28. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán Osuský, dovolím si vás trošku poopraviť. V Maďarsku v Budapešti v roku 1956 viseli na kandelábroch v drvivej väčšine nie komunisti, ale obyčajní príslušníci ÁVH a títo boli síce príslušníkmi ÁVH, to znamená tajnej polície, ale boli to obyčajní vojaci povolaní na základe povolávacieho rozkazu, mali len tú smolu, že ich nezaradili napríklad ku delostrelcom, ale ku ÁVH. Poznám jedného starého Maďara, ešte žije a jemu je doteraz ľúto, že bol pri lynčovaní jedného takého obyčajného vojaka z ÁVH.
A keďže ste hovorili o tom fašizme, tak pripomeniem vám jednu vec. Fašizmus veselo prekvitá v Lotyšsku, kde sa každoročne robia pochody veteránov lotyšskej légie Waffen-SS s množstvom mladého dorastu. A my veselo spolupracujeme v rámci, s nimi v rámci zločineckej organizácie NATO.
A teraz sa vás pýtam ešte jednu vec, zoberiete výhody aj trom našim politikom, ktorí sa zúčastnili na Majdane, kde bojoval hlavne pravý sektor? Podporoval ich a sú, títo politici sú dokonca z vášho politického súdka. Viete, o kom hovorím? Jeden by stratil miesto najvyššieho prokurátora.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Osuský, svinstvá sa páchali počas celej histórie ľudstva, nielen v režime socialistického zriadenia, nielen za slovenského štátu, ale aj údajnej demokracii po ´90. roku, ktorá vám zjavne nie veľmi vadí. Ale tieto svinstvá sa dejú aj v roku 2021 a naozaj sa dajú nazvať, tak ako povedal kolega Suja, novodobým fašistickým režimom. Ja tu neobhajujem a nikdy nebudem obhajovať zločiny žiadneho režimu, ale vy tu s krvavými, ale doslova krvavými očami urážate všetky režimy v 20. storočí, žiaden vám nie je dostatočne dobrý, najmä režim, ktorý vám dal úplne všetko. Dal vám vzdelanie, dal vám zamestnanie, dal vám bývanie, dal vám všetky možné sociálne istoty.
A na záver už len dodám, možno už tu bolo viackrát spomenuté. Pán kolega Osuský, komunistický režim na Slovensku alebo v Československej socialistickej republike naozaj nikdy neexistoval, bol to iba reálny socializmus. Takže skúšajme si nemýliť pojmy s dojmami, nenazývajme reálny socializmus komunizmom, pretože komunistická spoločnosť vo svetovom meradle nikdy nebola. Bola to nejaká utopistická predstava, ktorá nebola nikdy zrealizovaná, pretože na to neboli ani prostriedky, ani hmotné statky a neboli na to ani ľudia. Čiže naozaj socializmus a komunizmus, dve rozdielne nádoby.
Ďakujem pekne.

Pani predkladateľka Anna Andrejuvová.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcela poďakovať pánovi Osuskému a pánovi Baránikovi za podporu tohto návrhu. Je mi veľmi ľúto, že mnohí poslanci, ktorí aj na vás reagujú alebo reagujú v rozprave, vôbec ten návrh nečítali, pretože sa tu šíria pomerne poplašné správy, že sa to má týkať policajtov, vojakov. Vy si prečítajte ten návrh zákona!
Ďakujem.

Pán poslanec Osuský, môžete reagovať na faktické otázky.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, pán kolega Blaha, viete, ja som v socializme, áno, liečil ľudí a vzdelával piatakov medikov v dermatovenerológii. Vy sa živíte oblbovaním študentov alebo publika, ktoré vám tie sprostosti žerie, to je trošku rozdiel medzi tými povolaniami.
Neviem, aký hrdina ste bol kedy vy, ale vy ste hrdinom teraz, keď sa vám nič nemôže stať. A to platí aj pre pána poslanca Kočiša, ktorý hovorí, že demokracia mi veľmi nevadí. No nemala by vadiť ani jemu, lebo v bývalom režime by vaša partaj bola čierna z toho, jak by sedeli v base do nohy všetci. Takže ak niekto má byť vďačný za demokraciu, tak ste to vy. (Potlesk.)
Pokiaľ ide o tie reči o Ukrajine, tak ja som bol zhodou okolností v minulom roku trikrát v Ukrajine pozorovať voľby. A videl som volebné výsledky toho, o čom vy hovoríte, že je to hegemónom ukrajinskej politiky, pravého sektora. Tak ten je ešte menej úspešný ako ktorákoľvek z tých vašich dvoch protofašistických strán, ktoré teraz na Slovensku máme. Takže asi taká hrozba pre Ukrajinu ako vy pre nás, našťastie, boli tamtí.
