali to ešte raz. Lebo ako vidíte, či v opozícii, či v koalícii, tu slušnosť žiadna. Chrbtom k vám, keď vy prednášate, ešte k tomu dáma. Myslím, že výtka patrí aj pánovi ministrovi. Poprosím vás, ešte raz keby ste to dali, lebo zaslúžime si to počuť a vy ste si nezaslúžili ani od vašich kolegov, aby sa takto správali pri vašom vystúpení.

Ďakujem pekne. Musím súhlasiť s poslancom Sujom, ktorý presne pomenoval ten holý stav alebo ten fakt, ktorý tu práve nastal v pléne, lebo skutočne táto skupina riziková je stále považovaná za rizikovú, je stále odsunutá na okraj spoločnosti a dostatočne sa jej nevenujeme ako teda občania, ako spoločnosť. Čiže skutočne chcem, pani predsedníčka, vás oceniť a pochváliť vás, lebo tejto skupine spoločnosti sa tu roky a roky, roky naozaj tak dostatočne nevenujeme.
A čo ma naozaj zarazilo, že až 36 % je pokles práve u tejto rizikovej spoločnosti. Ľudia so zdravotným znevýhodnením skutočne majú nižšie platy. Aj na toto by sme sa možno vedeli v budúcnosti pozrieť. Aj sa, prosím, teda pozrime, pretože sú to tiež ľudia, ktorí si zaslúžia aj finančné ohodnotenie tak ako osoby, ktoré nemajú zdravotný postih.
A čo sa týka toho, že osoby, ktoré majú zdravotný postih, môžu pracovať priamo z domu, čiže z home office, naozaj len oceňujem a vítam, pretože to považujem za maximálne flexibilné, za veľmi prirodzené, dokonca v prirodzenom prostredí. Aj teraz plénum je nejaké veľmi zvláštne v tomto smere, ale nič sa nedeje.
Ešte raz, pani predsedníčka, vám chcem veľmi pekne poďakovať. (Ruch v sále.)

Dobre. Ďakujem veľmi pekne. Ja dnes už nebudem vystupovať s týmto príspevkom. Ale tí, ktorí ma poznáte, viete, že aj keď ma... (Ruch v sále.) Neviem, má zmysel, aby som hovorila, či chvíľočku si dáme pauzu? Pán predsedajúci, môžem poprosiť, že utíšite... (Vstup predsedajúceho.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči. Ešte vás poprosím chvíľočku, pani poslankyňa a predsedníčka výboru dokončí svoju faktickú poznámku. Nech sa páči.

Žitňanská Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Čiže iba by som v krátkosti zareagovala. Ja dnes už nebudem opakovať svoje vystúpenie, napriek tomu, že áno, tie podmienky, za akých som vystupovala, považujem tiež za nie príliš dôstojné. A najmä si myslím, že si ľudia so zdravotným postihnutím nezaslúžia takýto prístup zo strany snemovne, že keď sa o nich hovorí, tak väčšina nepočúva, baví sa, ignoruje. (Zaznievanie gongu.) Ale opakujem pre tých, ktorí ma poznáte, viete, že mňa keď vyhodia dverami, ja sa vrátim oknom. Čiže túto tému ja budem prinášať pravidelne na rokovanie Národnej rady, budem komunikovať s pánom ministrom sociálnych vecí, školstva, zdravotníctva. Všade tam, kde bude treba sa zastať ľudí so zdravotným postihnutím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Zvolávam ľudskoprávny výbor na dvanástu hodinu v kinosále. Ďakujem pekne.

Rád by som iba pripomenul členom výboru pre kultúru a médiá, že o 12.30 máme rokovanie výboru. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zaujal tiež krátke stanovisko k novele Zákonníka práce, ktorou sa zaoberáme.
Pán minister, vy ste na úvod vo svojom úvodnom slove povedali, že všetko už k Zákonníku práce bolo povedané, a preto už sa viac rozvíjať v úvodnom slove nebudete, prípadne odpoviete na otázky, ktoré budú kladené. Je pravda, že už o Zákonníku práce bolo, pán minister, veľa povedané, ale medzi prvým a druhým čítaním sa odohralo veľa vecí a navrhuje sa veľa zmien. Čiže už tá situácia nie je rovnaká ako pred mesiacom.
