28. schôdza

4.5.2021 - 28.5.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.5.2021 o 10:29 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 9:16

Karol Mitrík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci,
v zmysle zákonnej povinnosti vám aj tento rok predkladám správu o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za uplynulý rok. Treba konštatovať, že rok 2020 bol pre celú spoločnosť veľmi náročným rokom a zjavné či skryté dôsledky pandémie budeme ešte dlho spoločensky aj individuálne cítiť a riešiť.
Rôzne formy obmedzení práce orgánov a organizácií štátnej správy a samosprávy ovplyvnili aj kontrolnú činnosť Najvyššieho kontrolného úradu. Bolo nevyhnutné, aby sme pri výkone kontroly prijímali rôzne operatívne opatrenia, ktoré spolu s pochopením a ústretovosťou kontrolovaných subjektov v konečnom dôsledku umožnili naplniť plán kontrolnej činnosti úradu bez významnejších zmien.
Pre Najvyšší kontrolný úrad to bol náročný rok aj z iných dôvodov. Funkčné obdobie končili dvaja podpredsedovia, čo si vyžiadalo viaceré vnútorné zmeny, a zároveň prebiehalo hodnotenie kvality našej činnosti expertmi zahraničných kontrolných inštitúcií. Táto aktivita si vyžiadala desiatky hodín online diskusií členov manažmentu s hodnotiacimi expertmi a predkladania rôznych dôkazov o kvalite našej kontroly. Osobne ma veľmi teší, že Najvyšší kontrolný úrad v tomto náročnom hodnotení kvality obstál a že sme účasťou v tomto hodnotení potvrdili, že sme si vedomí tohto, že aj Najvyšší kontrolný úrad musí neustále dokazovať, že svoju činnosť robí kvalitne, v súlade so zákonmi a medzinárodnými štandardmi.
V uplynulom roku sme ukončili 32 kontrolných akcií, skontrolovali sme rôzne spôsoby nakladania verejných zdrojov pri plnení úloh verejných politík v 216 organizáciách a orgánoch verejnej správy. Na základe výsledkov sme sformulovali takmer štyri stovky odporúčaní, ktorých prijatím by bolo možné nielen predchádzať chybám a nedostatkom, ale najmä vykonávať povinnosti lepšie, efektívnejšie či účinnejšie.
Kontrolnú činnosť úradu stále výraznejšie podporuje aj analytická činnosť a jej hlavné výstupy sú tiež obsahom správy. Vďaka novele zákona o Najvyššom kontrolnom úrade máme možnosť prezentovať výsledky jednotlivých kontrolných aktivít v gestorských výboroch parlamentu. Napriek krátkej aplikačnej praxi tejto novely sa veľmi jasne ukazuje, aké je dôležité diskutovať o najdôležitejších zisteniach kontroly na pôde Národnej rady. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu má slúžiť v prvom rade zákonodarnému zboru na skvalitnenie legislatívneho systému riadenia spoločnosti a na zistenie toho, ako si plní svoje úlohy výkonná moc verejnej správy.
Výsledky ročnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu sú zhrnuté v predloženej správe, ktorú máte v podobe parlamentnej tlače. Zároveň, zároveň sme ju každému z vás doručili aj v podobe brožúry, ktorá umožňuje nasnímaním priloženého QR kódu vstúpiť do obsahu záverečnej správy v každej minuloročnej kontrole. Našou snahou je vám poskytnúť čo najviac informácií v rôznorodej podobe.
Z predloženej správy je zrejmé, že kontrolná činnosť v roku 2020 bola v rozhodujúcej miere zameraná do troch oblastí. Prvou oblasťou bola oblasť plnenia cieľov fiškálnej politiky, druhou hospodárenie a plnenie úloh vybraných subjektov štátnej správy a samosprávy a treťou oblasťou boli aspekty plnenia cieľov verejných politík.
Kým prejdem k prezentácii hlavných zistení v týchto oblastiach, chcem pripomenúť, že fiškálna politika je rozhodujúcim nástrojom udržateľnosti verejných financií a pozornosť jej venujú nielen jednotlivé národné vlády a parlamenty, ale aj inštitúcie Európskej únie. Príklady z nedávnej minulosti ukázali, že krajiny, ktoré v riadení rozpočtových rámcov dôsledne uplatňujú fiškálne pravidlá, dokážu rýchlejšie zvládať krízy a ich dôsledky a to určite bude platiť aj v prípade fiškálnych dopadov pandémie. Predovšetkým z týchto dôvodov sa najvyššie kontrolné inštitúcie Európskej únie problematike fiškálnej politiky venujú prioritne. V uplynulom roku sa Najvyšší kontrolný úrad zapojil do úsilia 6 národných kontrolných inštitúcií zhodnotiť, ako sa v krajinách uplatňujú jednotlivé fiškálne pravidlá. Výsledky národných kontrol budú k dispozícii tento rok a určite bude zaujímavé ich vzájomne porovnávať a získať poznatky dobrej praxe z tejto oblasti.
Kontrola riadenia strednodobých rozpočtových rámcov na roky 2015 až 2019 identifikovala riziká najmä v oblasti kvality programového rozpočtovania. Aktuálny spôsob implementácie a spôsob využívania programového rozpočtovania nedosahuje potenciál svojich možností, čoho si je vedomé aj ministerstvo financií. Najvyšší kontrolný úrad preto odporúčal revíziu systému programového rozpočtovania tak, aby účinnejšie napomáhal strednodobému zameraniu verejných financií na ciele verejných politík. Je potrebné zabezpečiť požadovanú kvalitu programových rozpočtov tak, aby sa vedelo nielen to, kam výdavky smerujú, ale najmä to, aký cieľ verejnej politiky sa tým dosiahne a akými ukazovateľmi sa jeho dosahovanie bude merať.
Aj táto kontrola ukázala, že nedostatočná úroveň plánovania a riadenia štátneho rozpočtu je dlhodobým problémom. Svedčí o tom rastúci počet rozpočtových opatrení, ktorý za posledných 10 rokov sa zdvojnásobil. Analýza týchto opatrení naznačuje, že použitie tohto nástroja je často vyvolané objektívnymi dôvodmi, ale zároveň kontrola potvrdila, že sa mnohokrát používa nad rámec objektívnej potreby presunu zdrojov. Parlamentom schválená distribúcia zdrojov v podobe schváleného štátneho rozpočtu je tak reálne často výrazne iná a poslanci nie sú vždy informovaní o významných presunov, presunoch rozpočtových zdrojov.
Je prirodzené, že v dôsledku mimoriadnej situácie, takej, aká nastala minulý rok, sa počet rozpočtových opatrení výrazne zvyšuje. Analýza minuloročného rozpočtu ukázala, že celkovo v rámci covidových opatrení presunulo sa medzi kapitolami takmer 2,9 mld. eur. Podrobnejší prehľad na tieto pohyby však ukázal, že nie všetky covidové opatrenia bolo treba realizovať, a svedčia aj o tom, že presun zdrojov sa uskutočnil bez dôsledného zváženia potreby či možnosti ich využitia.
Pandémia poznačila aj strednodobé rozpočtové rámce, najmä pravidlá dlhovej brzdy, vyrovnaného rozpočtu a limitu výdavkov štátneho rozpočtu. Pre výnimočné udalosti sa v rámci fiškálneho rámca použili tzv. únikové klauzuly s jasne stanovenými pravidlami a došlo k úpravám schváleného rozpočtu. V tejto súvislosti upozorňujeme, že implementácia únikových klauzúl by nemala viesť k zvyšovaniu výdavkov nesúvisiacich s výnimočnou udalosťou ani k znižovaniu kreditu existujúcich fiškálnych pravidiel a oslabovaniu ich dodržiavania. Preto dodržiavaniu týchto pravidiel a preverovaniu hospodárneho a účelného vynakladania zdrojov na riešenie dopadov pandémie sa budeme ešte venovať prioritne.
Každá kríza raz pominie. V tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad zdôrazňuje nutnosť stanoviť postup návratu k prísnejším pravidlám, t. j. aby vláda po skončení výnimočnej situácie uplatňovaním fiškálnych pravidiel dôsledne pokračovala v snahe o udržateľné verejné financie, aby cesta k návratu bola známa čo najskôr.
Kým prejdem k ďalšej časti v oblasti kontrolnej činnosti úradu, nedá mi, aby som v súvislosti s vykazovaním plnenia cieľov fiškálnej politiky nepoukázal na dva problémy. Prvým je nedostatočná presnosť a spoľahlivosť výkazníctva štátnej správy, ale aj samosprávy. Často ide o informácie, ktoré ovplyvňujú presnosť a spoľahlivosť konsolidovaných súhrnných výdavkov za celú verejnú správu, slúžia k tvorbe rôznych politík a na ich základe sa projektujú nároky na finančné zdroje rozpočtu verejnej správy. Príkladom sú informácie o vykazovanej hodnote majetku, vo väčšine prípadov nezodpovedá realite. K majetku nie sú tvorené opravné položky, nejednotné je vykazovanie majetku a jeho opotrebovanie. Zistenia Najvyššieho kontrolného úradu v tejto oblasti zdôrazňujú potrebu centrálneho ekonomického systému, ktorým možno zvýšiť kvalitu a včasnosť dát, a tým dosiahnuť aj efektívnejšie riadenie verejných financií.
Druhý problém, na ktorý poukazujú kontroly, sú rôzne snahy o administratívne úpravy fiškálnych rámcov, napr. znižovanie verejného dlhu. Kontrola núdzových zásob ropy poukázala na účelovú transformáciu štátneho modelu zabezpečovania týchto zásob na agentúry, ktorá mala napomôcť konsolidácií verejných financií a udržať ich defi... a udržať deficit verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013. Tento, ale aj ďalšie prípady administratívnych úprav považuje NKÚ prinajmenšom za zlú prax, ak nie za závažný morálny hazard s dôverou občanov v štátne inštitúcie i s dôverou európskych inštitúcii.
Hospodárenie významných hospodársky subjektov a inštitúcií štátu bolo ďalšou dôležitou oblasťou kontroly a z tohto miesta chcem zdôrazniť niektoré najvýznamnejšie zistenia.
