25. schôdza

Ďakujem za slovo. Rasťo, dobre si hovoril o tom núdzovom stave a ja by som podotkol, táto vláda využíva núdzový stav ako ochranu svojej moci. Už som to viackrát povedal.
Nič iné už ani totižto nemá. Nemá žiadne klady, ktoré by ju normálnou cestou, to je podporou voličov udržali pri moci. Koniec koncov priznal to aj bývalý babrák na poste ministra pán Krajčí, keď sa vyjadril, že núdzový stav je preto, lebo vláda sa bojí vzbúr. Toľko zmätkov, čo Matovičova vláda narobila, tu nikdy nebolo. Toľko šikany tu nikdy nebolo. Toľko neliečenia v zdravotníckych zariadeniach tu tiež nikdy nebolo. Toľko mŕtvych vďaka neschopnosti a babráckosti tu tiež nebolo. A toľko zahraničných medzinárodných škandálov, čo vytvoril pán premiér, tu tiež nikdy nebolo. Jednoducho celá táto vláda je škandál a núdzový stav slúži len na jej ochranu.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, poslanci za stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Marek Kotleba, Martin Beluský a Peter Krupa predkladajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Cieľom uvedenej novely zákona je odbremeniť občanov od správneho poplatku za zápis držiteľa motorového vozidla kategórie L, M1, N1 okrem kategórie N1 s najviac tromi miestami na sedenie do evidencie vozidiel v Slovenskej republike aj s vykonaním úprav v dokladoch vrátane vydania týchto dokladov. Keďže sa správne poplatky platia za úkony a konanie orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí, štátnych archívov, uznaných vzdelávacích inštitúcií, datacentrá a správcu informačného systému dátového centra obcí, nevidíme dôvod na tak vysoké nastavenie poplatkov za samotný úkon spojený s registráciou automobilov.
Viac k tomuto zákonu, alebo teda k zmene k tejto zákone by som ako prvý uviedol v rozprave.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30. apríla 2021 a gestorský výbor do 3. mája 2021.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, pozrime sa na ten skutočný stav, aký je teraz na Slovenskej, v Slovenskej republike. Ak si chceme prihlásiť motorové vozidlo, tak, samozrejme, zaťaženie tými poplatkami je vysoké a v skutočnosti v niektorých prípadoch sa, sa tá výška naozaj môže navýšiť až o niekoľko sto euro. Pozrime sa, aký je skutočný stav. Pri výkone motorového vozidla do 80 kW je ten štandardný poplatok, k tomu poplatku, samozrejme, za značky 33 euro. Pri vozidle s výkonom od 80 do 86 kW je to už 90 euro a tak ďalej sa to stupňuje, je to ďalšia kategória, 110, 150, 210, 260 a hovoríme, hovorím o tej kategórii, v ktorej chceme urobiť túto novelu zákona, aby bolo odpus... aby bol tento poplatok odpustený pre vozidlá s celkovým výkonom do 10 kW, kde by došlo k odpusteniu 260 euro. Pri tých ďalších kategóriách vozidiel s vyšším výkonom tie poplatky už rádovo vyššie ide od poplatku 360 euro až po maximálnu sumu 3 900 euro za prihlásenie vozidla, ale týchto kategórií sa táto novelizácia netýka.
V súčasnosti je stav taký, že vozidlá s hybridným pohonom, prípadne elektrickým pohonom sú oslobodené z 50 % tohto poplatku, ale oslobodenie od poplatku sa netýka napríklad vozidiel s alternatívnymi palivami, s LPG, CNG, a preto novelou tohto zákona, by sme chceli umožniť aj týmto novým majiteľom, aby mal, mali tento poplatok odpustený. A treba si všimnúť, že napríklad tento poplatok, ktorý sa platí v súčasnosti, je nastavený tak, že sa môže platiť aj opätovne.