Dovoľte na úvod takú menšiu interakciu s vami, kde vám chcem položiť otázku. Dotknem sa kratučko gastrolístkov. Takže, vážený pán minister, kto bol teda ten človek, tá osoba, ktorá na Úrade vlády – buď na legislatívnej rade vlády, alebo priamo na rokovaní vlády – potajomky presadila paragraf, ktorý mal pomôcť gastrofirmám? Kto bol ten človek, ktorý presadzoval lobistický paragraf v prospech gastrolístkov? Pýtali sa vás to novinári, neodpovedali ste a ja si myslím, že pre antikorupčnú, antiklientelistickú, antilobistickú a transparentnú vládu by toto nemalo byť problém, takáto odpoveď. Viem, že následne ste to prostredníctvom poslancov riešili na sociálnom výbore, ale uznajte, že tento pokus vyvolá veľké pochybnosti o tom, aký obraz si táto vláda vytvára. A či chcete, alebo nechcete, vy ste gestorom tohto zákona, tak nesiete zodpovednosť za akúkoľvek zmenu v ňom. Čiže ak nechcete odpovedať, kto to bol, kto loboval takýmto priamym spôsobom za gastrofirmy, tak potom ho kryjete, pán minister. Alebo to poviete, ukážete prstom a dodáte to svoje, že ja som to napravil. Nemalo by to ostať určite bez odozvy, lebo bol to pomerne krivý počin zo strany tej osoby, ktorá to tam takto chcela potichúčky presadiť.
Toľko ku gastrolístkom. Náš postoj všeobecný k tejto zmene je známy. Ja ho len zopakujem, že pokiaľ si ľudia vyberú peniaze namiesto gastrolístkov, ubezpečujem ich, že tieto ich peniaze za stravu sa rozplynú vo výplate ako takej a pri ďalšom zvyšovaní to zamestnávateľ, slušným spôsobom povedané, zohľadní a napokon ten cieľ toho gastrostravovania a tých gastrolístkov alebo, ak chcete, stravovania a zabezpečenia stravovania zo strany zamestnávateľa už nebude plniť žiadny účel. Ale máte dostatok hlasov, je to demokracia, my to musíme rešpektovať.
No a potom tie ďalšie zmeny, veď bolo predložených aj na výbore, aj teraz v pléne mnoho pozmeňujúcich alebo viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré menia pôvodnú novelu Zákonníka práce, napríklad sa presadzuje pozmeňujúcimi návrhmi zásadná vec, o ktorej podľa mňa by sa malo dlhšie diskutovať a to je to, že zamestnávateľ bude môcť ukončiť pomer, pracovný pomer na základe veku, dôchodkového veku. Ďalej, o tom sa dá, samozrejme, diskutovať, pretože si uvedomujeme, že mladí ľudia čakajú na uplatnenie a potom je to fakt na obrovskú diskusii, že (zaznievanie gongu), že či nejakým spôsobom nedať tomu nejaký systém. Na druhej strane viete, v akej, v akých zložitých životných podmienkach, zvlášť teraz v čase pandémie sa nachádzajú naši dôchodcovia. A preto len tak pozmeňujúcim návrhom do toho vstúpiť sa mi zdá príliš jednoduché a možno ani nie úplne korektné voči dôchodcom.
A potom ďalšia zmena, tu už budem jasne proti, je tá, že chcete vlastne zakázať rozširovanie pôsobnosti zmlúv vyššieho stupňa. Myslím si, že to ide proti aktuálnej smernici o minimálnej mzde, keď, viete dobre, že sa v nej posilňuje práve kolektívne vyjednávanie, takže toto bude jeden z ďalších bodov, prečo nemôžme napokon o novele hlasovať, respektíve hlasovať za.
