28. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, dovolím si zareagovať aspoň na zopár z vecí, ktoré zaznievajú z rôznych reakcií a vystúpení nielen v pléne, ale aj v diskusných fórach.
Začnem s jedným z prvých argumentov. Prečo po tridsiatich rokoch? No jednoducho, z prostej príčiny, že teraz je v parlamente zvolená konštelácia poslancov, ktorí nevlečú na svojich nohách červenú guľu komunizmu. Že je to prvýkrát, keď má takýto návrh zákona šancu na to, aby prešiel. Je to neskoro, ale až teraz je čas urobiť to, za čo patrí moja veľká vďaka poslankyni Andrejuvovej, pretože sa dala na riešenie niečoho, čo sme mali riešiť dávno. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.)
Jedna z ďalších pripomienok je, že je to, ako hovorí pán poslanec Blaha, ktorý dnes čerpal veľmi hlboko zo žumpy pri svojich príspevkoch, že je to akt živočíšnej pomsty. No, keď oslobodení väzni koncentrákov sem-tam zavraždili esesmanov, tak by to iste považoval tiež za akt živočíšnej pomsty. Nebola to ži... bola to normálna ľudská pomsta. Keď na kandelábroch v Budapešti v roku ´56 viseli komunisti, nebola to živočíšna pomsta, bola to ľudská pomsta, alebo predtým viseli na šibeniciach iní. A základným pravidlom je, aby sme si uvedomili, že je zásadný rozdiel medzi totalitou a demokraciou. Komunizmus a fašizmus majú k sebe bytostne blízko. Jeden bol založený na triednej nenávisti, druhý na rasovej, ale konečný efekt i milióny mŕtvych sa dajú úspešne porovnávať.
Počujem argument, že berieme bezmocným. Bezmocné boli obete tých ľudí, ktorým berieme. Bezmocná bola doktor Milada Horáková, ktorú nechali dvadsať minút škrtiť sa a dusiť v slučke na šibenici, a nie jej sudkyňa Polednová, ktorá prišla pred súd v deväťdesiatke. Opäť starý človek. Zaujímavé je, že sa nikto nepostavil ani z obhajcov týchto starých ľudí, keď 86-ročný Ladislav Nižňanský z pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy bol v Nemecku zadržaný za svoje zločiny spáchané v Kľaku a Ostrom Grúni. To nám nevadil vek. Tak ako nám nevadí vek chlapa, ktorý v koncentrákoch, Litovec či Lotyš, vraždí ľudí a pred súd prišiel v 82 rokoch. Títo ľudia, ktorí používajú takéto hanebné sofizmy, by možno bránili aj Mengeleho, ak by naňho prišli po 35 rokoch ako na starého človeka, lebo však je, chudák, starý.
Ale ešte niečo je tu zásadné. Viete, aký je rozdiel medzi červenoarmejcom, vojakom Wehrmachtu alebo vojakom akejkoľvek armády a esesmanom, kágebákom a eštebákom? Zásadný. Do tých prvých troch boli ľudia povolávaní a nemali možnosť výberu. Naopak, stať sa pracovníkom gestapa, Sicherheitsdienstu, KGB a ŠtB bola výberová organizácia každá. Tam si sa musel aktívne prihlásiť, aktívne súhlasiť s tým, čo robí železná päsť robotníckej triedy demokratom, kňazom, mníškam, s tým si sa musel stotožniť, teda aktívne si si vybral službu zločinu.
V Rakúsku bol kedysi predsedom Freiheitliche Partei Österreichs Friedrich Peter. O tom sa ukázalo, že bol kuchárom v jednotkách SS. Ale pozor, SS nebol Wehrmacht! Ak si sa chcel stať čo i len kuchárom v SS, musel si sa prihlásiť, uchádzať sa a prejsť previerkou. Ergo si sa aktívne hlásil k zločineckej organizácii. A preto neexistujú také porovnania a tieto patetické reči o nevinných úradníkoch. Je úplne svinstvo vracať sa vždy len k tým "no, trošku problematickým" päťdesiatym rokom. 9. augusta 1986 v Petržalke vykrvácal a nad ním stáli ochrancovia hraníc, ktorí majú dodnes Námestie hraničiarov, čo je čistá perverzia, a počkali, kým dotrhaného psami nechajú tohto 17-ročného východného Nemca bezpečne prísť na kraj smrti, a potom ho zobrali do nemocnice, kde pre ťažkú stratu krve tri roky pred pádom komunizmu zomrel. Teda neboli to žiadne päťdesiate roky. Tie svinstvá sa páchali až do konca, až do poslednej guľky nad riekou Moravou pod Devínom.
