28. schôdza

Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som obdržal jedinú písomnú prihlášku a je to pani poslankyňa Katarína Hatráková, ktorej udeľujem slovo.
Má vymedzený čas 20 minút na vystúpenie (odznelo mimo mikrofónu) vystúpenie, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som za náš klub OĽANO vystúpila k vládnemu návrhu zákona. Na úvod chcem poďakovať vláde a ministerstvu spravodlivosti, že pripravili novelu dvoch zákonov, ktoré znamenajú obrovský posun v oblasti úrovne ochrany detí a obetí trestných činov a osobitne domáceho násilia.
Ako psychologička vidím, že v súvislosti s aktuálnou mimoriadnou epidemiologickou situáciou dochádza k zhoršeniu situácie viacerých zraniteľných a vylúčených skupín obyvateľstva. Súčasná karanténa a odporúčania týkajúce sa izolácie v bezpečí domova však nie sú bezpečím pre všetkých. Jednou z ohrozených skupín sú aj ženy a deti zažívajúce násilie, ktoré v súvislosti s aktuálnymi obmedzeniami izolácie v domácnosti s páchateľom násilia častokrát bez možnosti odísť alebo vyhľadať pomoc, pomoc akéhosi núdzového zariadenia.
Zvýšená miera kontroly v mnohých prípadoch obmedzuje ich možnosť odísť k rodine, známym alebo priateľom, alebo aj vyhľadať pomoc u pomáhajúcich organizácií, ktoré v súčasnosti pracujú v krízovom režime zahŕňajúcom poskytovanie dištančného, telefonického alebo e-mailového poradenstva. Organizácie, ktoré sa touto problematikou zaoberajú už od začiatku korona krízy, bijú na poplach a označujú súčasný stav za alarmujúci. Stupňuje sa nielen intenzita domáceho násilia, ale aj jeho brutalita.
A práve korona kríza podčiarkuje význam predloženej novely. Ešte sa k tomu vrátim, ale osobitne vyzdvihujem to, že návrh zákona zavádza možnosť rozšírenia pôsobnosti akreditovaného subjektu ako tzv. intervenčného centra pre obete domáceho násilia. Tento model poznáme z Rakúska, kde rakúska právna úprava na pomoc obetiam násilia patrí práve k tým nasledovaniahodným.
Aj preto som sa inšpirovala v prípade pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslankýň, mňa, Janky Žitňanskej a Petry Hajšelovej a Anny Zemanovej práve touto rakúskou úpravou. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol doručený Národnej rade 18. marca a nájdete ho na webstránke, bližšie sa potom ešte k nemu dostanem.
Teraz by som sa rada venovala zmenám, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, a neskôr otázke práce s násilníckou osobou. To je téma, ktorá síce nie je obsiahnutá v návrhu zákona, ale na tomto mieste by som možno vyzvala alebo poprosila ctené plénum a príslušné ministerstvá k diskusii nad týmto aspektom domáceho násilia.
Na Slovensku intervencia v jednotlivých prípadoch domáceho násilia nebola založená na multiinštitucionalizovanom prístupe, nedochádza ku koordinácii alebo ku koordinovanej spolupráci, alebo stretávaniu sa zainteresovaných inštitúcií a aktérov, na ktorom by sa spoločne navrhovali a určovali riešenia, opatrenia, ktoré sa jednotlivo podniknú za účelom predovšetkým zvýšenia bezpečia ohrozenej osoby a riešenia jej situácie.
Z pohľadu pomoci je kľúčovým aktérom pre zabezpečenie bezprostrednej ochrany tej obete práve polícia. Polícia je najčastejšie kontaktovanou pomáhajúcou profesiou. Pôvodne zákon o obetiach a zákon o Policajnom zbore zaviedli povinnosť polície poučiť obete trestných činov o ich právach. Mali ich poučiť aj o nároku na odbornú pomoc poskytovanú subjektami na pomoc obetiam a poučiť ich v prípade vykázania o možnosti podať na príslušný súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Prostriedky ochrany a podpory obete ale využívajú len v nižšej miere. Svedčia o tom aj aktuálne štatistiky, kedy napríklad ohrozená osoba, povedzme v roku 2019, využila možnosť podať príslušnému súdu návrh na vydanie neodkladného opatrenia po vykázaní zo spoločného obydlia len v troch percentách.
