25. schôdza

Pán poslanec Marián Kéry, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, váš príbeh začal v roku 2010, kedy sa v Národnej rade, v Slovenskej republike prijal zákon o štátnom občianstve. Ale realita je iná.
Ten príbeh začal v roku 2010 v maďarskom parlamente, ktorý prijal návrh zákona o štátnom občianstve, podľa ktorého toto maďarské občianstvo mohli získať aj obyvatelia, ktorí nežili na území Maďarska. Až potom prišiel zákon, ktorý prijala Národná rada Slovenskej republiky ako reakciu, pretože ten maďarský zákon hovoril vyslovene o etnickom princípe.
Som rád, že ste spomenuli aj obdobie vlády Ivety Radičovej a spomenuli ste poslancov OĽANO, ktorí vlastne zablokovali zmenu zákona.
Musím vám dať za pravdu aj v tom, že vďaka zákonu, ktorý bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky, prišli stovky ľudí o občianstvo, o štátne občianstvo Slovenskej republiky, ale v roku 2015 bola prijatá smernica ministerstva vnútra, ktorá udávala dôvody, ako stratené občianstvo mohli občania získať naspäť.
Ja si myslím, že vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom sú na kvalitatívne vysokej úrovni, čo musí tešiť každého normálne zmýšľajúceho človeka. Ja pochádzam z národnostne zmiešaného kraja, takže viem, o čom hovorím.
A na záver mi dovoľte otázku. Vy chcete, aby sme sa vrátili spred rok 2010, alebo chce len vlastne upraviť tú smernicu z roku 2015 a preklopiť ju do zákona a uľahčiť tým ľuďom získať naspäť stratené občianstvo?

Pán poslanec Ondrej Dostál bude reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Kéry, áno, ja chcem, aby sme sa vrátili pred rok 2010, aby sme sa vrátili k stavu, keď nikto nebude strácať slovenské občianstvo proti vlastnej vôli. Spomenul ste tu maďarský zákon. Ja neschvaľujem ten maďarský zákon, ale je to, je to maďarský zákon, nie je zákon slovenský. My máme riešiť slovenské zákony, nie maďarské zákony a len pripomínam, že aj slovenský zákon o občianstve v minulosti umožňoval nadobudnúť štátne občianstvo napríklad zahraničným Slovákom bez toho, aby mali pobyt na území Slovenskej republiky. Čiže my sme robili niečo podobné, ako to potom urobila Orbánova vláda, a tiež sme nepredpokladali, že keď americkí Slováci získajú slovenské občianstvo, že im kvôli tomu bude zanikať americké občianstvo.
Naprávať stratu občianstva na základe zákona smernicou mi príde teda dosť nedôstojné, aby občania najprv stratili slovenské občianstvo, a potom dobre, veľkoryso im umožníme, že nech si požiadajú, aby, aby ho získali naspäť. To sa mi zdá nevhodné a nesprávne riešenie.
Pán poslanec Kočiš, ten príklad s vojnou a brannou povinnosťou, no ako bolo by to fajn, len však množstvo ľudí má už teraz dvojaké občianstvo. Čiže ak toto bude problém, že budeme bojovať s Maďarskom alebo Českom, alebo inou krajinou, tak takisto tomu budú čeliť viacerí ľudia. Nepredpokladám, že by takáto absurdná situácia nastala. Sme členskými krajinami Európskej únie a neverím, že proti sebe ešte niekedy budeme bojovať.
Pán poslanec Suja, áno, v niektorých krajinách je možné iba jedno občianstvo, tak logicky tam, tam nie je možné získať občianstvo iného štátu bez straty toho pôvodného. Ale predovšetkým zrejme nemajú v ústave napísané, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli, a my to v ústave máme napísané.