V prípade Sociálnej poisťovne je to stav celkovej bilancie dôchodkového poistenia. Bez výpomoci štátu a krytia deficitu starobného poistenia z iných fondov predstavuje jedno z najväčších rizík verejných financií, na ktoré nie sú prijímané adekvátne opatrenia. Situácia, v ktorej sa Sociálna poisťovňa nachádza, za sporné považujeme, že platí správcovským spoločnostiam príspevky do II. piliera v plnej výške aj tým sporiteľom, ktorých zamestnávateľ poistné nezaplatil. Za ekonomicky neodôvodnené konanie považujeme tiež to, že odplata za poskytované služby správcovskej spoločnostiam nepokrýva poisťovni ani vynaložené náklady. Aj v prípade Sociálnej poisťovni je vážnym problémom neuhradené poistné v hodnote takmer 800 mil. eur, čo je približné, približne 10 % poistného. Najväčšími dlžníkmi sú zdravotnícke zariadenia a ich dlhy napriek niekoľkonásobnému oddlžovaniu neklesajú, ale stále rastú. Systém oddlžovania nie je účinný, neplní svoje ciele, neprispieva k finančnej stabilite ani Sociálnej poisťovne, ani zdravotníckych zariadení, ani verejných financií.
Postoj poisťovne k vymáhaniu pohľadávok voči zdravotníckym zariadeniam je iný ako k ostatným zamestnávateľom, t. j. v tomto prípade neuplatňuje všetky zákonné možnosti vymáhania poistenia vrátane exekúcií. Indikuje to nerešpektovanie základného ústavného princípu, rovnakého prístupu ku všetkým zainteresovaným stranám s možnými vážnymi dôsledkami pre Sociálnu poisťovňu.
Je zrejmé, že efektívnosť mnohých procesov v organizáciách verejnej správy je podmienená používaním informačných systémov. V prípade Sociálnej poisťovni na vedenie a vyplácanie rôznych dávok používa Sociálna poisťovňa 48 rôznych informačných systémov. Ide s pravidla o samostatné systémy bez vzájomných prepojení, čo sťažuje elektronickú komunikáciu s klientami a ostatnými informačnými systémami verejnej správy. Ako nevyhnutné sa javí hľadať spôsoby napojenia poisťovne na existujúce informačné systémy verejnej správy a taktiež aktívne zapojenie sa do štátom garantovaného centrálneho elektronického úradného doručovania je dôležité najmä preto, že kľúčový informačný systém pre jednotný výber daní a poistného UNITAS už mešká viac ako desať rokov.
Ani hospodárenie ďalšej významnej spoločnosti, Slovenskej pošty, nie je bez vážnych problémov a rizík. Kontrola, že poskytovanie univerzálnej poštovej služby v podmienkach liberalizovaného trhu bez zásadnejších zmien stratégií spoločnosti ale v prístupe ministerstva dopravy ako akcionára k Slovenskej pošte nie je reálne. Pre Slovenskú poštu je kľúčová spolupráca so štátom, ktorá zahŕňa výplatu dávok a dôchodkov, poskytovanie služieb e-Governmentu a doručovanie úradných dokumentov adresátom, ktorí nemajú elektronickú schránku. Táto služba však nepokrýva ani vynaložené náklady pošty a neefektívne sú aj niektoré služby, ktoré pošta poskytuje iným podnikateľským subjektom, preto vypracovanie a dôsledné realizovanie dlhodobej stratégie rozvoja Slovenskej pošty, ktorá by zabezpečila poskytovanie univerzálnej poštovej služby občanom za podmienok, ktoré umožnia rozvoj spoločnosti i adekvátne odmeňovanie zamestnancov, je nevyhnutné a predloženie takejto stratégie požaduje od ministerstva dopravy aj gestorský výbor Národnej rady.
Dlhoročným problémom organizácie verejnej správy i štátom vlastnených spoločností sú zmluvné vzťahy. Príliš často je z obsahu a podmienok zrejmé, že súkromný záujem sa dokázal zabezpečiť výrazne lepšie na úkor verejného. Príkladom sú zmluvné vzťahy štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky pri budovaní detekčného systému lesných požiarov, pri tvorbe informačného systému ISKRA na ministerstve hospodárstva, rekonštrukcii zimného štadióna v Bratislave či predajoch majetku obcí a miest, kde súkromný záujem je či príliš často prikrytý dôvodmi osobitného zreteľa.
Azda najlepšie dokumentuje tento problém kontrola zmluvných vzťahov viažucich sa na dostavbu elektrárne Mochovce, kde NKÚ len na malej vzorke piatich zmlúv ukázal celý rad nedostatkov s vážnymi ekonomickými dôsledkami. Nedostatočné zabezpečenie verejného záujmu, t. j. hospodárenie a efektívne vynakladanie finančných zdrojov na vybudovanie tohto diela, nedostatočná kontrola plnenia predmetu zmluvy sú podľa Najvyššieho kontrolného úradu jedným z hlavných dôvodov neúmerného predražovania a predlžovania dostavby elektrárne.
Mnohým nedostatkom v hospodárení štátu, samosprávy, verejnoprávnych inštitúciách či v štátnych podnikoch, v akciových spoločnostiach by sa dalo zabrániť, tým zvýšiť efektívnosť verejných zdrojov a lepšie dosahovať verejný záujem, ak by boli v tomto smere nastavené vnútorné kontrolné systémy. Účinnosti a efektívnosti vnútornej kontroly vo verejnej sfére sa Najvyšší kontrolný úrad venuje pravidelne a nestále prinášame dôkazy o podcenení tejto zložky riadenia.
Minulý rok sme preverovali nastavenie vnútorného kontrolného systému na ministerstve školstva. Ani v prípade tohto ústredného orgánu štátnej správy nie je rozsah a štruktúra výdavkov dostatočne komplexne a systémovo pokrytá aktivitami vnútornej kontroly. Výdavky na šport sú v zmysle zákona pokryté aj osobitným kontrolným inštitútom hlavný kontrolór športu, ktorý Najvyšší kontrolný úrad považuje v súčasnej dikcii zákona na nesystémový prvok v kontrolnom systéme verejnej správy.
Týmto nechcem spochybňovať potrebu dôraznejšej kontroly výdavkov na šport, ale poukazujeme na legislatívne nedostatočné zvládnutie tohto inštitútu. Zákon nešpecifikuje, čo je odborná kontrola v športe, z čoho je možné odvodiť taký rozsah právomocí hlavného kontrolóra, aký nemá žiadna ďalšia kontrolná inštitúcia nielen u nás, ale ani v Európe, preto Najvyšší kontrolný úrad navrhol ministerstvu, aby iniciovalo zrušenie tohto inštitútu, ale aby tento inštitút zabezpečoval odbornú kontrolu v športe cestou metodickej podpory vzdelávania tých, ktorí zabezpečujú športovú činnosť.
Odbornú kontrolu v športe je však treba špecifikovať a nestotožňovať ju s finančnou kontrolou alebo auditom, ktorý k tomu majú určené kontrolné inštitúty, ako je Úrad vládneho auditu, odbor vnútornej kontroly ministerstva financií a nakoniec aj Najvyšší kontrolný úrad.
Ani Inštitút hlavný kontrolór samospráv v zmysle zákona o obecnom zriadení neplní svoje poslanie tak, ako by bolo potrebné. Najvyšší kontrolný úrad odporučil ministerstvu vnútra upraviť legislatívu tak, aby činnosť hlavný kontrolór samospráv dosiahol v celej šírke stanovené kritériá na výkon ich funkcie, kvalifikáciu a prax. V súčasnosti platné kritérium minimálne stredoškolské vzdelanie vzhľadom na činnosť samosprávy – nedostatočné. Poznatky z oblasti pôsobenia hlavných kontrolórov, kde Najvyšší kontrolný úrad zverejnil v podobe analytickej správy opätovne podčiarkujúcu potrebu pokračovať v reforme verejnej správy a čo možno v najkratšom čase.
Veľkú odozvu kontrolovaných subjektov, ale aj verejnosti mali vykonané kontroly Najvyššieho kontrolného úradu zamerané na verejné politiky, efektívnosť a účinnosť vynaložených verejných zdrojov a na plnenie ich cieľov a dosiahnuté výsledky. Prerokovanie záverov týchto kontrol v parlamentných výboroch ukazujú na vysokú potrebu výkonu takýchto kontrol. Tieto spravidla poukazujú na významné systémové problémy a riziká v dosahovaní cieľov, ktoré sú mimoriadne dôležité pre rozvoj spoločnosti, regiónov i občanov. V minulom roku sme vykonali kontroly v oblasti sociálnej politiky, životného prostredia, podpory podnikateľského prostredia a znižovania byrokracie a tiež ochrany a bezpečnosti. Výsledky všetkých kontrol zameraných na problematiku verejných politík sú uvedené v predloženej správe. Ja preto ešte raz zdôrazním tie, ktoré považujem za najdôležitejšie.
Napriek pozornosti všetkých vlád, ktorá bola venovaná problematike najmenej rozvinutých regiónov či okresov, problém sa nezmenšuje a v mnohých prípadoch sa ešte prehlbuje. Nástroje, ktorí mali, ktoré mali napomôcť znižovať tieto rozdiely, zvyšovať ich konkurencieschopnosť a tým aj kvalitu ich života, nepriniesli tie výsledky, ako sa očakávalo. Počet najmenej rozvinutých okresov v zmysle ich zákonného vymedzenia neklesá, ale rastie, dnes ich máme 20.
My sme sa kontrolou zamerali predovšetkým na efektívnosť poskytovania regionálneho príspevku, ktorý mal zvýšiť zamestnancov, zamestnanosť v 10 takýchto okresoch. Priebeh a výška čerpania regionálneho príspevku ukázala na mnohé systémové chyby v jeho nastavení. Zistenia potvrdzujú názory o otáznom prínose podporených projektov k vytváraniu pracovných miest v regióne. A to už ani nehovorím o udržateľných pracovných miestach. Podľa kontrolovaných zmlúv by sa malo vytvoriť v období 2016 – 2020 viac ako 1 180 pracovných miest a priamo, a teda priamo a 536 pracovných miest nepriamo. A to za sumu viac ako 34 mil. eur. Zistiť, aká je skutočnosť, je priam nemožné, pretože centrálna evidencia vytvorených miest neexistuje a vyhodnocovanie sa deje iba pri každom projekte individuálne. Posúdiť tak priamy vplyv poskytovania regionálnych príspevkov na zníženie nezamestnanosti v jednotlivých najmenej rozvinutých okresoch tak nie je možné, ale je zrejmé, že takto nastavený regionálny príspevok výraznejšie nezvýši počet pracovných miest a zamestnanosť.
Ak sme kontrolou v roku 2020 poukázali na mnohé systémové nedostatky v poskytovaní ústavnej sociálnej starostlivosti o seniorov, najmä jej finančné a personálne zabezpečenie, pandémia ukázala v plnej miere a v priamom prenose problémy. Do popredia sa opätovne dostala téma domácej opatrovateľskej služby, ktorá bola predmetom našej kontroly v minulom roku. Výsledky kontroly poukázali na nutnosť a opodstatnenosť poskytovania oboch spôsobov sociálnych služieb, pričom si obe vyžadujú podstatnú zmenu systému ich poskytovania vrátane finančného zabezpečenia.