Obľúbené reči sú tiež "počúvali rozkazy". No, počúvaním rozkazov omluvím aj náčelníka Osvienčimu, lebo i ten len počúval rozkazy. Lebo rozkaz prišiel z Wannsee, z konferencií, kde sa rozhodlo o konečnom riešení židovskej otázky a odtiaľ prišli rozkazy, takže tí popravení velitelia koncentráku a plynových komôr boli vlastne nevinní, lebo len poslúchali rozkazy.
Jeden z obľúbených argumentov komunistických a nacistických relativistov je to, že každý režim mal svoje zákony. No nepochybne, zákon na ochranu republiky a Norimberské zákony boli zákony. Mali paragrafové znenie, odseky. Chceme tým povedať, že boli v poriadku?
Je výborné, keď sa hovorí o kolektívnej vine. Viete, náš štát, a je to trochu smutné, stojí na princípe etnického čistenia, na princípe kolektívnej viny. Lenže byť eštebákom a byť tým, ktorý robí zlo normálnym ľuďom, je trošku iné, ako narodiť sa ako karpatský Nemec v rodine, ktorá žije na Slovensku 400 rokov. My sme vyhnali karpatských Nemcov a vyhnali Maďarov, ktorí na tej pôde v tých domoch žili generácie. A vyhnali sme mužov, ženy, deti, starcov i starenky. Náš štát stojí na kolektívnej vine a nespomínam si, že by sa komunistickí geroji typu Blaha niekedy hlboko omlúvali karpatským Nemcom, sudetským Nemcom a Maďarom. Pretože s nimi sme naložili len na princípe kolektívnej viny a je to trošku iná kolektívna vina než tá, o ktorej hovorí pán poslanec Susko. Lebo byť dieťaťom štvorročným je trošku iné, ako byť vyšetrovateľom Štátnej bezpečnosti. Takže takto je to s tou kolektívnou vinou a s naším svatým štátom.
Argumenty kolegu Jarjabka o tom, že herci robili propagandu, skutočne veľkolepé porovnanie! Richard Strauss dirigoval olympijskú kantátu pri otvorení olympijských hier v Berlíne ´36. Všetci, ktorí videli veľkolepý film Istvána Szabóa Mefisto s Klaus Maria Brandauerom v hlavnej úlohe, vidia, aké prekérne bolo postavenie umelcov. Ale hádam si kolega Jarjabek nemyslí, že mlátiť vyslúchaných pri výsluchu je to isté ako hrať Hamleta? To snáď nie je to isté?! Takže to je ďalšia ukážka relativizácie. Relativizácie zločinov.
Pokiaľ ide o to, že sa berú ľuďom dôchodky a že je to nefér, vdova po Rolandovi Freislerovi, predsedovi Volksgerichtu, ktorý zahynul na jar ´45 pri tom, ako bola bombardovaná budova Volksgerichtu, ostala po ňom vdova Marion. Vdova Marion sa dožadovala – a dostala – vyrovnávací príspevok k dôchodku vychádzajúci z toho, že jej muž ako vysokopostavený právnik by mal po vojne, keby prežil, primerané zamestnanie a z neho by mal vyšší príjem. V roku 1997 Správny súd v Nemecku zrušil tento nárok v prípade, že sa vypláca osobám, ktoré porušovali právny štát, a osobám, ktoré sa priečili normám ľudskosti. A presne o tomto je Štátna bezpečnosť, gestapo, Sicherheitsdienst aj KGB. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Na začiatok, pán poslanec, som rád, že ste tak tvrdo odsúdil fašistický režim. Áno, súhlasím s vami, ale ešte som vás ani raz nepočul, na rozdiel odo mňa, že by ste odsúdil fašistický režim, ktorý teraz je momentálne na Ukrajine. Ani od kolegov z koalície. A že tam je, to môžme vidieť. Vidíme pohoršenie židovskej obce, vidíme pohoršenie štátu Izrael, a každý na to kašle. Lebo kým sú proti Rusku, môžu si doma hajlovať, pochodovať, zabíjať tieto divízie, ktoré sú podporované vládou na Ukrajine, koľko chcú. Nevidel som, že by bola výzva z tohto parlamentu, aby sa toto neopakovalo, aby neboli tieto fašistické pochody na Ukrajine. A nemusíme ísť do minulosti, deje sa to teraz. Takže toto mi chýba vo vašom prejave, pán kolega, keď už ste tam bol.