Čiže pri, pri prvom prihlásení vozidla dajme tomu majiteľ s výkonom motora do 110 kW zaplatí 260 euro, ale po roku sa rozhodne to vozidlo predať, takže nový majiteľ, aj keď prihlasuje už vozidlo na Slovensku, takisto zaplatí 260 euro, ale tento poplatok je, samozrejme, krátený koeficientom, čiže každý rok je ten poplatok nižší. Čiže pri takomto vozidle, pri ktorom je poplatok 260 euro, po desiatich rokoch by nebolo 260, ale dajme tomu len 70. Čiže, poslanci, ja vás nieže prosím, ale žiadam, ak chceme naozaj ľuďom, tým jednoduchým, čo si kupujú jednoduché autá, umožniť alebo im nejako, nejako pomôcť, že by boli oslobodení od týchto poplatkov, tak vás prosím o podporu.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň prajem. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. A, vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušenie niektorých podmienok na výkon živnostenského podnikania.
Úpravou živnostenského zákona obsiahnutou v čl. 1 sa navrhuje znížiť administratívnu záťaž pri ohlasovaní živnosti využitím informácií, ktoré už má orgán verejnej správy k dispozícii, znížiť mieru regulácie pri preukazovaní odbornej spôsobilosti pri remeselných živnostiach a súčasne znížiť ich počet, skrátiť lehoty na preukazovanie požadovanej odbornej praxe vybraných viazaných živností a skrátiť minimálnu lehotu na pozastavenie živnosti zo 6 mesiacov na 1 mesiac a predĺžiť maximálnu lehotu pozastavenia živnosti z 3 rokov na 4 roky.
V nadväznosti na legislatívne zmeny súvisiace s obchodným registrom sa upravuje aj vznik oprávnenia prevádzkovať živnosť v prípade príslušníkov tretích krajín. Navrhuje sa, aby živnostenské oprávnenie týchto osôb vzniklo dňom udelenia povolenia na pobyt podľa príslušných ustanovení zákona o pobyte cudzincov.
V čl. 2 návrhu zákona sa vzhľadom na negatívne skúsenosti z aplikačnej praxe súvisiace s neprimeraným zaťažovaním podnikateľov precizuje zákon o obecnom zriadení tak, aby bolo zrejmé, že obce ustanovujú prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia iba čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb na svojom území. Precizovaním tohto ustanovenia sa zamedzuje tomu, aby obce nad rámec zákonného splnomocnenia ukázali podnikateľom dodatočnú povinnosť oznamovať obci čas predaja a čas prevádzky služieb v prípade, ak podnikatelia dodržia časový rámec ustanovený všeobecne záväzným nariadením.
Predložený návrh je výsledkom diskusií so zainteresovanými partnermi z podnikateľského prostredia, ako aj s partnermi z úrovne ústredných orgánov štátnej správy a zástupcov združení územnej samosprávy a zohľadňuje primeranosť a vyváženosť aktuálnych potrieb. Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2021.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zastávam názor, že naplnenie cieľa zjednodušiť niektoré podmienky na výkon živnostenského podnikania v intenciách predloženého vládneho návrhu zákona je aj vzhľadom na aktuálne zložitú situáciu v oblasti živnostenského podnikania rozumné a prínosné, a preto vás žiadam o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 367). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajúcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán minister a vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, kolegovia - kolegyne tu teraz nie sú - a ďalšie, chcel by som sa vyjadriť v prvom čítaní k obom častiam predklada... predloženej novely zákona, teda jednak k tej, ktorá sa týka živnostenského zákona, aj k tej, ktorá sa týka novely zákona o obecnom zriadení.