Teraz vás prekvapím. Pozitívne vnímam snahu zmierniť dosahy na oslabovanie odborov u zamestnávateľov. Pokiaľ som správne pochopil, pozmeňujúci návrh smeruje k tomu, aby teda už neplatilo pravidlo, že členom odborového výboru v danej firme a v podniku musí byť striktne zamestnanec toho podniku, aby teda, čo sme aj kritizovali, potom naňho mal ten zamestnávateľ také striktné páky a mohol to celé ovplyvňovať. To pravidlo, ktoré sa mení, ak som pochopil, stačí, že je teda radový zamestnanec členom tej odborovej organizácie, ktorá by tam mohla potom v tom podniku naďalej pôsobiť. To, samozrejme, vítame.
Ale tu, pán minister, trošku vecne. Podľa informácií, ktoré mám, môže to naraziť na zákon o ochrane osobných údajov, môže vzniknúť problém. Viem, že do toho môže vstúpiť rozhodca, ale otázne je, či môže príslušná odborová organizácia potvrdzovať príslušnosť daného zamestnanca, respektíve jeho členstva v danej organizácii. A preto sa mi zdá, že napriek tomu, že je tu snaha to upraviť, to môže byť predpis nevykonateľný a tým pádom nepoužiteľný v praxi a sme potom tam, kde sme nechceli byť. Takže to je také upozornenie k tomu celému.
Na druhej strane, nijakým spôsobom sa nemení zákon, vami navrhovaná zmena zákona o tripartite. A tam, vieme dobre, že meníte spôsob zastupovania zamestnancov na tripartite a, nejakým spôsobom už nechcem sa k tomu vracať, nezohľadňujete tú reprezentatívnosť tých organizácií, čo aj my, nielen odbory, teda Konfederácia odborových zväzov, vnímame ako oslabovanie postavenia odborov.
Dám k tomu jasný záver. My poslanci za stranu HLAS – sociálna demokracia z uvedených dôvodov nemôžeme podporiť novelu Zákonníka práce ako celku a zároveň podľa informácií, ktoré mám, ak definitívne presadíte túto novelu, tak to bude znamenať aj definitívne pochovanie sociálneho dialógu na Slovensku s tým, že už nebude možné zo strany odborov ho nijakým spôsobom obnoviť a môže viesť k veľmi vážnym protestom, ak to situácia umožní, ba dokonca aj k náročnejším a nátlakovým akciám.
Je mi to ľúto, ale ak táto novela prejde v tejto forme, opakujem, definitívne už nebude šanca na obnovenie sociálneho dialógu. Zároveň Konfederácia odborových zväzov zvažuje, že sa kvôli tomu obráti na Ústavný súd prostredníctvom tridsiatich poslancov, a tu chcem len uviesť, že pokiaľ by to tak bolo, tak všetkých jedenásť poslancov strany HLAS – sociálna demokracia dá k dispozícii svoje podpisy.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, schválením tejto novely, k čomu dôjde, verím, dnes pri hlasovaní o sedemnástej hodine, sa okrem iného, okrem iných častí, ktoré táto novela obsahuje, naplní aj dlhodobá snaha viacerých dnes vládnych politikov, v minulosti opozičných politikov, ktorí sa usilovali o to, aby gastrolístky sa stali dobrovoľnými, aby tento biznis, založený na vládnej regulácii, oslabil svoje postavenie.
Z môjho pohľadu je toto iba nejaké kompromisné, dočasné riešenie. Systémové riešenie by som videl v úplnom nahradení gastrolístkov finančným príspevkom. Ale musíme rešpektovať realitu a aj takýto kompromis je pre ľudí lepším riešením a dáva im väčšiu možnosť voľby ako súčasný systém.
Viackrát sa aj zo strany lobistov na strane gastrolístkových firiem, aj teda zo strany niektorých opozičných politikov pomlčka sociálna demokracia objavujú obavy, že ľudia sa nebudú dostatočne stravovať, keď nebudú mať, nebudú mať gastrolístky. Tu by som chcel odkázať na závery najnovších výskumov, ktoré ukazujú, že drvivá väčšina ľudí je z dôvodu, že je hladná, nie z dôvodu, že by mali gastrolístky a potrebovali by ich spotrebovať. (Reakcia z pléna.)