Pani kolegyňa, pán kolega, hovoríte, že ideme odobrať výhody. Súhlasím s vami, ale viete, kedy vám budem veriť? Keď Budaj bude sedieť v base a nie na ministerstve, keď mu tie výhody odoberete, aj keď on to nepocíti. On to nepocíti. Vtedy vám, vážení kolegovia, budem veriť. Keď sa odoberú výhody, keď prestanete ruka v ruke, ako vy hovoríte, s týmto človekom.
Vy hovoríte, že doteraz tu boli vlády len fašistické a zlodejské. (Reakcia z pléna.) Alebo tak, mali červenú guľu, povedali ste tak, mali na nohe červenú guľu. Tak Dzurinda mal na nohe červenú guľu, Radičová, profesorka, mala tú červenú guľu. Ani vtedy si toto nedovolili dať, ani vtedy. A mali tiež väčšinu a boli, a aj vy ste tu v tom období boli. Takže Dzurinda s Radičovou, červená guľa, preto to vtedy nemohlo prísť. Viete, to je také pokrytecké.
Viete, vážení kolegovia, môžme sa o tom hovoriť, dajte návrh na odvolanie Budaja, zoberme mu výhody a potom budete hovoriť, že to myslíte vážne, ale teraz je to len mlátenie prázdnej slamy.

Vďaka za slovo. No, pán poslanec Osuský naozaj to zhrnul veľmi dobre aj z pohľadu predkladateľov, myslím, že bol jeden z tých, ktorí sa aj aktívnejšie podieľali na tom návrhu zákona.
Stále tu sa snažíte niektorí navodiť dojem, aj pán Osuský to veľmi dobre vyvrátil, že je rozdiel medzi režimom, ktorý je označovaný za demokratický, a režimami, ktoré boli označené za nedemokratické. Niektorí sa snažíte slovičkáriť, že či tu bol komunizmus, socializmus. Ale my hovoríme o komunistickom režime a je tu iný zákon, ktorý bol aj v tomto volebnom období novelizovaný, ktorý jednoznačne odsudzuje komunistický režim. A tak ako aj v týchto súvislostiach povedal Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, pokiaľ ide o vyrovnanie sa s minulosťou vo vzťahu k nedemokratickým režimom, veď tých z vás, ktorí sa tým trocha zaoberáte, tak ste možno sledovali ten prípad Poľska a ďalších štátov, ktoré sú veľmi podobné tie zákony ako je tento, tak štrasburský súd povedal jednoznačne, že pokiaľ ide o vyrovnanie sa s praktikami a zločinmi v nedemokratických režimoch, tak v takých prípadoch možno uplatňovať aj sankcie, ktoré majú charakter kolektívnej viny, To, že či to bude akceptované aj po tridsiatich rokoch, to tuná asi nikto z nás nevie povedať, to sa dozvieme len vtedy, ak niekto z tých, ktorých sa to dotkne, sa obráti na ten štrasburský súd. Ale nepleťte tu si dojmy s pojmami, jednoducho neobhajujte tých zlodejov a tých, ktorí aktívne, dobrovoľne, ako pán Osuský povedal, vstúpili do tej služby. Veď prečo by mali mať výsluhový dôchodok? Veď ten iný dôchodok im zostane, ale prečo by mali mať bonusy za to, že niekoho mlátili, vraždili a podobne? To je absolútne nemorálne a s tým nikto nemôže predsa súhlasiť.

