28. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zaradení nového bodu programu schôdze Národnej rady, a tým bodom by bolo odvolanie pani Janky Bittó Cigánikovej z postu predsedníčky Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Ako dôvod je, že dva dni sme tu počúvali o transparentnom novom vládnutí, ste v novom období a v minulosti pán bývalý premiér a minister financií Matovič pani Cigánikovú označil, že je lobistkou. Z tohto dôvodu si myslíme, že aj preto, že dnes nehlasovala za koaličnú dohodu, ak podľa dohôd patrí tento výbor koalícii, tak by tam mal byť buď koaličný nejaký politik a keď opozícii, tak potom my si tam vieme predstaviť niekoho iného, ako je pani Cigániková. Takže ak budete hlasovať za tento návrh, tak ani neporušíte koaličnú dohodu a najmä sa vyjadríte, že či ste v poriadku s tým, že na čele výboru je podľa Igora Matoviča lobistka. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážená snemovňa, predkladám návrh uznesenia za skupinu poslancov Klubu strany SMER - sociálna demokracia, ktorý by mal, ktorý by mal byť zaradený ako samostatný bod č. 7 a ostatné body by sa adekvátne prečíslovali s tým, že toto uznesenie predovšetkým sa jedná o predĺžení, o predložiť okamžite na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s opakovaným predĺžením núdzového stavu. Rovnako ďalším bodom je okamžité zastavenie celoplošného testovania a zabezpečenia optimálnej diagnostiky na ochorenie COVID-19 a rovnako je vytvorenie parlamentnej komisie, ktorá by mala preskúmať všetko, čo s tým súviselo.
Čiže ako odôvodnenie uvádzam, že nie je dôvod odkladať tieto veci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len si dovolím, pán predseda, upresnenie, že aby bol zaradený môj návrh ako bod č. 3 programu tejto schôdze.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 118 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 118 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 118 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný.
Zo 117 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíry Marcinkovej za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti hlasovalo za 91 poslancov, proti 10 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov.
Na voľbu predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti zvolená Vladimíra Marcinková. (Potlesk.)
Overovatelia poverujú svoju členku Luciu Drábikovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu na zmenu v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, parlamentná tlač č. 524, ktorý znie:
"Návrh na zmenu v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 524, sa dopĺňa nasledujúco:
Bod A (odvoláva) sa dopĺňa nasledovne:
"poslanca Petra Šucu SMER - SD z funkcie člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva,
poslanca Antona Stredáka SMER - SD z funkcie člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby".
Bod B (volí) sa dopĺňa nasledovne:
"poslanca Petra Šucu SMER - SD za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby,
poslanca Antona Stredáka SMER - SD za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva".
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy a páni, zmyslom tejto krátkej novely zákona je umožniť jednoduchú vec, aby prostredníctvom úradov práce sme mohli poskytovať občanom aj dlhové a psychologické poradenstvo. Prečo túto zmenu robíme? Existuje množstvo občanov, ktorí sú dlhodobo v evidencii nezamestnaných napríklad preto, že nie sú schopní splácať svoje záväzky dlhodobo. Jedná sa najmä o exekúcie a preto logicky nie je pre nich motivujúce nájsť si stabilnú prácu, pretože aj tak väčšinu ich príjmu alebo veľkú väčšinu ich príjmu by zobral exekútor, a preto na to, aby sme vôbec mohli týchto ľudí nejakým spôsobom aktivovať, tak potrebujeme im najskôr pomôcť vyriešiť problém s dlhmi. To znamená, aby sme im vedeli poradiť, či je pre nich vhodnejšia skôr reštrukturalizácia ich dlhov, či je vhodnejší skôr osobný bankrot, alebo je to situácia, ktorá sa dá riešiť nejako inak. Keďže máme predjednané prostriedky z Európskej únie, ktoré by sme vedeli použiť na takéto projekty vlastne po celom Slovensku postupne, tak prispôsobujeme tomu aj legislatívu a verím, že tento návrh nájde všeobecnú podporu.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 499. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 517 zo 16. apríla 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. júna 2021 a v gestorskom výbore do 14. júna 2021.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, chcela by som hovoriť o téme, ktorá sužuje Slovensko už dlhý čas a ktorá bude ešte významnejšia v kontexte finančnej krízy po pandémii COVID-u 19. Touto témou je zadlženosť Slovákov.
V roku 2017 Národná banka uviedla, že Slovensko je jedinou krajinou Európskej únie, ktorej sa zadlženosť domácností každým rokom zvyšuje nepretržite od roku 2005. Úroveň finančnej gramotnosti je rovnako podľa prieskumov NBS na Slovensku nízka a až 44 % Slovákov nepokladá za škodlivé vziať si úver či pôžičku na spotrebný tovar, čo je najvyšší podiel zo všetkých európskych krajín, ktoré boli zahrnuté do prieskumu.