Počet návrhov na vydanie neodkladných opatrení v roku 2019 navyše oproti roku 2018 klesol o polovicu. Súčasne sa významne znížila aj úspešnosť tých navrhovateľov. Kým v roku 2018 napríklad súdy rozhodli o nariadení neodkladného opatrenia v 81 %, v roku 2019 to bola len polovica. Nepatrný počet z tých podaných návrhov na vydanie neodkladného opatrenia poukazuje na fakt, že doba vykázania sama o sebe nestačí ohrozeným osobám premyslieť si a podniknúť dostupné kroky, ktoré by účinne predĺžili ich ochranu pred agresorom.
A tu práve prichádza vhod tento predložený vládny návrh zákona, ktorý zavádza model, ktorý umožňuje prepojenie policajnej intervencie s krízovou intervenciou a zároveň vytvára koordinovaný postup pri zabezpečení ochrany obete. Podľa návrhu zákona intervenčné centrum na základe informácií poskytnutých Policajným zborom pro aktívne kontaktuje obeť domáceho násilia bezprostredne po výskyte domáceho násilia a ponúkne jej odbornú pomoc, pričom obeti vysvetlí (zaznievanie gongu) jej možnosť, ako aj rozsah pomoci, ktorú jej vie intervenčné centrum poskytnúť, prípadne sprostredkovať. Táto forma spolupráce a včasného zachytenia prípadov domáceho násilia umožňuje obeti okamžité získanie odbornej pomoci a vytvára aj mechanizmus prevencie pred opakovaním domáceho násilia.
A tu práve návrh zákona vychádza z toho rakúskeho modelu, ktorý teda je aj v Európe preberaný ako vzorový. Ja som sa s ním podrobne stretla počas môjho pobytu v Berlíne, kde rakúske, teda kde tie intervenčné centrá, to sú také, že Interventionsstelle gegen Gewalt, pôsobia v každej spolkovej krajine. Aj podľa návrhu slovenského zákona by malo intervenčné centrum získať akreditáciu na území kraja. Napríklad v Rakúsku sú tie intervenčné centrá legislatívnou zárukou práve tej multiinštitucionalizovanej spolupráce v podobe povinnosti polície informovať intervenčné centrum o vykázaní násilníka a následná povinnosť centra kontaktovať obeť práve s tou multidisciplinárnou ponukou služieb. Polícia teda informuje lokálne intervenčné centrum o vykázaní, a to následne nečaká, že sa tá obeť prihlási sama, ale kontaktuje písomne alebo telefonicky tú obeť s ponukou pomoci.
Jednou z prvých úloh je vyhodnotenie rizika a plánovanie opatrení na zabezpečenie bezpečnosti tej obeti, teda tvorba tzv. bezpečnostného alebo sociálneho plánu. To spočíva najmä vo vyhodnotení efektívnosti samotného vykázania v danom prípade a stanovenia, či je účelné aspoň krátkodobo presunúť obete do bezpečia nejakého povedzme že ženského domu. V rámci právnych konzultácií centrá napríklad ženy sprevádzajú aj na výsluch alebo na súdne pojednávanie.
Základnou úlohou intervenčného centra je asistencia ženám po vykázaní páchateľa zo spoločného obydlia políciou. Centrum následne môže buď samo poskytovať ďalšie špecializované služby krízovej intervencie, ako napríklad služby toho bezpečného ženského domu, alebo mať nadviazanú spoluprácu s lokálnymi akreditovanými subjektami, ktoré túto formu pomoci poskytujú. Preto verím, že aj na Slovensku dôjde ešte k dobudovaniu tejto siete.
A môžeme sa teda inšpirovať aj v tom, že ten rakúsky zákon ustanovuje minimálny rozsah služieb intervenčného centra, a to sú napríklad činnosti, ako je stanovenie bezpečnostného plánu a pomoci pri zvýšení ochrany a bezpečnosti žien a ich detí, ďalej tiež poskytnutie informácie a podpory, najmä po zásahu polície, tiež pomoc pri formulácii a predkladaní podaní na súd, ako aj pomoc kontaktovaním iných štátnych orgánov, sprievod na policajné výsluchy alebo pojednávania, psychosociálne a právne poradenstvo, a ak je to potrebné, tak aj postúpenie iným inštitúciám v prípade potreby, napríklad aj poradenstvo v rodnom jazyku alebo zabezpečenie účasti tlmočníka.
A toto sleduje aj slovenský návrh zákona, kde do 24 hodín od vykázania zašle policajt v elektronickej podobe kópiu záznamu príslušnému intervenčnému centru. To na základe tejto informácie ponúkne obeti trestného činu domáceho násilia krízovú intervenciu a odbornú pomoc do 72 hodín od doručenia kópie úradného záznamu. Obeti má intervenčné centrum poskytnúť krízovú intervenciu a odbornú pomoc.