Vo vzťahu k novele živnostenského zákona, chcem sa vlastne dotknúť iba jednej veci, a síce bodu 14, ktorý sa týka dĺžky pozastavenia živnosti, kde vládny návrh predpokladá, že súčasná minimálna a maximálna hranica sa natiahnu, dnes je pozastavenie živnosti možné na 6 mesiacov až 3 roky, navrhuje sa, že to bude na 1 mesiac až 4 roky, čiže sa zníži tá minimálna hranica, zvýši maximálna hranica. Vítam tento návrh, považujem to za, za veľmi rozumné, to skrátenie je dôležité vo všeobecnosti alebo možno ešte zvlášť v dobe, v ktorej žijeme, keďže pandémia a s ňou súvisiace obmedzenia hospodárskych činností môže znamenať pre mnohých živnostníkov taký problém, ktorý by si mohli vyriešiť napríklad tým dočasným pozastavením, a tá lehota 6 mesiacov sa môže javiť ako, ako neprimerane dlhá, asi nejaká minimálna tam musí byť, aby si nikto nepozastavoval na 3 dni živnosť, ale, ale teda ten mesiac je, myslím, rozumne navrhnutý.
Vo vzťahu, vo vzťahu k tým 4 rokom mám trochu otázku, že či je to predĺženie dostatočné, predlžujeme z 3 na 4, prečo nie na 5, 6 alebo 8, alebo dokonca prečo neumožníme pozastaviť živnosť aj na dobu neurčitú. S tým, že by to pozastavenie trvalo až dovtedy, kým by si živnostník buď neobnovil živnosť, alebo, alebo ju teda nezrušil. Pýtam sa to aj preto, lebo tento problém sme riešili aj na pôde parlamentu v minulých volebných obdobiach, keď niektorí poslanci, ktorí predtým boli živnostníci, si živnosť nezrušili, iba si ju pozastavili a akosi zabudli na to, že ju majú pozastavenú, a po 3 rokoch sa im automaticky obnovila, čím sa dostali do problémov, lebo ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov zakazuje poslancom podnikať, a samotný fakt, že majú živnosť, aktívnu živnosť, sa považuje v zmysle rozhodovacej činnosti výboru pre nezlučiteľnosť funkcií za podnikanie, hoci dotyčný verejný funkcionár nemusel reálne podnikať, nerobil nič v rámci podnikateľskej činnosti, ani si to dokonca neuvedomil, že sa mu tá živnosť automaticky, automaticky obnovila, preto tie 4 roky budú riešiť povedzme problém poslancov, ktorí sa stanú živnostníkmi, a budú vedieť, že keď si pozastavili živnosť, a tak o 4 roky, ak je celé funkčné obdobie, s tým majú niečo robiť, v poriadku, ale teda nie som si istý, že, že by sme to mali viazať iba, iba na poslancov, lebo teda môže byť, že niekto, niekto má potrebu predĺžiť si pozastavenie živnosti aj na dlhšie obdobie, a môže to vedieť už vopred, z nejakého dôvodu nechce zrušiť živnosť, ale vie, že 5 rokov sa bude venovať niečomu úplne inému, pričom nebude mať, nebude mať živnosť, tak myslím si, že by sme mu to mali obnoviť, teda umožniť, tým chcem povedať, že možno by sme sa smerom ešte do druhého čítania mohli baviť aj o tom, že by sme tú hranicu, maximálnu hranicu pozastavenia živnosti zvýšili.
A druhá otázka je, že prečo nie je možné pozastaviť činnosť na dobu neurčitú, lebo pozastavenie na dobu neurčitú by bolo najústretovejšie voči živnostníkom, ktorí si pozastavujú živnosť a ktorí často v okamihu, keď si ju pozastavujú, nevedia presne, či to budú 3 roky, 3 roky 2 mesiace, 4 roky alebo 5 a pol roka. A chápem, že s tým môžu byť spojené nejaké administratívne problémy, v dôvodovej správe sa k tomu uvádza, že určenie hornej hranice lehoty na pozastavenie výkonu živnosti je nevyhnuté najmä z dôvodu zabezpečenia korektnosti údajov v živnostenskom registri, tak to by ma asi aj zaujímalo, že v čom tá nevyhnutnosť spočíva a v čom je problém ak by v živnostenskom registri bolo uvedené, že živnosť je, živnosť je pozastavená aj dlhšie obdobie ako 4 roky, prípadne na dobu neurčitú, ak teda pán minister mi vie odpovedať na túto otázku, tak budem rád, ak nie, tak predpokladám, že sa o tom budeme baviť na výbore a smerom, smerom k druhému čítaniu.
Druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, sa týka zákona o obecnom zriadení, o tom hovoril aj pán minister v úvodnom slove, a síce kompetencie obcí podľa § 4 ods. 5 písm. a) bod 3, obec vo veciach územnej samosprávy ustanoví nariadením pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. A to sa má nahradiť, že ustanoví všeobecne záväzným nariadením čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb.
Rozumiem tejto zmene a súhlasím s tým, že s týmto ustanovením by bolo niečo, niečo dobré robiť, akceptujem aj tie dôvody, ktoré hovoria o tom, že obec nemôže nad rámec zákona vyžadovať od podnikateľov oznamovanie konkrétneho času predaja v obchode ani oznam... ani konkrétneho času prevádzky služieb, malo by to byť tak, že všeobecne záväzným nariadením sa ustanoví iba čas predaja alebo prevádzky služieb, a len, a teda aj, aj, aj tá ďalšia časť argumentácie, ktorá hovorí o tom, že by sa malo určiť iba, iba rozpätie času predaja v obchode a času prevádzky služieb, ale v tejto súvislosti mám niekoľko otázok.
Súhlasím, že je to problém a že by sa to malo upraviť, ale je otázka, že či práve takto. Či toto je najvhodnejší spôsob. Prvá otázka je, že čo to znamená, ten čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb. V dôvodovej správe sa píše o rozpätí času predaja v obchode a času prevádzky služieb, čo by bolo, myslím presnejšie, lebo teda nechceme obciam zveriť právomoc stanoviť konkrétny čas, ktorý budú musieť všetci rešpektovať, že budú mať otvorené presne ten čas, ktorý, ktorý sa nariadením stanoví, ale zrejme iba začiatok a koniec tej, tej doby alebo času prevádzkovej doby, alebo, alebo času predaja, a teda je, je možné, alebo teda sa pýtam, že či keď dáme do zákona, že obec stanoví čas predaja v obchode alebo prevádzky služieb, či sa to nebude interpretovať tak, že obec stanoví presný čas a presne v tom čase budú musieť mať všetky predajne a prevádzky otvorené.
Otázka č. 2, ktorú si kladiem, je, či sa tým zabráni tomu, aby obec vyžadovala aj ďalšie veci, ako je napríklad to oznamovanie alebo preukazovanie splnenia, splnenia podmienok, pretože onen paragraf, ktorý ideme upravovať, §4 ods. 5 má okrem písm. a), ktorý hovorí o tom, že čo všetko obec vo veciach územnej samosprávy ustanoví nariadením, aj písm. b), ktoré hovorí o tom, že môže ustanoviť nariadením iné podrobnosti ako v písm. a). Čiže opäť sa pýtam, že či využitím tohto písm. b) nemožno, nemožno ustanoviť aj iné podrobnosti napríklad týkajúce sa času predaja v obchode a času prevádzky, prevádzky služieb vrátane napríklad toho, čo sa chce odstrániť, aby mohla mať obec právo vyžadovať od podnikateľských subjektov.
Otázka č. 3, ktorú si kladiem, je, že či je to správne takýmto spôsobom upraviť, a opäť citujem z dôvodovej správy, podľa ktorej ide o rovnaké podmienky podnikania z hľadiska času predaja v obchode a času prevádzky služieb na vymedzenom území pre všetky podnikateľské subjekty bez dodatočného uplatňovania výnimiek nad rámec ustanovený všeobecne záväzným nariadením. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) S tým sa teoreticky dá súhlasiť, že, že podmienky by mali byť rovnaké, a teda nemali by tam byť výnimky, ale otázka je, že či, či naozaj sa má stanoviť, že rovnakú dobu predaja má mať predajňa potravín napríklad a krčma.