K marcu 2019 dosiahli finančné záväzky obyvateľov Slovenskej republiky celkovú výšku 36,6 miliardy eur, pričom až 28,7 % z tejto sumy tvoria spotrebiteľské úvery. Zadlžený je tak každý tretí obyvateľ Slovenska a zadlženosť obyvateľov Slovenskej republiky podľa NBS rastie najviac z krajín Európskej únie. Priemerný dlh Slováka je na úrovni 7 990 eur, čo je po Estónsku najvyšší dlh v celej strednej a východnej Európe. Zároveň je z dlhodobých štatistík týkajúcich sa osobných bankrotov zrejmé, že stále viac Slovákov nedokáže zvládať svoje dlhy. Od roku 2006, keď na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca januára 2020 zbankrotovalo už takmer 40 000 obyvateľov Slovenskej republiky. Toto sú čísla do roku 2020, kedy nás zasiahla pandémia, ktorá mnohým zobrala prácu a ich finančná situácia sa tak ešte zhoršila. Podľa prieskumu agentúry FOKUS po prvej vlne pandémie pociťovalo až 22 % respondentov negatívny dopad pandémie na svoju finančnú situáciu a tretina opýtaných uviedla, že musela požiadať o pomoc finančné inštitúcie. A hoci Slováci na pandémiu zareagovali najmä odkladom väčších nákupov, ukázalo sa aj ich slabé finančné plánovanie a hodnotenie finančných možností. Je preto predpoklad, že zadlženosť Slovákov, už aj tak dramatická, bude v dôsledku nedostatočných finančných vedomostí naďalej stúpať.
Otázka, ako sa s touto situáciou vysporiadať, nie je pre mňa nová. Problematikou boja proti nadmernej zadlženosti obyvateľov som sa začala zaoberať počas môjho pôsobenia v Európskom parlamente, kedy som spolupracovala s európskymi organizáciami, ktoré pôsobia na poli prevencie nadmernej zadlženosti. Spoločne s organizáciou Finance Watch, ktorá zastrešuje mnohé európske organizácie zaoberajúce sa zlepšovaním finančnej legislatívy a predchádzaním nadmernej zadlženosti, som koordinovala svoju prácu na pozmeňovacích návrhoch v Európskom parlamente, ale aj na návrhoch potencionálnych riešení pre Slovensko. Rovnako som spolupracovala s francúzskou organizáciou Croesus, ktorá je členom Finance Watch a ktorá vyvinula mnohé stratégie na zlepšovanie finančnej gramotnosti, vrátane rodinnej spoločenskej hry či mobilnej aplikácie pre deti, ale prevádzkuje aj dlhové poradne, ktoré sú k dispozícii pre všetkých, ktorí sa ocitnú v dlhovej tiesni.
A práve tento aspekt dostupného a kvalitného poradenstva je kľúčový. V roku 2017 som v Bratislave zorganizovala workshop za účasti domácich, ale aj zahraničných odborníkov. Okrem spomínaných organizácií sa na ňom zúčastnili zástupcovia rakúskej a českej dlhovej poradne, riaditeľka slovenského centra právnej pomoci, ktorá má na starosti nielen poradenstvo, ale aj pomoc s osobnými bankrotmi a v neposlednom rade aj zástupcovia bánk, advokátov, exekútorov a sociálnych pracovníkov.
Jedným z kľúčových odporúčaní, ktoré vzišlo z workshopu, bola potreba posilnenej prevencie, a to cez lepšiu finančnú gramotnosť a finančné vzdelávanie, ale aj cez obmedzenie reklám na finančné produkty. Vytváraním atmosféry normálnosti požičať si peniaze na kabelku či dovolenku, zadlženosti Slovákov rozhodne nijako nepomôžeme. Práve preto by sme mali nielen posilniť finančné vzdelávanie na školách, ale aj myslieť minimálne na zavedenie varovania v týchto reklamách, že zadlžovanie so sebou prináša aj finančné riziko. Rovnako sa všetci odborníci zhodli, že zadlženosť nie je, až na situáciu, kedy sa človeku stane náhla nehoda alebo nepredvídateľná udalosť, stav, ktorý vznikne zo dňa na deň. Naopak má svoje fázy a preto by sme mali vyvinúť systém ukazovateľov, ktorý nám pomôže identifikovať zraniteľné skupiny a osoby a zasiahnuť čím skôr, čo je, ako všetci odborníci sa zhodli, kľúčové.
Samozrejme na identifikáciu musí nadväzovať dostupné a kvalitné poradenstvo, ktoré by malo byť pre všetkých a nemalo by byť obmedzené iba príjmom daného človeka alebo tým, či je momentálne na úrade práce. Pretože mnohí napríklad na istý čas získajú viac finančných prostriedkov, lepší zárobok, čiže začnú viacej míňať a tak sa tiež môžu dostať do takejto pasce.
Na Slovensku existujú už dlhové poradne, ale sú fragmentované a väčšinou je to buď otázka nejakých dobrovoľníkov alebo niektoré banky majú takéto poradne. Myslím si, že s tým, čo pán minister teraz prichádza, so systémovým riešením, je to, čo potrebujeme.