Systém domácej opatrovateľskej služby v súčasnej dobe neplní v plnej miere požadované úlohy a ciele stanovené v národných stratégiách a je dlhodobo neudržateľný. Ponechať financovanie domácej opatrovateľskej služby prevažne na možnostiach európskych zdrojov je nesystémové, navyše ak peniaze idú v rozhodujúcej miere na pokrytie platov opatrovateliek, pričom mzda v roku 2019 opatrovateliek u verejných poskytovateľov bola 586 euro, u neverejných 441 eur. Informačná podpora týchto služieb je minimálna. Chýba evidencia žiadateľov o služby na miestnej a centrálnej úrovni, nemožno tak vyhodnocovať skutočný dopyt po službe a tým ani strategicky plánovať potrebný počet personálu a finančných zdrojov.
Samospráva pri poskytovaní domácej opatrovateľskej síce musí hrať podstatnú úlohu, ale najmä malé samosprávy a samosprávy v menej rozvinutých regiónoch, kde spravidla je vysoký podiel seniorov, nie sú a nebudú schopné realizovať výkon domácej opatrovateľskej služby. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za dostupnosť takýchto služieb i kontroly kvality ich poskytovania.
V rámci kontroly verejných politík má vysoké zastúpenie problematika životného prostredia. V minulom roku sme sa venovali najmä problematike účinnosti a efektívnosti rôznych foriem životného prostredia orgánmi štátnej správy. Išlo o problematiku nakladania s plastovým odpadom, výkon štátneho dozoru pri skládkovaní odpadu a likvidácii skládok a tiež, akým spôsobom je zabezpečovaný monitoring kvality zdrojov podzemnej vody.
Množstvo plastového odpadu výrazným spôsobom zaťažuje životné prostredie, a preto je mimoriadne dôležité nielen prechádzať, predchádzať jeho vzniku, ale aj hľadať účinné spôsoby jeho zberu, ďalšieho spracovania a likvidácie. Cieľom krajín Európskej únie je dosiahnuť do roku 2025 mieru recyklácie a prípravy na opätovné použitie plastového odpadu z obalov na úrovni 50 %. Za jedno z najvýznamnejších zistení je nedostatočná správnosť a dôveryhodnosť údajov o recyklácii plastov a množstvo plastov končiacich na skládkach. Podľa zistení štatistiky o miere recyklácie na centrálnej úrovni sú nadhodnotené a nesprávne a Najvyšší kontrolný úrad odporučil ministerstvu životného prostredia nastaviť kontrolné mechanizmy na všetkých možných úrovniach nahlasovania údajov a vykazovania odpadového hospodárstva vrátane údajov o plastovom odpade.
Značné problémy sú aj v oblasti zabezpečovania spracovania plastového odpadu, najmä nedostatočné až kritické nízke spracovateľské kapacity. Taktiež inštitút rozšírenej zodpovednosti nie je dostatočne funkčný a podľa odhadov 15 až 30 % výrobcov odpadu nie je prihlásených do systému a neznáša náklady spojené so životným cyklom plastového odpadu. Spoločným menovateľom problémov nakladania s plastovým odpadom je podľa kontrolných zistení nedostatočná kontrolná činnosť štátu v tejto oblasti, ktorá je významne poddimenzovaná personálne i materiálne. V plnej miere toto zistenie platí aj v prípade Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá plní zákonné povinnosti štátneho dozoru týkajúceho sa environmentálnych záťaží v podobe skládok odpadu. Táto inštitúcia nemá dostatočné finančné ani personálne kapacity na plnenie rozsahu a kvality dozoru v zmysle platnej legislatívy, čo má vplyv na početnosť odberov, analýz vzoriek z prevádzky skládok, ktoré sa uskutočňujú iba v ojedinelých prípadoch.
Aká je teda kontrola vplyvu danej skládky na životné prostredie, ak sa pravidelne neodoberajú vzorky, neanalyzuje sa vplyv na kvalitu pôdy, vody, ovzdušia či zdravie občanov v okolí skládok? Minimálna, ak nie žiadna.
Kontrola poukázala aj na ďalšie problémy skládok, najmä ich uzatváranie. Viaceré vecné a procedurálne problémy nemajú oporu v legislatíve a ministerstvá a inšpekcia nemajú dostatočné právomoci na ich riešenie. Ide napríklad o vymožiteľnosť tvorby účelovej rezervy na uzatváranie rekultivácie skládok, pretože dnes nie je problém, že prevádzkovateľ rezervu netvorí, ale náklady spojené s uzatvorením či rekultiváciou skládky v mnohých prípadoch znáša štát alebo samospráva.
Aj systém monitoringu podzemných vôd ako nástroj včasného varovania nefunguje dostatočne účinne. Monitoring by mal identifikovať trendy znečisťujúcich látok vnikajúcich do podzemnej vody zo zdrojov znečistenia. Problémom je, že ministerstvo nedisponuje registrom zdrojov znečistenia, ktorý je v kľúčovom systéme ochrany vôd. Existuje množstvo databáz venujúcich sa tejto problematike, ale nie sú vzájomne prepojené a nespracovávajú sa ako celok. Tento problém sa potom prenáša do ďalších krokov ochrany zdrojov pitnej vody, ktoré stanovuje Európska smernica o vode, a neumožňuje dostatočne zabezpečiť prepojenie poznatkov o zdroji znečistenia a nastavenia adekvátnych opatrení. Problematika systému ochrany podzemnej vody je roztrieštená medzi množstvo organizácií a orgánov štátnej vodnej správy, ktoré nedostatočne účinne komunikujú a zdieľajú výsledky svojej činnosti. NKÚ preto na základe zistení vyhodnotil systém ochrany podzemných vôd, pitnej vody vrátane jeho monitoringu za nedostatočný a upozorňuje, že jeho výsledky nie sú dostatočne účinné na to, aby zabránili súčasným a budúcim hrozbám zhoršovania kvality podzemných vôd, teda zdrojov pitnej vody.
Bohatstvo krajiny má rôzne podoby, okrem pitnej vody ho predstavujú aj nerastné suroviny. Ustanovenie zásad ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva je v rozhodujúcej miere účelom banského zákona. Za ťažbu ložísk nerastných surovín, na ktoré musí byť udelené banské oprávnenie, sa stanovuje úhrada za dobývací priestor a vydobytý nerast. Podstatným zistením je, že legislatívna ochrana nerastného bohatstva v Slovenskej republike nezaručuje, aby štát ako jeho vlastník, mal z neho aj adekvátne úžitky. Základom tohto problému je, že v právnych predpisoch Slovenskej republiky neexistuje povinnosť oceniť výhradné ložiská nerastného bohatstva, a tak z pohľadu štátnych hmotných aktív ide o bezcenné nerastné bohatstvo. Na druhej strane banský zákon neplní dostatočne funkciu ochrany nerastného bohatstva a svedčia o tom všetky zistenia uvedené v správe.
V záujme zachovania obnoviteľných zdrojov, bohatstva a výraznejšieho prínosu z ich využívania vo verejných rozpočtoch Najvyšší kontrolný úrad odporučil ministerstvu hospodárstva zabezpečiť potrebné legislatívne zmeny, ktoré sa v súčasnosti pripravujú. Ale chcem opätovne zdôrazniť, problém je dlhodobý, okolité krajiny majú nastavené prísnejšie podmienky, získavajú násobne väčší úžitok, ale prijatia adekvátnych riešení u nás trvá príliš dlho. Sú prípady, kedy je snaha štátu zmeniť systém výrazná a zmeny prebehnú rýchlo. Ale jej zmysel a účel nemusí byť zrejmý.
V tomto prípade hovorím o systéme núdzových zásob ropy, ktorého transformácia zo štátneho na súkromný sa uskutočnila v roku 2013, a to bez dostatočnej základnej analýzy, ktorá by preukázala výhodnosť transformácie v podobe zníženia nákladov, zjednodušenie organizácie. Naopak, systém je robustnejší, má viacero aktérov ako predtým a je tiež nákladnejší. Transformácia, treba povedať tiež, sledovala aj fiškálne ciele, pretože odpredajom zásob ropy sa navýšil v danom roku príjem štátneho rozpočtu. Eurostat síce vopred upozorňoval na to, že tento príjem nemá ministerstvo financií zaznamenávať ako príjem štátneho rozpočtu. Na základe jeho stanoviska sa novovzniknutá agentúra musela zaradiť do sektorov verejnej správy a celým svojím hospodárením vrátene úveru na odkup zásob vstúpila do schodku dlhu Slovenskej republiky. Aj tento prípad ukazuje význam a potrebnosť analýzy prínosov a nákladov každej významnej zmeny.
Obzvlášť dôležité je, že pri transformáciách majúcich dopad na okruh verejných financií na krátky čas síce transformáciou vláda dosiahla makroekonomický cieľ, ale v konečnom dôsledku je systém robustnejší, pôsobí v ňom viac hráčov a riadiace a kontrolné procesy sú zložitejšie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pri predkladaní správ o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu vždy zdôrazňujem, že každá kontrola, ktorej výsledky nevedú k odstráneniu či zabráneniu chýb či nedostatkov je zbytočnou kontrolou. Kontrola musí byť považovaná za súčasť riadenia podniku, organizácie i štátu, a nie za samoúčel. Najvyšší kontrolný úrad má slúžiť k lepšiemu riadeniu verejných financií a tým prispievať k lepšiemu spravovaniu vecí verejných.
Predloženie, z predloženej správy je zrejmé, že na mnohé problémy poukazujeme už viacero rokov bez adekvátnej odozvy. Príkladom môžu byť kontroly uskutočnené na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, kde Najvyšší kontrolný úrad viacnásobne poukazoval na netransparentnosť rôznych procesov vrátane priamych platieb. Štátne orgány zodpovedné za poľnohospodársku politiku preto o nich vedeli, ale ich neriešili a nezamedzili zneužívaniu systému. Som však presvedčený, že možnosť prezentácie výsledkov každej kontrolnej akcie v gestorskom výbore Národnej rady Slovenskej republiky za účasti zodpovedných predstaviteľov kontrolovaných subjektov je cesta, ktorá posilní účinnosť našej kontroly, kontrolnej činnosti a zároveň kladie vyššie nároky na našu prácu.
Z tohto miesta chcem preto poďakovať všetkým dámam poslankyniam a pánom poslancom za každý názor na vykonané kontroly, pretože nám pomôžu robiť kontrolnú činnosť ešte účinnejšiu a zacielenú na skutočné problémy využívania verejných zdrojov.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.5.2021 o 9:16 hod.

