28. schôdza

Ďakujem. Ďakujem za všetky faktické poznámky.
Pani poslankyňa Pleštinská, ste mi povedali, akým spôsobom sa prijímajú normatívne akty v Európskej únii, to ja všetko, ja to všetko ovládam, ja to ani nespochybňujem. Ja som sa snažil vo svojom prejave vysvetliť, prečo tento článok je zbytočný a nadbytočný v našej ústave.
Pán poslanec Krupa to vo faktickej povedal, že je normálne, že v medzinárodnom práve je, sú tie zmluvy nadradené našim zákonom. Ale to tiež nikto z nás nespochybňuje, to je úplne v poriadku, len ja som vám sa snažil vysvetliť, že by sa mohlo teoreticky stať, ja viem, že to je malá pravdepodobnosť, ale mohlo by sa teoreticky stať, že Slovenská republika na základe referenda vystúpi z Európskej únie, tak ako sa to stalo vo Veľkej Británii a my by sme stále mali v ústave článok, ktorý hovorí, že akty Európskej únie sú naším zákonom nadradené. A pritom úplne stačí ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že medzinárodné zmluvy sú nadradené našim zákonom, ktoré, samozrejme, aj Slovenská republika schváli a ratifikuje, a vôbec to nemusí byť nič písané o Európskej únii. To som sa vám snažil vysvetliť, že bez ohľadu na to, či ste zástancovi, zástancovia nášho členstva v Európskej únii alebo nie, bez ohľadu na to by podľa mňa každý by mal určitou analýzou alebo nejakým takým zamyslením sa prísť na to, že vôbec nemusíme mať v ústave takýto článok, a nič nebude brániť vám všetkým zahlasovať za takýto návrh.
Takže ďakujem vám všetkým za podporu.

Vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh ústavného zákona, ktorý predkladajú páni Marian Kotleba, pán Schlosár, pán Beluský a pán Krupa, je základným predpokladom pre obnovenie suverenity Slovenskej republiky. Túto suverenitu naša vlasť stratila po vstupe do Európskej únie.
Zvrchovanosť, suverenita je jedným zo základných ústavných princípov, na ktorých stojí Slovenská republika. Stojí to aj v prvom článku, v prvom odseku a v prvej vete Ústavy Slovenskej republiky: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“
Ale, žiaľ, je tu ale. Proti tomuto pre mňa svätému ustanoveniu stojí ustanovenie, ktoré som už veľa, veľakrát tu v tejto sále či vo faktických otázkach, či v rozpravách kritizoval. Toto ustanovenie je v čl. VII ods. 2 v druhej vete Ústavy Slovenskej republiky a znie: „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“ Vážené dámy, vážení páni, to je čo? Tak sme zvrchovaný štát podľa ústavy, alebo podliehame cudzej moci? Čo je to za nezmysel, preboha? Jedna plus jedna nikdy nebude tri. Ani pod hrozbou pokút.
Páni a dámy, budem emotívnejší. Mohli by ste ma zbiť, zabiť či zavrieť, ale tento návrh pánov Kotlebu, Beluského, Schlosára a Krupu je nielen logický, ale aj nevyhnutný. Keď Slovenská republika vstupovala do Európskej únie, nebolo toto nezmyselné, nelogické a ponižujúce ustavenie nikdy podmienkou členstva v Európskej únii. Množstvo štátov nemá takýto submisívny, ponižujúci ňuans. Viaceré štáty ani neupravujú vo svojich ústavách prednosť medzinárodných zmlúv pred vnútroštátnymi predpismi a zákonmi.
Toto ustanovenie čl. VII ods. 2 druhej vety mi pripomína takú slobodu a zvrchovanosť, teraz budem hovoriť obrazne, akú má väzeň v cele. Môže vykonávať základné telesné potreby, jesť, piť, chodiť, spať a tak ďalej, ale tieto potreby a ich vykonávanie mu určuje, určujú väzenské predpisy, väzenský poriadok v referencii režimu. Môže ich vykonávať len v určitom čase povedzme za plusové body. Ale aj tu je ale. Väzeň sa do cely nedostal dobrovoľne, ale my máme dobrovoľne tento článok, tento odstavec. Dovolím si povedať, že v ústave je to veľmi ponižujúca vec.