Áno, áno, sú na to, sú na to už, sú na to už výskumy a rovnako je, čítal som nedávno jednu historickú štúdiu, ktorá potvrdzuje, že ľudia sa stravovali aj pred objavením sa gastrolístkov. Je to zatiaľ len taká... (potlesk). Je to zatiaľ len taká hypotéza ešte, ešte to treba preskúmať, ale verím, že časom sa to potvrdí, a teda budeme mať ďalší, ďalší argument do našej diskusie.
Čiže ja som sa vyjadril už faktickou poznámkou na pána poslanca Richtera, v tomto ohľade, ohľade má pravdu, lebo ak dáme zamestnancom možnosť výberu a nezrušíme úplne gastrolístky, ale, ale budú mať možnosť vybrať si gastrolístky alebo finančný príspevok, takto to bude pre zamestnávateľov o čosi komplikovanejšie. Lebo bude, budú tam dve možnosti, oni to budú musieť evidovať, budú musieť umožniť raz začas to zmeniť. Časti zaobstarajú, časti zamestnancov zaobstarajú gastrolístky, budú musieť mať teda zmluvu s nejakou gastrofirmou, inej časti budú poskytovať finančný príspevok, bude sa to nejako účtovať.
Nemyslím si, že tá záťaž je enormná, myslím si, že aj predkladatelia, aj poslanci, ktorí sa k tomu vyjadrovali, sa snažili nastaviť to tak, aby to bolo čo najšetrnejšie aj voči, voči zamestnávateľom. Tá možnosť zmeny tohto výberu je tam nastavená raz za 12 mesiacov a sami zamestnávatelia by si mali upraviť, akou formou to chcú realizovať, teda či k nejakému jednotnému dátumu pre všetkých zamestnancov, alebo, alebo každému zamestnancovi, ako príde s tým, že by chcel prípadne zmeniť ten spôsob.
Čiže myslím si, že tie náklady, ktoré to prinesie zamestnávateľom, nebudú enormné, budú zvládnuteľné. Ale podobne ako pán minister Richter sa nebránim tomu, aby sme to vyhodnotili, aby sme zistili, aké skúsenosti s tým majú zamestnanci a zamestnávatelia a možno ešte aj v priebehu tohto volebného obdobia to zmenili.
A zmenili to tak, že bude, budú zamestnávatelia poskytovať iba finančný príspevok na stravovanie. Bude to pre nich jednoduchšie. Ľudia si budú mať možnosť vybrať, ale teda aby sme nepoškodili ani tie firmy, ktoré majú biznis z gastrolístkov, tak by sme to mohli urobiť tak, že zamestnanci si za ten príspevok finančný, ktorý dostanú od zamestnávateľov, budú môcť kupovať gastrolístky aj naďalej. Teda že gastrolístky si už nebudú kupovať iba zamestnávatelia, ale budú si ich kupovať aj zamestnanci za peniaze. A teda potom by sme videli, aký je skutočný záujem o gastrolístky. Lebo nepredpokladám, že by čo i len jeden človek, ktorý dostane od svojho zamestnávateľa finančnú hotovosť alebo peniaze na účet, by si za tú hotovosť kupoval gastrolístky, ktorú, ktoré by potom mohol používať, používať v reštauráciách a pri nákupe potravín. Ale pokojne to môžme, môžme vyskúšať, ja som za, myslím, že by to zjednodušilo celý systém.
Posledná, tretia vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je taká obava, ktorá sa vyskytla včera, predvčerom v médiách, teda pán Jozef Mihál, ktorý je expertom na túto oblasť, upozornil, že by tá možnosť voľby mohla byť fiktívna, pričom sa zameral na ods. 6 toho predmetného § 152, ktorý sa má zmeniť a ktorý hovorí o tom, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa ods. 8, ak, a je tam písm. b), zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa ods. 2. A tá obava sa týkala toho, tej skutočnosti, že stravovanie podľa ods. 2 znamená rôzne možnosti. Teda že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa ods. 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej doby vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie svojich zamestnancom prostredníctvom právnickej osoby, teda cez tie gastrolístky. A tá úloha teda bola, že tá povinnosť poskytovať finančný príspevok sa týka iba tých zamestnávateľov, ktorí nemajú žiadnu z týchto možností, teda ani zabezpečiť vo vlastnej, vo vlastnej kuchyni alebo teda jedálni stravovanie, ani u niekoho iného a ani poskytovať gastrolístky. No ale poskytovať gastrolístky má vlastne každý zamestnávateľ. Čiže vznikla obava, že takýmto spôsobom by sa udržal ten súčasný systém a všetci zamestnávatelia by poskytovali gastrolístky.