A tým sa dostávam k štvrtej a podľa môjho názoru k zásadnej otázke, je, že či stanovovanie času predaja v obchode a prevádzky služieb je niečo, čo obec vôbec má robiť, do čoho obec má vstupovať. Aký je dôvod na to, aby obec predajniam a prevádzkam stanovovala ich predajný a prevádzkový čas?
Pôvodne úplne na začiatku, keď bol zákon o obecnom zriadení schválený, tak tam bola formulácia, že obec utvára podmienky pre riadne zásobovanie obce a vykonáva nad ním dozor, povoľuje predajný a prevádzkový čas, spravuje trhoviská. Čiže úplne na začiatku obec dokonca povoľovala predajný a prevádzkový čas, čiže nie stanovovala pravidlá, ale povoľovala, tak to bolo taký ešte socializmus, ktorý práve skončil a ktorý ešte existoval, existoval v zákone. Potom sa tá formulácia zmenila na „plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce, určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská“, čiže sa to zmiernilo na určovanie pravidiel času predaja a prevádzky, ale ešte tam bola formulácia, že utvára podmienky na zásobovanie obce, to tiež bol taký socialistický prežitok, lebo podmienky na zásobovanie utvára trh a aj bez toho, aby do toho obec vstupovala, tak trh vyriešil problém zásobovania vo všetkých normálnych ekonomikách.
No teraz tam máme tú formuláciu bez zásobovania, ktorá hovorí o pravidlách a navrhuje sa, aby tam bol iba čas. Ale pýtam sa ja, je toto úlohou obce? Má obec stanovovať, stanovovať čas predaja a čas prevádzky služieb? Aké sú na to dôvody? Aký je tam legitímny dôvod, aby sa zasiahlo do vlastníckych práv a do, do slobody, slobody podnikania?
Ja sa priznám, že tam vidím jeden jediný legitímny dôvod, a tým je ochrana pred rušením nočného kľudu, lebo to je reálny problém, že niektoré prevádzky sú hlučné a v nočných hodinách rušia okolo bývajúcich ľudí. Je tam konflikt práva na podnikanie alebo v trávení voľného, voľného času a konflikt práva, práva ľudí mať, mať vo svojich bytoch ticho a nebyť rušený, najmä v nočnom, v nočnom čase. Čiže je legitímne, aby do toho zasiahol verejný sektor, iný dôvod tam nevidím. Čiže primárne by tá ochrana mala byť vykonávaná kontrolou, dodržiavania napr. nočného kľudu a pokutami tým, ktorí, ktorí porušujú nočný kľud, ale ukazuje sa, že je to, že je to nedostatočný nástroj, lebo ani napriek, napriek tomu sa tie problémy, ktoré majú, a v Bratislave to poznáme veľmi dobre, obyvatelia v okolí niektorých prevádzok, nedarí riešiť, preto je podľa môjho názoru namieste, aby mala obec možnosť obmedziť prevádzkovú dobu, ale len ak ide o prevádzky, ktoré rušia nočný kľud.
My sme v minulosti prišli s návrhom, aby toto ustanovenie bolo upravené tak, že obec môže nariadením ustanoviť pravidlá obmedzenia času predaja v obchode a prevádzky služieb prevádzok, v ktorých činnosť spôsobuje opakované rušenie nočného kľudu a postup obce v tejto veci. Čiže nebolo by to, že obec stanoví, že všetky prevádzky musia byť zavreté o 22.00 hod., lebo niektoré prevádzky rušia nočný kľud, ale práve naopak, všeobecne záväzné nariadenie by stanovilo spôsob a postup obce, aký môže prísť k tomu, že niektorým prevádzkam, tým prevádzkam, ktoré spôsobujú narúšanie nočného kľudu, bude obmedzená, obmedzená prevádzková doba.