Pán Valášek povedal, že Európska únia nie je cudzia moc. Ja si myslím, že je, a hneď to vysvetlím. Európska únia je totižto úplne, úplne iná, ako bola tá, do ktorej sme pristúpili. Zmenilo sa to na politický a nátlakový moloch, ktorý ničí napríklad zamestnanosť. Pán Marek Kotleba dobre spomenul mesto Tisovec. Poznám tento prípad, lebo pochádzam stadiaľ. Servilne sme sa pripojili, dobrovoľne-nedobrovoľne k sankciám a okolo 400-500 ľudí zo Slovenska, z Tisovca prišlo o prácu. Je to nadbytočný článok, na ktorý už doplácame. Pán Beluský to vynikajúco vysvetlil. Nerozumie tomu len ten, kto nemá uši, nerozumie tomu len ten, kto nemá oči.
Tieto dva články sú v rozpore a ten druhý, ktorý ja považujem za obrovské negatívum, úplne ruší ten prvý. Preto by mal zmiznúť preč.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh tohto zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch a notárskej činnosti a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za politickú stranu Kotlebovci - Ľudová strana naše Slovensko Marian Kotleba, Martin Beluský, Rastislav Schlosár a Andrej Medvecký.
Cieľom tohto legislatívneho návrhu je ochrana vlastníkov bytov pred dražbami a exekúciami ich nehnuteľného majetku, ku ktorým môže dôjsť v súvislosti s pandémiou ochorenia na COVID-19.
Predložený materiál nemá žiadny dopad na štátny rozpočet. Je v súlade so zákonmi, ústavnými zákonmi, ústavou, ako aj medzinárodnými zmluvami a dohodami.
Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 14. júna 2021. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem podpredseda. Hlavne kvôli tomu, aby mali poslanci možnosť reagovať vo faktických poznámkach.
Dovoľte mi ešte raz, aby som viacej povedal o našom predloženom návrhu zákona. Jeho cieľom je ochrana vlastníkov bytov pred dražbami a exekúciami ich nehnuteľného majetku. V čase ekonomickej krízy, ktorú spôsobila, ktorú spôsobili opatrenia na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19, sa dostáva stále viac ľudí do finančných ťažkostí a zvyšujúce sa náklady na spotrebu energií kvôli práci z domu a poklesu príjmov v domácnostiach bude spôsobovať vyššie nedoplatky. To všetko môže viesť k dražbám alebo k exekúciám majetkov, preto je potrebné vytvoriť adekvátnu právnu ochranu.
Opatrenia, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva, spôsobili, že množstvo ľudí zostalo doma kvôli nemožnosti dochádzania do práce alebo kvôli tomu, že ich deti nemôžu ísť do škôl. Tisíce slovenských domácností žijú a pracujú s kratšou letnou prestávkou takmer rok výlučne vo vlastných bytoch a domoch. Minimálne jeden z rodičov pracuje z domu, deti sa učia väčšinou času online, častejšie sa varí, svieti, míňa sa viac vody a domácnostiam sa tak zvýšila spotreba na energiách, čo bude mať negatívny následok pri vyúčtovaniach spotreby jednotlivých energií a vzniku, vzniknú nedoplatky vo výške stoviek eur.
Mnoho rodín prišlo buď úplne o príjem, alebo sa ich finančná situácia výrazne za posledný rok zhoršila. Minulý rok si mohli dlžníci požiadať o odklad splátok úverov, to sa už však bez negatívneho zápisu v registri úverov od prvého januára nie je možné. Maximálna doba odkladu splátok bola 9 mesiacov, táto lehota väčšine dlžníkov už ubehla podľa posledných informácií z Národnej banky Slovenska. Už sa to číslo blíži k 90 % a museli znovu začať splácať svoje záväzky. Situácia na pracovnom trhu ani pomoc od štátu sa však za posledné obdobie nezlepšila. Nezaplatenie za zálohové platby za teplo, upratovanie spoločných priestorov či preddavky do fondu opráv môže spôsobiť, že vlastník nehnuteľnosti môže prísť o strechu nad hlavou. Riziko sa začína už za hranicou 2-tisíc eur. Výška dlžnej sumy tak nemusí dosiahnuť ani pár percent hodnoty ich nehnuteľnosti.
Keďže dražba štartuje na nižšej sume, ako je trhový priemer, situáciu zvykli využívať aj rôzni špekulanti. Správcovské spoločnosti pritom upozorňujú, že neplatičov bude pribúdať, už dnes evidujú mierny nárast, priemerne platby za mesiac kolíšu na Slovensku okolo stovky, konečná suma závisí od viacerých faktorov vrátene veľkosti bytu či veku nehnuteľnosti.