Vážený pán poslanec Osuský, ja vám ďakujem za tento hrdinský prejav. Vy ste naozaj úplne tak silný antikomunistický disident, že takých niet, je to úžasné! Akurát tam je taký drobný problém, že takéto prejavy ste nerobili v čase, keď tu ten režim bol. Vy ich robíte teraz, keď vám nič nehrozí. Keď tu ten režim bol, tak ste boli lekárom, poberali ste plat od Československej socialistickej republiky. Tento režim vás považoval za lojálneho, lebo inak by vás asi prenasledoval a robil by vám zle. On vám nič nerobil. Vy ste si robili tam toho mastičkára, ktorého robíte dodnes, a vôbec ten režim vám nevadil v tom čase. Ako je to možné? Však keď ste taký plamenný antikomunista ako to, že ste neboli spolu s Čarnogurským a Mikloškom v nejakých tých kruhoch, prečo ste neboli vo väzení, prečo vás neprenasledovali? Však vy ste boli jeden z tých komunistov de facto. Vy ste boli jeden presne z tých istých ľudí, ktorí fungovali v tých štátnych bezpečnostiach, tých verejných bezpečnostiach, bežní policajti už spomínaní z Detvy, ktorý chytal zlodejov, nemusel byť ani presvedčený komunista, nemusel vôbec nič tomuto veriť, nemusel nikomu robiť zle, jednoducho si robil svoju robotu, aby tu bol poriadok a aby tam neboli zlodeji, aby tam nebola kriminalita. Úplne bežná, toto bola bežná práca policajtov a tých idete trestať. Ale vás, ktorý ste fungovali ako lekár, tiež ste si robili zrejme svoju profesionálnu robotu, trestať nebudeme a prečo? Prečo, pán kolega? Prečo ste vtedy tak nezavýjali voči komunistom, keď ste sa, báli ste sa? Dneska ste najväčší hrdina, keď vám už naozaj reálne nič nehrozí?
A prepáčte, porovnávať esesákov, ktorí vraždili Slovákov niekde v Kľaku, a týchto ľudí porovnávať s týmto bežným policajtom niekde naozaj z malého mestečka v Československu, to hádam nemyslíte vážne! To je také zľahčovanie tých vrážd nacistov. To je dokonca zľahčovanie holokaustu, keď porovnávate gestapákov, nacistov a fašistov, ktorí tu povraždili milióny, 32 miliónov Slovanov, 6 miliónov Židov. Vy to nechápete, že to zľahčujete teraz, všetky tieto obete? To je pľuvanec do tvárí týchto obetí. Že sa nehanbíte, pán kolega, že sa nehanbíte!

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Nechcem hovoriť nejak zoširoka k tejto téme, pretože tu počúvam názory z jednej, z druhej strany, ale trošku som sa pristavil pri takom výraze, že vyrovnanie sa s minulosťou. To je tak široká téma. A ja sa chcem naozaj opýtať aj predkladateľov a chcem sa spýtať aj poslancov, ktorí tu jednoducho vystúpili doteraz, či si skutočne myslíme alebo sme presvedčení, že ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v tejto chvíli zastupujeme občanov Slovenskej republiky, či občanov dnes toto najviac na Slovensku trápi, pretože ja mám pocit a som presvedčený, že toto ich vôbec, ale vôbec netrápi. Vyrovnanie sa s komunistickou minulosťou a ešte ďalej a stále ďalej, tá história, to je tak široká téma a my tu s takým oduševnením sa ideme biť za tieto témy, alebo nie my, ale mnohí z vás, že skutočne pochybujem o tom, že keď si dnešný deň alebo dnešný záznam z Národnej rady pozrú občania, tak budú veľmi sklamaní, čo celé hodiny riešili poslanci Národnej rady.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Osuský, dovolím si vás trošku poopraviť. V Maďarsku v Budapešti v roku 1956 viseli na kandelábroch v drvivej väčšine nie komunisti, ale obyčajní príslušníci ÁVH a títo boli síce príslušníkmi ÁVH, to znamená tajnej polície, ale boli to obyčajní vojaci povolaní na základe povolávacieho rozkazu, mali len tú smolu, že ich nezaradili napríklad ku delostrelcom, ale ku ÁVH. Poznám jedného starého Maďara, ešte žije a jemu je doteraz ľúto, že bol pri lynčovaní jedného takého obyčajného vojaka z ÁVH.
A keďže ste hovorili o tom fašizme, tak pripomeniem vám jednu vec. Fašizmus veselo prekvitá v Lotyšsku, kde sa každoročne robia pochody veteránov lotyšskej légie Waffen-SS s množstvom mladého dorastu. A my veselo spolupracujeme v rámci, s nimi v rámci zločineckej organizácie NATO.