Slovenský návrh zákona po vzore rakúskeho špecifikuje rozsah právnej pomoci pre obeť. Právnou pomocou sa rozumie poskytnutie právnych informácií a právne zastupovanie obete v trestnom konaní a v civilných súdnych konaniach, ktoré súvisia so zabezpečením ochrany a uplatnením práv obete. Osobitne civilné súdne konania sú konania, ktoré sú pre finančné nároky právneho zastúpenia pre tie obete často úplne nedostupné. Preto je dobré, že v zákone sa vytvára aj priestor pre toto, a teda právny základ pre civilnoprávnu ochranu obetí domáceho násilia. Po účinnosti návrhu zákona preto možno očakávať, že dôjde k zvýšenému počtu návrhov na vydanie neodkladného opatrenia v civilnom konaní.
Ako som už na začiatku uviedla, štatistické dáta ukazovali stály pokles počtu podaní návrhov na vydanie neodkladného opatrenia a čo je veľmi dôležité, teda vysoko oceňujem tú, tú možnosť poskytnutia sociálnych služieb. Vítam aj prínos zákona, pokiaľ ide o ochranu práv detí, pretože intervenčné centrum je pri poskytovaní odbornej pomoci oprávnené spolupracovať s orgánmi sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani poslankyňa. Týmto sme vyčerpali písomne prihlásených. (Reakcia predrečníčky: "Môžem ešte predniesť, prosím, pozmeňovák?") Áno, samozrejme, nech sa páči. Čiže už sa vám nebude započítavať čas, môžete predniesť.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Takže dovoľte mi, prosím, aby som uviedla a odôvodnila pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Kataríny Hatrákovej, Jany Žitňanskej, Petry Hajšelovej a Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 361.
V úvode mi, prosím, dovoľte poďakovať aj kolegyniam, kolegom, všetkým tridsiatim štyrom, ktorí tento pozmeňujúci návrh podpísali. Bol doručený Národnej rade 18. marca, ako som spomínala. Oba body návrhu sa týkajú inštitútu policajného vykázania. Keďže tento inštitút považujem za vysoko efektívny a prispieva k predchádzaniu tragédiám v prípadoch domáceho násilia, tak v návrhu sú obsiahnuté dve zmeny. Obe prispievajú k naplneniu téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala prehodnotiť platnú právnu úpravu odškodňovania obetí násilných trestných činov, pokračovať v prijímaní systémových riešení na ochranu a podporu obetí trestných činov a prijať opatrenia s cieľom minimalizovať opakovanú a druhotnú viktimizáciu obetí, a to najmä detských obetí a obetí domáceho násilia.
Takže odôvodním bod 1 návrhu. Návrhom sa zväčšuje vzdialenosť povinnosti vykázanej osoby nepribližovať sa k ohrozenej osobe počas vykázania zo spoločného obydlia z 10 na 50 metrov. Dôvodom je skutočnosť, že praktické uplatňovanie inštitútu vykázania ukázalo, že vykázaná osoba v niektorých prípadoch šikanovala tú ohrozenú osobu kontinuálnym prenasledovaním ohrozenej osoby na ulici alebo v tesnej zakázanej, teda v tesnosti tej zakázanej vzdialenosti. Vykázaná osoba prenasledovala zámerne tú ohrozenú osobu vo vzdialenosti povedzme 12 metrov. Hoci formálne vykázaná osoba dodržiavala povinnosť nepribližovať sa k ohrozenej osobe, ohrozenej osobe však samotný pohľad na tú vykázanú osobu povedzme v tých 12 metroch spôsoboval strach. Určenie vzdialenosti 50 metrov tak môže prispieť k eliminácii následkov prípadného šikanózneho dodržiavania minimálnej vzdialenosti.
Zmenou sa zároveň dosiahne efektívnejšia ochrana ohrozenej osoby na miestach, kde sa obvykle zdržiava, napríklad pracovisko alebo povedzme škola, alebo v prípade, že ohrozenou osobou je dieťa, tak práve to školské zariadenie. Vzorom pre poslanecký návrh je tiež tá rakúska právna úprava, a to konkrétne spolkový zákon o policajnom zbore, ktorý v § 38a ods. 1 druhá veta ustanovuje zákaz priblíženia sa až na vzdialenosť 100 metrov. V rámci negociácie s ministerstvom vnútra a prezídiom sme sa teda dohodli na tých spomínaných 50 metroch.
