28. schôdza

Ja by som len chcela poďakovať kolegom a ja stále tvrdím, že len spoluprácou dokážeme veľké veci.
Ja by som mohla aj teraz odpovedať, pán Habánik, na ten register, ale môžeme to nakoniec nechať, nechať aj na ten školský výbor, už ako chcete, ale môžem potvrdiť len to, že do registra sa môžu zapísať len tie zariadenia, ktoré v podstate budú mať rozhodnutie z regionálneho úradu o uvedení priestorov do prevádzky. Čiže vlastne tá prevádzka musí spĺňať hygienické požiadavky. Potom, že program vzdelávania bude v súlade so štátnym vzdelávacím programom a že panie učiteľky budú mať doklady o tom, že spĺňajú kvalifikačné predpoklady. Takže do tohto registra sa nemôže zapísať hocikto. Budú tam jasné pravidlá, ktoré budú aj kontrolovateľné Štátnou školskou inšpekciou. Ale ostatné si môžeme teda na školskom výbore.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, pani predkladateľka, pán navrhovateľ, máme pred sebou návrh zákona z dielne poslaneckého ani nie tak klubu, ale poslaneckého nejakého zoskupenia, ktorý rieši systematicky, komplexne otázku predprimárneho vzdelávania detí vo veku od, povedzme od dva do päť rokov, teda do nástupu na základnú školu. Profesijné organizácie, ktoré sa zaoberajú predprimárnou výchovou a vzdelávaním, najmä Rada pre rozvoj materských škôl sa k tomuto návrhu zákona vyjadrila veľmi pozitívne a po mnohých konzultáciách s touto radou môj názor je rovnaký.
To znamená, predprimárne vzdelávanie je veľmi dôležitým aspektom a veľmi kľúčovou vecou vo vzdelávaní našej populácie, to znamená, len dieťa, ktoré si prejde kvalitným predprimárnym vzdelávaním, dokáže veľmi kvalitne fungovať aj na povinnom vzdelávaní, či už na 1 – 4 a následne na 5 –12. Takže predprimárne vzdelávanie v organizáciách – či už organizovaných sieťových, nesieťových – je viac ako dôležité a toto predprimárne vzdelávanie, ktoré rieši tento zákon, musíme podporiť naprieč celým politickým spektrom, nakoľko, ako som už spomenul, iba kvalitná predprimárna príprava detí nám dokáže zabezpečiť to, že deti nebudú nejakým spôsobom nedostatočne kvalifikované a nedostatočne hodnotené už na základnom stu... na prvom stupni základnej školy.
Návrhy zmien, ktoré tento zákon vlastne obnáša a ktoré tento zákon primárne rieši, je najmä to, že umožní osobitné formy plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v týchto sieťových, ale aj nesieťových zariadeniach. Tento zákon ďalej umožňuje zmysluplnú realizáciu individuálneho vzdelávania s tým, že musia byť splnené všetky podmienky kvalifikačné, personálne, priestorové, ktoré tento zákon rieši.
Zákon ďalej umožňuje odstránenie tzv. nepravého individuálneho vzdelávania, čiže domáceho vzdelávania detí, ktoré by sa v podstate realizovalo veľmi v neštandardných zariadeniach, ale tieto sa budú realizovať podľa všeobecného osobitného predpisu. Čiže naozaj to kvitujem, že je to tam zapracované a je to tam umožnené.
Tento zákon umožňuje vytvorenie kvalitného vzdelávacieho procesu v dostatočnom čase, bez časovej tiesne, od prijatia dieťaťa na túto individuálne, na túto individuálnu formu predprimárneho vzdelávania až po samotnú, po samotné začatie jeho realizácie. Takže naozaj opäť iba komplexnosť a veľké plus.
Tento zákon ďalej umožňuje prechodné riešenie rozšírenia kapacít materských škôl tzv. zriadením tried v adaptovaných priestoroch so súhlasom príslušného úradu regionálneho zdravotníctva a príslušného úradu miestnej štátnej správy. Čiže všetky priestory, ktoré sú vhodné, aby sa tam predprimárne vzdelávanie, predprimárna výchova uskutočnila a realizovala, je potrebné adaptovať takým spôsobom, aby to bolo po všetkých hygienických, vo všetkých hygienických smerniciach, aby tieto, tieto priestory boli nie zdraviu škodlivé, ale boli, naopak, veľmi prospešné. Takže naozaj je to veľmi, veľmi dobrá ďalšia myšlienka, ktorú tento zákon obsahuje.