Z tých odporúčaní na záver by som ešte spomenula, z toho workshopu, ktorý sme mali, že je veľmi potrebné vypracovať nejaký systém identifikátorov na základe kritérií, ako je vek, rodinný stav, príjem či dlhodobá nezamestnanosť, aby sme mali varovné signály, podľa ktorých či už prostredníctvom rôznych poskytovateľov energií, telekomunikačných služieb, daňového úradu, sociálnej, zdravotnej poisťovne, by sme vedeli zachytiť týchto ľudí, ktorí začnú mať finančné problémy, prestávajú platiť a cez tieto nejaké varovné signály ich nasmerovali na poradne, ktoré budú existovať.
Ja som presvedčená a pevne dúfam, že tieto poradne nebudú len o tom, že budú tam distribuovať nejaké letáčiky, ale že budú naozaj vysoko profesionálne, budú tam odborníci, ktorí budú vedieť týchto ľudí nasmerovať ešte v tej počiatočnej fáze, kedy naozaj je ešte veľká šanca, aby sa z týchto dlhov dostali. Takže veľmi pekne ďakujem za tento návrh, s ktorým pán minister prišiel, a teším sa na spoluprácu. Myslím si, že ešte je tam zopár vecí, ktoré spoločne vieme doladiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, veľmi pekne ďakujem za zhodnotenie tohto určite prospešného návrhu zákona, len mňa tak trošku zaráža, že prečo ministerstvo s týmto zákonom neprišlo možno v lete, kedy sa predpokladala nejaká druhá vlna COVID-ochorenia. Snáď by tento zákon bol naozaj účinný alebo účinnejšiu formu by mal, ako je to teraz, kedy podľa mňa to trošku prichádza neskoro, ale nič to nemení na veci, že tento zákon je naozaj dobrý, potrebný a to, že bude aplikovaný v rámci úradov práce, tak to považujem za veľmi správny krok, nakoľko väčšina evidovaných nezamestnaných sú občania s nižšou kvalifikáciou, ako aj so zníženou nejakou finančnou gramotnosťou a ak im patričné príslušníčky na tomto úrade budú vedieť poradiť alebo v niečom pomôcť, tak to bude len dobré.
A čo sa týka finančnej gramotnosti v našej spoločnosti celkovo, tak snáď by bolo rozumné a vhodné skúsiť, neviem, akým spôsobom, ale možno sa aj baviť o nejakom predmete, ako je finančná gramotnosť, ktorú by sme možno vedeli aplikovať na druhom stupni základnej školy, poprípade aj na niektorých stredných školách, kde je to vhodné alebo nejakým spôsobom potrebné. Takže ja v podstate ďakujem a snáď to bude dobré.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja si myslím, že pri takejto otázke by mala nastať zhoda naprieč politickým spektrom, lebo na tom sa musíme zhodnúť všetci, že finančná gramotnosť je základná vec, keď chceme, aby spoločnosť dobre fungovala, aby sa ľudia nezadlžovali a proste nerozvracali sa rodiny, lebo vidíme následok toho, keď niektorí ľudia, hoci aj dobrí ľudia, nie sú finančne zdatní. Zadlžia sa v rôznych nebankovkách a potom to strašne končí, rozvratmi rodín, prípadne samovraždami.
Ja veľmi vítam ten návrh, že bolo by treba začať už na školách. Áno, najlepšie je už začať na školách, vysvetľovať na príkladoch, poukazovať na všetky riziká, ktoré sú s týmto spojené, keď sa človek zadlžuje bez rozmyslu. Samozrejme, môžu v živote nastať aj iné situácie, že ste finančne zabezpečení, ale môže sa stať nejaké nešťastie. Aj na to treba poukazovať, aby vlastne už tie deti s tým rátali, že aj toto sa v živote stáva a tak isto hovoríme, že banky niektoré majú nejaké poradenstvo. Áno, len máme tu aj nebankové spoločnosti. Ja si myslím, že treba poukázať na tento príklad, že banky veľakrát nedajú úver a potom títo ľudia idú do nebankových spoločností, kde si zoberú tie peniaze a skončia veľmi zle. Ja si myslím, že aj toto by bolo vplývať na ľudí a vysvetliť im, že toto nie je cesta.
Druhá vec je, že možno by bolo niekedy do budúcnosti rozmýšľať nad nejakým, ja neviem, štátnymi pôžičkami, ktoré by týchto ľudí nedohnali do krachu a do zúfalstva, lebo je kopu, veľká skupina ľudí, ktorí v bankách sa nedostali ku peniazom. Nejaký podobný systém ako pôžičky v Indii, ktoré chudobným ľuďom požičiavali peniaze. Proste sa nejako potom z toho dostali, aj to vrátili, ale bez toho, že by im tam katastrofálne narastali nejaké úroky. Ale, ako vravím ešte raz, veľmi dobrý nápad a som rád, že ste s tým prišli a rád ho podporím.