Ing.

Karol Mitrík

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:51

Erik Ňarjaš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výberu, výboru predniesť správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania správy o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu.
Správu pridelil predseda Národnej rady Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet na prerokovanie do 3. mája 2021. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania.
Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 169 zo dňa 27. apríla 2021. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 184 zo dňa 4. mája 2021. Určil ma za spravodajcu výboru.
Výbor ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady, závoreň, zároveň navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Karol Mitrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.,
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

6.5.2021 o 9:51 hod.

Erik Ňarjaš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:53

Ján Blcháč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou správu o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2020 v tejto podobe, ale aj v podobe našej tlače. Pretože sa niektoré časti správy zaoberajú výsledkami kontrol, ktoré prebiehali v samosprávach, dovoľte mi, aby som z pohľadu aj primátora mesta a člena predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska na niektoré zareagoval. Možno sa s mojím hodnotením stotožnia aj predstavitelia samospráv, ktorí sú početne zastúpení aj tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Nielen formálna stránka správy, ale predovšetkým jej obsah v jednotlivých kapitolách svedčia o tom, že kvalita práce Najvyššieho kontrolného úradu sa dostala na vysokú úroveň, o čom svedčia nielen jednotlivé zistenia, ale aj návrhy pre legislatívu i odporúčania pre orgány verejnej správy či iných subjektov. Z komunikácie s predstaviteľmi NKÚ viem, že táto významná inštitúcia venuje veľkú pozornosť výberu a pravidelnému zvyšovaniu odbornosti a motivácie kontrolórov, ktorí sú z môjho pohľadu kompetentní a svoju prácu sa snažia vykonávať objektívne. Komunikácia úradu s orgánmi verejnej správy, s mestami a obcami je na vysokej úrovni. V blízkej minulosti, musím povedať, že úrad viac komunikoval aj verejne. Je možné, že z dôvodu mimoriadnej situácie, v ktorej sa nachádzame, sa orientuje viac do online priestoru.
Rád by som zareagoval na tri oblasti, o ktorých správa pojednáva.
V kapitole 342 hodnotí, ako hospodárila územná samospráva. Tu na vzorke v minulom roku na vzorke dvanástich vybraných miest a obcí Žilinského samosprávneho kraja vrátane mesta Liptovský Mikuláš sa zamerala na kontrolu nakladania s majetkom obcí, hodnotila postupy pri prevodoch nehnuteľného majetku v rokoch 2016 - 2019. Na základe zistených skutočností odporúča NKÚ ministerstvu financií legislatívne zmeny pri uplatňovaní inštitútu osobitného zreteľa a zavedenie sankcie neplatnosti právneho úkonu za nedodržanie procesných ustanovení zákona o majetku obcí či VÚC. Výsledky kontrol v jednotlivých samosprávach majú prerokovávať obecné a mestské zastupiteľstvá a o prerokovaní informovať NKÚ. V tlačovej správe NKÚ k tejto agende je mesto Liptovský Mikuláš uvedené ako príklad dobrej praxe v tomto smere. Potvrdil to aj pán podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy na ostatnom rokovaní predsedníctva ZMOS-u, čo ma teda osobne veľmi potešilo. Je to teda zverejnené aj na stránke NKÚ.
Čo sa však stalo v mestskom zastupiteľstve? Tu chcem tak trošku navodiť atmosféru alebo vašu pozornosť orientovať na to, čo sa môže stať v zastupiteľstvách, keď si nie všetci poslanci uvedomujú svoju zodpovednosť, častokrát možno aj trestoprávnu, ale to teraz nechcem do toho zachádzať, voči mestu, voči orgánom, inštitúciám, ktoré s mestom nejakým spôsobom komunikujú, v tomto prípade s NKÚ. Toto, tento prístup prekvapil takpovediac aj vedúceho kontrolnej skupiny, pretože časť poslancov, ktorých je tesná nadpolovičná väčšina, sa rozhodlo, že správu o výsledku kontroly, ktorá bola predložená na mestskom zastupiteľstve, hlasovaním vylúčila z programu. Uznesenie nebolo prijaté. My nemáme čo poslať na NKÚ, akurát sa domáhame nejakého, nejakej informácie, čo s tým urobiť alebo ako s tým naložiť. Predpokladám, že to bude čoskoro dokomunikované. Toto sa ešte kontrolórovi, ktorý s nami komunikuje, z kontrolnej skupiny nestalo.
Čo je podstatné pri týchto kontrolách, ktoré vykonáva Najvyšší kontrolný úrad, toto by som chcel potvrdiť a mali by sme si možno brať príklad pri našich niektorých vystúpeniach, že najskôr si stanoví plán, potom robí hĺbkové analýzy, získava dáta, získava dáta a až na základe tých dát proste vyhodnotí situáciu a odporúča niečo pre legislatívu, možno niekedy podá nejaké podanie niekde inde, ale takto by sme mali postupovať všeobecne.
Čo sa týka tej druhej oblasti, ktorú by som chcel spomenúť, je to, že Najvyšší kontrolný úrad konštatuje pri komentovaní kontrolných zistení zlyhanie vnútorného kontrolného systému, preto sa mu v správe aj primerane venuje. NKÚ na základe výsledkov analýzy, ktorú vykonal vo všetkých samosprávach, odporučil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky opraviť legislatívu buď novelou zákona o obecnom zriadení, alebo novým zákonom, ktorý by v celej svojej šírke obsiahol činnosť hlavných kontrolórov samospráv. Tu by som chcel povedať, že tieto legislatívne zmeny sú veľmi aktuálne a nesmierne aj potrebné. Prečo to hovorím? My sme pred niekoľkými mesiacmi tu v Národnej rade riešili zmenu zákona o obecnom zriadení, kde sme, kde Národná rada prijala rozhodnutie, že pri tom, keď sa vyskytnú nejaké problémy a hlavný kontrolór si neplní svoje povinnosti vedúceho zamestnanca, tak vtedy by mali byť na jeho odvolanie stanovené dôvody, čo dovtedy v zákone nebolo, teraz to už tam je.
Žiaľ, v dikcii zákona zostalo slovo, že aj na základe týchto dôvodov mestské zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra, ale zrejme do budúcnosti by bolo potrebné, aby to bolo úplne jednoznačné, malo by tam byť slovo odvolá, odvolá, pretože ak, ja to potom spomeniem aj konkrétne, ak sa preukáže exaktne, že si tie svoje základné povinnosti neplní a vnútorný kontrolný systém je takto neúčinný, tak v tom prípade by mala byť povinnosť tých, ktorí ustanovia hlavného kontrolóra, to znamená mestské zastupiteľstvo, tam nemá ani primátor mesta možnosť, keď vidí, že tá budúcnosť je neistá, ani nepodpísať uznesenie, ja som taktiež nepodpísal uznesenie, ale to neznamená, že to uznesenie neplatí. Uznesenie platí nadpolovičnou väčšinou, aj keď to primátor mesta nepodpíše. Takto to proste funguje.
No a okrem sprísnenia kritérií úrovne dosiahnutého vzdelania, tak ako to navrhuje v legislatíve Najvyšší kontrolný úrad, by snáď bolo ešte potrebné dorobiť do tej legislatívy, aby kandidát na hlavného kontrolóra, ktorý bude schvaľovaný v zastupiteľstve, prešiel určitou skúškou spôsobilosti, nazvime to, my sme to komunikovali aj s pánom predsedom pred časom a myslím si, že to je naozaj veľmi potrebné, a ktorá by mala zaručovať, táto skúška spôsobilosti, aj odbornú, odborný, a dokonca, ja by som povedal, v niektorých prípadoch aj psychologický rozmer. A mal by byť vytvorený záväzný systém priebežného vzdelávania končiaceho sa skúškou. Legislatíva sa mení, život ide stále ďalej a hlavný kontrolór, ktorý je potrebný v obci a meste a v každej inej inštitúcii, ktorá sa, ktorá používa verejné zdroje, tak takýto systém by mal byť jednoducho nastolený.
Ja teraz poviem taký, taký príbeh, jeden príbeh kontrolóra, ktorý bol v okresnom meste schválený mestským zastupiteľstvom po tom, ako ten predošlý predčasne skončil, na 80-percentný úväzok, podotýkam, bol schválený 4. 6. 2020. Tak po prvé, takýto, tento kontrolór dodnes nepodpísal pracovnú zmluvu. On je zamestnanec podľa zákona, nepodpísal pracovnú zmluvu, hoci mu bola predložená. Tento hlavný kontrolór nevykonal za 11 mesiacov dodnes žiadnu kontrolu s výnimkou jednej, ktorá bola už pripravená pri jeho nástupe. Hlavný kontrolór platne nepredložil, nie je teda ani schválený, plán kontrolnej činnosti na I. polrok 2021. Hlavný kontrolór nepredložil do 60 dní po ukončení roka, čo je jeho jedna z jeho ďalších povinností, hlavných, ani dodnes predložil, správu o kontrolnej činnosti za rok 2020. Hlavný kontrolór "sa ukázal" v robote od 1. 1. tohto roku dodnes zhruba trikrát asi na pár minút. Je... Čo s tým? Je zrejmé, že takéto závažné veci sú hrubým porušením pracovných povinností vedúceho zamestnanca alebo zamestnanca, hoci už dvakrát navrhoval prednosta mestského úradu, ktorý tento stav nejakým spôsobom reflektuje, a nie je to dobré, jednoducho sa nerobí tak, ako sa má. My sme si síce vytvorili odbor vnútorného auditu ako čiastočnú náhradu, aby sme aspoň niečo zachytili, ale to nestačí. Čiže dvakrát bolo prerokovanie odvolania kontrolóra neúspešné. Musíme to riešiť.
V tretej veci, v tretej oblasti by som sa ešte krátko dotkol tej časti správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá sa dotýka kontroly slovenskej inšpekcie, resp. kontroly skládkovania, ak to tak môžem nazvať, a tu chcem povedať, že naozaj táto agenda na Slovensku je veľmi aktuálna. My sami u nás v regióne máme jeden prípad, ktorý nepodliehal tak, nepodliehal tejto kontrole. Tam slovenská inšpekcia, musím povedať, konala veľmi promptne už, už dávnejšie, udelila pokutu, nariadila znovu uzavrieť skládku, ktorá bola predčasne zle uzatvorená, sú na to jasné dôkazy a mesto stojí jej prevádzkovanie v takom stave, v akom je, značné zdroje každý rok a je ohrozené životné prostredie. Skôr iné orgány zatiaľ nekonali, uvidíme, ako to bude ďalej, pretože je tá situácia nepríjemná, a my si životné prostredie, samozrejme, vážime a chceme mu napomôcť aj takýmto spôsobom, ale stotožňujem sa s tým, čo napísal, napísal do správy Najvyšší kontrolný úrad, ktorú nám predložil jeho predseda, kde upozorňuje smerom ku skládkam ministerstvo životného prostredia na nutnosť prijatia opatrení na riešenie dlhoročne pretrvávajúcich problémov starých skládok odpadu.
NKÚ odporúča tiež Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie žiadať od ministerstva životného prostredia nápravu, hlavne vypracovanie právnej analýzy prekážok pri vynucovaní environmentálneho práva. S týmto sa možno len stotožniť a myslím si, že tie závery sú veľmi trefné a poukazujú na potrebu meniť buď legislatívu, alebo podnietiť konanie štátnych úradov alebo ministerstiev tak, ako by konať mali.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.5.2021 o 9:53 hod.