Čiže opäť by som chcel dať ako nejaký taký podnet na zamyslenie, že či tou úpravou, tak ako je navrhnutá, naozaj dosiahneme to, čo chceme, a to, čo by malo byť zmyslom úpravy času predaja v obchode a času prevádzky služieb, a teda by ma aj zaujímalo, že ak niekto vidí nejaký iný dôvod, pre ktorý by obec mala vstupovať do času prevádzky služieb a predaja v obchode, tak by som ho rád počul, lebo doteraz som žiadny iný dôvod nepočul, a ak je toto ten dôvod, tak potom sa bavme o tom, či navrhnuté riešenie je to najlepšie a či navrhnuté riešenie naozaj umožní obciam, aby efektívne zabezpečili ochranu svojich obyvateľov pred rušením nočného kľudu, prinajmenšom efektívnejšie, ako je to, ako je to doteraz.
Vzhľadom na to, čo som povedal, si myslím, že tá formulácia by prípadne mohla byť aj iná, a miesto toho, aby sme iba vypustili slovo pravidlá a nechali tam čas, čo môže spôsobiť aj, aj isté problémy, o ktorých som hovoril, by bolo lepšie, keby sme toto všeobecné pravidlo zúžili iba na ten problém, ktorý podľa môjho názoru, celá táto úprava má riešiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som zareagoval na predrečníka, čo sa týka pozastavenia živnosti, vnímam to aj ja pozitívne. Aj to skrátenie, aj to predĺženie. Osobne sa prikláňam k tomu neobmedzenému predĺženiu, a ak bude takýto návrh z koalície, tak ho rád podporím. Sám taký návrh nepredložím, lebo viem, aká je medzi vami dohoda, že opozičný návrh nepredložíte, ale si myslím, že toto je dobré riešenie, lebo striktne určiť nejaký čas, lebo môže byť tri roky, štyri mesiace, päť rokov, je dobrý návrh, ktorý povedal môj predrečník.
Čo sa týka prevádzkových hodín, bol som dvanásť rokov poslancom aj v samospráve a viem, ako to tam je. Tam je veľa faktorov, od závistí po konkurenciu a podobne, ktoré ovplyvňujú schvaľovanie tých otváracích hodín.
Ja osobne vnímam veľmi nešťastne obmedzovanie otváracích hodín, ja si myslím, že malo by to byť voľné, aj keď ako predrečník hovoril, že v tých zónach, kde sú obytné, to beriem, že tam by to mohlo byť obmedzené, ale veľakrát sú rôzne podniky, diskotéky zábavné, ktoré sú niekde v priemyselných častiach, a aj tie sú obmedzené. A tu myslím, že už dochádza k porušovaniam práv tých majiteľov. Toto by nemalo byť.
Uvediem aj napríklad niektoré príklady. Benzínová pumpa, ktorá má kaviareň, môže byť 24 hodín denne otvorená, ale vedľa kaviareň, ktorá je päť metrov od nej, len cesta ju delí, už nemôže byť otvorená. Takže tiež by sa malo aj na takéto prípady a môcť výnimky, že by mohli mať títo ľudia zo zákona možnosť sa odvolať, že keď je vedľa, môžu mať aj oni, lebo tá benzínová pumpa takisto ruší z tej kaviarne ľudí, keby tam nejakí boli, ako tá vedľajšia kaviareň. Rôzne penzióny... (Prerušenia vystúpenia časomerom a reakcia z pléna.)