A teraz sa vás pýtam ešte jednu vec, zoberiete výhody aj trom našim politikom, ktorí sa zúčastnili na Majdane, kde bojoval hlavne pravý sektor? Podporoval ich a sú, títo politici sú dokonca z vášho politického súdka. Viete, o kom hovorím? Jeden by stratil miesto najvyššieho prokurátora.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Osuský, svinstvá sa páchali počas celej histórie ľudstva, nielen v režime socialistického zriadenia, nielen za slovenského štátu, ale aj údajnej demokracii po ´90. roku, ktorá vám zjavne nie veľmi vadí. Ale tieto svinstvá sa dejú aj v roku 2021 a naozaj sa dajú nazvať, tak ako povedal kolega Suja, novodobým fašistickým režimom. Ja tu neobhajujem a nikdy nebudem obhajovať zločiny žiadneho režimu, ale vy tu s krvavými, ale doslova krvavými očami urážate všetky režimy v 20. storočí, žiaden vám nie je dostatočne dobrý, najmä režim, ktorý vám dal úplne všetko. Dal vám vzdelanie, dal vám zamestnanie, dal vám bývanie, dal vám všetky možné sociálne istoty.
A na záver už len dodám, možno už tu bolo viackrát spomenuté. Pán kolega Osuský, komunistický režim na Slovensku alebo v Československej socialistickej republike naozaj nikdy neexistoval, bol to iba reálny socializmus. Takže skúšajme si nemýliť pojmy s dojmami, nenazývajme reálny socializmus komunizmom, pretože komunistická spoločnosť vo svetovom meradle nikdy nebola. Bola to nejaká utopistická predstava, ktorá nebola nikdy zrealizovaná, pretože na to neboli ani prostriedky, ani hmotné statky a neboli na to ani ľudia. Čiže naozaj socializmus a komunizmus, dve rozdielne nádoby.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcela poďakovať pánovi Osuskému a pánovi Baránikovi za podporu tohto návrhu. Je mi veľmi ľúto, že mnohí poslanci, ktorí aj na vás reagujú alebo reagujú v rozprave, vôbec ten návrh nečítali, pretože sa tu šíria pomerne poplašné správy, že sa to má týkať policajtov, vojakov. Vy si prečítajte ten návrh zákona!
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, pán kolega Blaha, viete, ja som v socializme, áno, liečil ľudí a vzdelával piatakov medikov v dermatovenerológii. Vy sa živíte oblbovaním študentov alebo publika, ktoré vám tie sprostosti žerie, to je trošku rozdiel medzi tými povolaniami.
Neviem, aký hrdina ste bol kedy vy, ale vy ste hrdinom teraz, keď sa vám nič nemôže stať. A to platí aj pre pána poslanca Kočiša, ktorý hovorí, že demokracia mi veľmi nevadí. No nemala by vadiť ani jemu, lebo v bývalom režime by vaša partaj bola čierna z toho, jak by sedeli v base do nohy všetci. Takže ak niekto má byť vďačný za demokraciu, tak ste to vy. (Potlesk.)
Pokiaľ ide o tie reči o Ukrajine, tak ja som bol zhodou okolností v minulom roku trikrát v Ukrajine pozorovať voľby. A videl som volebné výsledky toho, o čom vy hovoríte, že je to hegemónom ukrajinskej politiky, pravého sektora. Tak ten je ešte menej úspešný ako ktorákoľvek z tých vašich dvoch protofašistických strán, ktoré teraz na Slovensku máme. Takže asi taká hrozba pre Ukrajinu ako vy pre nás, našťastie, boli tamtí.
Pokiaľ ide o tie reči, čo koho trápi a akých občanov čo trápi. Tento blbý argument môžem použiť na tri štvrtiny čohokoľvek, čo kedy prešlo týmto plénom. Lebo vždy nájdem nejakých ľudí, ktorých trápia iné veci. Takže táto sprostá demagógia skutočne nestojí za väčší rozbor.
A ešte raz, platí aj pre kolegu Mizíka. Tí lotyšskí nacisti sú skutočne asi tak významní ako vy v slovenskej politike. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, ešte raz skúsim zareagovať na niektoré myšlienky z rozpravy.