Pokiaľ ide o tie reči, čo koho trápi a akých občanov čo trápi. Tento blbý argument môžem použiť na tri štvrtiny čohokoľvek, čo kedy prešlo týmto plénom. Lebo vždy nájdem nejakých ľudí, ktorých trápia iné veci. Takže táto sprostá demagógia skutočne nestojí za väčší rozbor.
A ešte raz, platí aj pre kolegu Mizíka. Tí lotyšskí nacisti sú skutočne asi tak významní ako vy v slovenskej politike. (Potlesk.)

Ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ľuboš Blaha, ktorému udeľujem slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, ešte raz skúsim zareagovať na niektoré myšlienky z rozpravy.
V prvom rade mi dovoľte zopakovať, že je mi nesmierne ľúto, že takýmto spôsobom sa vládna koalícia vysmieva všetkým obetiam COVID-u na Slovensku. Že namiesto toho, aby sme riešili a namiesto toho... nie, pani kolegyňka, nie ježišmaria, ale obetiam, obetiam, ľuďom na Slovensku, ktorí zomreli kvôli pandémii a kvôli vašim opatreniam, namiesto toho, aby sme riešili, ako im štát pomôže, ako pomôcť živnostníkom, ako pomôcť robotníkom. Namiesto toho, aby sme reálne tým ľuďom pomáhali, my tu riešime bývalý režim, historické selanky.
Síce sa tu teraz prekrikujeme, či pán Osuský bol komunista, alebo nebol komunista. Riešime tu vlastne osud pána Budaja, lebo o tohoto sa vlastne jedná predovšetkým, keďže je to najznámejší eštebák na Slovensku. A teraz sa bavíme o tom, či Budajovi zobrať ten dôchodok, alebo mu nezobrať. A zisťujeme vlastne, že oni si z toho Budaja vynechali. Oni vlastne budú stíhať iba tých bežných policajtov, bežných vojakov, ale nebudú skúmať tých, ktorí spolupracovali s ŠtB, ako pán Budaj, a ktorí reálne donášali na ľudí. Tých nebudú, tých nechajú tak, tí si budú ďalej zarábať. Ale bežný úradník, bežný človiečik, ktorý nemusel nikomu nič zlé spraviť, toho necháme na pokoji.
Necháme na pokoji aj všetkých tých Urválkov, prokurátorov, sudcov, ktorí reálne mohli robiť zlé veci. Pán Osuský tu rozprával niečo o Horákovej. No v prípade Horákovej nepotrestáme nikoho. Urválek by prešiel absolútne v pohode so svojím dôchodkom. My ideme strestať úplne bežných ľudí, ktorí nikomu nič zlé nemuseli spraviť. A opakujem, už som to hovoril. Pozrite si bežnú náplň práce Slovenskej informačnej služby, keď ste bežný rozviedčik. Vy si reálne myslíte, že to je nejaký rytier kapitalizmu, ktorý tu naháňa iba ideologických diverzantov? Veď tí robia úplne iné úlohy. Takisto aj bežní vojaci, bežní policajti. Toto naozaj nemôžete myslieť vážne, že týchto ľudí teraz idete trestať. Však robili hospodársku kriminalitu, strážili vlasť, robili normálnu spravodajskú činnosť, ktorú robí dneska SIS. Však tu mali rôzne problémy a úlohy, ktoré museli plniť profesionálne. A mnohí z nich vôbec neboli komunisti.
Takže ten princíp kolektívnej viny je príšerný.
A ten argument, ktorý tu zaznel, že je rozdiel medzi tým, že ten bývalý režim bol teda nedemokratický a tento režim už je demokratický. Viete, v politológii alebo vo filozofii sa takejto argumentácii hovorí niekedy aj expresívne ahistorický kreténizmus. Vy si vytlačíte dejiny zo svojej mysle a teraz hodnotíte Aristotela na základe kritérií 21. storočia. A Aristoteles podporoval otroctvo. No v tej dobe to bolo úplne bežné, že každý podporoval otroctvo. Bolo to úplne samozrejmá vec. A vy ho idete teraz mentorovať a moralizovať: Ježiš, ako mohol ten Aristoteles podporovať otroctvo? A teraz toto isté sa dneska vyčíta Ľudovítovi Štúrovi, že v 19. storočí ten slovník politickej korektnosti nebol ten istý ako v 21. storočí. A keď on niečo povedal, niečo voči židovskej menšine, tak sa automaticky z neho robí teraz, že bol antisemita a podobne. To sú také ahistorické nezmysly! Vy vždy musíte chápať tú danú dobu.