Ing. PhD.

Ján Blcháč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:07

Zita Pleštinská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, rovnako ako kolega Blcháč, aj ja by som chcela vyzdvihnúť vysoko odbornú a prehľadnú správu NKÚ na čele s jeho predsedom Karolom Mitríkom. Nedávno sme mali stretnutie s pánom podpredsedom Ľubomírom Andrassym, ktoré hodnotím ako veľmi vecné a zaujímavé. Rovnako ako rečník v rozprave kolega Blcháč mám tiež pripomienky k vykonávaniu kontrolnej činnosti v samosprávach.
Vieme, že v počte viac ako 2 930 obcí máme veľmi malé obce s úväzkovým starostom, ktoré nemajú vo svojom rozpočte financie na plat kontrolóra. Viem si predstaviť, že by NKÚ ako najvyššia autorita v štáte v oblasti kontroly zastrešovala aj kontrolórov v samospráve, no bolo by to asi veľmi náročné, ale vítam iniciatívu stavovských organizácií miest a obcí, ZMOS-u aj Únie miest, ktoré majú v ambícii pripraviť legislatívu v spolupráci s parlamentom v oblasti kontroly v samospráve možno formou zdieľaných služieb alebo nejakým iným možno návrhom a verím, že nájdeme vlastne podporu aj u pána predsedu NKÚ a vytvoríme dobrý systém kontroly v samosprávach. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.5.2021 o 10:07 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:08

Ján Ferenčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Takisto chcem vyzdvihnúť podstatu prednesenia správy pánom predsedom Najvyššieho kontrolného úradu a takisto chcem oceniť spoluprácu s NKÚ verzus samosprávy, pretože ak tieto kontroly prebiehajú, tak sú konané na veľmi vysokej úrovni.
Pán predseda pomenoval viacero problémov, ktoré máme v samospráve, nielen sú to nakladanie s odpadom, skládky, vyrovnávanie regionálnych rozdielov, čo pomenoval veľmi správne, že tie rozdiely sa nezmenšujú, ale sa zväčšujú a, žiaľ, nejaký účinný model, ktorý by bol funkčný, doteraz nemáme prijatý v rámci Slovenskej republiky.
Takisto kolega, môžem reagovať priamo, ktorý pomenoval ďalšiu, ďalší problém samospráv, je vzťah fungovania a to je primátor verzus poslanci a verzus hlavní kontrolóri. Tento vzťah je v súčasnosti veľmi narušený politikou, veľká politika sa, žiaľ, nám preniesla aj do samospráv, aj do malých obcí a máme veľa miest a samospráv, ktoré v súčasnosti, by som povedal, stoja vo svojom rozvoji, pretože poslanci nepodporujú primátora, primátor má problém presadiť akýkoľvek návrh, dokonca niektorí nemajú prijaté ani rozpočty na tento rok, neprijímajú žiadne výzvy do nových projektov a tým pádom celá samospráva je poznačená prichádzajúcimi voľbami. Tu by som možno len vyjadril len také moje prianie a dúfanie, aby sa zlepšila politická kultúra nielen vo verejnej správe, ale aj v štátnej správe, pretože takúto až nenávistnú politiku zažívame aj tuná v parlamente a v celej spoločnosti.
Takže ďakujem za takúto korektnú predloženú správu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.5.2021 o 10:08 hod.

PhDr. Mgr. MBA

Ján Ferenčák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:10

Ján Blcháč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za obe faktické poznámky. Pani poslankyňa Pleštinská, plne sa stotožňujem s tým, aby z hľadiska súčasnej, súčasnej praxe a aj z hľadiska zistení NKÚ o pozícii hlavných kontrolórov, tak ako sa v správe uvádza, možno nejakým metodickým, metodickým spôsobom alebo nejakým iným spoločne možno s Úradom vládneho auditu vstúpili do tohto procesu, lebo naozaj nepoznám primátora mesta alebo starostu obce, ktorý by chcel vedome niečo, niečo škodiť to tej obci alebo vedome zneužívať verejné zdroje, možno česť výnimkám, aby som bol korektný, ale skôr my vidíme pozíciu hlavného, hlavných kontrolórov ako pomocníkov, ktorí by mali byť pri tejto napĺňaní všetkých služieb, ktoré mesto, obec robí.
Takže áno, aj tie naše stavovské organizácie sa takto asi snažia. A musím potvrdiť to, čo povedal pán kolega Ferenčák, že ten vzťah by mal byť vyvážený, ten systém vzájomných bŕzd a protiváh, ako sme si, sme si to vznikli, zvykli nazvať, by tu mal byť a nemalo by sa jednoducho používať na vymáhanie nejakých výsledkov nejakej objektívnej pravdy, nejaké kladivo. Keď mám trošku viac poslancov ako primátor, tak ideme používať kladivo, a nie rozhovor. Tie rozhovory sú v tejto dobe nejako čoraz ťažšie, ako by niektorí boli na inej vlnovej dĺžke, a nie na tej, ktorá by mala byť práve zameraná na službu obyvateľom mesta, obce alebo občanom Slovenska ako takým.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.5.2021 o 10:10 hod.

Ing. PhD.

