25. schôdza

Vážení kolegovia, dovoľte mi povedať ešte jeden aspekt k tejto problematike ohľadne Ondrejského cintorína. Z histórie, neviem, či viete, je známe, že tento cintorín, Ondrejský cintorín je dvojičkou, vtedy boli zriadené dva cintoríny – Ondrejský a pri Kozej bráne, katolícky a evanjelický, 1783, vďaka jozefínskej reforme. Na evanjelickom sú tiež pochovaní evanjelickí dejatelia, napríklad skladateľ Ján Levoslav Bella, nebudem menovať ďalších, a teda vidím tu problém, lebo vtedy sa to vyslovene dodržiavalo, že kaplnka, architekt Riga aj na jednom, aj na druhom cintoríne, keď si všimnete, sú totožné, jedna má vežu, druhá nemá vežu a podobne.
Čiže vidím tu ten problém ako, ktorý tiež môže vyvolať nejaké odozvy, že národný cintorín nemôže byť koncesne ohraničený, v tomto prípade na katolícku cirkev a vynechaný teda cintorín pri Kozej bráne, ktorý počas celej histórie bol dvojičkou tohto Ondrejského cintorína. Čiže logicky z toho vyplývajúc, by malo byť, že mali by sme mať ešte tretí národný cintorín pri Kozej bráne, aby aj evanjelickí dejatelia mali možnosť byť na národnom cintoríne, ak to tak preženiem vlastne, pretože v Bratislave to takto sa historicky vyvinulo, že tieto dva cintoríny tu počas celej histórie fungovali ako dvojičky.
Čiže ja len pridávam tento aspekt ako určitý problém pri otázke, keď uvažujeme o vyhlásení národného cintorína, Ondrejského cintorína za národný cintorín, že minimálne by sme mali uvažovať zároveň, keď by mal byť v Bratislave tento národný cintorín, tak zároveň s cintorínom pri Kozej bráne. A, alebo proste tá druhá alternatíva, nechať len jeden cintorín národný v Martine.
Ďakujem za pozornosť.

Päť faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Szőllősa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Najprv pán poslanec Jarjabek.

Pán poslanec, chcem sa veľmi pekne poďakovať za tie vaše slová, ktoré ste povedali, myslím to veľmi úprimne, lebo ste odkryli aj teda ďalšiu vec, ktorá v tejto chvíli je nevyriešená, nedoriešená.
Nehnevajte sa, ja si myslím, že sa treba vrátiť z kratšej cesty pri tomto návrhu zákona, lebo tento návrh jednoducho môže istých ľudí aj uraziť po celom Slovensku. Myslím si, že na Slovensku sú všetky cintoríny národné v tom slova zmysle, o ktorých hovoríme, tak ako to hovoria predkladatelia v predkladacej správe. Snáď mi chcete povedať, že Slávičie údolie s Alexandrom Dubčekom je niečo menej? Alebo, ja neviem, cintorín v Kráľovej Lehote s Kristou Bendovou je niečo menej? Alebo cintorín v Podturni s Elom Romančíkom, keď už hovoríme o hercoch, ktorí tam majú byť pochovaní, je niečo menej? Toto nie je dobré.
A to delenie na národných a nenárodných, kto bude o tom zase rozhodovať, kto tam bude pochovaný? Tí živí zase budú rozhodovať o tých mŕtvych a tých mŕtvych chcete znovu takým spôsobom deliť? Je to, je to podľa môjho názoru aj scestné trošku takýmto spôsobom túto vec.
Ja viem, že Ondrejský cintorín, je tam nesmierne veľa osobností, ja neviem, keď už nehovorím o Manderlovi a keď už hovorím o osobnostiach Bratislavy a je tam veľmi veľa významných ľudí, ale povedzte mi, na ktorom cintoríne na Slovensku nie je? A to je jedno, či sú to väčšie alebo menšie mestá, alebo dedinky. Na každom cintoríne, na ktorý, choďte sa pozrieť do Hýb, koľko je tam významných ľudí pochovaných na hybskom cintoríne. Na každom slovenskom cintoríne sú ľudia, ktorí pre toto Slovensko často venovali niekedy život. Nemôžeme takýmto spôsobom deliť a to hovorím ako Bratislavčan. A teraz vydeliť Bratislavu s Ondrejským cintorínom ako čosi extra a nehovoriť o tých ostatných veciach? Urážate niektorých ľudí na Slovensku, prosím vás, to si uvedomte!

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. Ja by som, kolega Szőllős, k tomu dodal len to, že aj na Národnom cintoríne v Martine ležia vedľa seba evanjelici a katolíci a nebijú sa. Teda ten argument, že by sme mali mať teda tri, nie je celkom podstatný. Myslím si, že Národný cintorín v Bratislave by spokojne zniesol to, žeby v ňom boli aj evanjelici, aj katolíci a keby na to prišlo tak aj Vrba s Wetzlerom. To je predsa nie miesto, kde sa bude pokračovať v neblahých sporoch. Ja si myslím, že je to miesto zmierenia, a preto nie je dôvodné zohľadniť nič iné skôr ako priestorovo dostupnostnú a inú stránku toho návrhu a nie to, že či by mal byť ešte nejaký ďalší.
Keď môj vzdialený rodinný príbuzný John Palka dopravil na Slovensko pozostatky prvého slovenského premiéra Milana Hodžu, tak tohto luterána pochovali povedzme že v luteránskom Martine, ale iste by sme v jeho okolí našli i hroby význačných katolíkov. Pretože tento spôsob delenia nie je namieste. A to, že by vznikol ešte jeden cintorín v hlavnom meste, ktoré nepochybne dalo, pripusťme, Slovensku ľudí vedy, kultúry, pokroku v zmáhaniach sa Slovenska, ktorých rodiny možno by chceli mať svojich pochovaných v Bratislave a nie v Martine. Nemyslím si, že na tom je niečo zlé, neprimerané, keď, znova zdôrazňujem, že nikto z nás nechce brať Martinu národný cintorín. Toľko.

Pán poslanec Urban.

(Začiatok faktickej poznámky odznel mimo mikrofónu.) ... išli takto ďalej, tak by bol katolícky národný cintorín, evanjelický národný cintorín. Ja myslím, že je to absolútne nezmysel. Tieto veci by sme vôbec nemali teraz riešiť, stojí to zase peniaze navyše. Stačí jeden národný cintorín v Martine, srdce Slovenska bilo v histórii na severe Slovenska, takže ten Martin absolútne, absolútne stačí.
Ďakujem.

Pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si myslím, že týmto návrhom zbytočne otvárame Pandorinu skrinku, prepukali zbytočne vášne. A ak si myslíme, že nikoho z cirkvi neurazíme, tak sme na omyle. Cirkví je viacej a vždy niekoho urazíme. Ale tým, že bude pôvodný, ako podľa pôvodného návrhu alebo pôvodný cintorín národný v Martine, neurazíme nikoho a si myslím, že by sme to mali takto zachovať.
A, pán kolega, nikto nikomu nebráni byť pochovaný v Bratislave. Nikto nikomu.

Pán poslanec Pročko ako posledný s faktickou poznámkou.