A teraz zoberte si priemerného človeka. Bojoval v tej vojne, v druhej svetovej vojne, porazil tých fašistov, vytrpel si, rodina mu pomrela, sám mal veľké, ťažké skúsenosti. A tento vojak, tento odbojár sa teraz dostane náhodou do nového režimu, ten režim bol socialistický, a teraz stane sa súčasťou danej armády. A hrdina, človek, ktorý bojoval za správnu vec a teraz ďalej si plní svoje úlohy, nikomu nič zlé nemusí urobiť. A teraz tohto človeka ideme obrať o jeho dôchodok. To je tak cynické, tak hlúpe. A tí ľudia teraz v tej chvíli nevedeli, že ako ten režim sa bude vyvíjať. Oni verili, že budujú lepšiu spoločnosť. A naozaj budovali mnohé dobré veci. Však ešte raz, poďakujme tým našim starým mamám a starým otcom, že tu vybudovali všetko, čo tu je. Školy, škôlky, nemocnice, cesty. Ľudia mali prácu. Ľudia mali bezpečnosť. Ľudia mali sociálne istoty. Dneska si to porovnajte z hľadiska sociálneho štátu a uvidíte, že dramaticky pokulhávame za socializmom. A teraz v takýchto chvíľach tu vyťahovať, že toto sú tí zločinci, tí bežní ľudia, ktorí sa snažili pomáhať? A teraz nehovorím, určite tam boli eštebáci, ktorí boli čisté zvery, čisté monštrá. Ale takých nájdete aj dneska. Aj dneska nájdete ľudí, policajtov možno, ktorí sa vyžívajú v nejakých sadistických praktikách. Toto nájdete v každom režime. Ale že každý z týchto ľudí musí byť na základe kolektívnej viny nevyhnutne zlý človek a že mu zoberieme dôchodok? Čiže toto považujem za naozaj nezmyselné.
A ten argument, že no, ten rozdiel je v tom, že náš režim je demokratický. No, my sme si povedali, že je demokratický. Takisto aj ten bývalý režim si o sebe povedal, že je ľudovodemokratický. Oni to tak nazývali. Každý režim si o sebe povie, že je dobrý. Ale potom dôjde druhý režim a ten povie, že je zlý. No keby sa teraz vymenili pomery a dajme tomu, že by sem prišiel znova ten socialistický režim, tak by o vás všetkých povedal, čo tu dneska robíte tie veľké propagandistické cvičenia, že vy ste tí predstavitelia extrému, z jeho pohľadu to je extrém, vy ste proti ľudovej demokracii a vás by zatváral. A takto budeme krútiť ten kolotoč dejín a budeme si navzájom robiť zle a neustále len šíriť svár a nenávisť v spoločnosti. Ja to považujem za nezmyselné, a preto...
Viete, ja sa tak zamýšľam, že zoberte si tú Rwandu, ktorú som spomínal. Tam za niekoľko týždňov povraždili koľko? 800-tisíc Tutsiov. Tam bol ten kmeň Hutuov a tí povraždili tých Tutsiov. Ja sa tak vždy zamýšľam, že ako je možné, že ako je možné, že tá Rwanda ešte dneska funguje. Tam musí byť toľko resentimentu, nenávisti a každému musel zomrieť nejaký príbuzný. A napriek tomu ono tam potom prišlo k tomu národnému zmiereniu. Oni si povedali, že a dosť, nikoho nebudeme trestať. Vytvorili teda nejaké tribunály, kde potrestali tých hlavných vinníkov, ako to bolo aj po nacizme, ale ďalej žijú. A jedine vďaka tomu žijú, lebo vedia, že inak, keby začali vyťahovať tieto veci, tak by tým tak rozdelili spoločnosť, že by to už asi nikdy nedali dokopy a zase by boli nové genocídy.
A vy k tomuto smerujete. Vy chcete ďalej rozoštvávať úplne zbytočne slovenskú spoločnosť 30 rokov po páde bývalého režimu. Načo, preboha? Načo tým starčekom, tým vdovám, ktoré naozaj za nič nemôžu, idete zobrať výsluhový dôchodok po manželovi, ktorý možno robil nejakého bežného policajta alebo bežného rozviedčika, ktorý nemal nikdy nič spoločné s podporou nejakých zlých vecí, ktoré sa naozaj diali aj v bývalom režime. Ja naozaj nerozumiem, že načo je toto komu dobré.