Vyúčtovanie za energie za rok 2020 dostanú majitelia bytov najneskôr do konca júla tohto roka. Očakáva sa veľa nedoplatkov. Platby, ktoré ľudia platili v roku 2020, totiž nereflektujú rok 2019, keďže zálohové platby sú povinnosťou, ich neplnenie môže vlastníkov nehnuteľností stáť strechu nad hlavou. Podľa súčasných pravidiel na to stačí sekera prevyšujúca 2-tisíc eur, a to dokonca len o niekoľko sto eur. Keď vlastník bytu nevie platiť, správca môže predložiť návrh na exekúciu, resp. dražbu na domovej schôdzi. Aby mohlo konať ďalej, súhlasiť musí nadpolovičná väčšina všetkých majiteľov bytov a nebytových priestorov v dome. Viaceré prípady z minulosti ukazujú, že špekulanti využívali cielené machinácie s výškou zálohových platieb, resp. ich skokové zvýšenie, aby sa dostali k bytom ostatných vlastníkov. Potvrdil to aj predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov, podľa ktorého sa vyskytli prípady, keď zálohové platby v bytových domoch umelo navyšovali s cieľom dostať sa k nehnuteľnostiam ľudí neschopných prijať privysoké sumy... platiť privysoké sumy.
Je preto potrebné vykonať primerané legislatívne úpravy, aby sme ochránili vlastníkov bytov pred stratou ich nehnuteľností, ktorá môže byť spôsobená vzniknutými finančnými problémami, ako aj rôznymi špekulantami. Predkladatelia tohto návrhu zákona preto navrhujú, aby sa nemohla dražiť, aby sa nemohlo dražiť nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečené záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva a neprevýšila 5-tisíc eur, to znamená, že sa navrhuje zvýšenie z pôvodných 2-tisíc eur, ak k oznámeniu o začatí záložného práva došlo v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 až do uplynutia 6 mesiacov od odvolania krízovej situácie.
Takisto sa navrhuje, aby, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženej, na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 5-tisíc eur, takisto sa navrhuje zvýšenie z pôvodných 2-tisíc eur. Nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľností, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu, ak k doručeniu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 až do uplynutia 6 mesiacov od odvolania krízovej situácie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že tento návrh zákona, ktorý je úplne apolitický a ktorého cieľom je pomôcť zabrániť tomu, aby vlastníci nehnuteľností sa dostali do ťažkostí, pretože už tých ťažkostí hlavne vo finančnej oblasti majú naozaj veľmi veľa, verím, že sa nájde, verím, že nájde podporu a že posunieme tento návrh zákona druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja by som to zhrnul takto. Na jednej strane vláda svojimi nezmyselnými opatreniami pod zámienkou boja proti COVIDU-19 zlikvidovala a ešte aj stále dodnes likviduje tisíce slovenských živnostníkov, obchodníkov, poľnohospodárov alebo iných malých a stredných podnikateľov na Slovensku, no na druhej strane nie je schopná prevziať zodpovednosť, neschopná urobiť také opatrenia, ktoré by ich ochránili potom, keď sa títo podnikatelia dostanú do finančných ťažkostí a keď im hrozí pri tých verejných dražbách a exekúciách strata bytu, keď hrozí ich rodinám, že nebudú mať kde bývať, že stratia strechu nad hlavou, tak vláda jednoducho nie je schopná ich nejakým spôsobom ochrániť.
Z tohto dôvodu tento návrh, náš návrh zákona, ktorý predstavil kolega Beluský, je naozaj mimoriadne, mimoriadne dôležitý a osožný, a keďže nie je naozaj o nejakej politike, o nejakej politickej ideológii, nestojí štát prakticky nič, tak nevidím dôvod, prečo by ho nemohli podporiť všetky strany vrátane, vrátane tých vládnych, a ja dúfam, že ho aj podporia a aspoň v tomto prípade nebudú pozerať na politické tričká, ale naozaj na záujem slovenských občanov.

Ďakujem za slovo. Naozaj si treba povedať, že rôzni špekulanti prišli k nehnuteľnostiam svojich vlastných susedov takýmto spôsobom, a keď si to zoberieme, že dnes, že to minimálne nájomné môže byť na úrovni 150 euro, a, samozrejme, to je bez energií, bez elektriky a tak ďalej, bez plynu. A mnohé z tých panelových bytov, ktoré boli postavené ešte za socializmu, prebehli nejakou obnovou alebo nejakým zatepľovaním, to nájomné sa, samozrejme, zvýšilo.
