28. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 516, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 532.
Dávam slovo poslankyni Anne Andrejuvovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, v mene skupiny poslancov predkladám návrh zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu.
Cieľom a hlavným účelom tohto zákona je odobratie nezaslúžených benefitov poskytovaných v dôchodkovom zabezpečení bývalým vrcholovým predstaviteľom komunistickej moci a jej aparátu v bezpečnostných zložkách, teda osobám, ktoré sa podieľali na riadení a výkone politicky motivovanej represie v období komunizmu, resp. pracovali v inštitúciách a organizáciách, ktorých hlavným poslaním bolo udržať totalitný komunistický režim pri moci za každú cenu.
Navrhujeme, aby sa teda zákon týkal
– členov Zboru povereníkov v období od 6. marca 1948 do 10. júla 1960,
– členov vlády Československej republiky alebo členov vlády Československej socialistickej republiky v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989,
– členov vlády Slovenskej socialistickej republiky v období od 1. januára 1969 do 11. decembra 1989,
– poslancov Národného zhromaždenia alebo poslancov Federálneho zhromaždenia v období od 10. júna 1948 do 27. decembra 1989,
– poslancov Slovenskej národnej rady v období od 18. decembra 1954 do 11. januára 1990,
– členov alebo zamestnancov Ústredného výboru Komunistickej strany Československa alebo Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989,
– zamestnancov ministerstva vnútra, ministerstva národnej bezpečnosti, ministerstva národnej obrany alebo zamestnancov Zboru národnej bezpečnosti zodpovedným za riadenie útvarov Zboru národnej bezpečnosti, zložky Štátnej bezpečnosti, Spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády alebo Pohraničnej stráže v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989,
– ďalej príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti zaradeným v zložke Štátnej bezpečnosti, príslušníkov Spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády alebo príslušníkov spravodajských útvarov Pohraničnej stráže v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989,
– rovnako aj zamestnancov alebo príslušníkov právnych predchodcov vymenovaných štátnych orgánov a iných organizácií v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989.
Navrhujeme vylúčiť obdobie služby vo vymenovaných inštitúciách vrátane zárobkov, resp. vymeriavacích základov z rozsahu doby trvania služobného pomeru na účely vzniku nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, resp. nezapočítať túto dobu do obdobia dôchodkového poistenia vrátane zárobkov vymeriavacích základov dosiahnutých v tomto období za vznik nároku na dôchodkovú dávku.
Dôležitým navrhovaným princípom je, že už poskytnuté plnenie sa nevracia. Opätovné určenie dôchodku teda bude pôsobiť len do budúcnosti.
Na účely zohľadnenia istej proporcionality medzi dopadmi služby a vplyvom takpovediac mimoslužobnej aktivity danej osoby navrhujeme ustanoviť tri okruhy prípadov predstavujúce výnimku zo služby.
Prvým prípadom je spolupráca a aktívna podpora osôb, ktoré vystupovali proti komunistickému režimu. Podpora musela vykazovať znaky aktívnej podpory, teda podpory spočívajúcej v konkrétnej činnosti. Spolupráca aj podpora musela byť na strane prijímateľa viazaná buď na účastníka protikomunistického odboja, alebo na osobu, pri ktorej je možné preukázať, že proti komunistickému režimu vystupovala a zasadzovala sa za ochranu základných práv a slobôd. Použitie tejto výnimky je smerované v prvom rade osobám, ktorých spolupráca, resp. podpora trvali dlhšiu dobu, aj keď ich trvanie nie je definičným znakom.
Druhým prípadom je tzv. jednorazová pomoc. Kvalita tejto pomoci musí byť zásadná, teda musí ísť o pomoc, ktorá svojím spôsobom a významom, ale hlavne pozitívnym dopadom na jej príjemcu presahuje moc obvyklú v medziľudských vzťahoch. Zároveň takáto pomoc musí smerovať voči podstatnému zásahu do práv príjemcu pomoci, resp. musí byť poskytnutá v čase mimoriadnej núdze alebo nebezpečenstva zo strany verejnej moci. Pojem verejná moc je v tomto prípade použitý úmyselne a myslí sa ním nielen oficiálny orgán štátnych či iných verejných zložiek, ale aj iný subjekt, ktorý fakticky atribútmi verejnej moci disponoval, hoci nemusel byť nevyhnutne v jej štruktúrach formálne zaradený.
Treťou a poslednou sú, je skupina osôb, ktorých zamestnanie či služobný pomer boli z hľadiska skutočne vykonávanej činnosti len formálne a dotknutá osoba vykonávala v skutočnosti inú činnosť. Najtypickejším príkladom sú osoby, ktoré vykonávali športovú činnosť v armádnych či policajných kruhoch.
Vážené kolegyne a kolegovia, verím, že Národná rada vedená snahou o nastolenie spoločenskej, historickej a sociálnej spravodlivosti medzi tými, ktorí odsúdeniahodnému komunistickému režimu slúžili, a tými, ktorých základné ľudské práva a slobody boli porušované, prijme predložený návrh zákona.
Ďakujem, skončila som a potom sa hlásim do rozpravy ako prvá.

Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, pani poslankyni Anne Remiášovej.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 516). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. júna a v gestorskom výbore do 14. júna 2021.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky. Ako poverený člen poslaneckého klubu strany SMER pán poslanec Ľuboš Blaha a potom takisto z poslaneckého klubu strany SMER pán poslanec Boris Susko.
Ale ešte pred nimi požiadala o slovo pani navrhovateľka.