V prvom rade mi dovoľte zopakovať, že je mi nesmierne ľúto, že takýmto spôsobom sa vládna koalícia vysmieva všetkým obetiam COVID-u na Slovensku. Že namiesto toho, aby sme riešili a namiesto toho... nie, pani kolegyňka, nie ježišmaria, ale obetiam, obetiam, ľuďom na Slovensku, ktorí zomreli kvôli pandémii a kvôli vašim opatreniam, namiesto toho, aby sme riešili, ako im štát pomôže, ako pomôcť živnostníkom, ako pomôcť robotníkom. Namiesto toho, aby sme reálne tým ľuďom pomáhali, my tu riešime bývalý režim, historické selanky.
Síce sa tu teraz prekrikujeme, či pán Osuský bol komunista, alebo nebol komunista. Riešime tu vlastne osud pána Budaja, lebo o tohoto sa vlastne jedná predovšetkým, keďže je to najznámejší eštebák na Slovensku. A teraz sa bavíme o tom, či Budajovi zobrať ten dôchodok, alebo mu nezobrať. A zisťujeme vlastne, že oni si z toho Budaja vynechali. Oni vlastne budú stíhať iba tých bežných policajtov, bežných vojakov, ale nebudú skúmať tých, ktorí spolupracovali s ŠtB, ako pán Budaj, a ktorí reálne donášali na ľudí. Tých nebudú, tých nechajú tak, tí si budú ďalej zarábať. Ale bežný úradník, bežný človiečik, ktorý nemusel nikomu nič zlé spraviť, toho necháme na pokoji.
Necháme na pokoji aj všetkých tých Urválkov, prokurátorov, sudcov, ktorí reálne mohli robiť zlé veci. Pán Osuský tu rozprával niečo o Horákovej. No v prípade Horákovej nepotrestáme nikoho. Urválek by prešiel absolútne v pohode so svojím dôchodkom. My ideme strestať úplne bežných ľudí, ktorí nikomu nič zlé nemuseli spraviť. A opakujem, už som to hovoril. Pozrite si bežnú náplň práce Slovenskej informačnej služby, keď ste bežný rozviedčik. Vy si reálne myslíte, že to je nejaký rytier kapitalizmu, ktorý tu naháňa iba ideologických diverzantov? Veď tí robia úplne iné úlohy. Takisto aj bežní vojaci, bežní policajti. Toto naozaj nemôžete myslieť vážne, že týchto ľudí teraz idete trestať. Však robili hospodársku kriminalitu, strážili vlasť, robili normálnu spravodajskú činnosť, ktorú robí dneska SIS. Však tu mali rôzne problémy a úlohy, ktoré museli plniť profesionálne. A mnohí z nich vôbec neboli komunisti.
Takže ten princíp kolektívnej viny je príšerný.
A ten argument, ktorý tu zaznel, že je rozdiel medzi tým, že ten bývalý režim bol teda nedemokratický a tento režim už je demokratický. Viete, v politológii alebo vo filozofii sa takejto argumentácii hovorí niekedy aj expresívne ahistorický kreténizmus. Vy si vytlačíte dejiny zo svojej mysle a teraz hodnotíte Aristotela na základe kritérií 21. storočia. A Aristoteles podporoval otroctvo. No v tej dobe to bolo úplne bežné, že každý podporoval otroctvo. Bolo to úplne samozrejmá vec. A vy ho idete teraz mentorovať a moralizovať: Ježiš, ako mohol ten Aristoteles podporovať otroctvo? A teraz toto isté sa dneska vyčíta Ľudovítovi Štúrovi, že v 19. storočí ten slovník politickej korektnosti nebol ten istý ako v 21. storočí. A keď on niečo povedal, niečo voči židovskej menšine, tak sa automaticky z neho robí teraz, že bol antisemita a podobne. To sú také ahistorické nezmysly! Vy vždy musíte chápať tú danú dobu.
