28. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, také dve dôležité veci, ktoré si povedal, že nespravodlivosť nedokážeme napraviť nespravodlivosťou. Sedí tam aj pani Remiášová, myslím si, že určite si to uvedomuje, že nespravodlivosť sa nedá napraviť nespravodlivosťou.
A ďalšiu vec, že odmietame kolektívnu vinu. Presne tá kolektívna vina nemôže existovať. Ja možno by som sa tvorcov zákona alebo možno tých, ktorí tomuto zákonu sa aj viac venujú, spýtala, aká bude metodika? Lebo pred chvíľou som prečítala, že v roku 1964 podľa sociálneho zabezpečenia mali právo na sociálne dôchodky alebo na lepšie dôchodky príslušníci ozbrojených síl, bezpečnostných zborov, ktorí strážili hranice. Oni chceli byť tými vojakmi. Občania v Ľudových milíciách, pomocníci pomocnej stráže, verejnej stráže, bezpečnosti, bojovníci proti fašizmu, a to citujem § e alebo písmeno e) bojovník proti fašizmu, obete vojny, fašistickej perzekúcie, neslobody, oslobodzovacích bojov prvej svetovej vojny.
Ako chcete, pani Andrejuvová, keď vy ste, ja som v ´64. nežila, prepáčte, neviem dobre na vás reagovať, lebo vidím, že vám to veľmi je nepríjemné, ako chcete vy toto posúdiť, preboha? Kto bol vlastne v tých ozbrojených zložkách, kto pomáhal, kto bol obeťami fašizmu? To týmto idete zobrať dôchodky? Týmto ľuďom? Pretože naozaj tá metodika v tom zákone alebo vôbec, vôbec nejaké vysvetlenie chýba.
Presne je to, ako si, pán kolega, povedal, Susko. Je to o kolektívnej vine, je to nástroj, obušok, ľudia, bojte sa, skúste niečo urobiť, my máme na vás nástroj, týmto nástrojom vás umlčíme. A takto vnášate strach do tejto spoločnosti, nespravodlivý strach.
Ďakujem.

Posledná faktická poznámka na vystúpenia pána predsedu Suska, pán poslanec Marek Kotleba.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Susko, ďakujem vám pekne. Veľmi dobre ste to legislatívne a právne rozobrali a najviac ma v tom zarazilo to, že ak Ústav pamäti národa niekoho zapíše do zoznamu a ten, kto je v tom zozname, vlastne sa nemá kam sťažovať, lebo súd o tom nebude rozhodovať, ten dotyčný tam bude zaevidovaný, tým pádom príde o nejaký dôchodok, ktorý môže čerpať, a tento človek popritom vôbec nemusel byť súčasťou komunistickej strany alebo nejakým reprezentantom tejto strany, ale mohol pracovať ako, ja neviem, policajt, pohraničiar, vojak, ktorý normálne žil, živil svoju rodinu, živil svoje deti a vôbec sa nepodieľal na nejakých represiách proti členom opozície v tej dobe. Čiže mne to zase príde, že naozaj táto vláda si z ústavy robí trhací kalendár a nedodržiava vôbec žiadne právne princípy.
Ďakujem.