A treba si povedať aj to, tí ľudia, ktorí majú tie byty, oni ich v skutočnosti nemajú, lebo banka má záložné právo, a tí, ktorí si pokúpili byty, neplatia iba nájom a energie, ale, samozrejme, platia aj hypotéku a takíto ľudia, ktorí v rámci opatrení vlády prišli o zamestnanie, sa dostanú do takého začarovaného kruhu a nevedia, či skôr majú platiť energie s nájomným, alebo majú platiť banke, a nevedia čo skôr. Ľudia, ktorí pracovali v gastro prevádzkach, ktorí boli tréneri a v všetkých profesiách, ktorých sa to dotklo, sú, bohužiaľ, v dnešnej situácii naozaj vo veľmi zlom aj psychickom stave, a ak by prišlo k exekúciám v tomto, v tomto čase, tak si treba naozaj povedať, že exekúcia je v tomto prípade iba oficiálna lúpežná akcia.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Áno, nesprávne riadenie, situácia, ktorá vznikla, štátom a vládou, spôsobila obrovské ekonomické škody robotníkom, podnikateľom, štátnym zamestnancom, rodinám.
Napríklad podnikateľa, mnohí podnikatelia prišli o celé autoparky, ktoré slúžili na chod firiem. Mnohé firmy so širokým záberom činností skrachovali. Ženy sú na úradoch práce, vláda zlikvidovala podnikateľov, ľudí dostali na kolená, exekúcie prekvitajú a ešte len budú prekvitať. A vláda nič. A exekúcie sú naozaj za smiešne sumy. Je potrebné to zabrzdiť. Ja sám nestíham pomáhať ľuďom, ktorí sa na mňa ob... obracajú práve ohľadom nájmom. No jednoducho moja výplata je príliš malá na to.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela zdôrazniť, že predkladaný návrh je veľmi vážnym problémom zasahujúci až do sociálnej oblasti našich občanov.
Prvý, chcela by som vypichnúť také dva okruhy tohoto vážneho problému, po prvé, ako bolo spomenuté, zálohové platby. Tu sa opiera, ide vlastne o vlastníctvo bytov a nebytových priestorov a o ich vlastníkov. Samozrejme, riadi sa tu, teda tu je základným zákonom zákon č. 182/1993 Z. z., v minulosti platilo, že ak vlastník bytu neplatí, za sebou trikrát nezaplatil zálohové platby, mohli ostatní vlastníci v zmysle zálohového práv, bremena, áno, zálohového práva, mohli podať, požiadať, teda podať na dražbu byt takéhoto vlastníka. Neskôr sa to upravilo, že to bolo podmienené, že tá výška nedoplatkov musí byť 2-tisíc eur. Treba podotknúť, že tie zálohové platby sa tak zvyšovali, že už nedoplatky 2-tisíc eur v niektorých bytoch, hlavne väčších bytov a v Bratislave môžu, môže sa dosiahnuť tá, táto tieto nedoplatky napríklad už nielen po dvoch-troch mesiacoch, ale možno aj skôr, čiže až sa to nakopuje.
Takže jeden problém sú tu tieto nedoplatky a druhá vec je napríklad, ak boli spomenuté, machinácie. V mnohých bytoch sa stávajú väčšinovými vlastníkmi, to znamená, jeden vlastník skúpi viacej bytov a pri hlasovaní na schôdzou, na schôdzi môže mať povedzme nadpolovičnú väčšinu alebo blí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Aj mojim kolegom za podporné faktické poznámky.
Ešte by som chcel dať do pozornosti kolegom hlavne z koalície prieskum, ktorý vykonala Národná banka Slovenska. Oni zisťovali, zisťovali v domácnostiach, či nejakým spôsobom budú schopní potom využiť dohodu o odklade splátok splácať naspäť tie svoje dlhy. Väčšina ľudí si to predĺžila na tú maximálnu dobu, to bolo, myslím, tých 9 mesiacov. Celkovo o to požiadalo viac ako, myslím, okolo 140-tisíc domácností, čiže relatívne veľký počet ľudí. Väčšina tých domácností, ktoré sa, ktoré boli súčasťou toho prieskumu, sa vyjadrili, že nebudú mať problém znovu splácať tieto úvery, ale je tam časť týchto domácností, myslím, že sa to pohybuje pod hranicou 10 %, ale aj tak je to stále veľmi veľké číslo, pretože keby to bolo len 1 %, tak je to stále viac ako 1 400 ľudí, ktorí povedali, že budú mať problém znovu začať splácať svoje úvery. A keď k tomu spojíme ešte aj tieto nedoplatky za tieto povinné platby, tak naozaj títo ľudia môžu mať veľmi vážne problémy.
A tento návrh zákona je tak veľmi jednoduchý a finančne nenáročný a zároveň je efektívny, že si myslím, že by sme ho mali veľmi rýchlo a v zrýchlenom procese prijať.
Ďakujem pekne.