Ďalšej veci, ktorej by som sa chcel dotknúť, je vlastne akési uvoľnenie kvalifikačných požiadaviek ustanovených v tomto navrhovanom zákone, kde tento zákon veľmi dobre ošetruje v podstate nezmyselné nejaké vzdelávanie nekvalifikovanými osobami bez základných nejakých kompetencií potrebných pre poznanie nejakých už samotných osobnostných psychosomatických detských dušičiek, vlastne pri tejto aplikácii primeraných metodických, didaktických postupov. Čiže tento zákon veľmi dobre rieši, že kto môže vzdelávať v týchto nesieťových zariadeniach tieto deti, pretože otvorili by sme nejakú začarovanú Pandorinu skrinku, ktorá by bola veľmi neštandardná a bola by veľmi nebezpečná. Čiže toto naozaj v tomto zákone kvitujem, že je to veľmi pekne ošetrené a veľmi, veľmi dobre, veľmi dobre spísané do takejto fakt ucelenej formy.
Ďalšou formou, ktorou by som sa chcel troška zaoberať, je nejaká uvoľnená požiadavka, teda požiadavka na vzdelávanie bez vzdelávacieho programu. Jasne tento zákon hovorí, že vzdelávanie bez uceleného vzdelávacieho programu nie je možné, čiže nejaké obavy kolegov, ktorí tuná niečo také podobné načrtli alebo nadškrtli, nebude vôbec možné, pretože tieto zariadenia, ktoré nebudú sieťové alebo nie sú sieťové, tak budú veľmi podrobne dozorované školským úradom alebo aj samosprávou. Takže nikto sa nemusí báť, aby sa v týchto nesieťových zariadeniach alebo nesieťových organizáciách dialo niečo nekalé alebo niečo, čo nie je v záujme detí alebo so školským vzdelávacím programom.
Takže na záver v podstate už len toľko, naozaj chcem veľmi pekne poďakovať navrhovateľom, predkladateľom tohto zákona, pretože ako veľmi pekne poznamenala kolegynka Šofranko, budúcnosť našich detí môžme dosiahnuť len tým, že budeme spolupracovať, nebudeme sa tuná doťahovať na nejakých maličkých detailoch alebo na nejakých nezmyselných veciach, pretože naozaj všetci, ktorí tuná sedíme, všetci, ktorí sme tuná boli zvolení, máme jednu dôležitú povinnosť, a tou povinnosťou je zabezpečiť kvalitnú predprimárnu, kvalitnú primárnu vzdelávaciu činnosť pre naše deti, pretože iba touto činnosťou dokážeme naozaj posunúť našu spoločnosť k lepšiemu bez ohľadu na politické tričko, na nejakú politickú príslušnosť, minulosť, budúcnosť, pretože deti a samotné vzdelávanie politika vôbec nemusí zaujímať, ale nás musí zaujímať to, ako tie naše deti budú vychovávané, vzdelávané, aké podmienky im dáme, aké podmienky im poskytneme. A to môžeme veľmi kvalitným a dobrým spôsobom ako zákonodarcovia v Národnej rade Slovenskej republiky dať, spraviť, posunúť k lepšiemu.
Takže ja sa ešte raz veľmi pekne chcem poďakovať predkladateľom tohto návrhu zákona a za politické hnutie REPUBLIKA môžem povedať, že tento zákon určite podporíme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Je veľmi dôležité, že v tomto zákone je to predprípravné vzdelávanie. A keďže tam budú jasné pravidlá, tak nepochybujem o tom, že tento zákon bude určite dobrý. Ďakujem.

Ja len krátko. Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí vystúpili v rozprave, aj tým, ktorí vyjadrili podporu aj prípadne vyslovili nejaké veľmi také konkrétne a oprávnené otázky, na ktoré budeme hľadať teda odpoveď a vyjasníme si to alebo prípadne aj upravíme v druhom čítaní.