Ján Blcháč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:12

Jozef Hlinka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa na úvod poďakoval pánovi predsedovi za dobre pripravenú Správu o kontrolnej činnosti za rok 2020.
Poďakovanie patrí aj všetkým tým zdatným kontrolórom, ktorí vykonávali kontrolu, a za ich každodennú neľahkú vykonanú prácu. Verím, že kontrolóri vynaložili všetko svoje úsilie pri zisťovaní každého jedného kontrolného nedostatku.
Myslím si, že dobre vypracovaná správa o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky by mala nielen nám poslancom Národnej rady, ale každému občanovi Slovenskej republiky prezentovať obraz o tom, ako štát spravuje náš spoločný majetok, ako zaobchádza s našimi peniazmi, aby sa ne..., a v prípade, že sú zistenia systémové a zistené nedostatky obrovského charakteru, je treba ich upraviť prijatím opatrení.
No nielen to. Podľa názoru občanov by výsledky kontrol mali umožniť vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za nedostatky v účelnom, efektívnom a hospodárnom nakladaní s naším spoločným majetkom a škody, ktoré boli spôsobené na našom spoločnom majetku, by mali zaplatiť zodpovedné osoby.
Teraz trochu štatistiky. Z predloženej Správy o kontrolnej činnosti za rok 2020 vyplýva, že v hodnotenom období kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali celkom 216 kontrol, čo je v porovnaní s rokom 2019 o 210 kontrol menej. V roku 2020 zistili 1 552 nedostatkov, čo je v porovnaní s rokom 2019 o 159 nedostatkov menej. Z pohľadu vývoja počtu vykonaných kontrol NKÚ je to najmenej vykonaných kontrol za posledných 10 rokov. Ale predpokladám, tak ako hovoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, tento pokles bol zapríčinený s vývojom alebo dôvodom bolo popandemická situácia na Slovensku.
Fiškálnej a rozpočtovej politike ako nástrojom udržateľnosti verejných financií venujú jednotlivé národné vlády i Európska komisia veľkú pozornosť. A práve na zhodnotenie nastavenia strednodobých rozpočtových rámcov s dôrazom na účinnosť a transparentnosť strednodobých rozpočtov s cieľom za obdobie roku 2015 až 2019 bola zameraná medzinárodná kontrola, ktorá bola vykonaná v šiestich..., národnými kontrolnými inštitúciami. O tom hovoril aj predseda. Cieľom bolo zhodnotiť, ako sa uplatňujú tieto rámce.
Kontrolóri identifikovali, v Slovenskej republike absentuje zrozumiteľnosť štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu pre bežného občana, preto Najvyšší kontrolný úrad odporučil ministerstvu financií zverejňovať rozpočet pre ľudí spolu s predkladaním rozpočtu do vlády, resp. parlamentu. Zároveň odporučil, aby ministerstvo financií vypracovávalo a zverejňovalo aj obdobný odpočet pre ľudí stručne a prehľadne sumarizujúci, čo za posledný rok sa podarilo urobiť, na čo boli prostriedky v rozpočte schválené a na čo sa v skutočnosti vynaložili, ako sa darilo napĺňať strednodobé rozpočtové ciele.
Kontrola strednodobých rozpočtových rámcov za roky 2015 až 2019 ukázala, že sa nedarilo napĺňať stanovené fiškálne ciele a tieto sa každoročne presúvajú na koniec trojročného rozpočtovacieho horizontu. Výdavkové stropy nie sú zavedené, limity výdavkov sa schvaľujú každoročne na nasledujúci rok a ďalšie dva sú indikatívne.
Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali kontrolu zameranú na vybrané zmluvné vzťahy a kompetencie na ministerstve vnútra. Z kontroly vyplýva, že obstarávanie informačných systémov a ich správa je často spojená s nehospodárnym a neefektívnym vynakladaním verejných zdrojov. Pri obstarávaní informačných systémov a pri upgrade ministerstvo takmer ku každej zmluve uzatváralo viaceré dodatky, ktorými sa upravoval rozsah predmetu zmluvy, zvyšovali sa zmluvné ceny v niektorých prípadoch až o 30 % a posúvali sa termíny ukončenia plnenia. Zmluvy šiestich poradenských spoločností v hodnote takmer 13 mil. eur boli predmetom auditu Európskej komisie, so záverečným správy vyplýva, že v dôsledku pochybení pri verejnom obstarávaní bola pre ministerstvo uplatnená 25 % korekcia vo výške viac ako 3 mil. eur.
Oceňujem odborný prístup kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu pri kontrolnej akcii zameranej na informačný systém krízového riadenia budovaný na ministerstve hospodárstva. Odôvodnenie potreby tohto informačného systému v nadrezortnom rozsahu nebolo podložené žiadnym interným procesom, identifikovanie požiadaviek aj na tento systém. Na informačný systém krízového riadenia bolo v roku 2013 až 2020 vynaložených 8 mil. eur, a to aj napriek tomu, že ani jedna z fáz nebola reálne použitá a niektoré neboli ani certifikované Národným bezpečnostným úradom, ale bol v prevádzke.
Kontrolóri skonštatovali, že došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu finančných prostriedkov v hodnote obstarania informačného systému krízového riadenia s presným vyčíslením cca 8,6 mil. eur, avšak celková škoda v ich prípade kompletného naplnenia rámcových zmlúv mohla vzniknúť až vo výške 23 mil., 23 mil. eur. Účelom kontrolnej akcie vykazovanie majetkov a záväzkov v individuálnych účtovných uzávierkach Ústredných orgánov štátnej správy bolo preveriť, či ministerstvá vykazujú a zverejňujú údaje o vybraných položkách majetku a záväzkov v účtovníctve a v individuálnej účtovnej závierke verne, pravdivo a úplne a či nakladajú s dlhodobým hmotným majetkov a s pohľadávkami štátu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Kontrola bola vykonaná na ministerstve zahraničných vecí, ministerstve práce a ministerstve kultúry. Všetky tri ministerstvá vykazovali podľa výsledkov kontroly vysokú mieru opotrebovanosti dlhodobého hmotného majetku, najmä stavieb. Ministerstvá nepostupovali podľa metodického usmernenia ministerstva financií a neurčovali dobu odpisovania pre každú položku v majetku osobitne v závislosti od individuálne očakávanej doby jeho využitia. Jedno ministerstvo odpisovalo všetky stavby 50 rokov, druhé 30 rokov a tretie 20 až 40 rokov. Nejednotný prístup k vykazovaniu majetku potom spôsobuje skresľovanie údajov v súhrnných výkazoch za štát a verejnú správu. Kontrola odhalila aj nedostatky v evidencii v ochrane štátneho majetku. Boli zistené prípady nesprávnych zápisov nehnuteľného majetku štátu v katastri nehnuteľnosti. Pozemky a budovy Slovenskej republiky umiestnené v zahraničí a spravované ministerstvom zahraničných vecí v hodnote 330 mil. eur neboli evidované v centrálnej evidencii majetku.
Kontrolóri prekontrolovali aj to, či je účinný systém monitorovania podzemných vôd pitnej vody, o ktorom hovoril aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Kontrola bola vykonaná v kontrolovaných subjektoch, a to ministerstve životného prostredia a v jeho troch podriadených organizáciách, zároveň bola vykonaná aj na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom, ktorý je rozpočtovou organizáciou ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja a vidieka.
Na základe zistených nedostatkov NKÚ vyhodnotil systém monitorovanie podzemných zdrojov pitnej vody ako nedostatočný s tým, že nedokáže zabrániť súčasným ani budúcim hrozbám zhoršovania kvality podzemných zdrojov pitnej vody.
Taktiež pán predseda hovoril o kontrole systému priamych podpôr, ktorá bola zameraná na priame podpory, resp. oddelenie priamej platby. Kontrola bola vykonaná v PPA-čke, čiže Poľnohospodárskej platobnej agentúre a na ministerstve pôdohospodárstva. Výsledky potvrdili, že na Slovensku môže získať priamu podporu nielen vlastník či nájomca pôdy, ale ktokoľvek bez preukázania právneho vzťahu k tejto pôde. Absentuje však aj mechanizmus na riešenie sporov v prípadoch, ak podporu na túto, na tú istú plochu žiadajú viacerí žiadatelia.
Najvyšší kontrolný úrad upozornil kontrolované subjekty štátnej správy na to, že priame platby nemajú slúžiť na vykonávanie straty z iného podnikania či činnosti žiadateľa.
Na efektívnosť a účinnosť procesu v organizáciách riadenia, kontroly v skladoch a skládkovania odpadov, sa pozreli kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu z dôvodu rastúceho objemu produkovaného odpadu obyvateľstva, ako aj podnikateľským sektorom v Slovenskej republike, čo má za následok jeho uskladňovanie vo vysokej miere na skládky odpadov, ktoré sa postupne stávajú významným spoločensko-ekonomickým problémom.
Kontrolóri zistili také paradoxy, že ministerstvo životného prostredia nevykonávajú žiadnu kontrolu na Slovenskej inšpekcii životného prostredia, či vykonávajú vôbec štátny dozor. Zistili taktiež, že je neúčinný systém vyhodnocovania výsledkov kontrolnej činnosti okresných úradov. Si predstavte, že výstupy z kontrol skládok, ktoré zabezpečujú okresné úrady, by mali byť dôležitým informačným prostriedkom pre ministerstvo v danej oblasti. Ministerstvo však takéto výstupy od okresných úradov nepožaduje a zistenia, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu skvalitneniu riadenia orgánov štátneho dozoru, ostávajú nevyužité.
Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu prekontrolovali v rámci kontrolnej akcie aj vnútorný kontrolný systém výdavkov na šport a rozpočtovej kapitole ministerstva školstva, o ktorom pán predseda hovoril. Nebudem to hovoriť a ja ho len doplním, že kontroly na základe zistení naformulovali 20 odporúčaní pre ministerstvo školstva vzhľadom na nedostatky, ktoré zistili kontroly Najvyššieho kontrolného úradu.
Vychádzajúc zo správy, to sú prípady nehospodárneho, neúčelného a neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi v rezortoch ministerstva financií, vnútra, hospodárstva, školstva, životného prostredia, kultúry, za ktoré zodpovedali ministri. Na to, aby tieto nedostatky boli odstránené, je potrebné ich riešiť. Preto súhlasím s vašim názorom, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré prezentujete v predkladanej správe, že, citujem: „NKÚ sa snaží byť spoľahlivým a dôveryhodným partnerom, ktorého ambíciou nie je iba skonštatovať zistený stav, ale aby objektívne a pravdivé preukázateľné kontrolné zistenia viedli aj k náprave daného stavu a tým spôsobom prispievali k lepšiemu riadeniu verejných financií na všetkých úrovniach ich použitia.“ Ale je tomu tak? Sami uznáte, že tomu tak v mnohých prípadoch nie je, najmä keď sa jedná o kontroly, ktoré sú Najvyšším kontrolným úradom vykonávané na ústredných orgánoch štátnej správy, to znamená ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. Aj preto som z predloženej správy vybral iba časť kontrolných akcií, ktoré boli vykonané na ústredných orgánoch štátnej správy.
Z ustanovenia § 20 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade vyplýva povinnosť pre Najvyšší kontrolný úrad predkladať vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky kontrolou zistené nedostatky v činnosti orgánov, ústredných orgánov štátnej správy. Vláda Slovenskej republiky má prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky za povinnosť zabezpečiť odstránenie oznámených nedostatkov a bez odkladu predložiť Najvyššiemu kontrolnému úradu informácie o odstránení zistených nedostatkov. V prípade, že si vláda Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky túto povinnosť nesplní, predseda Najvyššieho kontrolného úradu prerokuje vec, teda výsledky kontrolnej činnosti s predsedom vlády Slovenskej republiky. Ak nedôjde medzi nimi k dohode, predloží výsledok kontrolnej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky.
Prekontroloval som si materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za roky 2015 až 2020. Nenašiel som tam ani jeden materiál, ktorý by predložil Najvyšší kontrolný úrad na rokovanie vlády, aj napriek tomu, že kontrolovaným subjektom bol ústredný orgán štátnej správy, tak ako je to uvedené aj v súčasnej správe. Z uvedeného vyplýva, že predseda vlády, resp. vláda v rokoch 2015 až 2020 na svojich rokovaniach neprijala na základe výsledkov kontroly vykonanej NKÚ ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Potom sa nečudujme, že kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy niečo zistia, ale výsledok z jeho kontrolnej činnosti neprinesie zmenu k lepšiemu. Ba naopak, nedostatky v hospodárení ústredných orgánov štátnej správy sa neustále opakujú. Túto povinnosť Najvyšší kontrolný úrad si plní pri kontrolách, ktorú vykonával v samospráve realizáciou § 20a zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, kde závery z vykonanej kontroly, kontrolné zistenia v zmysle citovaného zákona musí kontrolovaná obec, mesto, vyšší územný celok prerokovať na svojom zastupiteľstve a o výsledku tohto prerokovania musí podať kontrolovaná obec, mesto alebo vyšší územný celok správu Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že pri kontrolách v subjektoch podriadených ústredných orgánov štátnej správy, resp. pri samospráve je zákon o NKÚ dodržiavaný, ale pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy nie. Na uvedené nedostatky v činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky som upozornil už pred rokom pri prerokovaní správy o výsledku kontrolnej činnosti za rok 2019. Môžem skonštatovať, že nedošlo k žiadnej náprave. Uvedené nedostatky sa každoročne opakujú.
Aj preto si moje vystúpenie dovolím ukončiť netradične otázkou na pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorú by som poprosil odpoveď, aby nás informoval, prečo Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky porušil vo fáze realizácie výsledkov kontrolnej činnosti ustanovenie § 20 o Najvyššom kontrolnom úrade a výsledok kontroly neoznamuje vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády? Veľmi rád si, pán predseda, vypočujem vaše vysvetlenie.
Ďakujem všetkým za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.5.2021 o 10:12 hod.