To je to, o čom som sa snažil hovoriť, že zdanlivo to znie dobre, že rovnaké pravidlá pre všetkých a bez výnimiek, ale ak je účelom tohto ustanovenia chrániť obyvateľov pred rušením nočného kľudu, tak rovnaké pravidlá pre rôzne situácie v skutočnosti môžu byť diskriminujúce a nenáležité, pretože inak funguje podnik, ktorý je v bytovom dome, inak funguje podnik, ktorý je niekde na odľahlom verejnom priestranstve, kde nikoho, nikoho neruší, a inak funguje podnik, ktorý sa snaží pristupovať ohľaduplne k obyvateľom žijúcim v jeho okolí a dbá o to, aby nočný kľud nebol rušený ani zvnútra podniku, dokonca ani návštevníkmi, ktorí sa nachádzajú v jeho okolí a vychádzajú z toho podniku, a inak treba pristupovať, pristupovať k podniku, ktorý neberie ohľady na obyvateľov v okolí, produkuje, produkuje hluk sám aktívne a nijakým spôsobom nereaguje, nereaguje na sťažnosti, ktoré, ktoré prichádzajú.
Hovorím, že v normálnom systéme by sa to nemalo ani, ani upravovať obmedzovaním prevádzkovej doby, ale kontrolou, pokutovaním a vymáhaním tých pokút, len problém je, že teda na viacerých miestach to takto, žiaľ, žiaľ, nefunguje, a tá kontrola je neúčinná, tak v tej situácii, ja si myslím, že je legitímne sa baviť o tom, že či jedna z tých sankcií, okrem finančnej sankcie, by napríklad nemohlo byť obmedzenie času prevádzky takéhoto podniku, povedzme na určitú dobu, na nejaký čas, povedzme iba na denný alebo denný a večerný čas.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zlepšovanie podnikateľského prostredia, ktoré bolo zasiahnuté opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, pokladám za jednu z prioritných úloh vlády.
Dňa 21. júla 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia, zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Lex korona predstavuje najväčší balík na zlepšenie podnikateľského prostredia a zníženie administratívneho zaťaženia v modernej histórii Slovenska.
To, čo potrebujú podnikatelia najviac, je, aby im štát dal slobodu a pokoj, aby ich nezaťažoval administratívou, zbytočnými nákladmi a nekládol im pod nohy kopec zbytočných prekážok.
Ambíciou znižovať administratívu má aj tento vládny návrh zákona, ktorý mení živnostenský zákon a zákon o obecnom zriadení. V rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré skončilo 2. októbra 2020, bolo vznesených spolu 70 pripomienok, z toho bolo 29 zásadných. Finálnu verziu návrhu zákona tak ovplyvnil aj výsledok rozporových konaní, ktoré sa uskutočnili za účelom odstránenia rozporu pri zásadných pripomienkach. Pravdepodobne tieto, reakcie na tieto pripomienky sú aj odpoveďou pre pána kolegu Dostála, že, že vlastne, keď tento zákon bol pripomienkovaný, tak určite tie pripomienky boli vznesené v tomto pripomienkovacom konaní, a ako sa uvádza v dôvodovej správe návrhu zákona, je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností, ktoré si vedia samé zistiť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti.
Jedným z cieľov zákona je zjednodušenie živnostenského podnikania v snahe odbúrať neprimeranú administratívnu záťaž fyzických a právnických osôb a jeho účinnosť je navrhnutá na... zrejme to ešte dohodneme v ďalšom postupe. Zákon hovorí, že by malo byť menej byrokracie, to znamená, že v záujme zrýchlenia konania o odpustení prekážky prevádzkovania živnosti sa ruší povinnosť vyžiadať vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komory na daný účel.
Jedným z cieľov predkladaného návrhu zákona v čl. 1 je v súlade s princípom jedenkrát a dosť pokračovať v snahe o odbúravanie neprimeranej administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností, ak si tieto skutočnosti vedia samé zistiť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti. Uvedený zámer je v súlade aj s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v znižovaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy.
Ďalej tento zákon zabezpečuje zníženie počtu remeselných a viazaných živností, zníži sa počet remeselných a viazaných živností. Z remeselných živností pôjde o galvanizáciu a smaltovanie a z viazaných prekladateľské a tlmočnícke služby. Ako uvádza dôvodová správa v návrhu zákona, na základe poznatkov aplikačnej praxe je záujem o vznik opatrení na podnikanie, galvanizácia kovov, smaltovanie, za posledných desať rokov minimálne. Z dôvodu verejného záujmu od 1. mája 2021 sa tieto činnosti stávajú voľnými živnosťami.