A teraz zoberte si priemerného človeka. Bojoval v tej vojne, v druhej svetovej vojne, porazil tých fašistov, vytrpel si, rodina mu pomrela, sám mal veľké, ťažké skúsenosti. A tento vojak, tento odbojár sa teraz dostane náhodou do nového režimu, ten režim bol socialistický, a teraz stane sa súčasťou danej armády. A hrdina, človek, ktorý bojoval za správnu vec a teraz ďalej si plní svoje úlohy, nikomu nič zlé nemusí urobiť. A teraz tohto človeka ideme obrať o jeho dôchodok. To je tak cynické, tak hlúpe. A tí ľudia teraz v tej chvíli nevedeli, že ako ten režim sa bude vyvíjať. Oni verili, že budujú lepšiu spoločnosť. A naozaj budovali mnohé dobré veci. Však ešte raz, poďakujme tým našim starým mamám a starým otcom, že tu vybudovali všetko, čo tu je. Školy, škôlky, nemocnice, cesty. Ľudia mali prácu. Ľudia mali bezpečnosť. Ľudia mali sociálne istoty. Dneska si to porovnajte z hľadiska sociálneho štátu a uvidíte, že dramaticky pokulhávame za socializmom. A teraz v takýchto chvíľach tu vyťahovať, že toto sú tí zločinci, tí bežní ľudia, ktorí sa snažili pomáhať? A teraz nehovorím, určite tam boli eštebáci, ktorí boli čisté zvery, čisté monštrá. Ale takých nájdete aj dneska. Aj dneska nájdete ľudí, policajtov možno, ktorí sa vyžívajú v nejakých sadistických praktikách. Toto nájdete v každom režime. Ale že každý z týchto ľudí musí byť na základe kolektívnej viny nevyhnutne zlý človek a že mu zoberieme dôchodok? Čiže toto považujem za naozaj nezmyselné.
A ten argument, že no, ten rozdiel je v tom, že náš režim je demokratický. No, my sme si povedali, že je demokratický. Takisto aj ten bývalý režim si o sebe povedal, že je ľudovodemokratický. Oni to tak nazývali. Každý režim si o sebe povie, že je dobrý. Ale potom dôjde druhý režim a ten povie, že je zlý. No keby sa teraz vymenili pomery a dajme tomu, že by sem prišiel znova ten socialistický režim, tak by o vás všetkých povedal, čo tu dneska robíte tie veľké propagandistické cvičenia, že vy ste tí predstavitelia extrému, z jeho pohľadu to je extrém, vy ste proti ľudovej demokracii a vás by zatváral. A takto budeme krútiť ten kolotoč dejín a budeme si navzájom robiť zle a neustále len šíriť svár a nenávisť v spoločnosti. Ja to považujem za nezmyselné, a preto...
Viete, ja sa tak zamýšľam, že zoberte si tú Rwandu, ktorú som spomínal. Tam za niekoľko týždňov povraždili koľko? 800-tisíc Tutsiov. Tam bol ten kmeň Hutuov a tí povraždili tých Tutsiov. Ja sa tak vždy zamýšľam, že ako je možné, že ako je možné, že tá Rwanda ešte dneska funguje. Tam musí byť toľko resentimentu, nenávisti a každému musel zomrieť nejaký príbuzný. A napriek tomu ono tam potom prišlo k tomu národnému zmiereniu. Oni si povedali, že a dosť, nikoho nebudeme trestať. Vytvorili teda nejaké tribunály, kde potrestali tých hlavných vinníkov, ako to bolo aj po nacizme, ale ďalej žijú. A jedine vďaka tomu žijú, lebo vedia, že inak, keby začali vyťahovať tieto veci, tak by tým tak rozdelili spoločnosť, že by to už asi nikdy nedali dokopy a zase by boli nové genocídy.
A vy k tomuto smerujete. Vy chcete ďalej rozoštvávať úplne zbytočne slovenskú spoločnosť 30 rokov po páde bývalého režimu. Načo, preboha? Načo tým starčekom, tým vdovám, ktoré naozaj za nič nemôžu, idete zobrať výsluhový dôchodok po manželovi, ktorý možno robil nejakého bežného policajta alebo bežného rozviedčika, ktorý nemal nikdy nič spoločné s podporou nejakých zlých vecí, ktoré sa naozaj diali aj v bývalom režime. Ja naozaj nerozumiem, že načo je toto komu dobré.