Ing. PhD.

Jozef Hlinka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:29

Jaroslav Karahuta
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, za slovo. Jožko, ako vždycky, výborný materiál, výborné vystúpenie a ja by som ho ešte rád doplnil. Doplnil to, čo si hovoril v súvislosti s pôdohospodárstvom a bolo by dobré, keby pán predseda nám objasnil z hľadiska kontrol na PPA, ako to vlastne prebieha, pretože mám informácie, že certifikačný orgán Deloitte, ktorý stál štátny rozpočet nie malé peniaze, sa vyjadroval v nejakých materiáloch, že svoju prácu robil dôsledne, že poukazoval na neoprávnené nakladanie s finančnými prostriedkami, že certifikácia PPA bola dlhé roky od roku 2016 po rok 2019 na hrane, ale nemám, nemám informácie o tom, že by sa to objavilo niekde v nejakých materiáloch, výsledky práce toho Deloittu, či už je to o forenznom audite, alebo je to v správe NKÚ. Takže pokiaľ štát takýto orgán platil, ako je Deloitte, a nebolo to o tisícoch, bolo to o veľkých peniazoch, tak ja si myslím, že Najvyšší kontrolný úrad mal by takéto informácie mať, ak došlo k nejakým nekalým nakladaním s finančnými prostriedkami, ktoré vo výsledku preukázali, preukázali aj posledné, posledné kauzy, hlavne ten Dobytkár. A ja si ešte myslím, že to ešte nie je koniec, to, čo je zverejnené v médiách. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.5.2021 o 10:29 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:31

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, ja by som sa chcela zmieniť len v jednej oblasti, ktorú ste mali pod kontrolou, a to je vlastne dohľad ohľadom pitnej vody, monitorovania týchto ukazovateľov.
Som rada, že sa NKÚ touto problematikou zapodievalo, ale musím konštatovať, že neboli tam zohľadnené všetky okolnosti, ktoré, myslím si, že by bolo správne v rámci takého, komplexnej ochrany zdrojov pitnej vody monitorovať. V správe sa uvádza Rámcová smernica o vode, ktorá nehovorí len o kvalite pitnej vody, ale o dobrom stave podzemných vôd na Slovensku, teda, keď sme na Slovensku, tak dobrý stav podzemných vôd na Slovensku ako taký, ale pitná voda je samostatná kapitola a samostatný problém. Je to niečo, čo Slovensko je naozaj veľmi bohaté, zatiaľ na zdroje podzemnej vody, ale aj povrchovej vody, ktoré môžu slúžiť ako zdroj pitnej vody. V niektorých prípadoch stále je to ešte s nie až takými veľkými nákladmi na jej úpravu. Toto si stále málo uvedomujeme a vidno aj z vašej správy, že ten komplexný pohľad a tie súvislosti, ktoré súvisia s ochranou hlavne zdrojov podzemnej pitnej vody, ale povrchovej, nie sú stále jasné. A chcela by som na to upozorniť a možnože do budúcna rozšíriť kontrolu, aby naozaj aj vaša správa, ktorá je v mnohých prípadoch takým nejakým návodom na zlepšovanie situácie, na doplnenie legislatívy strategických dokumentov, aby napomohla situáciu riešiť.
Napríklad poukážem to na najväčšej vodárenskej, chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, kde je potenciál až 22 000 litrov sekundových ťažiť pomerne kvalitnú podzemnú vodu pre pitné účely. To je množstvo vody, ktoré vystačí pre strednú Európu, ani nie len pre Slovensko. Tu si treba ale uvedomiť, že dramatickým spôsobom sa znižuje kvalita tejto zásobárne pitnej vody a je to z dôvodu aj nedodržiavania tzv. princípu prevencie a predbežnej opatrnosti, ktorý aj pozná naša judikatúra a ktorý sa veľmi málo uplatňuje. A práve v tomto, v tejto oblasti by všetky zložky, ktoré sa týmto zapodievajú, mali sa tomu venovať. Podzemná voda Žitného ostrova v hlbokých štruktúrach ešte stále dosahuje v podstate kvalitu pitnej vody, ktorú len minimálnymi úpravami len v rámci bežnej dezinfekcie je možné dodávať do rozvodnej siete ako pitnú vodu. Avšak množstvo environmentálnych záťaží známych aj neznámych a nekonaním v tejto veci tak znehodnocuje tieto zdroje a do budúcna a už aj v súčasnosti bude Slovensko musieť dodávať ako, ako prevá..., ako po čo..., subjekt, ktorý je povinný dodávať pitnú vodu ľuďom, vynakladať veľké prostriedky na dočisťovanie niečoho, čo si vlastne znehodnocujeme sami sebe.
Vy sa zameriavate v prvom rade na monitoring, ten je veľmi dôležitý a správne popisujete, že stále nie sú prepojené tie monitorovacie systémy, tie jednotlivé organizácie najmä rezortu životného prostredia, každá separátne niečo posudzuje a v nijakom jednom systéme sa nestretávajú tieto dáta tak, aby naozaj bol aj varovný systém v prípade, že dôjde k..., dôjde k znečisteniu vodárenského zdroja a dodávania vody ľuďom, ktorá môže byť znečistená. Tu vám chýba ďalší subjekt, ktorý je už zase rezort ministerstva zdravotníctva, pretože ako pitnú vodu na kohútiku, to znamená tá voda, ktorá už je u spotrebiteľa, tú musí kontrolovať a ten výstražný systém zabezpečovať Úrad verejného zdravotníctva. Je pravdou, nefunguje to. Úrad verejného zdravotníctva sa dozvie na kohútiku, že je znečistenie, ale pritom už oveľa skôr, ak by sa dodržiavali všetky tieto mechanizmy monitorovania a prevencie programu manažmentu ochrany týchto vodárenských zdrojov, aby vôbec k takej situácii nedošlo. Nie veľmi v minulej, vzdialenej minulosti sa dodával atrazín ľuďom z vodárenských, od vodárenských spoločností, keď to neboli tie najväčšie, boli to obecné, obecní prevádzkovatelia, ale faktom je, že možno mesiace, roky tu ľudia pili vodu s atrazínom, a je možné, že aj ďalší takúto vodu pijú, pretože práve v tejto chránenej vodohospodárskej oblasti mnohí majú vlastné zdroje pitnej vody, ktoré nie sú podrobované týmto, tomuto monitoringu a ten varovný systém pre týchto ľudí neslúži. Zákon, áno, je nastavený tak, že štát má povinnosť od 50, od odberu 50, podzemnej vody 50 m2 a viac, resp. ak dodáva viac ako päťdesiatim ľuďom vodu.
Avšak nemôžme zatvárať oči, že tisícky ľudí pijú zákonným spôsobom, povoleným spôsobom pitnú vodu, ktorá môže ohrozovať ich. ich zdravie, plodnosť, pretože práve ten atrazín spôsobuje neplodnosť u mužov a následne zdravotné riziká, ktoré, ktoré musí znášať náš zdravotný systém na príčine týchto chorôb z dôvodu požívania znečistenej akože pitnej vody.
Tuná máme obrovskú výzvu a by som bola rada, keby naozaj ste doplnili tento monitoring, kontrolu o pitnej vode aj o tie ďalšie faktory, o ktorých hovorím, o ďalšie subjekty, aby ste najmä sa snažili kontrolovať aj nápravu, či dochádza k realizácii toho, previazanosti tých jednotlivých dát. Máme to v programovom vyhlásení vlády, čiže tam naozaj opora, opora vôle tejto vlády túto situáciu riešiť je veľmi veľká, ale asi bude aj dobre, keď bude ten tlak zo strany kontrolných orgánov, aby sa tieto veci doriešili. Ja pripravujem legislatívnu iniciatívu v tejto oblasti, avšak tá tiež nepokryje úplne všetky oblasti, ale len v prvom rade tých veľkých prevádzkovateľov vodárenských zdrojov.
Ako hovorím, monitoring je už vtedy, keď už je zle, keď naskočí varovný systém, vtedy už riešime dôsledky. Avšak my sa naozaj spoločne musíme zamyslieť nad tým, aby k tým dôsledkom vôbec nedošlo, pretože ich riešenie je oveľa ekonomicky drahšie vo všetkých oblastiach, ako možno investovať do toho, aby sme identifikovali riadne tie zdroje znečistenia a minimálne v tých chránených vodohospodárskych oblastiach, ktorých nemáme na Slovensku až tak veľa, ale sú veľmi bohaté, je ich desať, aby aspoň v týchto lokalitách sme zabránili ich znehodnoteniu. A sa to týka aj nerastného bohatstva, ktoré tiež máte v svojej správe spomínané, a myslím si, že voda by mala byť zaradená aj v tejto časti, pretože voda je nerastné bohatstvo a zaslúži si našu veľkú pozornosť.
Takže v prvom rade chcem poďakovať, že ste sa tejto téme venovali, ale musíme aj konštatovať, že nebola obsiahnutá úplne tak, ako by mala, mala by byť širšie a navrhujem doplnenie kontroly do budúcna, aby sa teda obsiahli všetky tie povinnosti a okolnosti, monitoringy a úlohy, ktoré štát, ale aj prevádzkovatelia, aj iné subjekty vo vzťahu k pitnej vode majú.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.5.2021 o 10:31 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:41