Len posledná taká, nazvem to, že filozofická vec, my ponúkame službu rodičom, nie je to vyjadrenie nejakej nedôvery, že musíme zobrať deti rodičom, lebo oni by sa o ne nepostarali. Dnešný svet je komplexný, máme školskú dochádzku, treba sa na ňu pripraviť. A ja veľmi vítam to, že tu máme takú, takú rozmanitosť, že tí rodičia si naozaj môžu vybrať, ja neviem, nazvem to, že klasickú materskú škôlku, môžu si vybrať domáce vzdelávanie, môžu si vybrať aj takéto nesieťové zariadenie, ktorým týmto zákonom práve stanovujeme nejaké, nejaký rámec, nejaké pravidlá, aby tá služba, ktorú ponúka školstvo, ktorú ponúka štát rodičom, aby bola naozaj kvalitná a zabezpečená po všetkých stránkach, aj po stránke napríklad zdravotnej, hygienickej, aj po stránke kvalifikovanej, čo sa týka toho pedagogického personálu a prístupu k deťom, aj toho programu vzdelávania.
Takže ďakujem všetkým kolegom, ktorí spolupracovali, či už sú spolupredkladatelia, alebo v rámci výboru, alebo iných vzťahov, a ďakujem za podporu pre deti a rodičov. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Uvádzam týmto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.
Tento návrh, primárnym účelom tohto návrhu je ustanoviť, že pokutu za nesplnenie povinnosti úhrady diaľničnej známky podľa § 4 zákona možno uložiť do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do dvanástich mesiacov odo dňa porušenia povinnosti.
Ide o to, že zákon lex korona v lete minulého roka stanovil, že objektívna lehota na právoplatné prejednanie priestupku bude 60 dní, čo je v praxi takmer nevykonateľné. Toto riešenie sa pokúšal riešiť úž vládny návrh zákona pod tlačou 432, ktorý sme prijali v skrátenom legislatívnom konaní, ale po vrátení pani prezidentkou nebolo prelomené veto. Čiže vlastne táto situácia sa nenapravila, preto sme sa rozhodli priniesť takýto poslanecký návrh novely, ktorý v prípade úspešného schválenia bude platný už od 1. júla 2021, čím sa zamedzí vlastne únik na pokutách za neoprávnené využitie diaľničnej siete.
Ďalej sme do tejto novely zahrnuli aj vyriešenie určitých praktických problémov súvisiacich s úhradou diaľničnej známky pri omylom zadaných údajoch, pri duplicitnej platbe a takisto sme tam zahrnuli zadávanie VIN čísla. Len pre úplnosť dopĺňam, že niektoré z týchto ustanovení ešte nie sú vyriešené v diskusii s ministerstvom dopravy, takže časť z nich sa môže zmeniť. Pravdepodobne vypadne aj zadávanie VIN čísla, keďže diaľničná známka a aj vlastne vlastníctvo vozidla bude viazané na evidenčné číslo v budúcnosti, čiže vlastne bude možné aj diaľničnú známku spoločne s evidenčným číslom preniesť v budúcnosti na iné vozidlo podľa zákona platného od 1. 3. 2022. Čiže niektoré z týchto ustanovení pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní budú zmenené.
To je všetko k tomuto zákonu. Ďalšie veci prípadne zodpoviem v rozprave.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Tomáša Lehotského, Radovana Slobodu, Petra Vonsa a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 514). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 11. júna 2021 a gestorský výbor do 14. júna 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, momentálne vám predkladáme nový zákon, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s chovom a držaním psov.
Na základe podnetov občanov, ktoré v súčasnosti počúvame, vieme, že v súčasnosti sú zákony na ochranu psov veľmi slabé. My sme sa v koalícii, už dlhodobo sa venujeme rôznym témam a jednou z týchto tém je aj ochrana zvierat, a preto som rád, že sme sa zhodli a spoločne našli riešenie aj na riešenie tohto problému. Tento zákon obmedzuje držanie psov na reťazi, ale je tam, samozrejme, aj množstvo výnimok, kedy tieto psy budú na týchto reťaziach môcť byť držané. V krátkosti, v krátkosti toľko.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 515). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 11. júna 2021 a v gestorskom výbore do 14. júna 2021.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, v mene skupiny poslancov predkladám návrh zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu.
Cieľom a hlavným účelom tohto zákona je odobratie nezaslúžených benefitov poskytovaných v dôchodkovom zabezpečení bývalým vrcholovým predstaviteľom komunistickej moci a jej aparátu v bezpečnostných zložkách, teda osobám, ktoré sa podieľali na riadení a výkone politicky motivovanej represie v období komunizmu, resp. pracovali v inštitúciách a organizáciách, ktorých hlavným poslaním bolo udržať totalitný komunistický režim pri moci za každú cenu.