A ten princíp kolektívnej viny, to je veľmi vážna vec. Ak to tu naozaj zavedieme, a ja verím tomu, že pokiaľ tento návrh schválite, tak pôjde na Ústavný súd a ten to spláchne. Ale pokiaľ to tu zavediete, tak potom nám dajte návod, ako to postupovať ďalej. A budeme tu robiť reálne tie isté veci čo vy, ak teda chcete takto pokračovať. Aj my vás môžme súdiť na základe kolektívnej viny. A opakujem, už to tu zaznelo viackrát. No, 12-tisíc mŕtvych kvôli vášmu celoplošnému testovaniu, kvôli vášmu Matovičovi, kvôli vám všetkým, no, tak vám zoberieme dôchodky jedna radosť. Takto budeme fungovať? Prepáčte, kolektívna vina bola zlá tak v čase stalinských gulagov, ako aj v čase nacistických koncentračných táborov, tak v čase židovského kódexu na Slovensku. A mne sa zdá, že toto je analógia židovského kódexu. Akurát namiesto Židov a ľudí, ktorí mali žlté hviezdy, teraz naháňate ľudí, ktorí mali červené hviezdy, a je to taký antikomunistický kódex. Ale robíte presne to isté čo nacisti. Presne to isté čo fašisti.
Tá fašistická mentalita totižto spočíva nie v tom, či nenávidíte nejakú konkrétnu rasu. Fašistická mentalita spočíva v tom, že nenávidíte nejaký kolektív. To môže byť aj niečo iné. A vy takýmto spôsobom nenávidíte každého, kto tu v bývalom režime žil a budoval a pracoval. Táto nenávisť je príšerná. Zbavte sa toho, preboha! Vy sa hráte na demokratov? Tak najskôr tu vyhlásite každého, kto má iný názor, za zločinca. To bolo v novembri, keď ste tu prijali ten svoj nezmyselný zákon protikomunistický, ktorý, dúfam, že čím skôr zrušíme. Akonáhle padne vláda, ubezpečujem vás, že pôjde preč. A to isté prichádza teraz. Teraz ešte tých ľudí, ktorí reálne nikomu nemuseli ublížiť, na základe kolektívnej viny idete takýmto spôsobom trestať.
Potom tu počúvam pána Baránika alebo pána Osuského, pri všetkej úcte, ako aspoň sa pozrite do zrkadla! Už som, už tu naozaj mohol čakať... ehm, stáť len pán Budaj. A to by bolo už úplne dovŕšenie celej frašky. Alebo pán Kiska, alebo pán Dostál, alebo pán Leško a títo ďalší, Kukan, títo ďalší slávni, veľkí bojovníci proti komunizmu. Funkcionári, zväzáci a možno aj eštebáci. A títo nás dneska idú poučovať, mňa, ktorý som v tom čase mal deväť rokov a nebol som ničoho súčasťou, tak zo mňa tu idete robiť to monštrum, ktoré môže za tie veci všetky zlé. Ale tuto Budaj, ktorý bol eštebák, ten je najsvätejší! Toto je až tak absurdné. Ako rozmýšľajme trošku pri tom! A keď potom pána Baránika počúvam, že sa nám tu vyhráža, že nás pozatvára. To kde sme, preboha?! Baránik reálne povedal, že však počkajte, že však my si vás strčíme do tej basy. To on rozhoduje o tom? Čiže Ústav pamäti národa bude rozhodovať o tom, komu zobereme dôchodok, lebo si povedali nie súdy, ale Ústav pamäti národa, a Baránik bude rozhodovať, či strčí Blahu do basy, alebo niekoho iného. Fantastické! To je tá spravodlivosť!
Nie, toto nie je spravodlivosť. To sú mafiánske praktiky. To sú fašistické praktiky. A už tu konečne prestaňme, kolegovia, s tou nenávisťou.
Hovoríme, že neoprávnené výhody? Preboha, aké neoprávnené výhody? Chcete označovať tie výsluhové dôchodky? Však na to majú nárok. Keď na to majú raz nárok, tak to nie je neoprávnená výhoda. Vy neviete povedať, že jednému to dáme, druhému nedáme. Porušujete, diskriminujete, robíte len jednu odpornú pomstychtivú robotu.
Páni kolegovia, dovoľte mi ospravedlniť sa seniorom, ospravedlniť sa vojakom, ospravedlniť sa za vás všetkým policajtom, za tie zločiny, čo páchate. A verte tomu, že my to čoskoro zvrátime.
Ďakujem.