Miroslav Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja budem hovoriť len chvíľu. Budem hovoriť ako primátor a ako člen Únie miest Slovenska. Ja som primátor siedmy rok a priznám sa, že keď sa mi krátko po nástupe do funkcie prvýkrát ohlásila kontrola NKÚ, tak som teda prvú noc nespal. Nemal som tú skúsenosť. Po tých siedmich rokoch vo funkcii musím povedať, že dávam klobúk dolu pred pánom predsedom aj pred jeho ľuďmi, pretože tie kontroly, ktorých sme aj z NKÚ mali viacero, boli síce tvrdé, ale korektné. Pochopili sme veľmi rýchlo, že nie je cieľom trestať primárne, ale ukázať na problémy, ktoré môžeme mať. Nikto nie sme dokonalý, všetci, čo robíme, robíme chyby a naozaj musím povedať, že vzťah s ľuďmi z NKÚ, ktorí chodia k nám na kontroly, je korektný, aj keď nám teda nič nedarujú.
A preto chcem aj poďakovať pánovi predsedovi aj za túto správu, aj za činnosť NKÚ, pretože to, čo sa posledné roky deje v NKÚ, a aj s tými správami, je, že okrem sumáru samotných zistení, ktorý, ku ktorým prišli v rámci svojich kontrol, je to v podstate návod na zlepšenie verejných politík a zlepšenie fungovania štátnych inštitúcií. Čiže keď to teraz možno trochu preženiem, že minimálne v oblasti transparentnosti antikorupčných opatrení a efektívneho fungovania štátu je toto akoby základ programového vyhlásenia každej vlády, ktorá má túto ambíciu. A áno, uznávam, napokon ja som sa tiež na tom nejakým spôsobom podieľal, že mnohé z týchto vecí sa objavujú aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády a budem rád, keď sa ich podarí postupne naplniť.
Chcem sa ale krátko pristaviť pri tom, čo už spomínali moji kolegovia, a to sú veci, ktoré sa týkajú samosprávy. Ja sám si uvedomujem, že máme tam mnohé problémy, ale keďže napríklad ja mám naozaj ambíciu, aby sme boli čo najtransparentnejšia samospráva, sme štvrté najtransparentnejšie mesto na Slovensku, beriem aj tieto návody, a keď sa len pristavím pri inštitúcii hlavného kontrolóra, je mojím záujmom ako primátora a myslím si, že aj, aj ostatných mojich kolegov, aby tá funkcia mala zmysel. Vnímame tie počty, koľko máme v reále hlavných kontrolórov, ktorí majú ix úväzkov, čiže viem si predstaviť naozaj legislatívnu iniciatívu v tejto oblasti a verím, že spolu s kolegami primátorkami, primátormi, starostkami, starostami, je nás tu, myslím, štrnásť naprieč politickým spektrom, nájdime spoločnú reč pri príprave takejto legislatívnej úpravy.
Som presvedčený, že pozíciu hlavného kontrolóra treba profesionalizovať v zmysle lepších kritérií nie preto, aby sme urobili bariéru pre vstup do tejto funkcie, ale práve naopak, aby sme vytvorili priestor na to, aby hlavnými kontrolórmi boli naozaj kvalifikovaní ľudia, aby tá ich činnosť dávala zmysel a logiku nie primárne možno pre primátorov, ale pre obyvateľov a občanov tých miest a obcí, aby mali istotu, že tí primátori, starostovia konajú tak, ako majú, pretože, zase otvorene si povedzme, aj dnes už je tá funkcia finančne atraktívna a bolo by fajn, keby ju naozaj zastupovali ľudia odborne zdatní, ja to poviem na príklade nášho mesta. Je to malé okresné mesto, ale momentálne ten plat hlavného kontrolóra je niekde na úrovni 2 500 - 2 600 eur a my máme teraz čerstvo asi týždeň nového hlavného kontrolóra, ktorý vyhral v mestskom zastupiteľstve v tajnom hlasovaní o jeden hlas a poslankyňou je jeho manželka. Tak ja neviem, samozrejme, povedať, že vyhral práve o tento jeden hlas, keďže to bolo tajné hlasovanie, čiže bolo by fajn naozaj upraviť tie veci tak, aby tými hlavnými kontrolórmi boli kvalifikovaní ľudia, aby povedzme naozaj to bolo limitované, aby mali toľko úväzkov, ktoré im umožnia sa seriózne venovať tej práci, pretože to je vlastne zmysel, zmysel tej práce.
A poslednú vec možno, ktorú poviem v súvislosti s fungovaním samospráv, je to taký, a spomenul to, myslím, že aj kolega Blcháč, jedna vec je politika vo fungovaní tých samospráv, vždy bola a vždy bude. Hej? S tým asi nič nenarobíme. Druhá vec je možno trošku vyrovnanejšie, vyrovnanejšia pozícia z hľadiska právomocí a zodpovednosti medzi primátormi, starostami a poslaneckým zborom. Často sa dostávame ja alebo mnohí moji kolegovia, stále to..., takže v niektorých mestách možno majú poslanci pocit, že nič nezmôžu s primátorom, v niektorých mestách zase primátori majú pocit, že nezmôžu nič s poslaneckým zborom. Realita je však taká, že poslanci dnes nenesú v podstate žiadnu zodpovednosť okrem politickej zodpovednosti s tým, že im to spočítajú voliči v budúcich voľbách, a častokrát dokážu dostať primátorov svojimi rozhodnutiami, za ktoré nenesú žiadnu zodpovednosť, do situácie, že my nemáme inú možnosť, iba porušiť zákon, hej, že ix-krát som sa dostal do situácie, že mám len dve možnosti a jednou poruším zákon veľmi a druhou len čiastočne, ale že nemám inú možnosť.
Čiže možnože treba trošku pouvažovať aj o tom, a bavíme sa tu napríklad o hmotnej zodpovednosti politikov, aby jednoducho ten vstup do verejnej funkcie bol predsa len spojený aj s nejakým typom zodpovednosti okrem tej, že nám to môžu voliči o štyri roky spočítať.
Ešte raz ďakujem, pán predseda. Ja sa ohlásim, pretože by som rád prišiel po inšpiráciu aj v súvislosti s úpravou fungovania hlavných kontrolórov a ďakujem aj vašim ľuďom na prácu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.5.2021 o 10:41 hod.

Ing.

Miroslav Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video