Navrhujeme, aby sa teda zákon týkal
– členov Zboru povereníkov v období od 6. marca 1948 do 10. júla 1960,
– členov vlády Československej republiky alebo členov vlády Československej socialistickej republiky v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989,
– členov vlády Slovenskej socialistickej republiky v období od 1. januára 1969 do 11. decembra 1989,
– poslancov Národného zhromaždenia alebo poslancov Federálneho zhromaždenia v období od 10. júna 1948 do 27. decembra 1989,
– poslancov Slovenskej národnej rady v období od 18. decembra 1954 do 11. januára 1990,
– členov alebo zamestnancov Ústredného výboru Komunistickej strany Československa alebo Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989,
– zamestnancov ministerstva vnútra, ministerstva národnej bezpečnosti, ministerstva národnej obrany alebo zamestnancov Zboru národnej bezpečnosti zodpovedným za riadenie útvarov Zboru národnej bezpečnosti, zložky Štátnej bezpečnosti, Spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády alebo Pohraničnej stráže v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989,
– ďalej príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti zaradeným v zložke Štátnej bezpečnosti, príslušníkov Spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády alebo príslušníkov spravodajských útvarov Pohraničnej stráže v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989,
– rovnako aj zamestnancov alebo príslušníkov právnych predchodcov vymenovaných štátnych orgánov a iných organizácií v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989.
Navrhujeme vylúčiť obdobie služby vo vymenovaných inštitúciách vrátane zárobkov, resp. vymeriavacích základov z rozsahu doby trvania služobného pomeru na účely vzniku nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, resp. nezapočítať túto dobu do obdobia dôchodkového poistenia vrátane zárobkov vymeriavacích základov dosiahnutých v tomto období za vznik nároku na dôchodkovú dávku.
Dôležitým navrhovaným princípom je, že už poskytnuté plnenie sa nevracia. Opätovné určenie dôchodku teda bude pôsobiť len do budúcnosti.
Na účely zohľadnenia istej proporcionality medzi dopadmi služby a vplyvom takpovediac mimoslužobnej aktivity danej osoby navrhujeme ustanoviť tri okruhy prípadov predstavujúce výnimku zo služby.
Prvým prípadom je spolupráca a aktívna podpora osôb, ktoré vystupovali proti komunistickému režimu. Podpora musela vykazovať znaky aktívnej podpory, teda podpory spočívajúcej v konkrétnej činnosti. Spolupráca aj podpora musela byť na strane prijímateľa viazaná buď na účastníka protikomunistického odboja, alebo na osobu, pri ktorej je možné preukázať, že proti komunistickému režimu vystupovala a zasadzovala sa za ochranu základných práv a slobôd. Použitie tejto výnimky je smerované v prvom rade osobám, ktorých spolupráca, resp. podpora trvali dlhšiu dobu, aj keď ich trvanie nie je definičným znakom.
Druhým prípadom je tzv. jednorazová pomoc. Kvalita tejto pomoci musí byť zásadná, teda musí ísť o pomoc, ktorá svojím spôsobom a významom, ale hlavne pozitívnym dopadom na jej príjemcu presahuje moc obvyklú v medziľudských vzťahoch. Zároveň takáto pomoc musí smerovať voči podstatnému zásahu do práv príjemcu pomoci, resp. musí byť poskytnutá v čase mimoriadnej núdze alebo nebezpečenstva zo strany verejnej moci. Pojem verejná moc je v tomto prípade použitý úmyselne a myslí sa ním nielen oficiálny orgán štátnych či iných verejných zložiek, ale aj iný subjekt, ktorý fakticky atribútmi verejnej moci disponoval, hoci nemusel byť nevyhnutne v jej štruktúrach formálne zaradený.
Treťou a poslednou sú, je skupina osôb, ktorých zamestnanie či služobný pomer boli z hľadiska skutočne vykonávanej činnosti len formálne a dotknutá osoba vykonávala v skutočnosti inú činnosť. Najtypickejším príkladom sú osoby, ktoré vykonávali športovú činnosť v armádnych či policajných kruhoch.
Vážené kolegyne a kolegovia, verím, že Národná rada vedená snahou o nastolenie spoločenskej, historickej a sociálnej spravodlivosti medzi tými, ktorí odsúdeniahodnému komunistickému režimu slúžili, a tými, ktorých základné ľudské práva a slobody boli porušované, prijme predložený návrh zákona.
Ďakujem, skončila som a potom sa hlásim do rozpravy ako prvá.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 516). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. júna a v gestorskom výbore do 14. júna 2021.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.