Ďalším písomne prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec György Gyimesi, nech sa páči, máte slovo. Ak som vám skomolil meno, tak sa ospravedlňujem.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dlhodobo tvrdím, že Maďari na Slovensku sú občanmi druhej kategórie. A novela zákona o štátnom občianstve z roku 2010 je toho plným dôkazom. A na tejto téze nemení nič ani predložená novela zákona o štátnom občianstve, o ktorej sa práve rozprávame.
Kolega Dostál veľmi vyčerpávajúco hovoril o histórii, ako sme dospeli až sem, do tohto štádia, tak dovoľte mi, aby som vám predložil aj jeden iný pohľad, pohľad Maďara žijúceho na Slovensku, ktorý cíti historické, etnické, kultúrne, jazykové a rodinné väzby s Maďarskom, napriek tomu je lojálnym štátnym občanom Slovenskej republiky a na tom nechce zmeniť nič a naďalej chce ostať na Slovensku.
Musím podotknúť, že keď sa kritizuje maďarský zákon o štátnom občianstve, tak ten je na 80 % prekopírovaný od slova do slova zákon slovenský, čiže bývalý slovenský zákon o štátnom občianstve, ktorý platil do roku 2005 a na základe ktorého Slovenská republika svojim zahraničným Slovákom rozdávala na tomto istom princípe svoje štátne občianstvo. Zmenilo sa to prvýkrát až potom, keď v Maďarsku bolo referendum o tomto občianstve, ktoré bolo neúspešné, a definitívne sa zmenilo v roku 2010 len kvôli tomu, aby slovenskí Maďari nemohli prijímať občianstvo Maďarska z dôvodov, ktoré vám opísal už pán kolega Dostál.
To, že to bolo namierené proti Maďarom a že sa to minulo účinku, bolo už tiež spomenuté, z 3 500 ľudí 134 bolo Maďarov, čo sa, samozrejme, nedá porovnávať s tými, ktorí prišli o štátne občianstvo v dôsledku prijatia štátneho občianstva Českej republiky, Nemecka, Rakúska a tak ďalej.
Hlavnými argumentami na prijatie tejto novely, resp. novely z roku 2010 boli vlastne štyri. A to, aby maďarské politické strany nemohli robiť kampaň na území Slovenskej republiky počas ich parlamentných alebo iných volieb. Tento hoax sa, chvalabohu, už 11 rokov podarilo vyvrátiť ničím iným, len praxou, nikdy žiadna politická strana na Slovensku, myslím teda zahraničná politická strana, žiadnu kampaň neviedla, a keby ju viesť chcela, tak by ju s kľudným svedomím viesť mohla, pretože v Európskej únii tie bilbordy môžte vešať, kde chcete, mítingy robiť môžte, kde chcete, televízia a jej vysielanie nie je limitovaná hranicami, čiže tú kampaň si môžte viesť, akokoľvek chcete, no nedeje sa tak.
Ďalším argumentom bol ten, že si chce vytvárať Maďarsko svojich voličov. Ja vám z praxe môžem povedať to, že občanov Slovenskej republiky, ktorí by si chceli prijať maďarské štátne občianstvo, ani zďaleka nie je toľko, koľko predpokladali tí, ktorí argumentovali týmto argumentom, pretože to určite nebude v húfoch alebo nebolo by to v húfoch, neboli by tí, nebolo by tých občanov státisíce, niekoľko tisíc, maximálne 20-tísíc, to je môj súkromný odhad, ktorý, samozrejme, nie je podložený žiadnym empirickým výskumom.
Ďalším argumentom proti tomu, aby sme odoberali občianstvo Slovenskej republiky komukoľvek proti jeho vôli, je aj to, že ak si občan Slovenskej republiky prijme občianstvo cudzieho štátu, dajme tomu Maďarska, tak sa to Slovenská republika nedozvie. A ja neviem, či Slovenská republika nemá záujem na tom, aby vedela, koľko takýchto občanov má, pretože ak by sme túto novelu, ktorá je dnes na stole, schválili tak, že by sme vrátili stav spred rok 2010, tak Slovenská republika bez akýchkoľvek problémom bude mať prehľad o tom, že koľko takýchto občanov na jej území žije.
Pokiaľ ide o samotnú novelu, ktorá je predložená, a dnes o nej jednáme, tak ja si osobne myslím, že taká Kaliňákova novela alebo nariadenie vlády bolo pri získ... spätnom získavaní už raz strateného občianstva jednoduchšie a my týmto zákonom tieto podmienky len sprísňujeme úplne zbytočne 5-ročným pobytom, ktorý treba dokladovať, pričom táto Kaliňákova, Kaliňákove nariadenie bolo oveľa jednoduchšie. Teraz nerozumiem, prečo ideme týmto spôsobom.
My sme sa v programovom vyhlásení vlády zaviazali, resp. chceli zaviazať, aby sme pretavili programové, pardon, vládn... politické programy strán Sloboda a Solidarita, ale aj Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorí pred voľbami unisono tvrdili, že treba vrátiť, navrátiť stav spred roku 2010. S tým išiel poslanecký klub hnutia OĽANO do, do, na koaličnú radu a s týmto sme argumentovali, že toto je riešenie, ktoré ponúkame našim občanom.
Zároveň sme sa zaviazali aj tým, že občanom slovenským, resp. slovenským občanom žijúcim v zahraničí, že zahraničným Slovákom takýto spôsobom zjednodušíme prístup k slovenskému občianstvu, ale už do programového vyhlásenia vlády sa z dôvodov, ktoré som už spomenul viackrát, a už viackrát sa k tomu nemienim vracať, dostalo sa to tak, ako sa to dostalo, dostalo teraz.
Motiváciou tohto, tohto celého je neopodstatnený strach z Maďarov žijúcich na Slovensku. A nepomáhajú tomu ani príklady dobrej praxe, napríklad z Rumunska alebo zo Srbska, donedávna aj z Ukrajiny, tieto všetky štáty umožňovali svoji občanom, ktorí mali takéto historické, citové, kultúrne a jazykové väzby na Maďarsko, prijímať štátne občianstvo Maďarska, nestrácať to ich. A všetky tieto argumenty, ktoré, ktoré v slovenskom mediálnom priestore lietajú ako argumenty, prečo to chceme zakázať, tam prítomné neboli. Nie sú a garantujem vám, že ani nebudú.
Chcem vás preto požiadať, vážené kolegyne a vážení kolegovia, aby sme sa zamysleli nad tým, či po 11 rokoch fungovania v tomto princípe, na ktorom fungujem teraz, pokiaľ ide o zákon o štátnom občianstve, či by už nebol čas sa tohto neopodstatneného strachu zbaviť a či by nebolo opodstatnené umožniť slovenským občanom, ktorí si chcú vziať štátne občianstvo iného štátu, pritom ostať žiť na Slovensku, nestratiť občianstvo slovenské, pretože nič sa k Slovenskej republike ani jej zvrchovanosti nestane.
Ďakujem pekne.