Čo sa týka bodu 2, poslaneckým návrhom sa reaguje na prípady, kedy sa počas vykázania zo spoločného obydlia zistí, že neboli splnené podmienky vykázania zo spoločného obydlia a policajný zbor rozhodne o ukončení vykázania. Zo znenia platného zákona nevyplýva, že by sa ohrozená osoba mala dozvedieť o ukončení skôr, ako vykázaná osoba. Prax v niektorých prípadoch ukázala, že ohrozená osoba zažila stres alebo pomerne frustračné situácie z toho, že sa vykázaná osoba vrátila do obydlia ešte v čase, keď sa nedozvedela o ukončení vykázania.
Poslaneckým návrhom sa z tohto dôvodu prízvukuje, že policajný zbor musí upovedomiť o ukončení vykázania najskôr ohrozenú osobu. A vzorom je opäť rakúska právna úprava, kde je spolkový zákon o policajnom zbore, v § 38a ods. 7 druhá veta ustanovuje, že polícia je povinná v prípade zamýšľaného zrušenia vykázania najskôr informovať ohrozenú osobu.
Takže toľko k odôvodneniu a teraz znenie toho návrhu ešte stihnem?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči, lebo sa to nezapočítava do vášho vystúpenia, takže môžete pokračovať.

Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR
Aha. Takže prečítanie znenia návrhu. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
„2. V § 27a ods. 2 sa číslo „10“ nahrádza číslom „50“.“. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
„4. V § 27a ods. 10 sa na konci pripája táto veta: „Upovedomenie ohrozenej osoby musí predchádzať upovedomeniu vykázanej osoby.“.“ Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem aj ja vám, pani poslankyňa. A teraz poprosím, kto má záujem sa prihlásiť ústne, môže tak urobiť. Pán poslanec Lehotský. Ešte niekto ďalší? Konštatujem, že nikto viac.
Takže, pán poslanec Lehotský, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, dovoľte mi vystúpiť v krátkosti k prezentácii alebo k uvedeniu pozmeňujúceho návrhu. Dovoľte, ale v krátkosti, teda pár slov k predkladanému zákonu. Myslím si, že ide o veľmi dôležitý zákon, ktorý výrazným spôsobom môže pomôcť najmä teda týraným ženám. Osobne nemám takúto skúsenosť ani z môjho blízkeho ani vzdialenejšieho okolia, ale všetci veľmi dobre poznáme tie príbehy týraných žien, kde teda trpí žena, dieťa dlhé mesiace, možno roky, kedy sa nevie účinne brániť voči, voči svojmu partnerovi. Takže zmeny, ktoré prináša tento zákon, sú veľmi dôležité najmä v tej situácii úplnej bezbrannosti, pod vplyvom ktorej vlastne tie rodiny žijú možno aj niekoľko rokov. Takže veľká vďaka, pani ministerka, za tento zákon. Rovnako vďaka aj teda za pozmeňujúci návrh, ktorý ten zákon posúva nejakým smerom ďalej.
A teraz dovoľte, aby som teda predniesol pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh je veľmi jednoduchý. Týka sa toho, že je potrebné predĺžiť alebo presunúť účinnosť tohto zákona z 1. mája na 1. júla, pretože došlo k tomu, že teda zákon sa presúval z jednej schôdze na druhú. Dovoľte teda, aby som ten návrh, pozmeňujúci návrh predniesol.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Petra Osuského a Andreja Stančíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, tlač 361.
1. V čl. I bod 36 § 35a sa slová „1. mája“ nahrádzajú slovami „1. júla“, slová „1. májom“ sa nahrádzajú slovami „1. júlom“ a slová „30. apríla“ sa nahrádzajú slovami „30. júna“.
2. V čl. III sa slová „1. mája“ nahrádzajú slovami „1. júla“.
Ďakujem za pozornosť a teda žiadam o podporenie tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pani ministerky ako navrhovateľky, či má záujem vystúpiť v záverečnom slove. Nie. Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, prosím, ohláste termín hlasovania, prípadne ďalšie veci, ktoré uznáte za vhodné.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán podpredseda. Podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o pozmeňujúcich (zaznievanie gongu) a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi Národnej rady sa koná najskôr po uplynutí 48 hodín od podania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rozprave, čiže výnimočne dodržíme rokovací poriadok a budeme hlasovať až po 48 hodinách, teda vo štvrtok o 17. hodine.

Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Ďakujem nateraz aj pani ministerke. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o pár minút budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch. Zatiaľ vyhlasujem päťminútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy, tlač 373.
O slovo sa hlási pán podpredseda vlády Štefan Holý.

(Opätovné rokovanie o vládnom návrhu zákona o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 373.)