Chcem všetkých ubezpečiť, že to tak nie je a že táto obava sa nezakladá na celkom správnom prečítaní si toho, toho návrhu. Pretože tá hovorí o odseku, odseku 6, ale ten odsek 6 nehovorí o možnosti pre zamestnanca vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravovanie. Tá hovorí o situáciách, keď zamestnávateľ musí poskytnúť finančný príspevok. Teda povinne poskytuje. Bez ohľadu na to, že by ten zamestna... zamestnanec aj chcel, chcel trebárs gastrolístky. Hovorí, hovorí o situáciách, keď nemá možnosť zabezpečiť, zabezpečiť stravovanie inou formou, ale hovorí aj o tom, že o zamestnancov, ktorí majú nejaké lekárske potvrdenie, ktorí, ktoré sa týka stravovania. Hovorí o tom, že ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú domácku prácu alebo teleprácu, ktorá neumožňuje, alebo, alebo nie je vhodná na zabezpečenie stravovania podľa toho spomínaného ods. 2, alebo povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vykonávajú, vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku.
To všetko sú nejako zadefinované situácie, ktoré už dnes sú v zákone. Dnes nemáme možnosť výberu medzi finančným príspevkom a gastrolístkami, napriek tomu, napriek tomu to tam je. V týchto situáciách dostávajú zamestnanci finančný príspevok. Nie gastrolístky, nie je im zabezpečovaná strava iným spôsobom. Zo zákona zamestnanec, ktorý sa ocitne v tejto situácii, dostane finančný príspevok.
To, čo sa deje v návrhu novely, je, že zo súčasných odsekov 6 a 7 sa toto zhŕňa do nového odseku 6, tak ako to bolo doteraz, tak to bude aj naďalej a tá možnosť výberu medzi gastrolístkami a finančným príspevkom je obsiahnutá až v navrhovanom odseku 7, ktorý hovorí, že zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom príspev... vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady podľa odseku 6, ktoré som spomínal, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom gastrolístkov alebo poskytnutím finančného príspevku.
Čiže z toho jednoznačne vyplýva, že ak nejde o zamestnávateľa, ktorý má vlastnú jedáleň, vlastné stravovacie zariadenie alebo je schopný prostredníctvom stravovacieho zariadenia iného zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie vlastných zamestnancov, tak takýto zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom výber, či chcú gastrolístky, alebo chcú finančný, finančný príspevok. Je to úplne jasné, nevzniká tam žiadna pochybnosť.
Čiže ak schválime návrh zákona, tak ako je predložený a ako je predložený aj s pozmeňujúcimi návrhmi, tak naplníme ten zámer, s ktorým do toho ideme, teda že umožníme zamestnancom, aby si vyberali medzi gastrolístkami a finančnou hotovosťou. Netýka sa to, samozrejme, zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľov, ktorí majú vlastné stravovanie, tak tí tú možnosť nemajú, lebo tí napĺňajú tú zákonnú stanovenú povinnosť práve vlastným stravovacím zariadením.
Ale obavy sú teda zbytočné a dúfam, že, dúfam, že sa nám ich podarilo rozptýliť. My sme sa tiež nad tým zamýšľali, že či tam ten problém nie je, ale nie je. A ten zákon, tak ako je navrhnutý, ako, verím, bude schválený, napĺňa presne očakávanie, ktoré máme, teda možnosť výberu medzi gastrolístkami a finančným príspevkom.
Ďakujem za pozornosť.