Pán predseda Susko, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne všetkým za faktické poznámky. Ja by som chcel zdôrazniť, že niečo iné je vysloviť nejakú symboliku a niečo symbolicky odsúdiť a niečo iné je zavádzať princíp kolektívnej viny ako aktívneho trestu. To odsúdenie ste už urobili, kolegovia z koalície, v inom právnom predpise, ktorý ste schválili v tomto volebnom období. Ale toto, toto nie je o symboloch, ale toto je o zásadnom rozpore so základnými princípmi demokracie, a to zavádzanie kolektívnej viny a kolektívneho trestu bez toho, aby niekomu bola konkrétne dokázaná vina a mal právo na spravodlivý súdny proces. A to si myslím, že v demokratickej spoločnosti v 21. storočí, v ktorom žijeme, je neprípustné.
Ďakujem pekne.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ešte má niekto záujem? Nie. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Miroslav Suja. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážení kolegovia, kolegyne, vážení občania Slovenskej republiky, ktorí nás sledujete, a ako zisťujem v poslednom čase, je vás strašne a strašne veľa a čím ďalej viacej.
Vidíme dneska návrh, ktorý si myslím, že tu vôbec nemal byť. Ja si myslím, že malo tu byť na mieste nejaké symbolické odsúdenie po tridsiatich, štyridsiatich, päťdesiatich rokoch, a nie nejaký hon na čarodejnice. A vidíme, že nastala tu alebo je tu návrh kolektívnej viny a vraciame sa opäť k politickým procesom z 50. rokov.
O to je to horšie, že tento návrh nám predkladajú, vo všetkej úcte, pani poslankyňa, ľudia, ktorí toto nezažili. Keby tu vystúpil niekto ako, ja neviem, pán Osuský a takí, čo boli v tej dobe, ktorý napríklad tvrdil, že on vyštudoval za to, čo jeho rodičia vtedy platili dane. Čo si myslím, že keď boli tak dane nízke, že za to vyštudovať nemohol, ale dobre. Keby vystúpili oni, tak nepoviem ani pol slova, hej?
Viete, kolegovia, kolegyne, pán poslanec Kuriak, nehnevajte sa, ja si vás vážim ako človeka, ale vyčítať predrečníkom, že útočia, alebo na dôchodcov, keď vy ste zrušili všetky sociálne výhody, vaša vláda, vy poslanci. Pán poslanec Kuriak, skúsme si to rozdeliť. Keď vy, vážení kolegovia, tu hovoríte, čo bolo v minulosti, aké je to zlé, fakt to bolo zlé, konali sa zlé veci, ale kopu tých vdov za to nemôže. Kopu tých ľudí, ktorí teraz sú tam, boli fakt profesionáli. Za to nemôžu. Ako keby sme o 20 rokov sa vrátili, že tu 17. novembra bol protest. Predtým bol protest pred Úradom vlády a tam boli tí ťažkoodenci, jazdecká polícia, policajti, ktorí im velili. Dajme im kolektívnu vinu aj ich rodinám, ich deťom. Dajme ich na čierny zoznam, zrušme im dôchodky za tie roky, ktoré boli. Veď to je to isté. Tí ľudia nechceli tam byť na tých námestiach 17. novembra. Tí kukláči nám hovorili, že sú tam nasilu, ale musia. Tak teraz im čo? Naspäť dáka druhá garnitúra vezme tie dôchodky, že tam boli, za celé štyri roky, že počúvali blázna z Trnavy? Tak to je to isté, len o 20 rokov sa na to ľudia budú pozerať. Všetkým vám deväťdesiatim piatim, ktorí ste tú koaliční poslanci, plus všetkým členom vlády, keď o 20 – 30 rokov niekto príde a povie, veď oni mohli za tých 11-tisíc mŕtvych. Nieže my tu teraz vykrikujeme politicky. O 20 – 30 rokov povie, že vy môžte za tých 11-tisíc mŕtvych, lebo prídu na to, že fakt celoplošné testovanie bolo zlé a podobne. Tak im vezmime tie štyri roky dôchodky, vezmime ich ženám dôchodky, mužom, ak náhodou niekto z nás medzitým zomrie. Myslíte, že to je správne? Možno v tomto prípade by to správne bolo.
Viete, ideme prerušiť diplomatické vzťahy s Ruskom? Lebo Babiš bol tiež na tom zozname. Tiež bol jeden z tých eštebákov, komunistov a donášačov. Tak potom kde bola tá solidarita, vyhostenie ruských diplomatov? Mali sme sa na nich vykašlať. Kým Babiš je v Čechách, prerušme diplomatické vzťahy s Českom! Tento meter môžme použiť aj na to, lebo to je tak pokrivený meter, že to nie je možné.
Viete, vážení kolegovia, a na záver taká pikoška. Pán poslanec Kuriak, vy ste odsúdil, prepáčte, ale počúval som v rádiu zrovna vás, nič osobné, že tí ľudia si zaslúžia, čo boli v tých tajných službách, aby za to trpeli, že to je spravodlivosť. Ale kde je to vaše farizejstvo, tá vaša dvojtvárnosť a neviem, ako by som to ešte pomenoval, keď tu Budaja nosíte na rukách. Budaja! To, čo sa vtedy naučil, tak teraz tyranizuje celé Slovensko, nielen tých pár ľudí, čo mal okolo seba. Čo podporuje ekoteroristov a lynčuje všetkých ľudí na vidieku. Poľnohospodárov, lesníkov, slušných ekológov. Takéhoto človeka tu medzi sebou trpíte! Za toho ste zahlasovali, aby bol vo vláde, čo jednoznačne preukázal, že bol či už kotolník, alebo školník, či domovník, ako ho volali. To vám nevadí, kolegovia? To vy normálne sa môžte pozrieť do zrkadla, že aha, tá vdova po tom eštebákovi, kurnik, tá mi vadí. Ale ten Budaj, ten perfektný chlap, ten mi nevadí. Klobúk dole pred vami! Vy máte vôbec chrbtovú kosť alebo len nejakú gumovú náhradu? Sa môžte hanbiť!

Päť faktických poznámok. Ako prvý pán Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Áno, Miro, v tomto zákone je značne prezentovaná kolektívna vina. A tak ako povedal aj pán kolega Susko ako renomovaný právnik, si myslím, že táto kolektívna vina je v tomto zákone veľmi úzko vyprofilovaná. V konečnom dôsledku Ústav pamäti národa by mal nahradiť nejakým spôsobom súd. To nepovažujem naozaj za veľmi šťastné riešenie a, naopak, to považujem za veľmi neštandardný postup, pretože tento ústav by mal ohraničovať nejaké osoby, ktoré boli buď závadové, alebo nejakým spôsobom, v úvodzovkách, ubližovali jednoduchým príslušníkom žijúcim v Československu na základe nejakých príkazov alebo zákazov.
Všetci príslušníci silových zložiek, či už to boli vojaci, či už to boli príslušníci Štátnej bezpečnosti, alebo či už to boli príslušníci Verejnej bezpečnosti, boli v tomto období, v týchto rokoch, nebavme sa naozaj o tých chorých rokoch päťdesiatych, šesťdesiatych, kde už tí pozostalí alebo aj tí priami účastníci nie sú medzi nami, všetci títo príslušníci boli naozaj profesionáli. Čiže ja naozaj nepovažujem za vhodné perzekvovať nejakého príslušníka Pohraničnej stráže kdesi pri Karlových Varoch, ktorý strážil západnú hranicu Československej socialistickej republiky, a dávať mu za vinu to, že v tomto a v tomto období bol príslušníkom nejakých vojenských síl alebo nejakých vojenských zložiek, ale zároveň neperzekvovať nejakého prokurátora, ktorý naozaj nejakým spôsobom určite vykonával svoje rozsudky alebo svoju prokurátorskú prax alebo činnosť nie veľmi vhodným spôsobom.
Čiže naozaj tento zákon, hovorím, vraciame sa hlboko do minulosti a bolo by naozaj, pani kolegyňa Andrejuvová, ideálne, ak by ste tento zákon stiahli a vôbec sa tým nezaoberali.
Ďakujem pekne.

Ďalší, pán poslanec Blaha, nech sa páči.