Je tam kratšia odborná prax, dobrou správou je pri remeselných živnostiach, o niektorých viazaných živnostiach sa zníži počet rokov vyžadovanej odbornej praxe, to znamená, že žiadateľ bude môcť oveľa skôr disponovať živnostenským oprávnením na výkon určitej činnosti. Pri remeselných živnostiach sa navrhuje znížiť prax až na polovicu. Ďalej je prerušenie živnosti po novom, debatovali sme, že či to má byť tri roky, alebo viac rokov, v nadväznosti na zlepšovanie podnikateľského prostredia a väčšiu istotu podnikateľov sa navrhuje stanoviť minimálnu dĺžku pozastavenia živnosti na jeden mesiac a maximálne predĺžiť až na tri roky.
Odpustenie prekážky pri prevádzkovaní živnosti, fyzické alebo právnické osoby, ktoré nemôžu prevádzkovať živnosť, môžu požiadať živnostenský úrad o odpustenie prekážky prevádzkovania živnosti. Prekážkou je napr. ukončený konkurz na majetok podnikateľa. Aktuálne musí živnostenský úrad v takej situácii požiadať Slovenskú živnostenskú komoru o stanovisko, čo predlžuje dĺžku konania o odpustenie prekážky. Z tohto dôvodu návrh zákona ruší povinnosť žiadať o stanovisko Slovenskú živnostenskú komoru.
Máme tam ohlásenie prevádzkarne, bolo, podľa zákona o živnostenskom podnikaní je možné začať prevádzkovať živnosť aj v neskôr zriadených prevádzkarňach. Doteraz bol podnikateľ povinný oznámiť túto skutočnosť živnostenskému úradu najneskôr v deň zriadenia prevádzkarne. Po novom sa lehota na oznámenie zriadenia prevádzkarne predlžuje na 15 dní odo dňa jej zriadenia.
Vznik živnosti pre osoby mimo Európskej únii, ako uvádza dôvodová správa k návrhu zákona, navrhuje sa, aby fyzickým osobám a s trvalým bydliskom mimo Európskej únie, resp. mimo zmluvné štáty Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú pobyt na území Slovenskej republiky, vzniklo živnostenské oprávnenie až v deň udelenia povolenia na pobyt na území Slovenska.
Čo sa týka predtým debatovanej povinnosti, obce nebudú ukladať oznamovanie povinností. Článkom II návrhu zákona sa dopĺňa zákon o obecnom zriadení, podľa ktorého obec ustanovením nariadi pravidlá času predaja v obchode a času prevádzku, času prevádzky služieb.
Z dôvodu zlepšovania podnikateľského prostredia odstraňovaním neprimeranej byrokracie sa v tomto ustanovení navrhuje doplniť veta, podľa ktorej obce nebudú oprávnené podnikateľom ukladať oznamovaciu povinnosť súvisiacu s prevádzkovým časom, samozrejme, za podmienky, že tento nebude porušovať všeobecné záväzné nariadenie, v ktorom si vie obec upraviť dĺžku zatváracích hodín v zmysle pravidiel, ktoré má na svojom území zavedené.
V súlade s potrebami malých a stredných podnikov je naďalej potrebné pokračovať v zefektívňovaní podpory pre malé a stredné podniky. Zároveň je však potrebné pokračovať v systematickej spolupráci a v koordinovanom prístupe všetkých zainteresovaných rezortov, ako aj v zohľadňovaní návrhom a odporúčaní jednotlivých subjektov.
Zlepšovanie podmienok podnikania by malo prispievať k celkovému zvyšovaniu kvality podnikateľského prostredia na Slovensku.
Ďakujem pekne.