A ten princíp kolektívnej viny, to je veľmi vážna vec. Ak to tu naozaj zavedieme, a ja verím tomu, že pokiaľ tento návrh schválite, tak pôjde na Ústavný súd a ten to spláchne. Ale pokiaľ to tu zavediete, tak potom nám dajte návod, ako to postupovať ďalej. A budeme tu robiť reálne tie isté veci čo vy, ak teda chcete takto pokračovať. Aj my vás môžme súdiť na základe kolektívnej viny. A opakujem, už to tu zaznelo viackrát. No, 12-tisíc mŕtvych kvôli vášmu celoplošnému testovaniu, kvôli vášmu Matovičovi, kvôli vám všetkým, no, tak vám zoberieme dôchodky jedna radosť. Takto budeme fungovať? Prepáčte, kolektívna vina bola zlá tak v čase stalinských gulagov, ako aj v čase nacistických koncentračných táborov, tak v čase židovského kódexu na Slovensku. A mne sa zdá, že toto je analógia židovského kódexu. Akurát namiesto Židov a ľudí, ktorí mali žlté hviezdy, teraz naháňate ľudí, ktorí mali červené hviezdy, a je to taký antikomunistický kódex. Ale robíte presne to isté čo nacisti. Presne to isté čo fašisti.
Tá fašistická mentalita totižto spočíva nie v tom, či nenávidíte nejakú konkrétnu rasu. Fašistická mentalita spočíva v tom, že nenávidíte nejaký kolektív. To môže byť aj niečo iné. A vy takýmto spôsobom nenávidíte každého, kto tu v bývalom režime žil a budoval a pracoval. Táto nenávisť je príšerná. Zbavte sa toho, preboha! Vy sa hráte na demokratov? Tak najskôr tu vyhlásite každého, kto má iný názor, za zločinca. To bolo v novembri, keď ste tu prijali ten svoj nezmyselný zákon protikomunistický, ktorý, dúfam, že čím skôr zrušíme. Akonáhle padne vláda, ubezpečujem vás, že pôjde preč. A to isté prichádza teraz. Teraz ešte tých ľudí, ktorí reálne nikomu nemuseli ublížiť, na základe kolektívnej viny idete takýmto spôsobom trestať.
Potom tu počúvam pána Baránika alebo pána Osuského, pri všetkej úcte, ako aspoň sa pozrite do zrkadla! Už som, už tu naozaj mohol čakať... ehm, stáť len pán Budaj. A to by bolo už úplne dovŕšenie celej frašky. Alebo pán Kiska, alebo pán Dostál, alebo pán Leško a títo ďalší, Kukan, títo ďalší slávni, veľkí bojovníci proti komunizmu. Funkcionári, zväzáci a možno aj eštebáci. A títo nás dneska idú poučovať, mňa, ktorý som v tom čase mal deväť rokov a nebol som ničoho súčasťou, tak zo mňa tu idete robiť to monštrum, ktoré môže za tie veci všetky zlé. Ale tuto Budaj, ktorý bol eštebák, ten je najsvätejší! Toto je až tak absurdné. Ako rozmýšľajme trošku pri tom! A keď potom pána Baránika počúvam, že sa nám tu vyhráža, že nás pozatvára. To kde sme, preboha?! Baránik reálne povedal, že však počkajte, že však my si vás strčíme do tej basy. To on rozhoduje o tom? Čiže Ústav pamäti národa bude rozhodovať o tom, komu zobereme dôchodok, lebo si povedali nie súdy, ale Ústav pamäti národa, a Baránik bude rozhodovať, či strčí Blahu do basy, alebo niekoho iného. Fantastické! To je tá spravodlivosť!
Nie, toto nie je spravodlivosť. To sú mafiánske praktiky. To sú fašistické praktiky. A už tu konečne prestaňme, kolegovia, s tou nenávisťou.
Hovoríme, že neoprávnené výhody? Preboha, aké neoprávnené výhody? Chcete označovať tie výsluhové dôchodky? Však na to majú nárok. Keď na to majú raz nárok, tak to nie je neoprávnená výhoda. Vy neviete povedať, že jednému to dáme, druhému nedáme. Porušujete, diskriminujete, robíte len jednu odpornú pomstychtivú robotu.
Páni kolegovia, dovoľte mi ospravedlniť sa seniorom, ospravedlniť sa vojakom, ospravedlniť sa za vás všetkým policajtom, za tie zločiny, čo páchate. A verte tomu, že my to čoskoro zvrátime.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, deväť faktických poznámok.
Ako prvý, pán poslanec Osuský, nech sa páči.